Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. apríl 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/519/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4412221957
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Polyaková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4412221957.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Polyákovej a sudkýň JUDr.

Lýdie Gálisovej a JUDr. Dagmar Podhorcovej, v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so
sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpený: Advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko,
s.r.o., so sídlom Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti odporcovi: Slovenská republika v jej
mene konajúce Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Bratislava, Župné Námestie
13, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku
Okresného súdu Komárno zo dňa 16. júla 2014 pod č. k. 8C/819/2012-72 a uzneseniu Okresného súdu
Komárno zo dňa 23. septembra 2014 č. k. 8C/819/2012-90 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutýmrozsudkomsúdprvéhostupňazamietolnávrhnavrhovateľa,ktorýmsadomáhalododporcu
zaplatenia majetkovej škody vo výške 125 eur a nemajetkovej ujmy vo výške 3.740 eur a odporcovi
náhradu trov konania nepriznal. V dôvodoch svojho odvolania uviedol, že po oboznámení sa s obsahom

exekučného spisu Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 5Er/426/2006 zistil, že dňa 13.12.2008 bol
do zápisnice u súdneho exekútora Bc. Karola Nagya spísaný návrh na vykonanie exekúcie na návrh
oprávneného proti povinnému pre vymoženie sumy 3.160,- Sk s príslušenstvom. Súdny exekútor doručil
žiadosťoudeleniepoverenia navykonanieexekúciedňa 20.03.2006aexekučnýsúd03.04.2006poveril
súdneho exekútora vykonaním exekúcie. Dňa 11.06.2007 oprávnený podal návrh na zmenu exekútora
a dňa 16.10.2007 exekučný súd vyhovel oprávnenému a poveril vykonaním exekúcie JUDr. Rudolfa
Krutého. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 25.01.2011. Odporca ním uplatňovaný nárok na náhradu

škody a náhradu nemajetkovej ujmy neuspokojil, preto sa navrhovateľ obrátil so svojim návrhom na
súd. Skonštatoval, že v predmetom exekučnom konaní k vydaniu poverenia došlo po uplynutí 15 dní
od doručenia žiadosti súdneho exekútora. Skonštatoval, že na náhradu škody a náhradu nemajetkovej
ujmy nebol splnený zákonný predpoklad, spočívajúci v konštatovaní nesprávneho úradného postupu
spôsobeného prieťahmi v konaní. Samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty neznamená
automaticky prieťahy v konaní. V ďalšej časti poukázal na predpoklady vzniku zodpovednosti za
škodu v zmysle ust. § 420 ods. 1 OZ. Samotné zistenie, že k vydaniu poverenia došlo po uplynutí

zákonnej lehoty však ešte samo o sebe nezakladá zodpovednosť štátu podľa zák. č. 514/2003 Z.
z. V danom prípade navrhovateľ nepreukázal plnenie zákonných predpokladov, nepreukázal vznik a
výšku skutočnej škody, ako ani vznik a výšku nemajetkovej ujmy. Rovnako nebola preukázaná príčinná
súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom, ktorý spočíva v zbytočných prieťahoch v konaní vpredmetnej exekučnej veci. Z uvedených dôvodov návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol. O
trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP a odporcovi, ktorý bol v konaní úspešný, náhradu trov
konania nepriznal, pretože si trovy konania neuplatnil.

Rozsudok súdu prvého stupňa napadol v zákonnej lehote odvolaním navrhovateľ. Odvolanie zdôvodnil
ust. § 221 ods. 1 OSP s poukazom na ust. § 205 ods. 2 písm. a/ a § 221 ods. 1 písm. f/ OSP tým,
že v konaní došlo k vadám, a to k vade - odňatie možnosti konať účastníkovi, v konaní došlo k vadám
uvedeným v § 221 ods. 1 OSP, keď súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec tým, že nepoužil

správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav (§ 205 ods. 2 písm. a/
OSP v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. h/ OSP) a neúplne zisteným skutkovým stavom, pretože
nevykonalnavrhnutédôkazypotrebnénazistenierozhodujúcichskutočností(§205ods.2písm.c/OSP),
nesprávneho rozhodnutia súdu prvého stupňa, pretože vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
(§ 205 ods. 2 písm. f/ OSP).

V prvom bode navrhovateľ zdôvodnil odvolanie ust. § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z. a uviedol,
že zásadne namieta skutočnosť, keď súd rozhodol v merite veci na základe a s použitím inšpirácie
novou právnou úpravou, obsiahnutou v ust. § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z.. Podľa jeho názoru, súd
bol jednoznačne pri svojom rozhodnutí viazaný ust. § 9 ods. 1 citovaného zákona v znení účinnom
pred prijatím zák. č. 412/2012 Z. z. a nemohol interpretovať toto ustanovenie prostredníctvom §

9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom zák. č. 412/2012 Z. z. Svojim rozhodnutím de
iure a de facto aplikoval princíp priamej retroaktivity, čo je neprípustné. Ďalej uviedol, že súd vytvára
konštrukciu, podľa ktorej jeho nárok na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy je anulovaný
značnou nedôveryhodnosťou. Uviedol, že súd nemôže založiť odôvodnenie o zániku nároku na náhradu
škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom na nedôveryhodnosti údajov. Nemal k dispozícii

exekučný spis a tak mohol niektoré skutočnosti len usudzovať. Preto označil ako dôkaz exekučný spis.
Samotná nedôveryhodnosť údajov nemôže nič zmeniť na fakte, že zo strany štátneho orgánu došlo
k nesprávnemu úradnému postupu a to preto, že rozhodnutie nebolo vydané v zákonom ustanovenej
lehote. K otázke trvania stavu právnej neistoty uviedol, že súd vôbec nevysvetlil, prečo zastáva názor,
že účastníkom nevznikol stav právnej neistoty. Právna neistota existuje vždy do času, kým nedôjde

ku konečnému rozhodnutiu. V danom prípade zákonodarca vytvoril legitímnu sféru tolerancie trvania
právnej neistoty určením zákonnej lehoty. Právna istota ohľadne riadneho výkonu exekúcie nemohla
byť odstránená rozhodnutím rozhodcovského súdu, ale len súdu exekučného. V závere uviedol, že
súdu neprislúcha polemizovať o vhodnosti limitácie dĺžky konania zákonnými lehotami. Má aplikovať
platné právo a akékoľvek úvahy de lege ferenda sú neprípustným súdnym aktivizmom, na ktorom

nemožno založiť meritórne rozhodnutie. Poukázal na stabilizovanú judikatúru Európskeho súdu pre
ľudské práva v Štrasburgu, z ktorej vyplýva, že zodpovednosť štátu za prieťahy v konaní vzniká aj vtedy,
ak súdy konajú náležite, ale dĺžku konania ovplyvňujú mimosúdne faktory, napr. nárast ekonomickej
trestnej činnosti, rozsah nevybavenej súdnej agendy a pod. Ďalej uviedol, že štrasburgský súd uviedol,
že Dohovor zaväzuje zmluvné štáty, aby organizovali svoj právny poriadok takým spôsobom, aby

vyhovel požiadavkám článku 6 ods. 1, zahrňujúc aj právo na rozhodnutie veci v primeranej lehote.
Súd, ale ani samotný štát neprijal žiadne opatrenia na riešenie vzniknutej kritickej situácie. Nedostatok
takýchto opatrení nemôže byť dávaný za vinu jej a to vo forme tej, že nepresadzovala vydanie
poverenia zákonnými možnosťami. Je to predovšetkým štát, ktorý musí plniť svoj pozitívny záväzok vo
vzťahu k prerokovaniu veci v primeranej lehote. On takýto záväzok nemá. V závere uviedol, že ak bol

súdu doručený návrh na prerušenie konania, bol súd povinný o tomto návrhu osobitne rozhodnúť. Z
uvedených dôvodov a vzhľadom na vytknuté procesné chyby žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu
prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na opätovné prejednanie.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadril.

Súd prvého stupňa uznesením zo dňa 23.09.2014 č. k. 8C/819/2012-90 zaviazal navrhovateľa na
zaplatenie súdneho poplatku v sume 20 eur za odvolanie s poukazom na položku 7a sadzobníka
súdnych poplatkov.

Uznesenie súdu prvého stupňa napadol v zákonnej lehote odvolaním navrhovateľ. Namietal
nedostatočné zdôvodnenie rozhodnutia a aplikáciu položky 7a Zákona o súdnych poplatkoch. Uviedol,
že z uvedenej položky vyplýva, že súdny poplatok sa vyrubuje za žalobu na náhradu škody alebo
nesprávny úradný postup. Spoplatneniu podlieha iba žaloba a nie ďalšie úkony vo veci samej. Ďalejpoukázal na ust. § 18a Zákona o súdnych poplatkoch, z ktorého vyplýva, že z úkonov navrhnutých
alebo za konania začaté do 30.09.2012 sa vyberajú poplatky podľa predpisov účinných do 30.09.2012,
i keď sa stanú splatnými po 30.09.2012. Návrh bol podaný pred 01.10.2012, preto je potrebné aplikovať

stav platný k 30.09.2012.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) po zistení, že odvolania boli podané účastníkom
konania a v zákonom stanovenej lehote (§ 201, § 204 ods. 1 OSP) a zistení, že odvolania spĺňajú
náležitosti§205anasl.OSP,preskúmalnapadnutýrozsudoksúduprvéhostupňa,byťviazanýrozsahom

a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP) a skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvého stupňa,
pretože odvolací súd nezistil výnimky v ust. § 213 ods. 2 - 7 (§ 213 ods. 1 OSP) bez nariadenia
odvolaciehopojednávaniaasverejnýmvyhlásenímrozsudku(§214ods.2vspojenís§156ods.3OSP)
dospel k záveru, že odvolania navrhovateľa nie sú dôvodné. Prvostupňový súd správne zistil skutkový
stav a vec správne posúdil po právnej stránke, preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa ako aj uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 OSP potvrdil.

Podľa § 219 ods. 1 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Ustanovením § 219 ods. 2 OSP je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného
odôvodneniarozhodnutia.Možnosťvypracovaniatakéhotoodôvodneniajepodmienenátým,žeodvolací
súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvého stupňa a to po skutkovej ako

aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotožní s týmito závermi, neprichádza do
úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu
prvého stupňa, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore so závermi súdu prvého stupňa, môže ho
iba dopĺňať v tom zmysle, že závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvého stupňa.
Odvolací súd musí odpovedať na podstatné a právne dôvody odvolania a nemôže sa obmedziť len

na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozhodnutia doplniť ďalšie dôvody.

Navrhovateľ zdôvodnil svoje odvolanie ust. § 205 ods. 2 písm. a/ OSP tým, že mal za to, že v konaní
došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP a to k vade konania, spočívajúcej v odňatí možnosti

účastníkovikonaťpredsúdom (§221ods.1písm.f/OSP).Odňatímmožnostikonaťvzmysleuvedeného
ustanovenia sa rozumie taký procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho
procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom
chránených záujmov. Predmetom dôvodu odvolania sú tri pojmové znaky: 1/ odňatie možnosti konať
pred súdom, 2/ to, že k odňatiu možnosti konať pred súdom došlo v dôsledku postupu súdu, 3/ možnosť

konaťpredsúdomsaodňalaúčastníkovikonania.Vzhľadomktejskutočnosti,žezákonbližšievžiadnom
zo svojich ustanovení pojem odňatia možnosti konať pred súdom nešpecifikuje, pod odňatím možnosti
konaťpredsúdomjepotrebnévovšeobecnostirozumieťtakýpostupsúdu,ktorýznemožňujeúčastníkovi
konania realizáciu procesných práv a právom chránených záujmov priznaných mu Občianskym súdnym
poriadkom na zabezpečenie svojich práv a oprávnených záujmov. Navrhovateľ v dôvodoch svojho

odvolania ani nezdôvodnil, v čom videl uvedenú vadu konania. Odvolací súd preto podrobil preskúmaniu
odvolací dôvod navrhovateľa a dospel k záveru, že prvostupňový súd sa v priebehu konania nedopustil
žiadnejvadynamietanejnavrhovateľomvdôvodochsvojhoodvolania.Vzhľadomktomu,ženezistilvady
konania, pre ktoré by musel zrušiť rozhodnutie prvostupňového súdu, podrobil rozhodnutie súdu prvého
stupňa meritórnemu preskúmaniu a zaoberal sa ďalšími dôvodmi odvolania navrhovateľ, spočívajúcimi

v tom, že prvostupňový súd nesprávne zistil skutkový stav a následne vec nesprávne právne posúdil.

Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že súdny exekútor Bc. Karol Nagy podal žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na Okresný súd Nové Zámky dňa 20.03.2006. Exekučný súd
uznesením zo dňa 30.04.2006 vydal poverenie na vykonanie exekúcie.

Navrhovateľ sa domáhal svojho nároku titulom, že nebolo vydané rozhodnutie v zákonom stanovenej
lehote.Zustanovenia§41ods. 2písm.d/Exekučnéhoporiadkuplatnéhodo 31.05.2011vyplýva,žepodľatohto
zákona možno vykonať exekúcie aj na podklade vykonateľných rozhodnutím rozhodcovských komisií
a zmierov nimi schválených, a podľa písm. i/ iných vykonateľných rozhodnutí a schválených zmierov,

ktorých výkon pripúšťa zákon. Od 01.06.2011 bolo novelizované citované znenie tak, že do písm. d/
bolo zakotvené: vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov
nimi schválených. Písm. i/ citovaného zostalo bez zmeny. Predtým však zákonodarca zmenil ust. §
44 ods. 2 EP. Do 31.05.2010 ustanovenie § 44 ods. 2 EP uvádzalo, že súd preskúma žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí

rozpor v žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo
exekučného titulu zo zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby konal
exekúciu. Ak súd zistí rozpor v žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné
odvolanie. Novelou uskutočnenou zák. č. 144/2010 Z. z. s účinnosťou od 01.06.2010 zákonodarca
upravil citované ustanovenie tak, že doplnil za znenie do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí

exekútora, aby vykonal exekúciu. Táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/
a d/. Z uvedeného postupu zákonodarcu vyplýva, že od 01.06.2010 zrušil lehotu na vydanie poverenia
v prípade, ak je exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/. Až následne v roku 2011 upravil ust.
§ 41 ods. 2 písm. c/ tak, že za exekučné tituly sa považujú vykonateľné rozhodnutia rozhodcovských
súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených. Z uvedeného dôvodu má odvolací súd za

to, že až do novely do 31.05.2011 boli exekučnými titulmi rozhodcovské rozsudky aj podľa § 41 ods.
2 písm. i/ EP. Súd prvého stupňa konštatoval, že v danom prípade nebola dodržaná lehota na udelenie
poverenia, avšak zároveň konštatoval, že nebol preukázaný nesprávny úradný postup. Jeho tvrdenia sú
navzájom rozporuplné. Z obsahu exekučného spisu bolo jednoznačne zistené, že exekučný súd vydal
poverenie na vykonanie exekúcie na 16-ty deň od udelenia žiadosti a nie po 68 mesiacoch tak, ako

namieta navrhovateľ. Z uvedeného vyplýva, že k prekročeniu lehoty došlo len o jeden deň a samotná
táto skutočnosť nemohla viesť k vzniku škody.

Pre priznanie náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je nevyhnutné súčasne
splnenie troch podmienok: a/ nesprávny úradný postup, b/ vznik škody, c/ príčinná súvislosť medzi

nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Predpoklad súčasného splnenia uvedených
podmienok znamená, že ak chýba čo i len jedna z podmienok, náhradu škody nie je možné priznať.
Dôkazné bremeno preukázať podmienky náhrady škody spočíva na poškodenom, v preskúmavanej
veci na navrhovateľovi. Pojem nesprávny úradný postup orgánu „verejnej moci“ nie je zákonodarcom v
citovanom ustanovení § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z. výslovne definovaný. Je uvedený príkladmo.

Je však možné vyvodiť, a to z ustálenej judikatúry, že ide o taký úradný postup, ktorý má vadu, ktorá nie
je v súlade s príslušnou právnou úpravou. Jedná sa o postup, pri ktorom dôjde k porušeniu pravidiel
stanovených právnymi predpismi pre konanie orgánov verejnej moci alebo k porušeniu poriadku, ktorý
vyplýva z úvahy funkcie alebo cieľa tejto činnosti, teda o postup nezákonný. Skutočnosť, že ide o
nesprávny úradný postup taktiež určuje fakt, že musí ísť o úradný postup priamo súvisiaci s výkonom

právomoci orgánu verejnej moci. Nesprávnym úradným postupom nie sú len prípady, v ktorých orgán
verejnej moci priamo koná (pri rozhodovacej činnosti), ale aj pri porušení povinnosti urobiť úkon alebo
vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, prípadne ak ide o nečinnosť pri výkone úradnej moci.

Odvolací súd sa plne stotožňuje so závermi súdu prvého stupňa uvedených v jeho rozhodnutí v tom, že

navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno, pri preukázaní vzniku škody, nakoľko nepredložil relevantné
dôkazydokumentujúceskutočnúvýškuškody,apretojehonámietkyuvádzanévodvolanísúirelevantné.
Taktiež je potrebné súhlasiť s tým, že navrhovateľ nepreukázal žiadnym spôsobom dôvody pre priznanie
nemajetkovej ujmy o ktorej tvrdil v žalobe. Ani jeden z dôvodov pre priznanie nemajetkovej ujmy v
peniazoch navrhovateľ ničím nepredložil a nepreukázal. Tiež je správny názor súdu prvého stupňa, že

nebola preukázaná ani príčinná súvislosť medzi postupom súdu prvého stupňa v exekučnom konaní a
eventuálnym vznikom škody alebo nemateriálnej ujmy.

Pokiaľ ide o aplikáciu súdom ust. § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z., odvolací súd zistil, že
interpretácia tohto ustanovenia prvostupňovým súdom bola ním odôvodnená v rámci všeobecného

prehľaduskúmaniaexistencieprieťahovvsúdnomkonaní.Napredmetnéustanovenieprvostupňovýsúd
poukázal v rámci prehľadu tohto ustanovenia zák. č. 514/2003 Z. z. pred 01.01.2013 a po 01.01.2013 a
skúmania otázky podmienok vzniku prieťahov. Z dôvodovej správy k novele vykonanej zák. č. 412/2012
Z. z. vyplýva, že táto bola prijatá na základe platnej úpravy, nakoľko existuje možnosť domáhať saochrany svojich práv využitím inštitútu ústavnej sťažnosti v súlade s ust. § 127 ods. 1 Ústavy SR.
Otázku,čivkonkrétnomprípadeboloaleboneboloporušenéprávonaprerokovanievecibezzbytočných
prieťahov garantované v článku 48 ods. 2 Ústavy SR je kompetentný preskúmať Ústavný súd. Súdne

konanie nie je kompetentné preskúmavať súd v konaní o náhradu škody podľa zák. č. 514/2003 Z. z., ale
len Ústavný súd na podklade ústavnej sťažnosti, resp. predseda súdu na poklade sťažnosti na prieťahy.
Opačný výklad by znamenal, že by existovalo niekoľko orgánov, ktoré by boli oprávnené v tom istom
čase preskúmavať postup toho istého súdu z hľadiska vzniku zbytočných prieťahov. Pokiaľ by konajúci
súd o náhrade škody mohol hodnotiť postup iného súdu z hľadiska existencie zbytočných prieťahov,

znamenalo by to absurdný záver, keďže všeobecné súdy by preskúmali postup iných všeobecných
súdov, pričom uvedené by mohlo smerovať aj k porušeniu inštančného princípu v súdnictve.

Z obsahu exekučného spisu nevyplýva, že by navrhovateľ podal sťažnosť na prieťahy v konaní, a
uvedená sťažnosť by nemala byť posudzovaná súdom, či došlo k prieťahom v konaní alebo nie, nakoľko
navrhovateľ nikdy v priebehu konania nepreukázal, že došlo ku konštatovaniu prieťahov v konaní v

konaní predsedom Okresného súdu Nové Zámky, prípadne Ústavný súdom SR.

Čo sa týka ďalších odvolací dôvodov navrhovateľa, týkajúcich sa otázky trvania stavu právnej neistoty
k úvahám o dĺžke a obmedzenosti súdu lehotou, k týmto odvolacím dôvodom odvolací súd uvádza len
toľko, že súd prvého stupňa svoje rozhodnutie na takýchto dôvodoch nezaložil, preto takéto odvolacie

dôvodysúzpohľaduodvolaciehosúduirelevantné.Zrejmeidelenonesústredenúčinnosťnavrhovateľa,
keď podáva paušálne odvolania v radovo tisícoch obdobných vecí bez konkrétnej znalosti každého
jednotlivého prípadu. To sa týka i návrhu na prerušenie konania, keď takýto návrh na súd nebol podaný.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny

potvrdil.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého
stupňa (§ 212 ods. 1 OSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a dospel k
záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné a napadnuté uznesenie podľa § 219 ods. 1 OSP ako

vecne správne potvrdil.

Navrhovateľ v dôvodoch svojho odvolania proti uzneseniu, ktorým mu bola uložená povinnosť zaplatiť
súdny poplatok podľa položky 7a sadzobníka o súdnych poplatkov za podané odvolanie v sume 20
eur uviedol, že nie je riadne odôvodnené. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že súčasťou

základného práva účastníka súdneho konania na súdnu ochranu a s ňou súvisiaceho práva na
spravodlivý proces podľa čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 2 Ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd je nielen garancia a poskytnutia ochrany ohrozených alebo porušených práv
zo strany súdu, ale aj poskytnutie súdnej ochrany v určitom rozsahu a predovšetkým kvalite. K určujúcim
znakom práva na spravodlivé súdne konanie patria aj právo na riadne a vyčerpávajúce odôvodnenie

súdneho rozhodnutia, ktoré dáva odpoveď nielen na skutkové a právne otázky daného prípadu, ale i
na rozhodujúce (relevantné argumenty) jednotlivých strán. Požiadavka riadneho odôvodnenia súdneho
rozhodnutia vyplýva nielen z potreby účastníkov mať možnosť dozvedieť sa o dôvodoch a príčinách,
pre ktoré súd rozhodol určitým spôsobom, ale aj z prípadnej potreby skutkovo a právne argumentovať
proti vydanému rozhodnutiu súdu v rámci využitia riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov. V

tejto súvislosti už Ústavný súd SR vyslovil, že všeobecný súd nemusí v odôvodnení rozhodnutia dať
odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,
príp. dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých
detailov sporu uvádzaných účastníkmi (IV ÚS 115/03, I ÚS 241).

V danom prípade stručné odôvodnenie rozhodnutia o poplatkovej povinnosti spočívajúce len v
citácie aplikovanej právnej úpravy zákona o súdnych poplatkoch vyhovuje požiadavke dostatočného
odôvodnenia rozhodnutia v zmysle § 157 ods. 2 v spojení s § 167 ods. 2 OSP a nenapĺňa intenzitu
odňatia možnosti konať pred súdom z dôvodu nedostatočného odôvodnenia napadnutého uznesenia.
V danom prípade je predmetom rozhodovania len deklarovanie vzniku poplatkovej povinnosti za

navrhovateľom podané odvolanie, čo z obsahu zákonných ustanovení, zákona o súdnych poplatkoch,
ktoré boli v napadnutom uznesení vymenované (t.j. ustanovenie o vzniku poplatkovej povinnosti
podaním odvolania o sadzbe poplatku v odvolacom konaní, o poplatníkovi v odvolacom konaní,
o konkrétnej položke zo sadzobníka súdnych poplatkov) vyplýva v plnej miere a bez akejkoľvekpochybnosti. V žiadnom prípade sa nemožno stotožniť s tvrdením, že dôvody rozhodnutia možno
hádať, ako z obsahu odvolania vyplýva. Nie je podstatné, či rozhodnutie súdu obsahuje ucelenú časť s
výslovným uvedením nadpisu „odôvodnenie“ alebo odôvodnenie nasleduje bezprostredne po výrokovej

časti ako je to v predmetnom prípade. Podstatou súdneho rozhodovania je totiž poskytovanie materiálnej
právnej ochrany dotknutých práv, nie prepiaty formalizmus pri koncipovaný súdneho rozhodnutia.

K tvrdeniu navrhovateľa, že spoplatneniu podlieha len podanie žaloby na náhradu škody, avšak
spoplatneniu nepodliehajú ďalšie úkony vo veci samej, ako sú odvolanie, odvolací súd dodáva, že

tento výklad navrhovateľa ignoruje ustanovenie Zákona o súdnych poplatkoch a to § 2 ods. 4 tohto
zákona, podľa ktorého poplatníkom je ten, kto podal odvolanie, § 5 ods. 1 písm. a/, podľa ktorého
poplatková povinnosť vzniká podaním odvolania a § 6 ods. 2, podľa ktorého sa poplatok podľa rovnakej
sadzby vyberá aj v odvolacom konaní vo veci samej. Takýto výklad navrhovateľa je účelový v rozpore
so zákonom i zámerom zákonodarcu a viedol by k záveru, že v podstate žiadne odvolacie konanie
by nepodliehalo súdnemu poplatku, keďže poplatková povinnosť za odvolania voči žiadnej žalobe v

sadzobníku súdnych poplatkov uvedená nie je. Je zjavné, že navrhovateľom prezentovaný výklad je
tendenčný. Ani z dôvodovej správy, na ktorú odkazuje nemožno žiadnym spôsobom vyčítať zámer
zákonodarcu oslobodiť predmetný druh konania od súdneho poplatku za odvolanie. Zavádzajúca je aj
citácia rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/39/2007, ktorý hovorí len to, že iné súdne konania
(nie odvolacie konania), než ktoré sú uvedené v prílohe zákona o súdnych poplatkoch nemôžu byť

analogicky spoplatnené. Záver o vylúčení analógie v poplatkových veciach je ustálený a nesporný,
nemá však žiadnu vecnú súvislosť so súdeným prípadom (poplatková povinnosť nebola stanovená
analogicky).

Nesprávnym je aj stanovisko odvolateľa k aplikácii ust. § 18ca Zákona o súdnych poplatkoch riešiaceho

určovanie poplatkovej povinnosti v konaniach začatých do 30.09.2012 (ako je tomu i v predmetnom
prípade). Predmetné prechodné ustanovenia s cieľom predísť nežiaducej retroaktivite ustanovuje, že z
úkonov navrhnutých alebo za konanie začaté (pričom, ak je sadzby poplatku ustanovená za konanie,
rozumie sa tým konanie na jednom stupni - § 6 ods. 2 zákona o súdnych poplatkoch) do 30.09.2012
sa vyberú poplatky podľa predpisov účinných do 30.09.2012 (kedy bolo konanie o náhradu škody

spôsobenej nesprávnym úradným postupom oslobodené od platenia súdnych poplatkov) a to i keď sa
stanú splatnými po 30.09.2012.

V danom prípade však úkon - odvolanie bol navrhnutý 02.09.2014, preto správne Okresný súd pristúpil
k aplikácii právnej úpravy poplatkového zákona účinného v čase vzniku poplatkovej povinnosti. Keďže

v danej veci ide o súdny poplatok (odvolacie konanie), pričom bolo podané po 30.09.2012 nešlo ani o
úkon a o konanie začaté do 30.09.2012, preto ak súd prvého stupňa vyrubil navrhovateľke za podané
odvolanie súdny poplatok podľa položky 7 písm. a/ sadzobníka súdnych poplatkov jeho rozhodnutie je
vecne správne. Z uvedených dôvodov odvolací súd aj napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa
§ 219 ods. 1 OSP ako vecne správne potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP a
v odvolacom konaní úspešnému odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože v
odvolacom konaní mu žiadne trovy nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.