Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. január 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3CoKR/8/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114203346
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Šamo

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8114203346.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Šama a sudcov JUDr. Jozefa Škraba

a JUDr. Mareka Kohúta v právnej veci žalobcu: Ing. Štefan Kuruc, so sídlom kancelárie Štefánikova 18,
Humenné, správca konkurznej podstaty úpadcu BBF BUILDING s.r.o. v konkurze, so sídlom Karpatská
15, Poprad, IČO: 44 460 694, zastúpený Advokátskou kanceláriou Illeš, Šimčák & Partners, s.r.o., so
sídlom Štúrova 27, Košice, IČO: 36 861 472, proti žalovanému: SLOVDACH, s.r.o., so sídlom Popradská
23, Stará Ľubovňa, IČO: 36 465 330, zastúpený JUDr. Viktorom Novýsedlákom, advokátom AK v
Poprade, L. Svobodu 2674/1, o určenie neúčinnosti právneho úkonu, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Prešov č. k. 1Cbi/5/2014-222 zo dňa 22.6.2015, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej.

Mení rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o náhrade trov konania tak, že žalovanému nepriznáva
náhradu trov konania.

Nepriznáva žalovanému náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom návrh žalobcu zamietol a zaviazal ho zaplatiť žalovanému
na účet jeho právneho zástupcu trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške

1.519,26 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že žalobca sa
podanou žalobou domáhal proti žalovanému, aby súd určil, že dohoda zmluvných strán upravená v
Zmluve o dielo uzavretej medzi spoločnosťou BBF BUILDING s.r.o. v konkurze, so sídlom Karpatská
15, Poprad, IČO: 44 460 694 a spoločnosťou SLOVDACH, s.r.o., so sídlom Levočská 1, Stará Ľubovňa,
IČO: 36 465 330, zo dňa 09.02.2012, v čl. X., písm. e), v ktorom je konštatované: „Povinnosť investora
uhradiť cenu diela potom vyplýva z ustanovení čl. IV. Zmluvy o dielo Č.. XXX/XXXX/NRU zo dňa
30.06.2009. Podľa čl. V., ods. 5.5. uvedenej zmluvy je takéto plnenie považované za analogické

postúpeniu pohľadávky“, je právne neúčinná voči konkurzným veriteľom v konkurznom konaní vedenom
na majetok úpadcu BBF BUILDING s.r.o. v konkurze, so sídlom Karpatská 15, Poprad, IČO: 44
460 694, pred Okresným súdom Prešov pod sp. zn. XK/XX/XXXX. Zároveň žalobca žiadal zaviazať
žalovaného, aby vydal do všeobecnej konkurznej podstaty úpadcu BBF BUILDING s.r.o. v konkurze,
so sídlom Karpatská 15, Poprad, IČO: 44 460 694, peňažnú sumu vo výške 218.995,70 eur do 3
dní od právoplatnosti rozsudku a zaviazať žalovaného na náhradu trov konania. V návrhu uviedol, že
spoločnosť BBF BUILDING s. r. o., v konkurze, so sídlom Karpatská 15, Poprad, uzatvorila s Y. N.

T. Zmluvu o dielo Č.. XXX/XXXX/NRU zo dňa 30.06.2009, ktorej predmetom bolo zhotovenie diela
„Obnova a revitalizácia vnútornej infraštruktúry a verejných priestranstiev v Y. N. T.“, a to v rozsahu
podľa projektovej dokumentácie a cenovej špecifikácie a dodanie všetkých s tým súvisiacich dokladov
týkajúcich sa najmä realizácie diela a jeho kvality, predovšetkým dokladov potrebných k úspešnémupriebehu kolaudačného konania stavby. Spoločnosť BBF BUILDING s.r.o. v konkurze, predmetné
dielo realizovala prostredníctvom subdodávateľa - spoločnosti SLOVDACH, s.r.o., Levočská 1, Stará
Ľubovňa, IČO: 36 465 330, a to na základe Zmluvy o dielo uzatvorenej medzi BBF BUILDING s. r. o. v

konkurzeaSLOVDACH,s.r.o.zodňa09.02.2012,ktorejpredmetombolvýkonstavebnýchprác„Obnova
a revitalizácia vnútornej infraštruktúry a verejných priestranstiev v Y. N. T.“. Na základe vyššie uvedenej
zmluvy vystavila spoločnosť BBF BUILDING s. r. o. v konkurze, dňa 30.09.2012 Y. N. T. faktúru č.
OF2012/073 v sume 219.941,- eur. Y. N. T. faktúru dňa 22.10.2012 vrátila z dôvodu nedoloženého súpisu
prác. Následne k predmetnej faktúre spoločnosť BBF BUILDING s.r.o. v konkurze vystavila dobropis č.

Y. XXXXXX v plnej výške fakturovanej sumy. Dňa 31.10.2012 vystavila spoločnosť SLOVDACH, s.r.o.
Y. N. T. faktúru č. 20120311 v sume 218.995,70 eur a na základe tejto Y. N. T.A. uhradila spoločnosti
SLOVDACH,s.r.o.predmetnúsumu.VZmluveodielouzatvorenejmedzispoločnosťamiBBFBUILDING
s. r. o. v konkurze a SLOVDACH, s.r.o. zo dňa 09.02.2012, ktorej predmetom bol výkon stavebných
prác „Obnova a revitalizácia vnútornej infraštruktúry a verejných priestranstiev v Y. N. T.“ sa zmluvné
strany dohodli, že „v prípade, ak bude vyhlásený konkurz na majetok objednávateľa či zhotoviteľa...,

resp. ak nastane skutočnosť, na základe ktorej sa stane jedna strana nespôsobilou na riadne plnenie
povinností touto zmluvou ustanovených, dohodli sa zmluvné strany, že zhotoviteľ je oprávnený ako
veriteľ požadovať, aby jeho nárok na zaplatenie ceny diela podľa Zmluvy o dielo, resp. hodnoty skutočne
vykonaných prác uspokojil investor Y. N. T. na účet zhotoviteľa, k čomu objednávateľ udeľuje svoj súhlas.
Povinnosť investora uhradiť cenu diela potom vyplýva z ustanovení čl. IV. Zmluvy o dielo č. XXX/XXXX/

NRU zo dňa 30.06.2009. Podľa čl. V., ods. 5.5. uvedenej zmluvy je takéto plnenie považované za
analogické postúpeniu pohľadávky. Objednávateľovi ako dlžníkovi bude vystavená kvitancia o úhrade.
Jeho zodpovednosť za plnenie tým nie je dotknutá. Žalobca mal za to, že týmto konaním zmluvných
strán bola veriteľom spoločnosti BBF BUILDING s. r. o. v konkurze znemožnená možnosť dosiahnuť
uspokojenie svojich pohľadávok a že bolo urobené s úmyslom ukrátiť veriteľov úpadcu. Zhotoviteľom

diela podľa Zmluvy o dielo č. XXX/XXXX/NRU zo dňa 30.06.2009, uzatvorenej medzi BBF BUILDING
s.r.o. v konkurze a Y. N. T., bola jednoznačne spoločnosť BBF BUILDING s.r.o. v konkurze. Dôkazom
toho sú aj dva preberacie protokoly o odovzdaní a prevzatí verejnej práce zo dňa 28.09.2012. Na
základe uvedeného žalobca považoval dojednanie o možnosti žalovaného uplatňovať cenu diela priamo
voči investorovi Y. N. T. ako aj následné fakturovanie sumy Y. N. T. žalovaným za zrejmý úmysel

dlžníka (spoločnosti BBF BUILDING s.r.o. v konkurze) ukrátiť svojich veriteľov. Vyššie uvedené zároveň
jednoznačne preukazuje vedomosť žalovaného o takomto úmysle. Správca konkurznej podstaty vystavil
azaslalfaktúruč.OF2012/074zodňa28.10.2013zazhotoveniedielazhotoviteľomBBFBUILDINGs.r.o.
v konkurze a vyzval Y. N. T. na zaplatenie ceny za zhotovenie predmetného diela vo výške 219.940,96
eur.Žalobcaspoukazomnaust.§60Zákonaokonkurzemázato,žedojednanímomožnostiuplatňovať

cenu diela od Y. N. T. dlžník ukrátil svojich veriteľov, pretože zjavne znemožnil veriteľom dosiahnuť
uspokojenie ich pohľadávok a tento úmysel musel byť druhej strane známy. V priebehu konania žalobca
pôvodný petit, ktorý bol uvedený v návrhu a to, že považuje tento úkon za zvýhodňujúci aj podľa § 59
ZKR, nakoľko spĺňa všetky zákonné predpoklady spomínaného ustanovenia. V ďalších dôvodoch súd
prvej inštancie citoval ust. § 59 ods. 1 - 4 ZKR, ust. § 60 ods. 1 - 3 ZKR a so zreteľom na vykonané

dokazovanie mal za preukázané, že Y. N. T. podpísala so spoločnosťou BBF BUILDING s. r. o., v
konkurze, so sídlom Karpatská 15, Poprad, IČO: 44 460 694, ako víťazom verejného obstarávania
Zmluvu o dielo č. XXX/XXXX/NRU zo dňa 30.06.2009, ktorej predmetom bolo zhotovenie diela v Y. N. T..
Spoločnosť BBF BUILDING s. r. o., v konkurze za vykonané práce vystavila Obci ako objednávateľovi
faktúru č. OF2012/073 v sume 219.941,- eur. Neskôr faktúru spoločnosť BBF BUILDING s. r. o., v

konkurze zobrala späť a Obci bola vystavená nová faktúra od spoločnosti SLOVDACH, s.r.o., ktorá
ako subdodávateľ vykonávala práce. Keďže Obec mala pochybnosti komu má platiť, obrátila sa na
Pôdohospodársku platobnú agentúru, ktorá jej mala preplatiť cenu diela, komu má za vykonané práce
zaplatiť. Pôdohospodárska platobná agentúra najprv oznámila, že sa nemôže plniť subdodávateľovi, ale
neskôr svoj názor zmenila a odobrila platbu pre subdodávateľa, a to pre spoločnosť SLOVDACH, s.r.o.,

listom zo dňa 22.4.2013.

2. Z čl. X. Zmluvy o dielo uzavretej medzi úpadcom BBF BUIDLING s.r.o. a spoločnosťou SLOVDACH,
s.r.o. vyplýva, že si zmluvné strany nepochybne dohodli, aby investor Y. N. T. uhradil cenu diela na účet
zhotoviteľa SLOVDACH, s.r.o., ak nastane skutočnosť, v dôsledku ktorej sa jedna strana zmluvy stane

nespôsobilou na riadne plnenie povinností. Táto skutočnosť nastala oznámením úpadcu dňa 30.9.2012,
kde listom konateľ spoločnosti BBF BUIDLING s.r.o. J.. F. H. oznámil spoločnosti SLOVDACH, s. r.
o., že BBF BUIDLING s. r. o. je platobne neschopná, v dôsledku čoho nie je schopná splácať splatné
záväzky a pre predĺženosť je nútená obmedziť svoju podnikateľskú činnosť na najnevyhnutnejšie úkonyustanovené právnymi predpismi. Vyššie uvedené dojednanie medzi zmluvnými stranami má písomnú
formu, ktorú predpokladá aj postúpenie pohľadávky a v nej je dostatočne zrozumiteľne vyjadrené, že
veriteľom pohľadávky sa stáva spoločnosť SLOVDACH, s. r. o., v dôsledku čoho má nárok na zaplatenie

ceny diela. Následne vystavila faktúru Y. N. T.. V čase uzavretia Zmluvy o dielo medzi úpadcom a
žalovaným zmluvné strany nemohli predpokladať, kedy alebo či vôbec počas účinnosti Zmluvy o dielo
bude vyhlásený konkurz na spoločnosť BBF BUIDLING s. r. o.. V čase uzavretia Zmluvy o dielo dňa
9.2.2012 zmluvné strany nemohli mať vedomosť o tom, či dielo bude riadne vykonané a či žalovanému
vôbec vznikne nárok na zaplatenie ceny za zhotovenie diela. Z toho vyplýva, že úpadca BBF BUILDING

s. r. o. nemohol mať vedomosť o tom, keď uzatváral Zmluvu o dielo s Y. N. T. č. XXX/XXXX/NRU, či bude
mať nárok na zaplatenie ceny za dielo voči Y. N. T., z čoho vyplýva, že úpadca v čase uzavretia Zmluvy
o dielo so žalovaným dňa 9.2.2012 nemal úmysel ukrátiť svojich veriteľov. Tak úpadca, ako aj žalovaný
nijakým spôsobom neovplyvnili tú skutočnosť, že Y. N. T. následne na základe faktúry č. 20120311,
uhradila žalovanému sumu 218.995,70 eur.

3. Súd vyslovil záver, že na základe realizácie čl. X. Zmluvy o dielo uzavretej medzi spoločnosťou
SLOVDACH, s. r. o. a BBF BUILDING s.r.o. došlo k postúpeniu pohľadávky na spoločnosť SLOVDACH,
s. r. o., ktorá si mohla takto uplatniť svoju pohľadávku priamo u investora, a to Y. N. T.. Toto dojednanie
nie je možné chápať ako dojednanie dlžníka s úmyslom ukrátiť svojich veriteľov, ale len ako dojednanie
na ochranu subdodávateľa, teda zhotoviteľa diela, v tomto prípade spoločnosťou SLOVDACH, s. r. o..

V konaní bolo preukázané, že jediným zhotoviteľom diela bol v tomto prípade žalovaný. Postúpením
pohľadávky úpadcu voči došlo k zániku nároku úpadcu na zaplatenie ceny diela a s odsúhlasením
Pôdohospodárskou platobnou agentúrou Obec uhradila túto pohľadávku postupníkovi - žalovanému.

4. Na základe uvedených skutočností súd dospel k záveru, že žalobca dostatočným spôsobom

nepreukázal úmysel úpadcu ukrátiť ostatných veriteľov v zmysle § 60 ZKR a taktiež ani po rozšírení
právnej kvalifikácie ust. § 59 ZKR nepreukázal, že konaním žalovaného išlo o zvýhodňujúci právny úkon.
Z týchto dôvodov žalobe nevyhovel a v celom rozsahu ju zamietol.

5. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p..

6. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca a navrhol tento zrušiť a vec vrátiť súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie alebo ho zmeniť a jeho žalobe vyhovieť. Odvolanie podal z dôvodov, že
súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností, v dôsledku čoho súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných

dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zároveň
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. c/, d/, f/ O.s.p.). Poukázal na
to, že súd prvej inštancie na základe dokazovania vykonaného v priebehu konania mal za preukázané,
že žalobca dostatočným spôsobom nepreukázal úmysel úpadcu ukrátiť ostatných veriteľov v zmysle
§ 60 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a že ani po rozšírení právnej kvalifikácie

namietaného právneho úkonu s poukazom na ust. § 59 ZKR žalobca nepreukázal, že konaním
žalovaného išlo o zvýhodňujúci právny úkon. Ohľadne nepreukázania úmyslu úpadcu ukrátiť veriteľov,
súdprvejinštanciekonštatoval,ževčaseuzavretiazmluvyodielomedziúpadcomažalovanýmnemohla
žiadna zo zmluvných strán vedieť, či bude dielo riadne vykonané alebo nie, a teda či úpadcovi vznikne
nárok na zaplatenie ceny za zhotovenie diela, z čoho podľa súdu prvej inštancie vyplýva, že úpadca v

čase uzavretia zmluvy o dielo so žalovaným nemal úmysel ukrátiť svojich veriteľov. Súd prvej inštancie
ďalej uviedol, že dojednanie obsiahnuté v spomínanej zmluve o dielo, konkrétne - „V prípade, že bude
vyhlásený konkurz na majetok objednávateľa, či zhotoviteľa alebo návrh na vyhlásenie konkurzu bude
zamietnutý pre nedostatok majetku alebo ak vstúpia do likvidácie alebo do exekučného konania, resp.
ak nastane skutočnosť, v dôsledku ktorej sa stane jedna strana zmluvy dlhodobo nespôsobilou na riadne

plnenie povinností touto zmluvou ustanovených, dohodli sa zmluvné strany: ak nastanú vyššie popísané
právne skutočnosti u objednávateľa, je zhotoviteľ oprávnený ako veriteľ požadovať na základe čl. III. a
nasl. tejto zmluvy a s ohľadom na ust. § 331 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v platnom
znení, aby jeho nárok na zaplatenie ceny zmluvy o dielo, resp. hodnoty skutočne vykonaných prác
uspokojilinvestorObecNižnéRužbachynaúčetzhotoviteľa,včommuobjednávateľudeľujesvojsúhlas.

Povinnosť investora uhradiť cenu diela potom vyplýva z ustanovení čl. IV. Zmluvy o dielo č. XXX/XXXX/
NRU uzatvorenej medzi ním a objednávateľom dňa 30.6.2009. Podľa čl. V. ods. 5.5. uvedenej zmluvy
je takéto plnenie považované za analogické postúpenie pohľadávky. Objednávateľovi ako dlžníkovi
bude vystavená kvitancia o úhrade. Jeho zodpovednosť za plnenie tým nie je dotknutá.“ Nie je možnéchápať ako dojednanie dlžníka s úmyslom ukrátiť svojich veriteľov, ale len ako dojednanie na ochranu
subdodávateľa, t.j. žalovaného. V odôvodnení rozsudku súd uvádza - „na základe vyššie uvedených
skutočností súd dospel k záveru, že žalobca dostatočným spôsobom nepreukázal úmysel úpadcu ukrátiť

ostatných veriteľov v zmysle § 60 ZKR a taktiež ani po rozšírení právnej kvalifikácie ust. § 59 ZKR
nepreukázal, že konaním žalovaného išlo o zvýhodňujúci právny úkon.“ Na základe vyššie uvedených
skutočností sa žalobca domnieva, že rozhodnutie súdu prvej inštancie trpí viacerými vadami, ktoré vidí
predovšetkým v nasledovnom:

7. Žalobca vo vzťahu k tvrdeniu súdu prvej inštancie, že právny zástupca žalobcu rozšíril pôvodný
petit, ktorý bol uvedený v návrhu a to, že považuje tento úkon za zvýhodňujúci právny úkon aj
podľa § 59 ZKR odkázal na svoje vyjadrenie zo dňa 26.11.2014, v ktorom poukázal na rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR zo dňa 22.9.2010 sp. zn. XCF., v zmysle ktorého, ak účastník uvedie rozhodujúce
skutočnosti, z ktorých vyvodzuje ním tvrdený nárok alebo obranu proti nemu, je súd v konaní povinný
posúdiť vec podľa tých právnych noriem, ktoré na tvrdený a súdom zistený skutkový stav dopadajú.

Na základe uvedeného má žalobca za to, že súd prvej inštancie bol v rozhodnutí povinný zaoberať sa
dôsledne taktiež otázkou, či sa v danom prípade jednalo o zvýhodňujúci právny úkon. V tejto súvislosti
poukázal na skutočnosť, že súd sa vo svojom rozhodnutí vôbec nezaoberal otázkou, či daný právny
úkon spĺňa znaky zvýhodňujúceho právneho úkonu, resp. absentuje zdôvodnenie prečo sa súd prvej
inštancie nestotožnil s argumentáciou žalobcu o tom, že daný právny úkon spĺňa všetky znaky skutkovej

podstaty zvýhodňujúceho právneho úkonu. Strohé konštatovanie, že žalobca nepreukázal, že sa jedná o
zvýhodňujúci právny úkon podľa žalobcu ako zdôvodnenie tejto skutočnosti v žiadnom prípade nemôže
postačovať a spôsobuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Žalobca naďalej trval na tom, že na základe
písomných a ústnych vyjadrení prednesených v konaní pred súdom prvej inštancie je nepochybné, že
dojednanie ust. písm. e/ čl. X. Zmluvy o dielo zo dňa 9.2.2012 spĺňa všetky znaky zvýhodňujúceho

právneho úkonu v zmysle ust. § 59 ZKR teda, že:
1/ právnym úkonom sa dlžník/úpadca vzdal svojho práva (pre prípad konkurzu), resp. dohodol úpravu
alebo nahradenie svojho práva vo svoj neprospech,
2/ právny úkon bol urobený počas úpadku úpadcu BBF BUILDING s.r.o. v konkurze,
3/ právny úkon bol urobený počas jedného roka pred začatím konkurzného konania,

4/ zo samotného znenia zmluvného dojednania vyplýva zvýhodnenie žalovaného na úkor iných veriteľov
spôsobom, že v prípade vyhlásenia konkurzu, kedy už nie je možné nakladať s majetkom úpadcu a
takýtomajetoksamábezpodmienečnecelýstaťsúčasťoukonkurznejpodstaty,zktorejsamajúpomerne
uspokojiť všetci veritelia, ktorí si prihlásili svoje pohľadávky do konkurzu, mal byť uspokojený výhradne
žalovaný s prednostným uspokojením svojej pohľadávky, a to navyše v celom rozsahu.

V tejto súvislosti ďalej poukázal na vadu rozhodnutia súdu prvej inštancie spočívajúcu v tom, že
súd prvej inštancie venoval prevažnú časť odôvodnenia rozhodnutia zdôvodneniu skutočností, že
žalobca v konaní nepreukázal úmysel dlžníka/úpadcu ukrátiť odporovaným právnym úkonom svojich
veriteľov. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na to, že príslušná skutková podstata zvýhodňujúceho
právneho úkonu nevyžaduje preukázanie úmyslu dlžníka/úpadcu ukrátiť svojich veriteľov a ani

vedomosti žalovaného o tomto jeho úmysle. Dôležité je len naplnenie štyroch vyššie uvedených znakov,
pričom žalobca v konaní venoval svoju pozornosť predovšetkým preukázaniu úpadku dlžníka v čase
uskutočnenia tohto úkonu. Zdôraznil, že práve on ako správca úpadcu je v zmysle ZKR osobou
povolanou zistiť moment, kedy nastal úpadok dlžníka. Túto skutočnosť žalobca v konkurznom konaní aj
zistilavpredmetnomkonanísúdudostatočnepreukázal.Ajnapriekvyššieuvedenýmtvrdeniamohľadne

neunesenia dôkazného bremena vo vzťahu k úmyslu dlžníka/úpadcu ukrátiť svojich veriteľov navyše
zastával názor, že v konaní tento úmysel preukázal. Podľa žalobcu sa súd prvej inštancie v odôvodnení
svojho rozsudku vôbec nezaoberal žiadnym z písomných vyjadrení ním predložených v priebehu roku
2015, preto konštatuje, že súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový stav veci, keďže nevykonal
navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Rozhodujúcimi skutočnosťami, ktoré

súd prvej inštancie z dôvodu nevykonania navrhnutých dôkazov vo forme písomných vyjadrení vôbec
nezisťoval sú pre žalobcu predovšetkým skutočnosti týkajúce sa toho, že spoločnosť BBF BUILDING
bolavčaseuzavretiazmluvysožalovanýmvúpadku,vdôsledkučohonemožnopovažovaťdojednaniev
čl.V.písm.e/zaochraňujúcežalovaného.Naopak,takétodojednaniejevosvojejpodstatezvýhodňujúce
spôsobom uvedeným v predchádzajúcom texte. Žalobca mal za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie

je nepreskúmateľné, pretože vychádza z nie náležite zisteného skutkového stavu, keďže súd vo svojom
rozhodnutí opomenul sa vyporiadať s tvrdeniami žalobcu, ktoré podľa neho mali rozhodujúci vplyv na
rozhodnutie veci.8. Žalovaný vo vyjadrení na odvolanie žalobcu navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej
inštancie v celom rozsahu potvrdil a zaviazal ho na náhradu trov odvolacieho konania. Mal za to, že
odvolanie žalobcu neuvádza žiadnu novú skutočnosť, ani argument, ktorý by žalobca neprezentoval

v rámci prvostupňového konania a s ktorou by sa súd prvej inštancie nevyporiadal. V odvolaní nie
je uvedené, aký dôkaz prvostupňový súd nevykonal a pre nevykonanie takého dôkazu malo dôjsť k
nesprávnemu rozhodnutiu vo veci. V prvostupňovom konaní boli vykonané všetky dôkazy navrhnuté
žalobcom, a to dokonca aj tie, ktoré v rozpore s ust. § 118a O.s.p. neboli navrhnuté v rámci prvého
pojednávania vo veci, ale boli navrhované postupne počas ďalších pojednávaní, pričom časť tých

dôkazov bola podľa názoru žalovaného zbytočná, napriek tomu však vykonané boli. Pokiaľ žalobca
v odvolaní poukazuje, že súd neprihliadol na vyjadrenia z 19.1.2015, z 18.3.2015 a 31.3.2015, tak
tieto vyjadrenia sa týkajú výlučne preukázania existencie úpadku spoločnosti BBF BUILDING s.r.o. dňa
9.2.2012 z pohľadu existencie aspoň dvoch veriteľov po lehote splatnosti viac ako 30 dní. Existenciu
úpadku však prvostupňový súd vo svojom rozhodnutí nespochybňuje, preto vôbec nebolo potrebné,
aby sa zaoberal vyjadreniami žalobcu týkajúcimi sa tejto skutočnosti. Žalobca v návrhu na určenie

neúčinnosti právneho úkonu sa domáhal určenia neúčinnosti na základe § 60 ZKR, teda na základe
ukracujúceho právneho úkonu. Až na prvom pojednávaní vo veci dňa 4.6.2014 zmenil žalobca svoj
žalobný návrh v tom smere, že svoj nárok odvodzuje nie od § 60 ZKR, ale od § 59 ZKR teda, že ide o
zvýhodňujúci právny úkon. Už na tomto pojednávaní žalovaný poukázal na to, že takáto zmena dôvodov
žalobného návrhu je tak podstatná, že v zmysle § 57 ods. 2 ZKR došlo k zániku práva odporovať

právnemu úkonu, pretože žalobca neuplatnil odporovateľnosť zvýhodňujúceho právneho úkonu v lehote
1 roka od vyhlásenia konkurzu. Žalovaný má za to, že definovanie dôvodov podania žaloby z hľadiska
či ide o ukracujúci právny úkon alebo o zvýhodňujúci právny úkon je najesenciálnejšou zložkou celej
žaloby a tento parameter žaloby spôsobuje, že v prípade, ak žalobca žiada odporovať zvýhodňujúcemu
právnemu úkonu, ide o tak zásadnú zmenu, že to nemožno považovať len za akúsi úpravu pôvodnej

žaloby, ale za novú žalobu v zmysle uplatnenia práva odporovať právnemu úkonu podľa § 57 ods. 2
ZKR. Zmluva o dielo č. XXX/XXXX/NRU medzi Y. N. T. a úpadcom bola podpísaná dňa 30.6.2009 s
časom začiatku plnenia 10 dní od prevzatia staveniska. Dňa 9.2.2012 bola uzavretá Zmluva o dielo
medzi úpadcom a žalovaným s termínom začatia diela 1.3.2012 a termínom ukončenia 30.9.2012.
Druhá zmluva o dielo bola teda uzatvorená takmer 3 roky po prvej zmluve o dielo, pričom časť plnenia

podľa druhej zmluvy o dielo bol 7 mesiacov a tento bol aj reálne stihnutý. Je zrejmé, že úpadca počas
takmer 3 rokov ani nezačal s vykonávaním diela a s vykonávaním diela sa začalo až v roku 2012, keď
do procesu vstúpil žalovaný s potrebnými materiálnymi, ľudskými a strojovými kapacitami. Žalovaný
poukázal na podstatnú skutočnosť, a to že žalobca nikdy počas prvostupňového konania ani v rámci
odvolania nekonkretizoval, v čom vidí zvýhodňujúci právny úkon v zmysle jeho definície podľa § 59

ods. 1, 2 ZKR. Pokiaľ žalobca tvrdí, že čl. X. písm. e/ Zmluvy o dielo je zvýhodňujúcim právnym
úkonom, mal by to v konaní preukázať. Žalovaný mal za to, že úpadca v danom prípade pôsobil len
ako sprostredkovateľ, keďže všetky okolnosti svedčia o tom, že reálnym objednávateľom diela bola Y.
N. T. a reálnym zhotoviteľom diela bol žalovaný. Poukázal tiež na to, že žalobca sa domáhal určenia
neúčinnosti len časti právneho úkonu - dohody podľa čl. X. písm. e/ Zmluvy o dielo, čo je podľa jeho

názoru v rozpore so Zákonom o konkurze a reštrukturalizácii a v rozpore s dobrými mravmi. Žalobca v
konaní nepreukázal, aby úpadca neodôvodnene zvýhodnil žalovaného oproti svojim veriteľom.

9. Odvolací súd odvolanie žalobcu posúdil podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho
poriadku, a to so zreteľom na ust. § 470 ods. 2 CSP, podľa ktorého právne účinky úkonov, ktoré v konaní

nastalipredodňomnadobudnutiaúčinnostitohtozákona,zostávajúzachované.Civilnýsporovýporiadok
nadobudol účinnosť 1.7.2016 a odvolanie žalobcu bolo podané 18.8.2015. Odvolací súd s ohľadom
na princíp legitímneho očakávania a princíp právnej istoty prejednal odvolanie žalobcu podľa právnej
úpravy účinnej v čase, kedy odvolanie bolo podané. V podmienkach právneho a demokratického štátu
majú právne normy pôsobiť zásadne do budúcnosti. Princíp právnej istoty je nepochybne neoddeliteľnou

súčasťouprincípovprávnehoštátuzaručenéhovčl.I.ods.1ÚstavySR.Súčasťouprincípuprávnejistoty
a ochrany dôvery občanov v právny poriadok je aj zákaz retroaktivity, t.j. zákaz spätného pôsobenia
právnych predpisov. Pokiaľ niekto konal a postupoval na základe dôvery v platný a účinný právny
predpis, nemôže byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný spätným pôsobením právneho predpisu alebo
niektorého jeho ustanovenia. Neskorší právny predpis nemôže ukladať povinnosti, resp. meniť právny

status subjektu práva spätným pôsobením právneho predpisu, ktorý v čase jeho konania neexistoval a
ktorého právnu úpravu nemohol poznať. Subjekt práva už nemôže ovplyvniť svoje právne postavenie
nadobudnuté v minulosti. Tu je treba poukázať na to, že odvolateľ použil odvolacie dôvody uvedené v
Občianskom súdnom poriadku a týmito odvolacími dôvodmi sa musel v odvolaní odvolací súd zaoberať.Procesné pravidlá a očakávania, s akými účastníci do konania vstupujú, by zásadne nemali byť v jeho
priebehu menené; pokiaľ sa tak stane, musí súd dbať na ochranu práv dotknutých osôb, účastníkov
konania, a to v tých prípadoch, keď sa takáto nepredvídateľná zmena nastavených pravidiel prejaví (viď

Nález Ústavného súdu ČR zo 7.6.2016 sp. zn. IV. ÚS 3559/15). Na základe týchto dôvodov odvolací
súd prejednal odvolanie podľa § 212 ods. 1 O.s.p., pričom dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

10. Odvolací súd mal za to, že na vec sa vzťahujú ustanovenia všeobecne záväzného predpisu, ktoré pri
doterajšom rozhodovaní veci neboli použité a sú pre rozhodnutie veci rozhodujúce, preto vyzval strany,

aby sa k možnému použitiu ustanovení o neplatnosti právneho úkonu vyjadreného v čl. X. písm. e/
Zmluvy o dielo uzavretej medzi objednávateľom BBF BUILDING s.r.o. a zhotoviteľom SLOVDACH s.r.o.
dňa 9.2.2012 vyjadrili, a to v kontexte s čl. XI. bod 11.5. Zmluvy o dielo č. XXX/XXXX/NRU uzatvorenej
medzi objednávateľom Y. N. T. a zhotoviteľom BBF BUILDING s.r.o., v ktorom sa uvádza, že práva
a povinnosti z tejto zmluvy prechádzajú aj na právnych nástupcov zvolených strán. Postúpenie práva
a povinnosti z tejto zmluvy je možné len po predchádzajúcom súhlase objednávateľa a organizácie

poskytujúcej prostriedky z fondu EÚ.

11. Na základe tejto výzvy sa strany vyjadrili tak, že zotrvali na svojich pôvodných stanoviskách. Je
evidentné, že bolo porušené toto zmluvné dojednanie pri dohode medzi úpadcom a žalovaným podľa čl.
X. písm. e/ Zmluvy o dielo, keďže fakticky došlo k postúpeniu pohľadávky spoločnosti BBF BUILDING

s.r.o., ktorú mal vo vzťahu k Y. N. T. na spoločnosť SLOVDACH s.r.o.. Takúto dohodu, akú uzavreli
úpadca a žalovaný, ktorá je súčasťou Zmluvy o dielo zo dňa 9.2.2012, bolo možné uzavrieť len za
predpokladu, že bol daný predchádzajúci súhlas Y. N. T. a organizácie poskytujúcej prostriedky z fondu
Európskej únie. Ak takýto predchádzajúci súhlas nebol, potom došlo k porušeniu ust. § 525 ods. 2
Občianskeho zákonníka, podľa ktorého nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo

zákonu alebo dohode s dlžníkom. Úpadca a žalovaný konali v rozpore s týmto ustanovením, aj v rozpore
s ustanoveniami Občianskeho zákonníka o zmene v osobe veriteľa. Veriteľom v danom prípade vo
vzťahu k Y. N. T. bol úpadca a takouto dohodou, aká je v čl. X. písm. e/ Zmluvy o dielo zo dňa 9.2.2012
porušili zákonné ustanovenia v zmysle § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka. Odporovať právnemu
úkonu možno len za predpokladu, že tento právny úkon je platný. Keďže uvedená dohoda je v zmysle

vyššie uvedených ustanovení neplatná (§ 39 OZ), keďže je v rozpore so zákonom, potom nebolo možné
žalobe vyhovieť, a preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v zmysle § 219
ods. 1 O.s.p. potvrdil.

12. Odvolací súd však zmenil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o náhrade trov konania tak, že

žalovanému nepriznal náhradu trov konania. Odvolací súd tak rozhodol preto, lebo síce žalovaný bol v
konaníúspešný,alevyššienaznačenýmspôsobomsavkonanínebránil,neuvádzal,žeuvedenádohoda
je neplatná, bránil sa iným spôsobom a v tejto skutočnosti odvolací súd videl dôvody hodné osobitného
zreteľa, pre ktorú mu náhradu trov konania na súde prvej inštancie i druhej inštancie nepriznal.

13. Rozhodnutie senátu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie

je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí,
ak:
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca, alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd,
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky:

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená,
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak:
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).

Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania

žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia
rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a
čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je:
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobouzaloženou,alebozriadenounaochranuspotrebiteľa,osobouoprávnenounazastupovaniepodľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 1, 2 CSP).

Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).