Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 18. október 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26Co/339/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214216054
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jozef Mačej

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2214216054.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jozefa Mačeja a sudcov JUDr. Kataríny

Slováčekovej a JUDr. Daniela Ilavského v právnej veci žalobkyne: Home Credit Slovakia, a.s., Piešťany,
Teplická 7434/147, IČO: 36 234 176, zast. splnomocnenkyňou: Advokátska kancelária GOLIÁŠOVÁ
GABRIELA s.r.o., Trenčín, Piaristická 707/25, IČO: 47 234 679, proti žalovanej: D. L., nar. XX. P. XXXX,
bytom I. A., I. XXX/XX, o 936,64 eur a príslušenstvo, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného
súdu Dunajská Streda č. k. 7C/216/2014-40 zo dňa 10. februára 2015, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovanej priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol v celom rozsahu návrh žalobkyne, ktorým sa
domáhala uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť jej 936,64 eur, kapitalizovaný úrok z omeškania vo
výške 161,21 eur a úrok z omeškania vo výške 8,75% p.a. zo sumy 936,64 eur od 1. augusta 2014 do
zaplatenia ako aj trovy konania.

2. Súd prvej inštancie rozhodnutie odôvodnil právne citáciou ustanovenia § 1 ods. 1, § 2 ods. 1 písm.
a), b), § 3 ods. 2, § 4 ods. 1 a 5 Zákona o spotrebiteľských úveroch (ďalej len ZoSÚ), § 37 a § 39

Občianskeho zákonníka (ďalej len O.z.) ako aj § 1 ods. 1 a 3, § 2 ods. 1 písm. a), b) a g) Zákona
o ochrane spotrebiteľa (ďalej len ZoOS). Vecne rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobkyňa a žalovaná
uzavreli písomnú úverovú zmluvu, ktorá mala slúžiť na poskytnutie spotrebiteľského úveru pre žalovanú
na kúpu tovaru označeného v zmluve vo výške 14.480 Sk, spolu s touto zmluvou na tej istej listine bola
uzavretá aj zmluva o revolvingovom úvere s úverovým rámcom 995,81 eur s možnosťou navýšenia, z
ktorého žalovaná vyčerpala 5.061,51 eur. Žalobkyňa pri vyhotovení úverových zmluvných podmienok
ako dodávateľ postupovala v rozpore so zásadou dobromyseľnosti a v rozpore s dobrými mravmi,

pretože dojednania o revolvingu zapracovala do zmluvy tak, že spotrebiteľ, ktorý chcel úver na kúpu
tovaru vlastne musel podpisom zmluvy o úvere na kúpu tovaru podpísať aj časti o revolvingovom
úvere, pretože sa nachádzajú nad kolónkou vyhradenou na podpis zmluvy o úvere na nákup tovaru.
Okrem uvedeného absentuje aj písomná forma úverovej zmluvy, lebo úverové podmienky, kde majú byť
všetky podstatné náležitosti zmlúv o revolvingu nie sú ani jedným z účastníkov podpísané. Nedostatok v
písomnej forme má za následok neplatnosť právneho úkonu o revolvingu. Žalobkyňa poskytla žalovanej
plnenie, avšak vzhľadom na nedostatok písomnej formy nemožno tvrdiť, že zmluva o revolvingu je platná

podľa ustanovenia § 4 ods. 3 ZoSÚ, keďže za platnú sa považuje len taká zmluva, ktorá má písomnú
formu. Ak má žalovaná plnenie vrátiť, možno ho uplatňovať iba z titulu bezdôvodného obohatenia, z
neplatného právneho úkonu, avšak zo splátkového kalendára vyplýva, že žalovaná z úverového rámca
vyčerpalasumu5.061,51eurauhradila7.235,89eur,zčohovyplýva,žežalobkyninaúvereničnedlhuje.O trovách konania na súde prvej inštancie rozhodol súd prvej inštancie v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. tak,
že žalovanej nepriznal náhradu trov konania, keďže jej v súvislosti s konaním žiadne trovy nevznikli.

3. Rozsudok súdu prvej inštancie napadla v zákonnej lehote odvolaním žalobkyňa a žiadala, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie alebo
napadnutý rozsudok zmenil tak, že predmetnej žalobe v celom rozsahu vyhovie. Namietala, že konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedla, že súčasťou zmluvy č. 3510000485 zo
dňa 1. októbra 2005 bolo poskytnutie revolvingového úveru č. 5605078436, ktorá zmluva nadobudla
platnosť dňom podpisu úverovej zmluvy č. 3510000485, ale účinnosť až po aktivácii karty zo strany
žalovanej.Pritomtotypeúverujeobnoviteľnáfinančnárezervaskaždouuhradenoumesačnousplátkou.
Žalovaná „sporí čiastku“, ktorú v prípade potreby môže opäť požičať a to bez akýchkoľvek zbytočných
papierovačiek. Žalobkyňa ponúka spolu s revolvingovým úverom aj kreditnú kartu, ktorú žalovaná

mohla používať na klasické nákupy v predajniach a postupne sa peniaze z účtu odpočítavali, až kým
sa nevyčerpal disponibilný zostatok. Revolvingový úver sa mal následne splácať. Okrem samotného
nákupu mohla žalovaná počítať aj s výberom v hotovosti. Zmluva o revolvingovom úvere je uzavretá s
odkladacou podmienkou a je účinná až potom, ako klient sám a to na základe svojej vôle aktivuje kartu
a čerpá následne tento úver. Nepoprela skutočnosť, že klient podpísaním úverovej zmluvy podpisuje a

súhlasí aj s tou časťou textu, ktorá sa týka dojednaní o revolvingovom úvere, avšak klient si pri čítaní
návrhu úverovej zmluvy musí byť vedomý, že uzatvára zmluvu o poskytnutie revolvingového úveru,
pretože žalobkyňa o dojednaní takéhoto druhu úvere informuje svojich klientov na líci zmluvy. Predmetný
rozsudok súdu prvej inštancie nemá jasné a presvedčivé odôvodnenie. V tomto smere poukázala aj
na viaceré rozhodnutia Ústavného súdu SR ako aj na rozhodnutie NS SR z 29. júla 2010 sp. zn.

2NCdo/7/2009.

4. Žalovaná sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadrila.

5. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového

poriadku (ďalej len C.s.p.) účinného od 1. júla 2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb.
Občiansky súdny poriadok, pričom podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon
aj na konania začaté pred dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo

podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 C.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané
náležitosti (§ 363 C.s.p.) a že odvolateľ používal zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods.
1 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§
367 ods. 3 C.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby

zopakovania či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.) a contrario a dospel k záveru, že odolanie žalobkyne nie je
dôvodné, v dôsledku čoho je na mieste rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny s použitím
§ 387 ods. 1 C.s.p. potvrdiť.

7. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, konaniu mu predchádzajúcemu, ako aj celého
obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu
potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým
zisteniam a vec i v prevažnej miere správne právne posúdil.

8. Z obsahu spisu vyplýva, že dňa 1. októbra 2005 žalobkyňa uzatvorila so žalovanou úverovú zmluvu
č. 3510000485, na základe ktorej poskytla žalovanej úver na nákup spotrebného tovaru označeného
v zmluve vo výške 14.480 Sk. Účastníci sa v zmluve dohodli, že žalovaná bude poskytnutý úver
spolu s dohodnutými úrokmi splácať formou 10 pravidelných mesačných splátok vo výške 1.448 Sk.
Predmetom odvolacieho konania je posúdenie nároku žalobkyne voči žalovanej na zaplatenie žalovanej

sumy, keď súd prvého stupňa vyhodnotil zmluvu o revolvingovom úvere, ktorá mala byť súčasťou
uvedenej zmluvy o úvere ako neplatnú z dôvodu nedostatku písomnej formy. Predmetom odvolacieho
konania vymedzeným odvolacími dôvodmi žalobkyne teda bolo vyriešiť otázku, či predmetná zmluva o
revolvingovom úvere je platnou zmluvou v zmysle ustanovenia § 4 Zákona o spotrebiteľských úverochv znení účinnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy. V konaní nebolo sporné, že medzi účastníkmi bola
uzavretá dňa 1. októbra 2005 úverová zmluva, ktorá je svojim charakterom zmluvou spotrebiteľkou
a spravuje sa normami práva Slovenskej republiky slúžiacimi na ochranu spotrebiteľa, medzi inými i

zákonom č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.

9. Ako už uviedol súd prvej inštancie v zmysle § 4 ods. 1 zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch účinného v čase uzavretia zmluvy Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu,
inak je neplatná. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o tom, že zmluva o

revolvingovom úvere, na základe ktorej sa žalobkyňa domáha svojho žalobného nároku voči žalovanej
nemá písomnú formu a z úverovej zmluvy zo dňa 1. októbra 2005 je možné konštatovať, že
prišlo k bezvýhradnej akceptácii návrhu Zmluvy o revolvingovom úvere a tým aj k uzavretiu takejto
zmluvy. Správne preto súd prvej inštancie uzavrel, že zmluva o revolvingovom úvere medzi účastníkmi
platne uzavretá nebola a ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, žalovaná vrátila žalobkyni finančné
prostriedky, ktoré čerpala prostredníctvom úverovej karty a to nad rámec, preto žalobkyňa nemá žiaden

žalobný nárok na zaplatenie žalovanej sumy.

10. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vrátane
výroku o náhrade trov konania odvolaniu osobitne nenapadnutého ako vecne správne potvrdil podľa §
387 ods. 1 a 2 C.s.p..

11. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania s použitím § 262 ods. 1 C.s.p. v zmysle § 396
C.s.p. rozhodol odvolací súd ex offo podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a v odvolacom konaní v celom rozsahu
úspešnej žalovanej priznal plnú náhradu trov konania proti neúspešnej žalobkyni. O výške náhrady trov
konania v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým

sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

12. K prijatiu tohto rozsudku došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 posledná
veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne(§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).