Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. jún 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/371/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7110212880
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Popovičová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7110212880.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Popovičovej a sudcov

JUDr. Miroslava Sogu a JUDr. Táni Veščičikovej v právnej veci žalobcu: L.. M. M., nar. XX.XX.XXXX,
bytom v G., N. XX, zastúpeného JUDr. Danicou Holováčovou, advokátkou so sídlom v Košiciach,
Poštová č. 14, proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Košiciach, so sídlom v
Košiciach, Kuzmányho č. 8, v konaní o vydanie nehnuteľnosti, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Košice I zo dňa 27.03.2015 č.k. 18C/151/2010-177 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Nepriznáva účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvého stupňa") rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca
domáhalvočižalovanémuvydaniahnuteľnejveci,atoosobnéhomotorovéhovozidlatypuSeatCordoba,
červená metalíza, ŠPZ: G.-XXX I., výrobného č. S.. Účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní a po právnom posúdení veci podľa § 21 ods.1 až 12 zák.
č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore, § 126 ods.1, 2 a § 132 ods.1 Občianskeho zákonníka uzavrel, že
pokiaľ žalobca uplatňuje danou žalobou voči žalovanému právo na vrátenie zaistenej veci v zmysle §

21 zák. č. 171/1993 Z.z., nie je na podanie žaloby aktívne vecne legitimovaný a z toho dôvodu žalobu
voči nemu zamietol.

Súd v prvom rade zameral dokazovanie na vyriešenie otázky, či žalobca je aktívne vecne legitimovaný
v konaní, teda či mu patrí vlastnícke právo k predmetnej hnuteľnej veci, alebo obdobné právo, ktoré
by ho oprávňovalo podať žalobu o vydanie zaistenej veci v zmysle zák. č. 171/1993 Z.z. Na základe
vykonaného dokazovania uzavrel, že žalobca v konaní nepreukázal, ako mal nadobudnúť vlastníctvo k

predmetnému motorovému vozidlu, pretože pokiaľ tvrdil, že toto vlastníctvo nadobudol ústne uzavretou
kúpnou zmluvou od N. I., táto skutočnosť sa v konaní nepotvrdila. N. I. všetky tvrdenia žalobcu
poprela a uviedla, že to bol práve žalobca, ktorý doviezol predmetné motorové vozidlo zo zahraničia
a bol jeho majiteľom. Len na dopravnom inšpektoráte bolo vozidlo zapísané na jej meno. Tento zápis
podľa tvrdení N. I.É. nebol v súlade so skutočnosťou. Zo zápisu vlastníkov v evidencii motorových
vozidiel súd prvého stupňa zistil, že žalobca za celú dobu od uznania predmetného motorového vozidla
pre prevádzku na území SR nebol zapísaný ako jeho vlastník a nebol zapísaný ani v osvedčení o

motorovom vozidle. V rozhodnom období, kedy došlo k zaisteniu predmetného motorového vozidla, bol
ako vlastník evidovaný M. W.. Súd prvého stupňa uzavrel, že vlastníctvo k predmetnému motorovému
vozidlu nemohol nadobudnúť žalobca od nevlastníka, nakoľko nevlastník nemôže previesť svoje práva
a povinnosti súvisiace s vlastníctvom veci, ktoré nemá. Rozdielna úprava nadobúdania vlastníctva odnevlastníka je uvedená v § 446 Obchodného zákonníka, ktorú však nemožno na daný prípad aplikovať.
V danej veci totiž ide o občianskoprávny vzťah medzi účastníkmi konania. Sám žalobca totiž uviedol,
že v čase zaistenia veci sa dovozom áut nezaoberal, preto motorové vozidlo nemohol nadobudnúť ako

živnostník. V priebehu konania vlastníctvo k predmetnému motorovému vozidlo preukázala leasingová
spoločnosť z Chorvátskej republiky, ktorej predmetné motorové vozidlo bolo odcudzené, hlásené v
hľadaníInterpoluanájdenénaúzemíSlovenskejrepubliky.Zpredloženýchlistinnýchdôkazovvyplynulo,
že na územie Slovenskej republiky bolo toto motorové vozidlo dovezené na základe falšovaných
dokladov, na území Slovenskej republiky takto legalizované a prepustené do premávky. Predmetné

motorové vozidlo podľa zistení Kriminálneho expertízneho ústavu polície Slovenskej republiky nemalo
pozmenené ani upravované VIN číslo, z toho dôvodu prichádza do úvahy iba falšovanie dokladov k
motorovému vozidlu o jeho nadobudnutí. Trestné stíhanie voči neznámemu páchateľovi v súvislosti s
trestným činom legalizácie príjmu z trestnej činnosti bolo prerušené. Pokiaľ teda žalobca tvrdil, že bol
v čase zaistenia vlastníkom predmetného motorového vozidla, a tvrdil, že toto nadobudol od N. I., táto
skutočnosť sa v konaní nepreukázala a navyše súd prvého stupňa uzavrel, že pokiaľ by tomu tak bolo,

vozidlo by nadobudol od nevlastníka. Z vykonaného dokazovania je totiž zrejmé, že aj v prípade, pokiaľ
by N. I. nadobudla predmetné motorové vozidlo zo zahraničia, stalo by sa tak od nevlastníka. Za takýchto
okolnostísúdprvéhostupňauzavrel,žežalobcovineprislúchajúprávavlastníkakpredmetnejhnuteľnosti
veci, vydania ktorej sa domáha, ani oprávneného držiteľa, preto mu neprislúcha právo žiadať o vydanie
veci v zmysle § 126 Obč. zákonníka, preto nie je na podanie žaloby ani aktívne vecne legitimovaný. Z

týchto dôvodov žalobu zamietol.

O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods.1 O.s.p. a úspešnému žalovanému náhradu trov konania
nepriznal, nakoľko mu v konaní žiadne trovy nevznikli.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm.
a/ O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1 O.s.p., § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1
písm. h/ O.s.p. a odvolaciemu súdu navrhol, aby napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie, alebo aby rozhodnutie zmenil a žalobnému návrhu v plnom rozsahu vyhovel. V
odvolaní zopakoval, že uvedené motorové vozidlo nadobudol v roku 2006 od N. I. dobromyseľne, pričom

v tom období žili ako druh a družka. Po rozchode od nej nežiadal žiadne finančné vyrovnanie a práve
na základe tej skutočnosti od nej nadobudol aj motorové vozidlo Seat Cordoba, ktoré je predmetom
tohto konania. N. I.á bola v dobe od 25.09.2006 do 20.07.2007 zapísaná ako vlastníčka motorového
vozidla v evidencii motorových vozidiel, preto nemal dôvod pochybovať o tom, že by nebola jeho
vlastníčkou. Nie je pravdivé tvrdenie N. I., ktoré uviedla vo svojej svedeckej výpovedi, a to že mala

záujem kúpiť motorové vozidlo pre svoju dcéru. Poukázal na to, že v inom konaní, vedenom pred
Okresným súdom Košice I pod sp. zn. 26Cb/57/2010 sa táto svedkyňa ako žalobkyňa domáhala určenia,
že je vlastníčkou motorového vozidla zn. BMW X3 s evidenčným číslom G. XXX T., o ktorom v tomto
konaní tvrdila, že ho kúpila od neho. V konaní vedenom pod sp. zn. 26Cb/57/2010 naopak tvrdila, že
toto motorové vozidlo kúpila od svojej tety C. D., ktorá bola dňa 18.04.2007 zapísaná ako vlastníčka a

prevádzkovateľkapredmetnéhomotorovéhovozidla.Ztýchtodôvodovmožnomaťdôvodnépochybnosti
o tvrdeniach svedkyne týkajúcich sa predmetného motorového vozidla, predovšetkým s poukazom na
to, že sama podala žiadosť o uznanie typového schválenia ES jednotlivo dovezeného predmetného
motorového vozidla. Súčasťou tejto žiadosti bolo aj čestné vyhlásenie zo dňa 30. 08. 2006 podpísané
N. I., v ktorom vyhlásila na svoju česť, že všetky doklady predkladané Obvodnému úradu pre cestnú

dopravu a pozemkové komunikácie sú pravdivé a originálne. Na základe tejto žiadosti Obvodný úrad pre
cestnú dopravu a pozemné komunikácie uznal typové schválenie ES predmetného motorového vozidla.
Skutočnosť, že je vlastníkom predmetného vozidla bola potvrdená aj svedeckými výpoveďami pána W.
V. A. Č..

Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu sa plne stotožnil s výrokovou časťou napadnutého rozsudku, ale aj s
jeho odôvodnením a navrhol rozsudok potvrdiť ako vecne správny.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania
podľa § 214 ods. 2 O.s.p., preskúmal rozsudok v zmysle § 212 ods. 1, ako aj konanie, ktoré mu

predchádzalo v zmysle ust. § 212 ods. 3 O.s.p., z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k
záveru, že odvolanie nie je opodstatnené.Rozsudok súdu prvého stupňa je vo výroku vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 219
ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 29.6.2016 o 9,00 hod., č.dv. 227/
II.poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli zverejnené dňa 6.6.2016 na
úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 156 ods. 1, 3 O.s.p..

Žalobca uplatnil odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. a/, d/ a f/ O.s.p., t.j. že v konaní došlo k

vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam a súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil.

Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

Rozhodnutiu súdu prvého stupňa nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných

dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli a ani inak nevyšli za konania najavo, že by opomenul
niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo že by v jeho
hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal
tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 133 až 135 O.s.p. Zároveň nebola zistená ani
žiadna vada uvedená v § 221 ods. 1 O.s.p..

Súdprvéhostupňavykonaldokazovanievdostatočnomrozsahuanáležitezistilskutkovýstav,vykonané
dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 O.s.p., z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam,
na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver,
preto odvolací súd jeho rozsudok ako vecne správny podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Správne a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd
stotožňuje a na ktoré odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Žalobca v odvolaní argumentuje skutočnosťami, ktoré uvádzal už v konaní pred súdom prvého stupňa,

a s ktorými sa súd pri rozhodovaní vo veci náležite a správne vyporiadal. Odvolacie námietky preto nie
sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku.

K dôvodom rozhodnutia odvolací súd dopĺňa nasledovné:

Žalobca sa podanou žalobou doručenou súdu prvého stupňa dňa 18.05.2010 domáhal voči žalovanému
vydania hnuteľnej veci, ktorá bola zaistená v zmysle § 21 ods.1 zák. č. 171/1993 Z.z. o Policajnom
zbore v znení neskorších predpisov na základe potvrdenia o zaistení veci zo dňa 11.12.2009 vydaného
Okresným riaditeľstvom PZ, Úrad justičnej a kriminálnej polície, odbor Kriminálnej polície v Košiciach
č. 0RP-2244/OKP-2009, nakoľko vzniklo podozrenie, že táto vec súvisí so spáchaním trestného činu

alebo priestupku a jej zaistenie bolo potrebné na zistenie skutkového stavu veci alebo na rozhodnutie
orgánu činného v trestnom konaní, alebo na rozhodnutie v konaní o priestupku.

Predpokladom úspechu žalobcu v spore bolo preukázanie vlastníckeho alebo iného práva k zaistenej
veci, ktorá skutočnosť by zakladala aj jeho aktívnu vecnú legitimáciu v spore. Dôkazné bremeno v tomto

smere zaťažovalo žalobcu.

Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. sú účastníci konania povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Vyššie cit. ustanovenie stanovuje dôkaznú povinnosť účastníkov v sporovom konaní, t.j. povinnosť
označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Účastník, ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie svojich
tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo
skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i toho

účastníka, ktorý síce navrhol dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov
súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení účastníka. Zákon
určujedôkaznébremenoakoprocesnúzodpovednosťúčastníkazavýsledokkonania,pokiaľjeurčovaný
výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie účastníka nie je preukázané (vtom zmysle, že ho súd nepovažuje za pravdivé), ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe
dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre účastníka nepriaznivé rozhodnutie.

Súd prvého stupňa po vyhodnotení vykonaných dôkazov podľa zásad uvedených v § 132 O.s.p. správne
uzavrel, že žalobca nepreukázal, že predmetné motorové vozidlo zakúpil od N. I.. Na preukázanie tejto
skutočnosti žalobca nepredložil žiadne písomné dôkazy a toto tvrdenie nemožno mať za preukázané ani
z ostatných vykonaných dôkazov ( výpovede svedkov ). Naviac samotné tvrdenia žalobcu o nadobudnutí
vlastníckeho práva k predmetnému motorovému vozidlu neboli jednoznačné a v mnohých smeroch si

odporovali.

Skutočnosť, že N. I. bola družkou žalobcu sama osebe nemôže viesť k záveru, že výpoveď tejto
svedkyne nie je pravdivá (vierohodná). Z ostatných dôkazov vykonaných pred súdom prvého stupňa
totiž nemožno vyvodiť, že by táto svedkyňa nevypovedala pravdivo, resp. že by vypovedala zaujato voči
žalobcovi.

Pokiaľ žalobca svoje vlastnícke právo k predmetnému motorovému vozidlu odvodzuje od tej skutočnosti,
že práve jemu bolo toto motorové vozidlo zo strany žalovaného odňaté, táto samotná skutočnosť
nepreukazuje vlastnícke, resp. iné právo k predmetnému motorovému vozidlu, ako sa mylne domnieva
žalobca.

Správne súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní uzavrel, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné
bremeno o preukázaní tej skutočnosti, že je vlastníkom predmetného motorového vozidla, prípadne má
iné právo k predmetnému motorovému vozidlu, ktoré by ho oprávňovalo na vydanie zaistenej veci od
žalovaného, preto správne žalobu pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu zamietol.

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok vrátane výroku o trovách konania
ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p..

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods.

1 O.s.p. Žalobca bol v odvolacom konaní neúspešný, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho
konania a úspešný žalovaný náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil. Preto odvolací súd rozhodol
tak, že nepriznáva účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerov hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.