Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. jún 2018

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 41Csp/114/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7116224398
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Kudlovská

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2018:7116224398.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Zuzanou Kudlovskou v spore žalobcu: Intrum Slovakia, s.r.o., so

sídlom v Bratislave, Mýtna 48, IČO: 35 831 154, právne zastúpený JUDr. Ján Šoltés, advokát, so sídlom
v Bratislave, Mýtna 48, IČO: 379277950, proti žalovanému: R. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K.
XXX/X, XXX XX Q. o zaplatenie 288 EUR s príslušenstvom

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Právny predchodca žalobcu, Consumer Finance Holding, a.s., sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu
dňa 19.10.2016 voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 288 EUR s úrokom z omeškania vo výške

5,5 % ročne od 8.11.2013 do zaplatenia titulom zmluvy o pôžičke. Súčasne požadoval náhradu trov
konania.
2. Uviedol, že dňa 18.4.2013 došlo k uzavretiu Zmluvy o pôžičke evid. č. 20414198 medzi právnym
predchodcom žalobcu a žalovaným. Na základe uvedenej zmluvy poskytol právny predchodca žalobcu
žalovanému pôžičku vo výške 288 EUR. Žalovaný sa zaviazal pôžičku splácať v 18 pravidelných
mesačnýchsplátkachvsume16EUR.Žalovanýsisvojepovinnostiriadneavčasneplnil,kudňupodania
žaloby uhradil z vyššie uvedenej sumy sumu 0 EUR a z toho dôvodu právny predchodca žalobcu

listom zo dňa 26.10.2013 označeným ako „predžalobná upomienka“ vyzval žalovaného na okamžitú
úhradu všetkých splátok jednorázovo. Žalovaná suma predstavuje istinu vo výške 288 plus náklady na
vymáhanie v sume 0 EUR mínus úhrady žalovaného vo výške 0 EUR.
3. Žaloba spolu s procesným poučením žalovanému doručovaná na adresu v Registri obyvateľov
Slovenskej republiky v zmysle ust. § 167 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej „CSP“) dňa
8.2.2017, súdu sa však zásielka vrátila z dôvodu „adresát neznámy“ dňa 13.2.2017. Zo správy
Okresného riaditeľstva PZ v Košiciach zo dňa 26.4.2017 vyplýva, že žalovaný na adrese trvalého pobytu

nebýva viac ako 10 rokov, pričom iný pobyt žalovaného sa nepodarilo zistiť. V podaní doručenom súdu
dňa 3.11.2017 matka žalovaného uviedla, že žalovaný je asi 5 rokov bezdomovec, pričom nevie kde
sa zdržiava.
4. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobu sa konajúcemu súdu nepodarilo doručiť ani postupom podľa ust.
§ 116 ods. 1 CSP, postupoval súd podľa ust. § 116 ods. 2 CSP. V zmysle tohto ustanovenia súd mal
za to, že žaloba bola žalovanému doručená dňa 23.12.2017. Žalovaný sa však k žalobe nevyjadril ani
nepredložil súdu žiadne návrhy na doplnenie dokazovania.

5. Podľa § 297 CSP (zákon č.160/2015 Z,z,) pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak ide iba o
otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu
bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 EUR.6. Vzhľadom na to, že v tejto veci ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci a hodnota
sporu neprevyšuje 1 000 EUR, súd v zmysle § 297 CSP vec prejednal a rozhodol bez nariadenia
pojednávania, pričom rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 28.6.2018, s tým, že miesto a čas verejného

vyhlásenia rozsudku boli oznámené postupom podľa § 219 ods.3 CSP.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením s listinnými dôkazmi predloženými do spisu žalobcom
a to: Zmluva č. 7811248731 zo dňa 18.4.2013, Predžalobná upomienka zo dňa 26.10.2013, doručenka,
Všeobecné obchodné podmienky a Prehľad splátok a úhrad žalovaného a zistil tento skutkový stav:

7. Žalobca v žalobnom návrhu uviedol, že dňa 18.4.2013 právny predchodca žalobcu, Consumer
Finance Holding, a.s. a žalovaný uzavreli Zmluvu o pôžičke evid. č. 20414198. Z listiny predloženej
žalobcom k žalobnému návrhu však, vzhľadom na označenie zmluvných strán ako prenajímateľ, kde
navyše nie je uvedená žiadna fyzická či právnická osoba a nájomca s označením žalovaného sa možno
domnievať, že sa jednalo o nájomnú zmluvu, čo je zrejmé aj z obsahu samotnej zmluvy, keď v časti
označenej ako „podmienky prenájmu“ je uvedená predajná cena 290 EUR, počiatočná platba 2 EUR,

počet splátok 16 a výška mesačnej splátky 16 EUR.
8. Z Oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 23.3.2017 súd zistil, že právny predchodca žalobcu
postúpil predmetnú pohľadávku na základe Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi
právnym predchodcom žalobcu, spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s., Hlavné námestie 12,
060 01 Kežmarok, IČO: 35 923 130 a žalobcom. Na základe uvedenej skutočnosti súd uznesením č.k.

41Csp/114/2016-60 zo dňa 19.3.2018 pripustil, aby z konania vystúpil právnych predchodca žalobcu a
na jeho miesto vstúpil žalobca.

Súd vec právne posúdil podľa nasledujúcich ustanovení zákona :
9. V zmysle čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, únia v snahe podporiť záujmy

spotrebiteľov a zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov prispieva k ochrane ich zdravia,
bezpečnosti a hospodárskych záujmov spotrebiteľov, ako aj k podpore ich práva na informácie, osvetu
a vytváranie združení na ochranu ich záujmov.
10. Podľa Prílohy k Občianskemu zákonníku je Smernica Rady č.93/13 EHS z 05.04.1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993,

str. 29-34) prebratá do právneho poriadku SR z právnych aktov Európskych spoločenstiev a Európskej
únie.
11. Podľa článku 6 bod 1 Smernice Rady č.93/13/EHS členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky
použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich
vnútroštátnehoprávanebolizáväznéprespotrebiteľaaabyzmluvabolapodľatýchtopodmienoknaďalej

záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
12. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené
podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu.
13. Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

14. Podľa § 879p Občianskeho zákonníka ustanoveniami § 53 ods. 4 písm. s) a t), § 53 ods. 7 a § 614a
sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 13. júnom 2014; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj
nároky z nich vzniknuté pred 13. júnom 2014 sa však posudzujú podľa predpisov účinných do 12. júna
2014, ak nie je ustanovené inak.
15. Podľa § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na

právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
16. Podľa § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 13.6.2014 ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,

sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
17. Podľa § 53 ods. 1,2,3,4 písm. k), 5 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,

ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú
vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ
možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľnepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú
za individuálne dojednané. Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú
najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane

vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
18. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.
19. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.

20. Podľa čl. 8 CSP strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci
a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
21. Podľa ust. § 132 ods. 1 CSP v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie
strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a
žalobný návrh.
22. Podľa ust. § 132 ods. 3 CSP žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem

tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť.
23. Podľa ust. § 150 ods. 1 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a
rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu
24. Podľa ust. §185 ods. 2 CSP súd môže aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných
registrov a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v

rozpore so skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak.
25. Podľa ust. § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
26. Podľa ust. § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo

dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

Nazákladezistenéhoskutkovéhostavuzvykonanéhodokazovaniasúdnárokžalobcuprávnevyhodnotil

takto :
27. Žalobca súdu nepredložil žiadne listinné dôkazy, z ktorých by bolo zrejmé, že skutočne došlo k
uzavretiu Zmluvy o pôžičke evid.č. 20414198 medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným. Z
listiny predloženej žalobcom k žalobnému návrhu by však, vzhľadom na označenie zmluvných strán ako
prenajímateľ, kde navyše chýba označenie právneho predchodcu žalobcu, resp. označenie zmluvnej

strany ako takej a nájomca s označením žalovaného, bolo možné sa domnievať, že sa jedná o nájomnú
zmluvu. Táto skutočnosť by mohla vyplývať aj z obsahu samotnej zmluvy, keď v časti označenej
ako „podmienky prenájmu“ je uvedená predajná cena 290 EUR, počiatočná platba 2 EUR, počet
splátok 16 a výška mesačnej splátky 16 EUR. Úprava nájomnej zmluvy v Občianskom zákonníku
je všeobecná a platí pre celú sféru súkromného práva bez ohľadu na právny status jej subjektov

( podnikateľ, resp. nepodnikateľ). Pojmovými znakmi nájomnej zmluvy sú prenechanie veci na užívanie,
alebo aj na branie úžitkov, individuálne určená vec, dočasnosť a odplatnosť. Z obsahového hľadiska
stačí, ak je v nájomnej zmluve určený predmet nájmu, keďže naplnenie ostatných pojmových znakov
vyplýva zo samotnej podstaty nájmu, prípadne z konkrétnych ustanovení zákona. Uvedená zmluva však
neobsahuje podstatné náležitosti zmluvy o nájme, a preto sa nejedná ani o zmluvu o nájme. Navyše ako

číslo zmluvy je uvedené rodné číslo nájomcu ( žalovaného), pričom zmluva neobsahuje číslo zmluvy
uvedenéžalobcomvžalobnomnávrhu.Zuvedenejzmluvynijakýmspôsobomnevyplýva,žesaskutočne
jedná o zmluvu o pôžičke, z ktorej si žalobca odvodzuje svoj nárok, keď táto ani nie je podpísaná
zmluvnými stranami. Zmluva neobsahuje takmer žiadne podstatné zákonné náležitosti vyžadované ust.
§9ods.2zákonač.129/2010Z.z.ospotrebiteľskýchúverochvzneníúčinnomkudňuuzavretiaúverovej

zmluvy.
28. Zo žiadnych dôkazov, ani z prehľadu splátok a úhrad predloženého žalobcom k žalobnému návrhu
nie je zrejmé, či žalobca peňažné prostriedky žalovanému skutočne poskytol.
29. Ustanovenie § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj

keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred
jeho účinnosťou (pozri Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21. apríla 2015, sp. zn. 3 MCdo 14/2014)
30. Z obsahu spisu v prejednávanej veci je zrejmé, že žalobca pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako
veriteľ, t. j. ako osoba,ktorá konala v rámci svojej podnikateľskej činnosti a žalovaný vystupoval akospotrebiteľ, t. j. ako osoba, ktorá nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej
podnikateľskej činnosti, vzhľadom na formulárovú podobu zmluvy. Z hľadiska poradia aplikovateľnosti
v prípade spotrebiteľských zmlúv Obchodný zákonník celkom alebo z časti musí ustúpiť nutnej

prioritnej aplikácii spotrebiteľského práva v širšom slova zmysle, t.j. aplikácii Občianskeho zákonníka.
Normy obchodného práva sú totiž v prípade spotrebiteľských zmlúv použiteľnými len vtedy, ak
neodporujú úprave, ktorá tu má z povahy veci prednosť, teda úprave spotrebiteľských vzťahov v
Občianskom zákonníku a predpisoch vydaných na jeho vykonanie. V tejto súvislosti súd poukazuje i na
ustanovenie § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka (účinné od 01. 04. 2015), podľa ktorého ustanovenia o

spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, sa použijú vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Citované
ustanovenie bolo do zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa zavedené zákonom č. 102/2014
Z.z. ako bod 11 čl. VIII. Zákon nadobudol účinnosť 1. mája 2014 a zákonodarca nestanovil žiadne
intertempolárne pravidlá. Pomerne jasným a nepochybným sa v tomto svetle javí úmysel zákonodarcu
a zákona, a výklad konkrétneho ustanovenia je tak len derivátom elementárneho pravidla, že každá

právna norma sa má vykladať na prospech toho, na ochranu koho je primárne určená. O povahe právnej
normy nerozhoduje formálne kritérium zaradenia právnej normy do právneho predpisu, ale charakter
právnych vzťahov, ktoré táto právna norma reguluje. Dikcia ust. § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka
a dikcia ust. § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa sú komplementárnymi pravidlami vo vzťahu k lex
generali ( ust. §100 ods. 1 OZ) a lex specialis (§ 5b zákona o ochrane spotrebiteľa). Spotrebiteľská

zmluva nie je samostatným zmluvným typom, ale ide o osobitný druh zmluvy, ktorý sa vyskytuje tak
v občianskoprávnych, ako aj v obchodnoprávnych vzťahoch. I keď súdna prax vo vzťahu k aplikácii
Občianskeho zákonníka a Obchodného zákonníka pri spotrebiteľských vzťahoch nebola v minulosti
jednotná, je potrebné túto v súčasnosti posudzovať aj v kontexte s aktuálnym znením ustanovenia § 52
ods. 2 Občianskeho zákonníka, keď novela Občianskeho zákonníka vykonaná zákonom č. 102/2014

Z. z. definitívne expressis verbis vyriešila výkladové rozdiely . Je pritom nesporné, že spotrebiteľská
zmluva má podobu štandardnej formulárovej zmluvy, ktorá je typická tým, že sa uzatvára vo viacerých
prípadoch a že spotrebiteľ spravidla jej obsah nemení, pričom všeobecné obchodné podmienky sú
priamo prílohou takto uzatváranej zmluvy. Spotrebiteľskou zmluvou je teda akákoľvek súkromnoprávna
zmluvasuvedenýmiznakmi,atobezohľadunato,čijeupravenávObčianskomzákonníku,Obchodnom

zákonníku alebo v inom osobitnom zákone. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch je spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme. Aplikáciou
zásady lex specialis derogat les generalis, t.j. pokiaľ špeciálny predpis obsahuje odlišnú právnu úpravu,
má prednosť pred všeobecným zákonom, je špeciálnou právnou úpravou v prejednávanej veci zákon č.

129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ako i ustanovenie§ 52 a nasledovné Občianskeho zákonníka
upravujúce problematiku spotrebiteľského práva, ktorá má prednosť pred všeobecnou právnou úpravou,
ktorou je v tomto prípade Obchodný zákonník, a preto je nevyhnutné posudzovať predmetný právny
vzťah medzi stranami sporu podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, keď medzi stranami bola
uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere v zmysle ustanovenia §2 zákona č. 258/2001 Z. z., a teda

aj otázka premlčania nároku žalobcu sa posudzuje podľa ustanovenia§ 101 Občianskeho zákonníka.
31. Počnúc od 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ktorý
zrušil dovtedy platný zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov Občiansky súdny poriadok.
Keďže v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP platí tento zákon aj na
konaniazačatépredodňomnadobudnutiajehoúčinnosti(akniejeustanovenéinak),jepotrebnénadanú

právnu vec aplikovať právnu úpravu zákona č. 160/2015 Z. z.
32. Žalobca nepredložil súdu žiadne listinné dôkazy, ktorými by preukázal, že došlo k uzavretiu
Zmluvy o pôžičke evid. č. 20414198 medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným, resp. že
pôžičku žalovanému skutočne poskytol. Na základe uvedeného nemal súd preukázanú existenciu
záväzkového vzťahu medzi právnym predchodcom žalobcu ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom.

Dôkaznýmbremenomsarozumieprocesnázodpovednosťúčastníkakonaniazato,žezakonanianeboli
preukázané jeho tvrdenia, že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech.
Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď
určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci nebola alebo nemohla byť
preukázaná, a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti

tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť nebola nepravdivá. Dôkazné bremeno
ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností
vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorú existenciu týchto skutočností
tiež tvrdí.33. Sporové konanie je ovládané zásadou prejednacou, ktorú treba chápať tak, že tvrdiť rozhodné
skutočnosti a aj navrhovať o nich dôkazy je zásadne vecou strán sporu. Sporová strana má povinnosť
tvrdenia a povinnosť dôkaznú. Na základe vyššie uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že

žalobca neuniesol dôkazné bremeno preukázania, že žalovaný je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti
z tvrdeného titulu a v tvrdenej výške. Z uvedených dôvodov musel súd žalobu žalobcu v celom rozsahu
zamietnuť ako nedôvodnú. Súd nemal v konaní preukázané výpisom z účtu žalobcu či inou objektívnou
bankovou listinou, či bola žalovanému suma pôžičky poskytnutá a v akej výške, resp. že vôbec došlo
k uzavretiu zmluvy o pôžičke medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným. V tejto súvislosti

súd uvádza, že v zmysle Civilného sporového poriadku žaloba musí obsahovať aj opis rozhodujúcich
skutočností, teda v náležitom rozsahu prezentované skutkové okolnosti , od ktorých žalobca odvodzoval
opodstatnenosť žaloby. Ide o povinnosť tvrdenia žalobcu.
34. Pokiaľ ide o dôkazné bremeno, predmetné konanie je konaním sporovým. Žalobca je povinný pripojiť
k žalobe listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, resp. uviesť dôkazy, ktoré v priebehu súdneho konania
navrhuje vykonať. Ide o jeho dôkaznú povinnosť a práve v sporovom konaní je nesplnenie dôkaznej

povinnosti spojené s procesnou zodpovednosťou za nedokázanie tvrdených skutočností, to znamená s
neunesením dôkazného bremena. Kto a v akom rozsahu má dôkazné bremeno, určujú normy hmotného
práva. Zásadne ho má ten, v koho záujme je dokazovanie určitej skutočnosti. Nepriaznivé procesné
dôsledky(neúspechvspore)stíhajúvsporovomkonanítoho,ktoneuniesoldôkaznébremeno(neoznačil
potrebné dôkazy alebo uvedenými dôkazmi nebolo jeho tvrdenie dokázané). Na základe uvedeného

má potom súd za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno čo do tvrdenia o oprávnenosti uplatnenej
pohľadávky.

35. Podanie adresované súdu musí spĺňať všeobecné náležitosti podania stanovené § 127 CSP. V
prípade, že podanie strany nemá zákonom stanovené náležitosti, hovorí sa o vadách. Ide o tzv. neúplné

podanie. Vadou je aj nezrozumiteľnosť alebo neurčitosť podania. Vadou podania sú aj zrejmé chyby v
písaníalebopočítaníaleboinézrejménesprávnosti.Naopak,vzmysle§185ods.2CSPsúdmôžeajbez
návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy
nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu nevykoná,
ak tento zákon neustanovuje inak. V zmysle § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento

zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Rozdiel v porovnaní s Občianskym
súdnym poriadkom je tom, že Civilný sporový poriadok zvyšuje procesnú zodpovednosť strán v
dokazovaní a obmedzuje aktivitu súdu pri navrhovaní, teda aj vykonávaní dôkazov. S dokazovaním
imanentne súvisia aj povinnosti, ktoré musia strany splniť ešte predtým, ako súd začne dokazovať, a to
je povinnosť strán tvrdiť a navrhovať dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Aj napriek možnosti súdu

požiadať stranu sporu o ďalšie skutkové tvrdenia, pokiaľ smerujú k zisteniu podstatných a rozhodujúcich
skutočností ( § 150 ods. 2 CSP), súd nesmie vyšetrovať a pátrať po skutkových tvrdeniach a nahrádzať
aktivitu a procesnú zodpovednosť strán. Takýmto postupom by sa vystavil riziku porušenia rovnosti
strán. V rámci dokazovania platí zásada ( § 132 v spojení s § 185 ods. 1), že každý účastník musí uniesť
dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia; kto tvrdí, dokazuje. Ak účastník nepreukáže to, čo tvrdí,

súd nemôže zobrať jeho tvrdenie za základ svojho rozhodnutia. Ak chce byť žalobca v spore úspešný,
musí v žalobe uviesť skutočnosti odôvodňujúce ním uplatňovaný nárok voči žalovanému. O týchto
skutočnostiach je povinný poskytnúť tzv. plný dôkaz. To je výraz, ktorým právna teória označuje dôkaznú
situáciu, kedy procesná strana v plnej miere, bez akýchkoľvek pochybností preukáže svoje skutkové
tvrdenie a súd je povinný z týchto skutočností vychádzať. Výnimky, keď neplatí vyššie spomenuté

pravidlo, sú uvedené v osobitných zákonoch, na základe ktorých dochádza k preneseniu dôkazného
bremena zo zákona, čo neplatí v tomto konkrétnom prípade.

Stanoviská zo súdnej praxe:
36. Dôkazné bremeno týkajúce sa skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto

skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé dôsledky, ide teda o toho účastníka, ktorý existenciu takýchto
skutočností tvrdí. ( II. ÚS 38/2015)
37. Obsahuje - li žaloba tvrzení skutečnosti, ze kterých lze dovodit, jaký je předmět řízení, pak procesní
sankcízanesplněnípovinnostitvrzení,příp.izanesplněnídůkaznípovinnostijižvžalobě,neníodmítnutí
návrhu, ale případní neúspěch účastníka ve věci sam. ( Najvyšší súd ČR, sp.zn. 22Cdo 4457/2007)

38. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na účastníkoch konania. Účastník, ktorý
neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe
takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných
dôkazov. ( Najvyšší súd SR, sp.zn. 4 Cdo 13/2009).39. Nesplnenie povinnosti tvrdiť, resp. relevantne tvrdiť má pre stranu sporu procesnoprávnu sankciu v
podobeprehrysporu,ktorásaprejavívmeritórnomrozhodnutíveci.Vsporovomkonaníjesúdlimitovaný

skutkovými tvrdeniami strán sporu, pričom strany sporu majú povinnosť doložiť svoje skutkové tvrdenia
dôkazmi. Prostriedky procesného útoku v podobe skutkových tvrdení podliehajú sudcovskej a zákonnej
koncentrácii konania v zmysle ust. § 153 a 154 CSP.
40.Žalobcavtomtoprípadeneuniesoldôkaznébremenotým,žesvojetvrdenia,žeposkytolžalovanému
pôžičku na základe zmluvy o pôžičke, v konaní na preukázanie svojho nároku hodnoverným spôsobom

nepreukázal, preto súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

O trovách konania súd rozhodol takto :
41. Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
42. Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

43. V zmysle citovaných ustanovení súd rozhodol o trovách konania. Nakoľko žalobca nebol v konaní
úspešný a žalovanému žiadne trovy nevznikli, súd rozhodol tak, že žalovanému nárok na náhradu trov
konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Košice

I., v 3 písomných vyhotoveniach (§ 362 ods.1 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Podľa ust. § 365 ods.1 CSP odvolacie dôvody odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 365 ods.2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods.3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. - o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok).