Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. júl 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/336/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3112216218
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Miroslav Manďák
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3112216218.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a členiek
Mgr. Stanislavy Miklánkovej a JUDr. Ivety Sopkovej v právnej veci žalobcu: V. B., bytom L. nad V.,
B. XXXX, proti žalovanému: X. B., bytom L. nad V., C. D. XXXX/XXX-XX, právne zastúpenému: Mgr.
Juraj Janco, advokát so sídlom Ilava, Mierové námestie 52/6, o náhradu škody s prísl., na odvolanie
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín, č.k. 12C/151/2012-360 zo dňa 27. marca 2017 v

spojení s opravným uznesením č.k. 12C/151/2012-363 zo dňa 24. apríla 2017, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením v napadnutej časti vo výroku III., IV.
a V. m e n í nasledovne:

III. Žalovaný má voči žalobcovi právo na náhradu trov konania v rozsahu 18%.
IV. Štát má proti žalobcovi právo na náhradu trov konania v rozsahu 41%.

V. Štát má proti žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 59%.

II. Rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením v napadnutej časti vo výroku VI. p
o t v r d z u j e.

III. O p r a v u j e výrok VII. rozsudku súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením, ktorý
správne znie:

„Konanie v časti o zaplatenie náhrady škody presahujúcej 1.600,- eur z a s t a v u j e.“

IV. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v

rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením, súd prvej inštancie výrokom I. uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu škody vo výške 792 eur do troch dní od právoplatnosti
rozsudku, výrokom II. vo zvyšnej časti žalobu zamietol, výrokom III. rozhodol, že žiadna zo strán nemá
právo na náhradu trov konania, výrokom IV. rozhodol, že štát má voči žalobcovi právo na náhradu
trov konania vo výške 50%, výrokom V. rozhodol, že štát má voči žalovanému právo na náhradu trov

konania vo výške 50%, výrokom VI. priznal svedkovi P. P. nárok na svedočné v rozsahu 100% proti
žalovanému a výrokom VII. konanie v časti o zaplatenie náhrady škody v sume 1.600 eur zamietol.
Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na § 442 ods. 1,2, § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 3
ods. 2 písm. a) zákona č. X/XXXX Z.z. o cestnej premávke. Uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal od
žalovaného zaplatenia škody vo výške 1.930 eur, ktorú mu spôsobil žalovaný pri dopravnej nehode dňa
15.02.2012 o 14,30 hod. za obcou Bolešov pri nájazde na most cez rieku Váh, kde žalovaný nezvládol

riadenie svojho motorového vozidla, ktoré smerovalo z Dubnice nad Váhom do Bolešova. Žalovaný
žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť, potvrdil iba to, že k nehode došlo, jej čas a miesto, avšakokolnosti nehody boli podľa neho úplne iné ako uviedol žalobca. Súd prvej inštancie v prejednávanej
veci skúmal základné predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu, a to porušenie právnej povinnosti,
existenciu škody, príčinnú súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou. K porušeniu právnej

povinnosti žalovaným došlo podľa záveru znaleckého posudku jeho neprispôsobením rýchlosti jazdy
daným adhéznym podmienkam, čím došlo k porušeniu jeho právnej povinnosti podľa § 3 ods. 2 písm.
a) zákona č. 8/2009 Z.z., v dôsledku čoho došlo k vzniku škody na vozidle žalobcu. Žalobca nepreložil
žiadny listinný doklad o výške skutočne vynaložených nákladov na opravu svojho vozidla, a preto súd
prvej inštancie vychádzal z výšky škody určenej v znaleckom posudku vo sume 792 eur vrátane DPH.

Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie v tejto časti žaloby žalobcovi vyhovel a vo zvyšnej časti jeho
žalobu zamietol ako nedôvodnú. Podľa § 255 ods. 2 CSP, nepriznal žiadnej zo strán právo na náhradu
trov konania pre pomerný úspech vo veci. Žalobca po zmene žaloby žiadal priznať sumu 1.600 eur
a bola mu priznaná suma 792 eur, t.j. 49,50% zaokrúhlene 50%. Podľa § 259 CSP priznal štátu proti
stranám sporu náhradu trov konania za vykonané znalecké dokazovanie z rozpočtových prostriedkov
súdu podľa pomeru úspechu vo veci. Podľa § 258 ods. 1 CSP priznal svedkovi P.i P. náhradu jeho trov

- svedočné s tým, že náhradu mu zaplatí žalovaný, ktorý navrhol jeho výsluch ako svedka.

2. Protitomutorozsudku,včastivýrokovIII.,IV.,V.aVI.,podalvzákonnejlehoteodvolaniežalovaný.Mal
zato,žerozhodnutievychádzaznesprávnehoprávnehoposúdenia(§365ods.1písm.h)CSP).Uviedol,
že žalobca pôvodne žaloval o zaplatenie sumy 1.930 eur. Ak súd prvej inštancie podanie žalobcu zo dňa

26.04.2016vyhodnotilakočiastočnéspäťvzatieakonanievtejtočastizastavil,jetrebavychádzaťztoho,
že žalobca zobral žalobu čiastočne späť až počas konania, po uskutočnení niekoľkých pojednávaní,
potom, čo žalovaný opakovane požadovanú výšku škody spochybnil a poukázal na dôkaznú núdzu,
v ktorej sa žalobca nachádza a na to, že žalobca výšku škody 1.930 eur nepreukázal. Nešlo teda o
späťvzatie z dôvodov na strane žalovaného a je teda celkom zrejmé, že čiastočné zastavenie konania

procesne zavinil práve žalobca. Žalobca totiž v tej časti, ktorú zobral späť, bol neúspešný a pomer
úspechu a neúspechu účastníkov by sa teda mal posudzovať vo vzťahu k tomu, čoho sa žalobca
domáhal žalobou pri začatí konania a tomu, akú sumu mu súd rozsudkom priznal. Nie je potom správne
zistenie súdu prvej inštancie, že žalobca bol úspešný v 50% svojho nároku. V skutočnosti bol žalobca
úspešný v 41% a žalovaný bol teda úspešný v 59%. Súd mal preto v zmysle § 255 CSP priznať

žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 18%. Z rovnako nesprávnej úvahy
o v zásade rovnakom úspechu strán v konaní, ako v predchádzajúcom prípade, vychádzal súd aj pri
rozhodnutí o nároku štátu na náhradu trov. Aj pri rozhodovaní o nároku štátu na náhradu trov voči
stranám mal súd podľa názoru žalovaného, vziať do úvahy procesné zavinenie žalobcu na čiastočnom
zastaveníkonaniaaprizisťovaníúspechustránmalvychádzaťzpôvodnežalovanéhonároku.Vovýroku

IV. mal tak súd štátu priznať voči žalobcovi právo na náhradu trov konania v rozsahu 59 % a vo výroku
V. mal štátu priznať voči žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 41%. Vzhľadom na
uvedené považoval žalovaný za nesprávny aj výrok VI. o tom, že svedok P. má nárok na náhradu 100%
svedočného voči žalovanému. Aj pri rozhodovaní o nároku na svedočné mal súd vychádzať z pomeru
úspechu strán vo veci a teda mal svedkovi P. priznať nárok na svedočné v rozsahu 59% proti žalobcovi

a v rozsahu 41% proti žalovanému. Žiadal, aby odvolací súd napadnuté výroky rozsudku zmenil a vo
veci sám rozhodol, tak, že bude vychádzať z pomeru úspechu strán v pomere 41:59, prípadne aby
rozsudok v napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Zároveň žiadal
priznať náhradu trov odvolacieho konania.

3. Žalobca ani svedok sa k podanému odvolaniu nevyjadrili.

4. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v intenciách ustanovení § 379 a § 380 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), t. j. v medziach podaného odvolania
a jeho dôvodov. V zmysle ustanovenia § 385 ods. 1 CSP nebolo potrebné na prejednanie odvolania

žalovaného nariaďovať pojednávanie.

5. Žalovaný vo svojom odvolaní namietal nesprávne právne posúdenie otázky nároku strán a štátu
na náhradu trov konania.

6. Nesprávne právne posúdenie veci je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd prvej inštancie
aplikuje na zistený skutkový stav nesprávny právny predpis a tiež vtedy, keď síce aplikuje správny
právny predpis, avšak tento nesprávne interpretuje.7. Po preskúmaní veci odvolací súd vyhodnotil odvolacie námietky žalovaného, čo do výrokov III., IV.,
a V. ako dôvodné. Súd prvej inštancie na rozhodnutie o trovách konania aplikoval správne ustanovenia
CSP, avšak tieto nesprávne vyložil.

8. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním, alebo bránením práva.

9. Podľa § 252 CSP každý platí výdavky, ktoré mu v konaní vzniknú.

10. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
11. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

12. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov

konania protistrane.

13. Podľa § 258 ods. 1 CSP, svedkovi môže súd ako svedočné priznať náhradu účelne vynaložených
hotových, preukázaných a uplatnených výdavkov spojených s jeho výsluchom.

14. Podľa § 259 CSP, ak pri dokazovaní vznikne povinnosť, ktorá je spojená s výdavkami inej osoby,
má táto osoba tie isté práva a povinnosti pri ich uplatnení ako svedok.

15. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

16. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

17. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

18. Podľa § 146 ods. 2 OSP účinného do 30.06.2016, ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie
sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh,

ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.

19. Ustanovenie § 256 ods. 1 CSP, rovnako ako § 146 ods. 2 OSP účinného do 30.06.2016, teda
v čase čiastočného späťvziata žaloby žalobcom, vychádza zo zásady procesného zavinenia. Ak dôjde
k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, je povinnosťou súdu skúmať procesnú

zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách, a to podľa procesného výsledku.
Pokiaľ žalobca žalobu musel zobrať späť pre správanie žalovaného, spočívajúce napríklad v úhrade
žalovanej sumy po začatí konania, je potrebné konštatovať, že žalovaný procesne zavinil zastavenie
konania. Ak ale žalobca žalobu zobral späť bez uvedenia dôvodu alebo bez toho, aby išlo o reakciu na
správanie žalovaného, teda procesné zavinenie nemožno pričítať žalovanému, znáša trovy žalovaného

žalobca. O samotnej výške náhrady trov konania však rozhodne súd prvej inštancie až po právoplatnosti
rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania.

20. Odvolací súd poukazuje i na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6MCdo 19/2010 zo dňa
26.01.2011, podľa ktorého ak nejde o prípad, kedy bolo žalobe celkom vyhovené, musí byť v zmysle

§ 142 ods. 2 OSP (pozn. teraz § 255 ods. 1 CSP) náhrada trov pomerne rozdelená. To vyžaduje
určiť pomer úspechu oboch účastníkov (oboch strán) vo veci a od úspechu účastníka (víťaznej strany)
odčítať jeho neúspech (t.j. mieru úspechu druhej strany). Vo výške rozdielu má účastník právo, aby
mu druhý účastník (druhá strana) nahradil pomernú časť trov, ktoré vynaložil pri účelnom uplatňovaní
alebo bránení práva. Výška trov, ktoré v konaní vznikli druhému účastníkovi, je tu nerozhodná. Ak je

pomer úspechu a neúspechu u oboch strán rovnaký alebo približne rovnaký, súd vysloví, že žiadny z
účastníkov nemá na náhradu trov právo. V prípade, ak konanie bolo sčasti zastavené (napr. z dôvodu
čiastočného späťvzatia žaloby alebo pre nedostatok podmienok konania), súd prihliadne na to, či a kto
zavinil, že k zastaveniu muselo dôjsť. Najprv teda posúdi (v režime § 146 ods. 1 písm. c/ a ods. 2 OSP,teraz § 256 CSP) otázku, čo bolo dôvodom, že konanie muselo byť sčasti zastavené, a s prihliadnutím
k tomuto záveru potom hodnotí celkovú otázku, z akej časti bol ten ktorý účastník úspešný. Ak je na
čiastočnom späťvzatí žaloby dané zavinenie žalobcu, treba dovodiť, že v tomto rozsahu nemal žalobca

vo veci úspech. Vždy platí, že kto zavinil čiastočné zastavenie konania, mal ohľadne tejto časti žaloby
neúspech a úspech sa z hľadiska posudzovania náhrady trov konania pričíta opačnej strane sporu.

21. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca nevyužil svoje právo na právne zastúpenie v tomto konaní,
žalobu vo veci doručil na súd prvej inštancie dňa 20.06.2012, pričom trovy konania si do dňa vyhlásenia

tohto uznesenia neuplatnil. Žalovaný využil svoje právo na právne zastúpenie a uplatnil si aj náhradu
trov konania. Žalobca v zmysle podania zo dňa 26.04.2016, oznámil súdu, že bol nútený zabezpečiť si
opravu poškodeného vozidla sám, na čo vynaložil sumu 1.600 eur a túto žiadal uhradiť od žalovaného
z titulu náhrady škody (namiesto pôvodne žalovanej sumy 1.930 eur). Súd prvej inštancie napadnutým
rozsudkom zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 792,- eur, konanie v časti prevyšujúcej 1 600,- eur
zastavil a vo zvyšku žalobu zamietol s tým, že zároveň rozhodol o nároku na náhradu trov konania strán

i štátu.

22. Odvolací súd, s poukazom na vyššie popísaný právny názor Najvyššieho súdu SR, vychádzal z
toho, že z výlučne procesného hľadiska zavinil čiastočné zastavenie konania žalobca, keď dôvodom
čiastočného späťvzatia žaloby bola skutočnosť, že opravu poškodeného motorového vozidla si vykonal

vo vlastnej réžii v nižšej sume ako pôvodne žaloval, ktorú skutočnosť nemožno pričítať na ťarchu
žalovanému. V tejto časti (o zaplatenie sumy prevyšujúcej 1 600,- eur, t.j. sumy 330,- eur), potom na
žalobcu treba hľadieť ako na procesne neúspešného. Vzhľadom na to, že súd zaviazal žalovaného na
zaplatenie sumy 792,- eur a vo zvyšku žalobu zamietol, bol potom žalovaný v konaní neúspešný v miere
41% (792:1.930) a úspešný v miere 59% (100%-41%). Jeho pomer úspechu a neúspechu v konaní

potom predstavuje 18% (59%-41%), a preto mu podľa § 251, § 256 ods. 1, § 255 ods. 1,2 , § 262 ods.
2 CSP patrí nárok na náhradu trov prvostupňového konania v rozsahu 18%.

23. Vzhľadom na vyššie uvedený pomer úspechu a neúspechu a v súvislosti s odvolacou námietkou
žalovaného týkajúcou sa nároku štátu na náhradu trov konania, odvolací súd dodáva, že štát má proti

žalobcovi a aj proti žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške vyššie uvedeného pomeru ich
úspechu a neúspechu, t.j. voči žalobcovi vo výške 41% a voči žalovanému vo výške 59%.

24. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie, v napadnutej časti výrokov
III., IV. a V., za použitia § 388 CSP zmenil tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

25. K odvolacej námietke žalovaného týkajúcej sa nároku svedka na svedočné voči žalovanému sa
odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že svedočné je povinný hradiť žalovaný.
Žalovaný navrhol výsluch P. P. ako svedka s tým, že ide o trovy konania žalovaného (§ 251 CSP), ktoré
si podľa § 252 CSP znáša sám. Suma svedočného sa, rovnako ako iné trovy konania strany, premietne

do priznaného nároku na náhradu trov konania podľa § 255 ods. 1,2, § 256 ods. 1 CSP, ktorý v zmysle
vyššie uvedeného žalovanému patrí v rozsahu 18 %.

26. Vzhľadom k uvedenému odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie, v časti výroku VI., potvrdil
ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP.

27. Súd prvej inštancie výrokom VII. , ktorý nebol napadnutý odvolaním, rozhodol, že „konanie v časti
o zaplatenie náhrady škody 1 600,- eur sa zamieta“, hoci z odôvodnenia rozsudku (bod 11) vyplýva,
že v dôsledku čiastočného späťvzatia žaloby konanie zastavil v časti o zaplatenie náhrady škody
prevyšujúcej 1 600,- eur podľa § 145 CSP.

28. Podľa § 224 CSP súd kedykoľvek aj bez návrhu opraví v rozsudku chyby v písaní a počítaní, ako
aj iné zrejmé nesprávnosti. O oprave súd vydá opravné uznesenie, ktoré doručí subjektom konania .

29. Na základe uvedeného zákonného ustanovenia odvolací súd zároveň vykonal opravu uvedenej

zrejmej nesprávnosti týkajúcej sa výroku VIII. rozsudku súdu prvej inštancie.30. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255
ods. 1 CSP tak, že priznal nárok na ich náhradu vychádzajúc zo zásady úspechu v odvolacom konaní
žalovanému.

31. O výške náhrady trov prvostupňového i odvolacieho konania žalobcu a žalovaného rozhodne v
súlade s § 262 ods. 2 v nadväznosti na § 251 CSP súd prvej inštancie.

32. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).