Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Banská Bystrica

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Jana Halušková

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Zrušujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/108/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714213596
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Halušková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6714213596.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Haluškovej a členov
senátuMgr.KatarínyKatkovejaJUDr.Ing.JánaGandžalu,PhD.,vsporežalobcuEOSKSISlovensko,s.
r. o. so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR,
s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanej Y. I., nar. XX. XX.
XXXX, s trvalým pobytom W. XXXX/XX, XXX XX H., právne zastúpenej advokátom JUDr. Andrejom

Cifrom, so sídlom J. Kráľa 5/A, 984 01 Lučenec, za účasti Združenie -Pomoc a ochrana spotrebiteľa
„POS", so sídlom Nám. legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42 343 828 (do 30. 06. 2016 vystupujúceho
v procesnej pozícii vedľajšieho účastníka na strane žalovanej), právne zastúpeného advokátom JUDr.
Andrejom Cifrom, so sídlom J. Kráľa 5/A, 984 01 Lučenec, o zaplatenie 846 € s príslušenstvom, o
odvolanížalobcuprotirozsudkuOkresnéhosúduZvolenč.k.14C/209/2015-70zodňa03.09.2015takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým žalobu vo zvyšujúcej časti zamietol (druhý výrok) a vo

výroku, ktorým uložil žalobcovi povinnosť nahradiť žalovanej trovy konania v sume 320,32 Eur na
účet právneho zástupcu žalovanej JUDr. Andreja CIFRU, advokáta, Advokátska kancelária so sídlom
Lučenec, J. Kráľa 5/A, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (tretí výrok) z r u š u j e a vec mu vracia
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Zvolen (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“, resp. „prvoinštančný súd“)

rozsudkom zo dňa 03. 09. 2015 zastavil konanie v časti o zaplatenie sumy 100,74 Eur a úroku z
omeškania vo výške 9,5% ročne zo sumy 100,74 Eur od 05. 10. 2011 (prvý výrok) a vo zvyšnej časti
žalobu zamietol (druhý výrok). Žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanej trovy konania v sume
320,32 Eur na účet jej právneho zástupcu JUDr. Andreja CIFRU, advokáta, Advokátska kancelária so
sídlom Lučenec, J. Kráľa 5/A, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (tretí výrok) a vedľajšiemu účastníkovi
na strane žalovanej náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal (štvrtý výrok).

Z dôvodov rozsudku vyplýva, že pôvodný žalobca Consumer Finance Holding, a. s., Kežmarok sa
žalobou doručenou okresnému súdu 19. 09. 2014 domáhal zaplatenia sumy 846 Eur spolu s úrokom z
omeškania 9,5% ročne od 05. 10. 2011 do zaplatenia a s náhradou trov konania na základe zmluvy o
pôžičkeč.XXXXXXX uzatvorenej dňa20.01.2011.Jejpredmetomboloposkytnutiepôžičky990,30Eur,
ktorúmalažalovanásplácaťvpravidelných15-mesačnýchsplátkachpo66Eur.Preporušeniepovinnosti
splácať pôžičku riadne a včas pôvodný žalobca v súlade so zmluvou a so Všeobecnými obchodnými

podmienkami (ďalej len „obchodné podmienky“) dňa 24. 09. 2011 zmluvu vypovedal a žalovanú vyzval
k okamžitej jednorazovej úhrade všetkých splátok, čo neurobila. Jej dlh ku dňu podania žaloby vyčíslil
na 846 Eur. Postúpenie pohľadávky mal okresný súd preukázané zmluvou o postúpení pohľadávok zo
dňa 01. 10. 2014 uzatvorenou medzi pôvodným veriteľom Consumer Finance Holding, a. s., Kežmarok
a novým veriteľom EOS KSI Slovensko, s. r. o., Bratislava. Podaním doručeným prvoinštančnému súdu
22. 07. 2015 vzal žalobca žalobu späť v časti istiny 100,74 Eur spolu s úrokom z omeškania 9,5%

ročne z tejto sumy od 05. 10. 2011 do zaplatenia; táto čiastka v zmysle bodu 12 obchodných podmienok
predstavuje vyúčtované poplatky. Okresný súd preto prvým výrokom konanie s poukazom na § 96 ods.1 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zastavil. Z prehľadu splátok a úhrad bolo
preukázané, že žalovaná uhradila po 66,02 Eur v dňoch 21. 03. 2011, 07. 04. 2011 a 12. 04. 2011, čo
predstavuje úhradu prvých troch mesačných splátok splatných dňa 20. 02. 2011, 20. 03. 2011 a 20. 04.

2011. Dňa 12. 07. 2012 uhradila 15 Eur; takže spolu zaplatila 213,06 Eur. Žalobca listom z 24. 09. 2011
v súlade so zákonom o spotrebiteľských úveroch a dohodnutými obchodnými podmienkami vypovedal
zmluvu o poskytnutí účelovej pôžičky č. XXXXXXX z 21. 01. 2011 ku dňu 24. 09. 2011 a vyčíslil dlh
čiastkou 786, 83 Eur, z ktorej na istinu pripadlo 760,26 Eur. Vyzval žalovanú na úhradu dlhu v lehote 5
dní od doručenia listu. Žalovaná si list doručovaný na adresu M. W. XXXX/XX, XXX XX H. v odbernej

lehote neprevzala, preto bola zásielka po uložení dňa 29. 09. 2011 vrátená veriteľovi 04. 10. 2011.
V podaní doručenom okresnom súdu 22. 07. 2015 žalobca uviedol, že úver bol poskytnutý sumou
860,39 Eur, žalovaná sa zaviazala uhradiť celkovo 990,30 Eur. Mesačné splátky vo výške 66,02 Eur bola
povinná splácať k 20. dňu v mesiaci. Splatnosť prvej splátky bola 20. 02. 2011 a splatnosť poslednej mala
byťdňa20.04.2012.Predčasnezosplatnenásumapôžičkyje496,18Eurapozostávaz8neuhradených
splátok bez anuitného úroku. Zo záväzku žalovanej uhradiť celkovo 990,30 Eur predstavuje predpísaná

suma splátok 958,32 Eur. Žalovaná potom dlhuje 745,26 Eur (958,32 - 213,06). K žalovanou vznesenej
námietke premlčania uviedol, že k ukončeniu záväzkového vzťahu došlo vypovedaním zmluvy z 24. 09.
2011, svoje právo mohol vymáhať nasledujúci deň 25. 09. 2011. Trojročná všeobecná premlčacia doba
uplynula 25. 09. 2014, žaloba bola podaná 19. 09. 2014.
Žalovaná vo vyjadrení zo 16. 03. 2015 poukázala na spotrebiteľský charakter úverovej zmluvy a

skutočnosť, že obchodné podmienky obsahujú viacnásobné neprijateľné zmluvné dojednania. Namietla,
že spotrebiteľská zmluva neobsahuje náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. f/ zák. č. 129/2012 Z. z.,
ktorou je uvedenie konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru konkrétnym dátumom, lebo jej uvedenie
vo forme mesiac/rok nepostačuje. Zjavne nesprávne je dojednanie ročnej úrokovej sadzby vo výške
24,04 %, čo je výška rovnajúca sa výške ročnej percentuálnej miery nákladov. V rozpore s § 9 ods. 2

písm. k/ zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva neobsahuje uvedenie, aká časť mesačnej splátky
sa pripisuje na istinu, aká na úroky, resp. poplatky, čím absentuje údaje o počte a termíne splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov. Výška RPMN dojednaná v zmluve je v rozpore s § 9 ods. 2 písm. j/
uvedenej právnej úpravy. Úver je z týchto dôvodov potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov.
Poukázala na praktickú nečitateľnosť obchodných podmienok čo do veľkosti písma aj na to, že je v

nich uvedené množstvo neprehľadných povinností ukladaných úverovej dlžníčke, preto úverová zmluva
predstavuje nekalú praktiku v zmysle smernice Rady 93/13/EHS z 05. 04. 1993 a nemôže podľa § 52
a nasl. Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“) požívať právnu ochranu. Nespochybnila, že žalobca má
platný právny titul na zaplatenie neuhradenej časti čerpaného úveru v sume 647,33 Eur. V rámci svojej
obrany žalovaná spolu s vedľajším účastníkom vystupujúcim na jej strane vzniesla námietku premlčania

podľa § 103 OZ. Uviedla, že prvá mesačná splátka bola splatná 20. 02. 2011, nasledujúce k 20. dňu
kalendárnehomesiaca.Keďžezaplatilaprvétrimesačnésplátky,dozosplatneniadlhovalaštyrimesačné
splátky vo výške 264, 08 Eur. Za zosplatnenie úveru treba považovať vypovedanie zmluvy ku dňu 24.
09. 2011, ku ktorému malo dôjsť pre neuhradenie štvrtej a piatej mesačnej splátky. S poukazom na
§ 53 ods. 9 OZ začala premlčacia lehota plynúť od 21. 05. 2011, kedy došlo k omeškaniu s piatou

mesačnou splátkou. Žaloba bola podaná na súde 19. 09. 2014, preto je zvyšok nároku premlčaný v
3- ročnej všeobecnej premlčacej dobe. Dojednanie bodov 14.1, 14.2 a 14.3 obchodných podmienok
predstavuje nerovnovážne postavenie dodávateľa a spotrebiteľa. Veriteľ je totiž oprávnený svoje práva
zo zmluvy úplne alebo sčasti previesť alebo postúpiť na tretiu osobu bez súhlasu dlžníčky, avšak
žalovaná spotrebiteľka takéto oprávnenie nemala a mohla tak urobiť len s písomným súhlasom veriteľa.

Takéto dojednanie je neplatné a neplatný je celý úkon postúpenia pohľadávky.
Okresný súd v právnom zdôvodnení rozsudku uviedol, že zmluva z 20. 01. 2011 je spotrebiteľskou,
pretože právny predchodca žalobcu ako dodávateľ poskytol pôžičku (úver) žalovanej ako spotrebiteľke.
Zmluva nesmie obsahovať ustanovenia spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Podlieha právnemu režimu § 52 a nasl. Občianskeho

zákonníka, ale aj zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách.
Okresný súd skonštatoval, že ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu na formulárovom tlačive,
ktorej obsah a obsah obchodných podmienok žalovaná nemohla žiadnym spôsobom ovplyvniť. Nejde o
individuálne dojednané zmluvné ustanovenia podmienok spotrebiteľskej zmluvy. Všeobecné obchodné
podmienky, vyhotovené malým nečitateľným písmom, obsahujúce rad povinností žalovanej (podmienky

splácania v článku 6, sankcie za porušenie zmluvy v článku 11, podmienky skončenia zmluvy v článku
12, podmienky postúpenia práv a povinností v článku 14), nie sú žalovanou spotrebiteľkou podpísané.
Obranažalovanejspoukazomnazávažnosťtýchtodojednanívspotrebiteľskejzmluvejespoukazomna
§ 53c Občianskeho zákonníka dôvodná. Ak je spotrebiteľská zmluva vyhotovená písomne, predmet acena nesmú byť uvedené menším písmom ako iná časť takejto zmluvy s výnimkou jej názvu a označení
jej častí. Na základe uvedeného okresný súd zmluvu považoval za neplatnú aj v spojení so Všeobecnými
obchodnými podmienkami.

Osobitne okresný súd napriek vyhodnoteniu zmluvy za neplatnú ako celok považoval za neprijateľnú
zmluvnú podmienku dojednanie v článku 14, bod 14.2 a bod 14.3, obchodných podmienok pretože
veriteľ je na rozdiel od spotrebiteľa oprávnený pohľadávku zo zmluvy postúpiť aj bez súhlasu veriteľa na
tretiu osobu. Žalobca potom zmluvou o postúpení pohľadávky z 01. 10. 2014 nepreukázal svoju aktívnu
legitimáciu.

Ďalej okresný súd konštatoval, že posudzovaná spotrebiteľská zmluva neobsahuje náležitosti dané v
§ 9 ods. 2 písm. f/, j/, i/, k/, y/ zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Uvedenie termínu
končenej splatnosti „apríl 2012“ považoval súd prvej inštancie za nepresné, vyžaduje sa uvedenie
presného dňa mesiaca a roka. Dojednanie úrokovej sadzby, ročnej percentuálnej miery nákladov
(RPMN) a jej priemernej hodnoty jednotne vo výške 24,04 % naznačuje nesprávne dojednanie úrokovej
sadzby, RPMN aj jej priemernej hodnoty. Povinnosť preukázať, že boli dojednané v zmysle zákona,

viaže žalobcu. Ďalšou absentujúcou náležitosťou je nerozčlenenie splátok spotrebiteľského úveru na
uvedenie, aká čiastka z celkovej výšky splátky predstavuje istinu, aká úrok a iné poplatky. Podľa
legálneho výkladu zákona o spotrebiteľských úveroch v dôvodovej správe bolo úmyslom zákonodarcu
zrozumiteľné informovanie spotrebiteľa v akých termínoch, resp. kedy, v akej výške a ako dlho je
povinný plniť si povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Na základe absencie týchto

náležitostí okresný súd považoval úver za bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. a/, d/
zákona o spotrebiteľských úveroch, ak by zmluvu ako celok nebol posúdil za neplatnú.
Keďže okresný súd spotrebiteľskú zmluvu ako celok posúdil za neplatnú konštatoval, že žalobca má
právo na plnenie titulom bezdôvodného obohatenia, avšak žalovaná sa úspešne dovolala premlčania.
Žalovaná prijala plnenie zo zmluvy v januári 2011, právo na vydanie bezdôvodného obohatenia sa

premlčalo márnym uplynutím trojročnej premlčacej doby podľa § 107 ods. 2 OZ v januári 2014, pričom
žaloba bola na súde podaná v septembri 2014. Vypovedanie úverovej zmluvy zo dňa 24. 09. 2011
okresný súd považoval za neplatné, pretože samotná zmluva je neplatná.
Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil okresný súd ustanovením § 142 ods. 1 v spojení s § 151 ods.
1 veta prvá OSP a plným procesným úspechom žalovanej vo veci, pretože aj zavinenie na zastavení

konania nesie žalobca. Žalovaná navrhla prisúdenie náhrady trov konania vyčíslených sumou 320,32
Eur, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia za 3 úkony právnej služby po 51,45 Eur a 3 x
režijný paušál po 8,39 Eur, čo spolu s 20% DPH celkovo zodpovedá čiastke 215,43 Eur. Za cestu zo
sídla právneho zástupcu žalovanej z Lučenca do sídla súdu vo Zvolene a späť bola priznaná náhrada
cestovných výdavkov 37,79 Eur a náhrada za stratu času 67,10 Eur. Vedľajšiemu účastníkovi na strane

žalovanej okresný súd náhradu trov konania voči žalobcovi pre ich neúčelnosť nepriznal.

2. Žalobca odôvodnil včas podané odvolanie voči rozsudku súdu prvej inštancie nesprávnym právnym
posúdením veci a nedostatočným zistením skutkového stavu.
Tvrdil, že medzi zmluvnými stranami došlo k platnému uzatvoreniu úverovej zmluvy. Poskytnutie úveru

žalovanej vyplýva z platobnej histórie aj z jeho splácania žalovanou. Uplatnený nárok potom nie je
možné považovať za bezdôvodné obohatenie. Odvolateľ považoval rozsudok súdu prvej inštancie za
nespreskúmateľný pre nedostatočné odôvodnenie, prečo uplatnený nárok posúdil ako bezdôvodné
obohatenie, resp. prečo posúdil zmluvu za neplatnú. V konaní bolo preukázané predčasné ukončenie
zmluvy uplynutím lehoty uvedenej vo výpovedi zmluvy. Žalovaná bola vyzvaná žalobcom listom z 24.

09. 2011 na úhradu dlhu do 5 dní od jeho doručenia. Zásielka nebola žalovanou prevzatá v úložnej
dobe a vrátená právnemu predchodcovi žalobcu 04. 10. 2011. Trojdňová lehota uplynula 09. 10. 2011
a nasledujúcim dňom 11. 10. 2011 došlo k splatnosti celého dlhu; tento dátum je potrebné posudzovať
za začiatok plynutia premlčacej doby.
Svoj nesúhlas s prisúdením náhrady trov konania žalovanej odvolateľ odôvodnil tým, že vyjadrenia

žalovanej sú obsahovo podobné s vyjadreniami vedľajšieho účastníka, neobsahujú žiadne nové
skutočnosti a nespĺňajú požiadavku účelnosti. Nesúhlasil s priznaním odmeny za prípravu a prevzatie
zastúpenia, pretože právny zástupca žalovanej už bol oboznámený s daným prípadom z pozície
právneho zástupcu vedľajšieho účastníka. Aj na pojednávaní sa zúčastnil aj vedľajší účastník zastúpený
tým istým právnym zástupcom, preto ide o neúčelný úkon právnej služby. Nakoľko rovnakú ochranu

môže žalovanej poskytnúť aj vedľajší účastník, nad ochranou klientky prevažuje záujem jej právneho
zástupcu na zabezpečení odmeny advokáta; podľa odvolateľa je preto namieste aplikácia § 150 OSP.
Odvolateľ navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie podľa § 220 OSP zmenil tak, že žalobe
vyhovie, resp. v zmysle § 221 ods. 1 a 3 OSP napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancienaďalšiekonanieanovérozhodnutie.Uplatnilsivočižalovanejajvedľajšiemuúčastníkovitrovykonania,
vrátane trov odvolacieho konania.

3. Žalovaná cestou svojho právneho zástupcu vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že zmluva o úvere
by mala byť celistvá, pre spotrebiteľa prehľadná a zrozumiteľná. Aj základné parametre definujúce
odplatu spotrebiteľského úveru musia byť dostupné a zrozumiteľné na jednom tlačive. Zákon priznáva
slabším stranám záväzkových vzťahov vyššiu ochranu, aby vyrovnal ich faktickú nerovnosť. Treba
mať na zreteli aj zásadu poctivosti, ktorá je v oblasti ochrany spotrebiteľa založená na tzv. princípe

dôvery. Argumentáciu odvolateľa v súvislosti s vedľajším účastníkom a náhradou trov konania žalovanej
považuje za bezpredmetnú. Dôvodnosť obrany žalovanej konštatoval súd prvej inštancie. Procesná
aktivita jej právneho zástupcu bola preto účelná, efektívna a privodila úspech žalovanej v konaní.
Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako dôvodný a správny potvrdil a zaviazal
žalobcu na náhradu trov odvolacieho konania.

4. Žalobca reagoval na vyjadrenie žalovanej poukazom na obsah odvolania.

5. Napadnuté rozhodnutie bolo vydané za účinnosti procesného kódexu, ktorým bol Občiansky súdny
poriadok účinný do 30. 06. 2016. Od 01. 07. 2016 sú súdy povinné aplikovať Civilný sporový poriadok
(ďalej aj „CSP“) v zmysle jeho § 470 ods. 1 (prechodné ustanovenie). Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP

(ale) právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona
zostávajú zachované. Zohľadňujúc vzájomnú súvzťažnosť ustanovení § 470 ods. 1 CSP a § 470 ods.
2 CSP odvolací súd konštatuje, že nová právna úprava vychádza síce z princípu okamžitej aplikability
procesnoprávnych noriem (§ 470 ods. 1 CSP), rešpektuje však procesný účinok odvolaní podaných do
30. júna 2016, ktorý zostal zachovaný aj po 30. júni 2016 (§ 470 ods. 2 CSP).

6. Odvolací súd po zistení, že odvolanie podala včas strana sporu proti rozsudku, proti ktorému je
prípustné odvolanie (§ 355 a § 362 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok v medziach odvolania žalobcu
(§ 380 ods. 1 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) dospel k záveru, že
odvolanie je dôvodné. Odvolací súd sa nestotožnil so skutkovými a právnymi závermi prvoinštančného

súdu, ktorý v nedostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, preto
odvolaním napadnuté výroky rozsudku súdu prvej inštancie zrušil (§ 389 ods. 1 písm. b/ CSP) a vec mu
vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

7. Základ odvolacieho prieskumu spočíval v zistení, či je žalobca po postúpení pohľadávky zmluvou

zo dňa 01. 10. 2014 nositeľom aktívnej vecnej legitimácie.
Zmluva o poskytnutí účelovej pôžičky (v pravom hornom rohu označená ako A.) bola uzatvorená dňa
20. 01. 2011 medzi veriteľom Consumer Finance Holding, a. s., so sídlom v Kežmarku a dlžníčkou Y.
I., bytom vo H., M. W. XXXX/XX. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 01. 10. 2014 postupca
Consumer Finance Holding, a. s., Kežmarok pohľadávku zo zmluvy o poskytnutí účelovej pôžičky z 20.

01. 2011 postúpil postupníkovi EOS KSI Slovensko, s. r. o., Bratislava. Okresný súd Zvolen uznesením č.
k. 6Ro/280/2014-29 z 28. 01. 2015 pripustil zmenu žalobcu s poukazom na § 92 ods. 2, 3 OSP, teda mal
podľa vtedy platnej právnej úpravy za preukázané, že po začatí konania nastala právna skutočnosť, s
ktorouprávnepredpisyspájajúprechodaleboprevodprávalebopovinností,oktorýchsakoná.Následne
okresný súd v rozsudku vyhodnotil túto zmluvu za neplatnú, pretože zmluvné dojednanie čl. 14 bod

14.2 a bod 14.3 Všeobecných obchodných podmienok o tom, že veriteľ je oprávnený pohľadávku zo
zmluvy postúpiť bez súhlasu spotrebiteľa, ktorý takéto oprávnenie nemá a nie je oprávnený záväzky zo
zmluvy postúpiť bez písomného predchádzajúceho súhlasu veriteľa vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú
podmienku, ktorá znevýhodňuje spotrebiteľa.
Odvolací súd považuje za potrebné poukázať na § 17 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských

úveroch účinného k 20. 01. 2011, kedy vznikol záväzkový právny vzťah právneho predchodcu žalobcu
so žalovanou, v zmysle ktorého sa pri postúpení práv vyplývajúcich zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere
na tretiu osobu postupuje podľa § 524 Občianskeho zákonníka, ktorý nerozlišuje medzi postúpením
pohľadávky a postúpením pohľadávky zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Až novelizáciou zákona o
spotrebiteľských úveroch zákonom č. 438/2015 Z. z., účinnou od 15. 12. 2015 (teda po postúpení

pohľadávky zmluvou zo dňa 01. 10. 2014) bol prvýkrát zakotvený (s výnimkami tam uvedenými) zákaz
postúpenia práv zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Na posúdenie platnosti postúpenia pohľadávky
na žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 01. 10. 2014 nemá vplyv ustanovenie § 25 g
(prechodnéustanovenie)zákona č.438/2015Z.z..Záverokresnéhosúduotom,žezmluvnédojednaniečl. 14 bod 14.2 a bod 14.3 Všeobecných obchodných podmienok je ako neprijateľná zmluvná podmienka
znevýhodňujúca spotrebiteľa neplatné, nevylučuje aplikáciu uvedenej právnej úpravy, v zmysle ktorej je
potom žalobca nositeľom aktívnej legitimácie.

8. K záveru o neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere ako celku (vrátane Všeobecných obchodných
podmienok) okresný súd dospel na základe toho, že ide o zmluvu formulárovú, štandardnú, predbežne
formulovanú, ktorej obsah žalovaná nemohla žiadnym spôsobom ovplyvniť, teda nejde o individuálne
dojednané zmluvné dojednania. Tento záver okresný súd prijal predčasne.

Ako vyplýva z listinného dôkazu - samotnej zmluvy o poskytnutí účelovej pôžičky z 20. 01. 2011,
táto obsahuje všetky osobné údaje žalovanej vrátane jej verejne nedostupného rodného čísla a
čísla občianskeho preukazu, čísla účtu, telefónneho čísla. Zo spisu nevyplýva, či tieto údaje poskytla
právnemu predchodcovi žalobcu žalovaná a kedy sa tak stalo. Úlohou okresného súdu preto
bude zistiť výsluchom žalobcu, ale najmä žalovanej všetky relevantné okolnosti uzatvárania zmluvy
(vrátaneVšeobecnýchobchodnýchpodmienok)umožňujúcezodpovedanieotázky,čijednotlivézmluvné

náležitosti boli, alebo neboli dojednané individuálne. Okresný súd vypočuje žalobcu, ale najmä žalovanú
za účelom zistenia, kto a kedy právnemu predchodcovi žalobcu tieto osobné údaje žalovanej poskytol.
Rovnako výsluchom strán sporu zistí, kto navrhol uzatvorenie zmluvy, kto navrhol sumu v zmluve
uvedenej schválenej výšky pôžičky, kto navrhol v zmluve uvedenú výšku a počet mesačných splátok
pôžičky, výšku jej úročenia, ročnej percentuálnej miery nákladov a jej priemernej hodnoty, výšku

celkových nákladov spotrebiteľa, termín konečnej splatnosti úveru uvedený ako apríl 2012 a celkovú
sumu pôžičky 990,30 Eur. Ak tieto údaje navrhol veriteľ, okresný súd vypočuje žalovanú na okolnosť,
či s návrhom veriteľa súhlasila, alebo nie, resp. navrhovala iné zmluvné podmienky, či bol jej návrh
akceptovaný, príp. prečo tak neurobila. Až potom môže okresný súd posúdiť platnosť zmluvy z hľadiska
jej individuálneho dojednania. Pri posudzovaní platnosti zmluvy sa okresný súd vysporiada aj s možnou

aplikáciou § 41 OZ a zdôvodní, či nie je možné jednotlivé zmluvné dojednania oddeliť a ustáliť, že zmluva
je neplatná len v časti, napr. Všeobecných obchodných podmienok, ktoré nie sú žalovanou podpísané.
Okresný súd vyhodnotil Všeobecné obchodné podmienky za neplatné aj s poukazom na § 53c OZ,
lebo sú vyhotovené malým nečitateľným písmom. Podľa uvedeného zákonného ustanovenia v prípade
písomne vyhotovenej spotrebiteľskej zmluvy nesmú byť uvedené menším písmom dohoda o predmete

a cene. Okresný súd nevysvetlil, ktorú časť Všeobecných obchodných podmienok tvoriacich súčasť
dojednanej zmluvy považuje za dohodu o predmete a cene, najmä ak sú údaj o schválenej výške
pôžičky, jej celková suma aj celkové náklady spotrebiteľa uvedené v texte zmluvy o poskytnutí pôžičky,
nie vo Všeobecných obchodných podmienkach, ktoré sú skutočne oproti textu zmluvy vyhotovené
menším písmom.

9. V závislosti od posúdenia, či je uzatvorená zmluva neplatnou, vyhodnotí okresný súd plynutie
premlčacej doby.
Ak dôjde k záveru o neplatnosti uzatvorenej zmluvy ako celku (teda zmluvy aj obchodných podmienok),
potom je správna úvaha okresného súdu o vzniku bezdôvodného obohatenia a plynutí premlčacích lehôt

podľa § 107 OZ.
Ak však okresný súd zistí, že uzatvorená zmluva je (sčasti) platná a bezdôvodné obohatenie nevzniklo,
vzhľadom na obranu žalovanej aj povinnosť podľa § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa skúmať
premlčanie nároku sa okresný súd najprv vysporiada so spôsobom zániku zmluvy. Pri premlčaní plnenia
zjednaného v splátkach totiž plynie premlčacia doba podľa § 103 OZ v spojení s § 53 ods. 9 OZ. Žalobca

však tvrdil, že k ukončeniu zmluvného vzťahu nedošlo vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru, ale
výpoveďou zmluvy. V ďalšom konaní preto žalobca uvedie kedy, ako formou sa zmluvné strany dohodli
na tomto spôsobe ukončenia zmluvy, či a v akej dĺžke bola dohodnutá výpovedná lehota a počiatok
jej plynutia, kedy začala plynúť a kedy skutočne uplynula. Až po poskytnutí týchto tvrdení môže súd
prvej inštancie zodpovedne posúdiť spôsob zániku zmluvného vzťahu právneho predchodcu žalobcu a

žalovanej, od ktorého sa odvíja aplikácia správnej právnej úpravy premlčania.

10. Ak sa po posúdení platnosti úverovej zmluvy bude okresný súd zaoberať súladom zmluvných
dojednaní s § 9 ods. 1, 2 zák. č. 129/2010 Z. z. účinného 20. 01. 2011, pri posudzovaní dodržania
zákonnej požiadavky na dojednanie termínu, počtu a výšky splátok istiny, úrokov a poplatkov bude

vychádzať zo zmluvných dojednaní aj z toho, že žalovaná cestou svojho právneho zástupcu pri
argumentácii o premlčaní nároku uviedla, že prvá mesačná splátka bola splatná 20. 01. 2011 a splatnosť
nasledujúcich splátok bola dojednaná vždy k 20. dňu príslušného kalendárneho mesiaca. Rozpor tohto
tvrdenia žalovanej s jej tvrdením o neplatnosti obchodných podmienok (v ktorých článku 6, bode 6.2 sanachádza údaj o splatnosti splátok vždy k 20. dňu príslušného kalendárneho mesiaca) odstráni okresný
súd vypočutím žalovanej.
Nemožno prehliadnuť, že žalovaná vo vyjadrení zo 16. 03. 2015 k žalobe cestou svojho právneho

zástupcu nespochybnila, že žalobca má platný právny titul na zaplatenie neuhradenej časti čerpaného
úveru v sume 647,33 Eur. Vzhľadom na takéto tvrdenie žalovanej sa potom okresný súd vysporiada aj
s tým, či je, alebo nie je určený termín konečnej splatnosti úveru.
Záver o nesprávnom uvedení výšky úrokovej sadzby 24,04 % okresný súd vyvodil z toho, že je
dojednaná v rovnakej výške ako ročná percentuálna miera nákladov a jej priemerná hodnota, bližšie

však nezdôvodnil, v čom táto nesprávnosť úrokovej sadzby, pri zmluvnej voľnosti strán úverovej zmluvy
umožňujúcej dojednávanie výšky úroku, spočíva. Pokiaľ ide o ročnú percentuálnu mieru nákladov a
jej výpočet v zmysle prílohy zákona o spotrebiteľských úveroch, tu je jedným z kritérií zahrnutých do
tohto výpočtu aj ročná úroková sadzba. Matematickým výpočtom je potom možné dospieť k záveru, či je
ročná percentuálna miera nákladov (nie úroková sadzba) vypočítaná správne alebo nie. V tejto súvislosti
odvolací súd poukazuje na zákonné pravidlá určovania priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov,

ktorá má byť zverejnená podľa § 29 ods. 2 zák. o spotrebiteľských úveroch (s účinnosťou od 01. 06.
2010) za príslušný kalendárny štvrťrok.
V čase uzatvorenia úverovej zmluvy 20. 05. 2011 bol údaj o priemernej hodnote ročnej percentuálnej
miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver zverejnený. Okresný súd v odôvodnení rozsudku
neuvádza, na základe čoho konštatoval nesprávne uvedenie výšky priemernej hodnoty RPMN, aká bola

jej správna výška, či tento údaj zistil napr. z webovej domény Ministerstva financií SR, keďže v súdnom
spise sa nenachádza dôkaz o jej zisťovaní.

11. Výrok o náhrade trov konania prvoinštančný súd správne odôvodnil použitím § 142 ods. 1 a § 151
ods. 1 OSP účinného v čase rozhodovania, zodpovedajúcim spôsobom odôvodnil aplikáciu právnej

úpravy (úspechom žalovanej v konaní v celom rozsahu, lebo nezavinila ani zastavenie konania v časti)
aj účelnosť trov, ktorých náhradu priznal. Výrok o trovách konania je však výrokom závislým od výroku
vo veci samej, preto musel byť odvolacím súdom zrušený.

12. V novom rozhodnutí okresný súd rozhodne aj o trovách odvolacieho konania, čo je postup podľa

§ 396 ods. 3 CSP.

13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom
hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.