Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. jún 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/315/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6215201174
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Deáková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6215201174.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v právnej veci navrhovateľa
N.. T. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom X. - L.,
G. XXXX/XX, právne zastúpeného JUDr. Vladimírom Zvarom, advokátom, so sídlam Advokátskej
kancelárie Veľký Krtíš, SNP 1/A, 990 01 Veľký Krtíš, proti odporkyni
N.. W. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom P. W., T. 1, XXX XX P. W., v konaní o neplatnosť darovacej

zmluvy, eventuálne o určenie, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva, o nariadenie predbežného opatrenia,
o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 11C/98/2015-168 zo dňa 08.
04. 2016,

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu potvrdzuje.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd odvolaním napadnutým uznesením zamietol návrh na nariadenie predbežného opatrenia.

Z jeho dôvodov vyplýva, že návrhom vo veci samej zo dňa
26. 02. 2015 sa navrhovateľ domáha určenia, že je od počiatku neplatná darovacia zmluva, uzavretá
dňa 22.10.2012 medzi nebohým T. W., nar. XX. XX. XXXX, zomrelým XX. XX. XXXX (ďalej v texte aj
len „poručiteľ) a odporkyňou, spísaná formou notárskej zápisnice pred notárom JUDr. Pavlom Tóthom,
sp. zn. N 450/2012,
NZ 38685/2012, o prevode ideálnej polovice spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnostiam, zapísaným

na LV č.XXX ako stavba súpisné č. XXX, parcela C-KN č. XXXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere
556 m2 a parcela C-KN č.XXXX záhrada o výmere 236 m2, vedenom Okresným úradom P. W. odbor
katastrálny, ktorej vklad bol povolený pod
č. V1419/2012, eventuálne, že ideálna polovica spoluvlastníckeho podielu k vyššie označeným
nehnuteľnostiam patrí do dedičstva po poručiteľovi.
Podľa návrhu vo veci samej darca v čase uzatvárania zmluvy nemal spôsobilosť na právne úkony; ide

preto o absolútne neplatný právny úkon, ktorý darcovho syna - navrhovateľa, obmedzil pri nadobúdaní
vlastníctva v rámci dedičstva po otcovi.
Dňa 15.03.2016 navrhovateľ doručil súdu návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým žiadal
súd., aby odporkyni zakázal akýmkoľvek spôsobom nakladať s vlastníctvom vyššie špecifikovaných
nehnuteľností v celom rozsahu, najmä sa dožadoval, aby odporkyni súd tieto nehnuteľnosti zakázal
scudziť, zaťažiť, prenajať alebo predať, a to do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej.

Dočasnú úpravu pomerov medzi účastníkmi odôvodnil hroziacou obavou z prevodu nehnuteľností
odporkyňou na iný subjekt po začatí konania, čím by sa zmenilo jeho postavenie k horšiemu; prevodom
nehnuteľností na inú osobu by sa nemohol realizovať postup, ktorého sa domáha vo veci samej.
Odporkyňa podniká kroky, vedúce ku zmene vlastníctva predmetných nehnuteľností, pričom platnosť
darovacej zmluvy sa s ohľadom na výsledky doterajšieho dokazovania v konaní vo veci samej nateraz
javí ako pochybná.

Opierajúc sa o §102 ods. 1, §74 ods. 1, §76 ods. 1 písm. e) zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej v texte len ,,O. s. p.“) okresný súd konštatoval, že odporkyňa je evidovaná ako výlučnávlastníčka sporných nehnuteľností a jej vlastnícke právo nebolo spochybnené; patrí jej oprávnenie
vlastníka slobodne a bez obmedzenia nakladať s predmetom vlastníctva a v dispozičnej autonómii
nie je obmedzená. Navrhovateľ sa eventuálnym petitom domáha určenia, že predmetné nehnuteľnosti

patria do dedičstva po poručiteľovi; podmienkou úspešnosti návrhu je prejudiciálne posúdenie platnosti
darovacej zmluvy z 22.10.2012. I keby súd návrhu vyhovel, vec by bola následne prejednávaná v konaní
o dedičstve ako majetok poručiteľa, rozhodnutie o dedičstve (osvedčenie o dedičstve) nepotvrdzuje, že
dedič (navrhovateľ) je automaticky vlastníkom sporných nehnuteľností. Po smrti poručiteľa totiž môžu
nastať právne skutočnosti, s ktorými právny poriadok spája vznik vlastníctva niekoho iného (viď napr.

uznesenie NS SR sp. zn. 3 Cdo 15/2010 zo dňa
16. 12. 2010).
Okresný súd sa oboznámil aj s obsahom súdneho spisu sp. zn. 2C/124/2013 Okresného súdu Veľký
Krtíš, ktorého predmetom bolo zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k vyššie citovaným
nehnuteľnostiam; navrhovateľ sa v tom konaní neplatnosti darovacej zmluvy nedovolával; okresný súd
právoplatným rozsudkom zo dňa 29.09.2014 nehnuteľnosti v celosti prikázal do výlučného vlastníctva

odporkyne s povinnosťou výplaty 17 875 € navrhovateľovi ako náhrady za jeho spoluvlastnícky podiel.
Po smrti poručiteľa teda nastala právna skutočnosť (súdne rozhodnutie), s ktorou sa spája vznik
vlastníctva odporkyne k sporným nehnuteľnostiam. Pre absenciu bezprostrednej vecnej a časovej
súvislosti preto neexistuje ohrozenie práva navrhovateľa s navrhovaným predbežným opatrením.
Nariadením predbežného opatrenia by súd neprimerane zasiahol do vlastníctva odporkyne a postavenie

navrhovateľa by sa tým nezmenilo, pretože určením sporných nehnuteľností do dedičstva poručiteľa ku
dňu jeho smrti sa neruší aktuálne vlastníctvo odporkyne. Obmedzenia vlastníctva sa navrhovateľ navyše
dovoláva v celosti, čo je neproporcionálne, hoci sa domáha určenia spoluvlastníctva v ideálnej polovici;
nie je na to právny dôvod.
Okrem toho, vo veci boli vypočutí svedkovia, ktorých výpovede spochybňujú znalecký posudok o

duševnom stave poručiteľa, z čoho vyplýva, že poručiteľ mohol platne uzavrieť darovaciu zmluvu.
Poručiteľ sporné nehnuteľnosti mienil predať, o ktorej skutočnosti navrhovateľ vedel, pretože sám s
odporkyňou spoločne komunikovali s potenciálnymi záujemcami o kúpu domovej nehnuteľnosti (č. l. 80,
81). Z listinných dokladov, predložených navrhovateľom (č. l.
159 - 161) vyplýva, že predmetom inzercie sú nehnuteľnosti (rodinný dom vo XXXX W.), kde osobou,

ponúkajúcou nehnuteľnosti na predaj, je T. X. a ponuka je inzerovaná už k 02. 04. 2015. Týmto nebola
osvedčená bezprostrednosť hroziacej ujmy na právach navrhovateľa, pretože súdne konanie prebieha
od februára 2015 a navrhovateľ bol s možnosťou predaja nehnuteľností uzrozumený a tento postup sám
podporoval. Podľa zverejnených inzerátov na web stránkach nemožno ani s istotou ustáliť totožnosť
nehnuteľností v zmysle darovacej zmluvy z 22. 10. 2012 s predmetom inzercie, zverejnenej na internete.

Vzhľadom na tieto skutočnosti okresný súd nevzhliadol dôvod na provizórnu úpravu pomerov medzi
účastníkmi do právoplatného skončenia konania vo veci samej tak, ako sa jej dožadoval navrhovateľ
predbežným opatrením.
V zmysle §145 O. s. p. okresný súd o trovách konania súd nerozhodoval, pretože o nich rozhodne vo
veci samej.

Proti uzneseniu okresného súdu podal prostredníctvom svojho právneho zástupcu včas odvolanie
navrhovateľ; žiadal, aby odvolací súd uznesenie okresného súdu zmenil a návrhu v plnom rozsahu
vyhovel. Okresný súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci, teda ide o mylnú aplikáciu a výklad právnej normy na zistený skutkový stav.

Nesúhlasil so záverom okresného súdu, že má pochybnosť o správnosti záverov posudku vzhľadom
na výpovede svedkov, smerujúcich v prospech spôsobilosti poručiteľa, s čím sa znalkyňa dostatočne
nevysporiadala. Ohľadom duševnej spôsobilosti fyzickej osoby všeobecne platí, že ide o názor odborný
a laickým pozorovaním zrejme nemožno dosiahnuť jednoznačný záver o tom, že subjekt je alebo nie je
spôsobilý na právne úkony; odvolateľ uviedol teoretické úvahy o spôsobilosti mať práva

a povinnosti a o spôsobilosti na právne úkony. Nestotožnil sa s názorom, ktorý okresný súd prezentoval
odkazujúc na uznesenie NS SR 3 Cdo 154/2010, ktorý je podľa neho skôr ojedinelý.
Poukázal na to, že ak odporkyňa v priebehu terajšieho súdneho sporu prevedie vlastníctvo v celosti na
inú osobu, navrhovateľ bude musieť hľadať riešenie na to, ako postupovať, ak by bol potvrdený znalecký
posudok T.. T..

Jednoznačne sú dané dôvody na nariadenie predbežného opatrenia, aby sa nezhoršilo postavenie
navrhovateľa, pretože darca nebol spôsobilý na právne úkony a preto nemohlo dôjsť k platnému
prechodu jeho vlastníckych práv; v takom prípade potom ani súdnym rozhodnutím nemohla nadobudnúť
odporkyňa vlastnícke právo k tomu podielu, ktorý na ňu v dôsledku neplatnosti mal prejsť.Rozhodovanie súdu v spore o určenie, či určitá vec patrí do dedičstva, nenahrádza konanie o
dedičstve, upravené v §175a a nasledujúce O. s. p.. Samotné prejednanie dedičstva po poručiteľovi v
dedičskom konaní neodstráni spornosť vlastníctva k predmetu konania a umožnenie odporkyni nakladať

s nehnuteľnosťami iba založí dôvody pre eventuálny ďalší spor o určenie vlastníctva s prihliadnutím na
to, že každé rozhodnutie, vydané v dedičskom konaní, je deklaratórnym rozhodnutím a zaväzuje iba
účastníkov tohto konania.
Poukázal na zákonné ustanovenia o predbežnom opatrení, z ktorých uplatnil dôvod, uvedený v §76 ods.
1 písm. e) O. s. p. s tým, že okresný súd sa mal správne stotožniť so skutkovými a právnymi dôvodmi

návrhunavrhovateľa.Niejepotrebnévychádzaťzoznačenýchalebokonkretizovanýchdôkazov,pretože
z iných súvislostí je skutkový stav súdu dostatočne známy a tiež jeho žaloba sa nejaví ako absolútne
bezdôvodná.
Postup okresného súdu nie je súladný s ust. § 100 ods. 1 O. s. p. tretia veta, ani s §118 O. s. p..
Okresný súd použil argumentáciu, ktorou naznačuje uprednostnenie prípadného predaja nehnuteľností
tretej osobe pred eventuálnym dedičským konaním, čo len preukazuje potrebu úpravy vzťahov medzi

účastníkmi konania predbežným opatrením.
Nie je presvedčivé zdôvodnenie zamietnutia návrhu v rozhodnutí súdu vzhľadom na neproporcionalitu
obmedzenia vlastníctva odporkyne vo vzťahu k rozsahu spoluvlastníctva, ktorého sa navrhovateľ
domáha v konaní. V súdnom konaní o zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva sa jednoznačne ustálilo,
že nehnuteľnosť nie je reálne deliteľná, takže neprichádza do úvahy vysloviť zákaz nakladania len

s podielom odporkyne, nadobudnutým neplatným právnym úkonom. Pre opodstatnenosť nariadenia
predbežného opatrenia nie je smerodajné, že sám navrhovateľ poskytoval podporu pri organizovaní
predaja domu; toto sa stalo ešte za života poručiteľa, pričom z listinných dôkazov, ktoré navrhovateľ
predložil spolu s návrhom na vydanie predbežného opatrenia je zrejmé, že predmetom inzercie
sú nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom prevodu darovacou zmluvou. Od smrti otca navrhovateľ

nepodporoval žiadny predaj domu a na žiadnych aktivitách s tým spojených sa nepodieľal, pričom z
počiatkunereagovalnainzeráty,týkajúcesapredajaadomnievalsa,žekonanieovyslovenieneplatnosti
bude prebiehať podstatne rýchlejšie a následne zistil, že inzeráty boli stiahnuté z internetovej stránky.
Na pochybnosti súdu ohľadom totožnosti predmetu sporu s predmetom inzercie odmietol reagovať.
Podľa odvolateľa predbežné opatrenie prichádza do úvahy vždy, ak potreba dočasnej úpravy pomerov

je aspoň pravdepodobná. Nie je potrebné, aby bola v sporovej veci istota a pri vydávaní predbežného
opatrenia nie sú tak rigorózne nároky na istotu existencie požadovaných skutočností, ako pri rozhodnutí
vo veci samej. Blokovanie prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti nemôže vlastníkovi spôsobiť
dočasne žiadne ekonomické ťažkosti.
Je zrejmé, že účelom predbežného opatrenia nie je, aby vlastník nehnuteľností s nehnuteľnosťou

nemohol podnikať, eventuálne dávať ju do nájmu, aj keď v petite návrhu navrhovateľ žiada zaradiť
do zákazu aj nájom; súd však nemusí za každých okolností akceptovať všetky spôsoby, ktoré mieni
navrhovateľ dosiahnuť predbežným opatrením. Zákaz nehnuteľnosti scudziť, zaťažiť, prenajať alebo
predať, teda dosiahnuť zmenu vlastníctva alebo podstatné obmedzenie výkonu vlastníckeho práva,
najmä zriadením vecného bremena zaťažením a pod., je už zásadným zásahom do práv sporových

strán.
Navrhovateľ ešte odvolanie doplnil; podanie návrhu na vydanie predbežného opatrenia motivuje
navrhovateľa predovšetkým na tom základe, že má právo požadovať pre prípad vyslovenia neplatnosti
navrátenie do pôvodného stavu tak, ako existovalo vlastníctvo pred uzavretím darovacej zmluvy.
Poukázal na existujúcu judikatúru NS SR, ktorá však nemá zjednocujúce stanovisko, podľa ktorej

vrátenie do pôvodného stavu je možné iba vtedy, ak by nedošlo k nadobudnutiu súčasnými majiteľmi
dobromyseľným spôsobom, o čom vo vzťahu k odporkyni možno v rámci konania o zrušenie a
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva uvažovať. Navrhovateľ v podstate nesúhlasí s existujúcou
judikatúrou a vývojom tejto judikatúry NS SR, a preto vyvoláva určitú polemiku najmä z toho dôvodu, že
najvyšší súd, ktorý by mal rozhodovať zásadným spôsobom, prelamuje základný rímsky právny princíp,

že nikto nemôže na iného previesť viac práv ako sám má. Časť rozhodovacej činnosti NS SR chráni
zakrytie prípadnej neplatnosti právnych úkonov, ktoré vyvolajú následné prechody vlastníckych vzťahov,
odôvodňujúc svoju rozhodovaciu prax zabezpečením právnej istoty nadobúdateľom nehnuteľnosti,
pričom prelamuje niekoľko tisícročí starý základný právny princíp, že nikto nemôže disponovať
s väčšími právami a teda popierajú právnu istotu legálnych vlastníkov a právo na právnu istotu

originálnych a nepochybne legálnych vlastníkov dotknutých nehnuteľností. Právo pôvodných vlastníkov
v danom prípade musí byť oveľa silnejšie ako právo akýchkoľvek iných neskorších nadobúdateľov. Za
účelom vyhnúť sa prípadným možným iným riešeniam, dôvodne požaduje predbežný zákaz menenia
vlastníckych vzťahov dotknutých nehnuteľností.Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a odvolaním napadnuté uznesenie okresného súdu podľa §

219 ods. 1 O. s. p. ako vecne správne potvrdil.

Podľa § 76 ods. 1 písm. e) O. s. p. predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby
nenakladal s určitými vecami alebo právami.

V zmysle platnej právnej úpravy, predbežným opatrením sa má poskytnúť dočasná ochrana účastníkovi,
zabrániť ďalšiemu zhoršeniu jeho právneho postavenia a to aj v situácii, keď súd nemá náležite zistený
skutkový stav veci. Dočasnou úpravou súd nie je viazaný v ďalšom konaní; predbežným opatrením sa
neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov konania. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia však
musí byť preukázaný a osvedčený.

Odvolací súd dospel k záveru, že Okresný súd Veľký Krtíš vo veci správne rozhodol, keď návrh na
nariadenie predbežného opatrenia zamietol. Odvolací súd sa nestotožnil s tvrdením navrhovateľa, že
osvedčil dôvodnosť a potrebu nariadenia predbežného opatrenia. Z obsahu spisu vyplýva, že odporkyňa
nadobudla predmetné nehnuteľnosti darovacou zmluvou, ktorej určenia neplatnosti sa navrhovateľ
domáha (resp. eventuálnym petitom, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľovi). Darovacou

zmluvou poručiteľ previedol celý svoj spoluvlastnícky podiel (1/2 k celku) k nehnuteľnostiam do
vlastníctva odporkyne s tým, že odporkyňa v prospech poručiteľa zriadila vecné bremeno, spočívajúce v
práve doživotného bývania v rodinnom dome, ako aj v poskytovaní mu doživotnej starostlivosti. Okrem
tohto podielu (vo veľkosti 1) odporkyňa nadobudla ešte titulom osvedčenia o dedičstve Okresného
súdu Veľký Krtíš č. k. 4D/240/2010, zapísaného 2307/10, aj podiel o veľkosti 1; na základe tohto

dedičského osvedčenia nadobudol navrhovateľ tiež podiel vo výške 1/4 k predmetným nehnuteľnostiam.
Listom zo dňa 24. 05. 2013 navrhovateľ vyzval odporkyňu na mimosúdne vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva predmetných nehnuteľností a navrhol jej výlučné vlastníctvo s tým, že navrhovateľa
vyplatí; odporkyňa ponúkla sumu 15 000€, s čím navrhovateľ nesúhlasil. Na okresný súd podal návrh, o
ktorombolorozhodnutérozsudkomzodňa29.09.2014sp.zn.2C/124/2013,ktorýmsúdzrušilpodielové

spoluvlastníctvo účastníkov, prikázal nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva odporkyne a zaviazal ju
zaplatiť navrhovateľovi ako náhradu za spoluvlastnícky podiel sumu 17 875 do 30 dní od právoplatnosti
rozsudku.

Odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné; uznesenie okresného súdu je vo výroku správne.

Krajský súd potvrdil uznesenie okresného súdu o zamietnutí návrhu na nariadenie predbežného
opatrenia, pretože mal za to, že cieľ sledovaný návrhom na vydanie predbežného opatrenia
nekorešponduje s cieľom sledovaným podaným návrhom vo veci samej, a to ani po pripustení zmeny
jeho petitu. Vyhovenie návrhu vo veci samej ešte neznamená, že navrhovateľ sa stane vlastníkom
v určitom spoluvlastníckom podiele k predmetným sporným nehnuteľnostiam; naopak, po rozhodnutí

vyhovujúcim výrokom rozsudku musia nasledovať ďalšie konania, v ktorom bude skúmaná dôvodnosť
návrhu navrhovateľa, resp. dôvodnosť a oprávnenosť prípadného vlastníckeho práva navrhovateľa. V
súvislosti s tým je evidentná disproporcia medzi výhodou navrhovateľa ako oprávneného z predbežného
opatrenia a odporkyne ako povinnej z predbežného opatrenia, pokiaľ by súd tomuto návrhu vyhovel
a obmedzil vlastnícke právo odporkyne, hoci i čiastočne v súlade s návrhom navrhovateľa. Táto

disproporcia je vo výraznom nepomere v neprospech odporkyne ako výlučnej vlastníčky nehnuteľností
s prihliadnutím na predpokladanú dĺžku konaní, v ktorých by sa eventuálne dosiahol cieľ navrhovateľa,
sledujúc nadobudnutie spoluvlastníckeho podielu k predmetným nehnuteľnostiam. Existujúce vlastnícke
právo je chránené nie len zákonmi, ale i ústavou, požíva silnejšiu ochranu ako potenciálne vlastnícke
právo navrhovateľa, navyše v menšinovom spoluvlastníckom podiele. Tu je potrebné zdôrazniť aj

skutočnosť, že odporkyňa nadobudla vlastnícke právo nie len na základe preskúmavanej v tomto konaní
darovacej zmluvy, ale aj súdnym rozhodnutím, iniciovaným práve navrhovateľom, ktorý má k dispozícii
právny titul v podobe právoplatného rozsudku na vyplatenie spoluvlastníckeho podielu, a v dôsledku
ktorého sa odporkyňa stala výlučnou vlastníčkou nehnuteľností.

Z uvedených dôvodov krajský súd neprihliadol na argument navrhovateľa v odvolaní, že pre
hospodárnosť súdneho konania je potrebné, aby bol zachovaný okruh účastníkov v konaní a ďalej
sa súdne konania nereťazili, čo by v prípade prevodu nehnuteľností odporkyňou na tretie osoby bolo
potrebné následne riešiť; krajský súd akcentuje už vyššie uvedené, že prípadný úspech navrhovateľav konaní ešte nevyrieši jeho vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti, pretože nevyhnutne bude
musieť prebehnúť konanie, v ktorom bude rozhodované, či sa vôbec navrhovateľ spoluvlastníkom v
nejakom podiele stane; nemožno prehliadnuť aj ďalší titul nadobudnutia vlastníckeho práva odporkyňou

(1/4), a to právoplatný rozsudok súdu.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd nepovažoval odvolanie navrhovateľa za dôvodné
a uznesenie okresného súdu vo výroku ako vecne správne potvrdil (§ 219 ods. 1 O. s. p.), pretože
nevidel dôvod na jeho zmenu (§ 220 O. s. p.).

O trovách konania odvolací súd nerozhodoval, lebo o nich nerozhodoval ani okresný súd; o trovách
bude rozhodnuté vo veci samej (§ 145 O. s. p.).
Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.