Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 10. október 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/176/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4210208295
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 10. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Polyáková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4210208295.3

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Polyákovej a sudkýň JUDr.
Dagmar Podhorcovej a JUDr. Ingrid Doležajovej, v právnej veci žalobcov: 1/ C. J., nar. XX.XX.XXXX
a 2/ W. J., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom X. na M. XXX, obaja zastúpení Fons iuris s.r.o., si sídlom,
Kominárska 2,4, Bratislava, IČO: 47 240 318, proti žalovaným: 1/ I.. J. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom
T.-L. D., K. Y. 2, 2/ OT kredit Slovakia, a.s., so sídlom Mostová 2, Bratislava, IČO: 36 660 850,

zastúpený: Studio Legale, s.r.o., so sídlom Mostová 2, Bratislava, IČO: 36 811 874 a 3/ O. D., nar.
XX.XX.XXXX, bytom Y., X. Y. XXXX/XX, o určenie vlastníckeho práva a iné, o návrhu žalobcov
na vydanie neodkladného opatrenia, na odvolanie Wüstenrot stavebná sporiteľňa, a.s., so sídlom
Grösslingova 77, Bratislava, IČO: 31 351 026, zastúpená: SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., so
sídlom Štefánikova 8, Bratislava, IČO: 36 853 186, proti uzneseniu Okresného súdu Komárno zo dňa
28.05.2015 č. k. 7C/226/2010-404 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil predbežné opatrenie, ktorým záložnému
veriteľovi v procesnom postavení žalovaného v 3. rade spoločnosti Wüstenrot stavebná sporiteľňa a.s.,
so sídlom Grösslingova 77, Bratislava, IČO: 31 351 026 uložil povinnosť zdržať sa výkonu záložného
právaazakázalakýmkoľvekspôsobomscudziť,nakladaťsnehnuteľnosťami,ktorésúvedenéOkresným

úradom Komárno, katastrálny odbor na LV č. XXX pre obec T., obec a katastrálne územie X. na M.,
parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape a to parc. č. 1079/20 - záhrada o výmere 727 m2,
parc. č. 1079/40 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 74 m2, so stavbou rodinného domu so súp.
číslom XXX a to až do právoplatného skončenia konania vo veci.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že v danom prípade bola preukázaná potreba dočasnej úpravy

pomerov účastníkov, keď mal za to, že je dané ohrozenie uspokojenia oprávnených nárokov
žalobcov v tom, že dochádza k prevodu nehnuteľnosti na tretie osoby. Mal preukázané, predložením
fotodokumentácie o ponuke predmetných nehnuteľností na predaj prostredníctvom internetovej stránky,
akciovej spoločnosti Dražobná spoločnosť a.s., so sídlom Gunduličova 3, Bratislava, to znamená, že
záložný veriteľ preukázateľne realizuje kroky smerujúce k nakladaniu s predmetnými nehnuteľnosťami.
Vzhľadom na pripustenú zmenu žaloby, kde sa žalobcovia domáhajú aj určenia neplatnosti kúpnej

zmluvy, ktorou získal vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti žalovaný v 3. rade dospel k záveru, že
je potrebné bezodkladne upraviť pomery, pretože žalobcovia nemajú vyriešenú otázku svojho trvalého
bývania, a tiež aj v krátkom časovom období bol zrealizovaný viacnásobný prevod vlastníckeho práva
k predmetnej domovej nehnuteľnosti. Nariadením neodkladného opatrenia v takom rozsahu, ako ho
nariadil vo výrokovej časti uznesenia, došlo k obmedzeniu práv záložného veriteľa žalovaného v 3. rade
k predmetným nehnuteľnostiam, avšak len dočasne, do právoplatného skončenia konania vedeného

pod sp. zn. 7C/226/2010, pričom predmetné obmedzenie práv záložného veriteľa nie je možnécharakterizovať ako úplné, ktoré by bolo v rozpore s článkom 20 Ústavy SR. Návrh, ktorým sa domáhali
zákazu vykonávať exekučný titul zamietol z dôvodu neurčitosti.

3. Uznesenie súdu prvej inštancie napadol odvolaním záložný veriteľ žalovaného v 3. rade, ktorý sa
domáhal jeho zmeny tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bude zamietnutý z dôvodu, že
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm.
d/ CSP). Poukázal na ust. § 76 ods. 2 OSP, podľa ktorého bolo možné predbežným opatrením uložiť
povinnosť niekomu inému, než účastníkovi konania len vtedy, ak to možno od neho spravodlivo žiadať.

Túto osobu potom možno následne považovať za účastníka (stranu) pre ten úsek konania, v ktorom
sa jej ukladá povinnosť súčinnostného charakteru. Súd prvej inštancie však z nepochopiteľných príčin
dodnes nedoručil záložnému veriteľovi ako účastníkovi konania o nariadení neodkladného opatrenia
napadnuté uznesenie napriek tomu, že mu ním uložil povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva
k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalovaného v 3. rade. Až dňa 08.12.2017 mu na základe jeho
výzvy doručil fotokópiu nariadeného neodkladného opatrenia s vyznačenou doložkou právoplatnosti

a vykonateľnosti. Takýto postup je v právnom štáte neakceptovateľný a popiera základné princípy
civilného sporového konania. Svojim bezprecedentným spôsobom znemožnil záložnému veriteľovi
posúdiťsplnenieprocesnýchpredpokladovprenariadenieneodkladnéhoopatreniaaexistenciudôvodov
na takýto postup. Z napadnutého uznesenia nemožno zistiť, ako žalobcovia odôvodnili nebezpečenstvo
bezprostrednehroziacejujmy,akoosvedčilidôvodnosťnároku,ktorémusamáposkytnúťsúdnaochrana

a akými skutočnosťami odôvodňujú nariadenie neodkladného opatrenia. Nedoručenie neodkladného
opatrenia záložnému veriteľovi vrátane návrhu je odňatím možnosti konať pred súdom a porušením
základného práva na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR a ústavného princípu rovnosti
strán v konaní pred súdom podľa článku 47 ods. 3 Ústavy SR. Keďže napadnuté rozhodnutie doposiaľ
nebolo doručené záložnému veriteľovi, nemohlo nadobudnúť právoplatnosť a vykonateľnosť, a preto

zákonné podmienky pre podanie odvolania sú splnené. V závere uviedol, že napriek tomu, že súd
postupoval podľa § 76 ods. 2 OSP, žiadny spôsobom nepoukázal na aplikáciu tejto právnej normy
a ani sa nevysporiadal so splnením zákonných predpokladov pre uloženie povinnosti záložnému
veriteľovi. Absencia aplikácie právnej normy na zistený stav zakladá evidentnú nepreskúmateľnosť
rozhodnutia, čo predstavuje inú vadu konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci. Nepreskúmateľnosť odôvodnenia je spôsobená aj jeho nezrozumiteľnosťou. Na jednej strane
prvoinštančný súd konštatoval, že povinnosť nenakladať s vecami a právami sa môže uložiť len
účastníkovi konania, ktorý je tvrdeným nositeľom hmotnoprávnej povinnosti t. j. žalovanému, povinnosť
však uložil tretej osobe (záložnému veriteľovi). Je zrejmé, že výrok napadnutého neodkladného
opatrenia nemá oporu v jeho odôvodnení, čo spôsobuje jeho zmätočnosť.

4. K odvolaniu sa vyjadrili žalobcovia v 1. a 2. rade, ktorí uviedli, že uznesenie je právoplatné a
vykonateľné a nie je možné proti nemu podať odvolanie. Ak by aj odvolací súd rozhodoval o odvolaní
v takom prípade žiadali, aby napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil. Vo svojom vyjadrení
uviedli, že nemožno súhlasiť s námietkou, že uznesenie je zmätočné, podľa ich názoru je zrozumiteľne

odôvodnené, poukazuje na tvrdenia žalobcov, ktoré boli tvrdené v návrhu a v odôvodnení jasne a
zrozumiteľne odôvodňuje, že bral spoločnosť odvolateľa ako záložného veriteľa, žalovaného v 3. rade.
Odvolateľjezáložnýmveriteľomžalovanéhov3.radeaoznačeniezostranysúduakozáložnéhoveriteľa
je absolútne v poriadku aj v samotnom rozhodnutí.

5. K vyjadreniu žalobcov sa vyjadril záložný veriteľ, ktorý zotrval na svojom názore, že konanie, v ktorom
bolo vydané neodkladné opatrenie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d/ CSP). Okresný súd navyše stále nedoručil záložnému veriteľovi, ako
účastníkovi konania o nariadení neodkladného opatrenia neodkladné opatrenie. Z uvedených dôvodov
preto trval na podanom odvolaní.

6. K vyjadreniu záložného veriteľa sa vyjadrili žalobcovia v l. a 2. rade, ktorí uviedli, že vyjadrenie
záložného veriteľa neobsahuje žiadne nové skutočnosti, a preto sa pridržiavajú svojho vyjadrenia k
odvolaniu.

7. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou
osobou v zákonom stanovenej lehote (§ 362 CSP) a že spĺňa náležitosti § 365 a nasl. CSP, preskúmal
uznesenie súdu prvej inštancie viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvejinštancie v jeho napadnutej vyhovujúcej časti je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne
potvrdiť.

8. Odvolací súd skôr, ako pristúpil k vecnému prejednaniu veci posudzoval, či odvolanie bolo podané
oprávnenou osobou a v zákonom stanovenej lehote, keďže žalobcovia namietali, že odvolanie je
potrebné odmietnuť, pretože uznesenie súdu prvej inštancie je právoplatné. S touto ich námietkou sa
odvolací súd nestotožňuje. Súd prvej inštancie vydal napadnuté uznesenie dňa 28.05.2015, teda za
účinnosti Občianskeho súdneho poriadku. V zmysle ust. § 76 ods. 2 OSP, predbežným opatrením bolo

možné nariadiť povinnosť niekomu inému, než účastníkovi konania len vtedy, ak to nebolo možné od
neho spravodlivo žiadať. V danom prípade súd prvej inštancie svojim predbežným opatrením neukladal
povinnosť účastníkom konania, avšak záložnému veriteľovi odporcu v 3. rade, teda subjektu inému, ako
účastníkovi konania.

9. Podľa § 470 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené inak,

platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

10. Podľa § 470 ods. 2 prvej vety CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované.

11. Z obsahu spisu jednoznačne vyplýva, že uznesenie o nariadení predbežného opatrenia nebolo
doručené záložnému veriteľovi, čo svedčí aj z pokynu sudcu, ktorý vydal pri doručovaní uznesenia.
Povinnosťou súdu prvého stupňa (v súčasnosti súdu prvej inštancie) bolo doručiť tak samotný návrh
na vydanie predbežného opatrenia, ako aj uznesenie subjektu, ktorému bola v predbežnom opatrení
uložená povinnosť. Uznesenie bolo odvolateľovi doručené dňa 08.12.2017, pričom odvolanie podal

21.12.2017, teda v zákonnej 15-dňovej lehote na podanie odvolania. Keďže predbežným opatrením súd
uložil povinnosť záložnému veriteľovi, t. j. niekomu inému, ako účastníkovi konania (§ 76 ods. 2 OSP),
je záložný veriteľ oprávnenou osobou na podanie odvolania proti tomuto uzneseniu. Z uvedených
dôvodov preto odvolací súd pristúpil k vecnému prejednaniu veci, keď dospel k záveru, že odvolanie
bolo podané oprávnenou osobou a v zákonom stanovenej lehote.

12. V preskúmavanom prípade sa žalobcovia domáhali nariadenia predbežného opatrenia v zmysle ust.
§ 76 ods. 1 písm. f/ a ods. 2 OSP z dôvodu potreby dočasne upraviť pomery účastníkov.

13. Podľa § 76 ods. 1 písm. f/ OSP predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby

niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal.

14. Predbežným opatrením možno nariadiť povinnosť niekomu inému než účastníkovi len vtedy, ak to
možno od neho spravodlivo žiadať (ods. 2).

15. Podľa § 325 ods. 2 písm. c/ CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
nenakladala s určitými vecami alebo právami,

niečo vykonala, niečo sa zdržala alebo niečo znášala (písm. d/).

16. Toto univerzálne neodkladné opatrenie spočíva v uložení povinnosti niečo aktívne vykonať, zdržať sa
istých rušivých zásahov alebo naopak strpieť určité obmedzenia. V jeho intenciách možno interpretovať
aj samotný § 325 ods. 2 písm. d/ CSP. Rovnako ako pri neodkladnom opatrení, na obmedzenie
dispozičného oprávnenia podľa § 325 ods. 2 písm. c/ CSP je súd povinný zohľadniť všetky reálne
dôsledky jeho nariadenia s osobitným dôrazom na prevenciu vzniku neprimeranej ujmy na strane

povinnej osoby.

17. Z obsahu spisu vyplýva, že na súde prvej inštancie je vedené konanie vo veci samej o určenie
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ako aj o určenie neplatnosti zmlúv. Žalobcovia sa voči banke, t. j.
voči inému, ako účastníkovi konania, domáhali nariadenia predbežného opatrenia z dôvodu, že záložný

veriteľ začal s výkonom záložného práva napriek tomu, že vlastník nehnuteľnosti (odporca v 3. rade)
má nariadené predbežným opatrením zakázané s nehnuteľnosťou disponovať. Po preskúmaní veci na
základe obsahu spisu dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie s náležitou starostlivosťou
zohľadnil všetky relevantné skutočnosti a konkrétne okolnosti danej veci pri posudzovaní zákonnýchpredpokladov vyžadovaných pre nariadenie predbežného opatrenia (neodkladného opatrenia) a po
dôkladnej úvahe rozhodol v súlade s platnou právnou úpravou. Podľa názoru odvolacieho súdu,
súd prvej inštancie správne uložil banke povinnosť zdržať sa ďalšieho výkonu záložného práva a

zakázal jej nakladať s nehnuteľnosťami špecifikovanými vo výroku uznesenia, pretože boli splnené
základné predpoklady pre nariadenie predbežného opatrenia (neodkladného opatrenia). Existuje totiž
naliehavá potreba dočasne upraviť vzťahy medzi stranami sporu, pretože žalobcovia osvedčili, že banka
realizuje záložné právo. Podľa názoru odvolacieho súdu, od banky v danom prípade možno spravodlivo
požadovať, aby od svojho konania upustila, nepokračovala v dražbe a nedisponovala nehnuteľnosťami.

V prípade, že by banka realizovala záložné právo a nehnuteľnosť by následne bola prevedená opäť
na inú osobu, mohlo by dôjsť k neoprávnenému zásahu do práva žalobcov v l. a 2. rade na obydlie do
ich práva na súkromný a rodinný život, ale najmä do ich práva vlastniť majetok. Je totiž nesporné, že
žalobcovia v danej nehnuteľnosti bývajú i napriek tomu, že u nej došlo k viacerým prevodom. Takýto
zásah v prípade ich konečného úspechu v konaní, ktorý už trvá 8 rokov a vo veci ešte stále nie je
právoplatne rozhodnuté, odvolací súd považoval na základe návrhu žalobcov za potrebné dočasne

znemožniť záložnému veriteľovi v postavení žalovaného v 3. rade výkon jeho záložného práva.

18. V závere ešte odvolací súd dodáva, že odstránil v priebehu odvolacieho konania vadu, ktorú namietal
záložný veriteľ, (že mu nebol doručený návrh na nariadenie predbežného opatrenia) tým, že sám mu
tento návrh doručil.

19.Zuvedenýchdôvodovpretoodvolacísúduzneseniesúduprvejinštancieakovecnesprávnevzmysle
§ 387 ods. 1 CSP potvrdil.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie

je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa

c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).