Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 21. august 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Co/163/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8215202456
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 08. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Straka

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8215202456.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Straku a členov senátu

JUDr. Michala Boroňa a JUDr. Viery Kandrikovej v právnej veci žalobcu: Prvá stavebná sporiteľňa,
a.s., Bajkalská 30, 829 48 Bratislava, IČO: 31 335 004, proti žalovaným: 1/ E. H., nar.: XX.XX.XXXX,
bytom G. Y. XXX/XX, 2/ S.. N. H., nar.: XX.XX.XXXX, bytom G., Y. XX, o zaplatenie 20.027,65 Eur s
príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bardejov č.k. 2C/218/2015-91 zo
dňa 07.08.2017 takto

r o z h o d o l :

1. Mení sa rozsudok v zamietavej časti o zaplatenie sumy 97,24 Eur tak, že v tejto časti sa pripúšťa
späťvzatie žaloby a konanie sa zastavuje.

2. V prevyšujúcej zamietavej časti s výnimkou výroku o zamietnutí žaloby o zaplatenie 5 % ročného
úroku z omeškania zo sumy 95 Eur od 01.04.2015 do zaplatenia sa rozsudok potvrdzuje.

3. Potvrdzuje sa rozsudok vo výroku III.

4. Stranám sporu sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol nasledovne:

2. „I. Žalovaní 1/ a 2/ sú povinní žalobcovi zaplatiť sumu 12.827,53 Eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 5% ročne od 01.04.2015 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením
jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého žalovaného.

3. II. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

4. III. Súd žalobcovi voči žalovaným 1/ a 2/ priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 28 %.“

5. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa § 1 ods. 3 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch, § 52, § 53 ods. 1 až 3, § 53 ods. 5, § 54 ods. 1 a 2, § 48 ods. 1 a 2, § 451, § 457, § 546, § 548
ods. 1 a 2, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z..

6. V odôvodnení uviedol, že na základe zmluvy o stavebnom sporení č. XXXXXXX X XX, bola uzavretá

zmluva o medziúvere č. XXXXXXX X XX a stavebnom - spotrebiteľskom úvere XXXXXXX X XX zo dňa
XX.XX.XXXX, na základe ktorej žalobca žalovanej 1/ poskytol mimoriadny medziúver vo výške 20.000
Eur. Žalovaná 1/ sa zaviazala do pridelenia cieľovej sumy splácať úroky mimoriadneho medziúveru 6,49
% ročne pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 108,17 Eur a do pridelenia cieľovej sumy vkladaťna účet stavebného sporenia pravidelné mesačné vklady vo výške 32 Eur. Po pridelení cieľovej sumy
zmluvy o stavebnom sporení sa žalovaná 1/ zaviazala splácať stavebný úver vrátane úrokov vo výške
4,7% ročne pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 140,17 Eur. Konečná splatnosť medziúveru

boladohodnutádo31.10.2033.Žalovaný2/ručenímprevzalnasebapovinnosťuspokojiťpohľadávku,ak
ju neuspokojí žalovaná 1/, tzv. ručiteľský záväzok. Žalovaná 1/ porušila zmluvné povinnosti úver splácať
riadne a včas. Listom zo dňa 06.10.2014 žalobca odstúpil od úverovej zmluvy a vyzval žalovanú 1/ na
splnenie dlhu v 7 - dňovej lehote. Žalovaná 1/ peňažné prostriedky nevrátila. O odstúpení od zmluvy bolo
upovedomený aj žalovaný 2/. Dlžná suma ku dňu odstúpenia od zmluvy pozostávala z istiny 18.473,64

Eur, z nezaplatených úrokov za úver a z nezaplatených poplatkov ku dňu odstúpenia od zmluvy celkom
vo výške 829,87 Eur.

7. Podľa Občianskeho zákonníka sa zmluva zrušuje s účinkami od začiatku (ex tunc, § 48 ods. 2) a tým
zanikajú práva a povinnosti zo zmluvy. Momentom odstúpenia od zmluvy vznikajú práva a povinnosti z
porušenia práva (bezdôvodné obohatenie, náhrada škody). Účastníci zrušenej zmluvy si majú navzájom

vrátiť už vykonané plnenia ( §457 Občianskeho zákonníka).

8. Žalovanej 1/ bol poskytnutý úver v sume 19.867,40 Eur, pričom žalovaná 1/ do odstúpenia od zmluvy
zaplatila sumu celkom 7.039,87 Eur, po odstúpení už nič nezaplatila. Keďže pri zrušení zmluvy si
účastníci majú vrátiť len navzájom poskytnuté plnenie, žalovaní majú žalobcovi vrátiť rozdiel týchto súm,

t.j. sumu 12.827,53 Eur (19.867,40 - 7.039,87), preto súd zaviazal žalovaných na úhradu tejto sumy a
v prevyšujúcej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol.

9. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP.

10. Proti zamietavému výroku s výnimkou sumy 97,24 Eur a 5 % ročnému úroku z omeškania zo sumy
95 Eur od 01.04.2015 do zaplatenia a proti výroku o trovách konania podal v zákonom stanovenej lehote
odvolanie žalobca. Namietal nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie veci súdom
prvej inštancie. Súd prvej inštancie nesprávne na inštitút odstúpenia od zmluvy aplikoval ustanovenia
Občianskeho zákonníka. Súd aplikoval ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení, ktoré v čase

uzavretia zmluvy o úvere nebolo účinné. Súd mal posudzovať odstúpenie od zmluvy a účinky odstúpenia
v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka (§ 506, § 349 ods. 1, § 351). Zmluvné strany si v čl. VII.
bod 5. Zmluvy o úvere dohodli, že odstúpením od zmluvy nezaniká záväzok dlžníka splatiť pohľadávku
veriteľa vrátane jej príslušenstva. Navyše nároky z odstúpenia od zmluvy vyplývajú priamo zo zákona.
Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti (s výnimkou sumy 97,24

eur, ktorá bola späťvzatá podaním zo dňa 06.07.2017 a 5 % ročného úroku z omeškania zo sumy 95
Eur od 01.04.2015 do zaplatenia) zmenil a žalobe vyhovel, alternatívne, aby ho zrušil a vec vrátil súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie.

11. Žalovaní sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrili.

12. Podľa § 144 CSP žalobca môže vziať žalobu späť.
Podľa § 145 ods. 2 CSP ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom
späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
Podľa § 146 ods. 1 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov

nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby
skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

13. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd z obsahu spisu zistil, že podaním zo dňa 06.07.2017
(č.l. 66) žalobca vzal žalobu čiastočne späť v rozsahu sumy 95,47 Eur (pozostávajúcej z poplatkov

za vedenie účtu v sume 95 Eur, úrokov z omeškania z poplatkov za vedenie účtu kapitalizovaných za
obdobie od 10.10.2014 do 31.03.2015 v sume 0,76 Eur a úrokov za úver kapitalizovaných za obdobie
od 10.1.02014 do 31.03.2015 v sume 1,48 Eur). Súd prvej inštancie sa s týmto čiastočným späťvzatím
žaloby v napadnutom rozhodnutí nevyrovnal a nerozhodol o ňom. Žalovaní s čiastočným späťvzatím
nevyjadrili nesúhlas, preto odvolací súd rozsudok v časti, v ktorej bola žaloba o zaplatenie sumy 97,24

Eur zamietnutá, postupom podľa § 388 CSP zmenil tak, že čiastočné späťvzatie žaloby pripustil a
konanie v tejto časti s poukazom na ust. § 145 ods. 2 CSP zastavil.14. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 zákona č.
160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) preskúmal rozhodnutie v jeho napadnutej
časti spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s § 379 a § 380 CSP v spojení s § 470 ods.

1 a 2 CSP, bez nariadenia pojednávania.

15. Podľa § 52 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia
zmluvy (ďalej len OZ), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné

ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

16. Podľa § 52 ods. 3 a 4 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba,

ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
inej podnikateľskej činnosti.

17. Podľa názoru odvolacieho súdu predmetný spor vznikol zo zmluvy uzavretej medzi obchodníkom pri
výkone jeho obchodnej činnosti (poskytovanie úverov) a spotrebiteľmi jeho úverovej služby. Nemali by

byť žiadne pochybnosti o tom, že predmetná zmluva zo dňa XX.XX.XXXX je spotrebiteľskou zmluvou
v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a že žalovaní nepoužili predmet plnenia na podnikanie,
rovnako, že žalobca je podnikateľom a predmet konania sa týka jeho podnikateľskej činnosti.

18. Žalobca v odvolaní vytýka súdu prvej inštancie, že na právny vzťah medzi účastníkmi konania

aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka a neaplikoval ustanovenia Obchodného zákonníka
upravujúce zmluvu o úvere. K tomu odvolací súd uvádza:

19. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred

vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú,
alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

20. Popretím úveru ako absolútneho obchodu sa nemôže rozumieť stav, ak súd aplikuje ustanovenie
§ 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré má svoj obsah a ktorým zákonodarca sledoval dôležitý

cieľ v spotrebiteľských zmluvách bez ohľadu na typ zmluvy, teda aj v prípade absolútnych obchodov
(absolútne obchody sú vzťahy regulované Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu účastníkov
zmluvy). Zo žiadneho ustanovenia zákona nevyplýva, že by z pôsobnosti ustanovenia § 54 ods. 1
Občianskeho zákonníka boli vylúčené niektoré typy spotrebiteľských zmlúv. Teda ustanovenie § 54 ods.
1 Občianskeho zákonníka reguluje aj absolútne obchody.

21. Ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka je ustanovením lex specialis s dopadom na všetky
spotrebiteľské zmluvy, a teda aj na odložené platby v spotrebiteľských vzťahoch vrátane úverov.
Odvolací súd sa domnieva, že ak by z pôsobnosti ustanovenia § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka mali
byť vyňaté niektoré typy spotrebiteľských zmlúv, zákonodarca by to explicitne upravil. To platí aj na

zmluvné typy upravené v Obchodnom zákonníku.

22. Súd prvej inštancie uvedené ustanovenie aplikoval podľa názoru odvolacieho súdu v súlade so
zmyslom a cieľom predpokladaným zákonom.

23. Odvolací súd nijako nepopiera argumenty, že úver je absolútnym obchodom; predmetná vec sa však
týka záväzkovo - právneho vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou, ktorá je regulovaná osobitnou
právnou úpravou obsiahnutou v Občianskom zákonníku (§ 52 a nasl.). Ide o vzťah medzi obchodníkom
a spotrebiteľom, ktorý prijíma úver na spotrebu. Ide teda o typický občianskoprávny vzťah a niet dôvodu
nechrániť dobromyseľnosť spotrebiteľa vychádzajúcu z dôvery v objektívne občianske právo.

24. V prípade dualistickej právnej úpravy rovnakých inštitútov súkromného práva je dôvodné a
plne v súlade s princípmi ochrany spotrebiteľa aplikovať občianskoprávnu úpravu a nie úpravu
obchodnoprávnu.25. Presadzovanie obchodného práva na inštitúty upravené v kódexe o občianskych právach len s
poukazom na argumentáciu o úveroch ako absolútnych obchodoch je argumentačne zjednodušené.

26. Podľa § 48 Občianskeho zákonníka od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v
inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku
zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

27. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z
účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

28. Nemožno v tejto súvislosti opomenúť, že zo strany žalobcu došlo k odstúpeniu od uzatvorenej
zmluvy, a to listom zo dňa 06.10.2014, označeným ako „Odstúpenie od zmluvy“. Z predmetného listu
vyplýva, že žalobca využil v dôsledku neplnenia zmluvných povinností žalovanými svoje právo na

odstúpenie od zmluvy v zmysle čl. VII. zmluvy.

29.InštitútodstúpeniaodzmluvyjeupravenývObchodnomzákonníkuaObčianskomzákonníkuodlišne.
Obchodný zákonník v ust. § 349 ods. 1 zánik zmluvy viaže na okamih, keď prejav vôle oprávnenej
strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane. Zánik zmluvy teda nastáva v dobe účinnosti úkonu,

ktorým oprávnená osoba odstúpila od zmluvy. Tým sa Obchodný zákonník odlišuje od Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym
predpisom upravené alebo účastníkmi dohodnuté inak (§ 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Právna
úprava odstúpenia od zmluvy obsiahnutá v Občianskom zákonníku je pre spotrebiteľa výhodnejšia a
tejto výhodnejšej úpravy sa spotrebiteľ vzdať nemohol. V tejto súvislosti je právne významné ust. § 54

ods. 1 Občianskeho zákonníka, na ktoré už vyššie odvolací súd poukázal.

30. Ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka predstavuje garanciu pre spotrebiteľa v tom zmysle, že si
nemôžezhoršiťsvojezmluvné(atedaiprávne)postaveniebezohľadunato,akédojednaniasúuvedené
v spotrebiteľskej zmluve. Toto zákonné ustanovenie zaručuje prednostnú aplikáciu tých právnych

predpisov na spotrebiteľský právny vzťah, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie, práve za účelom
princípu zákazu zhoršenia zmluvného postavenia spotrebiteľov v právnom vzťahu s dodávateľom.

31. Ustanovenie čl. VII. zmluvy vychádzajúce z úpravy odstúpenia od zmluvy obsiahnutej v Obchodnom
zákonníku, podľa ktorej má spotrebiteľ plniť zmluvné povinnosti aj napriek odstúpeniu od zmluvy, je

upravené pre žalovaných nevýhodnejšie oproti úprave v § 48 v spojení s § 54 ods. 1 a § 457
Občianskeho zákonníka.

32. Zmluvná klauzula o odstúpení nie je ničím iným, ako poistením zachovania všetkých práv veriteľa
vrátane úrokov a poplatkov len s ďalším zvýhodnením, a to o úroky aj za úverové obdobie, ktoré ešte

nenastalo.

33. Podľa ustanovení Občianskeho zákonníka (§ 48 v spojení s § 457) je následkom odstúpenia od
zmluvy len vznik povinnosti účastníkov zmluvy navzájom si vrátiť to, čo podľa nej dostali. V danom
prípade teda povinnosť žalovaných vrátiť poskytnuté finančné prostriedky žalobcovi.

34. Za stavu, že zo strany žalobcu došlo k odstúpeniu od zmluvy (aj keď išlo o zmluvu o mimoriadnom
medziúvere a stavebnom úvere, t.j. absolútny obchod), pre žalovaných ako spotrebiteľov je priaznivejšia
právna úprava odstúpenia od zmluvy upravená v Občianskom zákonníku, nie v Obchodnom zákonníku.
Je to práve žalobca, ktorý si zvolil spôsob riešenia situácie, kedy boli žalovaní v omeškaní s platením

splátok a rozhodol sa zmluvný vzťah ukončiť napriek tomu, že do úvahy prichádzal aj iný postup, napr.
zosplatnenie úveru, t.j. možnosť požadovať splatenie celkového dlhu žalobcov (istiny spolu s úrokmi)
za súčasného zotrvania v zmluvnom vzťahu.

35. Odvolací súd nevidí dôvod na odklon od právnych záverov vyslovených vo svojom rozhodnutí zo dňa

14.02.2013 v konaní sp. zn. 6Co/81/2012. Ústavný súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. I. ÚS
402/2013-10 z 19.06.2013 na základe ústavnej sťažnosti proti predmetnému rozsudku Krajského súdu
v Prešove uviedol, že po preskúmaní rozsudku argumentáciu sťažovateľa nevyhodnotil ako spôsobilú
spochybniť ústavnú udržateľnosť záverov krajského súdu. Ústavný súd nezistil, že by krajským súdomaplikovaný postup pri zisteniach a hodnotení skutkového stavu veci a pri ustálení právnych záverov
moholzakladaťdôvodnazásahústavnéhosúdudonamietanéhorozsudkuvsúladesjehoprávomocami
ustanovenými v čl. 127 ods. 2 Ústavy. Ústavný súd nezistil, že by posudzovaný rozsudok krajského

súdu bol svojvoľným alebo v zjavnom vzájomnom rozpore, či urobený v zrejmom omyle a v nesúlade s
platnou právnou úpravou, či nedostatočne odôvodnený.

36. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie postupoval správne,
keď vychádzal zo skutočnosti, že zmluvné strany sú povinné navzájom si vrátiť len to, čo podľa zmluvy

dostali,atedaprirozhodovaníovýškenárokužalobcubralzreteľnavýškuúveruposkytnutéhožalobcom
žalovaným a výšku úhrad žalovaných.

37. Správnemu výroku vo veci samej zodpovedá aj správny výrok o trovách konania.

38. Za daného stavu odvolací súd rozsudok v jeho napadnutej časti ako vecne správny potvrdil (§ 387

ods. 1 CSP).

39.Otrováchodvolaciehokonaniabolorozhodnutépodľa§396ods.1CSPvspojenís§255ods.1CSP.
Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že žalovaní boli v odvolacom konaní úspešní,
no v priebehu odvolacieho konania im žiadne preukázateľné trovy nevznikli a žalobcovi ako procesne

neúspešnej strane nárok na náhradu trov odvolacieho konania nevznikol. Odvolací súd vychádzal z
čl. 17 Základných princípov CSP zakotvujúceho procesnú ekonómiu. Rozhodovanie postupom najskôr
podľa § 262 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a
následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne
trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti

civilného súdneho konania.

40. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).