Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 19. september 2017

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 5Er/42/2003

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2203895274
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Jačeková Sziegel
ECLI: ECLI:SK:OSDS:2017:2203895274.1

Uznesenie

Okresný súd Dunajská Streda v exekučnej veci oprávneného: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s.,
IČO: 35 937 874, so sídlom Mamateyova 17, 850 05 Bratislava proti povinnému: Z.Á. G., H..
XX.XX.XXXX, T.. XX.XX.XXXX, naposledy bytom N. XXX, vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Rudolf
Varga, Exekútorský úrad Dunajská Streda so sídlom Hlavná 26/5, 929 01 Dunajská Streda, IČO: 34 071
890, pod spisovou značkou EX 48/2003, o vymoženie 192,69 EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd exekúciu vyhlasuje za n e p r í p u s t n ú.

II. Súd exekúciu z a s t a v u j e.

III. Súdnemu exekútorovi súd náhradu trov exekučného konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Oprávnený podal dňa 10.02.2003 súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie, ktorým sa
domáhal vymoženia pohľadávky voči povinnému na základe exekučného titulu - platobný výmer
VsZP pobočkou v Dunajskej Strede zo dňa 19.09.2002, číslo 2266/2002/1. Exekučný titul nadobudol
právoplatnosť dňom 29.10.2002 a vykonateľnosť dňom 06.11.2002.

2/ Súdny exekútor dňa 11.02.2016 predložil súdu návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu, že povinná

zomrela dňa 23.08.2006 a dedičské konanie po neb.povinnej bolo zastavené v zmysle §-u 175h ods.1
OSP.. Súdny exekútor si súčasne uplatnil náhradu trov exekúcie v sume 29,11 EUR ale neuviedol koho
má súd na ich náhradu zaviazať.

3/ Podľa ustanovenia § 243h ods.1 Exekučného poriadku ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje
inak,exekučnékonaniazačatépred1.aprílom2017sadokončiapodľapredpisovúčinnýchdo31.marca

2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci
pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

4/ Podľa § 161 ods. 1 CSP ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").

5/ Podľa § 61 Civilného sporového poriadku procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva
a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.

6/ Podľa § 64 Civilného sporového poriadku ak strana zanikne počas konania skôr, ako sa konanie
právoplatne skončilo, súd rozhodne, že v konaní pokračuje s jej právnym nástupcom. Ak právneho
nástupcu niet, súd konanie zastaví.7/ Podľa § 7 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti
vzniká narodením, pričom smrťou táto spôsobilosť zanikne.

8/ Podľa § 57 ods.1 písm. g) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za
neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

9/ Súd si zadovážil do spisu uznesenie zo dňa XX.XX.XXXX, K..T.. XXD/XXX/XXXX, ktorým Okresný súd
Dunajská Streda dedičské konanie po neb. povinnej zastavil. Súd konštatuje, že vymáhaná povinnosť

neprešla na dedičov povinnej osoby, nakoľko povinná zomrela ako nemajetná a dedičské konanie bolo
právoplatne zastavené. Vzhľadom na uvedené s poukazom na ustanovenie § 7 Občianskeho zákonníka
spôsobilosť povinného byť účastníkom exekučného konania zanikla dňom smrti, ako aj na to, že
vymáhaná povinnosť neprešla a ani neprejde na nového účastníka na strane povinného súd v zmysle
§ 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku exekúciu vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil, preto
že je tu iný dôvod pre ktorý nemožno exekúciu vykonať. Ako príklad zastavenia exekúcie v zmysle

tohto ustanovenia uvádza právna teória okrem iného aj nedostatok niektorej z procesných podmienok,
ktorý nemožno odstrániť (porovnaj Jaroslav Krajčo, Komentár Exekučný poriadok, Eurounion, spol.
s r.o., 2009 jún, str.207). Posudzovanie majetku (majetnosti) povinného prichádza do úvahy, len ak
povinný právne existuje. Pokiaľ povinný právne zanikol (fyzická osoba smrťou), nemožno uvažovať o
jeho majetnosti či nemajetnosti, vylučuje to povaha smrti ako právnej skutočnosti. Zároveň povinný

z procesného hľadiska prestáva byť účastníkom exekučného konania a z hľadiska hmotného práva
prestáva byť aj dlžníkom.

10/ Podľa § 58 ods. 5 Exekučného poriadku proti rozhodnutiam podľa § 57 ods. 1 písm. a), b), f) až h)
a k) je prípustné odvolanie.

11/ Podľa 200 ods. 2 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom,
kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

12/ Podľa § 203 ods. 1 Ex. por. ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže

uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

13/ Keďže podľa § 7 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka spôsobilosť povinného - ako fyzickej
osoby mať práva a povinnosti, zanikla smrťou a vymáhaná povinnosť neprešla a ani neprejde na nového
účastníka na strane povinného súd nemohol zaviazať povinnú osobu (resp. právneho nástupcu povinnej

osoby) na náhradu trov exekúcie.

14/ V exekučnom konaní začatom pred 1. aprílom 2017, ak sa exekúcia zastavila, môže súd rozhodnúť,
že exekútor nemá nárok na náhradu trov exekúcie, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, a to najmä
ak exekútor pri výkone exekúcie nepostupoval v súlade so zákonom alebo ak nepredložil súdu vec na

zastavenie podľa § 57 ods. 4 v znení účinnom do 31. marca 2017.

15/ Exekučný poriadok pripúšťa výnimky zo zásady, že trovy exekúcie uhrádza povinný (§ 197 ods.
1). Trovy exekúcie, ktoré má súdnemu exekútorovi uhradiť oprávnený, určuje vždy exekučný súd.
Oprávnený je zaviazaný na úhradu trov exekúcie podľa princípu zavinenia a princípu voľnej úvahy súdu.

Výnimkou je ustanovenie § 203 ods. 2 EP, kedy musí oprávnený uhradiť trovy exekúcie aj keď zastavenie
nezavinil a nemohol ho predvídať.

16/ Súd sa pri rozhodovaní o trovách exekučného konania prihliadal na skutočnosť, že ak ustanovenie
§ 203 ods. 1 Exekučného poriadku ako podmienku uloženia povinnosti na náhradu trov exekúcie

oprávnenému predpokladá zavinenie oprávneného na zastavení exekúcie, a teda je na mieste
preskúmať toto rozhodujúce kritérium aj v tomto konaní. Takýmto zavinením je potrebné zásadne
rozumieť také vedomé konanie, či opomenutie oprávneného, s ktorým je zastavenie exekúcie v
príčinnej súvislosti. Pri zavinení oprávneného navyše zo znenia citovanej právnej úpravy vyplýva,
že musí ísť o výlučné zavinenie oprávneného, teda nemôže ísť ani o také konanie či opomenutie,

ktoré by bolo len jednou z viacerých príčin vedúcich k zastaveniu exekúcie. O procesné zavinenie
oprávneného na zastavení exekúcie pôjde vtedy, keď mu bude možné vytýkať, že nedbal na náležitú
opatrnosť a uvážlivosť a návrh na začatie exekúcie podal, hoci mal k dispozícii poznatky, z ktorých
sa dal takýto výsledok predvídať. Aj pri preukázanom zavinení oprávneného má potom súd možnosťrozhodnúť spôsobom uvedeným v citovanom ustanovení, avšak túto možnosť nie je možné stotožňovať
s povinnosťou tak urobiť. V predmetnej exekučnej veci oprávnený ani pri vynaložení maximálneho
úsilia nemohol zabrániť smrti povinnej osoby a teda zavinenie oprávneného na zastavení exekúcie

tak nemožno vyvodiť. Exekúcia sa začala v roku 2003 a do smrti povinnej bola vedená 3 roky. Ak
súdny exekútor po začatí exekúcie zistil, že povinná je nemajetná, mohol zvážiť iniciovanie zastavenia
exekúcie pre túto skutočnosť, čím by si zabezpečil aj náhradu trov, ktoré mu vznikli v súvislosti s
výkonom exekúcie. Súd zohľadnil aj ekonomické hľadisko, kedy zaviazaním oprávneného k náhrade
trov exekučného konania, by dôsledky bezvýslednosti exekúcie znášal oprávnený dva krát - prvý

krát nevymožením jeho priznaného práva z Exekučného titulu a druhý krát uložením povinnosti na
náhradu trov zastavenej exekúcie, čím by sa paradoxne oprávnený dostal do horšej pozície, ako keby k
exekučnému vymáhaniu vôbec nepristúpil (svedčí o tom aj nález Ústavného súdu zo dňa 17.decembra
2004 sp. Zn. II ÚS 31/4). Súd svoj názor súčasne opiera aj o rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa
29.02. 2012, sp.zn. 6M Cod/9/2012, avšak prikláňa sa k odlišnému stanovisku ktorý tam prezentuje
JUDr. Rudolf Čirč. V konečnom teda súd rozhodol o nepriznaní náhrady trov exekúcie s prihliadnutím

na ust. § 243j EP v platnom znení, nakoľko sú dané dôvody osobitného zreteľa, a to tie že nie je koho
na náhradu trov zaviazať.

17/ Podľa ustanovenia § 355 ods. 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie,
ak to zákon pripúšťa.

18/ Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti výroku I/ a II/ tohto uznesenia je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozhodnutia na
súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 58 ods. 5 EP).

Proti výroku III/ tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

(1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 CSP).