Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 5. november 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3To/14/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8314010412
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Halkociová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8314010412.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Moniky Halkociovej a sudcov JUDr.

Martiny Zeleňakovej a JUDr. Petra Tobiaša, na verejnom zasadnutí konanom dňa 5.11.2015, v trestnej
veci obžalovaného H. W. pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák., o
odvolaníobžalovanéhoaokresnéhoprokurátoraprotirozsudkuOkresnéhosúduHumennéuHhHHHHhh
sp. zn. 3T XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e/, ods. 3 Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o treste.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. por.

obž. H. W. i, nar. XX.XX.XXXX v H.h, bytom
H. č. XX, okr. F.

u k l a d á

Podľa § 289 ods. 1 Tr. zák., § 37 písm. m/ Tr. zák., § 38 ods. 4 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere

4 (štyroch mesiacov).

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. výkon uloženého trestu podmienečne o d k l a d á.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. u r č u j e skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia na 1 (jeden) rok.

Podľa § 61 ods. 1,2 Tr. zák. ukladá trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov na
dobu 18 (osemnástich) mesiacov.

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného H. W. z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom uznal prvostupňový súd obž. H. W., nar. XX.XX.XXXX v H. vinným z prečinu
ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že
-dňa 18.4.2014 v dopoludňajších hodinách, v presne nezistenom čase viedol osobné motorové vozidlo
zn. Renault Y., ev.č. HE XXXBM v obci H., okres F., od rodinného domu po miestnej komunikácii
smerom na poľnú cestu k rieke K., kde s vozidlom zastavil, vystúpil z miesta vodiča, následne bol

policajnou hliadkou kontrolovaný a podrobený dychovej skúške na alkohol v krvi s pozitívnym výsledkom
a nameranou hodnotou 0,72 mg/l alkoholu vo vydychovanom vzduchu a opakovanou skúškou mu bola
nameraná hodnota 0,63 mg/l alkoholu vo vydychovanom vzduchu.Za to mu súd uložil podľa § 289 ods. 1 Tr. zák., za použitia § 36 písm. h/, § 37 písm. m/, § 38 ods.
2, § 61 ods. 1,2 Tr. zák. samostatný trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov na
dobu 1 roka.

Proti tomuto rozsudku podal ihneď po jeho vyhlásení a poučení o opravnom prostriedku, priamo do
zápisnice o hlavnom pojednávaní okresný prokurátor odvolanie, a to čo do výroku o treste v neprospech
obžalovaného, ktoré aj písomne odôvodnil. V písomných dôvodoch odvolania uviedol, že má za to, že
prvostupňový súd pochybil, pokiaľ obž. H. W. uložil len samostatný trest zákazu činnosti viesť motorové

vozidlá. Poukázal na to, že je nepochybné, že obž. H. W. sa protiprávneho konania dopustil po tom,
čo vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, činnosť, pri
ktorej by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí, alebo spôsobiť značnú škodu na majetku, tým sa
dopustil prečinu pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák.. Uvádzal, že je nepochybné, že
obžalovaný svojím konaním ohrozoval život, zdravie a majetok ľudí v stave vylučujúcom spôsobilosť a
preto na jeho nápravu je potrebné pôsobiť aj iným trestom, nielen samostatným trestom zákazu činnosti

viesť motorové vozidlá. Ďalej uvádzal, že obžalovaný už bol v minulosti súdne trestaný a spolu s trestom
mu bolo uložené aj ochranné opatrenie v podobe protialkoholického ústavného liečenia, aj napriek
tomutosadopustiltrestnejčinnostipotom,čopožilalkoholickénápoje.Namietalďalej,žejenepochybné,
že prvostupňový súd sa dôsledne neriadil zásadami ukladania trestov tak, ako ich má na mysli ust. §
34 Tr. zák.. Navrhol, aby krajský súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na

nové prejednanie a rozhodnutie, prípadne, aby vo veci rozhodol sám, a to tak, že obž. H. W. uloží aj iný
druh trestu, a to najmä trest odňatia slobody v dolnej polovici stanovenej trestnej sadzby a jeho výkon
podmienečne odloží na primeranú skúšobnú dobu.

V zákonom stanovenej lehote podal proti vyhlásenému rozsudku odvolanie aj obžalovaný, ktoré

prostredníctvom svojho obhajcu aj písomne odôvodnil. V dôvodoch odvolania uviedol, že toto podáva v
celom rozsahu, že sú pochybnosti o správnosti skutkových zistení, na ktorých objasnenie treba dôkazy
opakovať, alebo
vykonať ďalšie dôkazy, z dôvodu nejasností a neúplností skutkových zistení, ako aj z dôvodu, že
súd sa nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, ako aj pre podstatné

chyby konania, ktoré napadnutým výrokom predchádzali, najmä preto, že boli porušené ustanovenia,
ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci, ako aj z dôvodu, že napadnutým rozsudkom bolo porušené
ustanovenie Trestného zákona. Ďalej uvádzal, že skutok, z ktorého je obžalovaný, sa nestal, resp. nie je
trestným činom. Poukázal na znenie ust. § 289 ods. 1 Tr. zák., ďalej uvádzal, že podľa ustálenej súdnej
praxe vodič motorového vozidla nie je schopný bezpečne viesť motorové vozidlo, ak hladina alkoholu v

krvi dosiahla najmenej 1,00 g/kg, teda 1‰. Skutočnosť, že by v čase vedenia motorového vozidla mal
hladinu alkoholu v krvi nad 1‰, podľa jeho názoru, nebola v konaní preukázaná. Po doručení rozsudku
doplnila obhajoba dôvody odvolania, kde poukázala na závery znaleckého posudku J.. H. M., znalca v
odbore zdravotníctvo a farmácia, odvetvie súdne lekárstvo (toxikológia, alkohológia, serohematológia),
kde na základe tohto znaleckého posudku má obhajoba za to, že v danom prípade nemožno považovať

výsledky výpočtov za také, ktoré by mohli objektívne stanoviť koncentráciu etylalkoholu v krvi osoby
obžalovaného v čase vedenia motorového vozidla dňa 18.4.2014 v rozpätí od 10.35 hod. do 11.34
hod. Na základe uvedeného má za to, že na závery znalca uvedené v bode 2. znaleckého posudku ,
ako aj na hladinu alkoholu krvi stanovenú v bode 6. znaleckého posudku nemožno pri rozhodovaní
prihliadať. Uvádza, že skutočnosť, že alkoholické nápoje požil obžalovaný až po vystúpení z motorového

vozidla v prípravnom konaní, ako aj v konaní pred súdom potvrdil svedok J. U., ktorý bol v uvedený
deň s obžalovaným tak počas jazdy motorovým vozidlom, ako aj po vystúpení z vozidla, a to až do
času príchodu policajnej hliadky. Nie je pravdou, že pri svojom výsluchu sa obžalovaný priznal k požitiu
alkoholu pred vedením motorového vozidla, ako to uviedol prvostupňový súd v odôvodnení rozsudku.
Ďalej namietal skutočnosť, že súd pri rozhodovaní o vine prihliadol na tvrdenie matky obžalovaného,

že medzi ňou a obžalovaným boli v deň, keď sa mal skutok stať, nezhody, pri ktorých bol obžalovaný
údajne pod vplyvom alkoholu a že alkohol údajne požil nielen večer predchádzajúci rodinnému konfliktu,
ale aj v ranných hodinách v deň skutku. Na tieto tvrdenia prvostupňový súd prihliadol aj napriek
skutočnosti, že tak z rozsudkov nachádzajúcich sa v predmetnom spise na čl. 62, ako aj zo správy o
povesti nachádzajúcej sa na čl. 56-57 vyplýva, že matka obžalovaného je v dôsledku duševných porúch

pozbavená spôsobilosti na právne úkony a jej výpoveď teda nie je vierohodná. Ďalej poukázal na správu
o povesti zo dňa 28.4.2014, z ktorej vyplýva, že matka obžalovaného často obviňovala okolie z krádeží,
ktorénikdyneboli,pretojejokolieprestalopomáhať,rovnakotvrdila,žejejsynH.chodísoženou,ktoráje
už niekoľko rokov nezvestná a že si ju vodí domov a že s ňou doma prespáva. Zo skutočností uvedenýchstarostom obce je podľa obhajoby zrejmé, že tvrdenia matky obžalovaného nemožno považovať za
vierohodné a prihliadať na nich pri rozhodovaní o vine. Rovnako poukázal na tú skutočnosť, že hlásenia,
ktoré na neho pravidelne podáva jeho matka a brat, ktorý je rovnako pozbavený spôsobilosti na právne

úkony, sú vždy neoprávnené a nezakladajú sa na pravde, čo vyplýva, podľa názoru obhajoby, aj zo
správy o situácii rodiny W. zo dňa 7.12.2012 a z potvrdenia o rodinnej situácii zo dňa 3.8.2012, ktoré
doložil.Zanedostatočnýdôkaz považuje obhajoba aj úradné záznamy príslušníkov policajnéhozboru
a výpovede príslušníkov policajného zboru, pričom poukázal na viaceré nezrovnalosti v policajných
záznamoch a výpovediach príslušníkov PZ, v rozhodnutí o zadržaní vodičského preukazu zo dňa

22.4.2014 je uvedené, že mal obžalovaný viesť osobné motorové vozidlo v obci H., kde bol zastavený
a kontrolovaný hliadkou polície, ktorou bol podrobený vyšetreniu na alkohol. Z úradného záznamu zo
dňa 18.4.2014 vyplýva, že hliadka nasledovala jeho vozidlo a kontrolovala ho pri miestnej komunikácii
(pri rieke K.) v obci H. a že vystúpil z miesta vodiča, následne mal byť podrobený dychovej skúške
s pozitívnym výsledkom 0,72 mg/l, uvedený záznam bol vypracovaný por. J.. M. X. a nstržm. S. X..
Na hlavnom pojednávaní dňa 7.10.2014 však nstržm. S. X. uviedol, že došiel za autom obžalovaného

možno po minúte, až dvoch minútach, nešli rýchlo, lebo mali nové auto a išli po poli, prešli zhruba 20 až
25m po miesto, kde stálo auto obžalovaného, keď prišli k jeho autu, obžalovaný bol pri aute a bol sám.
Uvedené skutočnosti však nezodpovedajú tak úradnému záznamu zo dňa 18.4.2014, ako ani výpovedi
uvedeného svedka v prípravnom konaní. Na hlavnom pojednávaní dňa 7.10.2014 S. X. ďalej uviedol,
že mali pokazený kábel od prístroja, preto volal druhú hliadku, aby mu priniesli Dräger. Hliadka z F.

prišla do H. asi za 20 až 25 minút a pred dvoma hliadkami obžalovaný nafúkal do Drägera. Skutočnosť,
že policajná hliadka nemala po príchode na miesto funkčný Dräger nie je v úradnom zázname zo dňa
18.4.2014 vôbec zaznamenaná, aj napriek tomu, že ide o dôležitú skutočnosť, uvedenú skutočnosť S. X.
neuviedol ani pri svojom výsluchu dňa 21.4.2014. Vzhľadom na vyššie uvedené nezrovnalosti nemožno
podľa názoru obhajoby ani úradný záznam zo dňa 18.4.2014, ani výpovede príslušníkov policajného

zboru považovať za hodnoverný dôkaz toho, že alkohol požil len pred vedením vozidla a nie po jeho
vystúpení. Naopak poukázal na výpoveď svedka U., ktorý jednoznačne uvádzal, že alkohol obžalovaný
požil až po vystúpení z vozidla. Na základe uvedeného má za to, že skutok, ktorý sa mu kladie za
vinu, sa nestal, resp. nie je trestným činom, lebo neboli naplnené základné znaky skutkovej podstaty
prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky, ako to má na mysli ust. § 289 ods. 1 Tr. zák., ako

ani žiadneho iného z trestných činov obsiahnutých v osobitnej časti Trestného zákona. Na základe
uvedeného navrhol, aby odvolací súd rozsudok Okresného súdu F. zo dňa 18.11.2014 sp. zn. 3T XX/XX
v celom rozsahu zrušil a spod obžaloby ho oslobodil, resp., aby vec vrátil na prejednanie a rozhodnutie
prvostupňovému súdu.

Na základe podaných odvolaní preskúmal krajský súd napadnutý rozsudok v intenciách ustanovenia
§ 317 ods. 1 Tr. por., podľa ktorého, ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa § 316 ods. 1
alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo,pričomnachyby,ktoréneboliodvolanímvytýkanéprihliadnelenvtedy,akbyodôvodňovali

podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por., a dospel k nasledovným záverom.

V posudzovanej trestnej veci bolo, podľa názoru krajského súdu, na súde prvého stupňa vykonané
dokazovanie v takom rozsahu, ako to bolo v zmysle ust. § 2 ods. 10 Tr. por. pre správne zistenie
skutkového stavu nevyhnutné. X. súd sa

nestotožnil v celom rozsahu s vyhodnotením dôkazov prvostupňovým súdom, avšak dospel k záveru,
že prvostupňový súd dospel k správnym skutkovým záverom.

Aj podľa názoru krajského súdu, vzhľadom na vykonané dôkazy, bolo v posudzovanej veci nepochybne
preukázané, že skutok tak, ako ho prvostupňový súd ustálil, sa stal a že ho spáchal práve obžalovaný,

a to aj napriek tomu, že jeho spáchanie na hlavnom pojednávaní a verejnom zasadnutí konanom o jeho
odvolaní, poprel.

Obžalovaný síce tak v konaní pred súdom, ako aj v prípravnom konaní uviedol, že je nevinný, on
alkoholické nápoje požil až potom, čo motorové vozidlo odstavil pri rieke K., ďalej uviedol, že opatruje

matku a brata, ktorí sú pozbavení spôsobilosti na právne úkony a obžalovaný je ich opatrovníkom, oni
sa deň pred skutkom aj v deň skutku hádali, on ich upozornil, že ak neprestanú, privolá záchranku a
budú umiestnení na psychiatrii, keďže bol pekný deň a bol v stresovej situácii, naložil do svojho auta
koberec, plastové pivá a liehoviny vodku a pozval aj suseda J. U.. V čase tesne pred ich odchodom preddomom zaparkovalo policajné auto, z ktorého vystúpil príslušník a príslušníčka polície, ktorí sa opýtali,
kde býva P. W., on ešte policajtov upozornil, že jeho matka nebýva na prvom poschodí, ale v suteréne,
policajti vošli dnu a on počul krik matky a brata, nevie, čo sa tam dialo, lebo nasadol do auta s U. a

pokračovali po ceste smerom na bývalé družstvo, potom odbočili na lúku, zastavil, vyšli k rieke, roztiahli
koberec, keďže bol nervózny, vypil asi polovičku piva, ktoré bolo vo fľaši o obsahu 1,5l, nevedel, či išlo
o 10 stupňové alebo 12 stupňové pivo a vypil aj trochu vodky. V prípravnom konaní však v rozpore s
výpoveďou na hlavnom pojednávaní uviedol, že vypil iba pivo, vodku vôbec nespomínal. Následne sa
išiel obžalovaný pozrieť od rieky K., kde bol s U., k odstavenému vozidlo, čo bolo 80-100 metrov od

miesta,kdesedeli,kedyvidelzasvojímautomstáťpolicajnéauto,ktoréprišloasipo30minútach.Policajt
ho hneď začal obviňovať, že jazdil pod vplyvom alkoholu, on mu oponoval, že alkohol konzumoval až po
jazde, policajt sa mu vyhrážal, došlo k slovnej výmene, potom policajt vysielačkou privolal ďalšiu hliadku,
on si sadol do policajného auta, potom policajti vyšli z lúky na účelovú cestu pred trafostanicou smerom
do obce. Bol vyzvaný, aby vystúpil, kde druhá hliadka, ktorá prišla, ho podrobila dychovej skúške, ktorá
bola pozitívna, na to bol opätovne vyzvaný policajtom, aby predložil doklady, on doklady nemal, tak ho

odprevadili do rodinného domu, kde zobral peňaženku s dokladmi, následne bol umiestnený v CPZ,
kde bol vyzvaný policajtkou, aby podpísal lístok, na ktorom bol uvedený výsledok dychovej skúšky, on
požiadal o okuliare, ktoré mu boli odobraté, prečítal si obsah lístka a podpísal ho, potom ho policajtka
vyzvala, aby podpísal ďalší lístok, kde bolo napísané, že sa priznáva, že jazdil pod vplyvom alkoholu,
avšak on toto odmietol podpísať, pretože on alkohol požil až po jazde, na čo začala policajtka na neho

verbálne útočiť, že prečo si z nich robí srandu, keď sa im v H. priznal, že išiel pod vplyvom alkoholu.
Druhá dychová skúška u neho bola vykonaná až na Obvodnom oddelení PZ s časovým odstupom asi
polhodiny od prvej skúšky. S motorovým vozidlom išiel z dvora rodinného domu asi 100m po miestnej
komunikácii v obci, potom pokračoval po bývalej účelovej ceste roľníckeho družstva a za trafostanicou
išiel už po lúke, prešiel vzdialenosť 800m až 1km.

Zo spáchania skutku tak, ako ho súd prvého stupňa ustálil, však obžalovaného usvedčujú predovšetkým
svedkovia S. X. a M. X., ktorí v čase skutku vykonávali ako príslušníci OO PZ služobný zákrok.

Svedok S. X. na hlavnom pojednávaní v podstatných bodoch zhodne s výpoveďou v prípravnom konaní

uviedol, že inkriminovaného dňa vykonával hliadkovú službu. V čase o 10.35 hod. bola hliadka vyslaná
do obce H., okr. F., kde G. W. oznámila, že má doma nezhody, po príchode hliadky oznamovateľka
uviedla, že jej syn obž. H. W. včera večer, ako aj dnes ráno požíval alkoholické nápoje, je pod vplyvom
alkoholu a spolu s bratom obžalovaného začali po hliadke kričať, prečo nejdú za obžalovaným, oni cez
okno z domu oznamovateľky videli, že obžalovaný odbočil s autom z dvora doľava, na čo oni nasadli do

auta a hneď išli za obžalovaným, za autom obžalovaného došli možno po minúte až dvoch minútach,
nešli rýchlo, lebo mali nové auto a išli po poli. Po celý čas mali výhľad na vozidlo obžalovaného, keď prišli
k jeho autu, obžalovaný W. bol pri aute, bol sám a následne ho podrobili dychovej skúške, keďže mali
pokazený kábel do prístroja, privolali druhú hliadku, aby im priniesla Dräger. Privolaná hliadka z F. prišla
do H. asi za 20 až 25 minút, kde pred dvomi hliadkami obžalovaný nafúkal do Drägera s pozitívnym

výsledkom.

Svedkyňa J.. M. X., ktorá bola vypočutá v postavení svedka na hlavnom pojednávaní pred súdom,
vypovedala k okolnostiam vyslania hliadky do H. zhodne ako svedok X., navyše dodala, že matka a
brat po príchode hliadke uviedli, že ich slovne a fyzicky napáda ich syn a brat a taktiež, že tento od

včera večera do rána požíval alkoholické nápoje, keď došli na miesto, obžalovaný stál vonku na dvore,
následne oni vyšli von, kde chceli vyťažiť obžalovaného, avšak tento už sedel v aute na strane vodiča
a z miesta odišiel preč, s kolegom sadli do vozidla a išli za ním, celý čas mali obžalovaného v dohľade,
obžalovanýprešielsvozidlomnapoľnúcestusmeromkpotoku,včase,kedyonvystúpil,saknemublížili
pomaly, lebo mali nové nízke auto, terén bol nerovný, obžalovaný vystúpil zo strany vodiča, od samého

začiatku im hovoril o tom, že urobil hlúposť, že sa s nimi nechcel stretnúť, chcel sa s nimi dohodnúť, aby
ho nepodrobili dychovej skúške, ktorej sa on podrobil s pozitívnym výsledkom. Svedkyňa ďalej uviedla,
že obžalovaný po príchode hliadky na miesto bol sám, k otázke privolania druhej hliadky táto svedkyňa
uviedla, že druhú hliadku polície zavolali za účelom, aby bol urobený výtlačok, pretože obžalovanému
dali fúkať do prístroja, ktorý mali v aute, ale na tomto prístroji bol pokazený kábel, ktorý vedie k tlačiarni,

za účelom vytlačenia výtlačku dychovej skúšky privolali inú hliadku, ktorá prišla s odstupom 10-15 min.
Ďalej svedkyňa uviedla, že na výtlačku z Drägera je uvedený čas, kedy obžalovaný fúkal do prístroja a
kedy bol tento výtlačok vytlačený, pričom hodnota merania je uvedená v čase, kedy obžalovaný fúkal do
prístroja. Obžalovaný sa dychovej skúške podrobil dobrovoľne a dobrovoľne aj podpísal výtlačok. Počastoho, ako hliadka išla za obžalovaným do času kontroly hliadkou, hliadka nevidela, aby obžalovaný požil
alkoholické nápoje.

Tak v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní bol vo veci vypočutý aj svedok J. U., ktorý
uviedol, že obžalovaný je bratrancom jeho matky, k udalostiam dňa 18.4.2014 uviedol, že za ním prišiel
obžalovaný, ktorý ho zavolal k rieke K., na čo sa svedok išiel domov prezliecť, potom videl ako hliadka
polície zastala pred domom obžalovaného, z policajného auta vystúpili policajt a policajtka, keď policajti

išli do domu obžalovaného, on spolu s obžalovaným nastúpili do auta a išli smerom k rieke K., po
príchode zastavili auto, obžalovaný auto zamkol a išli do koryta rieky, kde je štrkovisko, natiahli koberec,
obžalovaný vytiahol pivo z tašky, ktoré mu podal, potom svedok počul buchnúť dvere a obžalovaný sa
išiel pozrieť kto je pri aute. Keďže obžalovaný dlho nešiel, on sa tam išiel pozrieť, H. W. mu potom
dal kľúče od auta, že ho berú policajti, aby jeho auto odviezol domov. Svedok naštartoval vozidlo
obžalovaného a išiel s ním smerom k domu obžalovaného, kde bol aj on podrobený dychovej skúške a

bolo u neho zistené 0,21‰ alkoholu v krvi. Pri rieke K. obžalovaný v prítomnosti svedka vypil pivo, nič
viac svedok nevidel, lebo chodil okolo rieky, pivo pil obžalovaný z 1,5l fľaše, vypil ho celé, policajti prišli
za nimi za polhodinu, vôbec ich neprenasledovali.

Objektívnym dôkazom v tomto konaní je zápis o dychovej skúške, ktorá skúška bola obžalovanému

vykonanádňa18.4.2014včaseo11.34hod.,ktorýzápisbolvytlačený18.4.2014o11.50hod.azktorého
vyplýva, že u obžalovaného H. W. v čase merania bolo zistené 0,72 mg/l alkoholu vo vydychovanom
vzduchu (1,50 ‰) a druhá dychová skúška bola vykonaná toho istého dňa teda 18.4.2014 v čase o
12.07 hod., doklad bol vytlačený o 12.11 hod. s výsledkom merania 0,63 mg/l alkoholu vo vydychovanom
vzduchu (1,31 ‰).

Vina obžalovaného bola preukázaná aj výsluchom znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie
súdne lekárstvo (toxikológia, alkohológia, sérohematológia, ktorý na hlavnom pojednávaní uviedol, že v
prípravnom konaní pri podávaní znaleckého posudku pracoval s dvoma možnosťami. Na základe vtedy
dostupných údajov o množstve a čase vypitého alkoholu obžalovaným, ktorý nevedel presne povedať, či

pil z 1,5l fľaše alebo 2l PET fľaše pivo, dospel k záveru, že je možné (teoreticky) pripustiť, že obžalovaný
po tom, ako zastavil motorové vozidlo, teda v čase polhodiny pred dychovou skúškou vypil 1,4l piva.
Keď túto možnosť pripustil, potom vypočítal, že za polhodiny by dychová skúška bola 0,68 ‰ alkoholu
v krvi, na základe toho, keďže obžalovaný prvou dychovou skúškou dosiahol 0,72 mg/l alkoholu vo
vydychovanom vzduchu, čo v prepočte z tabuliek zodpovedá hladine 1,50‰ alkoholu v krvi, dospel

k záveru, že obžalovaný pri jazde motorovým vozidlom jazdil nepochybne pod vplyvom alkoholu. V
bode 6 znaleckého posudku vychádzal znalec zo situácie, ak by obžalovaný pri rieke K. nevypil žiaden
alkoholický nápoj, v tomto prípade metódou jednoduchého spätného výpočtu prepočítal koľko mohol
mať obžalovaný alkoholu v krvi v jednotlivých časových úsekoch, teda v čase o 11.00 hod. by mal hladinu
alkoholu v krvi v rozpätí od 1,56 až 1,61‰, čo je stav opilosti stredného stupňa. Ďalej znalec uviedol,

že v prípade, ak by zobral do úvahy výpoveď z hlavného pojednávania, teda, že obžalovaný vypil viac
alkoholu, keď navyše oproti prípravnému konaniu obžalovaný uviedol, že vypil aj vodku, znamenalo by
to viac vypitých gramov absolútneho alkoholu, predĺžilo by sa tým vstrebávanie aj za čas prvej dychovej
skúšky až takmer k času druhej dychovej
skúšky, s tým, že tvrdenie obžalovaného na hlavnom pojednávaní o požití alkoholických nápojov nie

je možné pripustiť, lebo to znamená veľké množstvo gramov absolútneho alkoholu, ktoré sa do krvi
vstrebáva dlhší čas ako polhodiny, v tomto prípade by sa vstrebávalo až skoro do 12.00 hod. a druhá
dychová skúška by bola takmer taká istá ako výsledok prvej dychovej skúšky. Ďalej znalec uviedol, že
v prípravnom konaní pri podávaní znaleckého posudku pripustil možnosť, že vodič mohol po zastavení
motorovéhovozidlavypiťalkoholickénápoje,avšakpripustilibapitiepivaz1,5lPETfľaše,vtomprípade,

ak by tomu tak bolo, tak v čase okolo 11.00 hod. však musel mať ešte 0,89 až 0,93‰ alkoholu v krvi, čo
znamená podnapitosť. Ak by obžalovaný nepožil žiaden alkoholický nápoj, alebo ako tvrdil, že mohol piť
z 2l PET fľaše, alebo aj podľa výpovede na hlavnom pojednávaní v konaní pred súdom, v tom prípade
by bol v stave opitosti stredného stupňa. O 11.34 hod. obžalovaný reálne nafúkal 1,50‰, ale skúmaný
čas znalec počítal k času 11.00 hod., teda počítal množstvo alkoholu v čase jazdy.

Hodnotiac takto vykonané dôkazy dospel aj odvolací súd k záveru, že nezistil žiaden dôvod, prečo
by neveril výpovediam svedkov X. a X., ktorí pomerne podrobne a v podstatných bodoch vo
vzájomnom súlade vypovedali zhodne k okolnostiam, za ktorých došlo k zisťovaniu množstva alkoholuvovydychovanomvzduchuuobžalovaného.Anikrajskýsúdnezistilžiadnydôvod,animotív,prečobytíto
svedkovia mali vypovedať nepravdivo. Práve naopak, nevierohodne vyznieva výpoveď obžalovaného,
ktorý v prípravnom konaní uvádzal, že vypil 1,5l, resp. 1,4l piva z PET fľaše až po zastavení motorového

vozidlapririekeK.,keďtútosvojuvýpoveďpotomnahlavnompojednávanízmenil,kdeuviedol,žeokrem
piva vypil aj tvrdý alkohol, vodku. Táto výpoveď obžalovaného pritom je v úplnom rozpore s objektívne
získaným dôkazom, a to zápisom o vykonaní dychovej skúšky, ako aj s objektívnym dôkazom, ktorým
je znalecký posudok znalca, ktorý síce v teoretickej rovine pripustil možnosť, že by obžalovaný mohol
po zastavení motorového vozidla vypiť 1,4 l piva, avšak vylúčil výpoveď obžalovaného v tom smere,

aby tento po zastavení motorového vozidla vypil aj ďalší alkohol, ktorým mala byť, podľa výpovede
obžalovaného, vodka, pretože v tomto prípade by výsledok druhej dychovej skúšky bol rovnaký ako
výsledok prvej dychovej skúšky. Ak by aj v teoretickej rovine znalec pripustil takúto možnosť, teda, že
obžalovaný vypil 1,4l piva po zastavení motorového vozidla v čase polhodiny pred vykonaním prvej
dychovej skúšky, aj v tomto prípade by bola nameraná hodnota 0,68‰, u obžalovaného však bola
zistená pri prvej dychovej skúške objektívna hodnota alkoholu 1,50‰. To znamená, že v teoretickej

rovine by musel obžalovaný okrem tohto piva, pred jazdou požiť iný alkohol. Z tohto dôvodu bola preto
aj výpoveď obžalovaného týmto spôsobom vyvrátená. Navyše svedkovia, zasahujúci policajti, zhodne
potvrdili, že nevideli u obžalovaného, aby tento požil alkohol po jazde, celý čas mali motorové vozidlo
obžalovaného v dohľade, na miesto k obžalovanému došli asi po jednej až dvoch minútach potom, čo
on vystúpil z vozidla, pričom stál pri dverách tohto motorového vozidla.

Výpoveď svedka U., ktorý je aj príbuzným obžalovaného, považoval súd za nedôveryhodnú, vykonanú v
snahe pomôcť obžalovanému, keďže tento svedok opakovane potvrdil, že obžalovaný mal po zastavení
motorového vozidla vypiť iba
pivo, tento svedok dokonca nepotvrdil ani zmenenú výpoveď obžalovaného, ktorý tvrdil, že vypil po

zastavení motorového vozidla aj tvrdý alkohol, teda vodku. Navyše výpoveď svedka U. v rozpore s
výpoveďou svedkov X. a X., ktorí uviedli, že obžalovaného kontrolovali bezprostredne po zastavení
motorového vozidla. Napokon aj z objektívneho hľadiska nie je možné vysvetliť ako, akým spôsobom
by svedkovia X. a X. hľadali a pátrali po obžalovanom, keďže tento mal byť pri rieke K., podľa jeho
výpovede, a títo mali prísť za ním až asi po polhodine, nie je zrejmé, akým spôsobom by sa potom

dozvedeli o tom, kde sa tento obžalovaný nachádza.

K námietkam uvedeným obhajobou je treba prisvedčiť, že pochybil prvostupňový súd, pokiaľ ako
zákonný dôkaz priznal úradný záznam policajnej hliadky zo dňa 18.4.2014, ako aj keď pripustil, aby títo
svedkovia X. a X. uvádzali, čo im obžalovaný bezprostredne po zastavení uviedol. V zmysle ustálenej

súdnej praxe takéto dôkazy, teda úradný záznam polície, ktorý je urobený pred začatím trestného
stíhania vo veci samej, ako aj výpoveď svedkov policajtov k obsahu výpovede obvineného, sú dôkazmi
nezákonnými, pretože týmto spôsobom by sa obchádzalo ustanovenie Trestného poriadku o výpovedi
obvineného, ktorý môže vypovedať len po zákonnom poučení, pričom jedným zo základných práv
obvineného je aj právo odoprieť vypovedať. Teda pokiaľ prvostupňový súd k týmto dôkazom prihliadal,

ide o pochybenie zo strany prvostupňového súdu. K námietkam obhajoby týkajúcim sa podaného
znaleckého posudku, kde namieta, že znalec uvádza neoprávnené právne závery, krajský súd uvádza,
že znalec v zásade odpovedal na otázky, ktoré mu boli položené v uznesení, ktorým bol pribratý do
trestného konania, a ktorý v znaleckom posudku, resp. vo výpovedi na hlavnom pojednávaní uvádzal,
aké by boli hladiny alkoholu v jednotlivých časových rozpätiach u obžalovaného v prípade, ak by tento

požil alkohol po zastavení motorového vozidla pred kontrolou policajnou hliadkou v takom množstve,
ako to uvádzal samotný obžalovaný. Skutočnosť, že tento znalec uviedol, že výpoveď obžalovaného v
podstatenezodpovedáobjektívnemudôkazu,ktorýmbolzáznamodychovejskúške,neznamenáprávne
hodnotenie dôkazov. Znalec pracoval s údajmi uvedenými v spise a na základe metódy jednoduchého
prepočtu počítal aj množstvo alkoholu, ktoré by vychádzalo z predpokladu, ak by obžalovaný pred

jazdou nepožil žiaden alkohol. Znalec vylúčil požitie piva z dvojlitrovej fľaše, keďže v opačnom prípade
by objektívne druhá dychová skúška musela byť iná, aká v skutočnosti v tomto prípade bola zistená.
Pokiaľ ide o námietku obhajoby týkajúcu sa hodnotenia výpovede matky obžalovaného, v tomto prípade
v podstate matka obžalovaného ako svedkyňa vypočutá nebola, teda prvostupňový súd jej výpoveď
nehodnotil, prvostupňový súd v dôvodoch svojho rozhodnutia len poukázal na to, že hliadka vlastne

išla za obžalovaným z dôvodu, že matka obžalovaného členov hliadky upozornila na to, že obžalovaný
požíval pred jazdou alkoholické nápoje, hliadka tieto skutočnosti išla vzápätí preveriť, pričom tvrdenia
matky obžalovaného sa napokon aj objektívne potvrdili vykonanou dychovou skúškou. K námietke
obhajoby týkajúcej sa nedostatočných dôkazov, úradných záznamov príslušníkov PZ je treba uviesť,že tieto dôkazy súd vôbec ako zákonné dôkazy nemal pripustiť. Pokiaľ ide o namietané rozpory v
policajných záznamoch a výpovediach príslušníkov PZ, tieto rozpory vo výpovediach považoval krajský
súd za nepodstatné, vzhľadom na časový

odstup aj pokiaľ títo svedkovia v niektorých podrobnostiach vypovedali odlišne. Skutočnosť, že policajná
hliadka v úradnom zázname neuviedla, že mala pokazený Dräger, podľa názoru krajského súdu nič
nemení na tej skutočnosti, že objektívne bolo u obžalovaného prístrojom, ktorý bol certifikovaný, zistené
požitie alkoholu tak, ako je to uvedené vo výroku rozsudku, v súlade s metodikou bola vykonaná

aj následná dychová skúška. Napokon právo, ale aj povinnosť poukázať na rozpory vo výpovediach
svedkov obhajoba na hlavnom pojednávaní nevyužila, urobila tak až v námietkach podaných v rámci
odvolacieho konania.

Z týchto dôvodov prvostupňový súd rozhodol správne, keď obžalovaného uznal vinným z prečinu
ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák., keďže obžalovaný svojím konaním

objektívne naplnil znaky skutkovej podstaty tohto trestného činu.

Krajský súd sa však nestotožnil s postupom prvostupňového súdu pri ukladaní trestu, keď v prvom
rade nesúhlasil s tým, že obžalovaný sa stíhanej trestnej činnosti dopustil pod vplyvom tiesnivých
osobných pomerov alebo rodinných pomerov, ktoré si sám nespôsobil (§ 36 písm. h/ Tr. zák.). V

žiadnomprípadeniejemožnéospravedlniťvedeniemotorovéhovozidlapodvplyvomalkoholurodinnými
pomermi obžalovaného, aj keby tieto boli objektívne preukázané. Obžalovanému nič nebránilo ísť k rieke
pešo.

Správne prvostupňový súd u obžalovaného zistil priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m/ Tr. zák.,

teda, že obžalovaný bol už za trestný čin odsúdený. Z odpisu registra trestov obžalovaného totiž plynie,
že trestným rozkazom Okresného súdu F. sp. zn. 3T XX/XX zo dňa 19.6.2009 bol obžalovaný uznaný
vinným z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1,2 písm. a/,b/ Tr. zák., za čo mu bol
uložený trest odňatia slobody vo výmere 7 mesiacov nepodmienečne, pre výkon ktorého bol zaradený
do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, pričom zároveň mu bolo uložené ochranné

liečenie protialkoholické ústavnou formou, uložený trest odňatia slobody bol vykonaný dňa 20.10.2009.

Z obsahu listín oboznámených na hlavnom pojednávaní krajský súd zistil, že obžalovaný v mieste
bydliska, teda obcou H., je charakterizovaný v podstate ako osoba, ktorá sa stará o svoju matku a svojho
brata, ktorých opatruje a snaží sa o nich starať. Po ďalších udalostiach dospel starosta obce k záveru, že

obžalovaný musí byť pre svoju vlastnú bezpečnosť odbremenený od takej zodpovednosti, ako je starosť
o uvedené osoby, matka obžalovaného G. a jeho brat G. žili dlhý čas sami, avšak v poslednej dobe
sa nevedeli o seba sami postarať, odmietli možnosť, aby boli umiestnení v nejakom opatrovateľskom
domove, okolie,ktoré im pomáhalo, postupne od toho upustilo, keďže matka obžalovaného obviňovala
okolie z krádeží, ktoré sa nestali, taktiež tvrdila skutočnosti, ktoré neboli v súlade s realitou, obžalovaný

asi pred 2 rokmi absolvoval protialkoholické liečenie, zmenil svoje správanie a rozhodol sa, že sa pokúsi
postarať o matku a brata, asi rok obžalovaný zvládal starostlivosť o svojich príbuzných, avšak asi po roku
postupne začal užívať alkoholické nápoje, aj keď obmedzene, o matku a brata sa však staral, situácia sa
nezlepšovala, snaha o umiestnenie príbuzných obžalovaného v sociálnom zariadení bola zo strany
menovaných odmietnutá, a keďže cítili ohrozenie, že sa tak naozaj stane, teda, že budú umiestnení

v nejakom zariadení, snažili sa zbaviť obžalovaného, vyháňali ho preč, obviňovali ho z vecí, ktoré
nikdy neurobil, brat obžalovaného G. bol v domove sociálnych služieb v N. umiestnený jediný deň,
obžalovanému sa uľútostilo matky a brata a zobral ich naspäť domov. V takomto prostredí, ako žije
obžalovaný nie je možné, podľa správy starostu obce, dlhodobo existovať, aby človek nepocítil nejakú
psychickú ujmu, sestra obžalovaného uviedla, žeby nebola schopná sa starať o svoju matku a brata 24

hodín denne, čo by nezvládla hlavne psychicky. Obec s obžalovaným neriešila žiadne priestupky, až na
výnimku, kedy sa ústne sťažovala vedúca predajne, že obžalovaný v obchode kričal a obťažoval ju aj
nakupujúcich, na čo bol obžalovaný ústne upozornený.

Za takejto situácie, keď obžalovaný opakovane pácha trestnú činnosť pod vplyvom alkoholu, dospel

krajský súd k záveru, že samostatný trest zákazu činnosti uložený okresným súdom v napadnutom
rozsudku je neprimerane mierny, nezodpovedajúci zásadám uvedeným v ust. § 34 ods. 1 Tr. zák.,
preto zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a obžalovanému uložil aj trest odňatia slobody. U
obžalovanéhobolazistenáprevahapriťažujúcejokolnostianebolazistenážiadnapoľahčujúcaokolnosť,v dôsledku čoho bolo nevyhnutné dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby zvýšiť o 1/3 podľa
§ 38 ods. 4 Tr. zák. na úroveň 4 mesiacov a trest ukladať v rozmedzí od 4 mesiacov do 1 roka.

Zohľadňujúc zásady ukladania trestu vyplývajúce z ust. § 34 ods. 4 Tr. zák., ktorými sú najmä spôsob
spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, ako aj zohľadňujúc existenciu priťažujúcej okolnosti
a neexistenciu poľahčujúcej okolnosti dospel krajský súd k záveru, že trest vo výmere 4 mesiacov je
trestom tak z hľadiska individuálnej, ako aj generálnej prevencie, teda tak na nápravu obžalovaného,
ako aj ochranu spoločnosti, trestom primeraným. Zároveň pre odstup času od spáchania posledného

trestného činu dospel krajský súd k záveru, že výkon trestu je možné obžalovanému podmienečne
odložiť, pričom krajský súd určil skúšobnú dobu na samej dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej
sadzby, teda na 1 rok. Keďže obžalovaný sa žalovanej trestnej činnosti dopustil v súvislosti s vedením
motorového vozidla, dospel krajský súd k záveru, že obžalovanému je nutné uložiť aj trest zákazu
činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov, a to tesne nad dolnou hranicou zákonom stanovenej
trestnej sadzby, preto uložil trest zákazu činnosti vo výmere 18 mesiacov, ktorý považoval pre nápravu

obžalovaného a ochranu spoločnosti za trest primeraný.

Na základe uvedeného preto teda krajský súd zrušil rozsudok vo výroku o treste, keďže trest uložený
prvostupňovým súdom považoval tak z hľadiska individuálnej, ako aj generálnej prevencie za trest
neprimerane nízky.

Z vyššie uvedených dôvodov, keďže krajský súd nemal pochybnosti o správnosti zistených skutkových
okolností, ani o správnosti ustálenia právnej kvalifikácie skutku, odvolanie obžalovaného podľa § 319
Tr. por. ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.