Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 19. jún 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4Co/24/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116205536
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Klenková, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8116205536.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., predsedníčky senátu a

sudcov JUDr. Karol Krochta a JUDr. Jany Burešovej v spore žalobcu: O. U., nar. XX.XX.XXXX, M. G.
XXXX/X, XXX XX O., právne zastúpený JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom Sov. hrdinov
163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému: ČSOB stavebná sporiteľňa, a.s., Radlinského 10, 813 23
Bratislava, IČO: 35 799 200, právne zastúpený IURISTICO s.r.o., Cimborkova 13, 040 01 Košice, IČO:
36 588 041, o primerané finančné zadosťučinenie vo výške 300,- eur, o odvolaniach strán sporu proti
rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 15C/93/2016-95 zo dňa 05.12.2017 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo vyhovujúcom výroku.

Zrušuje rozsudok vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutýmrozsudkomsúdprvejinštancieuložilžalovanémupovinnosťzaplatiťžalobcovi100,-eurz
titulu primeraného finančného zadosťučinenia v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej
časti žalobu zamietol. Uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 1/3, o
výške ktorých bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia.

V odôvodnení poukázal na dôvody žaloby, stanovisko žalovaného, výsledky vykonaného dokazovania,
obsah pripojených listinných dôkazov, citoval ust. § 551 Občianskeho zákonníka, § 5a ods. 1, § 3 ods.
5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, § 52, § 53 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a
uviedol, že predpokladom primeraného finančného zadosťučinenia je úspešné uplatnenie práva alebo
povinnosti na súde a právoplatne priznaný nárok spotrebiteľovi. V konaní vedenom na Okresnom
súde Prešov pod sp. zn. 11C/336/2015 sa žalobca úspešne domohol vydania rozhodnutia, ktorým súd
uložil žalovanému povinnosť zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy uzavretej medzi stranami

sporu k zmluve o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere č. XXXXXXXX/XXXXXXXXX zo dňa
29.12.2008. Je právne bezvýznamné, že v súvisiacej právnej veci bolo rozhodnuté rozsudkom pre
zmeškania za splnenia zákonných predpokladov. Bolo len vecou žalovaného, že jeho pasivita viedla k
vydaniu takéhoto rozhodnutia a voči rozhodnutiu nebol podaný opravný prostriedok. Pri výklade ust. §
3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. treba akcentovať, že zákonodarca formuloval uvedené ustanovenie
tak, že ak porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi je
spôsobilé privodiť spotrebiteľovi ujmu bez toho, aby ujma nastala alebo čo len hrozila, postačuje

spôsobilosť porušenia práva alebo povinnosti viesť k ujme spotrebiteľa. V danom prípade je daný základ
nároku na priznanie finančného zadosťučinenia. Bez stanovenia kritérií výšky primeraného finančného
zadosťučinenia treba vychádzať z toho, že toto má plniť jednak funkciu satisfakčnú, jednak sankčnú
tak, aby dostatočne odradila dodávateľa od nekalého konania, ktorého sa dopustil voči spotrebiteľovi atreba ho chápať aj ako odmenu za to, že sa spotrebiteľ rozhodol sporiť s ekonomicky a právne silnejším
dodávateľom. Na druhej strane však mal súd na zreteli aj okolnosti na strane spotrebiteľa, ktoré v
konečnom dôsledku viedli k uplatneniu zabezpečovacieho inštitútu vykonávania zrážok zo mzdy, kedy

je nesporné, že spotrebiteľ si svoje zmluvné záväzky neplnil a ani aktuálne neplní, pričom výška dlžnej
sumy predstavuje 184.477,39 eura, čo je suma nepochybne veľmi vysoká. Pokiaľ došlo k porušeniu
povinnosti zo strany žalovaného, nie je možné opomenúť ani fakt, že svoje povinnosti porušil aj žalobca,
keď nesplácal poskytnutý úver v súlade so zmluvne dohodnutými podmienkami. Aj s prihliadnutím
na túto skutočnosť, ako sa žalobca k svojmu záväzku stavia a ako úver aj naďalej nespláca, súd

považoval za dôvodné priznať primerané finančné zadosťučinenie len vo výške 100,- eur, a preto v
prevyšujúcej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol. S poukázaním na to, že o primeranom finančnom
zadosťučinení rozhoduje súd po posúdení okolností prípadu, nestotožnil sa so žalobou v časti, kde
si žalobca uplatnil úrok z omeškania, nakoľko žalovaný sa s primeraným finančným zadosťučinením
nedostal do omeškania skôr, ako v predmetnej veci rozhodol súd. O nároku na náhradu trov konania
súd rozhodol v zmysle ust. § 251, § 255, § 262 Civilného sporového poriadku, ktoré ustanovenia citoval

s tým, že uviedol, že rozhodol v súlade s ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku podľa pomeru
úspechu. Bližšie dôvody stanovenia pomeru úspechu neuviedol.

2. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku odvolanie žalovaný. Namietal vyhovujúci výrok a
výrok o trovách konania v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. b) a h) Civilného sporového poriadku. Opätovne

poukázal na skutkový stav vyplývajúci z obsahu spisu, okolnosti týkajúce sa konania vedeného na
Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 11C/336/2015, z ktorého konania vyplýva právny základ pre nárok
na priznanie finančného zadosťučinenia žalobcovi. Podľa jeho názoru, súd prvej inštancie postupoval
striktne, formalisticky kedy uzavrel, že je preňho podstatný výsledok konania, v rámci ktorého bol vydaný
rozsudok pre zmeškanie v konaní o zdržanie sa výkonu zrážky zo mzdy. Uplatnený nárok na primerané

finančné zadosťučinenie žalovaný považoval za rozporný s dobrými mravmi z dôvodu, že žalobca dlží
z titulu zostatku neuhradeného úveru sumu 184.477,39 eura, na ktorú skutočnosť poukazoval aj v
priebehukonaniapredsúdomprvejinštancie.Ďalejnamietalajnedostatočnéodôvodnenienapadnutého
rozhodnutia vo vzťahu k porušeniu zákona zo strany žalovaného, a to ust. § 5a ods. 1 písm. a)
zákona č. 250/2007 Z.z., ktoré v čase uzatvárania dohody o zrážkach zo mzdy neexistovala. Navyše

namietal, že z odôvodnenia rozhodnutia nevyplýva ako súd prvej inštancie definoval ujmu, ku ktorej
mohlo u spotrebiteľa dôjsť a nevyplýva, ani akým spôsobom bola určená výška primeraného finančného
zadosťučinenia v nadväznosti na porušenie a ujmu. Poukázal na ustálenú judikatúru Ústavného súdu
SR týkajúcu sa náležitého odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Navrhol zmeniť napadnutý rozsudok
a žalobu zamietnuť. Uplatnil si náhradu trov konania, alternatívne zrušiť vyhovujúci výrok a súvisiaci

výrok o trovách konania a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku - výroku o nároku na náhradu trov konania
odvolanie žalobca. Namietal nesprávne právne posúdenie veci. Poukázal na to, že súd prvej inštancie
priznal nárok vo výške podľa vlastnej úvahy, a teda v takom prípade mal priznať náhradu trov konania

v rozsahu 100 %. V tejto časti navrhol zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

4. Právny zástupca žalobcu, ani žalovaného sa k doručeným odvolaniam písomne nevyjadrili.

5. Podľa § 470 ods. 1, 2 veta prvá zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od
01.07.2016 v znení neskorších predpisov (ďalej len CSP), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon
aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní
nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

Citované ustanovenie je vyjadrením princípu okamžitej aplikability ustanovení Civilného sporového
poriadku na všetky prebiehajúce a začaté konania v súlade s princípom justifikácie účinkov procesných
úkonov, ktorý znamená zachovanie právnych účinkov úkonov vykonaných za účinnosti Občianskeho
súdneho poriadku v znení platnom do 30.06.2016, ktorých následky úkonu sa majú uznávať i vtedy, ak
novšia procesná úprava už s týmto následkom nepočíta.

6. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP)
vzhľadom na včas podané odvolania osobami oprávnenými (§ 359 v spojení s § 362 ods. 1 CSP)
preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcichz ust. § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania s nariadením termínu verejného vyhlásenia
rozhodnutia, ktorý bol oznámený na úradnej tabuli súdu, ako aj internetovej stránke dňa 12.06.2018
(§ 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 1, 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného proti

vyhovujúcemu výroku nie je dôvodné.

Oboznámením sa s obsahom spisu, výsledkami vykonaného dokazovania, právnym posúdením
uplatneného nároku súdom prvej inštancie odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne zistil
skutkový stav veci, ako aj správne právne vec posúdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje

s odôvodnením uvedeným súdom prvej inštancie vo vzťahu k predmetu odvolacieho konania, a to
vyhovujúcemu výroku o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 100,- eur.

7. Vo vzťahu k odvolaniu žalovaného uvádza, že uplatnenú námietku týkajúcu sa arbitrárnosti
a náležitého neodôvodnenia napadnutého rozhodnutia nepovažoval za opodstatnenú. Súd prvej
inštancie správne poukázal na právo žalobcu ako spotrebiteľa domáhať sa primeraného finančného

zadosťučinenia v prípade, ak bolo vedené konanie, v ktorom si žalobca ako spotrebiteľ uplatnil svoje
práva, v ktorom konaní bol úspešný. Správne poukázal na konanie vedené na Okresnom súde
Prešov pod sp. zn. 11C/336/2015, v ktorom konaní bola uložená žalovanému povinnosť zdržať sa
použitia dohody o zrážkach zo mzdy uzatvorenej medzi stranami sporu k zmluve o mimoriadnom
medziúvere a stavebnom úvere č. XXXXXXXX/XXXXXXXXX zo dňa 29.12.2008. Základ nároku

žalobcu na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia preto bol daný v zmysle ust. § 3 ods.
5 zákona č. 250/2007 Z.z.. Na túto skutočnosť súd prvej inštancie správne poukázal. Odôvodnenie
napadnutého rozhodnutia spĺňa náležitosti v zmysle ust. § 220 ods. 2 CSP, je jasné, zrozumiteľné a
najmä preskúmateľné. Súd prvej inštancie sa náležite vysporiadal so všetkými skutkovými okolnosťami
týkajúcimi sa dôvodnosti uplatneného nároku s tým, že sa zároveň vysporiadal aj s uplatnenou

námietkou žalovaným v konaní pred súdom prvej inštancie v súvislosti s rozhodnutím o povinnosti
zdržať sa dohody o zrážkach zo mzdy formou rozsudku pre zmeškanie. Správne uzavrel, že
pre posúdenie dôvodnosti nároku na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia je dôležitý
výsledok konania, a teda v danom prípade právoplatne uložená povinnosť žalovanému zdržať sa
použitia dohody o zrážkach zo mzdy uzatvorenej medzi stranami sporu k zmluve o mimoriadnom

medziúvere a stavebnom úvere č. XXXXXXXX/XXXXXXXXX zo dňa 29.12.2008 v konaní vedenom
na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 11C/336/2015. Pri posudzovaní dôvodnosti výšky uplatnenej
náhrady primeraného finančného zadosťučinenia súd prvej inštancie vzhľadom na satisfakčnú funkciu
primeraného finančného zadosťučinenia sa zaoberal otázkou optimálneho vyváženia porušenie
povinnosti na strane žalovaného a oprávnenia na strane žalobcu v súvislosti s nárokom na náhradu

primeraného finančného zadosťučinenia. Zároveň zohľadnil, že žalobca porušil povinnosti vyplývajúce
mu zo zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, lebo zmluvné záväzky neplní a neplnil
ich ani v čase konania pred súdom prvej inštancie, pričom jeho záväzok vo vzťahu k žalovanému
predstavuje sumu 184.477,39 eura. I napriek tejto skutočnosti však žalobcovi vznikol nárok na primerané
finančné zadosťučinenie, na ktorú skutočnosť súd prvej inštancie správne poukázal. Vychádzajúc aj z

preventívnej funkcie primeraného finančného zadosťučinenia, aj odvolací súd považoval priznanú výšku
100,- eur za primeranú s tým, že účelom primeraného finančného zadosťučinenia je len priznanie ujmy,
ktorá vzhľadom na okolnosti danej veci je primeraná a zodpovedá aj naplneniu spravodlivej ochrany
práv spotrebiteľa.

Z tohto dôvodu odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok vo vyhovujúcom výroku ako vecne správny
v súlade s ust. § 387 ods. 1, 2 CSP.

8. Za dôvodné považoval odvolací súd odvolanie žalobcu proti výroku o trovách konania. Súd prvej
inštancie pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania stanovil úspech žalobcu v spojení s

nárokom na náhradu trov konania v rozsahu 1/3-ny, pričom z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia
vyplýva, že na rozhodnutie o trovách konania aplikoval ust. § 255 ods. 1 CSP. Uplatnená námietka
nesprávneho rozhodnutia o trovách konania právnym zástupcom žalobcu bola dôvodná. V zmysle
Civilného sporového poriadku pre rozhodovanie o trovách konania - jeho nároku platí zásada úspechu
vyplývajúca z ust. § 255 CSP. Úspech vo veci súd skúma vždy čo do právneho základu veci a čo do

výšky priznaného nároku. Zásada úspechu vo veci charakteristická pre sporové konania sa uplatní tak,
že neúspešná strana sporu je povinná nahradiť v spore úspešnej strane trovy konania, ktoré úspešnej
strane vznikli. Procesný úspech sa určuje vo vzťahu k predmetu sporu úspechom v spore. Plný úspech
v spore sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti a výroku, ktorým sa rozhodlo vo veci samej. V prípade,ak výška plnenia závisela od úvahy súdu alebo znaleckého posudku, tak v danom prípade sa úspech
žalobcu považuje čo do základu uplatneného nároku s tým, že výška plnenia priznaného súdom bude
rozhodná pre stanovenie výšky náhrady trov konania. Z uvedeného teda vyplýva, že súd prvej inštancie

pokiaľ stanovil pomer úspechu žalobcu 1/3 a o nároku na náhradu trov konania rozhodol v zmysle ust.
§ 255 ods. 1 CSP, postupoval nesprávne, lebo ust. § 255 ods. 1 CSP vychádza zo zásady úspechu v
plnom rozsahu. Zásada pomerného úspechu vyplýva z ust. § 255 ods. 2 CSP.

Z tohto dôvodu odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o trovách konania v zmysle ust.

§ 389 ods. 1 písm. b) CSP a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP). Dôvodom zrušenia napadnutého rozhodnutia bolo nesprávne
rozhodnutie o trovách konania, ktoré sú súčasťou práva strán sporu na súdnu ochranu zaručeného
ústavou, vrátane práva na spravodlivý proces zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd.

9. Podľa § 391 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej
inštancie vo veci ďalej postupovať.
10. V ďalšom konaní je úlohou súdu prvej inštancie opätovne rozhodnúť o nároku na náhradu trov
konania v zmysle ust. 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP v súlade so zásadou úspechu žalobcu

čo do základu nároku, ktorému vznikol nárok na náhradu trov konania proti žalovanému. Zároveň je
potrebné rozhodnúť aj o trovách odvolacieho konania v zmysle ust. § 396 ods. 1, 3 CSP.

11. Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci. ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,

aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu.

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý' rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľapredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.