Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Košice
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Mária Žáková
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 16C/119/2003
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7103898771
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2009
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Žáková
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2009:7103898771.16
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Žákovou Máriou v právnej veci žalobcu W. O., I.. X.X.XXXX, Z. Z.
Č..X,N.,zastúpenýadvokátomJUDr.JozefChmura,AdvokátskakanceláriaKošice,Zvonárskač.8proti
žalovanému M. L., W. M. M. L., Ž. I. Č.. XX, Z. v konaní o zaplatenie 3.983.270,26 EUR (120.000.000,-
Sk) s príslušenstvom takto
r o z h o d o l :
Žalobu z a m i e t a .
Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
Štát je povinný nahradiť právnemu zástupcovi žalobcu trovy právneho zastúpenia v sume 49.939,65
EUR v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
o d ô v o d n e n i e :
Žalobca v pôvodnom konaní, ktoré bolo vedené pod sp. zn. 16C 484/00 Okresného súdu Košice
I žalobou, ktorú podal dňa XX.X.XXXX uplatnil voči žalovanému nárok na náhradu škody v sume
6.150.000,- Sk podľa ust. § 9 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom. V priebehu tohto konania svojim
písomným podaním zo dňa XX.XX.XXXX rozšíril žalobu o nárok na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške
1.000.000,- Sk a svoj návrh na rozšírenie žaloby odôvodnil tým, že snaha orgánov činných v trestnom
konaní trestne postihnúť jeho osobu trvala dlhú dobu - vyše 4 rokov, jeho osoba bola medializovaná a
táto mala jednoznačný dopad na jeho povesť, pretože neustálymi pokusmi dokázať mu trestnú činnosť
a neodôvodneným vzatím do väzby, v ktorej strávil 4 mesiace, bol v spoločnosti dlhú dobu vykresľovaný
ako kriminálnik a tým došlo k zníženiu jeho dôstojnosti a vážnosti v spoločnosti. Uznesením Okresného
súdu Košice I zo dňa 19.3.2003 č.k. 16C 484/00-86 bol tento nárok žalobcu o zaplatenie 1.000.000,-
Sk s príslušenstvom titulom nemajetkovej ujmy vylúčený na samostatné konanie. Uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 16.4.2003. Takto vylúčený nárok bol na Okresnom súde Košice I zapísaný pod sp.
zn. 16C 119/03.
Žalobca na pojednávaní súdu dňa XX.XX.XXXX rozšíril nárok uplatnený v tomto konaní titulom ochrany
osobnostinasumu2.000.000,-SkavpísomnompodanízodňaXX.XX.XXXXbližšiešpecifikovaldôvody
podanej žaloby, navrhol vo veci vykonanie dokazovania a doložil svoje listinné dôkazy, medzi nimi aj
fotokópie novinových článkov z denníka Korzo.
Žalobca svojim ďalším písomným podaním, ktoré podal súdu XX.X.XXXX, zvýšil požadovanú náhradu
na sumu 120.000.000,- Sk a uviedol, že je to skutočná škoda, ktorá mu viacnásobnými nezákonnými
zásahmi do ochrany jeho osoby vznikla.Písomným podaním zo dňa XX.X.XXXX žalobca v tomto konaní žiadal vydať predbežné opatrenie,
ktorým mal Okresný súd Košice I nariadiť, aby žalovaný bol povinný strpieť uverejnenie ospravedlnenia
v X. N. tohto znenia: W. M. M. M. T. W. O., I.. X.X.XXXX, Z. B. H. XX, N. za škodu spôsobenú orgánmi
verejnej moci za nezákonný a nesprávny postup pri výkone verejnej moci, za poškodenie dobrého
mena, za poškodenie zdravia, za zníženie dôstojnosti a vážnosti v spoločnosti. Svojim písomným
podaním zo dňa XX.XX.XXXX rozšíril požadované nároky uplatneného predbežného opatrenia voči
žalovanému. Okresný súd svojim uznesením zo dňa 6.6.2005, č.k. 16C 119/03-70 návrh žalobcu
na vydanie predbežného opatrenia zamietol a v odvolacom konaní bolo toto uznesenie uznesením
KrajskéhosúduvKošiciachzodňa29.7.2005č.k.1Co198/05-95potvrdené.Zodôvodneniaodvolacieho
súdu vyplýva, že žalobca sa okrem náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch domáha voči žalovanému aj
ďalších právnych prostriedkov ochrany osobnosti, a to upustenie od neoprávnených zásahov zo strany
žalovaného, odstránenie následkov takých zásahov a zadosťučinenie, ktoré spočíva v morálnom plnení,
konkrétne v ospravedlnení v uplatnenom znení. Podľa obsahu petitu je zrejmé, že v danom prípade
nejde o dočasnú úpravu pomeru účastníkov konania tak, ako to predpokladá zákon pri predbežnom
opatrení, ale že podanie žalobcu je klasickou žalobou vo veci samej v zmysle ust. § 13 ods. 1 OZ, t.j.
konanie o ochranu osobnosti. Vyhovením takéhoto návrhu by nedošlo k vydaniu predbežného opatrenia,
ale k meritórnemu rozhodnutiu vo veci samej.
Okresný súd Košice I svojim uznesením zo dňa XX.X.XXXX na základe návrhu žalobcu pripustil
zmenu návrhu na začatie konania na sumu 120.000.000,- Sk. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa
XX.X.XXXX.
Žalovaný sa k takto podanej žalobe žalobcu písomne nevyjadril, poverená zástupkyňa žalovaného na
pojednávaní súdu dňa XX.X.XXXX uviedla, že žiada celú žalobu zamietnuť a bližšie odôvodnenie uvedie
neskôr v písomnom podaní.
Súd vykonal vo veci dokazovanie, na základe ktorého zistil nasledujúci skutkový stav:
Žalobca sa v pôvodnom konaní, ktoré bolo vedené na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 16C 484/00
domáhal voči žalovanému zaplatenia 6.150.000,- Sk titulom náhrady škody spôsobenej rozhodnutím
orgánu štátu, v dôsledku nezákonnej väzby a v dôsledku trestných konaní vedených proti nemu, z
toho 150.000,- Sk titulom trov obhajoby a 6.000.000,- Sk titulom náhrady škody na zdraví v dôsledku
prežitej psychickej traumy z pobytu vo väzbe, kedy došlo uňho k značnému zrušeniu psychického
a zdravotného stavu. V tomto konaní súd rozhodol o nároku žalobcu rozsudkom zo dňa 9.10.2003
č.k. 16C 484/00-140 tak, že zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 74.940,- Sk so 17,6% úrokom zo
omeškania od 26.5.1999 do zaplatenia, konanie v časti o zaplatenie 75.060,- Sk zastavil a návrh žalobcu
o zaplatenie 6.000.000,- Sk vylúčil na samostatné konanie. Z tohto rozhodnutia vyplýva, že žalobca bol
uznesením Okresného súdu Košice I č.k. 1 Ntv 76/96-22 zo dňa 20.6.1996 vzatý do väzby s poukazom
na uznesenie vyšetrovateľa Obvodného úradu vyšetrovania PZ Košice I zo dňa XX.X.XXXX pre pokus
trestného činu podvodu § 8 ods. 1, § 250 ods. 1,4 Trestného zákona. Uznesením Okresného súdu
Košice I č.k. 1 Ntv 76/96-70 v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach č.k. 7To 289/97-77 zo
dňa 4.10.1996 bol žalobca dňa 4.10.1996 prepustený na slobodu. Zo spisu 2T 78/95 Krajského súdu
v Košiciach v spojení so spisom Obvodného úradu vyšetrovania B. N. R. Č.: O. XXX/XX-XX O., že
žalobca bol rozsudkom Najvyššieho súdu SR zo dňa 11.3.1999 č.k. 3 To 2/99 oslobodený spod obžaloby
Krajského prokurátora v Košiciach pre skutok právne kvalifikovaný ako trestný čin vydierania podľa §
235 ods. 1, ods. 2 písm. b/, pre trestný čin porušovania domovej slobody § 238 ods. 1,2 Trestného
zákona a pre trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona na základe obžaloby
zo dňa 6.10.1995.
Ďalej z odôvodnenia tohto rozsudku vyplýva, že nárok žalobcu na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím štátu žalobca uplatnil u žalovaného dňa XX.X.XXXX v sume 600.000,- Sk
titulom vynaložených trov právneho zastúpenia v trestnom konaní a ďalším písomným podaním zo dňa
XX.X.XXXX tento nárok voči žalovanému na predbežné prerokovanie rozšíril o sumu 6.000.000,- Sk
titulom náhrady škody na zdraví.
Právne bol nárok žalobcu v tomto rozsudku odôvodnený ustanoveniami § 1 ods. 1, § 5 ods. 1 a § 9
ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo
jeho nesprávnym úradným postupom. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX. Konanie
o vylúčenom nároku o zaplatenie 6.000.000,- Sk titulom náhrady škody na zdraví sa vedie na Okresnom
súde Košice I sp. zn. 16 C 87/2005.Žalobca vo svojej výpovedi svoj nárok uplatnený v tomto konaní odôvodnil tým, že v roku XXXX začal
podnikať, v roku XXXX podnikal v spoločnosti H. a darilo sa mu získať finančné prostriedky od ľudí za
účelom ich investovania, získal takto 198.000.000,- Sk a vyprodukoval zisk vždy legálnou činnosťou. V
spoločnosti H. ako L. dostával mesačne 180.000,- Sk. Priemerne v rokoch XXXX F. XXXX zarobil ročne
12.000.000,- Sk, avšak od roku XXXX, kedy bol vzatý do väzby, sa jeho príjem zastavil. Po prepustení
z väzby sa nevedel zapojiť do života a stálo ho to 5.000.000,- Sk. Jedným z prípadov perzekúcie podľa
neho bola aj skutočnosť, že jeho fotografia bola vyvesená na nástenke PZ Kriminálnej polície medzi
ostatnýmizločincamiakpoškodeniujehomenadošloajtým,ženapr.predp.M., ktorázbadalajehofotku
na polícii a zisťovala od policajtov, kto je, bol vykreslený ako zločinec. Zároveň však žalobca uviedol, že
tieto demagógie a šírenie jeho zlého mena rieši samostatnou žalobou v konaní v Z..
Následne žalobca na pojednávaní súdu dňa XX.X.XXXX prostredníctvom svojho právneho zástupcu
predniesol, že v tomto konaní si uplatňuje nárok na náhradu škody z titulu zodpovednosti za škodu
spôsobenú rozhodnutím štátu, v dôsledku nesprávnych rozhodnutí štátu a vznik škody je viazaný na
časové obdobie od vzatia žalobcu do väzby, t.j. od XX.X.XXXX a toto obdobie nie je ohraničené hornou
hranicou, trvá až doteraz. Škoda bola žalobcovi spôsobená po prepustení z väzby, kedy nemohol
pokračovať v podnikaní v dôsledku zhoršenia vzťahov spoločenských, rodinných aj podnikateľských.
Čo sa týka výšky škody, navrhol vo veci vypracovať znalecký posudok. K otázkam pôsobenia žalobcu
v podnikateľskej sfére a ohľadne jeho príjmov, resp. vplyvu väzby na jeho ďalší život boli vypočuté
svedkyne, matka žalobcu S. B., Y. R. F. X. O..
Žalobca svojim písomným podaním, ktoré podal súdu dňa XX.XX.XXXX uviedol, že naďalej trvá na
tom, že základom pre uplatnenie jeho žalobného návrhu voči žalovanému vo výške 120.000.000,- Sk
je zákon č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím štátu, alebo
jeho nesprávnym úradným postupom a jeho ustanovenia §§ 1 a 5. Ďalej uviedol, že rozhodnutím štátu
mu vznikla škoda, a to škoda skutočná, ale aj ušlý zisk z podnikateľskej činnosti H. ako aj jeho vlastnou
činnosťou, ktorá mu vznikla tým, že bol vzatý do väzby, neskôr oslobodený spod obžaloby a nemohol
ďalejvykonávaťpodnikateľskúčinnosť.Žalobcazároveňpredložilsúdutierozhodnutiaštátnychorgánov,
ktoré označil za nezákonné ale aj rozhodnutia, ktoré tieto nezákonné rozhodnutia potvrdzujú, ako napr.
oslobodzujúce rozsudky alebo rozhodnutia zasahujúce do jeho osobnej integrity. Okrem znaleckého
posudku žalobca navrhol vypočutie ďalších svedkov.
Žalovaný až v tomto štádiu konania podal vo veci písomné vyjadrenie dňa XX.XX.XXXX, v ktorom
poukázal na to, že pokiaľ sa žalobca domáha náhrady nemajetkovej ujmy z titulu ochrany svojej
osobnosti, orgány činné v trestnom konaní znášajú obvinenia, podávajú žaloby proti obvinenej osobe
v medziach zákona, čo nepredstavuje neoprávnený zásah do práv fyzickej osoby. Zákonný postup nie
je neoprávneným postupom, keď nebol porušený Trestný poriadok a Trestný zákon a trestné stíhanie
žalobcubolonáslednezastavené.Čosatýkanáhradyušlejmzdyžalobcupočasväzby,žalovanýsúhlasil
s vypracovaním znaleckého posudku na preukázanie výšky ušlého zárobku žalobcu. Pokiaľ si žalobca
uplatňuje 120.000.000,- Sk titulom nemajetkovej ujmy vo forme finančného odškodnenia, žalovaný
upozornil na to, že ustanovenia zákona č. 58/1969 Zb. nepojednávajú o takejto forme uplatnenia škody.
Ust. § 13 OZ povinnosť poskytnúť zadosťučinenie spája s osobou, ktorá sa neoprávneného zásahu
do osobnostných práv fyzickej osoby dopustila. Žalobca však nepreukázal, že nejaký orgán štátu ako
právnická osoba by sa voči nemu dopustila neoprávneného zásahu. Naviac ustanovenia o ochrane
osobnosti upravené v § 11 a nasl. OZ, nesúvisia so zodpovednosťou štátu pri výkone štátnej moci
orgánov štátu. Preto žalovaný považoval nárok žalobcu za nedôvodný a navrhol jeho žalobu zamietnuť
a nepriznať mu právo na náhradu trov konania.
Písomné podanie žalobcu zo dňa XX.XX.XXXX súd vyhodnotil ako návrh na zmenu žaloby vzhľadom
na to, že žalobca pôvodne uplatňoval svoj nárok o zaplatenie 120.000.000,- Sk titulom nemajetkovej
ujmy, titulom ochrany osobnosti podľa ust. § 11 a nasl. OZ. Na pojednávaní súdu dňa XX.X.XXXX
a následne v písomnom podaní dňa XX.XX.XXXX však uviedol, že trvá na tom, že jeho nárok je
uplatnený voči žalovanému podľa ust. §§ 1 a 5 zákona č. 58/1969 Zb., čo je špeciálnym predpisom
upravujúcim zodpovednosť štátu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným
postupom orgánu štátu. Takáto zmena žaloby nie je zmenou právnej kvalifikácie podanej žaloby, ale
kvalitatívnou zmenou, pretože nárok žalobcu je uplatnený na základe špeciálneho zákona, teda úplne
iného, než pôvodne podaná žaloba a opiera sa nielen o iné právne dôvody podanej žaloby, ale aj o inéskutkové tvrdenia. Z toho dôvodu súd svojim uznesením zo dňa X.X.XXXX pripustil zmenu žaloby tak, že
pôvodne podaná žaloba o náhradu nemajetkovej ujmy 120.000.000,- Sk podľa ust. § 11 a nasl. OZ, sa na
základe písomného podania žalobcu zo dňa XX.XX.XXXX zmenila na žalobu o náhradu škody a ušlého
zisku v sume 120.000.000,- Sk podľa zákona č. 58/1969 Zb. Uznesenie súdu nadobudlo právoplatnosť
dňa XX.X.XXXX.
Na základe uvedeného právoplatného uznesenia súd zisťoval formálne podmienky žaloby podanej
žalobcom v tomto konaní v zmysle ustanovení zákona č. 58/1969 Zb. z toho dôvodu, že základom
pre uplatnenie nároku žalobcu bola jeho nezákonná väzba v L. XXXX, teda v čase, keď sa na
úpravu náhrady škody spôsobenej rozhodnutím orgánu štátu tak z dôvodu nezákonnej väzby, ako aj
nezákonnýchrozhodnutíorgánuštátu,vzťahovalcitovanýzákon.Súdpredovšetkýmzisťoval,kedydošlo
k predbežnému prerokovaniu nároku žalobcu na náhradu škody v sume 120.000.000,- Sk, u žalovaného
podľa ust. § 9 ods.1 citovaného zákona.
Z písomného oznámenia žalovaného vyplýva, že predmetom predbežného prerokovania bol nárok
žalobcu uplatnený v sume 12.000.000,- Sk titulom náhrady škody, ktorá však je predmetom súdneho
konania vedeného na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 8C 16/2005. Nárok na náhradu škody,
ktorú si uplatňuje žalobca v tomto konaní, žalovaný predbežne neprerokovával.
Z písomného vyjadrenia žalobcu vyplýva, že si uplatnil nárok na náhradu škody u žalovaného tak, ako to
vyplýva z rozsudku Okresného súdu Košice I sp. zn. 16C 484/00, t.j. dňa XX.X.XXXX titulom obhajoby
a dňa XX.X.XXXX titulom náhrady škody na zdraví. V konaní o náhrade škody titulom obhajoby už bolo
rozhodnuté a konanie o náhradu škody na zdraví sa vedie na Okresnom súde Košice I naďalej.
Žalovaný svojim písomným podaním zo dňa XX.X.XXXX, ktorým reagoval na zmenu žaloby zo strany
žalobcu, namietol premlčanie jeho nároku a žiadal žalobu žalobcu z tohto dôvodu zamietnuť, nepriznať
mu náhradu trov konania s tým, že žalovaný si náhradu trov konania neuplatňuje.
Podľa ust. § 1 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu
štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nezákonným
rozhodnutím, ktoré v občianskom súdnom konaní a v konaní pred štátnym notárstvom, v správnom
konaní, ako aj v konaní pred miestnym ľudovým súdom a ďalej v trestnom konaní, pokiaľ nejde o
rozhodnutie o väzbe alebo treste, vydal štátny orgán alebo orgán štátnej organizácie (ďalej len „štátny
orgán“). Štát zodpovedá taktiež za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu spoločenskej
organizácie, vydaným pri plnení úloh štátneho orgánu, ktoré na túto organizáciu prešli. Podľa ods. 2 cit.
§-u zodpovednosti podľa ods. 1 sa nemožno zbaviť.
Podľa ust. § 4 ods. 1 cit. zákona, nárok na náhradu škody nemožno uplatniť, dokiaľ právoplatné
rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená pre nezákonnosť, nezrušil príslušný orgán. Rozhodnutím
tohto orgánu je súd rozhodujúci o náhrade škody viazaný.
Podľa ust. § 5 ods. 1 cit. zákona, právo na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe, má voči
štátu ten, na kom bola väzba vykonaná, ak bolo proti nemu trestné stíhanie zastavené, alebo ak bol
spod obžaloby oslobodený.
Podľa ust. § 9 ods. 1 cit. zákona, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, ako aj
nárok na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe alebo treste, je potrebné vopred prerokovať
s ústredným orgánom.
Podľa ust. § 22 ods. 1,2 cit. zákona, právo na náhradu škody podľa tohto zákona sa premlčí za 3 roky
odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou na uplatnenie práva na náhradu škody
zrušenie rozhodnutia, plynie premlčacia doba odo dňa doručenia (oznámenia) zrušujúceho rozhodnutia.
Najneskôr sa toto právo premlčí za 10 rokov odo dňa, keď poškodenému bolo doručené (oznámené)
nezákonné rozhodnutie, ktorým bola spôsobená škoda; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.
Podľa ust. § 23 cit. zákona, právo na náhradu škody podľa prvej časti druhej hlavy sa premlčí za rok
odo dňa, keď nadobudlo právoplatnosť oslobodzujúce rozhodnutie, alebo rozhodnutie odcudzujúce na
miernejší trest, alebo rozhodnutie, ktorým bolo trestné konanie zastavené.Na základe vykonaného dokazovania, zisteného skutkového stavu a právneho posúdenia veci, súd
dospel k nasledujúcim skutkovým a právnym záverom:
Žalobca v tomto konaní nepreukázal, že uplatnil nárok na náhradu škody v sume 120.000.000,- Sk,
ktorý je predmetom tohto konania z titulu zodpovednosti štátu za nezákonné rozhodnutia orgánu štátu
a nezákonnej väzby, na predbežné prerokovanie u žalovaného, čím nesplnil zákonnú podmienku pre
podanie žaloby podľa ust. § 9 ods. 1 cit. zákona č. 58/1969 Zb. V konaní bolo preukázané, že žalobca
uplatnil u žalovaného dňa XX.X.XXXX nárok na náhradu škody z titulu trov právneho zastúpenia a
dňa XX.X.XXXX tento nárok rozšíril o náhradu škody titulom škody na zdraví. K týmto nárokom jej
potrebné uviesť, že o skôr uplatnenom nároku žalobcu o zaplatenie 150.000,- Sk bolo rozhodnuté
rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 9.10.2003, č.k. 16C 484/00-140, rozsudok nadobudol právoplatnosť
dňa 13.12.2003 a o nároku na náhradu škody v sume 6.000.000,- Sk titulom náhrady škody na zdraví
sa doposiaľ jedná na tunajšom súde pod sp. zn. 16C 87/05 a vo veci rozhodnuté ešte nebolo. Okrem
toho z vyjadrenia žalovaného vyplýva, že predbežne prerokovával nárok žalobcu na náhradu škody
o zaplatenie 12.000.000,- Sk, ktorý nárok však súvisí s konaním, ktoré sa vedie na Okresnom súde
Bratislava I o tú istú čiastku, taktiež o náhradu škody, pod sp. zn. 8C 16/05. Na základe toho súd dospel
k tomu záveru, že takto uplatnené nároky na predbežné prerokovanie nesúvisia s nárokom žalobcu,
ktorý uplatnil v tomto konaní a teda nebola splnená zákonná podmienka pre podanie žaloby. Z dôvodu
nesplnenia tejto zákonnej podmienky súd žalobu žalobcu zamietol.
Pokiaľ žalobca uplatňoval v tomto konaní nárok na náhradu škody titulom nezákonných rozhodnutí štátu
a pokiaľ súd mal vychádzať zo zoznamu týchto nezákonných rozhodnutí, ktorý bol predložený žalobcom
spolu s písomným podaním dňa XX.XX.XXXX, je potrebné uviesť, že z týchto rozhodnutí spĺňajú
zákonné podmienky iba tie rozhodnutia, ktorými sa zrušovali skôr vydané nezákonné rozhodnutia, podľa
zváženia súdu to môžu byť iba rozhodnutia o oslobodení žalobcu spod obžaloby, resp. uznesenia
o zastavení trestného stíhania alebo o odložení veci. Pokiaľ však sa jedná o uznesenia, ktoré boli
vydané vyšetrovateľmi PZ v konaní Č.O.: O.-XXX/XX-XX, Č.: N.-XX/XX-XX F. Č.: O.-XXX/XX-XX, sú to
rozhodnutia vyšetrovateľov polície a ústredným orgánom oprávneným na prerokovanie nároku žalobcu,
resp. pasívne vecne legitimovaným v prípade súdneho sporu, je iný ústredný orgán (Ministerstvo vnútra
SR), než Ministerstvo spravodlivosti SR žalované v tomto konaní. Ani pri ďalších rozhodnutiach, ktoré
žalobca uvádza tieto zákonné podmienky splnené nie sú, najmä pokiaľ sa jedná o rozhodnutie Vyššej
vojenskej prokuratúry, rozhodnutie Mestského veliteľstva PZ SR, Sekcie kontroly a inšpekčnej služby
Ministerstva vnútra SR, v prípade ktorých taktiež ústredným orgánom nie je Ministerstvo spravodlivosti
SR, ktoré by bolo zodpovedným subjektom v súvislosti s týmito nezákonnými rozhodnutiami, resp. z
podania žalobcu nevyplýva, prečo by tieto rozhodnutia mali byť nezákonné, alebo, že zrušujú nejaké
nezákonné rozhodnutie skôr vydané. Ďalej súd uvádza, že pokiaľ sa jedná o oslobodzujúce rozhodnutia
žalobcu, ktoré boli vydané Krajským súdom v Košiciach v konaní 2T 78/95 a Najvyšším súdom SR
v konaní 3To 2/99, na ne sa vzťahuje ust. § 5 ods. 1 cit. zákona, teda náhrada škody spôsobenej
rozhodnutím o väzbe a nie titulom náhrady škody z nezákonného rozhodnutia. V takomto prípade by
prichádzala do úvahy náhrada škody / ušlého zisku/ za obdobie nezákonnej väzby a nie za obdobie
po prepustení z väzby do budúcna, ako to požadoval žalobca v tomto konaní. Aj v tomto prípade
však uplatneniu nároku na náhradu škody titulom nezákonnej väzby muselo predchádzať predbežné
prerokovanie u žalovaného, čo však splnené nebolo.
Vzhľadom na to, že žalovaný v tomto konaní vzniesol námietku premlčania, v súlade s ust. § 100 ods.
1 OZ súd prihliadol na túto námietku premlčania. Podľa tohto zákonného ustanovenia právo sa premlčí,
ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne
len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Premlčacie lehoty sú priamo upravené v zákone č. 58/1969, a to v prípade nároku na náhradu škody z
titulu nezákonných rozhodnutí orgánu štátu v citovanom § 22 a z titulu nezákonnej väzbe v § 23. Keďže
oba nároky žalobcu tak z nezákonného rozhodnutia orgánu štátu ako aj titulom nezákonnej väzby, sa
odvíjajú od oslobodzujúceho rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 2 T 78/1995 v spojení s
potvrdzujúcim rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 To 2/199, ktoré nadobudli právoplatnosť dňa
11.3.1999, súd dospel k tomu záveru, že nárok žalobcu, ktorý bol uplatnený podľa zákona č. 58/1969
Zb. najskôr na pojednávaní súdu dňa 24.9.2008, sa premlčal tak podľa ust. § 22 cit. zákona v trojročnej
premlčacej lehote, ako aj § 23 cit. zákona v jednoročnej premlčacej lehote. Aj dôvod premlčania nároku
žalobcu bol dôvodom pre zamietnutie žaloby žalobcu.Súd po takomto právnom posúdení veci nepovažoval za potrebné vykonať ďalšie dokazovanie
navrhované žalobcom a vo veci rozhodol bez vykonania týchto dôkazov.
Vtomtokonaníbolúspešnýžalovaný,ktorýnáhradutrovkonanianežiadal,apretosúdrozhodolvsúlade
s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že účastníkom náhradu trov konania nepriznal. Neúspešnému žalobcovi
nárok na náhradu trov konania nevznikol.
Vzhľadomnato,žežalobcamalvtomtokonaníprávnehozástupcuustanovenéhosúdom,štátjepovinný
nahradiť trovy právneho zastúpenia takéhoto právneho zástupcu a jeho hotové výdavky v súlade s §
140 ods.2 O.s.p. Ustanovený právny zástupca žalobcu uplatnil trovy konania v sume 50.634,51 EUR
s poukazom na §14a ods.1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. v znení účinnom do 31.5.2009. Súd zistil, že tieto
zákonné ustanovenia sa nevzťahujú na priznanie trov konania ustanovenému advokátovi, preto pri
priznaní odmeny postupoval v súlade s § 10 ods.1 cit. vyhlášky. Podľa tohto zákonného ustanovenia je
hodnota 1 úkonu právnej služby 8.387,89 EUR vychádzajúc z predmetu súdneho sporu - o zaplatenie
3.983.270,26 EUR, za 5 úkonov právnej služby / prevzatie zastúpenia vrátane prvej porady s klientom,
účasť na pojednávaniach súdu dňa 24.8.2008, 26.11.2008 a 30.10.2009, písomné podanie na súd vo
veci samej dňa 10.10.2008/ je to 41.939,45 EUR, +19% DPH podľa § 18 ods.3 cit. vyhl. vzhľadom na to,
že právny zástupca je platiteľom DPH /t.j. 7.968,41 EUR/ a 5x režijný paušál podľa § 16 ods.3 cit. vyhl.,
v roku 2007 1x 5,91 EUR, v roku 2008 3x 6.31 EUR a v roku 2009 1x 6,95 EUR, trov y ustanoveného
advokáta spolu 49.939,65 EUR.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Košice I.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za
nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť iba dôvodmi uvedenými v § 205 ods. 2 O.s.p.:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.