Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 1. august 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/25/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2312231658
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 08. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bibiána Ťažiarová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2312231658.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Bibiána Ťažiarová a sudcov:

JUDr. Martin Holič a Mgr. Renáta Gavalcová, v právnej veci žalobcu: C. C., nar. XX.X.XXXX, bytom D.,
P. Q. XXX/XX, zastúpeného AK: JUDr. Jaroslav Veis, so sídlom Nitra, Štefánikova 22, proti žalovanému:
Ing. E. G., nar. X.XX.XXXX, bytom D., N. XX/XX, zastúpeného AK: Mgr. Roman Chudý, so sídlom
Piešťany, Okružná 7671/1A, o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy, na odvolanie žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Galanta č. k. 15C/492/2012 v zamietnutej časti a v časti o náhrade trov
konania, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietnutej časti a v časti o náhrade

trov konania p o t v r d z u j e .

II.Žalovanému priznáva vočižalobcovinároknanáhradutrovodvolaciehokonaniavplnomrozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť z titulu neoprávnených
zásahov do práv na ochranu osobnosti žalobcu zabezpečiť na svoje náklady uverejnenie ospravedlnenia
na internetovom médiu D..D. v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku v nasledovnom
znení: "Ospravedlňujem sa pánovi C. C. - vydavateľovi internetového média D..sk, že dňa 4.12.2009
o 10,25 hod. som nepravdivo uverejnil článok v rámci diskusie v nasledovnom znení: "Vedia čitatelia

tohto portálu kto bol C. C. pred 20 rokmi? Je to ten istý C. C. čo bol ako školák a študent najväčší udavač
zo všetkých, ktorý donášal a udával svojich vlastných spolužiakov, ktorí boli potom učiteľmi veľmi prísne
trestaní, je to ten istý C. C., ktorý už ako 18 ročný behal po meste s páskou PS VB na rukáve a bol
pomáhačom verejnej bezpečnosti, ktorá šikanovala a prenasledovala obyčajných ľudí? Ospravedlňujem
sa ďalej za príspevok uverejnený dňa 6.12.2009 o 17,48 hod., kde som okrem iného uviedol, že ja som
jeden z tých, na ktorých C. žaloval učiteľom a ktorý dostal za to od učiteľa bitku a viemo ďalších XX
takých, na ktorých žaloval a ktorí boli bití. Uznávam, že tieto výroky sú nepravdivé" (I. výrok), vo zvyšnej

časti žalobu zamietol (II. výrok), ďalej rozhodol, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania
(III. výrok) a žalovanému náhradu trov konania nepriznal (IV. výrok).

2. Rozhodnutie vo veci samej súd právne odôvodnil použitím ust. § 11 a § 13 ods. 1, 2 Občianskeho
zákonníka, s poukazom na procesné ustanovenie § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku.

3. Vecne okresný súd argumentoval, že príspevok do internetovej diskusie zo dňa 4.12.2009 písal

žalovaný a to aj napriek jeho tvrdeniam, že autorstvo k tomuto príspevku mu preukázané nebolo. Toto
tvrdenie žalovaného je vyvrátené vykonaným dokazovaním a to najmä závermi znaleckého posudku a
výpoveďou znalca z ktorých jednoznačne vyplýva, že v čase publikovania príspevku došlo z notebooku
žalovaného k pripojeniu na stránku F.. Z uvedeného notebooku boli vykonávané pripojenia aj podprezývkou „I. pričom totožnosť osoby, ktorá používa prezývka „.“ a žalovaného bola preukázaná jednak
výpoveďou svedka O. O. a jednak identifikačnými údajmi žalovaného, ktoré sám uviedol na internetovej
stránke G.. Užívanie prezývky „I. taktiež potvrdil aj sám žalovaný. Uvedené dôkazy vo svojej vzájomnej

logickej súvislosti podľa názoru okresného súdu jednoznačne preukazujú, že pisateľ príspevku z
nickom anonym a osoba užívajúca nick „. sú tá istá osoba. K písaniu uvedeného príspevku sa
pred vyšetrovateľom OO PZ priznal sám žalovaný, pričom zároveň vyšetrovateľovi objasňoval aj svoje
pohnútky,ktoréhoviedliknapísaniutohtopríspevku.Tvrdeniažalovaného,žebolprivýsluchuvystavený
nátlaku preukázané žiadnym spôsobom neboli, čo jednoznačne vyplýva z vyššie uvedených výsluchov

vyšetrovateľov OO PZ (svedkovia mjr. Ing. O. C., mjr. Ing. C. C.). Čo sa týka príspevku zo dňa 6.12.2009,
ku ktorého napísaniu sa žalovaný nepriznal, pričom ani pripojenie z jeho notebooku v daný deň k
serveru F. potvrdené znalcom nebolo, vyhodnotil okresný súd situáciu tak, že vzhľadom na obsah
tohto príspevku, ktorý je reakciou na predchádzajúcu diskusiu vyvolanú príspevkom žalovaného zo dňa
4.12.2009 jednoznačne vyplýva, že pisateľom oboch príspevkov je tá istá osoba, preto okresný súd
dokazovanie vyhodnotil tak, že žalovaný je autorom aj príspevku zo dňa 6.12.2009. Vzhľadom na tieto

skutočnosti okresný súd pri ďalšom dokazovaní vychádzal z toho, že autorom uvedených príspevkov
bol žalovaný, pričom otázkou, ktorá bola predmetom ďalšieho vyhodnocovania dokazovania, bolo to,
či je obsah publikovaných príspevkov pravdivý alebo nie a či vzhľadom na ich obsah boli spôsobilé
zasiahnuť do osobnostnej sféry žalobcu a či do nej aj skutočne zasiahli. V rámci tohto dokazovania
boli vykonané ďalšie svedecké výpovede (I. J., C. C., Ing. C. P. P. E., C. J.), z ktorých najmä Ing.

P. a J. okresnému súdu vyplynul záver, že v čase minulého režimu, teda pred rokom 1989, uvedení
svedkovia osobne vnímali žalobcu, ako sa po meste D. pohybuje s príslušníkmi verejnej bezpečnosti s
páskou PS VB, pričom žalobca mal vykonávať úkony spočívajúce v zisťovaní totožnosti osôb a v riadení
dopravy.Dôveryhodnosťuvedenýchsvedkovsažalobcasnažilspochybniťspoukazomnaosobné,resp.
pracovné spory so svedkom P., ktorý je primátorom v meste D. a v prípade svedka J. s poukazom na

nim publikované vyjadrenia na adresu žalobcu na internete. Okresný súd tieto výhrady vyhodnotil tak,
že je nesporné, že činnosť žalobcu ako novinára spôsobuje to, že informácie publikované žalobcom a
jeho tvrdenia nie sú pohodlné pre rôzne osoby, avšak vyjadrenia uvedených svedkov boli urobené po
poučení, že svedkovia musia hovoriť pravdu a po poučení o následkoch krivej výpovede. Osobné spory
svedkov so žalobcom a ich rozdielne názory nie sú podľa názoru okresného súdu takého charakteru,

že by ovplyvnili pravdivosť vyjadrení svedkov, ktorí si museli pri svojej svedeckej výpovedi uvedomiť
následky, keby súdu uviedli vyslovene nepravdivé informácie. Na základe týchto informácií okresný súd
dospel k názoru, že tvrdenie podľa ktorého sa mal žalobca pred rokov 1989 pohybovať po meste D.
s páskou PS VB na rukáve je pravdivé, čiže ako také nie je spôsobilé privodiť žalobcovi vzhľadom na
jeho pravdivosť žiadnu ujmu. Z výpovedí svedkov J. a C. súd zistil, že vzhľadom na profesiu žalobcu a

prostredie, v ktorom sa pohybuje a podniká je informácia, že žalobca kolaboroval s bývalým režimom
spôsobilá znížiť jeho vážnosť a dôstojnosť.

4. Príspevkami do internetovej diskusie v internetovom médiu F. ktorého je žalobca prevádzkovateľom,
a ktoré boli publikované v dňoch 4.12.2009 a 6.12.2009 boli na adresu žalobcu uvedené nasledovné

tvrdenia:1.Žalobcamalakoškolákaštudentbyťnajväčšímudavačomadonášaťnasvojichspolužiakov,
ktorých za to učitelia trestali. 2. Žalobca mal ako 18 ročný behať po meste D. s páskou PS VB a mal byť
pomáhačom verejnej bezpečnosti, ktorá šikanovala a prenasledovala obyčajných ľudí. 3. Žalovaný mal
chodiť po meste D. s páskou PS VB a mal byť takto vnímaný viacerými osobami. 4. Žalovaný mal byť
jedným z tých, na ktorých mal žalobca donášať učiteľom a mal za to od učiteľov dostať bitku.

5. Vzhľadom na vykonané dokazovanie vyhodnotil okresný súd tvrdenia pod bodom 1. a 4. ako
nepravdivé, nakoľko žalovaný v priebehu dokazovania neprezentoval žiadne dôkazy, ktorými by svoje
tvrdenia preukázal, a z ktorých by vyplývalo, že žalobca sa v čase školskej dochádzky prejavoval
negatívnym spôsobom, v dôsledku ktorého mali byť nespravodlivo postihovaní jeho spolužiaci zo

strany učiteľov. Podľa názoru okresného súdu takýmito tvrdeniami žalovaný verejnosti podsúval to,
že žalobca sa už v mladosti prejavoval ako osoba pochybných charakterových kvalít, nakoľko v
spoločnosti je nespravodlivé donášanie a tzv. udávanie vnímané negatívnym spôsobom, pričom takéto
informácie sú podľa názoru súdu spôsobilé privodiť žalobcovi ujmu, vzhľadom na jeho profesiu novinára,
ako aj vzhľadom na to, že je prevádzkovateľom internetového média. Takéto informácie sú podľa

názoru okresného súdu spôsobilé ovplyvniť hodnotenie čitateľov, čo sa týka hodnovernosti a
objektivity novinárskej práce žalobcu. Z uvedeného dôvodu teda súd uložil žalovanému povinnosť sa za
publikované nepravdivé výroky ospravedlniť. Čo sa týka výrokov 2. a 3., ktoré spočívali v tom, že žalobca
mal na verejnosti vystupovať s páskou pomocnej stráže verejnej bezpečnosti, okresný súd udáva, žehodnotenie pravdivosti a následných dopadov uvedených výrokov venoval zvýšenú pozornosť a to
najmä v dnešnej dobe, kedy sme svedkami relativizácie všetkých totalitných režimov, ktoré boli na území
Slovenskej republiky. Tvrdenie, že určitá osoba bola príslušníkom PS VB respektíve sa tak mala na

verejnosti prejavovať, považuje okresný súd za negatívne, nakoľko pomocná stráž verejnej bezpečnosti
bolasúčasťourepresívnychzložiektotalitnéhorežimu.Jejčlenoviasavminulostipodieľalinalogistickom
zabezpečovaní akcií verejnej bezpečnosti a štátnej bezpečnosti, ktoré smerovali k perzekúcii bežných
občanovaprenasledovaniuodporcovtotalitnéhorežimu. Zuvedenéhodôvoduniejemožnépomocnú
stráž VB podľa názoru súdu vnímať ako organizáciu občanov, ktorej členmi mohli byť len bezúhonní a

režimuoddaníčlenovia.Uvedenáorganizáciabolavminulostivnímanáakosúčasťrepresívnehoaparátu
a z tohto dôvodu bola spoločnosťou vnímaná negatívne.

6. Výrok 3., ktorý publikoval žalovaný, je podľa okresného súdu výrokom pravdivým, nakoľko vypočutí
svedkovia Ing. P. a J. potvrdili, že žalobca sa pred rokom 1989 pohyboval po meste D. s páskou
PS VB na rukáve. Aj keď nebolo preukázané, že žalobca bol príslušníkom PS VB, v skutočnosti bol

opatrený páskou PS VB, a že sa pohyboval s príslušníkmi verejnej bezpečnosti spôsobilé navodiť
vo verejnosti dojem, že žalovaný je príslušníkom represívnej zložky totalitného štátneho aparátu. Z
uvedenéhodôvodu,pretookresnýsúdzospravedlneniavypustiluvedenývýrok,pretožetentovyhodnotil
ako pravdivý, pričom pravdivý výrok nie je spôsobilý zasiahnuť do osobnostných práv. Čo sa týka výroku
2., za tento okresný súd uložil žalovanému povinnosť sa ospravedlniť a to vzhľadom na to, že hoci prvá

časť výroku je pravdivá, kumulatívne s tým žalovaný uviedol, že žalobca pomáhal verejnej bezpečnosti
v prípadoch, kedy šikanovala a prenasledovala bežných občanov. Takýto výrok v svojej celosti je podľa
názoru okresný súdu nepravdivý, pretože navodzuje dojem, že žalobca sa podieľal aj na akciách, ktoré
smerovali k persekuovaniu, prenasledovaniu a šikanovaniu bežných občanov. Účasť žalobcu
na takýchto akciách však žiadnymi dôkazmi preukázaná nebola, dokonca z výpovedí svedkov Ing. P.

a J. vyplývalo, že žalobcu vnímali pri úkonoch bežného charakteru, ktorými boli overovanie totožnosti
a riadenie dopravy. Pred okresným súdom nebolo preukázané, že by sa žalobca zúčastňoval úkonov,
ktorých výsledkom bolo potláčanie ľudských a občianskych práv.

7. Záverom okresný súd dospel k názoru že k zásahu do osobnostných práv žalobcu v skutočnosti došlo,

uložil žalovanému povinnosť sa za nim publikované nepravdivé výroky spočívajúce v tvrdeniach podľa
bodov 1., 2. a 4. sa žalobcovi ospravedlniť a to formou zabezpečenia, zverejnenia textu ospravedlnenia
v internetových novinách F. teda tam, kde k publikovaniu nepravdivých informácií došlo. Čo sa týka
tvrdenia pod bodom 3. toto tvrdenie z ospravedlnenia vypustil, pretože z vykonaného dokazovania
vyplynulo, že je pravdivé, teda nie je spôsobilé privodiť žalobcovi ujmu na jeho osobnostných právach.

Čo sa týka náhrady nemajetkovej ujmy, ktorú si uplatnil v konaní žalobca je potrebné uviesť, že žalobca
v konaní nepreukázal takú intenzitu zásahu do jeho osobnostných práv, v dôsledku ktorej by došlo
k značnému zníženiu jeho dôstojnosti a to vzhľadom na to, že časť výrokov ako už bolo uvedené
vyššie je pravdivá. Žalobca v konaní taktiež nepreukázal, že dopad nepravdivej časti výrokov na jeho
fungovanie v bežnej spoločnosti bol taký, že by ho v značnej miere v spoločnosti diskvalifikoval.

Finančné zadosťučinenie súd žalobcovi taktiež nepriznal z dôvodu, že on sám ako prevádzkovateľ
internetového média F. umožnil anonymnú diskusiu o publikovaných článkoch, čím podľa názoru súdu
vytvoril platformu, ktorá je časťou diskutujúcich zneužívaná na verbálne útoky a urážky voči ostatným
členom spoločnosti. Anonymnú diskusiu okresný súd pritom nevníma ako prejav demokracie. Takýmto
prejavom môže byť len to, keď aj v rámci internetovej diskusie každý prispievateľ prezentuje svoje

názory pod svojim menom a za svoje výroky nesie plnú zodpovednosť. V opačnom prípade sa podľa
názoru okresného súdu vytvára priestor pre bezbrehé šírenie rôznych konšpiračných teórií, lží, klamstiev
a falošnej propagandy. Výsledkom takéhoto postupu môže byť iba anarchia, strata zábran a úcty k
ostatným diskutujúcim, čoho sme svedkami v súčasnosti takmer v celom internetovom priestore.

8. Podľa § 255 ods. 2 CSP okresný súd ani jednej zo strán sporu náhradu trov konania nepriznal a to
vzhľadom na tú skutočnosť, že obe strany mali v konaní čiastočný úspech, kde žalobca bol úspešný
v prevažnej časti požadovaného ospravedlnenia a žalovaný bol úspešný v časti zamietajúcej t.j. časti
priznania nemajetkovej ujmy pre žalobcu.

9. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal prostredníctvom svojho advokáta odvolanie žalobca výlučne
voči zamietnutej časti a náhrade trov konania, v ktorom navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť
súdu prvej inštancie na nové prejednanie a rozhodnutie vo veci s poukazom na § 365 ods. 1 písm.
b), d), e), f) Civilného sporového poriadku. Argumentoval tým, že okresný súd opomenul, že žalovanýsa niekoľkokrát nedostavil na pojednávanie a úmyselne nehovoril pravdu aj po poučení z následkov
krivej výpovede. Týka sa to hlavne písomného vyjadrenia, podľa ktorého ho policajti prinútili k priznaniu.
Naznačoval, že znalecký posudok č. 9/2010 bol vyhotovený na základe známostí medzi žalobcom

a znalcom. Takýto postup považuje žalobca za porušenie práva na spravodlivý postup. Nepriznanie
náhrady trov konania podľa § 255 ods. 2 CSP považuje za inú vadu, ktorá mala za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci a nepriznanie náhrady trov konania popiera podstatu právnej normy, rozhodnutie je
nespravodlivé,keďtrestážalobcuzdôvodu,žejepovinnýzaplatiťadvokátovitrovykonania(poukázalna
nález ÚS SR III. ÚS 638/2016). Má za preukázané, že ak z výpovede svedka C. J. a C. P. si okresný súd

osvojil záver, že žalobca bol príslušníkom PS VB, pričom mal vykonávať úkony spočívajúce v zisťovaní
totožnostiosôbariadenídopravy,okresnýsúdjednostrannevyhodnotiltietovýpovedeakopravdivé,lebo
svedkoviabolipoučeníonásledkochkrivejvýpovede.Keďokresnýsúdopomenul,žeonásledkochkrivej
výpovedebolpoučenýajžalovaný,ktorýoznačildvochpolicajtovakoosoby,ktoréhonútilikvýpovedi.Na
základe vykonaných dôkazov dospel okresný súd k nesprávnym skutkovým zisteniam § 150 Civilného
sporového poriadku. Nesúhlasí so záverom okresného súdu na strane 8 posledný odsek. Poukázal na

nespochybniteľné dôkazy: skutočnosť, že žalovaný popieral akékoľvek výroky voči žalobcovi, podanie
návrhu na rozvod manželkou žalobcu, ktorý bol zamietnutý, výpoveď svedkyne C. a podpálenie ich auta
je dostatočným zásahom do osobnostných práv.

10. Žalovaný odvolací návrh nepodal, k doručenému odvolaniu žalobcu sa vyjadril písomne a uviedol,

že s rozsudkom sa nestotožňuje, ale bol ochotný sa žalobcovi ospravedlniť, ale iba kvôli tomu aby
už bol koniec tomuto nekonečnému príbehu. Na pojednávaní sa nezúčastnil jedenkrát, začo mu bola
uložená pokuta, ktorá bola následne zrušená. Na tvrdení, že žalobca klame nič nezmení. Hodnovernosť
znaleckého posudku nikdy nespochybnil a plne sa s jeho obsahom stotožňuje. Žalobcova manželka na
pojednávaní ako svedkyňa, zahrala dojemné divadlo, ale odmietla odpovedať na otázky žalovaného.

V odvolaní sa naznačuje súvislosť medzi podpáleným autom žalobcu a osobou žalovaného, čo pokladá
za poburujúce a urážlivé, keď s uvedenou skutočnosťou nemá nič spoločné. Žalobca vie aj kto mu auto
podpáli, len sa snaží uvedenú skutočnosť' využiť' vo svoj prospech tak isto ako aj fingovaný rozvod
manželstva. Žalobca je v meste D.' považovaný za problémového človeka, ktorý neustále rozoštváva
ľudí proti sebe, útočí na predstaviteľov mesta nevyberaným spôsobom, a to vždy bez dôkazov, len také

prázdne populistické reči. Nikdy mu nebolo nič dokázané, že spáchal to čo sa mu kladie za vinu v žalobe.

11. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (zákon č. 160/2015 Z. z.,
ďalej CSP), ktorý nahradil a zrušil do 30.6.2016 účinný zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok
(ďalej OSP). Odvolací súd pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po 1. júli 2016, postupoval na základe

prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP (podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon
aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa CSP.

12. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolania boli podané včas
(§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie

vydané ( § 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase ich
podania pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolania majú zákonné náležitosti
(§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm.
b/, d/, e/, f/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a
dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných

podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil
súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), bez potreby doplnenia
dokazovania, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na
webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), a dospel k záveru, že

odvolaniu nie je možné vyhovieť, keďže rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutom rozsahu vecne
správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 CSP.

13. V prejednávanej veci sa žalobca žalobou domáhala ochrany svojich osobnostných práv v zmysle §
11 a nasl. Občianskeho zákonníka, konkrétne sa domáhal, aby žalovanému bola uložená žalovanému

povinnosť z titulu neoprávnených zásahov do práv na ochranu osobnosti žalobcu uverejniť na
internetovom médiu D..sk ospravedlnenie nasledovného znenia: "Ospravedlňujem sa pánovi C. C.
vydavateľovi internetového média D..D., že dňa 4.12.2009 o 10,25 hod. som nepravdivo uverejnil článok
v diskusii nasledovného znenia: "Vedia čitatelia tohto portálu, kto bol C. C. pred 20 rokmi? Je to tenistý C. C. čo bol ako školák a študent najväčší udavač zo všetkých, ktorý donášal a udával svojich
vlastných spolužiakov, ktorí boli potom učiteľmi veľmi prísne trestaní, je to ten istý C. C., ktorý už ako
18 ročný behal po meste s páskou PS VB na rukáve a bol pomáhačom verejnej bezpečnosti,

ktorá šikanovala a prenasledovala obyčajných ľudí? Ďalej sa ospravedlňujem za príspevok
uverejnený dňa 6.12.2009 o 17,48 hod., kde som okrem iného uviedol, že ja som ho videl na vlastné
oči, ako chodil po meste D. s páskou PS VB na rukáve a je takých oveľa viac. Ja som jeden z tých, na
ktorých C. žaloval učiteľom a ktorý dostal za to od učiteľa bitku a viem o ďalších XX takých, na ktorých
žaloval a ktorí boli bití. Uznávam, že tieto výroky sú nepravdivé". A zároveň sa domáhal voči žalovanému

zaplatenia nemajetkovej ujmy 3.000,- Eur.

14. Napadnutý rozsudok nebol žalobcom (ani žalovaným) v časti uloženia povinnosti žalovanému z titulu
neoprávnenýchzásahovdoprávnaochranuosobnostižalobcuzabezpečiťnasvojenákladyuverejnenie
ospravedlnenia na internetovom médiu D..sk v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti v nasledovnom
znení: "Ospravedlňujem sa pánovi C. C. - vydavateľovi internetového média D..sk, že dňa 4.12.2009 o

10,25 hod. som nepravdivo uverejnil článok v rámci diskusie v nasledovnom znení: "Vedia čitatelia tohto
portálu kto bol C. C. pred 20 rokmi? Je to ten istý C. C. čo bol ako školák a študent najväčší udavač zo
všetkých, ktorý donášal a udával svojich vlastných spolužiakov, ktorí boli potom učiteľmi veľmi prísne
trestaní, je to ten istý C. C., ktorý už ako 18 ročný behal po meste s páskou PS VB na rukáve a bol
pomáhačom verejnej bezpečnosti, ktorá šikanovala a prenasledovala obyčajných ľudí? Ospravedlňujem

sa ďalej za príspevok uverejnený dňa 6.12.2009 o 17,48 hod., kde som okrem iného uviedol, že ja som
jeden z tých, na ktorých C. žaloval učiteľom a ktorý dostal za to od učiteľa bitku a viem o ďalších XX
takých, na ktorých žaloval a ktorí boli bití, napadnutý odvolaním, a preto je právoplatný.

15. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu vymedzeným rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu,

bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vo veci správne, ak žalobu zamietol v časti povinnosti
žalovaného na svoje náklady uverejniť ospravedlnenie na internetovom médiu D..D. v lehote 15 dní odo
dňa právoplatnosti rozsudku v nasledovnom znení: Ďalej sa ospravedlňujem za príspevok
uverejnený dňa 6.12.2009 o 17,48 hod., kde som okrem iného uviedol, že ja som ho videl na
vlastné oči, ako chodil po meste D. s páskou PS VB na rukáve a je takých oveľa viac“ a zaplatenia

nemajetkovej ujmy 3.000,- Eur.

16. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti
právne rozhodné pre posúdenie žalobcom uplatneného nároku, ktorý vo vyčerpávajúcom rozsahu
vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie nároku, výsledky dokazovania jednotlivo i vo vzájomných

súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel k správnym
skutkovým zisteniam, a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci, keď
vec aj v napadnutom vyhovujúcom rozsahu i správne právne posúdil, keď na spor aplikoval náležité
hmotnoprávne ustanovenia a tieto i správnym spôsobom vyložil, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 OSP
odvolací súd odkazuje na správne presvedčivé a vyčerpávajúce odôvodnenie písomného vyhotovenia

preskúmavaného rozsudku v napadnutej vyhovujúcej časti. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý
by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a preto nemôže dať za pravdu odvolateľovi (v
napadnutej zamietajúcej časti ako aj v časti o náhrade trov konania a na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozhodnutia dopĺňa iba nasledovné:

17. Podľa čl. 19 ods. 1 Ústavy <.).

47. Ustanovenie § 257 CSP nemožno vykladať tak, že možno kedykoľvek bez ohľadu na základné
zásady rozhodovania o náhrade trov konania nepriznať náhradu trov úspešnej strane; vždy musí ísť

celkomvýnimočnýprípad,ktorýmusíbyťvrozhodnutíajnáležiteodôvodnený.Priposudzovaníokolností
hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých
strán, a tiež na okolnosti, ktoré viedli strany k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní (tu už s
možnosťou zhodnotiť konkrétne správanie sa strán pred podaním žaloby na súd, v priebehu konania).
Nepriznanie náhrady trov konania musí zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu a

jedným z rozhodujúcich hľadísk je aj to, aby sa takéto rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči
strane, a aby neodporovalo dobrým mravom. V tomto ustanovení je zároveň fixované moderačné právo
súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich platenie a náhradu trov konania. Je výrazom toho,
že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kauzistický, aby postihol celú rozmanitosť života, dotvára sa
právo sudcovským výkladom, pričom zákon stanovuje všeobecné podmienky, za ktorých môže dôjsť

rozhodnutím súdu k inému záveru, než by plynul z dispozície právnej normy. Zákon vyžaduje na také
rozhodnutie dve podmienky: musí ísť o dôvody hodné osobitného zreteľa a o výnimočné okolnosti,
pričom výklad týchto podmienok je ponechaný na súdnej praxi a je potom vecou konkrétneho prípadu,
či došlo k takým okolnostiam, ktoré môžu byť podkladom na rozhodnutie o zmiernení účinkov právnych
noriem, ktoré upravujú náhradu trov konania. Uvedené ustanovenie teda predstavuje odchýlku zo

zásahy zodpovednosti za výsledok aj zo zásady zodpovednosti za zavinenie a náhodu. Znamená, že
súd nemusí zaviazať neúspešnú stranu nahradiť trovy konania úspešnej strane. Existenciu dôvodov
hodných osobitného zreteľa musí tvrdiť a preukázať strana inak je povinná zaplatiť náhradu trov konania.
Predmetné zákonné ustanovenie tak rozširuje prvky, ktoré majú strany viesť k výraznému zvýšeniu
zodpovednosti nielen za výsledok, ale aj priebeh súdneho konania, najmä koncentráciu dokazovania.

Aplikácia tohto ustanovenia musí preto zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu.

48. Okresný súd správne pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal zo zásady zodpovednosti za
výsledok sporu, pričom miera úspechu vo veci závisela od vzťahu meritórneho rozhodnutia k žalobnému
petituanadanúvecsprávneaplikoval§255ods.2CSP,keďžeobestranymalivovecičiastočnýúspech,

keď žalobca bol úspešný v prevažnej časti požadovaného ospravedlnenia a žalovaný bol úspešný v
časti zamietajúcej t.j. časti priznania nemajetkovej ujmy ako aj čiastočne v časti ospravedlnenia. Preto
je správnym rozhodnutie okresného súdu, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

49. S ohľadom na uvedené v odsekoch sa odvolací súd nestotožnil s námietkou žalobcu, že rozhodnutie

podľa § 255 ods. 2 CSP popiera podstatu právnej normy a trestá žalobcu z dôvodu, že je povinný
zaplatiť advokátovi trovy konania. V danej veci nie je namieste ani poukaz žalobcu na nález ÚS SR III.
ÚS 638/2016, ktorý rieši odlišnú procesnú situáciu, keď strane ktorá mala vo veci plný úspech, nebola
priznaná náhrada trov konania s odkazom na § 150 ods. 1 OSP (akt. § 257 CSP citovaný v odseku), ktorý
predstavuje výnimku z aplikácie zásady zodpovednosti za výsledok sporu z dôvodu existencie dôvodov

hodných osobitného zreteľa. Pričom okresný súd podľa § 257 CSP nepostupoval, pričom žiadna zo
strán existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa ani netvrdila a podľa odvolacieho súdu aplikácia
tohto ustanovenie by nezmenila záver o tom, že žalobca si náhradu svojich trov vrátane trov právneho
zastúpenia musí znášať sám (tak ako aj žalovaný).

50. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie v zamietajúcej časti ako aj v časti o náhrade trov konania ako vecne správny v súlade s §
387 CSP potvrdil.51. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať
odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali

do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí
dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však
nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj
napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne).

52. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v
spojení s § 396 ods. 1 CSP, pričom v odvolacom konaní úspešnému žalovanému voči žalobcovi priznal
nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne
súd prvej inštancie osobitným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

53. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie 0spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).