Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. marec 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/172/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4303899837
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Minks

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4303899837.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Minksa a sudcov Mgr. Andrey

Szombathovej-PolákovejaJUDr.OliveraKolenčíkavprávnejvecižalobcu:K..S.C.,nar.XX.XX.XXXX,
bytom R. U., K. C. XXXX/XX, zastúpený K.. K. C., nar. XX. XX. XXXX, splnomocnený zástupca, bytom R.
U., K., proti žalovanému: S.. K. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom N., H. XX, o ochranu osobnosti, o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 9. októbra 2013, č. k. 6C/18/2003-694, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalovaný je povinný zaplatiť
žalobcovi sumu 6.640 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšnej časti žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi voči žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 33 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Levice (súd prvej inštancie podľa § 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len
„CSP“) napadnutým rozsudkom zo dňa 09. 10. 2013 č. k. 6C/18/2003-694 uložil žalovanému povinnosť
zaplatiťžalobcovisumu9958eurdotrochdníodprávoplatnostirozsudkuazároveňuviedol,žeotrovách
konania rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na ust. § 11, § 13 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 40/1964 Zb.
Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“).

3. V odôvodnení rozhodnutia súd poukázal na to, že žalobca sa v žalobe podanej na súde prvej
inštancie dňa 22. 03. 2002 domáhal voči žalovanému ochrany osobnosti a nemajetkovej ujmy vo
výške 9 958,17 eur a(300 000,- Sk) na tom skutkovom základe, že dňa 07. 02. 2002 uverejnil denník
s celoslovenskou pôsobnosťou Národná Obroda článok s názvom „Kauza krádeže UNICO TRADU má

veľa podôb“ na titulnej strane s pokračovaním na siedmej strane s názvom „Chmáry nad privatizáciou
Elektrosvitu“. Článok napísal redaktor S. T. I. na základe informácií, ktoré mu odovzdal žalovaný. Podľa
žalobcu sú nepravdivé tvrdenia žalovaného v uvedenom článku, že žalobca s dvoma kolegami na
dvoch autách prepadol jeho rodinný dom v N., kde hodiny kopali do brány, vyhrážali sa mu zabitím,
použitím zbrane a natretím kľučiek antraxom, únosom jeho štyroch maloletých detí, ďalej, že si žalobca
„kúpil“ políciu a že násilím, šikanovaním, vyhrážaním a zastrašovaním ho omámeného prinútil previesť
svoj podiel na spoločnosti Unico Trade, s. r. o., na K.. K. C.. K žiadnemu incidentu pred domom

žalovaného nedošlo, žiadne zbrane u seba nikto nemal. Žalovaný svojimi klamlivými informáciami
úmyselne cielenými proti jeho osobe sa ho pokúša zdiskreditovať, v očiach čitateľov vykresliť ako
osobu, ktorá permanentne pácha trestnú činnosť. Žalobca pritom profesne pôsobí v oblasti, v ktorej
denno-denne prichádza do styku s obchodnými partnermi, stýka sa s množstvom ľudí, pociťuje vznačnej miere sťažené spoločenské uplatnenie v spoločnosti tak po obchodnej, ako aj po osobnej
stránke. Konanie žalovaného malo vplyv aj na jeho zdravotný stav, ktorý sa od publikovania článku
zhoršoval, pretože citovo trpel. Do sťaženého spoločenského uplatnenia ho uvrhol uvedený článok,

ktorý vychádzal z klamlivých informácií, ktoré redaktorovi poskytol žalovaný. V dôsledku žalovaným
podávaných podaní na súdy a prokuratúru, je žalobca vystavovaný sústavným útokom zo strany
žalovaného, čo sa nepriaznivo prejavuje na jeho zdravotnom stave. Žalovaný poškodzuje jeho dobré
meno a znižuje vážnosť jeho osobnosti. Žalovaný od roku 2001 v značnej miere znižuje dôstojnosť
žalobcu a jeho vážnosť v spoločnosti. Po vyjdení článku pozoroval na svojich nadriadených, obchodných

partneroch, ale aj kolegoch a podriadených určité pochybnosti, zmenu správania. Kamaráti ho nazvali
„kovbojom“ pre údajné vyhrážanie sa žalovanému zbraňou. V priebehu konania žalobca viackrát menil
žalobný návrh, napokon žiadal len nemajetkovú ujmu vo výške 9 958,17 eura s poukazom na to, že
uplynutím času už nie je aktuálne žiadať ospravedlnenie.

4. Žalovaný s tvrdeniami žalobcu nesúhlasil a dodal, že autor článku vychádzal z údajov, ktoré mu

poskytol sám žalobca. S autorom článku hovoril za prítomnosti X.. A. a H.. Informácie o privatizácii
Elektrosvitu vyžadoval od neho neznámy človek, ktorý sa predstavil ako novinár a mohol to byť T. I.,
ktorého žiadal, aby pred publikovaním článku mohol obsah autorizovať. Článok mu však nebol zaslaný.
Poprel výroky uvádzané v článku v priamej reči. Okolnosti prevodu firmy, vyhrážania sa a vydierania
sú predmetom vyšetrovania na príslušných orgánoch. Namietal svoju pasívnu vecnú legitimáciu v

konaní, keďže nikdy v Národnej Obrode žiadny článok neuverejnil, nie je šéfredaktorom, redaktorom
ani vydavateľom. Za článok zodpovedá šéfredaktor, resp. vydavateľstvo. Poznamenal, že bezvýsledne
písomne žiadal redakciu denníka, aby uverejnili tlačovú opravu predmetného článku. Prvoinštančný súd
vypočul svedka redaktora S., z výpovede ktorého bolo zrejmé, že sa pred písaním článku skontaktoval
so žalobcom aj žalovaným. Žalovaný predložil svedkovi článok s nadpisom „Keď výpalníkom neprekáža

ani prítomnosť polície,“ pričom svedok sa snažil vec hodnotiť objektívne.

5. Súd v rámci vykonaného dokazovania vypočul aj svedka S.. W., ktorý článok považoval za
dehonestujúci a poprel tvrdenie, že bol pri dome žalovaného, keďže v tom čase vykonával vojenskú
službu. X.. C., svedok, uviedol, že k narušeniu vzťahov medzi stranami došlo po vzniku podozrenia z

nekalej činnosti vo firme. O donútení žalovaného previesť svoj obchodný podiel na žalobcu nevedel.
Svedok X.. S. A. bol osobne prítomný pri stretnutí žalovaného s novinárom T. I. a dosvedčil, že
informácie, ktoré novinár v článku napísal pochádzajú z rozhovoru, resp. prejavu žalovaného na stretnutí
anovinárvpodstatevernenapísalto,čomužalovanýoznámil.Podľasvedkasaúdajevčlánkuzhodujús
informáciami danými žalovaným. Súd konal v neprítomnosti žalovaného, ktorý vzal termín pojednávania

na vedomie a zriekol sa písomného predvolania, neúčasť neospravedlnil a vo veci bol vypočutý.

6. Vykoanným dokazovaním súd zistil, že žalobca sa domáha ochrany osobnosti na základe uverejnenia
článku zo dňa 07. 02. 2002 v celoštátnom denníku Národná Obroda publikovaný článok „Kauza krádeže
Unico Tradu má veľa podôb“ a „Chmáry nad privatizáciou Elektrosvitu,“ ktoré napísal redaktor S. T.

I.. Redaktor dal v článkoch priame slovo odporcu do úvodzoviek. V článkoch sa uvádza, že občan K.
C. nedávno doslova šokoval svoje okolie verejným vyhlásením, že prišiel o firmu lebo mu ju ukradli
jeho tichí spoločníci. Žalobca chodil po kancelárii a vyťahoval z vrecka nôž aj pištoľ, pod vplyvom
neznámej látky, ktorú mu naliali do alkoholu ho prinútili odovzdať firmu a pred notárom podpísal zmluvu o
predaji. Žalovaný tvrdil, že ho žalobca s ďalšími osobami prepadol v jeho rodinnom dome, kopali mu dve

hodiny do brány, vyhrážali sa použitím zbraní a natretím kľučiek antraxom, taktiež sa vyhrážali únosom
jeho štyroch detí. Žalovaný bol konateľom firmy Unico Trade, s. r. o., Palárikovo, svoj obchodný podiel
previedol na základe notárskej zápisnice z 09. 01. 2002 N 10/02, NZ 10/02.

7. Rozsudok Okresného súdu Levice z 21. 05. 2007, č. k. 6C/18/2003-257, bol zrušený uznesením

Krajského súdu Nitra z 19. 05. 2010, č. k. 5Co/184/2007-393, a vec vrátená prvostupňovému súdu na
ďalšie konanie. Uznesením z 21. 09. 2012, č. k. 6C/18/2003-532, súd pripustil zmenu žalobného návrhu.

8. Súd v doplnenom dokazovaní vypočul ako svedka O. C., manželku žalobcu, ktorá vypovedala, že
žalovaný začal proti žalobcovi štvavú kampaň, ktorá trvá až doposiaľ a ktorá postihla nielen osobne

žalobcu,alecelúrodinu.Žalobcaupadal,začalmaťzdravotnéproblémy,trápilihochoroby,ktorépredtým
nikdy nemal a užíval lieky. Bolo ohrozené aj ich manželské spolunažívanie, pretože žalobcaľ bol veľmi
nervózny, často sa nevedel ovládnuť. Svedok X.. F. F., člen predstavenstva, uviedol, že po vyjdení
novinového článku sa objavili vo firme závažné pochybnosti a začalo sa pátrať, čo je pravda, či sažalobca skutočne nesnaží nečestne firmu získať. Pochybnosti ostali aj po tom, čo sa preukázalo, že nič v
napísanom článku nie je pravdivé. Podľa svedka žalobca veľmi trpel a utrpela jeho česť ako človeka. E.
C., žalobcova nevesta pracovala v sledovanom období na sekretariáte spoločnosti. Uviedla, že udalosti

okolo podniku, najmä okolo žalobcu, na neho značne doliehali. Bol nervózny, dokonca voči ostatným
kolegom až nepríjemný. O situácii v podniku každý rozprával a negatívne sa vyjadrovali o činnosti
žalobcu, pozastavovali sa nad chýrmi, prípadne rozprávali o mafiánovi. K. J. pozná žalobcu ako blízkeho
suseda. Náhodne si v reštaurácii vypočul rozhovor pri vedľajšom stole, kde hostia rozoberali novinový
článok, spomínal mafiánov, hovorili o nožoch a zbraniach a v tej súvislosti meno žalobcu.

9. Predmetom konania je náhrada nemajetkovej ujmy. Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie
priznal žalobcovi náhradu nemajetkovej ujmy v prisúdenej výške, ktorý vzhľadom na dlhý časový
odstup od zásahu do jeho osobnostných práv upustil od domáhania sa zadosťučinenia. Pri rozhodovaní
o tom, či patrí žalobcovi náhrada nemajetkovej ujmy súd predovšetkým skúmal, či došlo k takému
neoprávnenému zásahu, že bol objektívne spôsobilý, aby z neho vznikla žalobcovi ujma na

osobnostných právach. Dokazovaním mal súd za preukázané, že články v Národnej Obrode, ktoré
vyšli dňa 07. 02. 2002 napísal redaktor T. I. na základe informácií, ktoré dostal od žalovaného.
Stretnutie s novinárom žalovaný nepopiera, popiera však, že by bol pôvodcom znevažujúcich výrokov,
informácií a tvrdení, ktoré sú v článku uvádzané v priamej reči. Z výsluchu redaktora I. bolo preukázané,
že impulzom kontaktovať žalovaného bol list zaslaný žalovaným do redakcie Národnej Obrody s

nadpisom „Keď výpalníkom neprekáža ani prítomnosť polície DAJ NÁM UNICO“ so žiadosťou o
jeho publikovanie. Z obsahu možno zistiť, že už v tomto liste sa nachádzajú nepriame invektívy na
adresu predsedu predstavenstva výrobného podniku, t. j. žalobcu. Invektívy a označovanie žalobcu
za člena organizovanej ozbrojenej skupiny, zločineckej skupiny, za vydierača sa nachádzajú aj v
rôznych podaniach žalovaného pripojených v súdnom spise a adresovaných prokuratúre, súdom, či

iným inštitúciám. Rétorika žalovaného v týchto podaniach je zhodná s významom citácií žalovaného
novinárom v uvedených článkoch.

10. Súd prvej inštancie konštatoval, že v novinových článkoch uvádzané výroky v priamej reči na
adresu žalobcu pochádzajú od žalovaného. Aj svedok X.. A. potvrdil, že obsah článku verne zodpovedá

rečiam žalovaného pred novinárom. V sledovanom období bol žalobca vedúcim pracovníkom obchodnej
spoločnosti, stretával sa s obchodnými partnermi a na pracovisku riadil zamestnancov. Prvoinštančný
súd mal za preukázané, že články publikované v Národnej Obrode zasiahli do žalobcovej cti, vážnosti
a ľudskej dôstojnosti. K zásahu došlo o to intenzívnejšie, že článok vyšiel v novinách s celoslovenskou
pôsobnosťou, pritom žalobca bol predsedom predstavenstva známeho podniku, ktorý sa nachádzal

v pomerne malom meste. Manželka žalobcu uviedla, že sa zmenil, bol nervózny, výbušný, čím bolo
ohrozené ich manželstvo. Rodina sa stránila spoločnosti, ľudia boli k nim rezervovanejší. Svedecky
bolo preukázané, že na pracovisku zamestnanci rozoberali obsah článku, obchodní partneri prejavovali
určitú nedôveru voči žalobcovi a dokonca verejnosť posudzovala pravdivosť článkov. Na pracovisku
bol žalobca nervózny, niekedy až nepríjemný k zamestnancom. Z uvedeného možno konštatovať, že

zásah do práva na ochranu osobnosti bol takej intenzity, že narušil chránené práva žalobcu. Žalovaný
ničím nepreukázal, že by niektoré alebo všetky jeho tvrdenia adresované žalobcovi boli pravdivé, hoci
inicioval niekoľko podnetov na trestné stíhanie žalobcu. Námietku žalovaného, že nie je pasívne vecne
legitimovanývtomtokonanísúdnepovažovalzadôvodnú.Včlánkuoznačenéčastiakocitácieznamená,
žetietovýrokyahodnoteniaadresátaniesúnázoromredakciealebosamotnéhonovinára,aleženovinár

len citoval v presnom znení osobu, ktorá mu informácie poskytla, v danom prípade žalovaného.

11. S poukazom na všetky okolnosti mal súd za preukázané, že žalobcovi patrí náhrada nemajetkovej
ujmy vyjadrená v peniazoch a vzhľadom na časový odstup od neoprávneného zásahu do osobnostných
práv žalobcu v súčasnosti stráca svoj účel ospravedlňovanie sa, prípadne odstraňovanie následkov.

Žalobcom žiadaná výška náhrady nemajetkovej ujmy je podľa názoru súdu primeraná. Invektívy,
nepravdy, očierňovanie a ohováranie jeho osoby sa udialo prostredníctvom tlače s celoštátnou
pôsobnosťou a boli spôsobilé znížiť jeho dôstojnosť a úctu v pomerne širokom okruhu pôsobnosti. Išlo
o osobu s vedúcim postavením v obchodnej spoločnosti, konajúcu v mene spoločnosti aj s obchodnými
partnermi a bezpochyby známu v mieste bydliska.

12. S poukazom na uvedené súd priznal náhradu v uplatnenej výške. Keďže súd vykonaným
dokazovaním mal za dostatočne preukázaný nárok žalobcu, upustil od vypočutia ďalších svedkov.13. Záverom uviedol, že o náhrade trov konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným
uznesením.

14. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, žiadajúc odvolací súd, aby
napadnutý rozsudok zrušil a žalobu zamietol vzhľadom na veľký časový odstup a nedostupnosť
nevyhnutných dôkazov a aby zároveň zaviazal žalobcu na náhradu trov. Uviedol, že je dlhodobo PN
v dôsledku ťažkej ujmy na zdraví spôsobenej odsúdencom C. počas pojednávania na Okresnom súde
NovéZámkydňa06.09.2005,vdôsledkučohotrpíposttraumatickoustresovouporuchouajejrecidívou,

ktorá mu sťažuje normálny život. Za toto konanie bol C. právoplatne odsúdený Krajským súdom v Nitre
č. k. 2To/55/2013. Konštatoval, že prvoinštančný súd nerešpektoval rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorý
označil zaplatenie sumy 300 000,- Sk žalobcovi za neprimeranú. Dodal, že jeho jediným príjmom je
predčasný dôchodok vo výške 492 eur, pričom má vyživovaciu povinnosť k štyrom nezaopatreným
deťom a manželke, ktorá je nezamestnaná, opatruje bezvládnu matku a exekútor nemá právo siahnuť
mu na dôchodok. Skutočnosť, že nemá žiaden hnuteľný a nehnuteľný majetok ako aj to, že nemá

žiadne iné príjmy, spôsobuje nevykonateľnosť napadnutého rozsudku. Ďalej mal za preukázané, že
súd vykonštruoval tzv. dôkazy, napr. že svedok X.. A. bol údajne prítomný pri stretnutí žalovaného s
novinárom I.. Z obsahu spisu je však zrejmé, že toto stretnutie sa konalo v N., vo dvojici v krčme u
J. a R. nebol prítomný. Taktiež poznamenal, že súd nevypočul žiadneho z ním navrhnutých svedkov.
Nesúhlasil s tvrdením zákonnej sudkyne, že nie je pasívne legitimovaný, a to s poukazom na obsah

tlačového zákona, v zmysle ktorého je zodpovedná redakcia časopisu. Súd prvej inštancie zanedbal
dôkaz, ktorým bola výzva šéfredaktorovi novín, aby uverejnil opravu nepravdivých údajov v predmetnom
článku. Keďže šéfredaktor nereagoval, podal žalobu. Toto konanie však bolo zastavené, pretože noviny
Národná obroda medzitým zanikli. Svedkov, ktorí boli v konaní vypočutí považoval za nevierohodných,
zavádzajúcich súd. V súvislosti s pojednávaním v jeho neprítomnosti uviedol, že na pojednávanie sa

dostavil a vypovedal, a to aj napriek tomu, že bol PN. Ospravedlnil sa však na prípadných ďalších
pojednávaniach. Dodal, že pojednávania sa nezúčastnil žalobca ani jeho právny zástupca. Vzhľadom k
skutočnostiam uvedeným v odvolaní mal za preukázané, že rozhodnutie nie je zákonné.

15. Podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 11. 12. 2013 doplnil žalovaný a podané odvolanie

s tým, že pripojil úradne overené Vyhlásenie svedka X.. S. A., ktoré vyhotovil dňa 05. 12. 2013
po oboznámení sa s napadnutým rozsudkom. Zároveň žiadal, aby bola vec postúpená vedeniu
prvoinštančného súdu vzhľadom k tomu, že vec prejednávajúca sudkyňa sa dopustila závažných
procesných nedostatkov. Z predmetného vyhlásenia svedka vyplýva, že sa nezúčastnil na rozhovore
žalovaného s novinárom. S poukazom na závažnosť účelového prekrútenia výpovede svedka X.. S. A.

v napadnutom rozsudku žiadal, aby bol opätovne vypočutý v odvolacom konaní.

16. V písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného žalobca uviedol, že napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie považuje za vecne správny. Na námietku žalovaného ohľadom nevykonateľnosti rozsudku
uviedol, že tvrdenie je účelové. Žalovaný má zrejme obavy pred početnými exekúciami. Svojho majetku

sa zbavil už pred rokmi tak, že ho prepísal na manželku. Namietal nepravdivosť svedeckej výpovede
X. A., ktorý potvrdil autenticitu rozhovoru žalovaného s novinárom. Pokiaľ ide o žalovaným navrhnutých
svedkov, ktorých súd nepredvolal a nevypočul, mal za to, že výsluch šéfredaktora Národnej obrody
by bol zbytočný a v rozpore so zásadou hospodárnosti konania. V súvislosti s pasívnou legitimáciou
žalovanéhomalzapreukázané,žesúdsprávnevyvodiljehozodpovednosťzajehoprejavy,ktorénovinár

uviedol do úvodzoviek, čím predišiel možným súdnym sporom s redakciou. Výzvy žalovaného na opravu
článku neboli v konaní preukázané. Poznamenal, že pokiaľ redakcia nereagovala, mohol sa žalovaný
na súde domáhať, aby súd zaviazal redakciu na opravu, avšak takáto žaloba pokiaľ aj bola podaná,
nemá súvis so zásahom do cti žalobcu. Navyše mal za preukázané, že žalovaný účelovo zavádza a
za podanú žalobu nezaplatil súdny poplatok, preto súd konanie zastavil, inak by predložil predmetné

rozhodnutie. Záverom konštatoval, že sa v celom rozsahu stotožňuje s právnymi názormi súdu prvej
inštancie. Súd vykonaným dokazovaním správne zistil skutkový stav a ustálil zodpovednosť žalovaného
za jeho výroky. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam považoval rozhodnutie súdu za spravodlivé.

17. Podaním zo dňa 30. 12. 2013 sa žalobca vyjadril k doplneniu odvolania žalovaného, v ktorom

uviedol, že žalovaný sa snažil priloženým vyjadrením svedka Ing. A. zmeniť dôkaznú situáciu.
Doloženie čestného vyhlásenia svedka je dôkazom manipulovania zo strany žalovaného a absolútnym
spochybnením hodnovernosti jeho samotného, ako aj jeho skorších tvrdení o tom, že za obsah tvrdení
v článku nenesie zodpovednosť. Žalovaný sa sám usvedčuje z klamstva a zavádzania. Odvolací súd bynemal brať tento dôkaz do úvahy, keďže je zrejmé, že medzi týmto vyhlásením svedka a jeho výpoveďou
z 19. 06. 2006 pred súdom je rozdiel. Na pojednávaní svedok potvrdil stretnutie žalovaného s novinárom
v R. U. a po siedmych rokoch tvrdí, že k stretnutiu nedošlo. Na preukázanie účelovosti tvrdenia svedka

je potrebné poukázať na to, že žalovaný a svedok už vyše desať rokov vystupujú v rôznych súdnych
konaniach proti žalobcovi v pozícii, že sa vzájomne zastupujú, resp. vystupujú buď ako žalobcovia alebo
žalovaní. Svedok A. je so žalobcom v nepriateľskom vzťahu o čom svedčí aj konanie na Okresnom súde
Levice pod sp. zn. 6C/16/2003. Žalovaný po doručení rozsudku a oboznámení sa s dôvodmi rozhodnutia
dodatočne vyhotovil čestné vyhlásenie, pričom toto podpísal svedok, ktorý sa v tomto vyjadruje k obsahu

spisu a samotného rozsudku, hoci nie je stranou sporu a nemá zákonnú možnosť poznať obsah spisu.

18. V podaní žalobcu doručenom súdu prvej inštancie dňa 31. 12. 2013 označené ako doplnenie
odvolania, stanovisko žalovaného k vyjadreniu žalobcu zo dňa 10. 12. 2013 uviedol, že dňa 27. 12. 2013
podal trestné oznámenie na K.. K. C., žalobcu, na Okresnej prokuratúre Nové Zámky pre podozrenie
z trestného činu výpovede a krivej výpovede. Uviedol, že žalobca dňa 24. 12. 2013 rozdistribuoval v

noci a ráno na Štedrý deň do tisícok domácností v mieste bydliska žalovaného podlú a hanlivú farebnú
vianočnúpohľadnicuoväznenížalovanéhovIlaveadopustilsatakohováranianainternete.Žalobcadňa
12. 12. 2013 doručil Okresnému súdu Levice vyjadrenie, v ktorom klame a zavádza. Záverom uviedol,
že ako občan a novinár, ktorý trpí prenasledovaním a šikanovaním od roku 2001 požiadal o začatie
trestného stíhania.

19. Následne vecnú správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie preskúmal v odvolacom konaní odvolací
súd, ktorý rozsudkom zo dňa 19. 01. 2014, č. k. 5Co/17/2014-731 zmenil rozhodnutie súdu prvej
inštancie zo dňa 09. 10. 2013, č. k. 6C/18/2003-694 tak, že žalobu žalobcu zamietol. Žalobca proti
rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie, o ktorom rozhodol Najvyšší súd SR uznesením zo dňa 23.

03. 2017, č. k. 3 Cdo 469/2015-774 tak, že rozsudok Krajského súdu v Nitre zo dňa 19. 11. 2014, sp. zn.
5Co/17/2014 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie pridŕžajúc sa v ďalšom konaní
právneho názoru dovolacieho súdu vyjadreného v zrušujúcom uznesení (§ 455 CSP).

20. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 Zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok,

ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej
lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP),
prejednalodvolaniebeznariadeniaodvolaciehopojednávania(§385CSPacontrario)adospelkzáveru,
že odvolanie žalovaného je čiastočne dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP
zmenil v tom rozsahu, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

21. S účinnosťou od 01. 07. 2016, prijatím zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, došlo v
súlade s § 473 CSP k zrušeniu zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Nová právna úprava
dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikovateľnosti procesnoprávnych noriem, ktorý znamená, že
nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to aj na konania začaté pred dňom účinnosti CSP

s ustanovenými výnimkami z tohto základného pravidla.

22. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

Podľa § 455 CSP ak bolo rozhodnutie zrušené, a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie súd prvej
inštancie a odvolací súd sú viazaní právnym názorom dovolacieho súdu.
Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa § 378 ods. 1 CSP na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní
pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 220 ods. 2 veta tretia CSP súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Podľa § 217 ods. 2 veta prvá CSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňomnadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

23. Odvolací súd preskúmaním spisového materiálu zistil, že žalobca sa žalobou podanou na súde
prvej inštancie dňa 22. 03. 2002 domáhal voči žalovanému ochrany osobnosti a nemajetkovej ujmy vo
výške 9 958,17 eura (300 000,- Sk) na tom skutkovom základe, že dňa 07. 02. 2002 uverejnil denník
s celoslovenskou pôsobnosťou Národná Obroda článok s názvom „Kauza krádeže UNICO TRADU má

veľa podôb“ na titulnej strane s pokračovaním na siedmej strane s názvom „Chmáry nad privatizáciou
Elektrosvitu“. V uvedenom článku bolo napísané, že žalobca s dvoma kolegami na dvoch autách
prepadol jeho rodinný dom v Palárikove, kde hodiny kopali do brány, vyhrážali sa mu zabitím, použitím
zbrane a natretím kľučiek antraxom, únosom jeho štyroch maloletých detí, ďalej, že si žalobca „kúpil“
políciu a že násilím, šikanovaním, vyhrážaním a zastrašovaním ho omámeného prinútil previesť svoj
podiel na spoločnosti Unico Trade, s. r. o., na K.. K. C.. Uvedené tvrdenia mali zasiahnuť žalobcu

negatívne vo vzťahu k jeho súkromnému ako aj pracovnému životu, v dôsledku čoho ho negatívne
vnímalo okolie a v nadväznosti na to zmenil svoje správanie samotný žalobca. Súd prvej inštancie vo
veci rozhodol rozsudkom zo dňa 21. 05. 2007, č. k. 6C/18/2003-257, ktorým uložil žalovanému zdržať
sa do budúcnosti akýchkoľvek vulgárnych a urážlivých vyjadrení ústnych alebo písomných smerujúcich
voči osobe žalobcu. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 300.000,- Sk, do troch dní

od dňa právoplatnosti rozsudku. Ďalej žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov
19 392,- Sk, do troch dní od dňa právoplatnosti rozsudku. Predmetný rozsudok napadol odvolaním
žalovaný, v dôsledku čoho vecnú správnosť rozsudku posudzoval odvolací súd, ktorý uznesením zo
dňa 19. 05. 2010, č. k. 5Co/184/2007-393 zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uznesením zo dňa 21. 09. 2012, č. k. 6C/18/2003-532 súd prvej

inštancie pripustil zmenu žalobného návrhu. Následne súd prvej inštancie vec opätovne právne posúdil
v intenciách zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu a rozhodol rozsudkom zo dňa 09. 10. 2013, č.
k. 6C/18/2003-694, ktorým žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 9 958 eur do troch dní
od právoplatnosti rozsudku. O trovách konania si súd vymienil rozhodnúť samostatným uznesením po
právoplatnosti tohto rozsudku. Tento rozsudok napadol odvolaním žalovaný. Odvolací súd napadnutý

rozsudok súdu prvej inštancie rozsudkom zo dňa 19. 01. 2014, č. k. 5Co/17/2014-731, ktorým zmenil
rozhodnutie súdu prvej inštancie tak, že žalobu žalobcu zamietol. Proti rozsudku odvolacieho súdu
podal žalobca dovolanie, o ktorom rozhodol Najvyšší súd SR uznesením zo dňa 23. 03. 2017, č.
k. 3 Cdo/469/2015-774 tak, že zrušil rozsudok Krajského súdu v Nitre zo dňa 19. 11. 2014, sp. zn.
5Co/17/2014 a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

24. Dovolací súd v zrušujúcom uznesení zo dňa 23.03.2017, č. k. 3Cdo/469/2015-774, ako hlavný dôvod
k aplikácii procesného postupu v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ vtedy platného OSP, vzhliadol vnútorne
protirečivé a nedostatočné vysvetlené odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu zo dňa 19.01.2014 č.
k. 5Co/17/2014-731, čo malo za následok, že dovolaním napadnutý rozsudok bol vydaný v konaní, v

ktorom došlo tzv. inej vade majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

25. Podmienkou priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, t. j. materiálnej satisfakcie, je vždy
preukázanie existencie závažnej ujmy, ktorá je determinovaná a závislá na individuálnych okolnostiach
prejednávanej veci. Za závažnú ujmu je potrebné považovať taký druh ujmy, ktorý daná fyzická osoba

vzhľadom na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo, intenzitu nároku, jeho trvanie, alebo dopad
a dôsledky považuje za ujmu značnú. V tejto súvislosti však nie sú rozhodujúce pocity dotknutej osoby,
ale objektívne kritérium v tom smere, ako by predmetnú ujmu na danom mieste a čase vnímala aj
každá iná fyzická osoba nachádzajúca sa v obdobnom spoločenskom postavení a aj situácii. Právo na
ochranu osobnosti je tým inštitútom, v rámci ktorého sú nedielne chránené jednotlivé čiastkové práva

zabezpečujúce občianskoprávnu ochranu konkrétnych stránok osobnosti fyzickej osoby. Predmetom
takejto ochrany sú jednak nemateriálne hodnoty a stránky osobnosti človeka (meno, česť, dôstojnosť,
súkromie, telesná integrita a pod.), jednak prejavy osobnej povahy (napr. podobizne, zvukové záznamy).
Otázku prípadného negatívneho dotknutia sa týchto čiastkových práv v rámci práva na ochranu
osobnosti je potrebné u každej fyzickej osoby posudzovať samostatne.

26. V prejednávanej veci odvolací súd aj v dôsledku vplyvu záväzného právneho záveru dovolacieho
súdu (§ 455 CSP) obsiahnuté v jeho zrušujúcom uznesení zo dňa 23.03.2017 č. k. 3Cdo/469/2015-774
zdieľatennázor,žesúdprvejinštancievsúvislostisrozhodovanímopodanejžalobežalobcunaochranuosobnosti a požadovanej náhrady nemajetkovej ujmy v sume 9.958,17 eura v dostatočnom rozsahu
zistil skutkový stav, ktorý následne aj správne posúdil podľa príslušných ustanovení hmotnoprávneho
predpisu (§ 11 a § 13 ods. 1, 2 Obč. zák.).

27. Dôvodom k realizácii procesného postupu v zmysle § 388 CSP zo strany odvolacieho súdu, ktorý sa
prejavil v znížení priznaní náhrady nemajetkovej ujmy žalobcovi o 1/3-inu (po zaokrúhlení), t. j. v sume
6.640 eur, bol odlišný názor odvolacieho senátu v porovnaní s názorom prvoinštančného súdu, pokiaľ
ide o výšku priznanej nemajetkovej ujmy žalobcovi (9.958,17 eura) ako primeraného zadosťučinenia

(satisfakcie).

28. Z obsahu žalobného petitu uplatneného v danej veci je možné konštatovať, že žalobca si zvoli
ak prostriedok súdnej ochrany žalobu satisfakčnú v zmysle § 13 Obč. zák., pričom ním určená suma
zadosťučinenia predstavovala 9.958,14 eura. Ak sú v takomto prípade splnené zákonné podmienky
na priznanie primeraného zadosťučinenia, súd nemá iba právo, ale zároveň má aj povinnosť takejto

žalobe o poskytnutie primeraného finančného zadosťučinenia vyhovieť. V prejednávanej veci zhodne
odvolací, ako aj prvoinštančný súd konštatuje na strane žalobu splnenie podmienok pre priznanie
zadosťučinenia vo finančnej forme, avšak odvolací súd sa so súdom prvej inštancie rozchádza v
názore ohľadne primeranej výšky tohto poskytnutého zadosťučinenia. Túto výšku určil odvolací súd
v porovnaní so súdom prvej inštancie o 1/3-inu nižšiu, reagujúc pritom na osobitosť prejednávanej

veci spočívajúcu, či už v konkrétnych okolnostiach zverejnenia článku „Kauza krádeže UNICOTRADU
má veľa podôb“ zverejneného v bývalom denníku s celoslovenskou pôsobnosťou Národná Obroda
dňa 07.02.2002, alebo v okolnostiach vyskytujúcich sa, či už na strane žalobcu alebo žalovaného. V
prípade uverejnenia predmetného článku je potrebné vychádzať z toho, že aj keď v inkriminovanom čase
išlo o denník s celoslovenskou pôsobnosťou, tak samotný článok, ako jeden celok nebol publikovaný

na titulnej strane, kde bol uvedený iba jeho názov: „Kauza krádeže UNICOTRADU má veľa podôb“,
pričom zvyšná a dá sa povedať, že aj podstatná druhá časť tohto článku bola uvedená až na 7.
strane denníka zo dňa 07.02.2002 „Chmáry nad privatizáciou Elektrosvitu“ čo podľa názoru súdu malo
vplyv na komplexné oboznámenie sa s obsahom tohto článku zo strany čitateľov, resp. odberateľov
tohto denníka. Pokiaľ ide o osobu žalobcu, tak z obsahu spisu je možné ustáliť, že ide o podnikateľa,

ktorý v súvislosti s podnikaním vo svojej oblasti prichádza do styku s obchodnými partnermi, avšak
zverejnenie predmetného článku nevyvolalo až tak negatívne následky, ktoré by sa prejavili v zániku
jeho podnikania. V okruhu v konaní vypočutých svedkov po poučení podľa § 126 ods. 1 OSP odvolací
súd poznamenáva, že ide o osoby z blízkeho rodinného prostredia žalobcu, kolegov z podnikania a
známych, ktorí potvrdili vznik zdravotných a psychických problém u žalobcu po uverejnení predmetného

článku, ktorý v danom prípade aj podľa odvolacieho súdu mohol pôsobiť ako hlavný, avšak nie jediný
spúšťač týchto problémov. V tejto súvislosti je potrebné prihliadať aj na vek žalobcu a s ním spojené
nebezpečenstvo vzniku civilizačných chorôb na jeho strane (vysoký krvný tlak), ktoré v danom prípade
takisto pôsobia ako objektívne faktory ovplyvňujúce zdravotný a psychický stav aktívne činnej osoby v
podnikateľskej sfére. V prípade obidvoch sporiacich sa strán ide o osoby so zdravotnými problémami,

pričom žalovaný je osoba poberajúca kvôli nepriaznivému zdravotnému stavu invalidný dôchodok 492
eur mesačne. Pokiaľ ide o osobu žalobcu, tak z obsahu spisu a ani prednesov strán sporu nie je
možné vyvodiť ten záver, že táto osoba sa nad mieru obvyklú angažuje v politickom, kultúrnom alebo
spoločenskom živote do takej miery, že zverejnený článok mohol žalobcu ako verejne činnú a známu
osobu zdiskreditovať aj v týchto oblastiach. Za danej situácie, ktorá však nenastala, by bolo dôvodné

zo strany žalobcu požadovať zaplatenie nemajetkovej ujmy vo výške 9.958,14 eura, t. j. ako uplatnil v
žalobnom petite a v akej výške mu ju priznal aj prvoinštančný súd v napadnutom rozsudku. K výške
priznanej náhrady nemajetkovej ujmy odvolacím súdom v danom prípade je potrebné uviesť to, že síce
bola určená na základe voľnej úvahy súdu, ktorá však určite nie je svojvôľou, pretože odvolací súd v
tejto súvislosti prihliadal jednak na závažnosť ujmy vzniklej na osobnostných právach žalobcu, ako aj

na okolnosti, za ktorých k porušeniu týchto práv došlo. Určenie výšky peňažnej satisfakcie tak, ako je
uvedená vo výrokovej časti tohto rozsudku považuje odvolací súd vzhľadom na okolnosti a špecifiká
prejednávanej veci v súlade s požiadavkou spravodlivosti. Takisto vzniklú ujmu na strane žalobcu,
vyjadrenú vo finančných prostriedkoch je z objektívneho pohľadu vnímať tak, akoby ju v danom mieste a
čase vnímala každá iná fyzická osoba nachádzajúca sa v obdobnom spoločenskom postavení a situácii,

aké mal v inkriminovanom čase žalobca.

29. Na margo odvolacích dôvodov, tak ako ich prezentoval žalovaný vo svojom písomnom odvolaní
voči rozsudku OS Levice zo dňa 09.10.2013 č. k. 6C/18/2013-694 týkajúcich sa jeho nedostatkupasívnej legitimácie, vykonštruovania dôkazov súdom a nedostatočného vypočutia svedkov, odvolací
súd poznamenáva, že tieto odvolacie dôvody považuje za nepreukázané a tým aj z právneho hľadiska
irelevantné. Takisto zo strany prvoinštančného súdu v súvislosti s realizáciou jednotlivých pojednávaní

v neprítomnosti žalovaného, nedošlo k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý proces. O tom, či
je rozsudok zákonný alebo nie, rozhodujú v rámci zákonných opravných prostriedkov súdy vyššieho
stupňa (krajský alebo Najvyšší súd) v rámci systému všeobecných súdov, alebo Ústavný súd.

30. Vo zvyšnej časti uplatnenej žaloby, t. j. nad sumu priznaných 6.640 eur po žalovaných 9.958,17 eura,

odvolací súd podanú žalobu ako nedôvodnú zamietol.

31. O náhrade trov prvoinštančného, odvolacieho a dovolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 ods.
1, 2 a § 255 ods. 1 CSP s tým, že vzhľadom na celkový pomer úspechu žalobcu v týchto konaniach,
ktorý bol 1/3-ina (úspech v 2/3-ách - neúspech 1/3-ina) priznal súd žalobcovi nárok na náhradu týchto
trov voči žalovanému v rozsahu 33 %.

32. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).