Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 6. jún 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4To/37/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7917010254
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 06. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Homzová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7917010254.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Homzovej a sudcov
JUDr. Jaroslava Chleboviča a JUDr. Anny Kohutovej, na verejnom zasadnutí konanom dňa 6. júna
2018, v trestnej veci obžalovaného T. Y., pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods.1, ods.2
písm. a), písm. b) Tr. zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trebišov zo dňa
25.1.2018, sp. zn. 3T/55/2017 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie obžalovaného T. Y..

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Trebišov zo dňa 25.1.2018, sp. zn. 3T/55/2017 bol obžalovaný T. Y. uznaný
vinným z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods.1, ods.2 písm. a), písm. b) Tr. zák., s
poukazom na § 138 písm. a) Tr. zák. a § 139 ods.1 písm. c) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

dňa XX.X.XXXX v čase okolo 15.30 hod. v rodinnom dome č. XXX/XX na ul. V. v M. sa po
predchádzajúcich verbálnych nezhodách slovne vyhrážal svojej družke E. M. slovami „zabijem ťa,
zakopem ťa na záhrade a na polícii nahlásim tvoju nezvestnosť a náš syn zostane sirota“, následne v
kúpeľni rodinného domu poškodenú zatlačil do kúta, kde jej ľavou rukou prekryl ústa a pravou rukou jej
priložil k brušnej dutine nôž s červenou rukoväťou a dĺžkou čepele asi 12 cm, a keď ho poškodená od
seba odstrčila, tak s nožom v ruke sa na poškodenú zahnal, a keď ho prosila, aby jej neublížil,

že s ním zostane, tak od ďalšieho konania upustil, čím u poškodenej E. M. vzbudil dôvodnú obavu o
jej život a zdravie.

Za to okresný súd uložil obžalovanému podľa § 360 ods. 2 Tr. zák., s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák. trest
odňatia slobody vo výmere 10 (desať) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. súd výkon uloženého trestu odňatia slobody obžalovanému
podmienečne odložil.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. určil skúšobnú dobu na 2 (dva) roky.

Proti tomuto rozsudku, bezprostredne po jeho vyhlásení, odôvodnení a poučení o opravnom prostriedku

zahlásil odvolanie obžalovaný. V písomných dôvodoch odvolania uviedol, že odvolanie podáva proti
výroku o vine, ako aj treste. Poznamenal, že sa nestal skutok, pre ktorý je vedené trestné konanie,
pretože kritického dňa sa svojej družke E. M. nevyhrážal ani zabitím, ani inou ujmou. Teda tvrdenia
uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozsudku sa nestali, vôbec nedošlo ku skutku ktorý mu je
kladený za vinu, a tento skutok sa vôbec nestal.

Z toho dôvodu namietal aj právnu kvalifikáciu skutku, pretože vôbec a ničím nebolopreukázané, aby sa mal poškodenej vyhrážať. Vykonaným dokazovaním pred súdom prvého stupňa
bolo preukázané, že malo dôjsť k verbálnym nezhodám medzi ním a poškodenou, avšak nikto iný okrem
neho, poškodenej a jeho syna T. sa kritického dňa v dome nenachádzal.

Vtejtosúvislostiupriamilpozornosťnatúskutočnosť,žepočasceléhodokazovaniapredprvostupňovým
súdom poprel skutok, ktorý je predmetom obžaloby a v podstate medzi ním a poškodenou z hľadiska
tvrdení boli kontradiktórne tvrdenia, ktoré prvostupňový súd podľa jeho názoru nesprávne vyhodnotil,
pokiaľ ho uznal za vinného, aj keď žiadnym priamym dôkazom nebolo preukázané, aby sa stal skutok,

za ktorý bol uznaný za vinného a odsúdený.

Keďže priamym svedkom verbálneho incidentu bol aj jeho syn T. Y., ktorý má toho času viac ako sedem
rokov, má za to, že bolo potrebné vypočuť pred súdom jeho syna, ako priameho svedka za účelom
zistenia, ako prebehol skutok, ktorý sa mu kladie za vinu. Na hlavnom pojednávaní navrhoval výsluch
svedka t.j. svojho syna T. Y. aj keď je maloletý, avšak z hľadiska veku vie popísať okolnosti skutku,

súd však maloletého svedka nevypočul s tvrdením, že psychologička neodporučila výsluch maloletého
svedka pre jeho nízky vek a nevhodné prostredie, v ktorom by mal byť vypočutý.

Domnieva sa, že boli zabezpečené všetky okolnosti za účelom výsluchu svedka maloletého, ktorý bol
priamym svedkom nachádzajúcim sa v dome, kde sa mal skutok stať a to aj s prihliadnutím k tomu, že

aj v civilných konaniach, v rodinných veciach sú vypočúvané maloleté osoby, ktoré vedia prejaviť svoj
názor a opísať skutok objektívne, a preto si myslí, že súd nepostupoval správne pokiaľ upustil od jeho
návrhu, a aj zámeru vypočuť maloletého ako svedka na hlavnom pojednávaní.

Dôležité totiž je, aby všetci spôsobilí svedkovia boli vypočutí na hlavnom pojednávaní, zvlášť priami

svedkovia skutku, pretože podľa jeho názoru len takto sa dá objektívne preukázať, aký bol priebeh
incidentu, a či vôbec došlo ku skutku, ktorý je predmetom obžaloby, a za ktorý bol uznaný aj za vinného.
Okrem vyššie už uvedených priamych svedkov, nepriami svedkovia N. M., L. Q. a L. Q. pri skutku
priamo neboli, tento skutok iba reprodukovali z počutia poškodenej, ktorá je s nimi v rodinnom vzťahu,
poprípade žije v spoločnej domácnosti so svedkom Q..

Prvostupňový súd sa teda v konaní, ktoré predchádzalo rozsudku neriadil základnou zásadou trestného
konania uvedenou v § 2 ods. 10 Tr. por. a nepostupoval tak, aby bol náležite zistený skutkový stav
veci. Nevenoval sa s rovnakou starostlivosťou objasneniu okolnosti svedčiacich v jeho prospech, ako aj
objasneniu okolnosti svedčiacich proti nemu.

Prvostupňovýsúdvnapadnutomrozsudkukonštatuje,žejehovina,akoobžalovanéhoboladostatočným
spôsobom preukazovaná, a že jeho obranu súd vyhodnotil ako účelovú a nezodpovedajúcu skutočnosti.
Podľa jeho názoru z dôvodov napadnutého rozsudku vôbec nie je zrejmé, na základe akých právne
relevantných dôkazov a konkrétnych tvrdení došiel súd k záveru o jeho vine, priebehu skutku, a teda k

tomu, že sa mal vyhrážať poškodenej smrťou.

Podotkol, že prvostupňový súd konštatuje, že sa vyhrážal smrťou poškodenej takým spôsobom, že u
nej vzbudil dôvodnú obavu o život a zdravie, avšak zároveň poukázal na to, že poškodená v čase, keď
podľa tvrdenia súdu sa mal stať skutok, neurobila ani telefonicky, ani osobne trestné oznámenie naňho

ako na obžalovaného, nemala teda žiadnu obavu a rozhodla sa oznámiť vec polícii až na druhý deň, čo
svedčí o tom, že v skutočnosti k žiadnym vyhrážkam z jeho strany voči poškodenej nedošlo, a že tento
skutok, ktorý mu je kladený za vinu sa vôbec nestal.

Vyššie uvedené skutočnosti jednoznačne nasvedčujú tomu, že rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu

predchádzalo má zrejmé vady, predovšetkým v tom, že boli porušené ustanovenia, ktorými sa má
zabezpečiť objasnenie veci ( § 2 ods. 10 Tr. por.), a preto pokiaľ súd rozhodol bez náležitého zistenia
skutkového stavu veci a vykonania podstatných dôkazov navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
v celom rozsahu podľa § 321 ods. 1 písm. a), c) Tr. por. zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju
v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

V doplnení odvolania opätovne uviedol, že verbálnej nezhode medzi ním a jeho bývalou družkou E. M.
(vraj nebezpečného vyhrážania „zabitím, zakopaním na záhrade, nezvestnosť, ich syn ostane sirota,
vraj v kúpeľni zatlačenie do kúta, prekrytie úst, priloženie k brušnej dutine nôž, a pod.", ako sa to uvádzanepravdivo v rozsudku prvostupňového súdu), bol jediný svedok a to aj jeho syn mal. T. Y., ktorý toho
času má 7 rokov, prvostupňový súd napriek jeho návrhu mal. syna T. Y. nevypočul, a ani sa nezaoberal
lekárskou správou MUDr. V. V., Y.. zo dňa 11.1.2018 a výpoveďou mal. syna pred uvedenou doktorkou,

príp. vypočutím cit. doktorky („ocko nemal nožík len kričali..."), v napadanom rozsudku sa dokonca
prvostupňový súd ani nezmieňuje o takejto závažnej správe, ale postačilo na jeho odsúdenie iba to, že
iná psychologička (PhDr. Q.. N. vyhotovila úradný záznam zo dňa 18.1.2018, o čom mal. syn T. tvrdí, že
tam nikdy nebol) uviedla o nevhodnosti vypočutia mal. syna T., prvostupňový súd preto údajne upustil
od zámeru vypočuť mal. syna, ale cit. doktorku mohol a mal vypočuť pre zistenie skutkového stavu veci,

pretože iba jeho mal. syn T. bol ako jediný priamo prítomný a jeho býv. družka E.. M. sa bála, že mal.
syn povie pravdu.

Prvostupňový súd sa uspokojil nepravdivou výpoveďou jeho býv. družky E.. M. a nepravdivej výpovede
nepriamych svedkov jej syna N. M. a synovej družky L. Q., ako aj nového priateľa E.. M. a to Ľ.. Q.
(čo iné sa mohlo očakávať od príbuzných a blízkych osôb) a napokon prvostupňový súd uviedol, že

skutkový stav je objektivizovaný aj listinnými dôkazmi a to zápisom o dychovej skúške (bez uvedenia
výsledku), pričom práve uvedená darovacia zmluva s vecným bremenom o dare z E.. M. na mal. syna T.,
ako aj zmluva o zrušení vecného bremena má opačný efekt, ako to vyhodnocuje prvostupňový súd, tým
skutkový stav nebol spoľahlivo zistený, ale nepravdivými výpoveďami E.. M. a nepriamymi svedkami,
ktorí interpretovali iba to, na čom sa dohodli s E.. M..

Ich výpovede považuje za krivé svedectvo pred súdom, na ktorom sa vzájomne dohodli dňa 19.2.2017,
ale až vo večerných hodinách, keď mal. N. (dcéra N.. M. a L.. Q.) robili oslavy (narodeniny), na ktorých
boli všetci spoločne (E.. M., syn N.. M., synova priateľka L.. Q. a priateľ E.. M.Á. Ľ.. Q.) z uvedeného je
zrejmé, že skutok sa nestal, ale spoločne sa dohodli a vymysleli skutok v uvedený večer na oslave, čo

vysvetľuje aj to, prečo nešla údajná poškodená na políciu po 15,30 hod. ihneď dňa 19.2.2017 oznámiť
skutok, ale až na druhý deň, napokon na uvedenej oslave bol aj mal. syn T., ktorý sa ho raz opýtal -
„prečo ťa ocko (uvedení) nemajú radi".

Ak nepriama svedkyňa L. Q. tvrdí, že E.. M. jej všetko povedala čo sa stalo, a ako sa bojí, zároveň jej E..

M. zakázala povedať N. M. - priateľovi (resp. synovi E.. M.), napriek tomu sama sa „nebála" doniesť mal.
syna „T." jemu „obžalovanému", a vraj so synom N.. M. sa porozprávala až keď sa vrátila späť, nemá to
logiku, ak niekto sa takto bojí takejto vyhrážky, určite by nešla „iba" sama odniesť mal. syna „T." otcovi,
ale by vôbec nešla doručiť ich mal. syna jemu, alebo by zobrala svedka, aby sa nebála jeho údajného
útoku, aj to svedčí o vzájomnej nepravdivej výpovede všetkých svedkov o skutku a dohode na klamstve,

kto čo povie, a ako, aby čo najviac ho poškodili.

Celý motív nepravdivých výpovedí jeho býv. družky E.. M. a nepriamych svedkov N.. M., L.. Q. a Ľ.. Q.
voči nemu spočíva v získaní majetku rodinného domu čs. XXX/XX na parcele č. XXX, na ul. V. XXX/XX
v M., vedenej na LV č. XXX v katastrálnom území M., ktorý kúpil on, najprv sa to síce zapísalo na jeho

býv. družku E. M. (mal dlhy, bál sa, že to zoberú), ale po nezhodách sa dohodli, že sa prepíše na ich
mal. syna T., čo sa aj uskutočnilo dňa 17.1.2017 vo forme notárskej zápisnice N XX/XXXX a zároveň
pritom sa zriadi vecné bremeno - doživotné právo bývania a užívania domu a spoločných priestorov a
pozemkov pre nich oboch, ale ona s tým nesúhlasila, podcenil to a súhlasil, že len ona bude mať.

Celý cit. rodinný dom čs. XXX/XX na parc. č. XXX kupoval on, iba sa to prepísalo na jeho býv. družku
a následne dňa 17.1.2017 na ich mal. syna T. Y., nar. XX.X.XXXX, a tým sa začali intrigy voči jeho
osobe, už 19.2.2017 začala robiť a hľadať zámienku, ako ho odstrániť, na základe spoločne vymyslenej
udalosti a dohode na vyššie cit. oslavách dňa 19.2.2017, nasledujúci deň dňa 20.2.2017 (po dohode na
oslavách) oznámila na polícií, že sa jej nebezpečne vyhrážal, ako to uviedla aj na súde, aj so synom

a jeho družkou a následne aj so súčasným priateľom, aby ho za každú cenu odsúdili, aby sa mohla
zmocniť majetku, kde má iba ona vecné bremeno na LV č. XXX v katastrálnom území M., čím by bol z
rodinného domu, ktorý celý kúpil vyhodený, vecné bremeno pre neho nechcela už za žiadnu cenu.

Dôkazom uvedenej skutočnosti a celého motívu proti nemu aj v trestnej veci je získať nadvládu nad

majetkom - rodinným domom na parc.č. XXX atď. v kat. území M. (LV XXX) a následne predať, dôkazom
toho sú aj mobilné rozhovory jeho býv. družky E. M. s jeho dcérou A. . Mobilný rozhovor je zaznamenaný
s uvedením dňa hovoru, čas (hodina, minúta a sekunda), a kto volá (uvedené číslo), ako aj text, čo si
písali medzi sebou, uvedené skutočnosti môže jeho dcéra dosvedčiť aj osobne na súde, pritom E.. M.klame jeho dcéru pri rozhovore, akoby ešte dar mal. synovi T. a o vecnom bremene iba pre E.. M. ešte
dohadujú, teda akoby nebol hotovou vecou, pritom notárska zápisnica N XX/XXXX o dare z E.. M. na
mal. syna T. a vecné bremeno na jeho býv. družku E.. M. už boli spísané dňa 17.1.2017, ale pre neho

vecné bremeno sa nezriadilo, napriek tomu, že dom s pozemkami kúpil on pre mal. syna.

O motíve jeho býv. družky E.. M. predať celý majetok z LV č. XXX v kat. území M.Š. svedčí aj tá
skutočnosť, že jeho býv. družka dňa 20.11.2017 pripravila a podpísala návrh na Okresný súd Trebišov vo
veci zrušenia jej vecného bremena aj so Zmluvou a chcela ho oklamať, aby takúto zmluvu podpísal, že

je to pre dobro ich mal. syna T. zrušiť jej vecné bremeno, ale pravda je iná, uvedomila si, že ona s naším
synom nemôže zrušiť vecné bremeno (jej zriadené) bez jeho prítomnosti ako zákonného zástupcu - otca
mal. syna T., a tým ona nebude môcť predať majetok (z LV č. XXX v k.ú. M.) a kupujúci nebudú mať
záujem kúpiť dom s pozemkami a vecným bremenom do doby plnoletosti mal. syna T..

Jeho býv. družka má snahu ho obmedziť vo vzťahu k mal. synovi T. aj civilnou žalobou, aby sa nemohol

často stretávať s mal. synom, pričom jej syn N. M. je problémový, pretože ho preveruje (vyšetruje) polícia
v drogovej veci, nevedela svojho staršieho syna dobre vychovať, ako chce vychovávať ich mal. syna T.,
pritom vymýšľa rôzne nepravdivé skutočnosti o jeho osobe, aj uvedením jeho dcére A., ktorá to môže
potvrdiť na súde.

Z vyššie uvedených dôvodov, ako aj z dôvodov uvedených v odvolaní navrhol, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol, resp. ho spod obžaloby oslobodil.

Krajský súd na podklade takto podaného odvolania podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a

odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť
postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len
vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Obžalovaný T. Y. na hlavnom pojednávaní poprel spáchanie skutku, ktorý sa mu kladie za vinu a

vypovedal, že na Štedrý večer roku 2016 zistil, že jeho vtedajšia priateľka E. M. má priateľa L. Q.. Ich
spolužitie bolo dovtedy dobré, avšak keď sa dozvedel, že E. M. niekoho má, tak sa ich vzťahy začali
zhoršovať. Nakoľko bol v tom čase rodinný dom na V. G. v M. napísaný na ňu, tak sa spolu dohodli, že
dom prepíšu na ich spoločného syna T. Y. ml., ktorý má t.č. 7 rokov. E. M.Á. ho v tomto období často
provokovala a snažila sa ho provokovať aj prostredníctvom ich syna, že mu s ním zakáže styk, že si

vybaví na to papier a podobne. Za účelom prepisu domu boli dňa 9.1.2017 u notára, kde ona súhlasila
s prepisom domu na ich syna za tej podmienky, že bude mať v tomto dome právo doživotného bývania,
s čím súhlasil. Pôvodne chcel mať aj on v tomto dome právo doživotného bývania, keďže za tento dom
stále spláca pôžičku, s čím však E. M. nesúhlasila, a preto od tohto zámeru nakoniec ustúpil a prenechal
právo doživotného bývania jej. Dňa 14.2.2017 sa s ňou opäť stretol a navrhol jej, aby zrušili jej právo

doživotného bývania v dome, a aby dom ostal čisto iba na syna. Toto zrušenie doživotného práva mali
ísť podpísať k notárovi v pondelok 20. februára. Deň predtým, v nedeľu 19. februára, sa spolu opäť
pohádali, E. M. sa mu opäť vyhrážala tým, že si vybaví papier, na základe ktorého sa nebude môcť
stýkať s ich synom T..

Vo vzťahu k vyhrážkam, ktoré sa mu kladú v obžalobe za vinu uviedol, že sa poškodenej E. M. vôbec
nijako nevyhrážal a nepoužil ani slová „zabijem ťa, zakopem ťa na záhrade“. Vo vzťahu k incidentu,
ktorý sa mal stať v kúpeľni pripustil, že poškodenú mohol pritlačiť dverami o stenu, avšak vyplynulo to
zo stavebného riešenia ich kúpeľne, ktorá je úzka, a keď poškodená stála vtedy pri práčke, tak tým,
že vošiel do kúpeľne, mohol ju trocha dverami pritlačiť, čo však určite nespravil naschvál. Keď vtedy

vchádzal do kúpeľne, v ruke nemal žiaden nôž, ani žiaden iný predmet a na poškodenú sa ani nijako
nezahnal. V čase, keď malo dôjsť k incidentu v kúpeľni, bol ich syn T. od neho asi 2 metre ďalej v chodbe,
všetko videl a určite by vedel potvrdiť, že vtedy v ruke žiaden nôž nemal. Poškodenej nikdy neublížil, ani
sa jej nikdy nijako nevyhrážal a myslí si, že celý tento prípad súvisí so spomínaným rodinným domom,
pretože práve v tom čase poškodená E. M. nemala kde ísť a jej doživotné právo bývania v tomto dome

stále trvá a doposiaľ nebolo zrušené.

Z výpovede svedkyne - poškodenej E. M. vyplynulo, že v predmetný deň, po tom, čo prišla poobede
domov, začala v kuchyni umývať riad a krátko na to prišiel domov aj obžalovaný. Po jeho príchode sazačali rozprávať ohľadom domu. Obžalovaný jej začal hovoriť také veci, že si myslí, že jej ide o dom,
čo však nebola pravda, keďže bola ochotná z domu odísť a obžalovanému aj povedala, že z domu
odíde a nájde si nejaký podnájom. Obžalovaný sa jej na to začal vyhrážať, že ju zabije, zakope na

záhrade, a že jej nezvestnosť nahlási na polícii. Na to išla do kúpeľne zapnúť práčku, pričom obžalovaný
ostal v kuchyni. Keď bola v kúpeľni a chcela zapnúť práčku, tak obžalovaný za ňou prišiel do kúpeľne,
zatvoril dvere a zatlačil ju do kúta a ľavou rukou zapchal ústa. Obžalovaný mal niečo v ruke a tlačil jej to
smerom do brucha. Ona jeho ruku chytila svojimi oboma rukami a snažila sa jeho ruku odtlačiť. Vtedy
si všimla, že obžalovaný mal v ruke kuchynský nôž s červenou rukoväťou, na čo ho začala prosiť, aby

ju nezabíjal. Obžalovaný mal v tom momente úplne zmenenú tvár, akoby to ani nebol on. Po tom, čo
prosila obžalovaného, aby ju nezabil, že s ním zostane, tak obžalovaný išiel z kúpeľne späť do kuchyne
a šiel k synovi T., ktorý tam plakal za kúpeľňovými dverami. Po tomto incidente si zbalila nejaké veci a z
bytu odišla k svojmu staršiemu synovi N. aj s malým T. na rodinnú oslavu jej vnučky, ktorá skončila okolo
pol ôsmej večer. Tam rozprávala synovi N. a jeho priateľke, čo sa u nich doma stalo, teda povedala im,
že obžalovaný sa jej vyhrážal, že ju zabije, že ju zakope na záhrade, a že jej nezvestnosť nahlási na

polícii, a že v kúpeľni na ňu vybral nožík. Následne sa vrátila pred rodinný dom W. V. ulici, v ktorom sa v
tom čase nachádzal obžalovaný, nakoľko ich syn T. mal ísť spať k nemu. Keďže sa obžalovaného bála,
tak iba trúbila z auta, aby obžalovaný vyšiel von a T. si zobral. Z toho, čo sa stalo, bola veľmi šokovaná
a veľmi sa zľakla, že obžalovaný by jej mohol naozaj ublížiť. Celú záležitosť šla potom na druhý deň
nahlásiť na políciu. Na políciu nešla ihneď preto, lebo bola v strese, celú noc nespala, a až do rána

rozmýšľala nad tým, čo má vlastne robiť.

Svedkyňa - poškodená ďalej uviedla, že s obžalovaným sa niekedy hádali aj predtým, ale obžalovaný sa
jej až do predmetného incidentu nikdy nijako nevyhrážal. Dávnejšie jej však hovoril, že keď si niekoho
nájde, tak uvidí, ale to nebrala vážne. Vážne by nebrala ani vyhrážky obžalovaného zo dňa 19.2.2017,

keď sa jej vyhrážal, že ju zabije a zakope na záhrade, avšak veľmi sa zľakla po tom, čo na ňu obžalovaný
vytiahol v kúpeľni nožík. Z obžalovaného má teraz strach, a to hlavne kvôli tomu, že ak by náhodou
prišiel domov, že by jej mohol niečo urobiť alebo ju zabiť. Túto obavu odôvodňuje aj tým, že si pamätá,
ako vyzeral obžalovaný v deň, keď sa jej vyhrážal, teda bojí sa, že by sa také niečo mohlo zopakovať.

Z výpovede svedka N. M. na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že sa dňa 19.2.2017 v popoludňajších
hodinách nachádzal doma v byte na Q. G. v M., kde býva so svojou družkou L. Q. a ich spoločným
dieťaťom, ktoré v ten deň oslavovalo druhé narodeniny. Okolo pol piatej alebo piatej k ním na byt prišla
jeho mama (E. M.), vtedy sa s ním síce nerozprávala, ale jeho družke povedala, že sa jej obžalovaný
vyhrážal, čo vie od svojej družky. Tá mu povedala, že od jeho mamy sa dozvedela, že obžalovaný sa

jeho mame vyhrážal slovami, že ju zakope na záhrade, a že na ňu potom vytiahol v kúpeľni nožík. Toto
všetko mu následne zopakovala aj jeho mama, ktorá u nich v ten večer ostala spať a prespala u nich aj
niekoľko nasledujúcich dní. Mama mala z toho všetkého strach, v tú chvíľu to nechcela riešiť, ale on jej
hovoril, aby išla na políciu a nahlásila, čo sa stalo. Na políciu potom išla mama až na druhý deň ráno.
Počas obdobia, keď spolu s jeho mamou a obžalovaným bývali v spoločnej domácnosti, sa obžalovaný

s mamou často hádal, pretože si myslel, že ho mama podvádza. Pamätá si, že obžalovaný pri hádkach
vykrikoval, že mamu zabije, raz sa ho dokonca pýtal, či nevie o niekom, kto predáva pištoľ.

Svedok L. Q. na hlavnom pojednávaní potvrdil, že dňa 19.2.2017 mu poškodená E. M. písala, že
obžalovaný sa jej vyhrážal, a že ju v kúpeľni chytil pod krk, resp. pod ústa s nožom v ruke. On jej na to

odporučil, aby to šla nahlásiť na políciu. Má vedomosť aj o tom, že poškodenej sa obžalovaný vyhrážal
aj pred týmto útokom, že ju zabije, čo vie od poškodenej E. M.. O týchto vyhrážkach sa dozvedel tak, že
si spolu písali a následne sa aj spolu stretli a ona mu o tom hovorila. Obžalovaný prišiel raz v minulosti
za ním aj do práce so svojím maloletým synom T., kde sa mu vyhrážal, že ho zabije, a že zabije aj E. M.
a mal pritom rôzne narážky. On to však nebral vážne, nakoľko obžalovaného pozná dlhšiu dobu.

Svedkyňa L. Q. na hlavnom pojednávaní uviedla, že dňa 19. februára k ním prišla poškodená E. M., a
to z dôvodu, že jej dcéra mala v ten deň narodeniny. Menovaná prišla aj so svojím synom T., ktorý sa
vtedy hral s jej dcérou, pričom si všimla, že poškodená bola vtedy nejaká čudná, zvláštna. Poškodenú
potom zavolala do kuchyne, kde už boli iba samé dve s tým, že jej urobí kávu. Poškodená bola vtedy

ticho, mala zvesenú hlavu, a preto sa jej opýtala, či sa niečo stalo. Na to poškodená zdvihla hlavu a
začala plakať, na čo jej ona povedala, že nech neplače a nech jej vysvetlí, čo sa stalo. Poškodená jej
vtedy povedala, že keď bola doma s obžalovaným a s ich synom T., že medzi ňou a obžalovaným došlo
k hádke, pri ktorej sa jej obžalovaný vyhrážal, že ju zabije alebo že jej ublíži, a že ju obžalovaný pritlačil opráčku alebo o dvere, a vytiahol na ňu nôž. Poškodená ďalej plakala a vravela, že obžalovaného sa bojí,
a že sa preto k nemu bojí odniesť aj ich syna T.. Ona jej povedala, že nech sa nebojí, že sa to nejako
vyrieši. Všetko to chcela povedať aj svojmu priateľovi N. M.Č., ale poškodená jej vravela, aby mu o tom

nehovorila. Poškodená išla následne malého T. zaniesť obžalovanému, pričom predtým jej povedala, že
sa bojí, ale že ho tam musí odniesť. Následne o všetkom, aj napriek tomu, že jej to poškodená zakázala,
porozprávala svojmu priateľovi N., s ktorým sa zároveň dohodli, že poškodená u nich prespí.

Z prečítaných zápisníc o konfrontáciách z prípravného konania vyplýva, že ako obžalovaný, tak aj

poškodená E. M. a svedok L. Q. zotrvali na svojich tvrdeniach aj pri vykonaných konfrontáciách v
prípravnom konaní.

Z vyjadrenia psychologičky PhDr. Q. N. (úradný záznam zo dňa 19.1.2018) je zrejmé, že výsluch
maloletého svedka T. Y. ml. na súde vôbec neodporúča, a to z dôvodu jeho nízkeho veku a absolútne
nevhodného prostredia, v ktorom by mal byť maloletý za daných okolností vypočúvaný (z uvedeného

dôvodu súd upustil od zámeru vypočuť maloletého ako svedka na hlavnom pojednávaní a návrh
obhajoby na jeho výsluch odmietol).

Skutkový stav bol objektivizovaný aj listinnými dôkazmi, a to zápisom o dychovej skúške, rozsudkom
Okresného súdu Trebišov, ktorým bola schválená darovacia zmluva a zmluva o schválení vecného

bremena k rodinnému domu č.s. XXX v M., zmluvou o zrušení vecného bremena a lekárskou správou
z vyšetrenia maloletého T. Y. ml. v ambulancii detskej psychiatrie.

Na základe takto vykonaného dokazovania okresný súd spoľahlivo a bez pochybnosti zistil skutkový
stav zodpovedajúci výrokovej časti tohto rozsudku. Vina obžalovaného T. Y. bola dostatočne preukázaná

výpoveďou poškodenej E. M.Č., ako aj do nej zapadajúcimi výpoveďami svedkov L. Q., N. M. a L.
Q., v kontexte ktorých okresný súd obranu obžalovaného vyhodnotil ako účelovú a nezodpovedajúcu
skutočnosti, motivovanou jeho snahou vyhnúť sa trestnoprávnej zodpovednosti za svoje protiprávne
konanie.

Nadriadený súd zaoberajúc sa dôvodmi odvolania obžalovaného T. Y. zistil, že okresný súd postupoval
zákonne a správne, keď uznal obžalovaného T. Y. vinným z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa
§ 360 ods.1, ods.2 písm. a), písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. a) Tr. zák. a § 139 ods.1
písm. c) Tr. zák.
Ani nadriadený súd nezistil žiadne konkrétne skutočnosti, pre ktoré by mohol vysloviť, že výpoveď

poškodenej E. M. je nevieryhodná. Svedkovia N. M., L. Q., L. Q. potvrdili výpoveď poškodenej E. M..
Poškodená vysvetlila prečo nepodala trestné oznámenie hneď ako ku skutku došlo, ale najprv išla na
oslavu narodenín. Uvedomila si, že má veľký strach zo svojho druha, bojí sa, že svoje vyhrážky aj
uskutoční a ku bruchu jej priložil nôž.

OkresnýsúduvažovalovýsluchumaloletéhosvedkaT.Y.zaprítomnostipoškodenejE.M.apsychológa,
avšak PhDr. N. uviedla, že výsluch maloletého na súde vôbec neodporúča a to z dôvodu jeho nízkeho
veku a nevhodného prostredia, v ktorom by mal byť maloletý vypočúvaný. Aj z lekárskej správy MUDr.
K. V. z ambulancie detskej psychiatrie vyplynulo, že sa jedná o veľmi citlivé dieťa a dieťa nemôže byť
postavené do úlohy rozhodcu medzi rodičmi. Na základe vyjadrenia kompetentných lekárov okresný súd

správne upustil od výsluchu maloletého svedka T. Y..

Výsledkami vykonaného dokazovania bolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že skutok sa stal
tak, ako ho ustálil okresný súd vo výrokovej časti napadnutého rozsudku.

Odvolací súd nezistil pochybenie prvostupňového súdu ani pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu.
Trest, ktorý bol obžalovanému T. Y. uložený okresným súdom zodpovedá zákonným hľadiskám
uvedeným v § 34 ods.4 a § 38 ods.2 Tr. zák. Osoba obžalovaného T. Y. je v napadnutom rozsudku
hodnotená plne, v súlade s výsledkami vykonaného dokazovania. Okresný súd správne prihliadol na
spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností, keďže

poľahčujúce ani priťažujúce okolnosti u obžalovaného zistené neboli.

Keďže odvolací súd nezistil žiadne pochybenie v postupe a rozhodnutí prvostupňového súdu, rozhodol
tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.