Rozsudok ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 7. november 2017

Súd: Okresný súd Brezno
Spisová značka: 6Csp/44/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6317202269
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tibor Gál

ECLI: ECLI:SK:OSBR:2017:6317202269.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Brezne, samosudcom JUDr. Tiborom G., v právnej veci žalobkyne Q. E., nar.

XX.XX.XXXX, bytom Q. C. U. XXX/XX, R., zast. JUDr. Vladimírom Sidorom, advokátom, so sídlom
AK Železničná 4/A, Hlohovec, proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, so
sídlom Pribinova 25, Bratislava zast. Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom AK
Kubániho 16, Bratislava, v konaní o zaplatenie 416,59 Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 416,59 Eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 %
ročne od 04.12.2016 až do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

II. V prevyšujúcej časti úrokov z omeškania súd žalobu z a m i e t a .

III. Žalobkyňa m á n á r o k na náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa vo veci domáhala toho, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť jej 416,59
Eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 11.11.2016 až do zaplatenia, a to na tom
skutkovom a právnom základe, že dňa XX.XX.XXXX uzatvorili strany zmluvu o spotrebiteľskom úvere
revolvingového typu, v tejto zmluve však neboli správne uvedené údaje o podmienkach poskytovaného
úveru, namiesto sumy 540,- Eur deklarovanej v zmluve bol žalobkyni poskytnutý úver len vo výške

522,- Eur, pričom úročenie bolo počítané z celej sumy uvedenej v zmluve. Tá však bola znižovaná
o poplatok za poskytovanie úveru, čiže reálne jej celá uvádzaná suma poskytnutá nebola. Podobne
bola nesprávne vypočítaná ročná percentuálna miera nákladov, ktorá nebola v hodnote 20,91 %, ale v
skutočnosti oveľa vyššia, a to v závislosti od toho, či pre jej výpočet je použitá suma 540,- Eur alebo
522,- Eur, v obidvoch prípadoch však presahuje 80 %. Medzi stranami totiž bola uzavretá aj dohoda
o poskytovaní služieb, v zmysle ktorej k stanovenej splátke úveru mala žalobkyňa platiť pravidelne aj
poplatok za tieto služby, spolu teda jej splátka predstavovala 32,27 Eur mesačne. Keďže najvyššia

prípustná miera odplaty je stanovená ako dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov
bánk a pobočiek zahraničných bánk pre jednotlivé typy novoposkytnutých spotrebiteľských úverov za
kalendárny štvrťrok predchádzajúci uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy, v zmysle tabuľky zverejnenej na
stránke Národnej banky Slovenska k 30.06.2014 pre spotrebiteľské úvery so zmluvnou splatnosťou
od 1 do 5 rokov bola RPMN 14,36 %. V zmluve potom chýbali aj náležitosti v zmysle § 9 ods. 2
Zákona č. 129/2010 Z.z., žalovaný v zmluve neuviedol spôsob započítania splátky úveru na istinu,
úroky a poplatky ako to vyžaduje zákon. V zmluve rovnako nie je uvedená ani konečná splatnosť úveru

označená konkrétnym dátumom. Priemerná hodnota ročnej úrokovej sadzby pre podobné typy úverov
bola 10,72 % v zmysle údajov Národnej banky Slovenska, ročná úroková sadzba predmetného úveru
bola 18,03 %, čo predstavuje takmer dvojnásobok a podľa názoru žalobkyne sa takouto úrokovou
mierou porušuje zákon, keďže výška úrokov sa nesmie priečiť dobrým mravom. Zmluva o úvere jeneplatná pre absenciu jej podstatnej náležitosti (dojednanie o úroku) a žalobkyňa je povinná podľa
zásady o bezdôvodnom obohatení vrátiť žalovanému len poskytnutú sumu úveru. Žalobkyňa takisto
poukázala na neplatnosť dohody o poskytnutí služby, ktorá bola podpisovaná spolu so zmluvou o úvere,

žalobkyni mali byť poskytnuté služby spočívajúce v odklade splatnosti splátok, informácií o zostávajúcich
záväzkoch, informácií pred splatnosťou splátky, o prijatí platby, prepárovaní platby na príslušnú zmluvu
a podpore call centra. Za túto službu žalovaný inkasoval odplatu mesačne vo výške 2,51 % zo sumy
schváleného úveru, zníženej o sumu poplatku za poskytnutie úveru, ktorá predstavovala 13,10 Eur
mesačne, celkovo teda 471,60 Eur. Tým došlo k ďalšiemu navýšeniu nákladov spotrebiteľa o 98 %.

Výška takejto sumy však nie je žiadnym spôsobom odôvodnená, ide o fiktívne plnenia veriteľa, za ktoré
musel klient uhradiť vysokú odplatu a nie je plnením, ktoré slúži záujmom spotrebiteľa, naopak slúžiacim
len záujmom veriteľa. Z týchto dôvodov je aj takáto dohoda neplatná z dôvodu neprijateľnosti.

2.Žalovanýžiadalžalobuzamietnuť,pričomvprvomradevzniesolnámietkumiestnejnepríslušnosti,keď
bezdôvodnéobohateniejeosobitnýmnárokom,ktorýnemácharakterspotrebiteľskýchadodávateľských

vzťahov, žaloba tak mala byť podaná na Okresnom súde Bratislava I. Žalovaný taktiež poprel tvrdenia
o nesprávnom údaji o RPMN s tým, že žalobkyňa neoznačila žiadny dôkaz, v zmysle ktorého by bolo
možné vyvodiť záver o nesprávnosti výpočtu žalovaného v zmluve. V prílohe uviedol svoj výpočet
RPMN, kde vychádzal z výšky poskytnutého úveru 540,- Eur, s poplatkom za poskytnutie úveru 18,- Eur
uhrádzanýmpriposkytnutíúveru,smesačnousplátkou32,27Eurpočas36-tichmesiacov,spovinnosťou

spotrebiteľa zaplatiť celkovo 1 161,72 Eur. Z výpočtu vyplynul výsledok X=0,2091, percentuálne teda
20,91 %. Ako ďalej žalovaný uviedol, poplatok za poskytnutie úveru je rozšírenou cenou poskytnutého
plnenia, žalobkyňa ako spotrebiteľ bola o tomto poplatku informovaná, aj o tom, že o uvedenú sumu
bude znížená suma poskytovaného úveru. Tento ani nie je v rozpore so zákonom. V rozpore so
zákon takisto nebolo započítanie uvedeného poplatku na sumu poskytovaného úveru. V zmysle §

502 ods. 1 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný platiť úroky v dojednanej výške, inak najvyššej
prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Teda aj v prípade, že by dojednaná
úroková sadzba bola v rozpore so zákonom, nemalo by to následok neplatnosti takéhoto zmluvného
dojednania, len vznik povinnosti na platenie odplaty v najvyššej prípustnej miere v zmysle § 502 ods.
1 Obchodného zákonníka. Najvyššia miera odplaty bola regulovaná nariadením vlády č. 87/1995 Z.z.,

pričom v čase uzavretia zmluvy nesmela prevýšiť dvojnásobok úrokových mier úverov pre domácnosti
zverejňovaných na webovom sídle Národnej banky Slovenska ako súčasť úrokovej štatistiky za prvý
mesiac kalendárneho štvrťroka predchádzajúceho uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy. Rovnako § 53 ods.
6 Občianskeho zákonníka vyjadroval celkovú nákladovosť úveru pre spotrebiteľa a v rozhodnom období
bola táto vo výške 12,60 %, povolený dvojnásobok teda bol 25,20 %. Zmluva o úvere pritom obsahovala

všetky náležitosti v zmysle Zákona č. 129/2010 Z.z., a to vo svojej celistvej podobe v žiadosti o
poskytnutie úveru a v oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi. Žalovaný neporušil zákon ani pri
stanovovaní splátok, keď zákon nevyžadoval, aby boli sumy istiny, úroky a iných poplatok tvoriacu jednu
splátku, uvedené jednotlivo popri sebe. Takáto požiadavka by mala reálne a praktické opodstatnenie len
vtedy, ak by sa istina, úroky alebo poplatky uhrádzali v iných termínoch splatnosti v rôznych počtoch

splátok a pod. Okrem iného osobitné rozpísanie zložiek splátky by znemožňovalo aj výpočet RPMN. Ani
z rozhodovacej praxe Súdneho dvora EÚ nevyplýva, že by splátky mali byť v zmluve uvedené vo forme
amortizačnej tabuľky, a teda žalovaný je presvedčený o tom, že zmluva obsahuje náležitosti týkajúce
sa uvádzania počtu, výšky a termínov splatnosti splátok v súlade so zákonom. Neprijateľnosť dohody o
poskytovaní služieb nie je riadne zdôvodnená, je len paušálna. Žalobkyňa neuviedla, v čom má spočívať

neprijateľnosť, čo spôsobuje nerovnováhu v postavení strán. Pritom dohodnuté služby si doplnkové a
dobrovoľné a nemajú charakter podmienky alebo predpokladu pre uzatvorenie akéhokoľvek zmluvného
vzťahu medzi poskytovateľom a zákazníkom, napr. pre získanie spotrebiteľského úveru alebo získanie
úveru za ponúkaných podmienok (čl. I. bod 2 dohody). V zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka
pritom cena plnenia nie je predmetom skúmania súdu z hľadiska ich prijateľnosti, t.j. rovnováhy v

právachapovinnostiachzmluvnýchstrán.Žalovanýpoukázalnato,žedohodaboladobrovoľnáanebola
podmienkou na získanie úveru, preto sa ani odplata za poskytnutie balíka služieb nemohla zahrnúť do
výpočtu RPMN pre úver, keďže v zmysle § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z.z. celkovými nákladmi
spotrebiteľa, spojenými so spotrebiteľským úverom sú všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a
poplatku akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom

úvere a ktoré sú veriteľovi známe okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady
na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ
musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver aleboaby ho získal za ponúkaných podmienok. Pokiaľ by teda odplata za poskytnuté služby bola zahrnutá do
celkových nákladov, potom by takýto postup bol v rozpore so zákonom.

3. Súd vykonal vo veci dokazovanie listinnými dôkazmi, na základe ktorých zistil nasledovný skutkový
stav:

4. Dňa XX.XX.XXXX bola medzi stranami uzavretá zmluva o revolvingovom úvere, poskytnutá čiastka
úverumalabyťvovýške540,-Eur,mesačnásplátkaspolusplatboupodľadohodyoposkytovaníslužieb,

ak bude uzavretá, bola stanovená na 32,27 Eur, počet splátok bol 36 a celková čiastka, ktorú musí dlžník
zaplatiť 708,12 Eur. Predpokladaná RPMN za úver mala byť 20,91 %, ročná úroková sadzba 18,03 %
a priemerná RPMN 44,06 %. Poplatok za poskytnutie úveru bol 18,- Eur, pričom v zmluve je uvedené,
že klient žiada o započítanie pohľadávky veriteľa v podobe nesplatených splátok pôžičky, príp. ďalších
záväzkov zo zmluvy o revolvingovom úvere. V oznámení o schválení úveru k Zmluve č. XXXXXXXXXX
sú uvedené rovnaké údaje poskytovaného úveru s tým, že je stanovená splatnosť prvej splátky úveru

01.10.2014 a poslednej splátky úveru 01.09.2017. Celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť, je 690,12
Eur a odplata za poskytnutie služby v zmysle dohody o poskytovaní služieb 471,60 Eur.

5. V rovnaký deň bola spísaná aj dohoda o poskytovaní služieb, v ktorej sa žalobkyňa ako zákazník
zaviazala, že z uzavretej dohody zaplatí mesačne poskytovateľovi odplatu vo výške 2,51 % zo sumy

schváleného úveru, zníženej o sumu poplatku za poskytnutie úveru. Odplata mala byť splácaná spolu
v pravidelných mesačných splátkach, ktorá bude uvedená spolu so splátkami úveru a úrokov za úver v
oznámeníveriteľaoschváleníúverudlžníkovi.Taktiežjevdohodeuvedené,žetietoslužbysúdoplnkové
a dobrovoľné, nemajú charakter podmienky alebo predpokladu pre uzavretie akéhokoľvek zmluvného
vzťahu medzi poskytovateľom a zákazníkom, napr. pre získanie spotrebiteľského úveru alebo získanie

úveru za ponúkaných podmienok.

6. Na základe uzavretej zmluvy bola žalobkyni poukázaná na účet suma 522,- Eur, poplatok za
poskytnutie úveru vo výške 18,- Eur bol odpočítaný zo zmluvne dohodnutej sumy úveru 540,- Eur.
Prostriedky boli na účet žalobkyne poukázané dňa 28.08.2014. Žalobkyňa splácala úver nepravidelne,

spolu žalovanému z tohto zmluvného vzťahu uhradila 938,59 Eur, pričom nad sumu 522,- Eur v žalobe
charakterizovala sumu 416,59 Eur ako preplatok. Žalovaný sumy úhrad, ktoré boli doložené zo strany
žalobkyne nerozporoval, tieto teda súd považoval za preukázané.

7. Na právne vzťahy strán súd aplikoval ust. § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, keďže ide o úver,

§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, keďže ide o dodávateľsko-spotrebiteľský vzťah a napokon ust.
zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, keďže uzavretá zmluva spadá pod režim zmluvy
o spotrebiteľských úveroch v zmysle uvedeného právneho predpisu. Bezdôvodné obohatenie potom
bolo posudzované v zmysle § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka. Súd nemohol vyhovieť námietke
miestnej nepríslušnosti, vznesenej žalovaným, keďže tvrdené bezdôvodné obohatenie malo vzniknúť

práve v dôsledku plnenia bez právneho dôvodu v dodávateľsko-spotrebiteľskom vzťahu, pričom toto
nemožno oddeliť od preskúmavania platnosti uzatvorenej zmluvy, dohody o poskytovaní služieb, príp.
splnenia podmienok obsahových náležitostí úverovej zmluvy. Popri všeobecnom súde žalovaného je
teda miestne príslušným na prejednanie tohto sporu aj súd, v ktorého obvode má adresu žalobkyňa,
ktorá je spotrebiteľom, pretože ide o spotrebiteľský spor v zmysle § 19 písm. d) C.s.p.

8. Súd v prvom rade podrobil preskúmaniu doloženú dohodu o poskytovaní služieb, ktorá ako listina
predložená súdu obsahovala len prvú stranu, bez svojho záveru a podpisov, avšak medzi stranami
nebolo sporné, že táto bola uzatváraná v rovnaký deň ako úverová zmluva. V žalobe žalobkyňa tvrdila,
že predmetom dohody boli služby žalovaného, ktoré mali spočívať v poskytnutiu odkladu splatnosti

splátok, ďalej informácií o zostávajúcich záväzkoch, informácií pred splatnosťou splátky, informácií
o prijatí platby, prepárovaní platby na príslušnú zmluvu a podpore call centra. Z doloženej kópie
dohody takýto predmet zmluvy síce nevyplýval, avšak žalovaný nerozporoval rozsah služieb, ako ho
uviedla žalobkyňa. Podstatnou okolnosťou bolo, že žalovaný súdu neosvetlil, okrem svojich tvrdení a
argumentácií o platnosti uzavretej dohody, aké služby bol žalovaný ako poskytovať úveru pripravený

poskytnúť žalobkyni ako klientovi, a aké služby aj reálne žalobkyni poskytol na základe tejto uzavretej
dohody. Nie nepodstatnou je potom pre súd aj výška odplaty, ktorá mala byť platená za uvedené
služby, keďže mesačne navyšovala pôvodne stanovenú splátku úveru 19,17 Eur o ďalších 13,10 Eur, v
celkovej sume splácania potom navyšovala platby žalobkyne o 471,60 Eur. Z dohodnutej sumy úveru540,- Eur tak žalobkyňa mala spolu žalovanému zaplatiť 1 161,72 Eur a po zarátaní poplatku 18,-
Eur za poskytnutie úveru 1 179,72 Eur. Ak poplatok za nejakú doplnkovú službu k poskytovanému
úveru predstavuje takéto podstatné navýšenie splátok, potom podľa názoru súdu musí ísť svojím

rozsahom a kvalitou o naozaj výnimočnú službu, ktorá vo výraznej miere uľahčí klientovi orientáciu v
jednotlivých položkách poskytovanej sumy úveru, položkách splátok, prípadných omeškaných plnení,
neúročenie prípadných omeškaní so splátkami, prepočty číselných údajov k predmetnému úveru a
pod. Z doložených listín a argumentácie sporových strán však nevyplynulo poskytnutie ani jednej
takejto výnimočnej, či nadmieru kvalitnej služby, ktorá by žalobkyni ako klientke výrazne pomohla

pri čerpaní a splácaní úveru a zároveň odôvodňovala odplatu vo výške 471,60 Eur, pri porovnaní s
poskytovaným úverom 522,- Eur. Pre súd z týchto okolností vyplýva záver, že dohodou o poskytovaní
služieb, ktorá bola predložená žalobkyni na podpis, bez ohľadu na to, či túto podpísala dobrovoľne
alebo ako podmienku uzavretia úverovej zmluvy, žalovaný v skutočnosti len umelo navýšil odplatu za
poskytnutý úver. Relatívne vysoká odplata tak klienta v konečnom dôsledku poškodzovala.

9. V zmysle § 44 ods. 1 Obchodného zákonníka sa každému podnikateľovi zakazuje konať
nekalosúťažne, teda konať v hospodárskej súťaži v rozpore s dobrými mravmi súťaže so spôsobilosťou
privodiť ujmu iným súťažiteľom alebo spotrebiteľom. Žalovaný hore uvedeným spôsobom konal v
rozpore s týmto ustanovením zákona, v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka preto súd považuje dohodu
o poskytovaní služieb za neplatnú.

10. Od uvedeného záveru sa odvíja potom aj preskúmanie údaju o RPMN poskytovaného úveru
žalovaného, v zmluve uvedeného v rozsahu 20,91 %. Medzi argumentáciou žalovaného vo vyjadrení k
žalobe a doloženým prepočtom RPMN v prílohe vyjadrenia je zjavný rozpor, keď žalovaný argumentuje
tým, že odplatu za poskytované služby v zmysle uzavretej dohody 13,10 % nebolo možné započítať

do jednotlivých splátok pre účely výpočtu RPMN, v prílohe však výpočet obsahuje splátky v celej výške
32,27 Eur, nie len 19,17 Eur. Napriek uvedenému priložený výpočet má výsledok 20,91 %, pričom po
prepočte zo strany súdu, ak by do jednotlivých splátok boli zarátavané aj poplatky za poskytované
služby v zmysle uzavretej dohody uvedenej vyššie, teda v sume 32,27 Eur, pri výške úveru 540,-
Eur, s odpočítaním úvodného nákladu 18,- Eur hneď pri poskytovaní úveru, s počtom splátok 36,

mesačnej periodicite splácania, v skutočnosti RPMN predstavuje 90,97 %. V prípade, že by do výpočtu
boli dosadené splátky vo výške 19,17 Eur, potom by skutočne RPMN len mierne presiahla úroveň 20
%. Dôsledkom uvedeného je, že v tejto úverovej zmluve nebola riadne uvedená ročná percentuálna
miera nákladov v zmysle § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z.z., čo spôsobuje bezúročnosť
a bezpoplatkovosť úveru v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) uvedeného zákona. Sankcia bezúročnosti

a bezpoplatkovosti je pritom sankciou nielen za neuvedenie takéhoto údaju, ale celkom zjavne aj
za uvedenie neprávneho údaju. Z toho vyplýva, že žalobkyňa mala voči žalovanému povinnosť len
vrátiť sumu poskytnutých finančných prostriedkov, v tomto prípade 522,- Eur. Ak z úverovej zmluvy
doteraz zaplatila spolu 938,59 Eur, preplatila svoju povinnosť o 416,59 Eur. Platby v tomto rozsahu boli
žalovanému poskytnuté bez právneho dôvodu, vzniklo teda na jeho strane bezdôvodného obohatenia

v zmysle § 451 Občianskeho zákonníka. Toto je povinný žalobkyni vydať. Preto súd žalobe vyhovel a
žalovanému túto povinnosť uložil na splnenie do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

11. V časti úrokov z omeškania súd konštatoval, že pre vydanie bezdôvodného obohatenia nie je ani
zmluvne ani v zákone stanovená osobitná splatnosť, táto teda nastáva v zmysle všeobecného pravidla

podľa § 563 Občianskeho zákonníka prvého dňa po tom, čo bol dlžník veriteľom na plnenie vyzvaný. Ku
kópii listu - predsporovej výzve zo strany žalobkyne z 11.11.2016 nebol doložený doklad o doručovaní
tejto výzvy, najneskôr je doručenie nutné považovať za realizované dňa 02.12.2016, keď bola spísaná
odpoveď na ňu zo strany žalovaného, teda dňa 02.12.2016. Nasledujúcim dňom, teda dňom splatnosti,
je 03.12.2016, do omeškania sa žalovaný mohol dostať až dňa 04.12.2016 a od tohto dňa je teda možné

počítať úrok z omeškania vo výške 5 % ročne v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3
ods. 1 Nar. vlády č. 87/1995 Z.z. V prevyšujúcej časti, teda za obdobie od 11.11.2016 do 03.12.2016
súd žalobu zamietol.

12. Keďže uvedené závery súdu postačovali pre rozhodnutie o uplatnenom nároku, z dôvodu

hospodárnosti konania sa súd nezaoberal ostatnými prednesenými argumentmi strán.13. O trovách konania súd rozhodoval podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p., keď úspešnou v
konaní bola žalobkyňa, jej neúspech v časti úrokov z omeškania bol len nepatrným vo vzťahu k celému
priznanému plneniu, preto má nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu m o ž n o podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne
v dvoch vyhotoveniach, prostredníctvom Okresného súdu Brezno na Krajský súd v Banskej Bystrici (§
355 ods. 1 a § 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže
podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995
Z.z. (Exekučný poriadok).