Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. máj 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/93/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5616206988
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Burik

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5616206988.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika a členov

senátu JUDr. Jozefa Turzu a JUDr. Ladislava Mejstríka, v spore žalobcu Poštová banka, a.s., so sídlom
Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava, IČO: 31 340 890, zastúpená spoločnosťou Advokátska kancelária
RELEVANS, s.r.o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, Bratislava, IČO: 47 232 471 proti žalovanej N.
Q., nar. XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom T. O., o zaplatenie sumy 2.970,39 eur s príslušenstvom, na
odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č. k. 6Csp/59/2016-55 zo dňa 31.
októbra 2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým žalobu vo zvyšnej časti zamietol, ako aj vo výroku o

trovách konania, p o t v r d z u j e .

Vovýroku,ktorýmžalobečiastočnevyhovel,odvolanímnenapadnutom,ponechal rozsudoknedotknutý.

Žalovaná nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1) Napadnutým rozsudkom súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.970,39 eur s
príslušenstvom, vo zvyšnej časti žalobu zamietol a rozhodol, že žalobca má voči žalovanej nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 96,72 %.

2) Dospel k záveru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti predloženej zmluvy o úvere. Celková výška istiny
(poskytnutého úveru) bola 3.000 eur, pričom žalovaná sa zaviazala vrátiť poskytnutú sumu istiny (spolu
s úrokom a poistným, na ktoré žalobca nemá nárok) v 120 splátkach, splatných vždy k 20. dňu mesiaca,
a to od 20.12.2014 do 20.11.2024. Z uvedeného vyplýva, že na jednu v zmluve dojednanú splátku
zahŕňajúcu okrem istiny aj úrok a poistné pripadala suma istiny vo výške 25 eur (3.000 eur : 120 splátok).
Žalovaná tak bola povinná zaplatiť 120 splátok istiny po 25 eur v lehotách splatnosti pôvodne v zmluve
dojednaných splátok. Keďže žalovaná zaplatila celkovo 29,61 eur, súd mal za to, že tým zaplatila celú

prvú splátku istiny splatnú 20.12.2014, a časť z druhej splátky istiny splatnej 20.01.2015 v rozsahu 4,61
eur (teda z druhej splátky nezaplatila sumu istiny vo výške 20,39 eur.) Všetky neskôr splatné splátky
istiny boli nezaplatené, a preto má žalovaná vrátiť žalobcovi sumu poskytnutej istiny (3.000 eur) zníženú
o doteraz zaplatenú sumu 29,61 eur, teda sumu 2.970,39 eur. V tomto rozsahu si uplatňoval nárok na
zaplatenie dlžnej istiny aj žalobca, teda v tomto rozsahu súd žalobcovmu nároku vyhovel, avšak ako bolo
uvedené, pre záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, súd nemohol priznať žalobcovi nárok na
uplatnené zmluvné úroky a poplatky (v danom prípade poplatky za upomienky), preto v tomto rozsahu

žalobu zamietol. Pokiaľ ide o poistné, ktoré tvorilo súčasť splátok, tak keďže v žalobe nárok na toto
poistné nebol uplatnený, tak nebol ani predmetom tohto konania, preto súd ho nemohol ho priznať, ani
vo vzťahu k nemu rozhodnúť o zamietnutí žaloby. O nároku o náhradu trov konania súd rozhodol podľa
§ 255 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku3) Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, čo do výroku, ktorým súd žalobu
vo zvyšnej časti zamietol, ako aj vo výroku o trovách konania a navrhol, aby súd zmenil napadnutý

rozsudok a žalobe vyhovel alternatívne rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Je toho názoru,
že na daný prípad nie je možné aplikovať ust. § 9 ods. 2 písm. k/ ZoSÚ, nakoľko Zmluva o úvere
neobsahovala úpravu rôznych úrokových sadzieb nesplatených zostatkov a takýto výklad súdu by
obchádzal účel smernice. Citované ustanovenie sa aplikuje len v prípade, že obsahom zmluvy o
spotrebiteľskom úvere je aj amortizácia istiny, pričom v takomto prípade sa zákazníkovi v zmysle

§ 9 ods. 5 Zákona o spotrebiteľských úveroch poskytuje amortizačná tabuľka. V danom prípade
medzi žalobcom a žalovaným nebola dohodnutá amortizácia istiny úveru. Zmluva o úvere obsahuje
požadované náležitosti, keď sa v nej uvádza výška úveru, úrok je vyjadrený úrokovou sadzbou, výška
mesačnej splátky, RPMN banky v %, taktiež priemernú RPMN na trhu, celkovú výšku úveru, dátum
prvej splátky, dátum nasledujúcich splátok, počet mesačných splátok a dátum konečnej splatnosti
úveru. Vzhľadom na uvedené považuje za absolútne dostatočné a v súlade so zákonom, ak zmluva

o spotrebiteľskom úvere obsahuje vyčíslenie istiny, úroku a poplatku a zároveň určuje počet, výšku a
termíny splatnosti jednotlivých splátok, ktorými sa má táto celková čiastka splatiť. Taký záver potvrdzuje
napríklad aj rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17Co/151/2012, Krajského súdu v
Prešove sp. zn. 11Co/39/2016. V zmysle uvedeného nemožno konštatovať, že ak by súd pristúpil k
výkladu zákona v súlade so Smernicou 2008/48/ES, porušil by princíp právnej istoty a postupoval by

v rozpore s ustálenou súdnou praxou, keďže ako vyššie poukázal, súdna prax dospela k záveru, že
ZoSÚnemožnovykladaťtak,žebydodávateľvrámcizmluvyospotrebiteľskomúveremuselsamostatne
uvádzaťvýšku,početatermínysplátokistiny,úrokovainýchpoplatkov.Smernica2008/43/ESjezáväzná
pre každý členský štát, ktorému je určená, pokiaľ ide o výsledok, ktorý sa má dosiahnuť, pričom voľba
foriem a prostriedkov sa ponecháva na vnútroštátne orgány. Smernica je teda adresovaná členským

štátom, ktoré majú povinnosť ju transponovať v predpísanej lehote do svojho vnútroštátneho právneho
poriadku. Členské štáty si pri transpozícii Smernice zachovávajú určitú mieru diskrečnej právomoci a sú
viazané iba cieľom preberanej smernice a nie prostriedkami na jeho dosiahnutie.

4) Žalovaná sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

5)Krajskýsúd,akosúdodvolací(§34CSP),preskúmalvecvrozsahuvymedzenomvpodanomodvolaní
(§ 379 CSP, § 380 ods. 1 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) odvolaním napadnutý
rozsudok vo výroku, ktorým žalobu vo zvyšnej časti zamietol, ako aj vo výroku o trovách konania,
podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil. Vo výroku, ktorým žalobe čiastočne vyhovel,

odvolaním nenapadnutom, ponechal rozsudok nedotknutý.

6) Pokiaľ išlo o skutkové zistenia, vyhodnotenie rozhodujúcich skutočností a právne posúdenie veci, v
tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v
takomto prípade nie je potrebné opakovať (ust. § 387 ods. 2 CSP), keď ani zo strany odvolateľa neboli v

priebehu odvolacieho konania tvrdené také skutočnosti, s ktorými by sa nevyporiadal súd prvej inštancie
v dôvodoch napadnutého rozhodnutia.

7) Z predloženej zmluvy o úvere zo dňa 04.11.2014 nevyplýva, že by obsahovala údaj požadovaný §
9 ods. 2 písm. k/ ZoSÚ, a to výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Takáto

informácia je pritom významná pre spotrebiteľa, najmä pokiaľ ide o jeho možnosť zhodnotiť na základe
predloženého splátkového kalendára ekonomickosť poskytnutého úveru, posúdenie, či požadovaný
úrok za úver je pre neho výhodný, prijateľný, resp. aby spotrebiteľ bol schopný posúdiť celkovú výšku
odplaty požadovanej žalobcom za poskytnutý úver. Podstatné je, že pokiaľ zákon kladie dôraz na
to, že zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka

musí obsahovať i výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v
ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, musí to byť takou formou, aby bola zrozumiteľná a
prehľadná pre spotrebiteľa. Pokiaľ žalobca namieta, že zmluva neobsahuje amortizáciu istiny, z ktorého
dôvodu zmluva o úvere nemusela obsahovať údaj podľa § 9 ods. 2 písm. k/ ZoSÚ, keďže sa nejednalo

o zmluvu s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru, odvolací súd tu poukazuje na to, že
uvedenésatýkaažďalšejčastivetycitovanéhoustanovenia,atoakbymalazmluvaobsahovaťprípadné
poradie, v akom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými
sadzbami. Teda z citovaného ustanovenia vyplýva, že zmluva o spotrebiteľskom úvere má obsahovaťvýšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Ak neobsahuje uvedený údaj, tak má
obsahovať poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi
úrokovými sadzbami. Zmluva medzi stranami neobsahovala ani jeden z týchto údajov, preto odvolacia

námietka žalobcu v tejto časti je nedôvodná.

8) Odvolateľ poukazoval na rozsudok Súdneho dvora EÚ zo dňa 09.11.2016 v právnej veci C-42/15,
v zmysle ktorého nemôžu členské štáty stanoviť povinnosť uvedenie výšky, počtu a termínu splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov vo svojej vnútroštátnej úprave. Súdny dvor EÚ vo svojom rozhodnutí

vyslovil, že Smernica sa má vykladať tak, že členské štáty nesmú zachovať ani zaviesť vo svojom
vnútroštátnom práve ustanovenia, ktoré sa odchyľujú od ustanovení tejto Smernice, daný záver je však
vzhľadom na napadnuté ustanovenie Zákona o spotrebiteľských úveroch neaplikovateľný, nakoľko v
tomtokonkrétnomprípadeideovnútroštátneprávo-Zákon,ktorýnadrámecsmernicezakotvilprísnejšie
podmienky vo vzťahu k povinným náležitostiam spotrebiteľskej zmluvy o úvere na splnenie ktorých je
viazané posúdenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru.

9) Požiadavka zákona o spotrebiteľských úveroch je teda od požiadavky Smernice iná. Zákon uvádza,
že zmluvy musia obsahovať "výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov". Slovenský
zákon o spotrebiteľských úveroch ide nad rámec Smernice a celkom jednoznačne požaduje vyjadrenie
ako splátok istiny, tak aj splátok úrokov a splátok iných poplatkov. K výkladu tohto ustanovenia zákona
o spotrebiteľských úveroch existuje konštantná judikatúra slovenských súdov potvrdená rozsudkami

Najvyššieho súdu SR, desiatkami rozhodnutí krajských súdov a stovkami rozhodnutí okresných súdov
SR, v zmysle ktorej je potrebné toto ustanovenie vykladať tak, že zmluva musí obsahovať vyjadrenie
splátok istiny, splátok úrokov a splátok poplatkov, inak sa zmluva o spotrebiteľskom úvere považuje za
bezúročnú a bez poplatkov. Smernica vyžaduje v spotrebiteľskej zmluve iba uvedenie výšky, počtu a
frekvencie splátok spotrebiteľa.

10) V danom prípade je tu zrejmý konflikt medzi Smernicou a Zákonom o spotrebiteľských úveroch. To
však neznamená, že sa má bez ďalšieho automaticky uplatniť pred vnútroštátnym právom Smernica.
V taktom prípade totiž musí vnútroštátny súd skúmať, či môže Smernici priznať priamy účinok, resp.
nepriamy účinok. Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ na otázku priameho účinku smerníc v
spore medzi jednotlivcami v zásade platí zákaz horizontálneho priameho účinku spočívajúci v tom, že

žiadne ustanovenie smernice zaručujúce jednotlivcovi práva alebo ukladajúce povinnosti ako také sa
nemôže použiť v rámci sporu, v ktorom stoja proti sebe výhradne jednotlivci.
11) V prípadoch, kedy súdy Slovenskej republiky rozhodujú o sporoch medzi veriteľmi a spotrebiteľmi
ohľadne bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľských úverov podľa Zákona, resp. Smernice, sa
jedná o spory medzi jednotlivcami. Z tohto dôvodu nie je možné, aby vnútroštátne súdy poskytli Smernici

priamy účinok.
12) Súd preto musí skúmať, či môže Smernici priznať nepriamy účinok. V zmysle ustálenej judikatúry
SúdnehodvoraEÚ,súrozsahamedzenepriamehoúčinkusmernícvyjadrenéjednakprávomEÚ,jednak
právom vnútroštátnym. Súd posúdi, či je možné uplatniť eurokonformný výklad, teda či vzhľadom na
právnu povahu Smernice možno jej ustanovenia aplikovať pri výklade vnútroštátneho zákona. V takomto

prípade musí ísť o výklad v čo najväčšej možnej miere v zmysle znenia a účelu/cieľa Smernice, musí
ísť o výklad za použitia výkladových metód podľa vnútroštátneho právneho poriadku, nesmie sa jednať
o výklad contra legem a nesmú byť porušené všeobecné právne zásady. Okrem uvedeného výklad
Zákona nemôže narúšať všeobecné právne zásady, najmä zásadu právnej istoty.
13) Vzhľadom na explicitné znenie zákona o spotrebiteľských úveroch v časti členenia splátok na splátky

istiny, splátky úrokov a splátky poplatkov, nemožno priznať Smernici ani nepriamy účinok, jednalo by sa
o výklad vnútroštátneho zákona contra legem.
14) Odvolací súd je preto názoru, že napriek odkazu žalobcu na predmetné rozhodnutie Súdneho dvora
EÚ, zákon o spotrebiteľských úverov jednoznačne určuje náležitosti spotrebiteľskej zmluvy a v prípade
absencie čo i len jednej z nich, tak ako to ustanovuje § 4 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z. z., ktorý aplikoval

okresný súd, je úver potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov.

15) Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti krajský súd považoval rozsudok súdu prvej inštancie v
napadnutom výroku za vecne správny a tento potvrdil. Rovnako za vecne správny považoval aj závislý
výrok o trovách konania. Súd prvej inštancie dôsledne vychádzal z pomeru úspechu a neúspechu strán

sporu a priznal žalobcovi ako úspešnejšej strane sporu nárok na náhradu trov konania v rozsahu 96,72
%.16) O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 CSP, nakoľko
žalovaná, aj keď ostala v odvolacom konaní nečinná, mala v ňom úspech, preto by mala nárok na
náhradu trov odvolacieho konania. Vzhľadom na jej nečinnosť v odvolacom konaní jej súd nárok na

náhradu trov odvolacieho konania nepriznal (návrh nepodala a zo spisu jej trovy nevyplývajú).

17) Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).