Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 13. január 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3To/83/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3811010058
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 01. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Hargaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3811010058.2

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Hargaša a sudcov JUDr.
Jozefa Janíka a JUDr. Rastislava Vranku v trestnej veci proti obžalovanému G. X., nar. XX.X.XXXX v I.
nad O., bytom O., V. XX/X, pre zločin lúpeže formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr.zák. k § 188 ods. 1
Tr.zák. a iné, na verejnom zasadnutí konanom dňa 13. januára 2016, prejednal odvolanie obžalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Prievidza, sp.zn. 2T/15/2011 zo dňa 5. mája 2014 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr.por. sa odvolanie obžalovaného zamieta, pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza, sp.zn. 2T/15/2011 zo dňa 5. mája 2014 bol obžalovaný G. X.
spolu s už uvedeným rozsudkom právoplatne odsúdeným P. U. uznaný vinným v bode 1) zo zločinu
lúpeže formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr.zák, k § 188 ods. 1 Tr.zák. na tom skutkovom základe,
že dňa 22.07.2010 okolo 02:00 hod. v Handlovej, okres Prievidza, na X. ceste sa obžalovaní vopred

dohodli, že prepadnú podnapilých chodcov, po čom obžalovaný P. U. strhol na zem A. G., prikázal mu,
aby zostal ticho ležať a nesnažil sa pomôcť poškodenej T. J., ku ktorej pribehol obžalovaný G. X., snažil
sa jej strhnúť z ľavého pleca kabelku, poškodená sa bránila, napriek tomu obžalovaný G. X. prekonal
jej odpor a vytrhol jej kabelku z rúk, následne z krku strhol zlatú retiazku, po čom obaja obžalovaní z
miesta činu ušli a poškodenej T. J. odcudzením vecí spôsobili škodu 850 eur a v bode 2) obžalovaný
G. X. uznaný vinným z pokusu krádeže podľa § 14 ods. 1 Tr.zák. k § 212 ods. 2 písm. f/ Tr.zák. na tom

skutkovom základe, že dňa 03.12.2011 v čase okolo 19:30 hod. v Handlovej, v lokalite O. námestie,
banícka kolónia, na parcele č. A. XXXX/X V k. ú. O., pílil na zemi už spílený konár brezy s cieľom, že si
tento napíli na menšie kusy a zoberie domov na kúrenie, pričom si nato doniesol aj ručnú pílku a 2 sekery,
následne bol pristihnutý hliadkou OO PZ Handlová v čase okolo 19:45 hodine, pričom dokonaním
skutku by spôsobil vlastníkovi dreva Mesto Handlová, Z. baníkov č. 7, XXX XX O. škodu odcudzením
vo výške 3,10 eura, napriek tomu, že bol rozkazom o uložení sankcie za priestupok Obvodného úradu

Prievidza, odbor všeobecnej vnútornej správy, Prievidza pod č. konania ObU-PD-OVVS-2011/02583-2
zo dňa 12.08.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 05.09.2011, uznaný vinným z priestupku proti
majetku podľa § 50 ods. 1 zákona číslo 372/1990 Zbierky o priestupkoch v znení neskorších predpisov
a bola mu uložená sankcia - pokarhanie. Za to bol odsúdený podľa § 188 ods. 1, § 41 ods. 2, § 38 ods.
5 Tr.zák. k úhrnnému trestu odňatia slobody v trvaní 5 rokov a 8 mesiacov, na výkon ktorého trestu bol
podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr.zák. zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 287 ods. 1 Tr.por. boli obžalovaní G. X. a P. U. zaviazaní k povinnosti uhradiť spoločne a
nerozdielne poškodenej T. J. škodu 850 €.

Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože proti nemu podal v zákonnej
lehote písomne odvolanie obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu. V úvode písomných dôvodov
odvolania obhajca poukázal na podstatný obsah napadnutého rozsudku, na to, že obžalovaný vykonal

vyhláseniepodľa§257ods.1písm.b/Tr.zák.ohľadneskutkupodbodom2),ktorésúdpodľa§257ods.7
Tr.zák.prijalanato,žeobžalovanýsakuskutkupodbodom1)vyjadrilpodľa§257ods.1písm.a/Tr.zák.,že je nevinný. Podľa názoru obhajoby ohľadne skutku pod bodom 1) napadnutého rozsudku okresný
súd nezistil jednoznačne všetky okolnosti prípadu, ktoré by preukazovali jeho spáchanie spôsobom
ako uvádza obžaloba. Závery okresného súdu sú ovplyvnené predovšetkým výpoveďami svedkov,

podozrivých zo spáchania skutku a výpoveďami poškodených, ktorí svojimi výpoveďami o skreslených,
nejasných a nepravdivých skutočnostiach ovplyvnili názor okresného súdu. Rozpory vo svedeckých
výpovediach, ktoré sú v značnom protirečení so skutočnosťou, okresný súd neodstránil ani dostatočne a
tieto výpovede vyhodnotil v neprospech obžalovaného, pričom obžalovaným uvádzané skutočnosti bral
do úvahy len ako nedôveryhodné a účelové. Obhajca poukázal na to, že obžalovaný vo svojej výpovedi

na hlavnom pojednávaní popísal okolnosti prípadu jemu známe, vysvetlil rozpory oproti svojej výpovedi
z prípravného konania a uviedol i dôvody, pre ktoré k ním došlo. Výpovede svedkov a poškodených
sú plné rozporov, sú protirečivé a okresný súd v niektorých prípadoch ako dôveryhodnejšie hodnotí
výpovede z prípravného konania, iné z hlavného pojednávania. Podľa názoru obhajoby, okresný súd
pri vyhodnocovaní vykonaných dôkazov sa neriadil zásadou „in dubio pro reo“. Samotné dokazovanie
pred okresným súdom nebolo vykonané v rozsahu nevyhnutnom pre riadne zistenie skutkového stavu,

ako to predpokladá ustanovenie § 2 ods. 10 Tr.por., v dôsledku čoho je aj predčasný záver okresného
súdu o vine obžalovaného zo zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr.zák. Preto za daného stavu z
dokazovania, vykonaného na hlavnom pojednávaní, nie je možné jednoznačne ustáliť, že konanie
obžalovaného, ktorého sa mal dopustiť spôsobom popísaným v obžalobe z hľadiska trestno-právneho
formálneho, ako aj materiálneho, naplnilo zákonné znaky zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr.zák.

Obhajoba navrhla, aby odvolací súd na podklade tohto odvolania preskúmal podľa § 317 ods. 1 Tr.por.
zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozsudku, týkajúceho sa osoby obžalovaného, proti
ktorým podáva odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Preto obhajoba
tvrdí, že napadnutý rozsudok trpí chybami pre nejasnosť jeho skutkových zistení, ako aj pre to, že
okresný súd sa nevyrovnal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, tieto nedostatky nie

je možné v ďalšom konaní odstrániť a je toho názoru, že odvolací súd má sám rozhodnúť rozsudkom.
Keďže sú dané pochybnosti o správnosti doterajších skutkových zistení a na objasnenie veci treba
vykonať ďalšie dôkazy, obhajca navrhol, aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. a/, b/, c/ Tr.por. zrušil
napadnutý rozsudok v celom rozsahu a sám vo veci rozsudkom rozhodol podľa § 322 ods. 3 Tr.por.
Prokurátor sa k odvolaniu obžalovaného osobitne písomne nevyjadril. Na verejnom zasadnutí navrhol

zamietnuť odvolanie obžalovaného podľa § 319 Tr.por. z dôvodu, že považuje odvolaním napadnuté
výroky rozsudku okresného súdu za správne a zákonné.

Krajský súd, ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre rozhodnutie podľa § 316 Tr.por., na podklade
podaného odvolania na verejnom zasadnutí preskúmal v rozsahu a z dôvodov podľa § 317 ods. 1

Tr.por. zákonnosť a odôvodnenosť odvolaním obžalovaného napadnutých výrokov rozsudku okresného
súdu, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Svoju prieskumnú povinnosť odvolací
súd okrem vytýkaných chýb zameral aj na prípadné chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, avšak by
odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.por. Na základe vykonania svojej prieskumnej
povinnosti v uvedených zákonných medziach, odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného

nie je dôvodné.

Na základe preskúmania správnosti postupu okresného súdu, ktorý predchádzal vydaniu odvolaním
obžalovaného napadnutých výrokov rozsudku okresného súdu, z obsahu odvolania obžalovaného
vyplýva, že v podanom odvolaní nie sú vytýkané chyby takéhoto charakteru, pričom odvolací súd nezistil

v postupe okresného súdu ani existenciu takýchto chýb, v odvolaní nevytýkaných, ktoré by odôvodňovali
podanie dovolania.

Na základe preskúmania správnosti samotných odvolaním napadnutých výrokov rozsudku okresného
súdu sa senát odvolacieho súdu nestotožnil s dôvodnosťou argumentácie obžalovaného, uvedenej v

podanom odvolaní.

Z vyššie citovaného obsahu odvolania obžalovaného nepochybne vyplýva, že obžalovaný v podanom
odvolanínamietalsprávnosťhodnoteniavykonanýchdôkazovokresnýmsúdomvovzťahukuskutkupod
bodom 1) napadnutého rozsudku v zmysle § 321 ods. 1 písm. b/ Tr.por., keď vytýkal okresnému súdu,

že na základe výsledkov vykonaného dokazovania mal podľa názoru obžalovaného správne dospieť k
záveru, že pravdivá je výpoveď obžalovaného.Odvolací súd k obžalovaným namietanému hodnoteniu vykonaných dôkazov okresným súdom považuje
za potrebné poukázať na to, že hodnotenie vykonaných dôkazov v trestnom konaní upravuje
ustanovenie § 2 ods. 12 Tr.por. Podľa tohto ustanovenia, orgány činné v trestnom konaní a súd

hodnotia dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých
okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v
trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Zákon pritom neustanovuje nijaké pravidlá pokiaľ ide o
mieru dôkazov potrebných na preukázanie určitej skutočnosti, ani váhu jednotlivých dôkazov. Voľné
hodnotenie dôkazov je dôsledkom zložitej duševnej činnosti a vytvára sa logickým úsudkom. Orgány

činné v trestnom konaní a súd musia vo svojom rozhodnutí zdôvodniť svoje vnútorné presvedčenie.
Vnútorné presvedčenie je odôvodnené objektívnymi skutočnosťami a je ich logickým dôsledkom. Možno
preto teda preskúmať, či postup pri vytváraní vnútorného presvedčenia bol správny a či vnútorné
presvedčenie je dôvodné. Ak teda súd prvého stupňa postupuje pri hodnotení dôkazov dôsledne podľa
§ 2 ods. 12 Tr.por., to znamená, že ich hodnotí podľa vnútorného presvedčenia, ktoré je založené
na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo, ako aj v ich súhrne a urobí logicky

odôvodnené úplné skutkové závery, nemôže odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. b/ Tr.por. zrušiť
napadnutý rozsudok ani preto, že by bolo možné na základe hodnotenia vykonaných dôkazov v súlade
s ustanovením § 2 ods. 12 Tr.por. dospieť aj k iným do úvahy prichádzajúcim skutkovým výsledkom. V
takom prípade by totiž nebolo možné napadnutému rozsudku súdu prvého stupňa vytknúť žiadnu vadu
v zmysle ustanovenia § 321 ods. 1 písm. b/ Tr.por. V tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné

dodať aj to, že ani v prípade, ak by skutkový stav veci nebol podľa názoru odvolacieho súdu správne
zistený, pretože súd prvého stupňa by nehodnotil správne, teda v súlade s ustanovením § 2 ods. 12
Tr.por., dôkazy vykonané vo veci samej, môže odvolací súd upozorniť súd prvého stupňa len na to,
v ktorých smeroch sa má konanie doplniť, alebo čím sa treba znovu zaoberať, nesmie však udeľovať
záväzné pokyny o spôsobe hodnotenia dôkazov.

Podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku, okresný súd svoj záver o preukázaní, že sa skutok pod
bodom 1) napadnutého rozsudku stal tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozsudku
okresného súdu, odôvodnil nasledovne:

„... čo sa týka skutku pod bodom 1 tohto rozsudku na základe dôkazov, ktoré boli vykonané na hlavnom
pojednávaní a ktoré tvoria súhrn priamych a nepriamych dôkazov je možné konštatovať, že tieto dôkazy
dostatočne usvedčujú obžalovaných X. a U. zo spáchania trestnej činnosti uvedenej vo výrokovej časti
tohto rozsudku. Treba uviesť, že takýto záver je možno urobiť aj napriek tomu, že či už v priebehu
prípravného konania alebo na hlavnom pojednávaní nielen obaja obžalovaní, ale aj poškodená J. a

svedok G. čiastočne menili svoje výpovede. V prípade obžalovaných považuje súd zmenu výpovedí
za účelové, vedené snahou (v prípade obžalovaného X.) zbaviť sa trestnej zodpovednosti, prípadne
zmierniť trestnú zodpovednosť (v prípade obžalovaného U.). V prípade obžalovaného U. treba uviesť,
že tento nepopieral, že by sa podieľal na prepadnutí poškodenej a G., tvrdil len, že fyzicky G. nenapadol.
Tento obžalovaný svojou výpoveďou na hlavnom pojednávaní zároveň usvedčuje obžalovaného X..

Na hlavnom pojednávaní potvrdil, že bezprostredne po skutku, tento mal pri sebe kabelku a retiazku
poškodenej. V súvislosti s tvrdením obžalovaného X., že on sa nenachádzal na mieste skutku a
naopak to bol obžalovaný U., ktorý mal veci poškodenej bezprostredne po skutku, treba poukázať na tú
skutočnosť, že táto jeho obrana je v rozpore z jeho výpoveďami v prípravnom konaní, kde tvrdil, že na
útoku na poškodenú sa podieľal tak, že jej z krku strhol retiazku. Jeho výpoveď na hlavnom pojednávaní

považuje súd z dôvodov, ktoré uviedol vyššie, za účelovú. Oboch obžalovaných zo spáchania trestnej
činnosti usvedčuje najmä svedok G., ktorý v závere výpovede, ktorá bola podľa § 88 ods. 4 Trestného
poriadku prečítaná na hlavnom pojednávaní potvrdil, že kabelku a retiazku odcudzila poškodenej jedna
a tá istá osoba. Súd v rámci rozhodovania o vine v súvislosti so skutkom pod bodom 1 tohto rozsudku si
dôsledne vyhodnotil výpoveď poškodenej J. na hlavnom pojednávaní a tiež jej výpovede v prípravnom

konaní a pri konfrontácii. Jedná sa o často dosť protirečivé výpovede, treba však uviesť, že aj keď dosť
častovýpovedemenila,vzásadenikdynezmenilasvojetvrdeniaohľadnetoho,ženaňuaG.útočiliobaja
obžalovaní. Pri hodnotení výpovede na hlavnom pojednávaní súd musel v prípade nielen poškodenej,
ale aj výpovede G. prihliadať na tú skutočnosť, že skutok sa stal v roku 2010, čo je dosť dlhý časový
odstup a tiež skutočnosť, že obaja, aj podľa vlastného vyjadrenia boli dosť pod vplyvom alkoholu. Preto

za vieryhodnejšie, považuje ich výpovede v prípravnom konaní. V prípade ďalších svedkov prítomných
na mieste skutku, pri hodnotení vieryhodnosti ich výpovedí treba poukázať aj na tú skutočnosť, že sa
jednalo o osoby prítomné pri závažnom trestnom čine lúpeže a z tohto pohľadu súd hodnotil aj výpovede
svedkovV.,D.B..Ajnapriekvyššieuvedenýmskutočnostiampodľanázorusúdunazákladevykonanéhodokazovania je možné ustáliť záver, že skutok pod bodom 1 rozsudku spáchali obžalovaní X. a U., tak
ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku.“

Pokiaľ ide obhajobou namietané vyššie citované hodnotenie vykonaných dôkazov, na obsah ktorých
okresný súd podrobne tiež poukázal v odôvodnení napadnutého rozsudku, odvolací súd na základe
preskúmania veci dospel k záveru, že okresný súd pri hodnotení vykonaných dôkazov postupoval v
súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr.por. Ako vyplýva z vyššie citovaného odôvodnenia napadnutého
rozsudku, podľa názoru odvolacieho súdu okresný súd podrobne vysvetlil, z ktorých dôkazov, ktoré

hodnotil jednotlivo ako aj navzájom, ustálil skutkový stav veci pod bodom 1) napadnutého rozsudku,
pričom neopomenul vyporiadať sa s rozdielmi v obsahu vykonaných dôkazov. Odvolací súd sa
nestotožnil s dôvodnosťou argumentácie obhajoby v odvolaní, podľa ktorej argumentácie mal okresný
súd účelovo vyberať výlučne dôkazy svedčiace v neprospech obžalovaného, keďže z vyššie citovaného
obsahu napadnutého rozsudku nepochybne vyplýva, že okresný súd dôsledne prihliadal len na obsah
dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní. Pokiaľ okresný súd v súvislosti s hodnotením dôkazov

poukázal aj na výpoveď obžalovaného z prípravného konania, v kontexte vyššie uvedeného hodnotenia
dôkazov išlo len o jeden z argumentov, prečo okresný súd neuveril výpovedi obžalovaného vykonanej
na hlavnom pojednávaní pred konfrontáciou obžalovaného s obsahom jeho výpovede z prípravného
konania.

Odvolacísúdsastotožnilsosprávnosťouzáveruokresnéhosúdu,podľaktoréhorozporyvovýpovediach
spolupáchateľa a vypočutých svedkov neboli tak závažné, že by za použitia zásady v pochybnostiach
prospech obvineného vylučovali správnosť záveru o spáchaní skutku pod bodom 1) obžalovaným
G. X.. Obsah výpovedí vypočutých osôb nad všetku pochybnosť svedčí o tom, že k prepadnutiu
poškodených nepochybne došlo spôsobom uvedeným v skutku pod bodom 1) napadnutého rozsudku

a úlohou okresného súdu bolo z vykonaných dôkazov ustáliť, kto bol páchateľom a ako sa ten ktorý
páchateľ podieľal na spáchaní tohto skutku. Podľa názoru odvolacieho súdu okresný súd správne
vyhodnotil obsah výpovedí vypočutých osôb, keď s poukazom na vyššie citované úvahy na základe
výpovede svedka G., ktorá bola v úplnom súlade s výpoveďami ostatných svedkov, mal vyvrátenú
pravdivosť výpovede obžalovaného X. na hlavnom pojednávaní. Preto odvolací súd nepovažoval za

dôvodné námietky obhajoby, podľa ktorých by mal napadnutý rozsudok trpieť chybami pre nejasnosť
jeho skutkových zistení a pre nesprávnu aplikáciu zásady „v pochybnostiach v prospech obvineného“.

Okresný súd podľa názoru odvolacieho súdu na základe správne zisteného skutkového stavu veci
skutok pod bodom 1) napadnutého rozsudku tiež správne právne posúdil ako zločin lúpeže formou

spolupáchateľstva podľa § 20 Tr.zák, k § 188 ods. 1 Tr.zák., správnosť ktorej právnej kvalifikácie skutku
pre prípad preukázania spáchania skutku obžalovaný v odvolaní nenamietal.

Keďže odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené dospel k záveru, že na základe odvolania
obžalovaného nezistil dôvod na zrušenie výroku napadnutého rozsudku o vine obžalovaného, v zmysle

§ 317 ods. 1, 2 Tr.por., preskúmal aj nadväzujúce výroky o treste a náhrade škody z hľadiska prípadných
chýb v zmysle § 371 ods. 1 Tr.por., keďže odvolaním obžalovaného neboli osobitne vytýkané chyby
výrokov napadnutého rozsudku o uloženom treste a náhrade škody.
Z hľadiska preskúmavania výrokov napadnutého rozsudku, nadväzujúcich na správny výrok o vine
obžalovaného, odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že podľa § 371 ods. 1 Tr.por.

dovolanie možno podať, ak

a) vo veci rozhodol nepríslušný súd,
b) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
c) zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu,

d) hlavné pojednávanie alebo verejné zasadnutie bolo vykonané v neprítomnosti obvineného, hoci na
to neboli splnené zákonné podmienky,
e) vo veci konal alebo rozhodol orgán činný v trestnom konaní, sudca alebo prísediaci, ktorý mal byť
vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania,
f) trestné stíhanie bolo vykonané bez súhlasu poškodeného, hoci jeho súhlas sa podľa zákona vyžaduje,

g) rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom,
h) bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý
zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa,i) rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom
použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd
nemôže skúmať a meniť,

j) bolo uložené ochranné opatrenie, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky,
k) proti obvinenému sa viedlo trestné stíhanie, hoci bolo neprípustné,
l) odvolací súd zamietol odvolanie podľa § 316 ods. 1, hoci na to neboli splnené zákonné dôvody, alebo
zobral na vedomie späťvzatie odvolania obhajcom alebo osobou uvedenou v § 308 ods. 2 napriek tomu,
že obvinený nedal výslovný súhlas na späťvzatie odvolania,

m) pred podaním obžaloby generálny prokurátor zrušil právoplatné rozhodnutie prokurátora po lehote
uvedenej v § 364 ods. 3,
n) bol obvinenému uložený trest odňatia slobody na doživotie a súd rozhodol, že podmienečné
prepustenie z výkonu tohto trestu nie je prípustné.

Na základe preskúmania výrokov napadnutého rozsudku nadväzujúcich na správny a zákonný výrok

o vine obžalovaného z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd v prejednávanom prípade nezistil
existenciu vád napadnutého rozsudku, uvedených v ustanovení § 371 ods. 1 Tr.por.

Podľa § 319 Tr.por. odvolací súd odvolania zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Keďže s poukazom
na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné, rozhodol

tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.