Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. júl 2008

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 15C/85/2006

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7206220609
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 07. 2008
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Obermanová

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2008:7206220609.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Vierou Obermanovou v právnej veci žalobcu T. Č., nar.

X.X.XXXX,. bytom v K., M. XX,. zast. Mgr. M. D., advokátkou v K., P. X,. proti žalovanému E. K., s r.o.,
so sídlom V. A. U.S.S., K., IČO: XXXXXXXX,. zast. JUDr. Ing. F. Š., advokátom v K., M. XX,. v konaní
o neplatnosť skončenia pracovného pomeru, takto

r o z h o d o l :

U r č u j e, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 6.6.2006 je n e p l a t n é .

Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa domáhal podanou žalobou, aby súd určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo
dňa 6.6.2006 je neplatné z dôvodu, že neboli splnené zákonné podmienky stanovené v § 68 Zákonníka

práce. Poukázal na to, že v písomnom okamžitom skončení pracovného pomeru zo dňa 6.6.2006
žalovaný ukončil s ním pracovný pomer s odôvodnením, že žalobca bol dňa 4.6.2006 o 11.50 hod.
pri výstupe z A. U.S.S. K., s r.o. na stanovišti č. 2 kontrolovaný zamestnancom U.S.S. K. - S., s r.o.
a pri kontrole bolo zistené, že vynášal z areálu U.S.S. K. imbusovú sadu kľúčov, elektrický ventilátor,
elektródy - 50 ks, medené drôty 1,5 kg, elektrickú rozvodnú krabičku 1ks, PVC sťahovacie pásky 31
ks, ochranné okuliare 1 ks, 3-žilový kábel cca 5m čierny, 3-žilový kábel cca 6m biely, pričom spôsob
nadobudnutia materiálu nevedel preukázať žiadnym dokladom. Žalobca namietal, že v okamžitom

skončenípracovnéhopomeruniejeuvedené,abyžalobcavynášalvecizprevádzkarnezamestnávateľa,
t.j. E., s r.o., a taktiež že žalovaný ako zamestnávateľ nepreukázal, aby vyššie uvedené hnuteľné veci,
ktoré sa mal
15C/85/2006

pokúsiť vyniesť z areálu spoločnosti U.S.S. K., boli zaevidované v hmotnom investičnom majetku
žalovaného, a aby žalovanému konaním žalobcu vznikla nejaká škoda, keďže hodnota uvedených

hnuteľnýchvecínedosahujevýškumalejškodyvzmysletrestnéhozákona.Vžalobe poukázalajnačl.4
ods. 2 Pracovného poriadku žalovaného, z ktorého žalobcovi nie je zrejmé, ktoré konanie zamestnanca
uvedené v čl. 3 Pracovného poriadku zamestnávateľ v prípade porušenia podľa pracovného poriadku
č. 43/2006/Fy schváleného 1.4.2005, by kvalifikoval za závažné porušenie pracovnej disciplíny a ktoré
konanie ako menej závažné porušenie pracovnej disciplíny, a preto žalovaný ako zamestnávateľ v
zmysle týchto interných predpisov nebol oprávnený rozviazať pracovný pomer so žalobcom okamžitým
skončením pracovného pomeru, s poukazom na čl. 3 ods. 1 písm. m/ a čl. 4 ods. 2 Pracovného poriadku

bez toho, aby uviedol dôvody, pre ktoré konanie žalobcu kvalifikoval ako závažné porušenie pracovnej
disciplíny.Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe z 5.9.2006 namietal zánik práva žalobcu na uplatnenie
neplatnosti skončenia pracovného pomeru, pretože sa neuplatnilo v stanovenej lehote, a to s poukazom
na ust. § 77 Zákonníka práce. Podľa neho ak bolo žalobcovi okamžité skončenie pracovného pomeru

doručené6.6.2006,poslednýmdňomnauplatnenienárokuzneplatnéhoskončeniapracovného pomeru
bol deň 7.8.2006 a ako vyplýva z pečiatky podateľne, žaloba bola na súd doručená dňa 8.8.2006.
Napriek tomuto zániku žalobcovho práva žalovaný sa vyjadril k ostatným jeho tvrdeniam uvedeným
v žalobe s tým, že analýzy žalobcu ohľadne možnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru v
súvislosti s trestnou činnosťou a iba z právoplatného odsúdenia žalobcu považoval za nadbytočné

a neopodstatnené. Za nesprávnu taktiež považoval žalobcovu interpretáciu Pracovného poriadku
obchodnej spoločnosti žalovaného č. 43/2005/Fy zo dňa 1.4.2005 a poukázal na ust. čl. 3 bod
1 písm. m/ Pracovného poriadku a na povinnosti zamestnancov spoločnosti v súvislosti s riadnym
hospodárením s prostriedkami zverenými zamestnávateľom a ochranou majetku zamestnávateľa pred
poškodením, stratou, a.t.ď..... s tým, že z priestorov spoločnosti z areálu U.S.S. K. majú povinnosť
nevynášať veci, ktoré im preukázateľné nepatria bez ohľadu na ich cenu. Za zavádzajúcu považoval

argumentáciu žalobcu, že z ustanovení Pracovného poriadku nie je zrejmé, ktoré konania zamestnanca
bude zamestnávateľ považovať za závažné porušenie pracovnej disciplíny a ktoré za menej závažné
porušenia, pretože z Pracovného poriadku z čl. 4 bol 2 nepochybne vyplýva, porušenie ktorých
povinností sa považuje za závažné porušenie pracovnej disciplíny, keďže ich výpočet je taxatívny, a
teda aj porušenie povinností podľa čl. 3 bod 1 písm. m/ Pracovného poriadku, ako to bolo v danom

prípade a boli dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru u žalobcu, sa považuje za závažné
porušenie pracovnej disciplíny. Poukazoval na to, že prevádzka žalovaného sa nachádza v areáli
spoločnosti U.S.S. K., s r.o., v ktorej je umiestnených viacero prevádzok ďalších obchodných spoločností
a v prípade, ak zamestnanec vynáša veci z areálu, ktoré mu nepatria, nie je rozhodujúce v zmysle č.
3 ods. 1 písm. m/ pracovného poriadku, či patria žalovanému, spoločnosti U.S.S. K. s r.o. alebo inej

spoločnosti, ale smerodajnou je skutočnosť, že zamestnanec vynáša vecí, ktorých vlastníctvo nevie
preukázať. Na základe všetkých uvedených skutočností považoval okamžité skončenie pracovného
pomeru so žalobcom zo dňa 6.6.2006 za platné.

Súd vykonal dokazovanie a rozhodol vo veci v neprítomnosti žalobcu v súlade s ust. § 101 ods. 2 O.s.p.

po zistení tohto skutkového stavu:

Žalobca nastúpil do pracovného pomeru k žalovanému (pôvodne s obchodným názvom V. F., s r.o.,
Vstupný areál U.S.S.) podľa pracovnej zmluvy zo dňa 1.4.2005 na výkon práce elektrikára, a to na
dobu neurčitú. S účinnosťou od 1.1.2006 došlo k zmene obchodného mena žalobcu na E. K., s r.o.

Dňa 6.6.2006 bolo žalobcovi doručené zo strany žalovaného písomné okamžité skončenie pracovného
pomeru zo dňa 6.6.2006, podľa ktorého bolo dňa 4.6.2006 pri kontrole strážnej služby pri výstupe z
areálu U.S.S. zistené, že žalobca vynášal z areálu U.S.S. K. rôzne, vyššie opísané veci, pričom spôsob
nadobudnutiamateriálunevedelpreukázaťžiadnymdokladomatotojehokonaniebolokvalifikovanéako
porušenie pracovnej disciplíny zvlášť hrubým spôsobom, následkom čoho bol s ním okamžite skončený

pracovný pomer podľa ust. § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce.

Žalobca uplatnil neplatnosť skončenia pracovného pomeru v zákonnej lehote 2 mesiacov odo dňa,
keď sa mal pracovný pomer skončiť, a to v súlade s ust. § 77 Zákonníka práce (zák. č. 311/01 Z.z).
K námietke žalovaného, že právo žalobcu na uplatnenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru

zaniklo pre neuplatnenie v stanovenej lehote je potrebné uviesť, že aj keď žalobný návrh bol v rovnopise
doručený súdu dňa 8.8.2006, ako to vyplýva z pečiatky Okresného súdu Košice II, tomuto predchádzalo
podanie žalobného návrhu faxom dňa 7.8.2006, ktoré bolo v súlade s ust. § 42 ods. 1 O.s.p. doplnené
rovnopisom podania, preto svoj nárok žalobca uplatnil včas.

V zmysle ust. § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce, podľa ktorého bol so žalobcom skončený
pracovný pomer, môže zamestnávateľ okamžite skončiť pracovný pomer so zamestnancom v prípade,
ak zamestnanec porušil pracovnú disciplínu zvlášť hrubým spôsobom. Okamžité skončenie pracovného
pomeru zo dňa 6.6.2006 spĺňa formálne náležitosti, keďže bolo vykonané v písomnej forme aj
s vymedzením skutkových okolností, bolo doručené druhej zmluvnej strane a spĺňa podmienky

vymedzené zákonom pre platnosť tohto právneho úkonu v zmysle ust. § 70 Zákonníka práce. Skončenie
pracovného pomeru so žalobcom bolo tiež prerokované s odborovým orgánom v súlade s ust. § 74
Zákonníka práce. Súd v konaní skúmal materiálne podmienky tohto spôsobu skončenia pracovnéhopomeru, a posudzoval, či konanie žalobcu ako zamestnanca napĺňalo podmienky zákona, t.j. či porušil
pracovnú disciplínu zvlášť hrubým spôsobom.

Z výpovede žalobcu pred súdom vyplynulo, že vynášaný materiál, ktorý u neho zaistila SBS služba pri
kontrole, bol jeho osobným vlastníctvom, ktorý vniesol do spoločnosti žalovaného už niekoľko rokov
dozadu, keďže pracoval ešte vo VSŽ, štátny podnik Košice na závode Zlievareň od r. 1967 ako elektrikár,
predtým nebol taký problém, že keď doniesol a vyniesol svoje veci, až keď prišiel U.S.S., tak zakázal veci
prenášať. Trval na tom, že odnášal z pracoviska iba svoje osobné veci, a keďže išlo o staré veci, bločky

od nich si neodkladal. Tvrdil, že niekedy doniesol aj vyniesol čo bolo potrebné, keď chodil na poruchy a
nikto im to nekontroloval, pretože tam pracoval dlhé roky a na pracovisku mal vlastné veci, ktoré mu tam
aj ostali. Na vrátnici mu nedali možnosť skontrolovať, t.j. spočítať koľko kusov a koľko čoho im odobrali,
vrátnik podľa neho nepočítal ani elektródy ani pásky, len tam napísal vymyslené číslo, lebo sa mu to
nechcelo počítať. Všetky jeho osobné veci nikto nezvážil, tie boli zadržané na vrátnici a nič im nedali
podpísať, čo im odobrali. Dodnes mu nikto tie veci nevrátil a viac sa do zamestnania nemohol vrátiť.

Zdôrazňoval, že dlhé roky používal svoje vlastné náradie na pracovisku v prípade poobedňajšej alebo
nočnej zmeny, keď nebol otvorený sklad a nemal odkiaľ prísť k náradiu. Z toho dôvodu aj svoje osobné
veci mal v skrinke na pracovisku a využíval ich. Poukazoval na to, že doma tieto veci nemohol mať kvôli
námietkam manželky pre neporiadok a apeloval na to, že také veci ani na zlievarni nemajú, aké on mal
vlastné. Žalobca na zdôvodnenie, z akých dôvodov odnášal svoje vlastné veci z pracoviska uviedol,

že stále niekomu niečo šiel pomáhať, konkrétne vtedy susedke zhotoviť predlžovací kábel. Každý z
pracovníkov mal po dve skrinky, v ktorých mali jednak materiál od zamestnávateľa (žiarovky, vypínače,
káble) pre prípad poruchy, a jednak aj svoje vlastné náhradné veci. Žalobca sa vyjadril, že sa nepamätá,
čiboloboznámenýspracovnýmporiadkomzamestnávateľaamalvedomosťoskutočnosti,ževprípade,
akzamestnancichceliniečovyniesťzpriestorovzamestnávateľa,bolavystavenápriepustkanamateriál.

Myslel si, že možno bude mať problémy na vrátnici, ak U.S.S. zakázal vynášať veci, a to z dôvodu,
že nemohol preukázať, že sú to jeho veci, ktoré vynášal. Prostredníctvom svoje právnej zástupkyne
argumentoval tým, že podľa pracovného poriadku majú zakázané vynášať veci zamestnávateľa, ktoré
im preukázateľne nepatria, takže nemajú zakázané vynášať vlastné veci a v podstate podľa pracovného
poriadku on nič neporušil, ak vynášal svoje vlastné veci. Dňa 4.6.2006 bola nedeľa a on bol v práci

kvôli havárii na presčas. Odchádzal z pracoviska spolu s kolegom E. G. a obidvoch ich zastavili vrátnici
a sprosto s nimi jednali, neskôr zavolali príslušníkov polície, ktorí s nimi následne na oddelení v Š.
spísali záznam. Do práce už v pondelok nastúpiť nemohol, lebo mu bol odobratý preukaz na vstup do
zamestnania a následne bol vyzvaný na prevzatie okamžitého skončenia pracovného pomeru. Potom
sa zaevidoval na úrade práce a začal si vybavovať predčasný dôchodok, odvtedy nikde nepracoval.

Žalovaný zotrval na obsahu svojho písomného vyjadrenia k žalobe. Pri hodnotení postupu žalobcu
vychádzal z Pracovného poriadku zamestnávateľa č. 43/05 Fy zo dňa 1.4.2005 platného v čase
porušenia pracovnej disciplíny žalobcom, v zmysle ktorého je povinnosťou zamestnanca mimo iného
hospodáriť riadne s prostriedkami zamestnávateľa a chrániť jeho majetok. Vychádzal z toho, že

zamestnanci boli oboznámení s postupom pri vnášaní a vynášaní materiálu z priestorov spoločnosti
žalovaného, ako aj spoločnosti U.S.S. K., s r.o., kde pracovníci bezpečnostnej služby U.S.S. K. s r.o.
vykonávajú kontrolu zamestnancov pre zabezpečenie ochrany a bezpečnosti tohto areálu, a tak sa to
stalo aj u žalobcu ako zamestnanca spoločnosti sídliacej v priestoroch U.S.S. K. s r.o. Konanie žalobcu
preto v súlade s čl. 4. bod 2 Pracovného poriadku bolo hodnotené ako závažné porušenie pracovnej

disciplíny, pre ktoré mohlo dôjsť k okamžitému skončeniu pracovného pomeru so zamestnancom, a
to s poukazom na to, že pracovný poriadok stanovuje zamestnancom zákaz vynášať z priestorov
spoločnosti žalovaného a z areálu U.S.S. K., s r.o. veci, ktoré im preukázateľne nepatria bez ohľadu
na ich cenu. Žalovaný súčasne predložil v konaní aj Normu N SC2/2003 spoločnosti U.S.S. K. s r.o.
platnú pre vstup a opustenie územia a objektov U.S.S. K., s r.o. ktorá sa vzťahuje na všetky prevádzky,

obchodné spoločnosti sídliace v jeho priestoroch, ktorá upravuje postup pri kontrole osôb a materiálov
prechádzajúcich cez vstupný a výstupný areál spoločnosti U.S.S. K., s r.o., ktorú kontrolu zabezpečuje
bezpečnostná služba tejto spoločnosti. Podmienky vynášania a vnášania materiálu do priestorov U.S.S.
K., s r.o. sú upravené tak, že vývoz materiálu je realizovateľný na základe schválenej priepustky na
materiál a je taktiež upravený zákaz dovozu materiálu v osobnom vlastníctve zamestnanca, vrátane

zamestnanca obchodnej spoločnosti vykonávajúcej obchodnú činnosť na území U.S.S. K., s r.o. Pre
postup pri zabavení materiálu zadržaného zamestnancami strážnej služby U.S.S. K., s.r.o. platí pokyn
generálneho managéra pre bezpečnosť závodov č. 1/2003, ktorý stanovuje v prípade, ak zamestnanecvynášajúci materiál nepredloží potrebné sprievodné doklady, povinnosť spracovať písomné hlásenie o
zistenej udalosti, zadržať materiál a odobrať osobnú identifikačnú kartu osobe, ktorá bola zadržaná.

15C/85/2006
Ohľadom materiálu, ktorý bol zadržaný u žalobcu, žalovaný uviedol, že ten je vydávaný spoločnosťou
žalovaného na účel spotreby na prevádzku na výkon práce, takže ide o spotrebný materiál, ktorý účtovne
ďalej nie je vedený v majetku spoločnosti. Čestným prehlásením vedúceho elektroúdržby Ing. P. N. a

konateľa spoločnosti Ing. J. M. z 28.9.2006 žalovaný preukazoval, že materiál zadržaný u žalobcu patril
do majetku spoločnosti E. K., s r.o.. Skutočnosť, že takýmto druhom materiálu zadržaným u žalobcu
spoločnosť žalovaného disponovala, mala vyplývať aj z predložených dodacích listov a expedičných
príkazov od rôznych dodávateľov vyhotovených pre spoločnosť žalovaného pod pôvodným obchodným
menomV.F.,sr.o.,podľaktorýchsúčasťoudodávkytovaruprežalovaného malibyťajelektródy,gumený
kábel, sťahovacia páska, ktoré veci boli zadržané u žalobcu, pričom nepreukázal doklady týkajúce sa

ventilátora, sady gola, ako aj Cu drôtu.

Z obsahu priestupkového spisu Obvodného úradu v Košiciach, odboru všeobecnej vnútornej správy
vyplynulo, že žalobca odmietal vypovedať vo veci podania vysvetlenia k priestupku, keď bol u neho
zaistený materiál, u ktorého nevedel preukázať jeho pôvod. Proti rozkazu vydanému v priestupkovom

konaní16.8.2006,ktorýmbolžalobcauznanývinnýmzospáchaniapriestupkuprotimajetkuapotrestaný
uložením pokuty vo výške 1.500.- Sk, žalobca podal odpor, následne bolo toto konanie zastavené v
súlade s § 76 ods. 1 písm. ch/ priestupkového zákona.

Podľa ustálenej súdnej praxe pri hodnotení stupňa intenzity porušenia pracovnej disciplíny

zamestnancom súd nie je viazaný tým, ako zamestnávateľ vo svojom pracovnom poriadku alebo inom
internom predpise alebo pokyne vedúceho zamestnanca hodnotí určité konanie zamestnanca, ktoré
predstavuje porušenie pracovnej disciplíny.

Zákonník práce nevymedzuje, čo možno považovať za zvlášť hrubé porušenie pracovnej disciplíny.

Preto je potrebné naplnenie tejto skutkovej podstaty posudzovať podľa konkrétnych okolností prípadu.
Existencia dôvodu zvlášť hrubého porušenia pracovnej disciplíny zamestnávateľa oprávňuje aj k
výpovedi a preto zamestnávateľ sa môže rozhodnúť, či dá zamestnancovi výpoveď alebo s ním okamžite
skončí pracovný pomer, pričom okamžité skončenie pracovného pomeru je výnimočným spôsobom
skončenia pracovného pomeru, v súlade s ust. § 68 ods. 1, a to podľa písm. b/ tohto ustanovenia iba

vtedy, ak zamestnanec porušil pracovnú disciplínu zvlášť hrubým spôsobom.

Vprejednávanejvecisúdsazaoberalotázkou,čikonaniežalobcuakozamestnancanapĺňalopodmienky
ustanovené právnou normou, teda či porušil pracovnú disciplínu zvlášť hrubým spôsobom. Pri skúmaní
intenzity porušenia pracovnej disciplíny prihliadal na osobu zamestnanca, na funkciu, ktorú zastával,

na jeho doterajší postoj pri plnení pracovných úloh, na čas a situáciu, za ktorých došlo k porušeniu
pracovnejdisciplíny,namieruzavineniazamestnanca,naspôsobaintenzituporušeniajehokonkrétnych
povinností, na dôsledky porušenia pracovnej disciplíny pre zamestnávateľa, ako aj na to, či svojim
konaním spôsobil zamestnávateľovi škodu. Hodnotenie stupňa intenzity porušenia pracovnej disciplíny
teda patrí súdu, vychádzajúc z rozsudku NS SR sp. zn. 3Cdo71/2003.

Z okamžitého skončenia pracovného pomeru č. PO/2006 zo 6.6.2006 vyhotoveného žalovaným vyplýva,
že žalobca bol 4.6.2006 o 11.50 hod. pri výstupe z areálu U.S.S. K., s r.o. , na stanovišti č. 2 kontrolovaný
zamestnancami U.S. S. K. - S., s r.o., a pri kontrole bolo zistené, že vynášal z areálu U.S.S. K., s
r.o. imbusovú sadu

15C/85/2006

kľúčov, elektrický ventilátor, elektródy - 50 ks, medené drôty 1,5 kg, elektrickú rozvodnú krabičku 1ks,
PVC sťahovacie pásky 31 ks, ochranné okuliare 1ks, 3-žilový kábel cca 5 m čierny, 3-žilový kábel cca
5 m biely, spôsob nadobudnutia materiálu nevedel preukázať žiadnym dokladom a z toho vyplýva, že

konal v rozpore s pracovným poriadkom E., s.r.o. K., s r.o. (čl. III., bod 1, písm. m/), čo podľa čl. IV.
bod 2 pracovného poriadku kvalifikovali ako porušenie pracovnej disciplíny zvlášť hrubým spôsobom,
následkom čoho je okamžité skončenie pracovného pomeru podľa ust. § 68 ods. 1 písm. b/ ZP.Ako už bolo spomínané, žalovaný vlastníctvo materiálu, ktorý bol dňa 4.6.2006 odobratý zamestnancom
spoločnosti žalobcovi a E. G. preukazoval len čestným prehlásením pracovníkov žalovaného, a to Ing. J.
M. a Ing. P. N. o tom, že odobraté veci boli majetkom spoločnosti E. K., s.r.o., pričom o prípadnom vrátení

odobratého materiálu mal rozhodnúť koordinátor pre bezpečnosť po predložení hodnoverných dokladov
o spôsobe jeho nadobudnutia v lehote najneskôr do 30 dní od jeho odobratia, ako to vyplýva z kópie
záznamu o odobratí materiálu zo 4.6.2006. Žalovaný k otázke vlastníctva predmetných vecí odobratých
žalobcovi 4.6.2006 predložil súdu ešte expedičné príkazy a dodacie listy od rôznych dodávateľov pre
odberateľa E., s r.o. K., ako aj pre V. F., s.r.o., v zmysle ktorých boli súčasťou dodaného tovaru len

niektoré veci, aké sa našli u žalobcu, nie však všetky (týka sa ventilátora, gola imbusových kľúčov, Cu
drôtu, ktorých vlastníctvo žiadnym hodnoverným spôsobom nepreukázal). Aj pre prípad nepochybného
preukázania vlastníctva žalovaného k veciam, aké sa našli u žalobcu, inými dôkazmi, bolo by potrebné z
hľadiska intenzity porušenia pracovnej disciplíny skúmať, aká škoda vznikla žalovanému, či je to majetok
už odpísaný, alebo ide o veci nepoužiteľné a akú majú presne hodnotu, či išlo o škodu na zverených
predmetoch a pod. Žalovanej však nepochybne žiadna škoda nevznikla, nakoľko veci žalobcovi boli

odňaté a vlastníctvo k odňatým veciam hodnoverným spôsobom žalovaný nepreukázal, aj keď ho ťažilo
v tom smere dôkazné bremeno v zmysle § 120 O.s.p. Je potrebné v tom smere uviesť, že už pri podaní
oznámenia na priestupkový orgán ako poškodená strana vystupovala obchodná spoločnosť U.S.S. K.
a nie žalovaný, ktorá hodnotu všetkých vecí vynášaných žalobcom ustálila vo výške 950.- Sk.

Súd považuje za potrebné poznamenať, že samotná úprava v pracovnom poriadku žalovaného, čl. 3 a
4 je sformulovaná nezrozumiteľne v tom, ako bude zamestnávateľ konanie zamestnanca kvalifikovať,
či ako menej závažné alebo závažné porušenie, ak zamestnanec bude vynášať veci, ktoré mu
preukázateľne nepatria, nakoľko podľa spomínaného čl. 4 ods. 2 Pracovného poriadku č. 43/2003/Fy sa
porušenie povinnosti uvedenej v čl. 3 bod 1 písm. m/ považovalo za menej závažné porušenie pracovnej

disciplíny, pokiaľ spoločnosť s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu nebude konkrétne porušenie
pracovnej disciplíny kvalifikovať ako závažné porušenie pracovnej disciplíny.

V zmysle cit. rozsudku NS SR súd pri hodnotení intenzity porušenia pracovnej disciplíny zamestnancom
nie je teda viazaný tým, ako žalovaný ako zamestnávateľ vo svojom pracovnom poriadku alebo

inom internom predpise hodnotí určité konanie zamestnanca, ktoré predstavuje porušenie pracovnej
disciplíny, a tak v závere po zhodnotení vykonaného dokazovania možno konštatovať, že nebolo
preukázané, aby v riešenej veci žalobca porušil pracovnú disciplínu zvlášť hrubým spôsobom a aby na
zistený skutkový stav bolo možné aplikovať ust. § 68 ods. 1 písm. b/ ZP. Z vykonaných dôkazov síce
vyplynulo, že žalobca porušil pracovnú disciplínu, keď v čase odchodu z pracoviska vynášal z areálu

U.S.S.
15C/85/2006

s r.o. veci napriek tomu, že bolo jeho povinnosťou mať k tomu platné doklady, ktoré ho na vynesenie
materiáluoprávňujúvsúladesinternýmiaktamispoločnosti.Uvedenékonaniealenenadobudlointenzitu

zvlášťhrubéhoporušeniapracovnejdisciplínyodôvodňujúcehookamžitéskončeniepracovnéhopomeru
zo strany žalovaného. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca sa nepodieľal na vzniku škody
na majetku žalovaného, počas trvania pracovného pomeru u žalovaného pracovnú disciplínu neporušil,
žalovaný ani netvrdil, a ani nepreukazoval, aké malo konanie žalobcu dôsledky pre zamestnávateľa,
a tak vzhľadom na intenzitu porušenia pracovnej disciplíny žalobcom bolo na mieste rozviazanie

pracovného pomeru s ním nanajvýš výpoveďou, nie však okamžite.

Na základe všetkých uvedených skutočností súd žalobe v celom rozsahu vyhovel.

Výrok o trovách konania vyplýva z ust. § 142 ods. 1 O.s.p. Keďže žalobca bol úspešný v konaní v celom

rozsahu, patrila by mu náhrada trov právneho zastúpenia advokátkou, tieto trovy však uplatnené neboli,
a tak z ust. § 151 ods. 1, 2 O.s.p. vyplýva, že žalobcovi sa vzniknuté trovy nepriznávajú.

Poučenie:

: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na súde, proti rozhodnutiu
ktorého smeruje. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej,

možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie máinú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne
zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.