Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 9. december 2016

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 18Cpr/1/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6416200098
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Daniel Koneracký

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2016:6416200098.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom samosudcom Mgr. Danielom Konerackým v právnej veci žalobkyne: K..

E. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. F.Ň., Š. Č.. XX, zastúpená AK URBÁNI & Partners s.r.o., Banská
Bystrica, Skuteckého č. 17, proti žalovanému: COOP JEDNOTA ŽARNOVICA, spotrebné družstvo, IČO:
00169030, Žarnovica, Bystrická č. 44, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru a náhradu
mzdy takto

r o z h o d o l :

I.Súd u r č u j e, že skončenie pracovného pomeru výpoveďou zo dňa 28.08.2015 zo strany žalovaného
ako zamestnávateľa, ktorú dal žalobkyni je neplatné a pracovný pomer medzi žalobkyňou a žalovaným
naďalej trvá.

II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 5.295,01 € v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto
rozhodnutia.

III. Žalobkyňa má nárok voči žalovanému na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobkyňa podala na tunajší súd žalobu, ktorou sa pôvodne domáhala určenie neplatnosti výpovede
zo dňa 28.8.2015 s tým, že pracovný pomer medzi stranami sporu naďalej trvá. Okrem toho sa domáhala
zaplatenia náhrady mzdy a to až do opätovného umožnenia pokračovania v práci. Takúto žalobu

žalobkyňa odôvodnila tým, že na základe pracovnej zmluvy pracovala u žalovaného ako námestníčka
- vedúca obchodno-technického úseku, pričom jej bola doručená písomnosť zo strany žalovaného a
to výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce na základe ktorej chcel žalovaný z dôvodu
organizačných zmien ukončiť s ňou pracovný pomer. Žalobkyňa ďalej poukázala na skutočnosť, že
predstavenstvo žalovaného dodatkom č. 5 k organizačnému poriadku schválilo zrušenie obchodno-
technického úseku a pričlenenie jeho jednotlivých útvarov k úseku veľkoobchodného s platnosťou
od 1.9.2015 s tým, že sa takýmto dodatkom zrušila funkcia vedúcej obchodno-technického úseku

v dôsledku čoho sa stala nadbytočnou. Žaloba bola podaná v zákonnom stanovenej lehote keďže
pracovný pomer medzi stranami sporu mal podľa výpovede skončiť 30.11.2015, pričom žalobkyňa
oznámila žalovanému nesúhlasné stanovisko so skončením pracovného pomeru a trvala naďalej na
tom, aby ju žalovaný zamestnával.

2.Žalovaný k podanej žalobe zaslal písomné vyjadrenie z ktorého vyplýva, že žalobkyni bola ním daný
výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce, pretože predstavenstvom družstva bolo schválené

zrušenie obchodno-technického úseku s platnosťou od 1.9.2015 čím zanikla funkcia „vedúca obchodno-
technického úseku“ a žalobkyňa sa stala nadbytočnou. Žalovaný ďalej uviedol, že ponúkol žalobkyni
iné pracovné miesta s ktorými tá nesúhlasila a písomne mu oznámila, že na pracovnom pomere trvá.
Podľa názoru žalovaného žalobkyňa neuviedla aké konkrétne materiálne a formálne podmienky nebolidodržané nakoľko u neho došlo k organizačnej zmene pre ktorú sa stala žalobkyňa stala nadbytočnou.
Z uvedených dôvodov žiadal žalovaný žalobu zamietnuť.

3. Na prejednenia podanej žaloby súd nariadil pojednávania na ktorých žalobkyňa resp. jej právny
zástupca uviedol, že výpoveď, ktorú dal žalovaný žalobkyni po materiálnej ako aj formálnej stránke
neobstojí. Pokiaľ ide o formálnu stránku výpovede tak žalobkyni neboli ponúknutú všetky pracovné
miesta, ktoré mal žalovaný k dispozícii a zároveň výpoveď bola daná skôr, ako bolo žalobkyni ponúknuté
iné pracovné miesto. Právny zástupca žalobkyni ďalej poukázal na skutočnosť, že dňa 28.8.2015 bola

daná výpoveď žalobkyni s tým, že v rovnaký deň jej boli zo strany žalovaného ponúknuté pracovné
miesta. Zároveň v rovnaký deň malo dôjsť aj k prerokovaniu takejto výpovede odborovou organizáciou,
pričom žalobkyňa nemá vedomosť kedy odborová organizácia časovo stihla prerokovať takúto výpoveď.
Okrem toho odborová organizácia nemohla tiež vedieť, že žalobkyňa odmietla ponuku pracovných
miest, nakoľko takáto ponuka pracovných miest jej bola daná až potom, ako jej bola doručená výpoveď.
Právny zástupca žalobkyne ďalej uviedol, že pokiaľ ide o materiálne nedostatky, ktorými sa vyznačuje

výpoveď tak v čase, keď došlo k takémuto ukončeniu pracovného pomeru existovalo u žalovaného
aj iné pracovné miesto, ktoré však nebolo účelovo ponúknuté žalobkyni. Išlo o pracovné miesto na
úseku kontroly a inšpekcie s tým, že takéto pracovné miesto existovalo tak pred organizačnou zmenou
ako aj po organizačnej zmene, na základe ktorej bol ukončený pracovný pomer so žalobkyňou. Takéto
pracovné miesto existuje až do súčasnosti a vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti tak právny

zástupca žalobkyne považoval výpoveď za neplatnú. Pokiaľ ide o náhradu mzdy tak právny zástupca
žalobkyne uviedol, že žalobkyňa bola práceneschopná do mája 2016 s tým, že následne jej bol priznaný
invalidný dôchodok. Žalobkyňa tiež poukázali na skutočnosť, že u žalovaného pracovala 28 rokov a
posledný rok boli na ňu vyvíjané tlaky zo stranu predsedu družstva - žalovaného s ktorým mala konflikty.
Stala sa nepohodlnou a z tohto dôvodu mala aj zdravotné problémy. Dňa 28.8.2015 bolo rozhodnuté o

organizačnej zmene s tým, že predseda družstva jej dal možnosť odísť dohodou, pričom jej ponúkol, že
jej vyplatí odstupné, ale musela sa zároveň vzdať funkcie štatutárneho orgánu. Musela sa rozhodnúť
okamžite čo však odmietla, pretože sa nevedela rozhodnúť. Následne ju predseda družstva vykázal z
kancelária. Žalobkyňa ďalej uviedla, že pokiaľ ide o rozhodnutie o organizačnej zmene tak návrh na
zrušenie jej pracovného miesta bol predložený predstavenstvu tesne predtým ako sa konalo, pričom

tam neboli uvedené dôvody prečo sa ruší jej pracovné miesto. Následne o 11.00 hod keď skončilo
predstavenstvo tak potom čakali členovia odborovej organizácie na prejednanie jej výpovede s tým, že
jej bola nariadené čerpanie dovolenky. Ona ústnou formou žiadala predsedu družstva, aby ju preložil
na iný útvar a to útvar inšpekcie s tým, že v dôsledku vzniknutej situácie jej vznikli zdravotné problémy.
V deň keď dostala výpoveď jej boli ponúknuté aj voľné pracovné miesta zo strany žalované a preto

konzultovala vzniknutú situáciu so svojím právnym zástupcom, ktorý jej povedal, že má prevziať takéto
listinné doklady a má si poznamenať na nich časové údaje. Uviedla tiež, že si presne nepamätá ako
prebiehal celý tento proces vie však že sa konalo predstavenstvo, ktoré rozhodlo o organizačnej zmene
a následne hneď zasadala odborová organizácia. Žalobkyňa tiež poukázala na skutočnosť, že potom
jej doniesli pracovníci žalovaného listinné doklady, ktoré podpísala a to výpoveď, ponuku práce ako aj

stanovisko odborovej organizácie o tom, že bola prerokovaná výpoveď. Ona po doručení výpovede z
pracovného pomeru čerpala dovolenku a následne od 23.11.2015 do 3.5.2016 bola práceneschopná.
Následne jej bol priznaný invalidný dôchodok z dôvodu, že došlo u nej k poklese miery schopnosti
vykonávať prácu. Podľa jej vedomostí v dôsledku organizačnej zmeny bola prepustená z práce len ona
a so žiadnym iným pracovníkom žalovaného nebol v dôsledku takejto organizačnej zmeny ukončený

pracovný pomer. Okrem toho jednotlivé oddelenia úseku obchodno-technického boli včlenené pod úsek
veľkoobchodný s tým, že všetci zamestnanci z týchto útvarov prešli pod tento úsek veľkoobchodný a
nikto z nich nebol prepustený. Ona bola jediným vedúcim pracovníkom na obchodno-technickom úseku,
pričom jej problémy s predsedom družstva začali z dôvodu, že nebol splnený hospodársky výsledok
ako aj maloobchodný obrat a to v auguste 2014. Následne sa začali ďalšie problémy medzi ňou a

predsedom družstva. Žalobkyňa tiež uviedla, že na útvare kontroly a inšpekcie boli pred organizačnou
zmenou ako aj po organizačnej zmene plánovaný počet zamestnancov 4, pričom pred organizačnou
zmenou tam pracovalo 3 a pol pracovníka nakoľko na polovičný úväzok pracovala zamestnankyňa na
materskej dovolenke. Tá neskôr odišla a v súčasnosti podľa jej vedomostí pracujú na útvare kontroly a
inšpekcie traja zamestnanci. Z uvedených skutočností tak podľa žalobkyne vyplýva, že v čase prijatia

organizačnejzmenyaukončeniajejpracovnéhopomeruexistovalminimálnepolovičnýúväzoknaútvare
kontroly a inšpekcie s tým, že vedúci zamestnanci žalovaného mali vedomosť o tom, že má záujem
o takýto polovičný úväzok, pretože vedela, že následne by sa takýto polovičný úväzok mal rozšíriť na
celý úväzok nakoľko zamestnankyňa, ktorá tam pracovala mala odísť. Pokiaľ mala vedomosť, tak vždyboli 4 miesta na útvare inšpekcie a neboli nikdy plánované 3 miesta. V organizačnom poriadku boli
tiež určené 4 miesta a boli aj 4 obvody, pričom mala vedomosť o tom, že z útvaru inšpekcie odišla
jedna pracovníčka a ostali tam traja pracovníci. Preto požiadali pracovníčku na MD, aby na pol úväzku

robila na takomto útvare. V súčasnej dobe má vedomosť o tom, že na takomto útvare zostanú traja
zamestnanci s tým, že nebude rušiť štvrté miesto, ale mzdové prostriedky za toto jedno miesto budú
rozdelené medzi ostatných troch pracovníkov. Právny zástupca žalobkyne tiež poukázal na organizačný
poriadok, v ktorom žalovaný uvádza tak pred organizačnou zmenou, ako aj po organizačnej zmene
počet pracovných miest na útvare inšpekcie a kontroly štyri miesta. Takéto pracovné miesto, ako vyplýva

aj z listinných dokladov, ktoré boli predložené, nebolo ponúknuté žalobkyni. Zároveň z prerokovania
výpovede zo strany zamestnávateľa a to odsek 5 boli žalobkyni ponúknuté pracovné miesta na pozícii
zástupkyni vedúcej v Q. Q., V., ako aj zamestnanie pokladníčky v Ž., F. E. J., čo však žalobkyňa odmietla.
Okrem toho právny zástupca žalobkyne uviedol, že z posledného odseku takéhoto listinného dokladu
je zrejmé, že žalovaný žiadal odborovú organizáciu o prerokovanie výpovede žalobkyne z dôvodu
organizačných zmien s tým, že odborová organizácia v tom čase ešte ani nemala vedomosť o tom, či

žalobkyňa odmietla alebo neodmietla ponúkané pracovné miesto. Celý proces ukončenia pracovného
vzťahu so žalobkyňou viedol žalovaný s tým, že žalobkyňa len podpisovala jednotlivé doklady, ktoré jej
bolidoručovanéatoztohodôvodu,abysanedostaladonejakejdôkaznejnúdzi,resp.abynedošlokfikcii
doručenia nejakých listinných dokladov. Podľa jeho názoru nie je možné započítať nárok žalovaného na
vrátenie odstupného, ktoré bolo vyplatené žalobkyni s tým, že najprv musí byť právoplatne rozhodnuté

o určení neplatnosti predmetnej výpovede.

4.Žalovaný prostredníctvom svojej zástupkyne uviedol na nariadených pojednávaniach, že dňa
28.08.2015 zasadalo predstavenstvo spoločnosti Z. R. Ž., kde bola prijatá organizačná zmena,
týkajúca sa organizačného poriadku, na základe ktorej bolo zrušené miesto žalobkyne. Po skončení

takéhoto predstavenstva došlo k prerokovaniu ukončenia pracovného stavu žalobkyne a to odborovou
organizáciou. Zasadnutie odborovej organizácie bolo vopred naplánované a boli tam prejednané aj iné
záležitosti ako výpoveď žalobkyni. Následne zástupkyňa žalovaného a to Q. F. uviedla, že spolu s
pani Y. a pani F. išli k žalobkyni s tým, že najprv jej predložili pracovnú ponuku voľných pracovných
miest. Následne jej doručili výpoveď s tým, že na túto výpoveď dali svoj vlastný časový údaj, kedy

doručovali takúto výpoveď žalobkyni a žalobkyňa si tam dala svoj časový údaj. Zástupkyňa žalovaného
tiež poukázala na skutočnosť, že žalobkyňa najprv nechcela prevziať takúto výpoveď, pretože to chcela
konzultovať so svojim právnikom, následne však prevzala takúto výpoveď. Pokiaľ ide o pracovné miesta
na útvare kontroly a inšpekcie, tak plánovaný počet takýchto pracovných miest v pláne zamestnancov
pre rok 2014 a 2015 boli 3 miesta, hoci v organizačnej štruktúre boli uvedené 4 miesta. Reálne bol

tam úväzok v rozsahu 3 a pol zamestnanca. Zástupkyňa žalovaného tiež uviedla, že v ľavej spodnej
časti v písomnej výpovedi zo dňa 28.08.2015 je jej písmo a pod jej písmom je parafa žalobkyne.
Zástupkyňa žalovaného tiež uviedla, že výpoveď bola prerokovaná zástupcami zamestnancov po
skončení predstavenstva.

5. Na pojednávaní zo dňa 14.10.2016 bola vypočutá svedkyňa N. F., ktorá uviedla, že je vo vzťahu
k žalovanému v pracovno-právnom vzťahu a pracuje u neho ako vedúca veľkoobchodného úseku.
Svedkyňa ďalej uviedla, že bola prítomná na predstavenstve, kde bola prijatá organizačná zmena s tým,
že predstavenstvo schválilo takúto zmenu. Išlo o dodatok č. 5, na základe ktorého došlo k zrušeniu
obchodno-technického úseku. Takýto bod rokovania na predstavenstve bol zahrnutý v bode rôzne s

tým, že návrh takejto zmeny predložil predseda družstva a predseda odborovej organizácie pani N..
Má vedomosť o tom, že po skončení zasadnutia predstavenstva zasadala odborová organizácia, kde
bola prerokovaná výpoveď, pričom bola prítomná pri doručovaní výpovede a ďalších listinných dokladov
žalobkyni. Nevie sa vyjadriť, kedy bola predložená ponuka voľných pracovných miest žalobkyni zo
strany žalovaného a ani si nepamätá v akom poradí boli doručené jednotlivé listinné doklady týkajúce

sa ukončenia pracovného pomeru. Podľa vedomostí svedkyne na úseku kontroly a inšpekcie pred
organizačnou zmenou a po organizačnej zmene pracovalo 3 a pol pracovníka. Svedkyňa tiež uviedla,
že nemá vedomosť o tom, že by žalobkyňa požiadala vedenie ich podniku o preradenie na úsek kontroly
a inšpekcie, či už pred organizačnou zmenou alebo po organizačnej zmene.
6. Na pojednávaní zo dňa 14.10.2016 bola vypočutá svedkyňa E. Y., ktorá uviedla, že je v pracovno-

právnom vzťahu k žalovanému a pracuje u neho ako ekonomická námestníčka. Ona sa zúčastnila
zasadnutiapredstavenstva,naktoromdošlokorganizačnejzmene,akoajzmeneorganizačnejštruktúry.
Tento bod zmeny organizačnej štruktúry bol zaradený pod bodom rôzne, pričom nevie kto ho navrhol.
Nezúčastnila sa zasadnutia odborovej organizácie, kde bola prerokovaná výpoveď žalobkyne, bola všakprítomná s pani F. a s pani F., keď boli doručovať výpoveď z pracovného pomeru žalobkyni. Odovzdali jej
lenvýpoveďanemávedomosťotom,čižalobkyňamalanezhodyspredsedomdružstva.Svedkyňaďalej
uviedla, že na základe týchto organizačných zmien, ktoré boli prijaté, bola prepustená iba žalobkyňa a

pred organizačnou zmenou pracovalo 3 a pol pracovníka na úseku kontroly a inšpekcie, pričom podľa
organizačného poriadku boli plánované 4 miesta. Má vedomosť o tom, že žalobkyňa mala záujem o
prácu na úseku kontroly a inšpekcie.

7. Na pojednávaní zo dňa 14.10.2016 bola vypočutá svedkyňa pani E. N., ktorá uviedla, že pracuje u

žalovaného ako energetička a referent odpadov a motorových vozidiel. Tiež je predsedníčkou odborovej
organizácie. Svedkyňa tiež uviedla, že dňa 28.08.2015 sa zúčastnila na rokovaní predstavenstva, ktoré
začalo asi o 8.30 hod. s tým, že simulátne prebiehalo aj rokovanie odborovej organizácie. Ona sa
zúčastňovala zasadnutia predstavenstva z tohto dôvodu bola prizvaná na takéto zasadnutie. Na tomto
predstavenstve bol schválený bod pod označením rôzne o organizačných zmenách, na základe ktorej
bolo zrušené miesto žalobkyne. Po ukončení predstavenstva išla na rokovanie odborovej organizácie,

kde bol predložený od pani F. návrh na prerokovanie výpovede žalobkyne. Odborová organizácia takúto
výpoveď prerokovala, o čom som vyhotovila uznesenie. Predstavenstvo rozhodlo o organizačnej zmene
takým spôsobom, že zrušilo obchodno-technický úsek a následne funkciu, ktorú zastávala žalobkyňa.
Ona sa potom už nepodieľala na ukončení pracovno-právneho vzťahu so žalobkyňou. Svedkyňa
tiež poukázala na skutočnosť, že odbory sú založené u žalovaného od začiatku jeho vzniku, pričom

v dôsledku prijatej organizačnej zmeny bola prepustená len žalobkyňa. Žiadny iný pracovník nebol
prepustený. Má vedomosť o tom, že žalobkyni boli ponúknuté voľné pracovné miesta a to zástupkyňa
vedúcej prevádzkovej jednotky, ako aj pokladníčka s tým, že nemá vedomosť o tom, že by v čase,
kedy bola daná výpoveď žalobkyni, existovalo ďalšie voľné pracovné miesto na celý úväzok. Nemá tiež
vedomosť o tom, že by žalobkyňa mala záujem ísť pracovať na úsek kontroly a inšpekcie, pričom pokiaľ

mala takýto záujem, mala si dať písomnú žiadosť.

8.Samosudca po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu zistil nasledovný skutkový stav veci:
žalobkyňa uzavrela so žalovaným pracovnú zmluvu a to dňa 1.5.1987 na základe ktorej bol uzavretý
pracovný pomer na dobu neurčitú s tým, že žalobkyňa začala pracovať vo funkcii vedúca útvaru I.

z miestom výkonu práce v Ž.. Následne strany sporu uzavreli dodatok k pracovnej zmluve zo dňa
1.10.1993 na základe ktorého došlo k novému pracovnému zaradeniu žalobkyne a to na funkciu vedúca
útvaru I. pracovisko I.. Dňa 29.3.2006 uzavreli strany sporu ďalší dodatok k pracovnej zmluvy na základe
ktorej bola žalobkyňa pracovne zaradené na funkciu vedúca obchodno-technického úseku. Žalovaný
dňa 28.8.2015 ukončil so žalobkyňou formou výpovede pracovný pomer a to v zmysle § 63 ods. 1

písm. b/ Zákonníka práce z dôvodu, že žalobkyňa sa stala nadbytočnou z dôvodu organizačných
zmien s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce. Žalovaný v odôvodnení tejto výpovedi uviedol, že dňa
28.8.2015 predstavenstvo družstva dodatkom č. 5 k Organizačnému poriadku Z. R. Ž. schválilo zrušenie
obchodno-technického úseku a pričlenenie jeho jednotlivých útvarov k úseku veľkoobchodnému,
s platnosťou od 1.9.2015. Zároveň sa uvedeným dodatkom z dôvodu efektívnosti práce zrušila

funkcia vedúca obchodno-technického úseku v dôsledku čoho sa žalobkyňa ako vedúca obchodno-
technického úseku stala nadbytočná. V odôvodnení tejto výpovedi žalovaný tiež uviedol, že žalobkyni
boli ponúknuté miesta v prevádzkových jednotkách žalovaného, ktoré však žalobkyňa odmietla, pričom o
ponúknutých pracovných miestach je spísaný záznam, ktorý je založený v osobných spisoch žalobkyne.
Skončenie pracovného pomeru výpoveďou zo strany zamestnávateľa bolo prerokované odborovou

organizáciou dňa 28.8.2015 s tým, že výpovedná doba je trojmesačná. Na takejto výpovedi je poznámka
dopísaná vlastnou rukou z ktorej vyplýva, že žalobkyňa prevzala osobne výpoveď dňa 28.8.2015
11.20 hod. a následne je uvedený údaj 12.10 hod. po konzultácii s právnikom. Z listinného dokladu
označeného ako odvolanie zo dňa 28.8.2015 vyplýva, že predseda družstva - žalovaného odvolal k dňu
1.9.2015 žalobkyňu z funkcie námestníčky, vedúcej obchodno-technického úseku. Z listinného dokladu

označeného ako ponuka voľného pracovného miesta zo dňa 28.8.2015 vyplýva, že žalovaný ponúkol
žalobkyni z dôvodu ukončenia pracovného pomeru iné pracovné miesta a to zástupkyňa vedúcej T.
XXX Q. Q. E. XXX V., pokladníčku na T. - XXX Ž., XXX F. E. XXX I. J., pričom na takomto doklade je
písaným písmom dopísané, že žalovaná prevzala takýto listinný doklad dňa 28.8.2015 o 11.22 hod. Z
listinného dokladu označeného ako prerokovanie výpovede zo strany zamestnávateľa zo dňa 28.8.2015

vyplýva, že žalovaný adresoval odborovej organizácii zriadenej u žalovaného žiadosť o prerokovanie
výpovede, ktorú dostala žalobkyňa a to v zmysle § 74 Zákonníka práce. Z výpisu uznesenie z rokovania
výboru odborovej základnej organizácie pri Z. R. Ž., spotrebného družstva zo dňa 28.8.2015 vyplýva,
že odborovou organizáciou žalovaného bola prerokovaná výpoveď, ktorú dal žalovaný žalobkyni. Zpotvrdenia o dočasnej pracovnej schopnosti vyplýva, že žalobkyňa je práceneschopná od 23.11.2015.
Z predložených výplatných pások žalobkyne za obdobie od júla 2015 do septembra 2015 vyplýva, že
žalobkyni bola v júli 2015 vyplatená čistá mzda vo výške 521,64 eur, v mesiaci august 2015 jej bola

vyplatená čistá mzda vo výške 562,81 eur a v mesiaci september 2015 bola vyplatená čistá mzda vo
výške 616,99 eur. Z organizačného poriadku žalovaného účinným od 1.1.2005 vyplýva, že u žalovaného
bol vytvorený úsek obchodno-technický s určeným počtom pracovných miest 13,749, úsek ekonomický
s určeným počtom pracovných miest 15 a úsek veľkoobchodný s určeným počtom miest 9. Zároveň
na úseku obchodno-technickom bol zriadený útvar kontroly a inšpekcie s určeným počtom miest 4. Z

návrhudodatkuč.5korganizačnémuporiadkužalovanéhovyplýva,žesarušíúsekobchodno-technický
ako aj jeho jednotlivé útvary s tým, že náplň takýchto útvarov sa pričleňuje k úseku veľkoobchodnému.
Podľa nového organizačného poriadku žalovaného bol zriadený úsek ekonomický s počtom určených
pracovných miest 15 a úsek veľkoobchodný s počtom určených pracovných miest 21,74. Zároveň na
útvare kontroly a inšpekcie bol plánovaný počet pracovných miest 4. Z výpisu uznesenia predstavenstva
zo dňa 11.1.2016 vyplýva, že predstavenstvom žalovaného dňa 28.8.2015 schválilo dodatok č. 5 k

Organizačnému poriadku s platnosťou od 1.9.2015. Z výplatnej pásky žalobkyne za mesiac november
2015 vyplýva, že tá mala netto mzdu vo výške 521,66 eur. Z listinného dokladu zo dňa 16.9.2015
vyplýva, že žalobkyňa dňa 21.9.2015 doručila žalovanému nesúhlas s výpoveďou s tým, že má za to,
že jej pracovný pomer naďalej trvá a žiada o ďalšie vykonávanie práce v zmysle pracovnej zmluvy.
Z potvrdenia o invalidite zo dňa 3.5.2016 súd zistil, že žalobkyňa bola uznaná invalidnou s dátumom

vzniku invalidity 3.5.2016 s tým, že jej miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je 45 %.
Písomným podaním zo dňa 26.10.2016 žalobkyňa vyčíslila náhradu mzdy a uviedla aj spôsob výpočtu
takejto náhrady mzdy s tým, že požiadala o náhradu mzdy od skončenia jej práceneschopnosti a to
počnúc dňom 3.5.2016 do 9.12.2016, pričom jej priemerný mesačný zárobok je 756,43 eur mesačne.
Prílohoutakéhotopísomnéhopodaniabolvýpočetpriemernejhodinovejmzdy.Súdnásledneuznesením

zo dňa 18.11.2016 pripustil zmenu žaloby a to takým spôsobom, že žalobkyňa sa domáha určenia
neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou zo dňa 28.8.2015 s tým, že žalovaný je povinný
jej poskytnúť náhradu mzdy vo výške 5.295,01 eur nakoľko vyššie uvedené písomne podanie žalobkyne
súd považoval za návrh na zmenu žaloby. Následne žalovaný písomným podaním zo dňa 29.11.2016
navrhol mimosúdne vyrovnanie a to takým spôsobom, že žalovaný rozviaže pracovný pomer dohodou

so žalobkyňou v zmysle § 60 Zákonníka práce dňom 9.12.2016 a vyplatí jej náhradu mzdy vo výške
5.295,01 eur po znížení o vyplatené odstupné vo výške 3.149,12 eur, t. j. 2.145,89 eur. V prípade
ak by nedošlo k mimosúdnej dohode tak navrhol žalovaný vyplatiť žalobkyni náhradu mzdy zníženú
o vyplatené odstupné vo výške 3.149,12 eur. Následne žalovaný predložil písomným podaním zo
dňa 5.12.2016 nový návrh na mimosúdne vyrovnanie s tým, že pracovný pomer by bol rozviazaný

dohodou k 9.12.2016 a žalobkyni by vyplatil náhradu mzdy vo výške 5.295,01 eur. V prípade ak nedôjde
k mimosúdnemu vyrovnaniu navrhol žalovaný vyplatiť žalobkyni náhradu mzdy zníženú o vyplatené
odstupné vo výške 3.149,12 eur. Z výplatnej pásky žalobkyne za mesiac máj 2016 vyplýva, že jej bola zo
strany žalovaného vyplatená peňažná suma vo výške 2.520 eur. Z výpisu účtu žalovaného vedeného vo
U. F., E.. L.. zo dňa 30.6.2016 vyplýva, že ten vyplatil žalobkyni sumu 2.520 eur. Z vyjadrenia žalobkyne

zodňa5.12.2016vyplýva,žežalovanýsvojepochybeniepriskončenípracovnéhopomeruuznávaavšak
konkrétne znenie dohody nepredložil, pričom nesúhlasia s navrhnutým mimosúdnym vyrovnaním a z
dôvodu právnej istoty takýto návrh neakceptovala. Počas konania súd tiež vypočul vyššie uvedených
svedkov, ktorí uviedli k predmetnej veci vyššie uvedené skutočnosti.

9. Podľa § 61 ods. 1 Zákonníka práce, výpoveďou môže skončiť pracovný pomer zamestnávateľ aj
zamestnanec. Výpoveď musí byť písomná a doručená, inak je neplatná.

10. Podľa § 61 ods. 2 Zákonníka práce, zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov
ustanovených v tomto zákone. Dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby

ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede nemožno
dodatočne meniť.

11. Podľa § 62 ods. 1, 2 Zákonníka práce, ak je daná výpoveď, pracovný pomer sa skončí uplynutím
výpovednej doby. Výpovedná doba je najmenej jeden mesiac, ak tento zákon neustanovuje inak.

12. Podľa § 62 ods. 3 Zákonníka práce, výpovedná doba zamestnanca, ktorému je daná výpoveď
z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) alebo z dôvodu, že zamestnanec
stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávaťdoterajšiu prácu, je najmenej a) dva mesiace, ak pracovný pomer zamestnanca u zamestnávateľa ku
dňu doručenia výpovede trval najmenej jeden rok a menej ako päť rokov, b) tri mesiace, ak pracovný
pomer zamestnanca u zamestnávateľa ku dňu doručenia výpovede trval najmenej päť rokov.

13. Podľa § 62 ods. 4 Zákonníka práce výpovedná doba zamestnanca, ktorému je daná výpoveď z
iných dôvodov ako podľa odseku 3, je najmenej dva mesiace, ak pracovný pomer zamestnanca u
zamestnávateľa ku dňu doručenia výpovede trval najmenej jeden rok.

14. Podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, zamestnávateľ môže dať zamestnancovi
výpoveď iba z dôvodov, ak sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie
zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo o
znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných
zmenách a zamestnávateľ, ktorý je agentúrou dočasného zamestnávania, aj ak sa zamestnanec stane
nadbytočným vzhľadom na skončenie dočasného pridelenia podľa § 58 pred uplynutím doby, na ktorú

bol dohodnutý pracovný pomer na určitú dobu.

15. Podľa § 77 Zákonníka práce, neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým
skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ
uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

16. Podľa § 79 ods. 1, 2 Zákonníka práce, ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo
ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil
zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s
výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca

naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada
patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá
na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd
rozhodne o skončení pracovného pomeru. Ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť
náhrada mzdy, presahuje 12 mesiacov, môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť

mzdu za čas presahujúci 12 mesiacov primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy za čas presahujúci
12 mesiacov zamestnancovi vôbec nepriznať. Náhrada mzdy môže byť priznaná najviac za čas 36
mesiacov.

17. Podľa § 134 ods. 1, 2, 3, 4 Zákonníka práce priemerný zárobok na pracovnoprávne účely

(ďalej len „priemerný zárobok") zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu
v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období. Do
zúčtovanej mzdy podľa prvej vety sa nezahŕňa mzda za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na
pracovisku (§ 96 ods. 3) a do obdobia odpracovaného zamestnancom sa nezahŕňa čas neaktívnej časti
pracovnej pohotovosti na pracovisku. Rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci

štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu
kalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období a používa sa počas celého štvrťroka,
ak tento zákon neustanovuje inak. Ak zamestnanec v rozhodujúcom období neodpracoval aspoň 22 dní
alebo 170 hodín, používa sa namiesto priemerného zárobku pravdepodobný zárobok. Pravdepodobný
zárobok sa zistí zo mzdy, ktorú zamestnanec dosiahol od začiatku rozhodujúceho obdobia, alebo

zo mzdy, ktorú by zrejme dosiahol. Priemerný zárobok sa zisťuje ako priemerný hodinový zárobok.
Priemerný hodinový zárobok sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta. Ak sa podľa pracovnoprávnych
predpisov má použiť priemerný mesačný zárobok, postupuje sa tak, že priemerný hodinový zárobok sa
vynásobí priemerným počtom pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden mesiac podľa týždenného
pracovnéhočasuzamestnanca.Priemernýmesačnýzároboksazaokrúhľujenanajbližšíeurocentnahor.

18. Podanou žalobou sa žalobkyňa domáhala určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru a to
výpoveďou,ktorújejdalžalovanýpodľa§63ods.1písm.b/Zákonníkapráce,pričomtájejboladoručená
dňa 28.8.2015. Súd najprv preskúmal či žaloba bola podaná v prekluzívnej lehote určenej v ustanovení
§ 77 Zákonníka práce pričom zistil, že žalobkyňa podala takúto žalobu pred uplynutím dvojmesačnej

prekluzívnej lehoty nakoľko tá bola doručená súdu dňa 7.1.2016, pričom trojmesačná výpovedná doba
začala plynúť žalobkyni od 1.9.2015 a mala uplynúť 30.11.2015, kedy malo dôjsť k zániku pracovného
pomeru. /súd podotýka, že v zmysle ustanovenia § 64 ods. 2 Zákonníka práce došlo k predĺženiu
výpovednej doby o ochrannú dobu nakoľko žalobkyňa bola od 23.11.2015 práceneschopná/. Keďžežaloba o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru bola podaná v zákonnej prekluzívnej lehote
súdnáslednepreskúmalčivýpoveďzostranyžalovaného,ktorouukončilpracovnýpomersožalobkyňou
je platným právnym úkonom alebo nie. Súd vzhľadom na vyššie uvedené dôkazy a zistené skutočnosti

dospel k názoru, že takáto výpoveď žalovaného je neplatná nakoľko nebolo preukázané, že by pred
doručením výpovede si žalovaný splnil svoju ponukovú povinnosť v zmysle § 63 ods. 2 Zákonníka
práce nakoľko ako vyplýva z listinných dokladov tak žalobkyni bola predložená ponuka pracovných miest
zo strany žalovaného dňa 28.8.2015 o 11.22 hod., pričom výpoveď jej bola doručovaná o 11.20 hod.
Zároveň z výpovede svedkyne N. F. vyplýva, že tá napriek skutočnosti, že bola prítomná pri doručovaní

výpovede ako aj ostatných písomností žalobkyni tak nevedela uviesť, kedy bola predložená ponuka
voľných pracovných miest žalobkyni zo strany žalovaného. Svedkyňa E. Y. pri svojej výpovedi uviedla,
že si pamätá na doručovanie výpovede žalobkyni. Ako vyplýva z ustanovenia § 63ods. 2 Zákonníka
práce tak zamestnávateľ môže dať výpoveď zamestnancovi len v prípade ak ten nie je ochotný prejsť
na inú vhodnú prácu, ktorú mu ponúkol zamestnávateľ. Z uvedeného tak vyplýva, že výpovedi zo
strany zamestnávateľa musí predchádzať splnenie si ponukovej povinnosti, pričom v prípade ak by

zamestnancovi ponúkol vhodné zamestnanie až po uplatnení výpovede tak výpoveď by bola neplatná. Z
výpovede E. Y., N. F. ako aj zástupkyne žalovaného Q. F. jednoznačne vyplýva, že ponuka pracovných
miest bola doručovaná žalobkyni spolu s výpoveďou a teda takéto právne úkony urobil žalovaný spolu
hocizvyššieuvedenéhozákonnéhoustanovenia§63ods.2Zákonníkaprácemalabyťžalobkyňanajprv
oboznámená s ponukou pracovných miest a až následne mohol žalovaný dať žalobkyni výpoveď. Okrem

toho z výsluchu svedkyne E. Y. vyplýva, že tá mala vedomosť o tom, že žalobkyňa mala záujem o prácu
na úseku kontroly a inšpekcie, pričom ako vyplýva z organizačného poriadku tak pred organizačnou
zmenou ako aj po prijatí dodatku č. 5 bol plánovaný počet zamestnancov na úseku kontroly a inšpekcie
4 s tým, že svedkyňa N. F. potvrdila, že na takomto úseku pracovalo tak pred organizačnou zmenou
ako aj po organizačnej zmene tri a pol pracovníka. Z uvedených dôvodov tak súd považoval konanie

žalovaného pri splnení si svojou ponukovej povinnosti za konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi
podľa § 39 Občianskeho zákonníka nakoľko možno predpokladať, že žalovaný mal vedomosť o tom, že
žalobkyňa má záujem o pracovnú pozíciu na takomto úseku a napriek tomu, že tam bolo voľné pracovné
miestotaktakútopracovnúpozíciužalobkynineponúkol.Súdmátiežpochybnostioorganizačnejzmene,
ktorú urobil žalovaný nakoľko pri nej bol ukončený pracovný pomer len so žalobkyňou s tým, že tá mala

mať nezhody so zamestnávateľom a preto možno považovať takúto organizačnú zmenu za účelovú.
Organizačnú zmenu, nadbytočnosť zamestnanca ako aj príčinnú súvislosť medzi organizačnou zmenou
a nadbytočnosťou zamestnanca je povinný preukazovať zamestnávateľ. Keďže neboli splnené zákonné
predpoklady pre skončenie pracovného pomeru formou výpovede tak ako to predpokladá Zákonník
práce súd určil neplatnosť takejto výpovede z pracovného pomeru s tým, že pracovný pomer žalobkyne

u žalovaného naďalej trvá. Pokiaľ ide o nárok na náhradu mzdy, ktorú si uplatnila žalobkyňa tak súd
podotýka, že žalobkyňa bola práceneschopná od 23.11.2015 do 3.5.2016 a za toto obdobie nemá
nárok na náhradu mzdy. Zároveň si žalobkyňa vyúčtovala náhradu mzdy za obdobie od 3.5.2016 do
9.12.2016 vo výške 5.295,01 eur s tým, že výška priemerného hodinového zárobku bola z jej strany
vyčíslená vo výške 4,5385 eur za 1 hodinu, pričom priemerný mesačný zárobok predstavuje sumu

756,43 eur mesačne. Žalovaná takúto výšku náhradu mzdy ako aj výšku priemerného hodinového
zárobku nespochybňovala, a preto súd nepovažoval takýto nárok za sporný. Z tohto dôvodu súd
priznal žalobkyni náhradu mzdy vo výške 5.295,01 eur a uložil žalovanému zaplatiť žalobkyni takúto
dlžnú sumu. Žalovaný tiež počas konania nespochybnil žiadnym dôkazom že skončenie pracovného
pomeru výpoveďou je neplatné a tiež nespochybnil výšku náhrady mzdy, ktorú žiadala žalobkyňa,

pričom žalovaný žiadal, aby súd od takejto náhrady mzdy odpočítal sumu odstupného, ktorú vyplatil
žalobkyni z dôvodu skončenia pracovného pomeru. Takýto prejav vôle žalovaného súd považoval za
započítanie pohľadávky s tým, že podľa názoru súdu započítanie v pracovnoprávnych vzťahoch nie
je možné nakoľko práva a povinností v takýchto právnych vzťahoch zanikajú spôsobmi uvedenými v
Zákonníku práce a to dohodou o sporných nárokoch ako aj uspokojením nároku, uplynutím doby,

na ktorú boli obmedzené, smrťou zamestnanca, prípadne neuplatnením práva v stanovenej lehote -
preklúziou. Takýto spôsob zániku pracovnoprávnych práv a povinností je v Zákonníku práce uvedený
taxatívne, čo znamená, že iným, v Zákonníku práce neuvedeným spôsobom, práva a povinnosti z
pracovno-právnych vzťahov nezanikajú, a to ani vtedy, keby zamestnanec a zamestnávateľ prejavili v
tomto smere súhlasnú vôľu. Zákonník práce tiež nepozná inštitút započítania (kompenzácie), ako je

upravený v § 580 O.z. a preto si zamestnávateľ svoje pohľadávky voči zamestnancovi musí uplatniť
samostatnou žalobou a nie započítacou námietkou. Je pritom nerozhodné a právne irelevantné, či
sa jedná o nárok žalovaného na započítanie z pracovnoprávneho alebo občianskoprávneho vzťahu
vzhľadom k tomu, že nárok žalobkyne z pracovnoprávnych vzťahov nemôže započítaním zaniknúť. Súdtiež poukazuje na rozhodnutie NS SR č. 2Cdo 103/2008 zo dňa 29.92009 ktoré vylučuje započítanie
pohľadávok v pracovnoprávnych vzťahoch.

19. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku nakoľko žalobkyňa
bola úspešná v súdnom konaní v celom rozsahu a preto jej súd priznal voči žalovanému právo na
náhradu trov konania v rozsahu 100%.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici, a to v troch vyhotoveniach. V odvolaní je potrebné uviesť,

ktorému súdu je určené, spisovú značku súdneho konania, kto ho podal, ktorej veci sa týka, čo sa
ním sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie musí byť podpísané, pričom rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť
len do uplynutia lehoty na podanie odvolanie. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené

procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala
jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)
rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie
prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti
rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré
predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedené v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na

rozhodnutie vo veci samej. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca
podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku ( z. č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch
a exekučnej činnosti); ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk
s maloletým, iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, návrat maloletého do cudziny pri
neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní návrh na súdny výkon rozhodnutia.