Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 20. apríl 2017

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 41C/474/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7115231159
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Kudlovská

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2017:7115231159.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Zuzanou Kudlovskou v sporovej veci žalobcu: S.. I. A., Q. W., J..

XX.X.XXXX, trvale bytom J. L., L. XXX/XX, právne zastúpeného JUDr. Martinom Kostrejom, advokátom,
so sídlom v Michalovciach, Cyrila a Metoda 3, proti žalovanému: S.. O. Y., N., J.. XX.XX.XXXX, IČO:
35 517 000, so sídlom v H., G. Č.. X, právne zastúpeného JUDr. Gerhardom Zvolánekom, so sídlom v
Košiciach, Štúrova 20, v konaní o zaplatenie 10.000,- € s príslušenstvom t a k t o

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 10.000,- € s 5,05 % ročným úrokom z omeškania
od 9.2.2015 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu o trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 18.11.2015 domáhal voči žalovanému zaplatenia
sumy 10.000,- € s 5,05% ročným úrokom z omeškania od 9.2.2015 do zaplatenia, ako aj náhrady
trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca ako kupujúci uzavrel dňa 25.8.2014 so žalovaným
ako predávajúcim kúpnu zmluvu ústnou formou, predmetom, ktorej bolo osobné motorové vozidlo
G. XXXD, typ.: XXXL/NRXX/XX, I.: T., striebornej metalízy. Žalobca ako kupujúci prevzal predmet
kúpy od žalovaného v deň uzavretia kúpnej zmluvy, a zároveň uhradil v celosti kúpnu cenu vo výške

10.000,- €. Dňa 2.11.2014 v čase o 00.20 hod. bolo predmetné motorové vozidlo zaistené Okresným
riaditeľstvom PZ v Michalovciach, nakoľko sa jedná o pozitívne lustrované vozidlo v Shengenskom
informačnom systéme SIS2. Bolo zistené, že sa jedná o kradnuté vozidlo a Talianska polícia pátra
po uvedenom vozidle, ktoré bolo odcudzené dňa 15.5.2007 majiteľovi, poisťovni Generali Taliansko, a
krádež predmetného vozidla je predmetnom trestného konania v meste Fiuminata, pričom Poisťovňa
Generali prejavila záujem o vrátenie vozidla. Potom čo bolo zistené, že sa jedná o kradnuté motorové
vozidlo dňa 2.11.2014 bolo zaistené žalobcovi Okresným riaditeľstvom PZ Odbor kriminálnej polície

Michalovce, a následne bolo vrátené pôvodnému majiteľovi Poisťovni Generali Taliansko. V zmysle
vyššie uvedeného je zrejmé, že žalovaný predmetnou kúpnou zmluvou zo dňa 21.8.2014 nemohol
previesť vlastníctvo k motorovému vozidlu BMW 530D, nakoľko žalovaný nebol nikdy vlastníkom
motorového vozidla. Prevod vlastníctva od nevlastníka sa považuje za plnenie objektívne nemožné,
pretože nie je možné platne previesť vlastníctvo k určitej veci, s ktorou prevodca nedisponuje. S vecou
môže disponovať výlučne vlastník veci. Podľa názoru žalobcu je teda Kúpna zmluva zo dňa 25.8.2014
absolútne neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, nakoľko predmetom tejto

kúpnej zmluvy bola vec, ktorej žalovaný ako predávajúci nikdy nebol vlastníkom. Právnym následkom
neplatnosti je vznik bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného, a vyporiadanie sa zmluvných strán
podľa § 457 Občianskeho zákonníka. Po zaistení motorového vozidla žalobca kontaktoval žalovaného, a
listom z 27.1.2015 vyzval žalovaného na dobrovoľnú úhradu pohľadávky v hodnote 10.000,- €, a priložilv prílohe všetky doklady preukazujúce oprávnenosť jeho nároku. Žalovaný mu však odmietol túto sumu
zaplatiť.

2. Žalobca k svojmu žalobnému návrhu priložil aj listinné dôkazy, a to: Potvrdenie o zaistení veci -
predloženie OR PZ, Odbor kriminálnej polície zo dňa 2.11.2014, Upovedomenie - zaslanie od OR PZ v
Michalovciach, Odbor kriminálnej polície zo dňa 26.1.2015, Predžalobnú upomienku zo dňa 27.1.2015.

3. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním doručeným súdu dňa 14.4.2016 a navrhol, aby súd žalobu

zamietol, a priznal mu náhradu trov konania. Potvrdil, že ako predávajúci uzavrel so žalobcom ako
kupujúcim dňa 25.8.2014 Kúpnu zmluvu ústnou formou, predmetom, ktorej bolo osobné motorové
vozidlo BMV 530D, bližšie opísané v žalobnom návrhu. Taktiež potvrdil, že žalobca prevzal predmet
kúpy od neho v deň uzavretia kúpnej zmluvy, a uhradil mu dohodnutú kúpnu cenu vo výške 10.000,- €.
Žalovanýďalejuviedol,ženesúhlasístým,ženemoholpreviesťvlastníctvokpredmetnémumotorovému
vozidlu na žalobcu, pretože nikdy nebol vlastníkom vozidla, pretože on predmetné motorové vozidlo

G. XXXD riadne kúpil na základe Kúpnej zmluvy písomnej zo dňa 23.7.2017, uzavretej medzi ním ako
kupujúcim a Z. Y. ako predávajúcim. O tom, že predmetné vozidlo je kradnuté, a že po ňom pátra
talianska polícia sa žalovaný dozvedel až do žalobcu. Žalovaný uviedol, že vozidlo riadne kúpil v dobrej
viere, že Z. Y. je jeho výlučným vlastníkom, čo dokazuje aj Osvedčenie o evidencii predmetného vozidla.
Žalovaný vozidlo riadne užíval 7 rokov, cestoval s ním po celej Európe, a nikdy nemal žiaden problém

s uvedeným vozidlom v tom zmysle, nikdy ho polícia v súvislosti s týmto vozidlom neprešetrovala z
dôvodu, že by malo byť ukradnuté. Poukázal na ust. § 129 a 130 Občianskeho zákonníka a tvrdil, že
Kúpna zmluva z 25.8.2014 je platným právnym úkonom v zmysle § 34 a nasledujúce Občianskeho
zákonníka, a u žalovaného nedošlo k žiadnemu bezdôvodnému obohateniu, ako to uvádza žalobca.

4. K stanovisku žalovaného zaujal stanovisko žalobca, a doručil ho súdu dňa 27.9.2016. Uviedol, že
nesúhlasí s právnym názorom žalovaného obsiahnutým vo vyjadrení k žalobe, a tvrdenia žalovaného
sú právne absolútne irelevantné, nakoľko pre predmetné súdne konanie je podstatná okolnosť, ktorá je
zrejmá z oficiálnych dokladov, ktoré boli žalobcom predložené v prílohe žalobného návrhu. Podstatné je
Potvrdenie o zaistení veci zo dňa 2.11.2014 vydané OR PZ v Michalovciach, Odbor kriminálnej polície, a

z Upovedomenia OR PZ v Michalovciach zo dňa 26.1.2015, z čoho vyplýva, že v prípade predmetného
motorového vozidla nedošlo k pozmeňovaniu identifikačných údajov vozidla, a kde je zároveň uvedené,
že následnou identifikáciou bolo potvrdené, že sa jedná o vozidlo, ktoré bolo odcudzené 15.5.2007 v
Taliansku, v meste Fiuminata, a majiteľom vozidla je Poisťovňa Generali Taliansko, ktorá má záujem
o vrátenie vozidla. Opätovne poukázal na to, že žalovaný nemohol previesť vlastníctvo na žalobcu,

nakoľko sa jednalo o vec, ktorej žalovaný ako predávajúci nikdy nebol vlastníkom. Na základe absolútne
neplatného právneho úkonu nemôže dôjsť k platnému prevodu vlastníckeho práva, a nemožno preto
ani uvažovať o ochrane vlastníckeho práva, hoci dobromyseľného nadobúdateľa, pričom poukázal
na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cbo/144/2010 zo dňa 30.3.2011. Prevod vlastníctva
od nevlastníka sa považuje za plnenie objektívne nemožné, nakoľko nie je možné platne previesť

vlastníctvo k určitej veci, s ktorou môže disponovať výlučný vlastník veci, prípadne iná osoba, ktorú na
to oprávňuje zákon. Žalovaný, keďže nikdy nebol vlastníkom daného motorového vozidla, má možnosť
uplatňovať si tie isté práva, ktoré si aktuálne uplatňuje žalobca voči nemu, voči Jaroslavovi Turtákovi,
od ktorého žalovaný odkúpil vozidlo dňa 23.7.2007. V danom prípade neobstojí tvrdenie žalovaného,
že tento kúpil vozidlo dobromyseľne, z ktorého ktorého dôvodu by bol vlastníkom veci, s ktorou mohol

ďalej voľne disponovať.

5. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie vyjadreniami žalobcu, výsluchom
žalovaného a vyjadreniami žalovaného a listinnými dôkazmi predloženými do spisu žalobcom ako aj
žalovaným, pričom žalovaný predložil listinné dôkazy až na pojednávaní, resp. po prvom pojednávaní, a

to Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS 549/2015-33 z 16.3.2016, Potvrdenie o uzatvorenej
poistnej zmluve pre Povinné zmluvné poistenie za obdobie roku 2012 na motorové vozidlo G. XXXD,
Daňové priznanie k dani z motorových vozidiel za rok 2011, Potvrdenie o podaní Daňového priznania
k dani z motorových vozidiel za rok 2011, Potvrdenie o povinnom zmluvnom poistení motorového
vozidla BMW 530D za obdobie roku 2011, Daňové priznanie k dani z motorových vozidiel za rok 2010,

Potvrdenie o podaní Daňového priznania k dani z motorových vozidiel za rok 2010, Daňové priznanie k
dani z motorových vozidiel za rok 2012 a zistil tento skutkový stav:6. Žalovaný na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 23.7.2007 písomne uzavretej medzi ním ako kupujúcim
a Z. Y. ako predávajúcim nadobudol osobné motorové vozidlo G. XXXD, typ.: XXXL/NRXX/XX, I.: T..
Toto vozidlo následne žalovaný na základe ústnej Kúpnej zmluvy zo dňa 25.8.2014 ako predávajúci

predalkupujúcemužalobcovi.Žalobcaakokupujúciprevzalpredmetkúpyodžalovanéhovdeňuzavretia
kúpnej zmluvy, a zároveň žalovanému uhradil v celosti kúpnu cenu dohodnutú vo výške 10.000,- €.
Dňa 2.11.2014 v čase o 00:20 hod. bolo motorové vozidlo G. XXXD, typ.: XXXL/NRXX/XX, I.: T.,
ktoré bolo predmetom citovanej kúpnej zmluvy zaistené Okresným riaditeľstvom PZ v Michalovciach,
nakoľko sa jedná o pozitívne lustrované vozidlo v Shengenskom informačnom systéme SIS2. V Správe

Okresného riaditeľstva Policajného zboru, Odbor kriminálnej polície, Michalovce z 2.11.2014 sa uvádza,
že predmetné motorové vozilo bolo zaistené z dôvodu pozitívnej lustrácie INTERPOL, po vozidle bolo
vyhlásené pátranie talianskou políciou, dôvod pátrania: pátranie po veci pre účely zaistenia. Toto bolo
zaistené osobe I. A. vo Vyšnom Nemeckom.

7. Zo Správy OR PZ v Michalovciach, Odbor kriminálnej polície zo dňa 26.1.2015 súd zistil, že bolo

vykonané šetrenie na predmetnom motorovom vozidle, ktoré bolo zaistené žalobcovi Kriminalistickým
expertíznym ústavom Policajného zboru Košice, a bolo vypracované Odborné vyjadrenie pod č.
ČP:PPZ-KEÚ-KE-EXP-2014/3513, v ktorom bolo konštatované, že na vozidle nedošlo k pozmeňovaniu
identifikačných údajov vozidla. Následnou identifikáciou prostredníctvom autorizovaného výrobcu
vozidiel BMW bolo potvrdené, že sa jedná o vozidlo, ktoré bolo odcudzené 15.5.2007 v Taliansku,

v meste Fiuminata, kde je krádež riešená Policajnou stanicou Stazione Carabinieri di Fiuminata, č.
jednania „K. N.:S.. Majiteľom vozidla v čase, keď ho užíval žalobca, bola poisťovňa Generali Taliansko,
ktorá má záujem o vrátenie vozidla, a poverila tým firmu z Českej republiky EUROPCON, s.r.o., so
sídlomvČeskejrepublike,Rebešovice,Topolová299.Ďalejztejtosprávyvyplýva,ževzhľadomnato,že
žalobca nadobudol v dobrej viere toto motorové vozidlo a predložil k vozidlu aj všetky potrebné doklady

a následnou kriminalistickou expertízou KRPZ-KEÚ-Košice nebol potvrdený zásah do identifikačných
údajov vozidla, bol žalobca týmto upovedomený, že podľa Zákona NR SR č.171/1993 Z. z. o policajnom
zbore, podľa ktorého OR PZ postupovalo, sa uvádza, že vlastník vozidla na Slovensku si v zmysle
citovaného zákona môže ak vznikli pochybnosti tom, či zaistená vec patrí osobe, od ktorej bola zaistená,
alebo ak si na zaistenú vec (motorové vozidlo) uplatní právo iná osoba, uplatniť na vec svoje vlastnícke

právo na príslušnom súde. Následne Útvar policajného zboru uloží zaistenú vec do úschovy, a písomne
to oznámi týmto osobám, pričom im v písomnom oznámení odporučí, aby si v lehote 60 dní od doručenia
písomného oznámenia uplatnili vlastnícke právo na zaistenú vec na príslušnom súde, pričom osoby,
ktoré si uplatnia právo na zaistenú vec na súde, sú povinné v lehote podľa predchádzajúcej vety oznámiť
Útvaru policajného zboru, na ktorom súde si toto právo uplatnili. Keďže talianska strana má záujem o

vozidlo, bolo žalobcovi oznámené, že spôsobenú škodu si môže vymáhať aj v občianskoprávnom konaní
na súde, kde podľa evidencie bola predchádzajúcim majiteľom vozidla od 23.7.2007 právnická osoba:
Stomatológ S.. O. Y., IČO: XX XXX XXX, so sídlom v H. - Ť., W.. G. XXXX/X.

8. Z predžalobnej upomienky zo dňa 27.1.2015 súd zistil, že žalobca vyzval žalovaného na úhradu sumy

10.000,- € do 8.2.2015 z titulu bezdôvodného obohatenia.

9. Z výpovede žalovaného súd zistil, že podľa jeho názoru došlo k odcudzeniu motorového vozidla v roku
2006, pričom však poisťovňa Generali nebola v tom čase majiteľom predmetného motorového vozidla.
Poisťovňa si uplatnila svoje právo z kradnutého motorového vozidla až v roku 2007. Poisťovňa Generali

na základe toho, že došlo k odcudzeniu motorového vozidla, ktoré leasingovala nejaká spoločnosť, tak
ako poisťovňa po odcudzení tohto vozidla plnila poistné leasingovému majiteľovi motorového vozidla, na
základe čoho sa zrejme následne stala vlastníkom motorového vozidla Poisťovňa Generali Taliansko,
ktorá si následne uplatnila svoje právo. Vozidlo teda podľa žalovaného muselo byť ukradnuté už skôr,
teda nie až keď poisťovňa Generali ohlásila krádež vozidla polícii. Z toho vyplýva, že poisťovňa Generali

si uplatnila svoje vlastnícke právo neskoro. Žalovaný poukázal na to, že motorové vozidlo riadne kúpil
v roku 2007, riadne za neho zaplatil kúpnu cenu predchádzajúcemu majiteľovi Z. Y., ktorého považoval
za vlastníka, riadne si plnil povinnosti voči štátu, kedy platil poistné za predmetné motorové vozilo,
ďalej odvádzal za toto motorové vozilo daň. Ďalej uviedol, že s predmetným motorovým vozidlom bol
niekoľkokrát v zahraničí, a to aj mimo Shengenského priestoru, bol aj v Chorvátsku v čase, kedy ešte

Chorvátsko nebolo v Európskej únii, a dokonca bol aj dvakrát na Ukrajine, pretože má tam rodinu,
ktorú bol navštíviť, a stále toto auto bolo prekontrolované pri prechode cez hranice, pričom nikdy nebol
napomenutý,žetotoautojehľadané resp.žebysnímmoholbyťakýkoľvekproblém.Ažneskôr,keďtoto
auto po 7 rokoch, ktoré žalovaný toto motorové vozidlo vlastnil a užíval a chodil s ním teda do zahraničia,nadobudol žalobca, a ten s ním cestoval na Ukrajinu, náhodne ho kontrolovali, až vtedy bolo zistené, že
motorové vozidlo je ukradnuté, a preto ho zaistili. Žalovaný je toho názoru, že motorové vozidlo riadne
vlastnil, plnil si všetky povinnosti voči štátu, a teda bol v dobrej viere, že je vlastníkom motorového

vozidla, ktoré následne odpredal žalobcovi v domnení, že je vlastníkom tohto vozidla. Žalovaný teda
tvrdil, že vzhľadom na to, že predmetné motorové vozidlo bolo odcudzené z Talianska, muselo dôjsť k
prepisutohtovozidlaztalianskejstranynaslovenskústranu,anásledneužtotovozidlo,bolozapísanéna
Slovensku v evidencii na Z. Y., a až tak bolo prevedené na žalovaného. Na základe uvedeného žalovaný
navrhol, aby si súd vyžiadal a zistil z Okresného úradu, Odbor dopravy Košice, ako aj z KDI Mesta

Košice Výpis k predmetnému motorovému vozidlu a k evidenčnému číslu: KE 780 FG, kto bol majiteľom
predmetného motorového vozidla, odkedy bolo zaevidované na Slovensku, na základe čoho bolo
zaevidované na Slovenku, na základe akého právneho titulu, a kto bol predchádzajúcim vlastníkom. Na
základeuvedenéhobudemožnépotomzistiť,čižalovanýužívalpredmetnémotorovévozidlooprávnene,
a či bol dobromyseľným vlastníkom či nie, a či následne ako vlastník toto motorové vozidlo predal. Z
predložených písomnosti žalobcu vyplýva, že vozilo bolo odcudzené, avšak vzhľadom na to, že žalovaný

podnikal rôzne cesty po Európe, poisťovňa Generali zanedbala svoje vlastnícke právo, keď nedošlo
k zaisteniu motorového vozidla počas 7 rokov, kedy ho žalovaný užíval bez akýchkoľvek problémov.
Žalovaný na podporu svojich tvrdení predložil aj Nález Ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 549/2015-33 zo
dňa 16.3.2016, z ktorého podľa žalovaného vyplýva, že z hľadiska poskytnutia ústavnoprávnej ochrany
musí sa postaviť na rovnakú úroveň vlastnícke právo pôvodného vlastníka a nadobudnutie vlastníckeho

práva k nehnuteľnosti novým nadobúdateľom, na základe jeho dobrej viery. Tým sa dostávajú do
vzájomnej kolízie obidve ústavné hodnoty - princíp ochrany dobrej viery ďalšieho nadobúdateľa (princíp
dobrej viery, dôvery v akty štátu a právnej istoty v demokratickom právnom štáte) a princíp ochrany
vlastníckeho práva pôvodného vlastníka (princíp nemo plus iuris ad alium transferre potest quam ipse
habet, t. j. nikto nemôže previesť na iného viac práv, než koľko sám má). Pokiaľ však nemožno zachovať

maximum z obidvoch základných práv, treba prihliadnuť na princíp všeobecnej spravodlivosti, keď je
nutné zvažovať všeobecné súvislosti tohto typu kolízie základných práv, ako aj individuálne okolnosti
konkrétneho rozhodovaného prípadu. Vyššie riziko má niesť nedbalý vlastník, než nadobúdateľ v dobrej
viere,pretožetentoniejeschopnýsadozvedieťotom,akovecopustilavlastníkovusféru,adostalanalist
vlastníctva prevodcu po zákonom určenom správnom (katastrálnom) konaní. Žalovaný v tejto súvislosti

poukazoval na dobromyseľnosť vlastníka, t. j. v danom prípade žalovaného o tom, že bol v dobrej viere,
že je vlastníkom predmetného motorového vozidla, keďže ho kúpil na základe riadnej písomnej kúpnej
zmluvy, a následne toto odpredal žalobcovi po 7 rokoch.

10. Žalobca okrem tvrdení, ktoré už uviedol aj v žalobnom návrhu, ako aj vo vyjadrení k stanovisku

žalovaného k žalobnému návrhu, na ktorých zotrval, sa k uvedenej argumentácii žalovaného vyjadril
v tom zmysle, že je nepochybné, že motorové vozidlo bolo odcudzené 15.5.2007, ako to vyplýva
aj z dokladov OR PZ, Odbor kriminálnej polície, a na základe Oznámenia o odcudzení motorového
vozidla v meste Fiuminata, ihneď po krádeži bolo po tomto vozidlo pátrané, a bolo aj dané do
pátrania INTERPOLU. Zo správ polície jednoznačne vyplynulo, že majiteľom bola spoločnosť Generali

Taliansko, a teda nie je podstatné to, že na základe čoho nadobudla predmetné motorové vozidlo
táto poisťovňa, keďže po zaistení predmetného motorového vozidla bolo toto vrátené práve poisťovni
Generali ako vlastníkovi. Navrhol, aby súd zamietol návrh žalovaného na vykonanie dokazovania,
nakoľko pre predmetné súdne konanie je tento návrh absolútne nepodstatný, pretože podstatné je to,
že žalovaný kúpil v júli 2007 od Z. Y. motorové vozidlo, ktoré bolo už v tom čase ukradnuté. To, či

Z. Y. toto vozidlo prihlásil na Slovensku, od koho ho kúpil, od koho sú doklady na Okresnom úrade
Košice Mesto a na KDI, to je pre predmetné konanie po právnej stránke absolútne irelevantné, nakoľko
je zrejmé, že pán Y. predával žalovanému kradnuté vozidlo, čo nespochybnila ani žalovaná strana.
Pán Y. už predával kradnuté vozidlo, ktoré bolo 2 mesiace predtým ako ho kúpil žalovaný, ukradnuté v
Taliansku. Taktiež žalobca nesúhlasil s tvrdeniami žalovaného, že Poisťovňa Generali ako jediný vlastník

motorového vozidla si nechránila svoje vlastnícke právo, resp. uplatnila si ho neskoro, pretože ihneď po
odcudzení motorového vozidla bola táto krádež nahlásená na Policajnej stanici v meste Fiuminata, a po
zaistení motorového vozidla si poisťovňa Generali uplatnila svoje vlastnícke práva voči tomuto vozidlu,
a vozidlo bolo vydané späť do Talianska vlastníkovi, takže nie je možné súhlasiť tvrdením žalovaného,
že Poisťovňa Generali v Taliansku zanedbala svoje vlastnícke práva, nakoľko táto nemohla nič iné

podniknúť ako tie kroky, ktoré boli reálne vykonané z jej strany po odcudzení daného vozidla.11. Z predložených listinných dôkazov predložených žalovaným súd zistil, že žalovaný skutočne hradil
povinné zmluvné poistenie a platil daň z motorového vozidla za rok 2011 a 2012 za predmetné motorové
vozidlo G. XXXD.

12. Súd vec právne posúdil takto:

13. Podľa ust. § 129 Občianskeho zákonníka, držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo
kto vykonáva právo pre seba. Držať možno veci, ako aj práva, ktoré pripúšťajú trvalý alebo opätovný

výkon.

14. Podľa ust. § 130 Občianskeho zákonníka, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný
o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že
držba je oprávnená. Ak zákon neustanovuje inak, má oprávnený držiteľ rovnaké práva ako vlastník,
najmä má tiež právo na plody a úžitky z veci po dobu oprávnenej držby. Oprávnený držiteľ má voči

vlastníkovi nárok na náhradu nákladov, ktoré účelne vynaložil na vec po dobu oprávnenej držby, a to v
rozsahu zodpovedajúcom zhodnoteniu veci ku dňu jej vrátenia. Obvyklé náklady súvisiace s údržbou a
prevádzkou sa však nenahrádzajú.

15. Podľa ust. § 132 Občianskeho zákonníka, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou

alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností
ustanovených zákonom.

16. Podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo
účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

17. Podľa ust. § 451 Občianskeho zákonníka, Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

18. Podľa ust. § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z
účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

19. Na základe absolútne neplatného právneho úkonu nemôže dôjsť k platnému prevodu vlastníckeho

práva,hocidobromyseľnéhonadobúdateľa.Rovnakotakniejemožnézauvedenéhostavuuprednostniť
požiadavku právnej istoty a ochrany práv nadobudnutých v dobrej viere pred zásadou, podľa ktorej nik
nemôže na iného previesť viac práv ako sám má v čase prevodu vlastníctva, ak sám nebol vlastníkom a
z nepráva môže vzniknúť právo (uznesenie Ústavného súdu SR z 10.2.2010, sp. zn. I.ÚS 50/2010-11). V
danomprípadebymaliúčastnícipostupovaťpodľa§457Občianskehozákonníkaatotak,žepredávajúci

vráti kupujúcemu kúpnu cenu, vlastníctvo veci svedčí v prospech pôvodného vlastnícka naďalej. Vec
sa mu vydá späť do držby, ako jeden z prvkov vlastníckeho práva. Nie je možné v každom prípade
chrániť dobromyseľného nadobúdateľa veci, ale len ak to vyplýva z povahy a konkrétneho prípadu.
Pri rozhodovaní ako vec posúdiť je smerodajné, či v čase prevodu vlastníckeho práva bol predávajúci
vlastníckom alebo nebol.

20. V prejednávanej veci bolo preukázané, že strany sporu dňa 25.8.2014 uzatvorili Kúpnu zmluvu,
kedy žalovaný ako predávajúci predal žalobcovi osobné motorové vozidlo G. XXXD, typ.: XXXL/NRXX/
XX, I.: T., striebornej metalízy, a že žalobca ako kupujúci prevzal predmet kúpy od žalovaného v deň
uzavretia kúpnej zmluvy, a zároveň žalovanému uhradil v celosti kúpnu cenu vo výške 10.000,- €. Takisto

bolo preukázané, že dňa 2.11.2014 bolo predmetné motorové vozidlo zaistené žalobcovi Okresným
riaditeľstvom Policajného zboru v Michalovciach, nakoľko sa jedná o pozitívne lustrované vozidlo v
Shengenskom informačnom systéme. Bolo následnou identifikáciou zistené, že nedošlo k pozmeneniu
identifikačných značiek, a že sa jedná o kradnuté vozidlo, ktorého majiteľ Poisťovňa Generali Taliansko
požiadala o vrátenie tohto vozidla, a ktorého krádež nahlásila dňa 15.5.2007 na Policajnej stanici v

meste Fiuminata, a táto krádež bola predmetom trestného konania v meste Fiuminata riešená Policajnou
stanicou Stazione Carabinieri di Fiuminata, č. k. „Protocolo SDI: MCCS322007900022“. Toto predmetné
motorové vozidlo bolo aj skutočne vrátené tomuto pôvodnému vlastníkovi, a to Poisťovni Generali
Taliansko. Nakoľko žalovaný teda odpredal žalobcovi motorové vozidlo, ktoré pochádzalo z trestnejčinnosti, súd sa stotožnil s tvrdením žalobcu, že v danom prípade je predmetná Kúpna zmluva zo
dňa 25.8.2014 absolútne neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, nakoľko
predmetom tejto kúpnej zmluvy bola vec, ktorej žalovaný ako predávajúci nikdy nebol vlastníkom, a

teda nemohol na žalobcu previesť viac práva ako mal on sám. Keďže predmetom kúpnej zmluvy bolo
motorové vozidlo, ktoré pochádzalo z trestnej činnosti, ide v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka o
neplatný právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo zákon obchádza,
alebo sa prieči dobrým mravom, a plnenie z neplatného právneho úkonu je bezdôvodným obohatením
podľa § 451, ktoré sa musí vydať. Každý z účastníkov neplatnej zmluvy, je povinný vrátiť druhému

všetko, čo podľa nej dostal podľa § 457 Občianskeho zákonníka. V prípade absolútnej neplatnosti
Kúpnej zmluvy zo dňa 25.8.2014 vznikol medzi stranami sporu synalagmatický záväzok, nakoľko obe
zmluvné strany si podľa kúpnej zmluvy plnili, a boli teda povinné si tieto plnenia spôsobom podľa § 457
Občianskeho zákonníka vzájomne vrátiť. Rozhodujúcim je vždy to, čo bolo podľa zmluvy plnené, a o čo
sa každý z účastníkov zmluvy obohatil v dobe, kedy bezdôvodné obohatenie vzniklo. Zákonnú povinnosť
vrátiť vec, nemožno vykladať zužujúco iba na prípady vrátenia veci účastníkovi zmluvy. Ustanovenie §

126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, totiž upravuje právo vlastníka, domáhať sa vydania veci od toho,
kto mu ju neprávom zadržuje. Kupujúci z neplatnej zmluvy tým, že vec vydá nie účastníkovi zmluvy
ale priamo vlastníkovi, splní povinnosť vydať vec vlastne za predávajúceho, ktorý by po vzájomnom
vrátení plnení z neplatnej zmluvy bol taktiež povinný vlastníkovi vec vydať. Kupujúci tak súčasne splní
i svoju povinnosť vyplývajúcu mu zo synalagmatického záväzku voči predávajúcemu. V predmetnom

prípade došlo teda zo strany žalobcu, ktorý bol kupujúcim k vráteniu predmetného motorového vozidla
priamo vlastníkovi, a to Poisťovni Generali Taliansko na základe toho, že mu bolo toto motorové vozidlo
zaistené,atedasvojupovinnosťzosynalagmatickéhovzťahuvrátiťvecsisplnilpriamovočivlastníkovi.V
danom prípade má teda žalobca nárok na vrátenie protihodnoty, a to vo výške 10.000,- €, ktoré vynaložil
za kúpu predmetného motorového vozidla, a to voči žalovanému, keďže od neho toto predmetné

motorové vozidlo nadobudol. Súd mal za to, že žalovaný sa môže domáhať náhrady škody od osoby,
ktorá mu predmetné motorové vozidlo odpredala v občiansko - súdnom konaní. Žalovaný tvrdil, že bol
dobromyseľným nadobúdateľom a v domnení, že v čase predaja vozidla bol jeho vlastníkom, pričom
poukázal na Nález Ústavného súdu I. ÚS 549/2015-33. Súd však dospel k záveru, k že aj z tohto
ústavného nálezu vyplynulo, že vyššie riziko má niesť nedbalý vlastník, než nadobúdateľ v dobrej viere.

Nadobúdateľom je však v danom prípade nie žalovaný, ale žalobca. Keďže žalovaný ani jeho právny
predchodca nenadobudli vlastnícke právo k predmetnému motorovému vozidlu, nemohol toto vlastnícke
právo nadobudnúť ani žalobca, pretože nikto nemôže preniesť na iného viac práv, než sám má. Okrem
toho súd je toho názoru, že nemožno trvať na zachovaní právnej istoty, ktorá bola nadobudnutá v rozpore
s právom, aj keď nadobudol žalovaný predmetnú vec v dobrej viere.

21. Vzhľadom na uvedenú argumentáciu súd dospel k záveru, že nárok žalobcu je dôvodný v celom
rozsahu, a preto zaviazal žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy 10.000,- € žalobcovi.

22. Súd nevykonal dôkaz, ktorý navrhoval žalovaný, ( že si má súd vyžiadať z OÚ resp. KDI kompletný

výpis kto bol a v akom čase a na základe čoho vlastníkom predmetného motorového vozidla na
Slovensku), pretože vykonanie tohto dôkazu je pre predmetné konanie po právnej stránke absolútne
irelevantné. Ani jedna strana sporu nespochybnila, že vozidlo bolo ukradnuté v Taliansku, čiže je zrejmé,
že už pán Y. predával žalovanému kradnuté vozidlo, čo tiež nespochybnila ani žalovaná strana a je v
danom prípade nepodstatné kto kedy a na základe čoho mal vozidlo nadobudnúť na Slovensku, keď

jediným vlastníkom bola poisťovňa Generali Taliansko, ktorá požiadala o vrátenie vozidla po zaistení a
bolojejajtotovozidlovrátené(anikinýsipozaisteníneuplatnilnasúdevlastníckeprávokpredmetnému
vozidlu).

23. Súd priznal žalobcovi aj požadovaný úrok z omeškania, a to odo dňa 9.2.2015 vo výške 5,05% ročne

z dlžnej sumy až do zaplatenia v súlade s ust. § 517 Občianskeho zákonníka, a to z toho dôvodu, že
na základe predžalobnej výzvy bol žalovaný vyzvaný žalobcom na zaplatenie tejto dlžnej sumy, a to do
8.2.2015, čo však neurobil, preto od dňa nasledujúceho, t. j. 9.2.2015 sa dostal do omeškania. Preto
súd priznal žalobcovi aj požadovaný úrok z omeškania tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

O trovách konania súd rozhodol takto :24. Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

24. Podľa § 263 ods.1 CSP bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v uznesení
o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta.

26. Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

27. Podľa zásad o náhrade trov konania (§255 CSP) má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100
% žalobca, keďže bol v celom rozsahu v konaní úspešný, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100%. O výške trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti
tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Košice

I., v 3 písomných vyhotoveniach (§ 362 ods.1 CSP). Toto právo nemá ten kto sa po vyhlásení rozsudku
vzdal práva podať odvolanie.

Po vyhlásení a odôvodnení rozsudku sa žalobca vzdal práva podať odvolanie voči vyhlásenému
rozsudku.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Podľa ust. § 365 ods.1 CSP odvolacie dôvody odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 365 ods.2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods.3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. - o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok).