Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 10. október 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/36/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2717205074
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2717205074.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr. Silvie

Hýbelovej a Mgr. Kataríny Arnouldovej v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti Y.: L., nar.
XX.XX.XXXX a V., nar. XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny N., deti rodičov: matka - D. Y., nar. X.X.XXXX, bytom Dr. U. XX, N., zastúpená
splnomocnencom:AdvokátskakanceláriaMachová,s.r.o.,sosídlomSasinkova886/16,Skalica,IČO:36
864 544 a otec - Ing. K. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom P. XXXX/XX, N., o návrhu matky na zmenu zverenia
detí a úpravy práv a povinností rodičov k mal. deťom, za účasti Krajskej prokuratúry Trnava, o odvolaní
otca detí proti rozsudku Okresného súdu Skalica zo dňa 6. marca 2018, č.k. 7P/53/2017-115, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti bežného styku a styku počas letných
prázdnin p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Rozsudkomnapadnutýmodvolanímsúdprvejinštanciesúčinnosťouodprávoplatnostirozsudkuzveril
maloletú L. a maloletého V. do osobnej starostlivosti matky, pričom obaja rodičia sú oprávnení maloleté
deti zastupovať a spravovať ich majetok, a otcovi uložil platiť výživné na maloletú L. v sume 200 eur
tak, že bežné výživné v sume 125 eur zaplatí vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred do rúk

matky a sumu 75 eur na tvorbu úspor zaplatí vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred na osobitný
účet mal. L. zriadený otcom, a maloletému V. výživné v sume 150 eur tak, že výživné v sume 75 eur
zaplatí vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred do rúk matky a sumu 75 eur na tvorbu úspor
zaplatí vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred na osobitný účet mal. V. zriadený otcom, a to s
účinnosťou od právoplatnosti rozsudku. Ďalej súd napadnutým rozsudkom upravil styk otca s maloletými
deťmi nasledovne: každý párny týždeň v roku vždy v pondelok a vo štvrtok od 14.00 hod do 19.00 hod.,
každý nepárny týždeň v roku v utorok od 14.00 hod. do 19.00 hod. a od štvrtka od 18.00 hod. do nedele

do 18:00 hod.; počas jarných prázdnin každoročne vždy so začiatkom o 9.00 hod. prvého dňa prázdnin
do 19:00 hod. tretieho dňa prázdnin; počas veľkonočných sviatkov každý párny rok na Veľkonočnú
nedeľu o 9.00 do 19.00 hod.; počas letných prázdnin každý párny týždeň vždy so začiatkom v pondelok
o 9.00 hod. do nedele do 18.00 hod.; počas jesenných prázdnin každý párny rok o 9.00 hod. prvého
dňa jesenných prázdnin do 19.00 hod. posledného dňa prázdnin; počas Vianočných sviatkov v každom
párnom roku začínajúc rokom 2018 od 24.12. od 9.00 hod. do 18.00 hod., v každom nepárnom roku
od 24.12. od 18.00 hod. do 25.12. do 9.00 hod., s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku, pričom matka

je povinná deti na styk s otcom pripraviť a v určený čas ich v mieste bydliska detí odovzdať otcovi so
školskými potrebami a učebnicami a otec je povinný na tom istom mieste deti riadne a včas vrátiť so
školskými potrebami a učebnicami s tým, že týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Skalica, č.k.
7P/86/2016-71 zo dňa 15.12.2016 v časti týkajúcej sa striedavej osobnej starostlivosti rodičov s deťmi,v časti výšky bežného výživného a výšky výživného na tvorbu úspor. O trovách konania súd rozhodol
tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 24 ods. 2, 4 a 5, § 26, § 36 ods. 1, § 43 ods.
2 a 3, § 62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1 a § 76 ods. 1 Zákona o rodine, čl. 3 ods. 1 a čl. 18 ods. 1 Dohovoru
o právach dieťaťa, ako aj čl. 32 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, keď súd mal na základe
vykonaného dokazovania preukázané, že od septembra 2017 deti bývajú u matky a k otcovi chodia len
na nepravidelný styk, v poslednom čase sa matka skôr prispôsobuje ohľadom styku požiadavkám detí

(pr. L. u otca neprespáva bez uvedenia konkrétneho dôvodu) a otec riešil styk už aj za osobnej účasti
polície a prítomnosti detí. Detí odmietajú striedavú osobnú starostlivosť, V. to odôvodňuje tým, že matka
sa s ním učí a skúša ho, do školy má vždy úlohy napísané. L. odôvodňuje odmietanie SOS tým, že počas
SOS sa otec s ňou nehral, nevenovala sa jej a ona sa musela učiť s V., keď potrebovala pomôcť s úlohou,
otec nepomohol. Súd mal podporne preukázané správami od odborníkov, že pre diagnózu V. je nutné
(t.j. nie je to len odporučenie) učiť sa s ním pod dozorom. Zo samotných vyjadrení otca si súd ustálil,

že otec sa počas realizácie SOS takýmto spôsobom s ním neučil, ale pristupoval k nemu rovnocenne
ako k zdravej L., ktorá nemá poruchu pozornosti. Ako príklad súd uvádza, že nechával V. písať si úlohy
samého a až následne otec vstupoval do procesu kontroly. Súd podporne vychádzal z vyjadrení otca, že
problémjelenmedzidospelými,títomusiavyriešiťadeťomsamápredostrieťlenvýsledokrodičovského
rozhodnutia. S takýmto názorom súd nesúhlasí, lebo na prvom mieste sú deti, ktoré majú tiež právo pri

svojom veku sa k veci aj vyjadriť, pričom otec im takúto možnosť ani len nedal, keďže z vyjadrenia otca
mal súd preukázané, že sa s deťmi o tom ani nebavil (pr. že by mali byť zverené na 3-4 mesiace len
jemu). Súdu u otca absentuje základný elementárny záujem zistiť, prečo deti odmietajú SOS u neho.
Z vykonaného dokazovania a návrhu matky na výšku výživného konštatuje, že dôvodom na zrušenie
SOS isto nie je úmysel matky dostávať od otca vyššie výživné (ako to otec prezentuje ako jediný dôvod),

lebo vzhľadom na príjem otca by súd otcovi určil vyššie výživné než požaduje matka. A v konečnom
dôsledkuotecnaterazmatkeneplatíanibežnévýživnéodôvodňujúctovzájomnýmvyrovnanímsmatkou
pri vyporiadaní BSM. Súd vychádzajúc zo všetkých vyjadrení otca je toho názoru, že jeho neúmerná
direktívnosť neberúc ohľad na vek a potreby detí (určite ale nie otcom zle mienená) prispela aj k tomu,
že deti volili radšej bývanie u matky v byte než s octom v rodinnom dome. Z tohto dôvodu súd ani

nevyhovel otcovi zveriť mu deti na 3 či 4 mesiace, hlavne keď sa o tom ani len s deťmi nerozprával. Súd
je toho názoru, že by to bolo nateraz v neprospech detí, lebo v prvej polovici školského roku 2017/2018
si zaužívali istý model osobitne v súvislosti s prípravou na vyučovanie a nebolo by v ich záujme, tento
model nateraz narušiť, hlavne vzhľadom na zistenia, ako sa otec pripravoval hlavne s V. na vyučovanie
počas reálne prebiehajúcej SOS. Ako príklad toho, čo súd ovplyvnilo rozhodnutie ponechať deti bývať u

matky,jeito,žeotecsíceprezentovalsnahuviesťdetikzodpovednosti,alenadruhejstranesámuviedol,
že ak syn zabudol v škole zošiť na domácu úlohu, tak s ním úlohu nenapísal napr. zvolením si napísania
úlohy do nového zošita (radšej poslal syna do školy s vedomím, že za nenapísanú úlohu dostane päťku).
Alebo otec súdu uviedol, že keď písali úlohy po návrate z krúžku, tak napísali to, čo stihli. Už len z toho
prístupu otca si súd vyhodnotil, že takýmto prístupom isto otec neprispieva k učeniu k zodpovednosti

detí vo veku L. a hlavne V.. Na druhej strane súd ale rešpektuje záujem otca podieľať sa rovnodielne na
výchove svojich detí, a preto aj vzhľadom na vyššie uvádzané skutočnosti považoval súd za nevyhnutné
vytvoriť určitý model širšieho styku otca s deťmi, po ktoré si otec bude mať možnosť vybudovať opätovný
vzťah so svojimi obomi deťmi až v takom rozsahu, že budú chcieť u neho opätovne tráviť vždy celý
týždeň. Súd vychádzal z návrhov oboch rodičov podporne použijúc § 36 ods. 1 Zákona o rodine a dospel

k záveru, že po zverení detí do starostlivosti matky je nutné nenechať styk neupravený, lebo za daného
preukázaného stavu by to znamenalo nechať styk len na vôli detí, ako to matka i v súčasnosti vo väčšej
miere realizuje. Preto i súd upravil styk detí s otcom, a to aj s prespávaním osobitne na každý párny
týždeň v pondelok a štvrtok na poobedné hodiny; na každý nepárny týždeň v utorok na obedné hodiny
a nepretržite od štvrtku od 18.00 hod až do nedele do 18.00 hod. Takto bude mať otec možnosť podieľať

sa každý druhý týždeň aj na príprave detí na vyučovanie, hlavne osobitne s V., a to s patričným osobným
dohľadom pri písaní úloh, ako to bolo už vyššie uvedené. Z toho dôvodu súd uložil povinnosť matke
pripraviť deti na styk aj so školskými potrebami a učebnicami a otec je povinný deti taktiež so všetkým
odovzdať späť. Súd v rámci styku považoval za potrebné osobitne upraviť aj sviatky a rôzne druhy
prázdnin počas roka, aby sa predišlo prípadným moduláciám nastaveného stykového režimu. Pri úprave

styku cez sviatky a prázdniny súd za základ považoval návrhy oboch rodičov a letné prázdniny upravil v
jednotýždňovýchintervalochzdôvodu,akbyrodičiamalizáujemtráviťsdeťmidovolenkumimobydliska,
aby neboli obmedzení. Z ustálenej judikatúry súdu vyplýva, že aj keď záujmy detí a rodičov by mali byť
v rovnováhe, zvrchovaný je záujem detí a tento v tomto konkrétnom prípade prevážil nad záujmomrodiča na SOS (Európsky súd pre ľudské práva vo veci Elsholz proti Nemecku, Sahin proti Nemecku).
Na základe všetkých vyššie uvádzaných skutočností a argumentácie súd vyhovel matke a zrušil SOS z
dôvodu, že SOS nie je nateraz v záujme maloletých detí. Rodičia sú oprávnení maloletých zastupovať

a spravovať ich majetok, lebo ani jeden z rodičov nemá obmedzené rodičovské práva a povinností a ani
nebol od nich pozbavený, a keďže obaja majú povinnosť podieľať sa na výchove a výžive, majú rovnaké
práva i pokiaľ ide o zastupovanie dieťaťa a spravovanie jeho majetku. Ďalej sa súd vyporiadal s otázkou
výšky výživného na deti. Pod odôvodnenými potrebami oprávneného, teda maloletého dieťaťa, je nutné
rozumieť potreby základné, ktorými sú strava, ošatenie, hygiena, pomerná časť nákladov za bývanie,

poplatky za lekársku starostlivosť, lieky, okuliare a pod., ako aj školské a mimoškolské aktivity, šport,
kultúru. Možnosti a schopnosti povinného, teda rodiča, na ktorého je dieťa výživou odkázané, sú dané
jednak jeho vzdelaním, povolaním, praxou, zdravotným stavom, celkovými majetkovými pomermi a u
samostatne zárobkovo činnej osoby tiež mierou jeho pracovnej aktivity, kvalitou jeho práce a schopnosti
uplatniť sa v konkurencii. Súd posudzoval pomery rodičov, ktoré u nich boli v roku 2016, kedy boli deti
zverené do SOS. V roku 2016 mal otec netto mesačný príjem 2.196,51 eur a matka cca 500 eur; v

súčasnosti má otec netto mesačný príjem 2.296 eur a matka 525 brutto + diéty 100 eur mesačne. V
súčasnosti otec platí deťom časť výživné po 75 eur na tvorbu úspor. Pri určení výživného vzal súd do
úvahy zárobkové možnosti a schopnosti oboch rodičov, vek a odôvodnené potreby maloletých detí,
navrhovanú výšku výživného matkou na L. 200 eur a na V. 150 eur; a taktiež skutočnosť, že dieťa sa má
podieľaťnaživotnejrovnisvojichrodičov.Súdzverilmatkedetidoosobnejstarostlivostiodprávoplatnosti

tohto rozsudku, preto aj od tohto času určil - zmenil otcovi výživné na deti. Pokiaľ by mal súd určovať
výživné otcovi, vychádzal by zo zaužívanej súdnej praxe počítať ho pri dvoch deťoch navštevujúcich
základnú školu ako 20% z jeho čistého príjmu (20% z 2.296) deleno počet detí, ktoré sú na neho výživou
odkázané. Takto by súdu vyšla výška výživného na obe deti spolu v sume 459 eur, ktoré by medzi
deti delil. Nakoľko otec preukázateľne deťom navyše prispieva, realizuje s nimi aj rôzne aktivity, súd

akceptoval návrh matky určiť otcovi výživné na obe deti spolu v sume 350 eur, a preto z takejto sumy súd
aj vychádzal. Ďalej súd výšku výživného na deti vyhodnocoval vzhľadom na matkou reálne preukázané
výdavky na deti a dospel k záveru, aby bol otec i naďalej povinný platiť na tvorbu úspor každému dieťaťu
po 75 eur. Otcovi uložil povinnosť platiť matke k rukám na výživu L. rozdiel ňou žiadaných 200 eur
a tvorby úspor 75 eur, u V. rozdiel žiadanej sumy 150 eur a tvorby úspor 75 eur. Takýmto spôsobom

určené a rozdelené výživné súd považuje objektívne vzhľadom na terajšie reálne potreby detí a fakt, že
každý druhý týždeň bude o deti zabezpečovať celkovú osobnú starostlivosť ich otec. O trovách konania
rozhodol súd v zmysle § 52 CMP veta prvá, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti úpravy bežného styku a styku počas letných prázdnin podal

vzákonnejlehoteodvolanieotecdetí,ktorýnavrholrozsudokvnapadnutejčastizmeniťajehobežnýstyk
upraviť od nedele od 19.00 hod. v párnom týždni do pondelka do 19.00 hod. v nepárnom týždni, a ďalej v
nepárnom týždni v utorok od 7.30 hod. do 19.00 hod., v stredu od 7.30 hod. do 19.00 hod. a vo štvrtok od
18.00 hod. do 19.00 hod., v nedeľu a počas letných prázdnin každý nepárny týždeň vždy so začiatkom
v nedeľu od 18.00 hod. do nedele 18.00 hod. v párnom týždni. Bol toho názoru, že rozhodnutie súdu o

tom, že deti budú zverené iba do výchovy matky, nie je v prospech detí. Vzhľadom na súčasnú dôkaznú
situáciu však nechce ďalším spôsobom vystavovať deti prípadným ďalším dokazovaniam a výsluchom,
na základe čoho v časti zverenia detí do výchovy matky odvolanie nepodal. Žiadal však, aby bol iným
spôsobom upravený jeho styk s maloletými deťmi počas roka v párnych a nepárnych týždňoch a tiež
v časti letných prázdnin. Dôvodom jeho odvolania je závažná skutočnosť týkajúca sa jeho pracovného

času, keď v jeho pracovnom čase počas týždňa prišlo k podstatnej zmene pomerov, a to tak, že párny
týždeň má pracovnú dobu v čase od 6.00 hod. do 16.30 hod. a v nepárnom týždni v čase od 8.00 hod. do
13.00 hod. Táto skutočnosť by mu prakticky znemožňovala realizáciu styku s maloletými deťmi v čase
určenom súdom. Pokiaľ by jeho styk s deťmi upravený v párnom týždni v pondelok a vo štvrtok od 14.00
hod. a v nepárnom týždni v utorok od 14.00 hod., pokiaľ by bol jeho styk s deťmi upravený v párnom

týždni v pondelok a vo štvrtok od 14.00 hod. a nepárnom týždni v utorok od 14.00 hod., vzniká závažný
problém v tom, že deti zo školy musia ísť domov, t.j. do bytu matky a až následne by deti preberal pred
bytom matky. Problém je i v tom, že jeho pracovná doba by mu neumožňovala v tom časovom úseku
realizovať styk s deťmi v párnom týždni, t.j. mohol by byť s deťmi až po ukončení jeho pracovnej doby
o 16.30 hod. Tým, že by mal upravený styk s deťmi od 7.30 hod. do 19.00 hod. v nepárnom týždni,

prevzal by deti pred bytom matky o 7.30 hod. a následne by ich odviedol do školy. Po ukončení školského
vyučovania by deti prevzal a matke by deti odovzdal o 19.00 hod. V čase, keď by boli deti u neho, by
sa s deťmi i učil a pripravoval ich na ďalší deň vyučovania. V párnom týždni by nemal styk s maloletými
deťmi upravený a v tomto týždni by v rámci výkonu jeho práce realizoval pracovné cesty na Slovenskua do zahraničia. Súčasne podal odvolanie v časti týkajúcej sa úpravy jeho styku s deťmi počas letných
prázdnin a navrhol rozsudok zmeniť tak, že začiatok styku s deťmi by bol počas letných prázdnin každý
nepárny týždeň v nedeľu od 18.00 hod. do nedele v párnom týždni do 18.00 hod., na základe čoho by

mal deti v trvaní jedného týždňa. Poukázal ďalej na tú skutočnosť, že v pracovný deň v pondelok je
on i matka detí v práci a nepochybne by im obom spôsobilo problém, aby preberal deti v pondelok o
9.00 hod. Mal za to, že takto upravený styk s deťmi zabezpečuje možnosť z jeho strany podieľať sa
v dostatočnom rozsahu na výchove detí a udržiavaní ich vzájomného citového vzťahu, pričom by mal
možnosť s deťmi i učiť.

4. K odvolaniu otca detí sa písomne vyjadrila matka detí, ktorá navrhla rozsudok súdu prvej inštancie
v napadnutej časti potvrdiť. Odvolanie považovala za absolútne nedôvodné a účelové, keď otec
žiadnym spôsobom nevysvetľuje a neodôvodňuje, z akého dôvodu a s akou účinnosťou došlo k zmene
pracovnej doby, pričom poukázala na skutočnosť, že sám otec na pojednávaniach konaných vo veci
prezentoval svoj prioritný záujem na zverení do striedavej starostlivosti, kde absolútne ani náznakom

nepredpokladal takú možnosť, že by u neho mohlo dôjsť k akýmkoľvek zmenám týkajúcich sa pracovnej
doby, naopak, jednoznačne prezentoval, že nemá problém si pracovnú dobu upraviť, aby bol v čo
najväčšom kontakte s deťmi. Podľa jej vedomostí reálne pracovný čas v súčasnosti otec maloletých detí
vykonávaspôsobomakodoteraz,atospoukazominavedomosťplnoletejdcéryN.,ktorájezamestnaná
v rovnakej spoločnosti a nemá absolútne žiadnu vedomosť o akýchkoľvek úpravách pracovného času

zamestnancov.

5. K odvolaniu otca detí sa písomne vyjadril kolízny opatrovník, ktorý navrhol napadnutý rozsudok z
dôvodu vecnej správnosti potvrdiť. Poukázal na to, že dňa 6.7.2018 bol vykonaný pohovor s maloletými
deťmi, ktoré uviedli, že si zvykli chodiť k otcovi podľa nového rozsudku a táto úprava im vyhovuje. Počas

školského roka chodievajú v určené dni o 14.00 hod. k starej matke zo strany otca, kde na neho počkajú
do 15. hodiny. Nechcú chodiť k otcovi každý deň v jednom týždni a viac im vyhovuje, keď sú tieto dni
rozdelené do dvoch týždňov, prečo v týždni, kedy boli u otca, dosahovali nedostatočný prospech a
poznámky v škole. Keď chodia k otcovi len dva v týždni, tak sa s mamou stačia doučiť to, čo nestihli u
otca. Otec s nimi úlohy nepíše a ani im ich nekontroluje. Ďalej deti uviedli, že nevedia vydržať u otca

od štvrtka do nedele s prespaním.

6. K odvolaniu otca detí sa písomne vyjadrila prokurátorka Krajskej prokuratúry v Trnave, ktorá navrhla
napadnutý rozsudok z dôvodu jeho vecnej správnosti potvrdiť, keď súd v rozsudku zohľadnil návrhy a
vyjadrenia Okresnej prokuratúry Skalica.

7. K vyjadreniu matky detí zaslal písomné stanovisko otec maloletých, ktorý navrhol vyhovieť jeho
odvolaniu. Uviedol, že obaja rodičia sú povinní rovnomerne a rovnocenne napĺňať potreby detí a
starať sa o ich výchovu a komplexný mentálny a fyzický rozvoj. Túto skutočnosť však napadnutý
rozsudok ani zďaleka nenapĺňa, dokonca spôsobuje hrubú úmyselnú diskrimináciu otca a jeho

vzťahu s deťmi. Uvedenému zodpovedal predchádzajúci rozsudok sp. zn. 7P/86/2016, ktorý upravoval
rovnomerný vzťah a starostlivosť oboch rodičov o deti formou striedavej starostlivosti, ktorá bola
oboma rodičmi dodržiavaná po dobu pätnástich mesiacov, a to až do doby, pokiaľ matka v čase
ročnej účelovej nezamestnanosti nezačala úmyselne mariť výkon stále platného súdneho rozhodnutia.
Jeho snaha zachovať rovnomerný kontakt s deťmi s oboma rodičmi bola mnohokrát prezentovaná na

pojednávaniach na súde prvej inštancie, a to práve pri prezentácii piatich možných modelov časového
rozvrhnutia styku s deťmi. Uviedol, že súčasťou výkonu jeho práce je aj nutnosť komunikácie s
odbornými partnermi v zahraničí a výkon zahraničných služobných ciest v trvaní minimálne tri až päť
dní vkuse. Bohužiaľ, napadnutý rozsudok absolútne nezohľadňuje tento fakt, pretože mu neumožňuje
popri starostlivosti o deti časovo plnohodnotný výkon práce a pri realizácii rozsudku ho núti dať výpoveď

a zmeniť zamestnanie, čo by mohlo v budúcnosti spôsobiť neschopnosť pokryť finančné potreby detí.
Z pohľadu detí rovnako časté striedanie miesta pobytu spôsobuje obrovský stres a sústavné naháňanie
sa detí po celom meste.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená

osoba (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1 CMP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný
prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia ústneho odvolacieho pojednávania
preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce bez ohľadu na rozsah a dôvody
odvolania (§ 65 a § 66 CMP) a dospel k záveru, že odvolanie otca detí nie je dôvodné.9. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 7P/53/2017 bola zmena výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletej L., nar. XX.XX.XXXX a maloletému V., nar. XX.X.XXXX.

Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku zveril
maloletú L. a maloletého V. do osobnej starostlivosti matky, pričom obaja rodičia sú oprávnení maloleté
deti zastupovať a spravovať ich majetok, a otcovi uložil platiť výživné na maloletú L. v sume 200 eur
tak, že bežné výživné v sume 125 eur zaplatí vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred do rúk
matky a sumu 75 eur na tvorbu úspor zaplatí vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred na osobitný

účet mal. L. zriadený otcom, a maloletému V. výživné v sume 150 eur tak, že výživné v sume 75 eur
zaplatí vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred do rúk matky a sumu 75 eur na tvorbu úspor
zaplatí vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred na osobitný účet mal. V. zriadený otcom, a to s
účinnosťou od právoplatnosti rozsudku. Ďalej súd napadnutým rozsudkom upravil styk otca s maloletými
deťmi nasledovne: každý párny týždeň v roku vždy v pondelok a vo štvrtok od 14.00 hod do 19.00 hod.,
každý nepárny týždeň v roku v utorok od 14.00 hod. do 19.00 hod. a od štvrtka od 18.00 hod. do nedele

do 18:00 hod.; počas jarných prázdnin každoročne vždy so začiatkom o 9.00 hod. prvého dňa prázdnin
do 19:00 hod. tretieho dňa prázdnin; počas veľkonočných sviatkov každý párny rok na Veľkonočnú
nedeľu o 9.00 do 19.00 hod.; počas letných prázdnin každý párny týždeň vždy so začiatkom v pondelok
o 9.00 hod. do nedele do 18.00 hod.; počas jesenných prázdnin každý párny rok o 9.00 hod. prvého
dňa jesenných prázdnin do 19.00 hod. posledného dňa prázdnin; počas Vianočných sviatkov v každom

párnom roku začínajúc rokom 2018 od 24.12. od 9.00 hod. do 18.00 hod., v každom nepárnom roku
od 24.12. od 18.00 hod. do 25.12. do 9.00 hod., s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku, pričom matka
je povinná deti na styk s otcom pripraviť a v určený čas ich v mieste bydliska detí odovzdať otcovi so
školskými potrebami a učebnicami a otec je povinný na tom istom mieste deti riadne a včas vrátiť so
školskými potrebami a učebnicami s tým, že týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Skalica, č.k.

7P/86/2016-71 zo dňa 15.12.2016 v časti týkajúcej sa striedavej osobnej starostlivosti rodičov s deťmi,
v časti výšky bežného výživného a výšky výživného na tvorbu úspor. O trovách konania súd rozhodol
tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.

10. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvej inštancie

v časti úpravy bežného styku a styku počas letných prázdnin.

11. V zmysle § 25 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým
dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s
maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku

s maloletým dieťaťom, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí
ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

12. V zmysle § 28 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti v celom ich rozsahu majú
v zásade obaja rodičia.

13. V čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú
zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa.

14. V čl. 24 Charty základných práv Európskej únie ods. 2 je zakotvené, že pri všetkých opatreniach

prijatých orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom
rade brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa. Podľa ods. 3 každé dieťa má právo na pravidelné
udržiavanie osobných vzťahov a priamych stykov s obidvoma svojimi rodičmi, ak to nie je v rozpore s
jeho záujmom.

15. V zmysle čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, starostlivosť o deti a ich výchova je právom
rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť.

16. Podľa čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom akejkoľvek
činnosti týkajúcej sa detí.

17. Aj rodič, ktorému dieťa nebolo zverené do starostlivosti má právo v primeranom rozsahu podieľať
sa na výchove dieťaťa, v starostlivosti oň i na budovaní citových a rodinných väzieb, je a stále
zostáva rodičom so všetkými právami a povinnosťami z tohto vzťahu vyplývajúcimi. Realizuje sa toprostredníctvom styku tohto rodiča s dieťaťom. Je pritom treba mať na zreteli, že akákoľvek deformácia
vzťahu rodič a dieťa v dôsledku odcudzenia sa neskôr len ťažko napráva. Zákon pritom vo vyššie
citovaných ustanoveniach uprednostňuje dohodu rodičov o styku s maloletým dieťaťom a iba ak sa

rodičia nedohodnú, upraví styk autoritatívne súd. Pri rozhodovaní o rozsahu styku je dôležité zvážiť
okolnosti tak na strane maloletého dieťaťa: ako jeho vek, zdravotný stav, vzťah k rodičovi, ktorý ho nemá
v starostlivosti, doterajší spôsob a rozsah styku, denný režim; ako aj okolnosti na strane rodičov ako
ich vzájomný vzťah, ich časové a ekonomické možnosti, rodinné pomery, vzdialenosť medzi bydliskom
dieťaťa a rodiča, spoje a podobne. Prvoradý je tu predovšetkým záujem dieťaťa, ktorý pritom treba

chápať čo najextenzívnejšie. V záujme dieťaťa je predovšetkým to, aby vyrastalo v atmosfére šťastia,
lásky, porozumenia, stability, tolerancie a harmónie, aby jeho vývoj a výchova smerovala k pozitívnemu
rozvoju jeho osobnosti, nadania a rozumových a fyzických schopností, mravnému, duchovnému a
sociálnemu rozvoju a aby boli rešpektované jeho práva.

18. Je pritom v záujme dieťaťa, aby udržovalo rodinné zväzky s odlúčeným rodičom a aby nebolo

odtrhnuté od svojich koreňov, pričom dieťa má právo na to, aby dostalo príležitosť rozvíjať svoj vzťah ku
každému z rodičov a prejaviť svoje city slobodne bez akéhokoľvek vonkajšieho tlaku zo strany druhého
rodiča. Vždy však treba mať na zreteli, že záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom akejkoľvek
činnosti týkajúcej sa detí.

19. Rodičovské práva a povinnosti toho rodiča, ktorý nemá maloleté v osobnej starostlivosti, majú byť
súdom upravené takým spôsobom, aby bol zabezpečený riadny a bezproblémový vývoj dieťaťa a to tak,
aby rodič mal v rámci stanovenej úpravy nielen povinnosti, ale i práva a v rámci toho priestor jednak
na utužovanie a prehlbovanie svojho vzťahu k dieťaťu a súčasne i na uplatňovanie svojho výchovného
pôsobenia na svoje dieťa a prehlbovanie pocitu jeho spolupatričnosti s dieťaťom. Kontakt rodiča s jeho

maloletým dieťaťom je takým významným činiteľom ovplyvňujúcim zdravý vývoj dieťaťa, že je potrebné,
aby mu ustúpili niektoré iné záujmy, prípadne oprávnenia dotknutých osôb.

20. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie posúdil vec v zmysle vyššie uvedených hľadísk
a napadnutým výrokom určený rozsah úpravy styku je možné považovať za primeraný k zisteným

skutkovým okolnostiam danej veci. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o
dôvodnosti zmeny pôvodnej úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom formou
striedavej osobnej starostlivosti, keď súd prvej inštancie svoje rozhodnutie presvedčivo odôvodnil. Otec
detí so zrušením striedavej osobnej starostlivosti nesúhlasil, čo bolo prezentované i jeho návrhmi na
úpravu jeho styku s maloletými deťmi, ktoré však čo do rozsahu boli v podstate striedavou osobnou

starostlivosťou o maloleté deti. Počas celého konania pred súdom prvej inštancie otec prezentoval
stanovisko, že si vždy dokázal a dokáže upraviť pracovnú dobu tak, aby mu neprekážala v starostlivosti
o maloleté deti, čo však bolo pravdou len dovtedy, pokým súd nerozhodol o zmene striedavej osobnej
starostlivosti a jej nahradení zverením detí do osobnej starostlivosti matke a úpravou styku otca s
deťmi, kedy zrazu otec začal odôvodňovať nesúhlas s úpravou styku s maloletými deťmi zmenou

jeho pracovného času, pričom však podľa vyjadrenia matky detí, ako aj plnoletej dcéry, k žiadnej
faktickej zmene pracovnej doby otca nedošlo. Z uvedeného dôvodu odvolací súd považoval konanie
otca za účelové v snahe čo najdlhšie uchovať v platnosti pôvodnú úpravu rodičovských práv a pomerov
vo forme striedavej osobnej starostlivosti. Ďalej bolo potrebné prihliadnuť na názor maloletých detí
zistený pohovorom zo strany kolízneho opatrovníka, z ktorého vyplynulo, že deťom nový model úpravy

styku vyhovuje, zvykli si naň, pričom uviedli, že k otcovi nechcú chodiť každý deň v jednom týždni
a viac im vyhovuje, pokiaľ sú tieto dni rozdelené do dvoch týždňov s prihliadnutím na to, že pokiaľ
bývali celý týždeň u otca, dosahovali v škole horšie výsledky, nakoľko otec sa s nimi neučil. Podľa
názoru odvolacieho súdu bol zo strany súdu prvej inštancie pred rozhodnutím veci rodičom poskytnutý
dostatočný priestor na vyjadrenie sa k úprave rozsahu styku otca s maloletými deťmi, pričom zo strany

matky detí neboli vznesené závažnejšie námietky a otec zotrvával na svojich variantoch úpravy styku,
ktoré však vo svojej podstate znamenali striedavú osobnú starostlivosť. Vzhľadom na to, že v súčasnosti
podľa správy kolízneho opatrovníka styk otca s maloletými deťmi podľa napadnutého rozsudku už
prebieha a tento styk maloletým deťom i vyhovuje, odvolací súd považoval rozhodnutie súdu prvej
inštancie v napadnutej časti za vecne správne.

21. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti podľa
§ 387 ods. 1 CSP z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.22. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 52 CMP.

23. Senát krajského súdu uvedený rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).