Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 4. jún 2018

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 21T/67/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4114010722

Dátum vydania rozhodnutia: 04. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Sopúch

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2018:4114010722.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

obžalovaného,
D. G., narodeného XX.XX.XXXX v M.,
trvale bytom M., T. č. XX,

podľa § 285 písmeno a) Trestného poriadku,

r o z h o d o l :

o s l o b o d z u j e

spod obžaloby okresného prokurátora Nitra, sp. zn. 4Pv 565/12/4403 pre zločin vydierania podľa § 189
odsek 1 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na skutkovom základe, že :

niekedy koncom roka 2010 v M. na T. ulici číslo XX v prítomnosti S. F. povedal, že „ak sa T.. L. L.

neprestane rýpať v tom trestnom konaní, tak ho dá odjebať a vyjde ho to lacnejšie, ako mu vrátiť
peniaze“, a následne povedal, že „ ak konaním, za

ktoré dá T.. L. L. odjebať, príde o dom, tak zistí, kto za tým je a pošle niekoho, aby mu polámal kosti,
že pôjde cez mŕtvoly a že keď on o všetko príde, tak nebude brať ohľad na nikoho, že to nebude riešiť
cez políciu ani cez občianske - právne konanie“, čo u T.. L. L. vzbudilo obavu o svoj život, zdravie a
svoj majetok,

pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný prokurátor Nitra, (ďalej v texte len so znením „prokurátor“) podal Okresnému súdu Nitra (ďalej
v texte tiež so znením „súd“) dňa XX.XX.XXXX na D. G. (ďalej v texte tiež so znením „obžalovaný“)
obžalobu sp. zn. 4Pv 565/2012 (ďalej v texte len so znením „obžaloba“), pre zločin vydierania podľa §
189 odsek 1 Trestného zákona.

Súd konal v tejto trestnej veci podľa § 237 odsek 3 písmeno b) Trestného poriadku (zák. č. 301/2005

Z.z. v znení neskorších predpisov, ďalej v texte len so znením „Trestný poriadok“) samosudcom (ďalej
v texte len so znením „súd“), keďže konal o zločine, za ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody,
ktorého horná hranica neprevyšuje osem rokov.Súd sa oboznámil s náležitosťami obžaloby podľa § 235 Trestného poriadku a zistil, že táto z hľadiska
obsahu spĺňa všetky zákonné podmienky, obžalobu preskúmal ako aj zákonnosť dôkazového materiálu.
Súd sa oboznámil s návrhmi prokurátora na vykonanie dôkazov na hlavnom pojednávaní ako aj s

návrhmi obžalovaného a poškodeného na vykonanie dôkazov, s vyšetrovacím spisom Okresného
riaditeľstva policajného zboru Úradu justičnej a kriminálnej polície v Nitre, ČVS: ORP-1347/3-OVK-
NR-2012 a rozhodol tak, že vo veci nariadil hlavné pojednávanie, pritom určil jeho termín, rozsah
a spôsob dokazovania. Súd vykonal dokazovanie tak, ako ho navrhli vykonať strany obžaloby a
obhajoby, na hlavnom pojednávaní konanom v dňoch 19.10.2015, 04.05.2016, 28.09.2016, 28.11.2016,

06.02.2017,21.04.2017a04.06.2018,výsluchomobžalovaného,svedkapoškodenéhoT..L.L.,svedkov
L.. L. G., S. F., T.. U. B., U. G., P. G. a prečítal listinné dôkazy.

Obžalovaný D. G. na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že sa necíti byť vinný zo spáchania skutku, ktorý
mu je kladený za vinu, s tým, že jeho obvinenie je vymyslené a nikdy sa to, čo mu je kladené za vinu
nestalo. Obžalovaný na položené otázky uviedol, že sa nikdy so sestrou S. F. nevyprával o veciach, či už

trestných, alebo civilných konaní medzi nimi. Uviedol, že sa nepamätal, či sa koncom roka pred niekym
z rodiny vyjadroval k otázkach týkajúcich sa jeho a poškodeného T.. L. L..

Svedok poškodený T.. L. L., na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovaný sa priznal, že ho podvodne
pripravil o sumu 268 400,- Eur a že prvý krát v auguste 2010 sa mu slovne vyhrážal, že ho nechá

„odjebať“ a že ho to vyjde lacnejšie, ako vrátiť peniaze, čo je predmetom konania na Okresnom súde
Nitra pod sp.zn. 2T/51/2013. Svedok ďalej uviedol, že vrátenia peňazí sa domáha na Okresnom súde
Nitravkonanísp.zn.7C/238/2010,vktorombolobžalovanýakosvedokvypovedaťvnovembriroku2010
a cestou exekúcie. Na začiatku roka 2011 k nemu domov v M. na B. E. prišla vystrašená S. F., sestra
L. G., s ktorou žije v spoločnej domácnosti, s tým, že ich musí varovať, pretože počas sviatkov v dobe

od 26.12.2010 do 31.12.2010 bola na návšteve u rodičov na T. E.i č. XX, kde sa stretla s obžalovaným,
s ktorým sa spolu bavili o tom, komu každému dlží peniaze a že čo s nimi spravil. Svedkyňa uviedla, že
v rámci tohto rozhovoru jej obžalovaný povedal, že „ ak sa neprestane jebať do toho civilného konania
a do trestných konaní, tak ho nechá odjebať, čo ho vyjde lacnejšie ako vrátiť peniaze, že keď príde o
dom, tak ten kto za to môže bude mať polámané kosti“, pričom to mal povedať v zmysle, že si niekoho

zaplatí, že to nebude riešiť cez políciu.
Svedok na položené otázky uviedol, že mal strach a krátko na to podal trestné oznámenie a obavy má
doposiaľ tak o svoje zdravie ako aj o jeho fyzickú likvidáciu, čo potvrdzujú sms správy, ktoré poslal.
Obavy mal naďalej, keďže obžalovaný v konaní pokračoval, čo potvrdzuje konanie vedené na Okresnom
súde Nitra sp.zn. 2T/51/2013, za skutok z augusta 2010.

Svedkyňa L.. L. G., sestra obžalovaného na hlavnom pojednávaní uviedla, že na prelome rokov 2010 a
2011 jej volala sestra S. F., že sa chce s ňou vyprávať, že jej musí niečo povedať a tak prišla k nej domov
na B. E., kde bol prítomný aj jej priateľ T. a povedala im, že na návšteve u rodičov na JE. stretla brata
- obžalovaného, s ktorým sa rozprávala o jeho dlhoch a veriteľoch a brat jej povedal, že si jej priateľ

zisťuje informácie o ďalších jeho veriteľoch a že keď sa do toho bude ďalej starať,

tak ho dá „odjebať“. Ďalej obžalovaný povedal, že keď príde o dom v Lehote, dá si zistiť, kto je za tým a
bude mať dolámané kosti a že to nebude riešiť právne. Svedkyňa ďalej uviedla, že jej sestra im to prišla
povedať, lebo sa bála, že brat mohol fyzicky niečo urobiť T.. Svedkyňa na položené otázky uviedla, že

tak ona ako aj jej priateľ boli z toho vystrašení, pričom aj jej sestra jej povedala, že je vystrašená, že
aj ju obžalovaný pýtal peniaze.

Svedkyňa S. F., sestra obžalovaného na hlavnom pojednávaní využila svoje právo a vo veci odmietla
vypovedať. Súd na hlavnom pojednávaní prečítal jej výpoveď z prípravného konania. Svedkyňa vo

výpovedi uviedla, že už si presne nepamätá, kedy to bolo, keď vyšli na povrch veci, že obžalovaný dlhuje
jej bratovi T.. L. L. väčší obnos peňazí, približne desať miliónov P. korún. S obžalovaným sa stretla na u
rodičov na T. E.. XX, kde jej nepovedal, kde dal tie peniaze, s tým, že v tom období vyšlo na povrch, že
jej brat má napožičiavané peniaze od viacerých ľudí. Obžalovaný jej vtedy povedal, že sa mu nepáči,
že si T. od druhých ľudí zisťuje akú výšku peňazí si od nich napožičiaval. Vtedy mu povedala, aby tie

peniaze vrátil, pretože má informáciu, že to všetci vrátane T.. L. L. budú riešiť cez políciu a obžalovaný
jej na to povedal, že aj on sa bude brániť, že to nebude riešiť cez políciu, že on si radšej niekoho najme a
vyjde ho to lacnejšie ako mu vrátiť peniaze. P. ďalej uviedla, že následne z dôvodu obavy volala sestre
L. G. a povedala jej, aby si dávali na jej brata - obžalovaného pozor, lebo že to nebude riešiť cez políciu,ale iným spôsobom. Svedkyňa ďalej na položené otázky uviedla, že keď jej to obžalovaný hovoril bol
rozčúlený a aj ona mala z neho strach. Potom išla k sestre domov im to povedať osobne.
Obžalovaný poprel tvrdenia svedkyne, s tým, že z neho strach nemala. Súd na hlavnom pojednávaní

prečítal zápisnicu o konfrontácii medzi svedkyňou S. F. a obžalovaným D. G., pri ktorej svedkyňa využila
svoje právo a odmietla vypovedať.

P. T.. U. B., na hlavnom pojednávaní uviedol, že na jar 2010 mu poškodený T.. L. L. povedal, že
obžalovanému požičal peniaze na nákup mäsa v sume 350 000,- Eur, a 800 000,- Sk (26 555,14 Eur),

ktoré ale použil na iné účely. Opakovane bol pri tom, ako obžalovaný telefonicky oznamoval, že peniaze
mu vráti a že ich už má na účte. Poškodený T.. L. L. ho požiadal v auguste roku 2010, aby ho vozil,
z dôvodu, že v auguste mu obžalovaný na parkovisku obchodného domu „Centro“ povedal, že bude
lacnejšie sa ho zbaviť, povedal doslova „odjebať“. Následne videl na poškodenom, že sa bojí otvárať
cudzím ľuďom,

pozeral cez okná, kto ako parkuje, či ho niekto nesleduje, čo trvalo asi do konca roka a po sviatkoch,
bol veľmi vynervovaný, na čo mi povedal, že od sestry obžalovaného, S. F., sa dozvedel, že to isté,
čo povedal obžalovaný jemu v tom auguste 2010 povedal aj sestre, že ho vyjde lacnejšie keď ho dá
„odjebať“, ako by mu mal vrátiť tie peniaze. Svedok ďalej uviedol, že na T.. L. L. bolo vidno, že má strach,
že má obavy, keďže išlo o nemalé finančné prostriedky.

P. U. G., otec obžalovaného, na hlavnom pojednávaní uviedol, že o vydieraní nič nevedel. Svedok na
položené otázky uviedol, že dcéru S. F. v jej byte navštívil aj s obžalovaným. Nevedel presne, či koncom
roka 2010 došlo k stretnutiu obžalovaného e jeho dcéry S. u nich doma na T.., ale že asi nie. Vzťah
jeho syna - obžalovaného a jeho dcéry S., čo on vie bol dobrý. Obžalovaný v roku 2010 býval v obci

C. a v roku 2011 v podnájme.

P. P. G., bývalá manželka obžalovaného, na hlavnom pojednávaní uviedla, že ich manželstvo bolo
rozvedené ku dňu XX.XX.XXXX, s tým, že v spoločnej domácnosti s obžalovaným žili do januára 2011,
kedy sa odsťahovala, najprv u jej matky Na W. č. X a potom v obci C. v rodinnom dome. Ku skutku

bližšie nevedela nič uviesť, s tým, že poškodený T.. L. L. jej telefonicky oznámil v júli alebo v auguste
2010, že ak mu s manželom nevrátime peniaze, tak sa niečo stane ich synovi a tak podala na neho
trestné oznámenie. Svedkyňa ďalej uviedla, že v dome v obci C. sa zdržiavali do januára 2011. Koncom
roku 2010 bol vzťah obžalovaného so sestrou S. F. a s jeho rodičmi dobrý. Svedkyňa ďalej uviedla, že sa
už nepamätá, že či na ich návšteve počas sviatkov v decembri 2010 v M., u rodičom na T. bola aj S. F..

Súd odmietol vykonať dôkazy navrhnutý stranou obhajoby a to výsluch vyšetrovateľky policajného zboru
kpt.L..L.C.,zdôvodu,ževdanomštádiutrestnéhokonaniasaužtýkalokolnostivýsluchuakonfrontácie
svedkyne S. F. po využití jej práva odmietnuť vypovedať ako nepodstatný pre rozhodnutie.

Súd v trestnej veci rozhodol dňa 21.04.2017 tak, že obžalovaného uznal vinným zo spáchania zločinu
vydierania podľa § 189 odsek 1 Trestného zákona a obžalovanému uložil trest odňatia slobody v trvaní
dva roky s jeho odkladom na skúšobnú dobu v trvaní dva roky.

Obžalovaný proti rozsudku podal dňa 10.05.2017 odvolanie, ktoré odôvodnil dňa 08.06.2017. Krajský
súd v Nitre uznesením zo dňa 29. júna 2018, sp.zn. 4To/48/2017 zrušil napadnutý rozsudok a trestnú
vec vrátil Okresnému súdu Nitra, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Súd v nadväznosti na vyššie uvedené rozhodnutie Krajského súdu v Nitre opätovne vo veci konal na
hlavnom pojednávaní. Prokurátor, poškodený a obžalovaný nemali žiadne ďalšie návrhy na doplnenie
dokazovania. Súd opätovne v nadväznosti na právny názor Krajského súdu v Nitre, ktorým je súd podľa
§ 371 odsek 1 Trestného poriadku viazaný opätovne právne vyhodnotil vykonané dôkazy.

Súd pri vykonaní dokazovania postupoval v súlade so zásadou trestného konania podľa § 2 odsek 10
Trestného poriadku tak, že zistil skutkový stav veci v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie.Súd vykonaným dokazovaním zistil okolnosti spáchania skutku, zistil, že skutok kvalifikovaný ako zločin
vydierania podľa § 189 odsek 1 Trestného zákona, sa nestal tak ako je popísaný v obžalobe okresného
prokurátora.

Súd na základe opätovného vyhodnotenia už vykonaných dôkazov dospel k záveru že zavinenie
obžalovaného nebolo preukázané bez akýchkoľvek pochybností.

Skutkovú podstatu charakterizuje objekt, objektívna stránka, subjekt a subjektívna stránka trestného

činu.

Obžalovaný D. G. poprel spáchanie skutku. P. S. F. vo svojej výpovedi z prípravného konania okolnosti
spáchania skutku nepotvrdila a predovšetkým nepotvrdila, že by mal obžalovaný vety

„ ak sa T.., L. L. neprestane rýpať v tom trestnom konaní, tak ho dá odjebať a vyjde ho to lacnejšie,

ako vrátiť peniaze“,

„ak konaním, že ktoré dá T.. L. L. odjebať príde o dom, tak zistí, kto za tým je a pošle niekoho, aby mu
polámal kosti, že pôjde cez mŕtvoly a že keď on o všetko príde, tak nebude brať ohľad na nikoho, že to
nebude riešiť cez políciu ani cez občianske-právne konanie“.

prostredníctvom nej adresovať poškodenému T.. L. L..

Obžalovaný svojim konaním nenaplnil subjektívnu stránku skutkovej podstaty trestného činu,
úmyselného protiprávneho konania, teda nenaplnil zákonné znaky zločinu vydierania podľa § 189 odsek

1 Trestného zákona, v tom, že z vykonaného dokazovania nevyplýva nepochybný záver, že obžalovaný
chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, tým,
že chcel, aby svedkyňa S. F. o vyhrážkach poškodeného T.. L. L. informovala, alebo, že bol uzrozumený
o tom, že ho informovať bude.

Trestnosť činu a trestná zodpovednosť páchateľa je založená na zavinení, ako obligatórnej súčasti
subjektívnej stránky trestného činu, teda pri absencii zavinenia niet trestného činu ani trestu.

Zavinenie je vnútorný a zároveň psychický vzťah páchateľa k podstatným prvkom trestného činu a tvoria
ho dve zložky, vedomostná a vôľová, teda pohnútka a motivácia obžalovaného, ktoré ako vyplynulo z

vykonanéhodokazovanianebolo jednoznačnepreukázané.Niejemožné bezakýchkoľvekpochybností
konštatovať, že subjektívna stránka danej skutkovej podstaty bola úmyselným zavinením obžalovaného
jednoznačne preukázaná.

Obžalovaný vykonaným dokazovaním nebol jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností usvedčený

zo spáchania zločinu vydierania podľa § 189 odsek 1 Trestného zákona tak po objektívnej ako aj po
subjektívnej stránke, pretože o existencii priamej príčinnej súvislosti medzi jednoznačne protiprávnym
a úmyselným konaním obžalovaného podľa § 15 písmeno a) Trestného zákona súd mal pochybnosti.

Podľa § 189 odsek 1 Trestného zákona sa zločinu vydieranie dopustí ten, kto iného násilím, hrozbou

násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy núti, aby niečo konal, opomenul alebo trpel, potrestá sa odňatím
slobody na dva roky až šesť rokov.

Podľa § 17 Trestného zákona, pre trestnosť činu treba úmyselné zavinenie, ak tento zákon výslovne
neustanovuje, že stačí zavinenie z nedbanlivosti.

Podľa § 15 písm. a) Trestného zákona, trestný čin je spáchaný úmyselne, ak páchateľ chcel spôsobom
uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom.

Zákonné znaky skutkovej podstaty zločinu vydierania podľa § 189 odsek 1 Trestného zákona, teda
trestného činu, ktorý pri ustanovenej trestnej sadzby dva až šesť rokov je podľa § 11 odsek 1 Trestného
zákona, zločinom a úmyselným trestným činom, za ktorý zákon v osobitnej časti ustanovuje trestodňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby prevyšujúcou päť rokov, obžalovaný nenaplnil tak po
formálnej ako aj po materiálnej stránke, pretože trestný čin je protiprávny čin, ktorého znaky sú uvedené
v trestnom zákone.

Obžalovanému musí byť vykonaným dokazovaním vina dokázaná spôsobom nevzbudzujúcim žiadne
pochybnosti.

Základným predpokladom trestnej zodpovednosti je bezpečné zistenie príčinného pôsobenia konania

páchateľa, na spoločenské vzťahy chránené trestným zákonom, tak aby vina obžalovaného bola
vykonaným dokazovaním preukázaná bez akýchkoľvek pochybností a obžalovaný tak bol zo spáchania
činu jednoznačne usvedčený.

V prípade, že pochybností sú, súd musí postupovať miernejšie „in dubio pro mitio“, teda rozhodnúť v
prospech obžalovaného v zmysle zásady „in dubio pro reo“.

Súd dospel k záveru, že vykonaným dokazovaním nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý
bol obžalovaný stíhaný, keďže vykonané dokazovanie neumožňuje vyvodiť nepochybný záver, že sa
skutok stal tak ako bol popísaný v obžalobe vzhľadom k tomu, že vykonané dôkazy vylučujú zavinenie
obžalovaného, teda nebola bez akýchkoľvek pochybností preukázaná subjektívna stránka.

Podľa § 285 písm. a) Tr. por., súd oslobodí obžalovaného spod obžaloby ak nebolo dokázané, že sa
skutok stal.

Súd vyhodnotil všetky vyššie uvedené dôkazy, skutočnosti a okolnosti a vzhľadom k ich obsahu

postupoval v súlade so zásadou „v pochybnostiach v prospech obvineného“.

Súdvzhľadomkuvšetkýmvyššieuvedenýmskutočnostiamaokolnostiamovineobžalovanéhorozhodol
tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, obžalovaného spod obžaloby oslobodil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (Okresný
súd Nitra), a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku. O odvolaní rozhoduje Krajský súd
v Nitre. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak
sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne
podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré

rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok
napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie
možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy.