Rozsudok ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. august 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 23S/96/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6015200723
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 08. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6015200723.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd správny, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Drahomíry Mikulajovej a členov JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej a JUDr. Martina Ľuptáka, PhD., v
právnej veci žalobcu: NetSpace, s.r.o., so sídlom Obrancov mieru 3173, 962 12 Detva, IČO: 36 049
778, právne zastúpený advokátskou kanceláriou Aequitas s.r.o., so sídlom Dolná 19, 974 01 Banská
Bystrica, IČO: 36 628 841, proti žalovanému: Okresný úrad Banská Bystrica, odbor výstavby a bytovej
politiky, Námestie Ľ. Štúra 1, 974 05 Banská Bystrica, za účasti ďalšieho účastníka konania: DTnet Detva
s.r.o., so sídlom M.R. Štefánika 65, Detva, IČO: 46 079 386, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. OU-BB-OVBP2-2015/008021-002-BD zo dňa 23. marca 2015, takto

r o z h o d o l :

I. Súd rozhodnutie žalovaného Okresného úradu Banská Bystrica, odbor výstavby a bytovej politiky
č. OU-BB-OVBP2-2015/008021-002-BD zo dňa 23. marca 2015 a rozhodnutie orgánu verejnej správy
nižšieho stupňa Mesta Detva č. j. 446/2013/Dka-ozn. zo dňa 2. decembra 2014 z r u š u j e a vec vracia
orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100% v sume, aká bude
vyčíslená v uznesení vydanom tunajším súdom po právoplatnosti tohto rozsudku, a to v lehote 15 dní

od právoplatnosti uznesenia o výške trov.

III. Ďalší účastník konania nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mesto Detva, ako príslušný stavebný úrad podľa § 117 zákona č. 50/1976 Zb. o
územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) rozhodnutím č.j. 446/2013/DKa-ozn. zo
dňa 02.12.2014 nepriznal spoločnosti NetSpace s.r.o. (v procesnom postavení žalobca) postavenie
účastníka konania podľa § 34 ods. 2 stavebného zákona, § 14 a § 46 zákona 71/1967 Zb. o
správnom konaní (Správny poriadok) v územnom konaní o umiestnení líniovej stavby „N., O. E.

N. U.“ stavebníka DTnet Detva s.r.o. (v procesnom postavení ďalší účastník konania).

2. Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že žalobca odvodzuje svoje postavenie ako
účastníka konania v zmysle § 34 ods. 2 stavebného zákona a v zmysle § 14 ods. 1 Správneho poriadku
z dôvodu, že trasy navrhované stavebníkom DTnet Detva s.r.o. sú vedené v tesnej blízkosti, alebo
dokonca v súbehu s líniovou stavbou žalobcu, a teda jeho vlastnícke práva ako vlastníka líniovej
stavby „T. O. D. U. N.“ môžu byť rozhodnutím o umiestnení stavby „N. O. E. N.“ priamo dotknuté

(§ 34 ods. 2 stavebného zákona) a rovnako môžu byť dotknuté aj jeho práva a právom chránené
záujmy (§ 14 ods. 1 Správneho poriadku). Stavebný úrad konštatoval, že vydaním predmetného
rozhodnutia o umiestnení líniovej stavby „N. O. E. N.“ nedôjde k zásahu do vlastníckeho práva, ani k
dotknutiu práv právom chránených záujmov, pretože trasy navrhovanej siete budú viesť v samostatnýchtrasách mimo súbežných telekomunikačných vedení tak, aby nedošlo k odkrytiu alebo poškodeniu
existujúcej metropolitnej siete žalobcu, resp. aj iných sietí. Upravil, že pre križovanie a súbehy s cudzími
inžinierskymi sieťami musia byť dodržané príslušné ustanovenia STN 73 6005 a pri realizácii stavby

musia byť rešpektované a dodržané ustanovenia § 68 ods. 5 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických
komunikáciách. Podľa stavebného úradu umiestnením stavby, na ktorú sa má vydať rozhodnutie o
povolení stavby, nijakým spôsobom nedôjde k obmedzeniu možností a oprávnení vlastníka metropolitnej
siete, ktorý aj naďalej bude jej vlastníkom, držba zostane nedotknutá a taktiež užívanie. Zachovanie
ochranných pásiem a samotná realizácia navrhovanej stavby v iných trasách vyvracajú neopodstatnené

a nepodložené obavy spoločnosti NetSpace, s.r.o. o ohrození právom chránených záujmov. Spoločnosť
NetSpace, s.r.o. nepreukázala, v čom by malo spočívať ohrozenie práv a právom chránených záujmov, a
ani stavebný úrad vlastnou činnosťou nezistil žiadny zásah a obmedzenie vlastníckeho, prípadne iného
práva a právom chránených záujmov, ktoré by mohli byť povolením umiestnenia líniovej stavby „N. O.
E. N.“ priamo dotknuté.

3. Na základe podaného odvolania žalobcom proti rozhodnutiu stavebného úradu, rozhodoval žalovaný,
ktorý rozhodnutím č. OU-BB-OVBP2-2015/008021-002-BD zo dňa 23.03.2015 odvolanie zamietol a
rozhodnutie stavebného úradu potvrdil, keď konštatoval, že stavebný úrad v územnom konaní správne
posúdil postavenie spoločnosti NetSpace s.r.o.. Poukázal na ustanovenie § 34 ods. 2 stavebného
zákona, v zmysle ktorého podmienkou účastníctva v konaní je, že iné práva k pozemkom a stavbám,

ako aj k susedným pozemkom a stavbám, môžu byť stavebným povolením priamo dotknuté. V danom
prípade optická sieť vo vlastníctve odvolateľa má podľa tvrdení odvolateľa charakter susednej stavby.
Odvolateľ nepreukázal, čím by mohla byť priamo dotknutá, či obmedzená funkčnosť optickej siete v jeho
vlastníctve, alebo čím by mohlo byť inak zasiahnuté do jeho vlastníckych alebo iných práv v zmysle
§ 139 ods. 1 stavebného zákona. Samotná skutočnosť, že líniová stavba odvolateľa sa nachádza v

susedstve povoľovanej líniovej stavby, prípadne, že tieto dve stavby sa budú v niektorých miestach
križovať, nepostačuje na priznanie postavenia účastníka konania.

4. V zákonom stanovenej lehote podal žalobca žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného, ktoré navrhoval zrušiť, ako aj jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie stavebného

úradu.

5. Zrušenia sa dožadoval podľa § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. tvrdiac, že rozhodnutie vychádza z
nesprávneho posúdenia veci a podľa § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. z dôvodu, že rozhodnutie žalovaného
je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Poučenie žalovaného, že napadnuté rozhodnutie nie

je preskúmateľné súdom, považoval za nesprávne a tvrdil, že rozhodnutie o nepriznaní postavenia
účastníka v správnom konaní je rozhodnutie, ktoré je preskúmateľné súdom podľa druhej hlavy piatej
časti O.s.p., pričom poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu SR (6Sžp/6/2012 z 27.03.2013), z ktorej
vyplýva, že rozhodnutie správneho orgánu o tom, či fyzická alebo právnická osoba je alebo nie
je účastníkom správneho konania, je bezpochyby spôsobilé zasiahnuť do práv, právom chránených

záujmov a povinností dotknutého subjektu. Postavenie účastníka konania mu poskytuje reálnu možnosť
svojim konaním včas ovplyvňovať priebeh správneho konania. V záujme zaistenia čo najlepšieho
uplatnenia práv na súdnu a inú právnu ochranu (čl. 46 a nasl. Ústavy SR), súdna prax pripúšťa možnosť
preskúmavania zákonnosti takéhoto rozhodnutia správneho orgánu. V žalobe namietal a uvádzal najmä
tieto skutočnosti (body 6-11):

6. Trasy navrhované spoločnosťou DTnet Detva s.r.o. sú vedené v tesnej blízkosti alebo dokonca v
úplnom súbehu s líniovou stavbou žalobcu. Nakoľko pri realizácii akýchkoľvek zemných stavebných
prác je v danom prípade potrebné dodržať ochranné pásme minimálne 1,5m na každú stranu,
čo pri trasách navrhovaných spoločnosťou DTnet Detva s.r.o. pri navrhovanom spôsobe pokládky

nemôže byť dodržané, existuje reálne možnosť krytia a poškodenia existujúcich optických sietí žalobcu,
čím môžu byť dotknuté práva a právom chránené záujmy žalobcu. Poukázal na konkrétne parcely
v k.ú. N., na ktorých dôjde ku križovaniu, čiastočnému alebo úplnému súbehu optických trás, čo
vyplýva z nákresov predložených stavebníkom. Nakoľko žalovaný napriek tomu dospel k názoru, že
žalobcovi v územnom konaní nepatrí postavenie účastníka konania, rozhodnutie žalovaného vychádza z

nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle § 34 ods. 2 stavebného zákona, § 14 ods. 1 Správneho
poriadku a v zmysle § 139 ods. 2 písm. d/ a § 139 ods. 3 písm. f/ stavebného zákona.7. K tvrdenej nezákonnosti napadnutého rozhodnutia v dôsledku jeho nepreskúmateľnosti poukázal na
to, že žalobca od počiatku tvrdí, že navrhované trasy sa budú prekrývať s optickými sieťami žalobcu
a rovnako ich budú križovať, pričom žalovaný sa týmto argumentom žiadnym spôsobom nezaoberal.

Nevyplýva z rozhodnutia správna úvaha, akou bol žalovaný pri vyporiadavaní sa s touto skutočnosťou
vedený a ako túto skutočnosť vyhodnotil. Konanie stavebného úradu a žalovaného je v rozpore s § 3
ods. 5 Správneho poriadku a rozhodnutie nie je odôvodnené v súlade s § 47 ods. 3 Správneho poriadku.

8.Namietalzmätočnosťrozhodnutiastavebnéhoúradu,ktorýnajednejstranetvrdí,žetrasynavrhovanej

siete nebudú viesť priamo v trase existujúcich telekomunikačných vedení, avšak na druhej strane
upravuje, že pre križovanie a súbehy s cudzími inžinierskymi sieťami musia byť dodržané minimálne
vzdialenosti v súlade s STN 73 6005 a v miestach súbehu alebo križovania s telekomunikačnými
vedeniami musia byť vykonané opatrenia, aby sa nepoškodili telekomunikačné vedenia a zariadenia
stavebnými prácami. Stavebný úrad teda priznáva, že môže dôjsť k súbehu a križovaniu s líniovou
stavbou žalobcu a napriek tomu tvrdí, že práva a právom chránené záujmy žalobcu v územnom konaní

nebudúdotknuté,vdôsledkučohožalobcovinepriznalpostavenieúčastníkakonaniavúzemnomkonaní.
Pokiaľ sa žalovaný stotožnil so záverom stavebného úradu, že líniové stavby sa neprekrývajú, takýto
záver je v rozpore so skutkovým stavom.

9. Žalobca od počiatku v územnom konaní upozorňoval, že jeho optická sieť je v plnej prevádzke a sú

na nej prevádzkované služby pripojenia do siete Internet, kamerové bezpečnostné a zabezpečovacie
systémy prevádzkované na základe licencie vydanej Krajským riaditeľstvom Policajného z boru SR v
Banskej Bystrici zo dňa 11.05.2012, hlasová telefónna služba VoIP, vrátane hlasových liniek civilnej
obrany, digitálna optická televízia, mestský informačný kanál, prenájom digitálnych okruhov, riadenie a
dohľad centrálnej výroby a dodávky tepla a TÚV mesta Detva, atď., pričom poškodením trás by mohlo

dôjsť k prerušeniu prevádzky a následným obrovským finančným a spoločenským škodám. Navyše,
optická sieť slúži aj významným zamestnávateľom v regióne, najmä PPS Group, WAY Industries, Mesto
Detva, atď..

10. Žalovaný sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s opakovane tvrdenou možnosťou poškodenia

metropolitnej optickej siete žalobcu, s možnosťou obmedzenia funkčnosti uvedených optických sietí,
čím môže dôjsť k zásahu do vlastníckych oprávnení žalobcu. Na vznik účastníctva podľa § 34 ods.
2 stavebného zákona, ako aj v zmysle § 14 ods. 1 Správneho poriadku postačuje „možnosť“ zásahu
do jeho záujmov, čo bolo žalobcom v územnom konaní dostatočne preukázané. Nestotožňuje sa s
konštatovaním žalovaného, že žalobca nepreukázal, v čom by malo spočívať ohrozenie práv a právom

chránených záujmov žalobcu v územnom konaní, ani to, že zachovanie ochranných pásiem a samotná
realizácia navrhovanej stavby v iných trasách vyvracajú neopodstatnené a nepodložené obavy žalobcu
o ohrození právom chránených záujmov. Rozhodnutie tak vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci.

11. V súvislosti s postavením žalobcu ako účastníka konania poukázal na judikatúru (R 34/1997,
rozsudok Krajského súdu Košice z 13.09.1995 č.k. 4S 135/95), z ktorej vyplýva, že ak správny orgán
v územnom konaní nekonal so žalobcom ako s účastníkom územného konania podľa § 34 ods. 1
stavebného zákona a rozhodol o umiestnení stavby bez toho, že by zisťoval, či žalobca je vlastníkom
susedného pozemku, súd rozhodnutie správneho orgánu podľa § 250j ods. 2 O.s.p. zruší. Takýmto

postupom správneho orgánu je odňatá možnosť zúčastniť sa územného konania, čím dôjde k porušeniu
základných zásad správneho konania vyjadrených v ustanovení § 3 Správneho poriadku.

12. Žalovaný v písomnom stanovisku k žalobe trval na zákonnosti napadnutého rozhodnutia a žalobu
navrhol zamietnuť. Primárne navrhol, aby súd konanie zastavil, pretože ide o procesné rozhodnutie,

ktoré je vydané v rámci územného konania ešte pred vydaním meritórneho rozhodnutia vo veci,
t.j. rozhodnutím o umiestnení stavby. Skutočnosť, že rozhodnutie o vylúčení účastníka z konania je
procesné rozhodnutie týkajúce sa vedenia konania a nepodlieha súdnemu prieskumu podľa § 248 písm.
a/ O.s.p. uviedol aj Najvyšší súd SR vo svojom uznesení sp.zn. 7Sžo/47/2011 zo dňa 27.06.2012.
Žalobcovi v územnom konaní neprináleží postavenie účastníka konania ako vlastníkovi sietí, podľa

jeho tvrdení ako vlastníkovi susednej stavby. Ustanovenie § 139 ods. 2 písm. d/ stavebného zákona
sa vzťahuje na také susedné stavby, ktoré sú umiestnené na pozemku, t.j. nad zemským povrchom.
Stavba žalobcu (optická káblová sieť) je umiestnená pod povrchom zeme, preto žalobca nespĺňa kritériá
pre účastníctvo v konaní. Obdobný názor vyslovil Najvyšší súd SR v rozsudku sp.zn. 3Sžp/24/2013 zodňa 03.06.2014, z ktorého vyplýva, že len stavba nachádzajúca sa na povrchu susediaceho pozemku
môže vo vzťahu k jej vlastníkovi založiť procesné právo byť účastníkom konania. Žalobca má však
ako vlastník sietí postavenie dotknutého orgánu podľa § 140a ods. 1 písm. c/ stavebného zákona a

podľa § 36 ods. 1 stavebného zákona môže v konaní uplatniť svoje námietky. K tvrdenej nezákonnosti
pre nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaný konštatoval, že okrem iného v rozhodnutí reagoval aj na
námietku žalobcu, že navrhovaná stavba optických sietí bude križovať už existujúcu stavbu optických
sietí žalobcu tak, že v jeho odôvodnení uviedol, že táto skutočnosť nepostačuje na priznanie postavenia
účastníka územného konania. Ak so stavbou účastník nesúhlasí, môže uplatniť svoje nesúhlasné

stanovisko ako dotknutý orgán podľa §140a ods. 1 písm. c/ stavebného zákona. Samotné postavenie
vlastníkov sietí ako dotknutého orgánu podľa stavebného zákona má v konaní ten význam, že ak
sa navrhuje umiestniť stavba na pozemku, úlohou, resp. možnosťou vlastníka podzemných sietí je
upozorniť stavebný úrad na existenciu telekomunikačných sietí v okolí navrhovanej stavby a môže buď
vydať súhlasné stanovisko (vrátane podmienok pre vydanie súhlasu), alebo nesúhlasné stanovisko
pre navrhovanú stavbu. Trasa existujúcich podzemných vedení sa vytyčuje pred začatím stavebných

prác. Vytýčenie trás existujúcich podzemných inžinierskych sietí a vedení stavebný úrad ukladá ako
podmienku pre umiestnenie stavby v územnom rozhodnutí a stavebník ju musí dodržať. Uloženie
povinnosti dodržať minimálne vzdialenosti súbežných križovaných cudzích vedení má preventívny
charakter, v snahe predísť poškodeniu a narušeniu prevádzky ostatných sietí.

13. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.k. 23S/96/2015-53 zo dňa 18.08.2015 pribral do konania
účastníka správneho konania DTnet Detva s.r.o., so sídlom M.R. Štefánika 65, Detva, v súlade s § 150
ods. 1, posledná veta O.s.p..

14. Krajský súd uznesením č.k. 23S/96/2015-54 zo dňa 18.08.2015 odložil vykonateľnosť napadnutého

rozhodnutia žalobou až do právoplatného skončenia konania o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného s poukazom na ustanovenie § 250c ods. 1, druhá veta O.s.p..

15. Ďalší účastník konania DTnet Detva s.r.o. k veci doručil súdu dňa 17.09.2015 písomné stanovisko, v
ktorom navrhol konanie zastaviť, nakoľko žalobou je napadnuté rozhodnutie, ktoré nepodlieha súdnemu

prieskumu v zmysle § 248 písm. a/ O.s.p. tvrdiac, že sa jedná o rozhodnutie, ktoré spĺňa charakter
rozhodnutia týkajúceho sa vedenia konania. Uviedol, že rešpektuje právo žalobcu na právnu ochranu,
no ním napádané rozhodnutie je takým, ktorým nebolo žalobcovi trvalým spôsobom zasiahnuté do
subjektívnych práv, t.j. že predmetné rozhodnutie je rozhodnutím dočasnej (predbežnej) povahy a nie je
rozhodnutím konečným. Konečným rozhodnutím bude až rozhodnutie, ktorým sa rozhodne o umiestnení

ich líniovej stavby. Až to rozhodnutie správneho orgánu bude preskúmateľné súdom. V predmetnej veci
teda nejde o konečné rozhodnutie druhostupňového orgánu verejnej správy v zmysle § 247 ods. 2 O.s.p.
a nakoľko nebolo ešte meritórne rozhodnuté, nemohlo ešte dôjsť k založeniu, zmene alebo zrušeniu
oprávnení a povinností účastníkov v administratívnom konaní v zmysle § 244 ods. 3 O.s.p. a v dôsledku
toho žiadny z účastníkov konania nie je na týchto právach ani v zmysle § 247 O.s.p. ukrátený.

16. Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom č.k. 23S/96/2015-72 zo dňa 23. 9. 1015 žalobou
napadnuté rozhodnutie žalovaného a jemu predchádzajúce rozhodnutie prvostupňového orgánu
verejnej správy Mesta Detva zrušil „s bodkou“ (t.j. bez uvedenia vo výroku, že vec sa vracia na ďalšie
konanie), a to z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle § 250j ods. 2 písm. a) a z

dôvodu nepreskúmateľnosti rozhodnutia pre nedostatočné odôvodnenie v zmysle § 250j ods. 2 písm.
d) O.s.p.

17. Najvyšší súd Slovenskej republiky, rozhodujúc o podanom odvolaní žalovaného proti rozsudku
Krajského súdu v Banskej Bystrici, uznesením sp. zn. 5Sžo/14/2016 zo dňa 26. 4. 2018 zrušil rozsudok

krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Rozhodol tak, bez toho, aby sa zaoberal meritom
odvolania žalovaného, pretože rozsudok krajského súdu bol vyhlásený v rozpore s ustanovením § 250j
ods. 2 písm. a) a d) O.s.p, keďže krajský súd zrušil rozhodnutia žalovaného a prvostupňového orgánu
bez toho, aby vec vrátil orgánu verejnej správy na ďalšie konanie. Konštatoval, že týmto postupom súdu
došlo k závažnému pochybeniu, ktorým došlo k odňatiu práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl.

6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, v zmysle ktorého má každý právo na to, aby
jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným
súdom. Napadnutý rozsudok považoval za postihnutý tak závažnou procesnou vadou, že nemôže byťpovažovaný za správny a zákonný. Uložil krajskému súdu opätovne rozhodnúť na pojednávaní, s tým,
že je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

18. Krajský súd pokračoval v konaní podľa zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej
len "SSP"), ktorý nahradil s účinnosťou od 01. 07. 2016 Občiansky súdny poriadok. Podľa prechodného
ustanovenia § 491 ods. 1 SSP sa SSP použije aj na konania začaté podľa piatej časti O.s.p. predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti. V súlade s odsekom 2 citovaného ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré
v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento

zákonpoužijenakonaniazačatépredodňomnadobudnutiaúčinnostitohtozákona,nemožnouplatňovať
ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická
osoba.

19. Správny súd, aplikujúc vyššie citované prechodné ustanovenia SSP, na prejednanie veci nariadil
pojednávanie v zmysle § 107 ods. 1 písm. d) SSP. Vec nanovo prejednal viazaný rozsahom a

dôvodmi žaloby v zmysle § 134 ods. 1 SSP s tým, že akceptoval stav skutkový a právny v čase
právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy napadnutého žalobou, ktorý je rozhodujúci na
rozhodnutie správneho súdu v zmysle ustanovenia § 135 ods. 1 SSP.

20. Zároveň správny súd rozhodoval ako súd viazaný právnym názorom vysloveným Najvyšším súdom

SR v zrušujúcom uznesení predchádzajúceho rozsudku krajského súdu, ohľadom nutnosti vo výroku
zrušujúceho rozsudku rozhodnutia orgánu verejnej správy zároveň vysloviť, že vec sa vracia orgánu
verejnej správy na ďalšie konanie. Zohľadňoval zmenu právnej úpravy v tom, že v zmysle § 191 ods.
4 SSP pri zrušovaní rozhodnutí orgánu verejnej správy už správny súd môže (teda aj nemusí) podľa
okolností rozhodnúť súčasne o tom, že vec sa vracia na ďalšie konanie žalovanému, prípadne orgánu

verejnej správy nižšieho stupňa. Za prvoradé však považoval to, že v tejto konkrétnej veci je správny súd
viazaný vysloveným právnym názorom najvyššieho súdu, pričom ohľadom viazanosti zostala právna
úprava v zásade rovnaká.

21. Na prejednanie veci nariadil správny súd pojednávanie podľa § 107 ods. 1 písm. e) SSP. Ďalší

účastník konania sa pojednávania nezúčastnil, a to napriek riadnemu doručeniu predvolania, bez
predchádzajúceho ospravedlnenia neúčasti a bez žiadosti o jeho odročenie z dôležitých dôvodov. Súd
preto pokračoval v konaní.

22. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní navrhoval vyhovieť podanej žalobe. Uviedol, že pokiaľ by

bol Najvyšší súd SR rozporoval aj právne posúdenie merita veci správnym súdom v predchádzajúcom
rozsudku, bol by to konštatoval vo svojom rozhodnutí. Trval na tom, že krajský súd správne rozhodol
prvýkrát, len s tým pochybením, ktoré mu bolo vytknuté odvolacím súdom, teda, že po zrušení
rozhodnutia žalovaného, malo byť vyslovené, že vec sa mu vracia na ďalšie konanie.

23. Poverený zástupca žalovaného na pojednávaní navrhoval žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
Zastával stanovisko, že žalobcovi nemôže byť priznané postavenie účastníka administratívneho
konania, pretože vzhľadom na povahu umiestňovanej stavby je len dotknutým orgánom. Podľa jeho
názoru, ak odvolací súd k meritu veci nezaujal stanovisko, správny súd môže po zrušení jeho
predchádzajúceho rozsudku len z dôvodu vady v konaní, nanovo prehodnotiť vec a právne posúdiť,

vzhľadom na skutkové okolnosti, zohľadniac prípadne aj odvolacie námietky a ďalšie stanoviská
účastníkov.

24. Preskúmaním veci správny súd dospel k rovnakým záverom ako vo svojom predchádzajúcom
rozsudku, ktorý bol zrušený len z dôvodu procesného pochybenia, pričom Najvyšší súd SR sa vecnou

správnosťou rozhodnutia, čo do merita veci nezaoberal. Správny súd opakovane dospel k záveru, že
je potrebné žalobou napadnuté rozhodnutie zrušiť, ako aj rozhodnutie orgánu verejnej správy nižšieho
stupňa nakoľko rozhodnutia vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, a to z dôvodu v
zmysle § 191 ods. 1 písm. c) SSP.

25. Podľa § 2 ods. 1 SSP; v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.26. Podľa § 2 ods. 2 SSP; každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok

ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

27. Podľa § 6 ods. 1 SSP; správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb
zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov
orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v

ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

28. Podľa § 7 písm. e) SSP; správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a
opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za
následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania.

29. Primárne správny súd posudzoval či sú splnené podmienky súdneho konania prejednávanej veci
v zmysle § 98 písm. g) v nadväznosti na § 7 písm. e) SSP, teda či je daná právomoc súdu preskúmať
žalobou napadnuté rozhodnutie, resp. sa jedná o také rozhodnutie orgánu verejnej správy, ktoré je
vylúčené zo súdneho prieskumu, keďže ide o rozhodnutie procesnej povahy.

30. V článku 36 odsek 2 Listiny základných práv a slobôd je právomoc súdov na preskúmanie správnych
rozhodnutí stanovená tzv. generálnou klauzulou. Súčasne však toto ustanovenie pripúšťa, aby zákon
vylúčil preskúmanie niektorých vecí súdom (tzv. negatívna enumerácia). Stanovenie okruhu týchto vecí
je predmetom ustanovenia § 7 SSP. Generálna klauzula vyplýva tiež z ustanovenia článku 46 odsek
2 Ústavy SR.

31. V predmetnej veci sa v žalobou napadnutým rozhodnutím v spojení s prvostupňovým rozhodnutím
rozhodlo o tom, že žalobcovi sa nepriznalo postavenie účastníka konania, t.j. rozhodovalo sa o jeho
práve zúčastňovať sa konania v postavení účastníka konania, ktorému prislúchajú z tohto postavenia
jednotlivé oprávnenia, právo na rôzne úkony v konaní. Súd sa stotožňuje so stanoviskom, na ktoré

poukázal žalobca, že postavenie účastníka konania mu poskytuje reálnu možnosť svojim konaním včas
ovplyvňovať priebeh správneho konania. Súd sa nestotožňuje so stanoviskom žalovaného, ako aj so
stanoviskom ďalšieho účastníka konania, že žalobou napadnutým rozhodnutím sa nerozhodovalo o
právachžalobcu.Jepravdou,žepovahourozhodnutiatotorozhodnutiejerozhodnutímprocesným,nieje
konečným v územnom konaní, ktorým bude až rozhodnutie, ktorým sa rozhodne o návrhu o umiestnení

líniovej stavby ďalšieho účastníka konania. Toto ovšem súd nepovažuje za relevantné pri posudzovaní
prípustnosti súdneho prieskumu žalobou napadnutého rozhodnutia. Za podstatné súd považuje to, či
svojou povahou sa jedná o také rozhodnutie, ktoré je zo súdneho prieskumu vylúčené, pretože sa jedná
o niektoré z rozhodnutí vymenovaných v ustanovení § 7 SSP. V zmysle § 7 písm. e) SSP správne súdy
nepreskúmavajú procesné rozhodnutia orgánov verejnej správy len vtedy, ak nemohli mať za následok

ujmu na subjektívnych právach účastníka konania. V danom prípade však takýto následok mohli mať.

32. Podľa článku 46 odsek 1, 2 Ústavy SR; Každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom
svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne
Slovenskej republiky. Každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na

nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej
republiky. Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa
obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci
súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd. Kto
tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd,

aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však
nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.

33. Z postavenia účastníka konania vyplývajú pre účastníka zákonom dané práva a povinnosti,
pričom len účastník konania má reálnu možnosť svojim konaním ovplyvňovať priebeh administratívneho

konania. Aj keď sa o účastníctve rozhoduje procesným rozhodnutím, teda nejedná sa o rozhodnutie
vydané vo veci samej, takéto rozhodnutie je rozhodnutím o jeho subjektívnych právach, najmä
vlastníckom práve, chrániť ktoré mu umožňuje priznané účastníctvo v konaní, teda jedná sa o zásah
do právneho postavenia takéhoto jednotlivca. Predmetné rozhodnutie nemá povahu predbežnej povahyv konaní a nejedná sa ani o procesné rozhodnutie, ktoré by nemohlo mať za následok ujmu na
subjektívnych právach žalobcu a preto nie sú naplnené zákonné predpoklady pre vylúčenie dotknutého
rozhodnutia zo súdneho prieskumu.

34. Niet pochýb o tom, že žalobou napadnuté rozhodnutie nemá predbežnú povahu vo vzťahu ku
konečnému rozhodnutiu, keďže sa jedná o rozhodnutie o úplne inom predmete, t.j. o tom, či niekto má,
alebo nemá byť účastníkom konania. Rozhodnutia predbežnej povahy sú tie, ktoré dočasne (do vydania
meritórneho rozhodnutia) upravujú určitým spôsobom pomery účastníkov konania.

35. Navyše, pokiaľ by aj súd akceptoval argumentáciu žalovaného a ďalšieho účastníka konania,
že sa jedná o rozhodnutie vylúčené z preskúmania, súd má za to, že existuje dôvod preskúmať toto
rozhodnutie s poukazom na článok 46 odsek 2, posledná veta Ústavy SR, pretože rozhodnutie sa
svojim obsahom súčasne dotýka základných práv alebo slobôd žalobcu, ktoré mu zaručuje Ústava
SR. Rozhodnutie orgánu verejnej správy o nepriznaní účastníctva žalobcovi v územnom konaní o

umiestnení líniovej stavby, ak žalobca je vlastníkom a prevádzkovateľom inej líniovej stavby optickej
siete, ktorá má charakter susednej stavby k navrhovanej optickej sieti, pričom jej vlastníctvo a užívanie
môže byť navrhovanou stavbou dotknuté, je spôsobilé zasiahnuť tak do práva žalobcu na súdnu a inú
právnu ochranu, ako aj do jeho práva na ochranu vlastníctva zaručeného v článku 20 Ústavy SR, a preto
takéto rozhodnutie nemôže byť vylúčené zo súdneho preskúmavania.

36. Orgán verejnej správy nepriznal žalobcovi postavenie účastníka konania konštatujúc, že vydaním
rozhodnutia o umiestnení líniovej stavby „N. O. E. N.“ nedôjde k zásahu do vlastníckeho práva ani k
dotknutiu práva, právom chránených záujmov alebo povinností žalobcu s tým, že žalobca hodnoverným
spôsobom nepreukázal, v čom by malo spočívať ohrozenie práv a právom chránených záujmov a

stavebný úrad vlastnou činnosťou nezistil žiadny zásah a obmedzenie vlastníckych, prípadne iného
práva a právom chránených záujmov, ktoré môžu byť povolením umiestnenia líniovej stavby „N. O. E.
N.“ priamo dotknuté.

37. Podľa § 14 ods. l zákona č. 71/1967 Zb. Správneho poriadku; účastníkom konania je ten, o koho

právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom
chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; účastníkom konania je
aj ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo
povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak.

38. Podľa § 14 ods. 2 Správneho poriadku; účastníkom konania je aj ten, komu osobitný zákon také
postavenie priznáva.

39. Podľa § 34 ods. 2 stavebného zákona; v územnom konaní o umiestnení stavby, o využívaní územia,
o stavebnej uzávere a o ochrannom pásme sú účastníkmi konania aj právnické osoby a fyzické osoby,

ktorýchvlastníckealeboinéprávakpozemkomalebostavbám,akoajksusednýmpozemkomastavbám
vrátane bytov môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté.

40. V zmysle § 139 ods. 2 písm. d/ stavebného zákona sa susednou stavbou rozumie aj stavba na
takom pozemku, ktorý nemá síce spoločnú hranicu s pozemkom, o ktorý v konaní podľa tohto zákona

ide, ale jej užívanie môže byť navrhovanou stavbou dotknuté.

41. Podľa § 139 ods. 3 písm. f/ stavebného zákona; sa za líniové stavby považujú aj vedenia
elektronickej komunikačnej siete.

42. Správny súd sa stotožňuje s tvrdením žalobcu o nesprávnom právnom posúdení veci orgánom
verejnej správy, ak nebolo žalobcovi priznané účastníctvo v dôsledku skutočnosti, že nedôjde k zásahu
do vlastníckeho práva žalobcu, ani k dotknutiu práv, právom chránených záujmov alebo povinností
žalobcu. Žalobca v konaní od počiatku tvrdí, že môže byť rozhodnutím na svojich právach dotknutý,
pričom existencia možnosti bola dostatočne preukázaná nákresmi predloženými stavebníkom, z ktorých

je zrejmé, že dôjde ku križovaniu trás, k čiastočnému aj úplnému súbehu optických trás, a teda
aj k odkrytiu telekomunikačných vedení na dotknutých parcelách. To, že orgán verejnej správy v
rozhodnutí o umiestnení stavby upraví podmienky, ktoré bude potrebné dodržať, aby nedošlo k
poškodeniu na sieťach iných prevádzkovateľov neznamená, že nemôže dôjsť k dotknutiu práv žalobcuako vlastníka a prevádzkovateľa metropolitnej optickej siete. Z hľadiska posudzovania zákonných
podmienokúčastníctvaniejerelevantné,čivskutočnostiajdôjdekzásahudoprávaprávomchránených
záujmov subjektu, ktorý sa dožaduje byť účastníkom konania. Rozhodujúcou je potenciálna možnosť,

že by tomu tak mohlo byť, čo bolo v územnom konaní dostatočne preukázané.

43. Rozhodnutie orgánu verejnej správy nie je súladné s ustanovením § 34 ods. 2 stavebného zákona
v nadväznosti na ustanovenie § 139 ods. 2 písm. d/ stavebného zákona a § 139 ods. 3 písm. f/
stavebného zákona. Jeho postup nie je súladný ani s judikatúrou, na ktorú správne poukázal žalobca (R

34/1997). Pokiaľ žalovaný poukazoval na to, že len stavba nachádzajúca sa na povrchu susediaceho
pozemku môže vo vzťahu k jej vlastníkovi založiť procesné právo byť účastníkom konania, súd zastáva
stanovisko, že ustanovenie § 34 ods. 2 stavebného zákona považuje za účastníka konania v územnom
konaní o umiestnení stavby osobu, ktorej vlastnícke právo k susednej stavbe môže byť rozhodnutím
priamo dotknuté. Predmetné ustanovenie nerozlišuje medzi susednými stavbami, ktoré sú umiestnené
na pozemku, t.j. nad zemským povrchom, resp. sú umiestnené pod povrchom zeme. Za rozhodujúce

súd považuje, že v danom prípade ide o možnú kolíziu, resp. susedstvo stavieb rovnakého charakteru
oboch pod zemským povrchom, pričom práve táto skutočnosť napĺňa predpoklad, že rozhodnutím o
umiestnení stavby môže byť právo k susednej stavbe priamo dotknuté.

44. Skutočnosť, že žalobca má zároveň postavenie dotknutého orgánu v zmysle § 140a ods. 1 písm.

c/ stavebného zákona a podľa § 36 ods. 1 stavebného zákona môže v územnom konaní uplatniť svoje
námietky v stanovenej lehote a prislúchajú mu z titulu tohto postavenia ďalšie práva (nazeranie do spisu,
podávať záväzné stanoviská, zúčastňovať sa na ústnom pojednávaní a miestnej obhliadke a vykonávať
spoločné úkony podľa stavebného zákona) ho automaticky nevylučuje z možného postavenia účastníka
konania pri splnení zákonných podmienok v zmysle § 34 ods. 2 stavebného zákona, ktoré postavenie

mu priznáva čiastočne iný a širší rozsah práv, než aký mu vyplýva z postavenia dotknutého orgánu.

45. Správny súd sa stotožnil aj so žalobnou námietkou o nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia.
Žalovaný, ako aj stavebný úrad, neodôvodnili rozhodnutie tak, ako predpokladá ustanovenie § 47 ods.
3 Správneho poriadku. Nie je zrejmá najmä správna úvaha, ktorou sa orgány verejnej správy riadili, ak

dospeli k záveru, že žalobca nemôže byť v predmetnom administratívnom konaní na svojich právach,
právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, čo žalobca tvrdil od počiatku v
konaní, ak z projektovej dokumentácie vyplýva, že spoločnosťou DTnet Detva, s.r.o. navrhované trasy
sa budú na niektorých miestach križovať, dôjde k čiastočnému alebo na niektorých miestach k úplnému
súbehu optických trás tejto spoločnosti a žalobcu, teda nie je zrejmá správna úvaha, akou sa žalovaný

a stavebný úrad riadil, keď nepriznal žalobcovi postavenie účastníka konania.

46. Správny súd zdôrazňuje, že v konaní bol viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ktoré boli
uplatnené v zákonom stanovenej lehote. Tieto reflektujú na argumentáciu žalovaného, ktorou
odôvodňuje vydané rozhodnutie. Súd posudzoval správnosť žalobou napadnutého rozhodnutia len vo

vzťahu k dôvodom nepriznania postavenia účastníka konania, ktorými žalovaný, resp. prvostupňový
orgán verejnej správy, odôvodňovali svoje rozhodnutie. Správny súd nevyhľadáva za žalobcu
dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia, avšak na druhej strane nemôže zohľadňovať ani
zásadne odlišnú argumentáciu žalovaného nad rámec odôvodnenia v rozhodnutí, ktorou obhajuje
zákonnosť, vecnú správnosť rozhodnutia žalovaného, ak z odôvodnenia rozhodnutia takéto dôvody

nevyplývajú a žalobca nemal možnosť proti nim brojiť právne korektným spôsobom. Nedostatočne
odôvodnené rozhodnutie, z ktorého nebola zrejmá úvaha orgánu verejnej správy je potrebné považovať
nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Uvádzanie nových dôvodov rozhodnutia vo vyjadrení k
žalobe, resp. v ďalších podaniach, či prednesoch v súdnom konaní, nezhojí nepreskúmateľnosť žalobou
napadnutého rozhodnutia, spôsobenú nedostatkom dôvodov rozhodnutia, ktorá existovala v čase jeho

vydania.

47. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd napadnuté rozhodnutie žalovaného, vrátane
prvostupňového rozhodnutia, zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. c/ a pís. d/ SSP , nakoľko vychádzali z
nesprávneho právneho posúdenia veci a sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.

48. Zároveň správny súd, ako viazaný právnym názorom Najvyššieho súdu SR, vyslovil, že vec vracia
orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie, aplikujúc § 191 ods. 4 SSP, v ktorom nanovo
rozhodne a svoje rozhodnutie náležite odôvodní uvedením všetkých relevantných dôvodov.49. Správny súd poznamenáva, že pri vydávaní zrušeného rozsudku zo dňa 23.9.2015, keď krajský
súd zrušil rozhodnutie žalovaného a jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie „s bodkou“,

vychádzal z procesnej situácie v konaní podľa druhej hlavy V. časti O.s.p., keďže predmetom súdneho
prieskumu bolo procesné rozhodnutie o nepriznaní účastníctva v administratívnom konaní (územnom
konaní), ktoré mimochodom je stále prerušené na čas do právoplatného skončenia tohto súdneho
preskúmavacieho konania, pričom súdy akceptovali takú rozhodovaciu prax orgánov verejnej správy,
že vydávali len negatívne rozhodnutia o účastníctve, inak vstup do konania osoby dožadujúcej sa

účastníctva akceptovali bez vydania pozitívneho rozhodnutia. Ak súd pri predchádzajúcom zrušení
rozhodnutí, nevyslovil, že sa vec žalovanému vracia na ďalšie konanie, vychádzal z predpokladu, že
vzhľadom na procesnú povahu napadnutého rozhodnutia sa neviedlo samostatné konanie o účastníctve
(nebolo ho teda potrebné zastavovať) a zrušením negatívneho rozhodnutia s vysloveným právnym
názorom súdu o jeho nesprávnosti/nezákonnosti, mal orgán verejnej správy pokračovať v územnom
konaní akceptujúc u žalobcu postavenie - status účastníka konania. Napokon, ani žalovaný v podanom

odvolaní, zistenú a konštatovanú vadu Najvyšším súdom SR v konaní krajského súdu vôbec nenamietal,
jeho odvolanie smerovalo len voči nesprávnemu právnemu posúdeniu merita veci. Z uznesenia
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžo/14/2016 z 26.4.2018 vyplýva, že takýto názor je už prekonaný, pričom
aj súčasná právna úprava v ustanovení § 191 ods. 4 SSP upravuje postup súdu pri zrušovaní rozhodnutí
orgánov verejnej správy precíznejšie, reflektujúc na okolnosti konkrétneho prípadu.

50. Žalobcovi, ktorý v konaní mal úspech, súd priznal náhradu trov konania podľa § 167 ods. 1 SSP
v celom rozsahu, na zaplatenie ktorých zaviazal v zmysle tohto ustanovenia žalovaného. O výške trov
žalobcu bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením podľa § 175 ods.
2 SSP, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

51. Aplikujúc § 169 SSP súd rozhodol, že ďalší účastník konania nemá právo na náhradu trov konania,
pretože súd nemal preukázané také trovy konania, ktoré by mu vznikli v súvislosti s plnením povinnosti,
ktorú mu správny súd uložil. Pokiaľ by mu takéto trovy vznikli, správny súd by na ich zaplatenie zaviazal
žalovaného, ako účastníka konania, ktorý v konaní nemal úspech.

52. Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

P o u č e n i e : Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP
a § 439 ods. 3 SSP a contr.).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť

je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného mesiaca od
doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej
podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP).

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania

podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),

d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP; (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého

sťažovateľa musia byť spísané advokátom.(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.