Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Trenčín
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Peter Tóth
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/76/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3117010842
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 08. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tóth
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3117010842.1
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tótha a sudcov JUDr. Jozefa
Janíka a JUDr. Michala Antalu, v trestnej veci proti obžalovanému V. B., nar. XX.XX.XXXX v B., trvale
bytom B. č. XXXX/XX, B., t.č. vo väzbe v ÚVV Ilava, pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207
ods.1, ods.3 písm.c) Tr.zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín sp. zn.
2T/74/2017 zo dňa 13.02.2018, na verejnom zasadnutí konanom dňa 7. augusta 2018 takto
r o z h o d o l :
Podľa § 319 Tr.por. sa odvolanie obžalovaného V. B. z a m i e t a .
o d ô v o d n e n i e :
NapadnutýmrozsudkomOkresnéhosúduTrenčínsp.zn.2T/74/2017zodňa13.02.2018,bolobžalovaný
V. B. uznaný vinným z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods.1, ods.3 písm.c) Tr.zák. na
tom skutkovom základe, že
hoci je ako otec maloletých synov P., narodeného XX.XX.XXXX a V., narodeného XX.XX.XXXX, povinný
v zmysle § 62 a násl. Zákona o rodine č. 36/2005 ako aj na základe rozsudku Okresného súdu v Trenčíne
pod sp. zn. 30P/416/2011 zo dňa 28.05.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 09.07.2012, povinný
prispievať na výživu maloletých synov sumou vo výške 80,-€ mesačne na každého z nich k rukám
matky A. B., trvale bytom F. XXX, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred s účinnosťou od 01.11.2011,
v období od 01.05.2016 doposiaľ (marec 2018 vrátane) vrátane svoju vyživovaciu povinnosť neplní,
napriek tomu, že rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp. zn. 1T/23/2015 zo dňa 19.06.2015, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 19.06.2015 bol uznaný vinným zo spáchania prečinu zanedbania povinnej
výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. j) Tr. zákona, pričom v
stíhanom období mu za mesiace máj 2016, august 2016, november a december 2016, mesiace január
až december 2017 a mesiace január až marec 2018, vznikol dlh na nezaplatenom výživnom celkovo
vo výške 3 040,- €. Obvinený v stíhanom období nebol riadne zamestnaný ani evidovaný na príslušnom
úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, nepoberal dávky v hmotnej núdzi ani iné sociálne dávky.
Za to bol odsúdený podľa § 207 ods. 3 Tr. zákona, podľa § 37 písm. m) Tr. zákona, za použitia § 38
ods. 2, 4 Tr. zákona na trest odňatia slobody v trvaní 2 (dva) roky a 6 (šesť) mesiacov nepodmienečne.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zákona súd obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do
ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Proti citovanému rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný v podstate s odôvodnením,
že si je vedomý dlhu na výživnom, avšak chcel by ho ešte uhradiť.
Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní, zástupkyňa krajskej prokurátorky v konečnom návrhu
uviedla, že obžalovaný neuhradil do verejného zasadnutia dlžné výživné a nevyužil tak inštitút účinnej
ľútosti, preto navrhla odvolanie obžalovaného zamietnuť.Obhajca obžalovaného uviedol, že vo vzťahu k výroku o vine nemá námietky a svoje odvolanie
obžalovaný modifikuje tak, že toto smeruje len proti výroku o treste. Vyslovil názor, že súd prvého stupňa
mal obžalovanému priznať poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Tr.zák. a pri vyrovnaní pomeru
priťažujúcich a poľahčujúcich okolností mal uložiť trest v rámci trestnej sadzby od 1 do 5 rokov. Navrhol
preto zrušiť napadnutý výrok o treste a uložiť obžalovanému s prihliadnutím na vyššie uvedené trest
odňatia slobody na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby.
Obžalovaný uviedol, že sa pridržiava toho, čo uviedol obhajca, priznáva sa tak ako aj v predchádzajúcich
výpovediach k trestnému činu a ľutuje ho.
Krajský súd preskúmal v intenciách § 317 ods.1 Tr.por. napadnutý výrok o treste rozsudku súdu prvého
stupňa a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.
Preskúmaním výroku o treste z podnetu podaného odvolania krajský súd dospel k záveru, že sa
nemožnostotožniťsodvolacíminámietkami,žeobžalovanémumalabyťpriznanáipoľahčujúcaokolnosť
podľa § 36 písm. l/ Tr.zák., teda že sa k trestnému činu priznal a tento oľutoval. Ako vyplýva z uvedeného,
táto poľahčujúca okolnosť v sebe zahŕňa jednak prvok priznania sa k trestnému činu, ale tiež jeho
úprimné oľutovanie. Vzhľadom na postoj obžalovaného, ktorý neustále v priebehu konania verbálne
uvádzal, že dlžné výživné uhradí, no neurobil tak ani čiastočne, ani minimálnou sumou, nepovažoval ani
krajský súd takéto oľutovanie za mienené úprimne. Naopak s poukazom na predchádzajúce odsúdenia
(obžalovaný bol doposiaľ sedemkrát súdne trestaný) správne okresný súd zistil priťažujúcu okolnosť
podľa § 37 písm. m/ Tr.zák. Správne potom ukladal trest v rámci trestnej sadzby podľa § 207 ods. 3
Tr. zákona, upravenej za použitia § 38 ods. 2, 4 Tr. zákona, teda od 2 rokov a 4 mesiacov do 5 rokov
a vychádzajúc zo zásad uvedených v § 34 Tr.zák. prihliadol na všetky skutočnosti dôležité z hľadiska
ukladania trestu, najmä spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a
poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa, jeho pomery a jeho trestnú minulosť, možnosti nápravy a tiež
účel trestu, pričom je nutné uviesť, že trest uložený nad spodnou hranicou trestnej sadzby trvaní 2
(dva) roky a 6 (šesť) mesiacov nepodmienečne, je v danom prípade primeraný a zákonný. Rovnako
správne bol obžalovaný na výkon uloženého trestu podľa § 48 ods. 2 písm.b) Tr. zák. zaradený do ústavu
so stredným stupňom stráženia, keďže tento už bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním
trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin. Krajský súd nezistil žiadne
skutočnosti odôvodňujúce zrušenie alebo zmenu napadnutého výroku o treste, pričom s podrobným
odôvodnením uloženého trestu v plnej miere odkazuje na odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa,
s ktorým sa v plnej miere stotožnil. Z týchto dôvodov odvolanie obžalovaného V. B. odvolací súd
nepovažoval za dôvodné a preto ho podľa § 319 Tr. por. zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.