Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 13. marec 2018

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 21P/135/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7117222373
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Gizela Pavelová

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2018:7117222373.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou Mgr. Gizelou Pavelovou v právnej veci navrhovateľa K. S., J..

XX.X.XXXX, bytom XX E. I., G. U., X., E. XRJ, A. G., proti N. S., V.. Ď., J.. XX.X.XXXX, bytom XX S. O.
E. XSN, E., W. H., za účasti maloletého K. S.E., J.. XX.X.XXXX, zastúpeného procesným opatrovníkom
Úradompráce,sociálnychvecíarodinyKošice,vkonaníorozvodmanželstvaaúpravuprávapovinností
k maloletému dieťaťu takto

r o z h o d o l :

R o z v á d z a manželstvo K. S., J.. XX.X.XXXX N. N. S., V.. Ď., J.. XX.X.XXXX,
uzavreté dňa 13.9.2003, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu mestskej časti H.Š. - N. S., vo
zväzku 122, ročníka 2003, na strane 3, pod poradovým číslom 435.

Na čas po rozvode z v e r u j e maloletého K. S., J.. X.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky. Zo
strany otca u r č u j e pre maloletého výživné vo výške 46,75 libier týždenne, ktoré je povinný posielať
matke maloletého vždy do konca každého týždňa v mesiaci od právoplatnosti rozsudku o rozvode.

U p r a v u j e styk otca s maloletým tak, že otec je oprávnený stretávať sa so synom každý párny víkend
v mesiaci, od piatku od 17:00 hod. do nedele 17:00 hod., otec je povinný dieťa prevziať pred bytom

matky kam je povinný ho po ukončení stretnutia matke vrátiť. Matka je p o v i n n á dieťa na stretnutie
s otcom pripraviť.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1) Navrhovateľ dňa 28.9.2017 podal návrh na rozvod jeho manželstva.

2) Odporkyňa uviedla, že s rozvodom manželstva súhlasí.

3) Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom zástupcov účastníkov konania a pripojenými písomnými
dôkazmi.

4) Zistil, že účastníci uzavreli manželstvo dňa XX.X.XXXX. U oboch to bolo prvé manželstvo.

5) Majú spolu dve deti. Teraz už dospelú dcéru N., J.. XX.XX.XXXX a syna K., nar. X.XX.XXXX, ktorý
bude mať tohto roku 9 rokov.

6) Obaja sú slovenskí štátni občania.7) Účastníci konania sa na pojednávanie nedostavili, napriek tomu, že boli riadne a včas predvolaní.
Uviedli, že obaja sa zdržiavajú v M. a je pre nich dosť problematické cestovať na Slovensko. Oznámili
súdu, že obaja súhlasia s tým, aby súd pojednával bez ich prítomnosti a manželstvo rozviedol.

8) Žiadali, aby maloletý K. bol zverený do osobnej starostlivosti matky.

9) V M. bolo rozhodnuté o tom, že otec je povinný prispievať na výživu maloletého syna týždennou
sumou 46,75 libier. Otec bol ochotný platiť tak aj naďalej. Matka maloletého s tým súhlasila

10) Otec žiadal, aby sa mohol so svojim synom stretávať každý druhý víkend od piatku do nedele bez
prítomnosti matky maloletého.

11) Vo svojom návrhu zo dňa 28.9.2017 navrhovateľ uviedol, že po ich krátkej známosti manželka
otehotnela a narodila sa im dcéra N.. Dostatočne sa nepoznali, nevedeli, aké sú ich povahové vlastnosti,

názory a predstavy o budúcom živote, boli pomerne mladí. Na naliehanie rodiny a okolia po piatich
rokoch od narodenia dcéry uzavreli manželstvo a začali bývať v spoločnej domácnosti. Po pomerne
krátkej dobe začali vznikať medzi nimi nezhody. Koncom roka 2004 odišli do M., kde si navrhovateľ
našiel prácu. Neskôr sa zamestnala aj jeho manželka. Zmenou prostredia sa pokúsili o prekonanie
problémov v ich manželstve a o obnovenie spolužitia. V roku 2009 sa im narodil syn K.. Asi rok po jeho

narodení sa nezhody opätovne prejavili. Po dohode s manželkou zostali žiť v spoločnej domácnosti len
ako spolubývajúci kvôli deťom ešte asi tri mesiace, aj napriek tomu, že už nežili manželským životom.
Počas tohto obdobia si navrhovateľ našiel priateľku a odsťahoval sa zo spoločnej domácnosti. V čase,
keď podával tento návrh, už viac ako sedem rokov nežil s manželkou v spoločnej domácnosti, nežili ako
manželia, nehospodárili spolu a neviedli spoločnú domácnosť. Navrhovateľ tvrdil, že v ich manželstve

s odporkyňou došlo dlhodobo trvajúcimi konfliktami k trvalému rozvratu, vzájomnému odcudzeniu a
strate vzájomne dôvery. Ich manželstvo neplnilo spoločenský účel a nevytváralo vhodné prostredie pre
výchovu detí. S manželkou sa dohodli o rozvode, ako jedinom možnom východisku. Dohodli sa aj na
zverení maloletého Patrika na čas po rozvode do výchovy matky. Matka maloletého tvrdila, že manželovi
nebude brániť, aby syna navštevoval kedykoľvek a on sa zaviazal prispievať na výživu syna sumou

určenou súdom.

12) Kolíznej opatrovníčke sa nepodarilo prešetriť pomery v rodine. Nedokázala sa ani skontaktovať s
rodičmi maloletého, preto jej pomery na strane maloletého nie sú známe.

13) Podľa § 1 ods. 1, 2 zákona o rodine č. 36/2005, manželstvo je zväzok muža a ženy, ktorý vzniká
na základe ich dobrovoľného a slobodného rozhodnutia uzavrieť manželstvo po splnení podmienok
ustanovených týmto zákonom. Účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo,
ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí.

14) Podľa § 18 zákona o rodine č. 36/2005, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach.
Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne
o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

15)Podľa§19ods.1zákonaorodineč.36/2005,ouspokojovaniepotriebrodinyzaloženejmanželstvom

sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

16) Podľa § 22 zákona o rodine č. 36/2005, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v
odôvodnených prípadoch.

17) Podľa § 23 ods. 1 až 3 zákona o rodine č. 36/2005, súd môže manželstvo na návrh niektorého z
manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo
nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

18) Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o
rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.19) Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností
manželov podľa § 18 a 19.

20) Rozvod manželstva je podľa slovenského právneho poriadku jediná prípustná forma zániku
manželstva počas života oboch manželov. Rozvod manželstva predstavuje úplné zrušenie manželstva
konštitutívnym rozhodnutím súdu na základe návrhu jedného z manželov.

21) Jediným hmotnoprávnym dôvodom rozvodu je kvalifikovaný trvalý rozvrat manželstva. Vážnosť

rozvratu spočíva v dôvodoch, ktoré viedli k podaniu návrhu na rozvod. Pri posudzovaní týchto otázok je
nevyhnutnévychádzaťzpodmienokkonkrétnejrodiny.Čosatýkatrvalostirozvratu,rozvratjedostatočne
trvalý vtedy, ak nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Ak manželstvo neplní žiadnu zo
svojich funkcií, tento stav trvá už dlhšiu dobu a neexistuje vôľa obnoviť manželské spolužitie, možno
hovoriť o trvalom rozvrate manželstva. Istým dôkazom trvalosti rozvratu môže byť aj výslovný súhlas
druhého manžela s rozvodom.

22) Podľa ust § 24 ods. 1,2,4 a 5 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov
maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas
po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a
spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej

starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

23) Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov
rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne
na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho

výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s
druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany
obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a
rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

24) Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov
dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na
pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do
osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na
súde.

25) Podľa ust § 25 ods. 1,2, a 4 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým
dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s
maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

26) Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk
rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú
neupraviť.

27) Ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s

maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže na návrh niektorého z rodičov zmeniť
rozhodnutie o osobnej starostlivosti.

28) Podľa ust. § 28 ods. 1 zákona č. 36/ 2005 Z.z. o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností
sú najmä

a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa,
b) zastupovanie maloletého dieťaťa,
c) správa majetku maloletého dieťaťa.

29) Podľa ust. § 28 ods. 2 zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich

výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

30) Podľa ust. § 62 ods. 2,4 a 5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich
zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.31) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

32) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o
dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

33) Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a

majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je
nevyhnutné vynaložiť.

34) Vyživovacia povinnosť predstavuje obsahovú zložku základných rodinnoprávnych vzťahov. Cieľom
úpravy tejto otázky v zákone je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej skupine osôb spoločnosti -
deťom. Vyživovacia povinnosť rodičov sa pri rozhodovaní posudzuje vždy samostatne za každého z

nich. Táto má však viacero foriem - môže byť plnená osobnou starostlivosťou, poskytovaním vecných
plnení, napr. bývania alebo stravovania. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť
prevažne poskytovaním osobnej starostlivosti, bývania a stravovania. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne
nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určil súd.

35) Pre určenie výšky výživného je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá
premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Súd z toho pri určovaní
výškyvýživnéhovychádzalaprihliadalnabytové,zárobkovéamajetkovépomeryobochrodičovanajmä
na potreby maloletých detí.

36) Podľa ust. § 75 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

37) Podľa ust. § 77 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčí. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

38) Súd pri rozhodovaní prihliadal na citované zákonné ustanovenia, ako aj vykonané dôkazy a tvrdenia
účastníkov konania. Pri skúmaní týchto skutočností sa zameral na zistenie, či manželstvo účastníkov je
natoľko trvalo a vážne rozvrátené, že neplní svoju spoločenskú funkciu a nemožno očakávať obnovenie
manželského spolužitia. Zároveň súd prihliadal aj na príčiny tohto rozvratu.

39) Po vyhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že v manželstve
účastníkov pretrváva vážny rozvrat, je vážne narušené a obaja účastníci už nemajú záujem na jeho
zachovaní, či obnovení. Preto súd toto manželstvo rozviedol.
40) Po dohode rodičov zveril maloletého K. deti do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju aj v súčasnosti
riadne zabezpečuje. Styk otca s maloletým upravil tak, ako o to otec požiadal. Ak stretnutia s maloletým

budú prebiehať bez problémov, môžu sa rodičia dohodnúť aj na jeho širšom styku, alebo môže každý
z nich podať na súd návrh na jeho zmenu.

41) Podľa § 27 ods. 1 zákona o rodine, manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého
manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode

manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.

42) O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového
poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, v troch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

U p o z o r n e n i e :

Manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozsudku
o rozvode manželstva oznámiť úradu, kde bolo manželstvo zapísané, že opäť prijíma priezvisko, ktoré
mal pred uzavretím manželstva.