Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 22. jún 2018

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 13C/292/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7113220369
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blažena Szpyrcová

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2018:7113220369.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Blaženou Szpyrcovou v právnom spore žalobcu: S., nar.

XX.XX.XXXX, trvale bytom O. právne zastúpený advokátkou JUDr. Irenou Sopkovou, so sídlom v
Košiciach, Hlavná 25, proti žalovanej: W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O., adresa na doručovanie:
O., právne zastúpená advokátom JUDr. Jurajom Sopkom, so sídlom v Košiciach, Štúrova 20, v konaní
o 10 000 Eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. P r i z n á v a žalovanej právo na náhradu trov konania voči žalobcovi vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca vo svojej žalobe zo dňa 16.7.2013 žiadal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu sumu 10

000 Eur s 8,75 % ročným úrokom z omeškania od 19.1.2013 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.

2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že so žalovanou žil v spoločnej domácnosti, v byte č. X. na ulici W.
v Košiciach, ktorý žalovaná získala na základe nájomnej zmluvy o prenechaní družstevného bytu do
užívania dňa 11.4.2008. Prevzatý byt si vyžiadal značné investície, keďže nebol v užívania schopnom
stave. Žalovaná preto oslovila žalobcu, aby jej požičal finančné prostriedky a pomohol s prestavbou
bytu tak, aby byt bol zrekonštruovaný a dal sa riadne na určitej úrovni užívať. Žalobca s požiadavkou

žalovanej súhlasil, pretože ju mal rád a plánoval s ňou uzavrieť manželstvo.

3.Medzižalovanýmažalobcomtakvzniklaústnazmluvaopôžičkepodľa§657Občianskehozákonníka.
Táto zmluva bola uzatvorená ústne, keďže žalobca vychádzajúc z dôverných citových vzťahov ku
žalovanej jej dôveroval a nepovažoval za vhodné a nutné, aby takúto zmluvu uzatvorili písomne. O
poctivosti jeho konania svedčí aj samotný fakt, že v predmetnej domácnosti s ňou žil a snažil sa aj
takouto formou jej poskytnúť záruku do budúcnosti. Ústna zmluva o pôžičke znela tak, že predmetné

finančné prostriedky budú investované žalovanou do bytu a žalobca ešte navyše, keď tam s ňou žil
vlastnou prácou prispeje k rekonštrukcii bytu.

4. Tak sa stalo, že žalobca vlastné ušetrené finančné prostriedky i finančné prostriedky, ktoré mu
darovali rodičia na základe vyššie uvedenej zmluvy o pôžičke vo výške 10 000 Eur postupne v priebehu
rekonštrukcie až do spoločného odchodu z domácnosti poskytoval žalovanej. Tieto finančné prostriedky
podľa ústne uzatvorenej zmluvy o pôžičke mu mala žalovaná vrátiť a to tak, že v prípade ak o to žalobca

požiada, finančné prostriedky jej poskytnú jej rodičia.

5. Žalobca opustil spoločnú domácnosť v septembri 2012. Po opustení spoločnej domácnosti požiadal
písomne i ústne žalovanú, aby mu vrátila finančné prostriedky, ktoré pozostávali jednak z poskytnutejfinančnej sumy 10 000 Eur a jednak z prác, ktoré sám vykonal žalobca v prospech žalovanej vo výške
7 750 Eur.

6. Žalovaná však odmietla finančné prostriedky vrátiť a zaplatiť za vykonané práce. Vo svojej písomnej
odpovedi uviedla, že čo sa týka finančných prostriedkov, tieto predstavujú sumu iba 5 000 Eur a pokiaľ
sa týka vynaložených prác, tieto odmietla zaplatiť, pretože podľa žalovanej aj ona pracovala a žila v
spoločnej domácnosti a vykonávala pre žalobcu práce, ktoré vyplynuli zo spoločného súžitia. Tvrdila,
že sa nejedná o cudzieho človeka ale o človeka, ktorého ľúbila, a že je ochotná sa s ním dohodnúť o

reálnej sume.

7.Žalobcasvojnárokprávnekvalifikovalpodľa§657anasl.Občianskehozákonníkaozmluveopôžičke.
Navrhol v konaní vypočuť svedkov, z ktorých výpovedí vyplynie, že suma 10 000 Eur bola požičaná
žalovanej na investície do jej bytu, a rovnako predložil na preukázanie svojho nároku aj listinné doklady
a to o zakúpení stavebného materiálu a platby z účtu žalobcu.

8. Žalobca poukázal v žalobe na to, že nežiada touto žalobou zaplatiť vlastnú prácu, ktorú investoval do
bytu, žiadal iba vrátiť finančné prostriedky tak ako boli pôvodne dohodnuté, keďže už nežije v spoločnej
domácnosti so žalovanou a nie je dôvod jej odpustiť požičané peniaze, pôžička medzi stranami sporu
bola poskytnutá bezúročne.

9. K žalobe podala žalovaná vyjadrenie, ktoré bolo doručené súdu 3.9.2013, v ktorom žiadala žalobu v
celom rozsahu zamietnuť a priznať náhradu trov konania. V ňom uviedla, že nikdy neexistovala žiadna
zmluva o pôžičke medzi stranami sporu, pričom žalobca veľmi dobre vedel, že žalovaná by s takouto
pôžičkou ani nesúhlasila. Žalovaná nepoprela, že v čase, keď spolu bývali vykonali na byte aj opravy a
to z toho dôvodu, že žalobcovi sa nepáčilo v akom prostredí býva. Podľa názoru žalovanej sa jedná o

vloženie investícii do cudzej veci, ktoré sa premlčuje v lehote 2 rokov od vloženia investície do cudzej
veci. Z uvedeného dôvodu vzniesla námietku premlčania a žiadala žalobu z tohto dôvodu zamietnuť.

10. Súd vykonal dokazovanie a zistil tento skutkový stav:

11. Z výpovede žalobcu súd zistil, že spolu so žalovanou plánovali žiť spolu a prípadne aj uzavrieť
manželstvo, preto sa rozhodli, že si kúpia spoločný byt. Následne však odporkyni kúpili rodičia byt na
W. v O., ktorý bol v pôvodnom stave, na podlahách boli linoleá, boli tam staré okná a umakartové jadro.
Vtedy ho žalovaná požiadala o pôžičku na rekonštrukciu bytu. K odpredaju bytu do vlastníctva žalovanej
došlo dňa 27.2.2008, kedy sa uskutočnil prevod členských práv a povinností na žalovanú. Žalovaná

do kúpy predmetného bytu nedala žiadne finančné prostriedky. Zálohu 50 000 Sk zaplatila z peňazí,
ktoré jej osobne odovzdal žalobca a zvyšné peniaze na kúpu bytu zaplatili jej rodičia. So žalovanou sa
ústne dohodol na pôžičke, pričom bolo dohodnuté, že keď sa strany sporu rozídu, tak túto sumu mu
žalovaná vráti.

12. Žalobca tvrdil, že rodičia mu požičali sumu 250 000 Sk, aby mohli začať rekonštrukciu bytu
žalovanej . Uviedol , že sa dohodol so žalovanou, že túto sumu vloží do jej bytu, že to bude pôžička,
pretože v tom čase boli aj zasnúbení a dohodli sa, že ak uzavrú manželstvo odporkyňa mu nemusí vrátiť
tieto peniaze, ktoré zostanú v byte ako spoločné investície.

13. Žalobca poukázal na to, že sumu 250 000 Sk mu rodičia previedli na jeho účet, žalovaná bola v
tom čase nezamestnaná. Po vzájomných rozporoch medzi stranami sporu došlo k tomu, že 8.9.2012 sa
oficiálne rozišiel so žalovanou a odišiel z jej bytu. Žalovaná mu odmietla vrátiť peniaze, ktoré jej požičal,
preto túto otázku riešil s rodičmi žalovanej, ktorí mu sľúbili, že mu peniaze vyplatia.

14. Žalovaná nereagovala na jeho maily ani na výzvy.

15. Žalobca potvrdil, že finančné prostriedky neodovzdal odporkyni priamo, ale platil všetky práce,
materiál z peňazí, ktoré mal na svojom účte. Písomnú zmluvu o pôžičke neuzavrel so žalovanou z toho
dôvodu, že jej dôveroval, pretože plánovali spoločnú budúcnosť a uzavretie manželstva.

16. Z výpovede žalovanej súd zistil, že v roku 2008 nadobudla byt na W. v O. do svojho výlučného
vlastníctva. Rekonštrukcia bytu prebehla zo spoločných finančných prostriedkov, pretože aj ona bola
v čase rekonštrukcie zamestnaná a platila účty. Žalovaná poprela, žeby jej bol navrhovateľ dal nejakéfinančné prostriedky. Nebola medzi nimi uzavretá žiadna dohoda o pôžičke. Práce pri rekonštrukcii bytu
boli vykonané viac menej svojpomocne, obklady, dlažby a iné materiály platili zo spoločných finančných
prostriedkov. Žalobca nikdy nespomínal žiadnu pôžičku, pretože si chceli založiť spoločnú domácnosť

a žiť spolu. Žalobca mal záujem na tom, aby sa byt zveľadil, zrekonštruoval, pretože žalovaná netrvala
na tom, že musí táto rekonštrukcia prebehnúť, bola spokojná so stavom bytu v akom bol byt kúpený.

17. Žalovaná poprela, žeby bola vedela o nejakej pôžičke, ktorú by boli poskytli žalobcovi rodičia.
Podľa žalovanej žalobca investoval do bytu finančné prostriedky, pretože chcel s ňou bývať a spoločne

plánovali budúcnosť.

18. Žalovaná potvrdila, že jednala s právnou zástupkyňou žalobcu pred začatím súdneho konania, mala
snahu sa so žalobcom dohodnúť, avšak žalobca požadoval od nej sumu 20 000 Eur, pričom ona mu
ponúkla len sumu 5 000 Eur na vyrovnanie.

19. Žalobca na preukázanie svojho tvrdenia, že zo svojich finančných prostriedkov zakúpil materiál
a zariadil domácnosť žalovanej, predložil súdu pokladničné doklady (príjmové pokladničné doklady,
pokladničnébločkyzrôznychpredajní),zktorýchsúdzistil,ževšetkydokladypreukazujú,ževecizakúpil
žalovaný v rokoch 2008 až do júna 2010, pričom žaloba bola podaná na tunajší súd dňa 16.7.2013.
Jediná vec, ktorá bola zakúpená v roku 2012, ktorej zakúpenie preukázal súdu bol taburet, zakúpený

dňa 15.4.2012 v hodnote 17,50 Eur, avšak žalovaná poprela, žeby takýto taburet bol zakúpený alebo
bol ponechaný v jej vlastníctve.

20. Z potvrdenia ÚBD Košice - Ťahanovce vyhotoveného dňa 28.11.2012 súd zistil, že stavebné bytové
družstvo potvrdilo, že žalobca bol prihlásený ako bývajúci priateľ v byte č. X na W. v O. ktorého výlučnou

nájomkyňou a členkou družstva je žalovaná.

21. Žalobca predložil súdu výzvu na vydanie neoprávneného majetkového prospechu adresovanú
žalovanej dňa 16.1.2013, ktorú vypracovala jeho právna zástupkyňa a v ktorej vyzvala žalovanú na
zaplatenie finančných prostriedkov žalobcovi v sume 17 750 Eur do 20.12.2012. Z tejto výzvy súd

zistil, že právna zástupkyňa žalobcu vyzvala na zaplatenie uvedenej sumy žalovanú z dôvodu toho,
že investovaním finančných prostriedkov žalobcu do bytu patriaceho žalovanej jej vznikol neoprávnený
majetkový prospech na úkor žalobcu. Preto podľa § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka vyzvala
žalovanú na vydanie neoprávneného majetkového prospechu žalobcovi. V uvedenej výzve žalobca
uviedol, že investoval do bytu žalovanej značné finančné prostriedky spočívajúce v komplet demontáži

starej linky, montáži novej linky, výmeny omietok, inštalácie novej omietky, maľovania, lepenia obkladov
za kuchynskou linkou, pokládky dlažby, špárovanie, montáž soklov.

22. Investoval peňažné prostriedky do škrabania starej omietky, penetrácie a ťahanie novej omietky,
maľovanie, pokládka plávajúcej podlahy v detskej izbe. Ďalej sa podieľal na výmene jadra spočívajúcej

v demontáži komplet umakartového jadra, špárovania dlažieb, montáži WC, osadenia vane, montáži
batérii, montáži bodových svetiel, maľovania sadrokartónu a čiastkovú montáž sadrokartónu. Ďalej
opísal aj všetky práce, ktoré vynaložil žalobca v obývačke, v chodbe a v spálni.

23. Na uvedenú výzvu žalovaná zaslala právnej zástupkyni žalobcu odpoveď dňa 24.1.2013. V

uvedenej odpovedi žalovaná uviedla, že tvrdenie žalobcu, že investoval do jej bytu finančné prostriedky
spočívajúce v rekonštrukcii bytu, že toto tvrdenie nie je úplne presné. V čase, keď so žalobcom
žila v spoločnej domácnosti došlo k niekoľkým stavebným aj drobným úpravám bytu v ich spoločnej
domácnosti. Finančné prostriedky, ktoré investovali do rekonštrukcie bytu vynaložil tak žalobca ako aj
ona zo svojho príjmu.

24. Ďalej v tejto odpovedi žalovaná poukázala na to, že tvrdenie žalobcu, že všetky práce vykonal
a hradil on sa nezakladá na pravde, pretože práce na byte vykonávali spoločne a taktiež aj za tieto
práce platili spoločne. Väčšina prác bola vykonaná svojpomocne, niekedy s priateľmi a známymi, ktorí
rekonštrukcii pomáhali. Vyjadrila nesúhlas s výškou finančných prostriedkov investovaných žalobcom
do rekonštrukcie bytu. Poukázala na to, že v roku 2008 žalobca kúpil 1-izbový byt v Košiciach na S. a

navrhla, aby sa strany sporu stretli mimosúdne a uzavreli i mimosúdnu dohodu.

25. K účtovným dokladom predloženým žalobcom žalovaná uviedla, že sa jedná o faktúry najmä z roku
2008 a čiastočne aj z roku 2009, pričom žalobca nepredložil faktúry, na ktorých ona bola uvedená akoodberateľ, pretože žalobca pri odchode z bytu odcudzil všetky doklady týkajúce sa bytu ako aj všetky
bločky týkajúce sa rekonštrukcie. Žiadna ústna forma pôžičky ako uvádza žalobca nikdy neexistovala.
Zdôraznila, že sa jedná o vloženie investícii do cudzej veci, ktoré sa premlčuje v lehote 2 rokov od

vloženia investície do cudzej veci a preto vzniesla opätovne námietku premlčania.

26. Žalobca na preukázanie svojho nároku voči žalovanej navrhol vypočuť svedkov X., P., G. a B.

27.SvedkyňaP.,matkažalobcu,vosvojejvýpovediuviedla,žežalovanejkúpilirodičiabyt.Bolopotrebné

zložiť zálohu na kúpu bytu 50 000 Sk, preto túto sumu dala synovi, a túto previedla zo svojho účtu
vedeného v Slovenskej sporiteľni na účet svojho syna. Ďalšiu sumu dala žalobcovi ako pôžičku vo
výške 200 000 Sk, pretože žalobca a žalovaná chceli zrekonštruovať byt. Sumu 200 000 Sk rovnako
previedla zo svojho účtu v Slovenskej sporiteľni na účet žalobcu. Táto pôžička medzi žalobcom a ňou
bola uzavretá ústne. So žalobcom sa dohodli na vrátení tak, že ak ostane žiť žalobca so žalovanou a
uzavrú manželstvo, tieto peniaze nebude od žalobcu pýtať naspäť ale v prípade ak sa rozídu, uviedla

žalobcovi, že žiada tieto peniaze vrátiť.

28. Menovaná svedkyňa ďalej uviedla, že sumu 250 000 Sk požičala svojmu synovi, ktorý túto sumu
následne požičal žalovanej. Uviedla, že žiadala vrátiť od žalobcu požičané peniaze, pričom žalobca jej
uviedol, že jej tieto vráti tak, že ich bude pýtať od žalovanej. Potvrdila, že vedela o tej skutočnosti, že

žalovaná je výlučnou vlastníčkou predmetného bytu na W. v Košiciach, pretože jej o tom povedal priamo
žalobca.

29. Z výpovede svedka X., otca žalobcu, súd zistil, že vedel o spolužití strán sporu, ktorí si plánovali
spoločnú budúcnosť a potvrdil aj to, že rodičia žalovanej jej kúpili byt, ktorý však bol v zlom stave preto

potreboval rekonštrukciu. Uviedol, že žalobcovi požičal spolu so svojou manželkou najprv sumu 50 000
Sk a neskôr sumu 200 000 Sk. O vrátení sa dohodli tak, že pokiaľ bude žalobca žiť spolu so žalovanou
v manželstve tieto peniaze nebudú chcieť vrátiť, avšak ak sa rozídu potom musí žalovaná peniaze
žalobcovi vrátiť.

30. Na návrh žalobcu bol v konaní vypočutý aj svedok B., ktorý je žalobcovým švagrom. Menovaný
svedok vypovedal, že vedel o pôžičke medzi žalobcom a jeho rodičmi, ktorí žalobcovi požičali sumu 250
000 Sk, vedel aj o dohode o spôsobe vrátenia tejto pôžičky zo strany žalobcu svojim rodičom. Uviedol,
že k pôžičke medzi žalobcom a jeho rodičmi došlo na začiatku rekonštrukcie bytu na W. v O..

31. V konaní súd vypočul svedka G., ktorý je bratom žalobcu. Tento vo výpovedi uviedol, že on, žalobca
i jeho sestra, každý z týchto súrodencov dostal od svojich rodičov sumu 250 000 Sk. Takúto sumu dostal
od rodičov aj žalobca. V danom prípade suma 250 000 Sk zo strany rodičov žalobcu bol dar žalobcovi.

32. Na návrh žalovanej bola vypočutá svedkyňa P., matka žalovanej.

33. Menovaná svedkyňa uviedla, že žalovanej z vlastných finančných prostriedkov spolu so svojim
manželom darovali sumu 2 500 000 Sk na zakúpenie bytu. Svedkyňa potvrdila, že žalovaná nemala
dôvod požičať si nejaké peniaze od žalobcu, pretože oni ako jej rodičia mali dostatok finančných
prostriedkov. Svojej dcére zaslali na účet 2 500 000 Sk pričom za kúpu bytu zaplatila ich dcéra, teda

žalovaná 1 700 000 Sk a zvyšné peniaze jej zostali na účte.

34. Žalovaná predložila do súdneho spisu na preukázanie svojho vlastníctva k bytu na W. v O. o spôsobe
jeho nadobudnutia zmluvu o prevode členských a nájomných práv a povinností a dohodu o majetkovom
vysporiadaní, ktorú uzavrela dňa 27.2.2008 ako nadobúdateľka s prevádzajúcimi E. a T..

35. Ďalej predložila žalovaná Potvrdenie zo dňa 20.2.2008 od spoločnosti Prima Real, realitnej
kancelárie, vyhotovené jej majiteľom N. o tom, že od žalovanej prevzal sumu 50 000 Sk ako zálohu pre
finančné vysporiadanie nadobúdateľky za prevod práv a povinností k 3-izbovému družstevnému bytu,
ktorý sa nachádza na X.. poschodí na W. v O..

36. Ďalej žalovaná predložila Potvrdenie o finančnom vysporiadaní vyhotovené 27.2.2008, v ktorom
podpísaný T., bytom M. O. svojim podpisom prehlásil a potvrdil, že prevzal finančnú hotovosť vo výške 1
700 000 Sk za prevod členských a nájomných práv a povinností k vyššie citovanému bytu na W.. X v O..37. Žalovaná sa stala nájomkyňou predmetného bytu na základe rozhodnutia o pridelení družstevného
bytu vydaného Územným bytovým družstvom Košice - Ťahanovce dňa 8.3.2008 pod č. XXXX/Ev XXXX.

38. Z výpisu z účtu žalovanej vedeného v ČSOB súd zistil, že dňa 22.2.2008 jej bola poukázaná na účet
suma 2 340 000 Sk.

39. Ku skutočnosti o tom, že žalovaná mala povolenú rekonštrukciu svojho bytu bolo súdu predložené

rozhodnutie teda súhlas ÚBD Košice - Ťahanovce zo dňa 2.4.2008, ktoré súhlasilo s realizáciou
stavebných úprav v byte žalovanej.

40. Súd takto zistený skutkový stav posúdil podľa nasledujúcich právnych predpisov:

41. Podľa ustanovenia § 34 Občianskeho zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k

vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom
spájajú.

42. Podľa ustanovenia § 35 ods. 1 citovaného zákona, prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo
opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel

účastník prejaviť.

43. Podľa ustanovenia § 657 citovaného zákona, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci
určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci
rovnakého druhu.

44. Podľa ustanovenia § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne
obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením
bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

45. Podľa ustanovenia § 456 ods. 1 prvá veta citovaného zákona, predmet bezdôvodného obohatenia
sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.

46. Podľa ustanovenia § 458 ods. 1 citovaného zákona, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo
bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo

výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

47. Podľa ustanovenia § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe
v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak
sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

48. Podľa ustanovenia § 101 citovaného zákona, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak,
premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

49. Podľa ustanovenia § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného

obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému
obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

50. Podľa ustanovenia § 107 ods. 2 citovaného zákona, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z
bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať

rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

51. Zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze a dlžník sa
zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

52. Podstatnými náležitosťami tejto zmluvy je dohoda o:
a) prenechaní veci (o reálnom odovzdaní),
b) druhovom určení vecí,
c) povinností vrátiť vec rovnakého druhu,d) určení času vrátenia.

53. Predmetom zmluvy o pôžičke môže byť akákoľvek druhovo určená vec, ktorá je spôsobilá byť

predmetom Občianskoprávnych vzťahov.

54. V konaní bolo nesporné, že žalobca a žalovaná žili spoločne v byte č. X. na ulici W. v O. v čase
od XX.X.XXXX do X.X.XXXX.

55. Žalobca tvrdil v žalobe, že žalovaná ho požiadala ústne o požičanie sumy 10 000 Eur, pričom
žalovaná toto tvrdenie v konaní poprela a uviedla, že nikdy by s takouto pôžičkou nesúhlasila, pretože
mala dostatok finančných prostriedkov od svojich rodičov.

56. Žalovaná preukázala, že neuzavrela so žalobcom žiadnu zmluvu o pôžičke, či už ústnu alebo
písomnú . Túto skutočnosť dokonca potvrdil sám žalobca v korešpondencii / výzva jeho právnej

zástupkyne adresovaná žalovanej /, keď ju písomne vyzýval po tom, čo opustil spoločnú domácnosť, na
vrátenie neoprávneného majetkového prospechu titulom vložených investícii a prác žalobcom do bytu
žalovanej.

57. Svedeckou výpoveďou H. bolo súdu preukázané, že sumu 250 000 Sk dostal žalobca od svojich

rodičov nie ako pôžičku ale ako dar, pretože takýto dar dali aj ostatným svojim deťom.

58. Z uvedených skutočností súd dospel k záveru, že v danom prípade nedošlo k uzavretiu medzi
stranami sporu zmluvy o pôžičke a to ani písomnou ani ústnou formou. Investície, ktoré vložil žalobca do
bytu patriaceho žalovanej možno považovať za bezdôvodné obohatenie sa žalovanej na úkor žalobcu.

59. Žalovaná v konaní vzniesla námietku premlčania nároku žalobcu.

60. Doklady, ktoré žalobca predložil súdu o vložení finančných prostriedkov na zakúpenie nábytku,
lepidiel, stavebného materiálu, maliarskych potrieb, podláh, spotrebičov do domácnosti, plastových

okien, kuchynskej linky, lustrov, svedčia o tom, že všetky tieto veci zakúpil a vložil do bytu žalovanej v
rokoch 2008 až do júna 2010, pričom žalobu podal na tunajšom súde až dňa 16.7.2013. Jediná vec,
ktorá bola zakúpená a ktorú si uplatňoval žalobca voči žalovanej včas bol taburet za sumu 17,50 Eur
zakúpený 15.4.2012 žalobcom, avšak žalovaná poprela, žeby takýto taburet mala vo svojom byte alebo
vo svojej držbe.

61. Z uvedeného vyplýva, že trojročná objektívna premlčacia lehota na vydanie bezdôvodného
obohatenia uplynula najneskôr v júni 2013, pričom žaloba bola podaná dňa 16.7.2013 teda po uplynutí
objektívnej premlčacej lehoty. Súd poukazuje na to, že subjektívna dvojročná premlčacia lehota podľa
§ 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka musí uplynúť v rámci tejto trojročnej premlčacej lehoty.

62. Vzhľadom k tomu, že žalovaná vzniesla námietku premlčania, ktorá bola dôvodná, súd na ňu a
žalobu v plnom rozsahu zamietol ako bezdôvodnú.

63. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná

strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

64. V danom prípade žalovaná bola úspešná v plnom rozsahu, preto má právo na náhradu trov konania
vo výške 100 % proti žalobcovi.

65. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1, 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu
súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

66. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do
15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd Košice I.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§127 ods. 1 CSP)
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) [§ 363 CSP].

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky
procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli
uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.