Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. jún 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/395/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7116200041
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Bodnárová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7116200041.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Bodnárovej a členiek

senátu JUDr. Táne Veščičikovej a JUDr. Andrey Galdunovej v spore žalobcu: Michal Leštach, nar.
3.4.1954, trvale bytom Ternavská 2245/2, 073 01 Trebišov, prechodne bytom Kapitána Jaroša 13, 040
22 Košice, právne zastúpený JUDr. Monikou Marjanovič, advokátkou, so sídlom Urbánkova 1562/6, 040
01 Košice, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35
807 598, v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia a o určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky,
o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. 13C/1/2016-67 z 12.5.2017 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u je rozsudok.

Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom zaviazal žalovaného
zaplatiť žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške 576,- eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Určil,
že zmluvná podmienka v bode 2 Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX E. XX.X.XXXX medzi
stranami sporu v časti poplatku - „administratívny poplatok“, ktorá zahŕňa náklady na vypracovanie a
uzatvorenie zmluvy o úvere, spolu so všetkou administratívou s tým spojenou, je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou. Ďalším výrokom zaviazal žalovaného vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške

346,- eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a určil, že zmluvná podmienka vo všetkých podmienkach
poskytnutia úveru, ktorá je súčasťou Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX E. XX.X.XXXX medzi stranami
sporu pod bodom 10: „Dlžník uznáva dlžnú sumu vrátane poplatku v celej výške na základe tejto Zmluvy
ako svoj dlh voči veriteľovi, čo do dôvodu aj výšky tak, ako je uvedené v tejto zmluve a zaväzuje sa
ju uhradiť v splátkach tak, ako je uvedené na prvej strane tejto zmluvy. Časť poplatku predstavuje
dohodnutý úrok a zvyšná časť zahŕňa náklady na vypracovanie a uzatvorenie Zmluvy o úvere spolu
so všetkou administratívou s tým spojenou“ je ako neprijateľná podmienka neplatná. Žalobcovi priznal

právo na náhradu trov konania voči žalovanému vo výške 100 %. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť
na účet Okresného súdu Košice I súdny poplatok v sume 254,- eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Vychádzal zo zistenia, že strany sporu uzavreli XX.X.XXXX Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX na
základe ktorej žalovanému bol poskytnutý úver vo výške žalovanému bol poskytnutý úver vo výške
350,- eur. Celkové náklady boli vyčíslené na 346,- eur. Celkove mal žalobca žalovanému uhradiť 696,-
eur. V zmluve bola uvedená ročná úroková sadzba 39,15 % (137,03 eur) a administratívne náklady

na uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere spolu so všetkou administratívou vo výške 208,97
eur, RPMN: 98,86%. Toho istého dňa uzavreli aj Dohodu o plnení v splátkach k zmluve o úvere na
základe ktorej sa žalovaný zaviazal žalobcovi (správne žalobca žalovanému - pozn. odvolacieho súdu)
uhradiť sumu 696,- eur v 12 pravidelných mesačných splátkach vo výške 58,- eur. V čase uzatváraniapredmetnej zmluvy o úvere podľa zistenia súdu RPMN určená Národnou bankou Slovenska bola
vo výške 16,65 %. Strany sporu uzavreli dňa XX.X.XXXX ďalšiu zmluvu o spotrebiteľskom úvere č.
900601391 na základe ktorej bol žalobcovi poskytnutý úver vo výške, na základe ktorej bol žalobcovi

poskytnutý úver vo výške 600,- eur, tento sa zaviazal zaplatiť žalovanému uvedenú sumu zvýšenú
o poplatok vo výške 576 eur, celkovo teda 1.176,- eur. Poplatok bol tvorený súčtom úroku vo výške
39,15% ročne z poskytnutého úveru (234,90 eur) a administratívnych nákladov na vypracovanie a
uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou vo výške 341,10 eur. Celkovo určenú sumu
sa žalovaný zaviazal zaplatiť do XX.X.XXXX. RPMN bola určená vo výške 96 % a priemerná RPMN

bola stanovená vo výške 44,79%. Takéto isté skutočnosti vyplývajú aj zo štandardných Európskych
informácií o spotrebiteľskom úvere. Toho istého dňa (XX.X.XXXX) strany sporu uzavreli dohodu o plnení
v splátkach k zmluve o úvere v ktorej sa žalobca zaviazal dlh vo výške 1.176,- eur uhradiť v 12
pravidelných mesačných splátkach vo výške 98,- eur. RPMN bola určená vo výške 300,29 %. Napokon
vyhádzal zo zistenia, že v čase uzavretia predmetnej zmluvy bol priemerný ročný úrok pre domácnosti
pre spotrebiteľské úvery vo výške 14,03 % ročne a RPMN určená Národnou bankou Slovenska bola

vo výške 14,85 %.

3. Po právnom posúdení veci podľa § 451 ods. 1,2, § 456, § 457, § 458 ods. 1, § 107 ods. 1,2, § 3 ods.
1, § 39, § 52 ods. 1,2,3,4, § 53 ods. 1,2,3,4,5,6,9,10, § 54 ods. 1,2,3 OZ, § 3 ods. 3 zák. č. 250/2007
Z. z., § 1 ods. 1, § 9 ods. 2, § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. vychádzajúc z výsledkov vykonaného

dokazovania dospel k záveru, že zmluvný úrok dohodnutý v zmluve o úvere č. XXXXXXXXX bol
dohodnutý o 2,67 krát vyšší ako bol určený Národnou bankou Slovenska v čase poskytnutia úveru,
výška RPMN bola 5,94 krát vyššia ako bola určená Národnou bankou Slovenska, preto výšku úroku a
výšku RPMN, ktorú strany uzavreli považoval za zmluvu uzavretú v rozpore s dobrými mravmi podľa
§ 39 OZ. Vo vzťahu k zmluve o úvere č. XXXXXXXXX uzavretej XX.X.XXXX uzavrel, že dohodnutý

zmluvný úrok bol o 2,79 krát vyšší ako bol určený Národnou bankou Slovenska v čase poskytnutia
úveru a výška RPMN bola 6,46 krát vyššia ako bola určená Národnou bankou Slovenska. Z uvedeného
dôvodu dohodu o výške úroku a výške RPMN považoval za neplatnú v rozpore s dobrými mravmi podľa
§ 39 OZ. Vychádzajúc zo záveru, že neplatná je dohoda o podstatnej náležitosti úverovej zmluvy a
to dohoda o výške úrokov, čo robí predmetnú zmluvu neplatnou, avšak medzi stranami sporu nebolo

sporé, že žalobca odčerpal finančné prostriedky v sume 950,- eur (350,- eur + 600,- eur), na ktorú sumu
vykonal úhrady 1.526,- eur (696,- eur + 1.176,- eur), čiže o 922,- eur (346,- eur + 576,- eur) viac. Na
základe uvedených skutočností dospel k záveru, že žalovaný sa na úkor žalobkyne (správne žalobcu -
pozn. odvolacieho súdu) bezdôvodne obohatil o sumu 922,- eur ako rozdiel medzi poskytnutými úvermi
vo výške 350,- eur a 600,- eur a sumou zaplatenou žalovanému vo výške 696,- eur a 1.176,- eur),

preto zaviazal žalovaného na úhradu uvedenej čiastky. Za dôvodnú považoval žalobu aj pokiaľ ide o
vyslovenie neprijateľnej zmluvnej podmienky uvedenej v bode 2 Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č.
XXXXXXXXX E. XX.X.XXXX a v bode 10 Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX E. XX.X.XXXX. Konštatoval,
že zmluvy, ktorých súčasťou sú vyššie uvádzané články boli vopred pripravené žalovaným a je zjavné,
že nebolo možné meniť ich obsah. Už len z tohto dôvodu nemôže ísť o individuálne dojednanú zmluvnú

podmienku. Takto formulované podmienky zhoršujú zmluvné postavenie spotrebiteľa, pričom podľa § 54
ods. 1 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v
neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktorému tento zákon
priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

4. O povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok rozhodol vychádzajúc z § 2 ods. 2, § 4 ods. 2 písm.
u/, § 6 ods. 1 zák. č. 71/1992 Zb. s prihliadnutím na položku 1 písm. a/, b/ prílohy sadzobníka súdnych
poplatkov. Mal za to, že súdny poplatok zo žaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia a o určenie
neprijateľnej zmluvnej podmienky je vo výške 254,- eur (6 % zo sumy 576,- eur + 6 % zo sumy 346,- eur
+ 2 x 99,50 eur), ktorý je žalovaný povinný uhradiť, pretože žalobca je oslobodený od súdnych poplatkov

a jeho žalobe bolo vyhovené.

5. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1 C.s.p. a § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešnej žalobkyni
(správne žalobcovi -pozn. odvolacieho súdu) priznal náhradu trov konania vo výške 100%.

6. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov podľa § 365 ods. 1
písm. f/, h/ C.s.p.. Navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie. Uplatnil si náhradu trov konania, vrátene trov odvolacieho konania. Bol toho názoru,
že súd sa nesprávne vysporiadal s námietkou premlčania nároku žalobcu na vrátenie bezdôvodnéhoobohatenia zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX. Podľa jeho názoru zo zmluvy o úvere nenastala ani
jedna z foriem bezdôvodného obohatenia, ktorú ustanovuje zákon. Žalobca plnil na základe platne
uzavretej zmluvy o úvere a predmetná zmluva o úvere nebola nikdy právoplatne vyhlásená za neplatnú.

Rovnako tak právny dôvod na plnenie z tejto zmluvy o úvere nikdy neodpadol a majetkový prospech
získal žalovaný z poctivých zdrojov. Zdôrazňoval, že v žalobe absentujú skutočnosti rozhodujúc pre
určenie začatia plynutia subjektívnej premlčacej lehoty. Poukázal na to, že nárok žalobcu sa stal
premlčaný v subjektívnej premlčacej lehote. Zo zmluvy č. XXXXXXXXX R. XX.X.XXXX žalobca svoj
nárok uplatnil až dňa 17.12.2015. V tejto súvislosti poukazoval na rozsudok Krajského súdu v Banskej

Bystrici sp. zn. 13Co/5672015, sp. zn. 13Co/557/2015 a sp. zn. 13Co/90/2015. K otázke neprimeranosti
výšky úroku uviedol, že v zmluvách o úvere je jasne uvedený, výrazne napísaný úrok hneď pri sume
poskytnutého úveru, teda žalobca musel vedieť a posúdiť hodnotu protiplnenia. Žalobca mal okamžite
pri podpisovaní zmluvy o úvere vedomosť aká je cena úveru. Zdôrazňoval, že cena plnenia podľa
§ 53 ods. 1 OZ nemôže byť neprijateľnou podmienkou. Poukazoval na aktuálny záver rozhodovacej
praxe podľa ktorého u nebankových subjektov nemožno obvyklú výšku úroku odvodzovať od výšky

úroku požadovaného bankami. V tejto súvislosti citoval názor Vrchného súdu v Prahe vyjadrený vo
veci sp. zn. 12Cmo/95/2005. Poukazoval aj na ustanovenia Obchodného zákonníka, ktorý umožňuje
vyberanie iných platieb ako len splátok úveru a úroku. Zdôrazňoval, že slovenské právo a slovenský
zákonodarca poplatok za spracovanie zmluvy nielenže pripúšťa, ale aj výslovne uvádza. Pokiaľ ide
o výšku príslušného poplatku tento je v úvere dostatočne jasne uvedený, výrazne napísaný hneď pri

sume poskytnutého úveru, teda dlžníka (správne dlžník - pozn. odvolacieho súdu) musel vedieť posúdiť
hodnotu protiplnenia a okamžite pri podpisovaní zmluvy o úvere mal vedomosť aká je cena úveru.
Poplatok podľa neho nie je v rozpore so zásadami pocitového obchodného styku. Poukazoval v tejto
súvislosti na ust. § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka. Bol toho názoru, že súdom tvrdenú neprijateľnosť
poplatku nie je možné vyvodiť ani z o zákona o spotrebiteľských úveroch. Rozhodnutie považoval za

rozporné so slovenským hmotným právom, pretože slovenská právna úprava v oblasti spotrebiteľských
úverov „účtovanie“ poplatku výslovne nebráni. Namietal, že hodnotenie nekalej povahy podmienok sa
nevzťahuje ani k definícii hlavného predmetu zmluvy, ani na primeranú cenu a úhradu na jednej strane,
ako aj tovar alebo služby dodávané výmenným spôsobom na druhej strane, pokiaľ tieto podmienky sú
zrozumiteľné. Preto rázne odmietol, že zmluvná podmienka uvedená v zmluve o úvere „administratívny

poplatok za administratívne náklady na vypracovanie a uzatvorenie Zmluvy o spotrebiteľskom úvere
spolu so všetkou administratívou s tým spojenou“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Bol toho
názoru, že argumentácia vo veci výkladu čl. 4 ods. 2 Smernice uvedená v konaní pred Súdnym dvorom
EÚ vo veci C-484/08 je v celom rozsahu aplikovateľná aj na právny poriadok Slovenskej republiky.
Zmluvné dojednanie, ktoré podliehalo prieskumu v tomto konaní je celkom jednoznačne cenovým

dojednanímavzhľadomnaust.§53ods.1OZ,akoajčl.4ods.2SmerniceRady93/13/EHSjevylúčené,
aby súd preskúmaval primeranosť tohto dojednania. Namietal správnosť záveru o neplatnosti zmluvy
ako celku poukazujúc na ust. § 41 OZ. Zdôrazňoval, že razantne odmieta, aby z jeho strany došlo k
bezdôvodnému obohateniu, nakoľko nie je splnený žiaden zákonom stanovený predpoklad, ktorý sa pre
vznik bezdôvodného obohatenia obligatórne vyžaduje.

7. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol rozsudok ako vecne správny podľa
§ 87 C.s.p. potvrdiť vzhľadom k tomu, že súd úplne zistil skutkový stav. Na základe vykonaných
dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil Uplatnil si nárok
na náhrad trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní. K námietke premlčania uviedol, že pre

začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby v trvaní dvoch rokov je rozhodujúci deň, keď sa
oprávnený v konkrétnom prípade skutočne dozvie o vzniku bezdôvodného obohatenia na jeho úkor
a subjekte, ktorý sa bezdôvodne obohatil. O neprijateľných zmluvných podmienkach a o možnosti
podania žalobného návrhu na vydanie bezdôvodného obohatenia sa dozvedel v decembri 2015 o čom
svedčí skutočnosť, že 17.12.2015 podal žalobu na vydanie bezdôvodného obohatenia a 5.1.2016 ďalšie

dve žaloby na vydanie bezdôvodného obohatenia. Boli podľa neho teda zachované tak subjektívna
ako aj objektívna premlčacia lehota. K námietke o celkových nákladoch spotrebiteľa spojených so
spotrebiteľským úverom č. XXXXXXXXX uviedol, že zo sumy 346,- eur bola špecifikovaná čiastka
vo výške 135,59 eur predstavujúca 39,15% ročný úrok z úveru, zvyšok v čiastke 210,41 eur zahŕňa
ničím nešpecifikované náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy so všetkou administratívou s tým

spojenou, ktorá je neurčitá, neumožňujúca podrobiť uvedené dojednanie zmluvnej kontrole z hľadiska
prijateľnosti dohodnutej zmluvnej podmienky. Zdôrazňoval, že aplikáciu ust. § 3 OZ v otázke výšky
odplaty nevylučuje ani ust. § 53 ods. 6 OZ. Toto ustanovenie však nemožno vykladať tak, aby do
odplaty obvykle požadovanej na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch sazahrňovali i údaje od tých subjektov finančného trhu, ktoré poskytujú neprimerané až úžernícke úroky.
Pripustenie takejto možnosti rozhodne nebolo vôľou zákonodarcu a preto pre účely zistenia výšky
obvyklej odplaty sa musí vychádzať z údajov finančných inštitúcii poskytujúcich spotrebiteľské úvery za

primeranú odplatu riadiac sa zásadou dobrých mravov. Podľa neho nie je neprihliadnuť na skutočnosť,
že dlžník uzatvára zmluvu a dohodu o odplate často práve z dôvodov svojej inak neriešiteľnej finančnej
situácie. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník v takejto situácií
poskytoval veriteľovi neprimeranú až úžernícku odplatu. Neprimeranou a preto odporujúcou dobrým
mravom je taká výška odplaty, ktorá podstatne presahuje odplatu v dobe dojednania obvyklú, určenú

najmäsprihliadnutímkodplatámuplatňovanýmbankamipriposkytovaníúverovalebopôžičiek.Kotázke
neprijateľnej zmluvnej podmienke v súvislosti s administratívnym poplatkom poukazoval na rozsudok
Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 9Co/379/2015, 5Co/479/2015, 5Co/556/2015, ktorými boli potvrdené
rozsudky súdov prvých inštancií a v ktorých bol administratívny poplatok žalovaného vyhlásený za
neprijateľnúzmluvnúpodmienkyatedazaneplatný.Poukazujúcnato,žeposkytnutýspotrebiteľskýúver
sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, že žalovanému uhradil sumu 1.176,- eur uplatňuje si rozdiel

medzi poskytnutým úverom 600,- eur a zaplatenou sumou 1.176,- eur, nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia vo výške 576,- eur. Vo vzťahu k zmluve o úvere č. XXXXXXXXX S. XX.X.XXXX J. vo
vzťahu k zmluve o úvere č. XXXXXXXXX S. XX.X.XXXX si uplatňuje vydanie bezdôvodného obohatenie
vo výške rozdielu medzi poskytnutým úverom 350,- eur a zaplatenou sumou 696,- eur, teda 346,- eur.
Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní.

8. Žalovaný v duplike k replike žalobcu navrhol rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Žiadal úhradu trov konania, ktoré mu vznikli vrátane trov odvolacieho
konania. Mal za to, že sa dostatočne vyjadril ku všetkým relevantným skutočnostiam prostredníctvom
svojho odvolania, na ktorom zotrváva v plnom rozsahu a tvrdenia žalobcu považuje za nedôvodné.

Bol toho názoru, že zo zmluvy o úvere nenastala ani jedna z foriem bezdôvodného obohatenia, ktorú
ustanovuje zákon. Teda k bezdôvodnému obohateniu nedošlo a akýkoľvek nárok na jeho vydanie
podlieha zákonnej subjektívnej premlčacej lehote. Premlčanie subjektívnej lehoty je možné odôvodniť
presne tak ako to vo svojom rozhodnutí vedenom sp. zn. 17Co/372/2015 uviedol Krajský súd v Trenčíne.
Dovolil si poukázať na to, že požadovaný nárok žalobcu zo zmluvy č. XXXXXXXXX sa stal premlčaný

v subjektívnej premlčacej lehote v celom rozsahu dňa 28.8.2015. Žalobca svoju žalobu uplatnil na
súde až dňa 5.1.2016. Mal za to, že nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia je premlčaný
na základe uplynutia subjektívnej premlčacej lehoty. K namietanému poplatku si dovoľuje uviesť, že
poplatok nepovažoval za neprimerane vysoký vzhľadom na skutočnosť, že je nebankovým subjektom,
ktorého riziko podnikania, ako aj podnikateľské náklady sú rozdielne - vyššie oproti bankám. K samotnej

výške príslušného poplatku uviedol, že tento v čase uzatvorenia zmluvy o úvere žalobcovi vyhovoval,
keďže nič voči jeho výške nenamietal, zmluvu o úvere uzatvoril a peňažné prostriedky prostredníctvom
obchodného zástupcu prevzal. Teda bolo na dobrovoľnom rozhodnutí žalobcu, či na dané podmienky
úverovej zmluvy pristúpi alebo nie. Poplatok úveru ako cena za poskytnutie úveru je vždy dojednaná
určito, jasne a zrozumiteľne, vopred a bez toho aby prišlo k jej zvýšeniu. Zdôrazňoval, že jeho náklady

nie sú len náklady súvisiace s uzavretím zmluvy na určenom tlačive, keďže uzatvára zmluvy o úvere
s klientmi prostredníctvom mandatárov a v prevažnej miere na adrese trvalého alebo prechodného
bydliska klienta a za klientom mandatár cestuje minimálne dvakrát. Má s vypracovaním a samotným
uzatvorením zmluvy o úvere aj iné náklady. Tieto náklady pozostávajú najmä z provízie mandatára, jeho
cestovných a iných prevádzkových nákladov, vrátane nákladov na pohonné hmoty a služby mobilného

operátora, ako aj náklady na právne služby a ďalšie náklady spojené s administratívou spojenou s
vypracovaním a uzatvorením zmluvy o úvere.

9. Duplika žalovaného k replike žalobcu bola žalobcovi doručená 11.9.2017.

10. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 C.s.p.) prejednal odvolanie žalovaného ako
podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia
odvolacieho pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario v rozsahu danom ust. § 379 a
§ 380 C.s.p. a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 365 ods. 1 písm. b/,d/, f/ a h/) a dospel k
záveru, že odvolaniu žalovaného nie je možné vyhovieť.

11. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 20.6.2018 o 10.00 hod. v
pojednávacej miestnosti č. dv. 202, II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia
boli zverejnené na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods. 1,3 C.s.p..12. Žalovaný v odvolaní namietal odvolacie dôvody v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/ a h/ C.s.p.,
t.j. súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

13.Podstataodvolaciehodôvodupodľa§365ods.1písm.f/C.s.p.spočívapredovšetkýmvnesprávnom
postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania, čoho dôsledkom je to, že súd zobral
do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli stranami prednesené, alebo neprihliadol
na skutočnosti, ktoré boli preukázané, či vyplynuli z prednesov strán. Nesprávne skutkové zistenia
môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť,
zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

14. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p. odvolací súd uvádza, že právnym
posúdenímječinnosťsúdu,priktorejzoskutkovýchzistenívyvodzujeprávnezáveryaaplikujekonkrétnu
právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii
práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny

predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval
na daný prípad.

15. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

16. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre úplné zistenie
skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 191 C.s.p., z týchto dôkazov dospel k
správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie. Zo zisteného skutkového stavu
vyvodil aj správny právny záver, pričom rozsudok aj náležite odôvodnil, a preto odvolací súd jeho
rozsudok ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.

17. Zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku, ani v odvolacom konaní nevyšli najavo
také skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku.

18. V ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka zákonodarca vymedzil všeobecnú zásadu, podľa ktorej

spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať také ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (tzv. neprijateľné podmienky).
To neplatí iba v prípade, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a
primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak
boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia

sa však nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak
nemohol ovplyvniť ich obsah (§ 53 ods. 2 OZ).

19. Uvedené zásady sa vzťahujú aj na vedľajšie zmluvné ustanovenia formulárovej povahy (záložné
zmluvy,dohodyoručení,dohodyozrážkachzomzdy,dohodaoposkytnutíslužby, rozhodcovskézmluvy

a pod.).

20. Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

21. Systém ochrany zavedený Smernicou Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských

zmluvách (ďalej aj „smernica“) vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo
dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj úroveň
informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom alebo
dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah, a vzhľadom na predmetné nerovné postavenie
jednej zo zmluvných strán čl. 6 ods. 1 uvedenej smernice stanovuje, že nekalé podmienky nie sú pre

spotrebiteľa záväzné. Povaha a význam verejného záujmu, z ktorého vychádza ochrana zavedená
smernicou, pritom odôvodňujú, že vnútroštátny súd má povinnosť ex offo posudzovať nekalú povahu
zmluvnej podmienky, a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá existuje medzi spotrebiteľom a predajcom
alebo dodávateľom, a taktiež má povinnosť zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluváchuzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa vnútroštátneho práva, neboli
záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak jej
ďalšia existencia je možná bez nekalých podmienok (čl. 6 ods. 1 Smernice 93/13/EHS).

22. Je preto nesporné, že aj v posudzovanej veci prislúchalo súdu posúdiť, či dohodu o poskytnutí služby
možno kvalifikovať ako neprijateľnú (nekalú) zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve uzavretej
medzi stranami sporu, a teda z uvedeného dôvodu ako neplatnú.

23. Za správny odvolací súd považuje záver súdu prvej inštancie o absolútnej neplatnosti právneho
úkonuvčastidojednanejodplatyaúrokuzúveruvsúlades§39OZvdôsledkuvýškydojednanejodplaty,
ktorú súd prvej inštancie vyhodnotil jednak ako neprijateľnú zmluvnú podmienku a zároveň odporujúcu
dobrým mravom s poukazom na ust. § 53 ods. 6 OZ. Súd správne zohľadnil skutočnosť, že na základe
zmluvy, resp. oboch zmlúv bol žalobcovi poskytnutý úver vo výške 350,- eur, resp. 600,- eur, pričom za
každý úver mal žalovanému zaplatiť odplatu vo výške 346,- eur, resp. 576,- eur, z čoho jednoznačne

vyplýva, že odplata úveru tak predstavovala v prvom prípade sumu, ktorá viac ako 100% presahuje
výšku poskytnutého úveru a v druhom prípade dosahujúcu takmer 100% poskytnutého úveru. Zároveň
súd správne poukázal na to, že žalovaný uviedol do zmluvy úrok o 2,67x ,resp. 2,79x, vyšší ako bol
určený Národnou bankou Slovenska v čase poskytnutia úveru a výška RPMN bola 5,94x, resp. 6,46x,
vyššia ako bola určená Národnou bankou Slovenska.

24. Za nesprávny považuje odvolací súd názor žalovaného uvedený v odvolaní, že odplaty za
poskytnutie peňažných prostriedkov na základe spotrebiteľskej zmluvy sa neporovnávajú len s
odplatami bánk, že žalobca pokiaľ namieta výšku odplaty za poskytnutie a vrátenie peňažných
prostriedkov musí preukázať, že v čase a mieste uzavretia zmluvy išlo o odplatu, ktorá výrazne

vybočovala z trhového priemeru odplát poskytovaných inými subjektmi poskytujúcimi financovanie z
vlastných zdrojov. Takáto argumentácia neobstojí práve preto, že u týchto subjektov sú v značnej miere
súdmi vyslovované za neprijateľné odplaty pre ich rozpor s dobrými mravmi. Naopak odvolací súd sa
stotožňuje s názorom, že do odplaty obvykle požadovanej na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery
sa nemôžu zahrňovať aj údaje o tých subjektoch finančného trhu, ktoré poskytujú neprimerané až

úžernícke úroky, čo by bolo v rozpore s cieľom právnej úpravy vzťahujúcej sa na ochranu spotrebiteľa.
Pre účely zistenia výšky obvyklej odplaty sa musí vychádzať z údajov finančných inštitúcií poskytujúcich
spotrebiteľské úvery za primerané odplaty riadiac sa zásadou dobrých mravov, preto postup súdu
prvej inštancie vychádzajúci z údajov Národnej banky Slovenska je správny. Za dôvodnú je síce
potrebné považovať námietku žalovaného podľa ktorej prípadná neplatnosť dohody o výške úrokov

má za následok iba neplatnosť právneho úkonu v tejto časti, uvedené pochybenie súdu však v
konečnom dôsledku nemalo za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, nakoľko predmetom žaloby
o vydanie bezdôvodného obohatenia nebola suma predstavujúca výšku poskytnutého úveru, ale suma
prevyšujúca jeho výšku, do ktorej je potrebné zahrnúť aj čiastku zaplatenú na úroky.

25. Tak isto za správny je potrebné považovať záver súdu prvej inštancie o neprijateľnosti zmluvnej
podmienky, ktorou došlo k uznaniu dlhu (bod 10 zmluvy č. XXXXXXXXX S. XX.X.XXXX). V tejto časti
sa odvolací súd stotožňuje s dôvodmi, pre ktoré súd určil, že zmluvná podmienka je neplatná pre jej
neprijateľnosť.

26. Žalovaný v odvolaní namieta, že súd sa nesprávne vyporiadal s námietkou premlčania nároku
žalobcu na vrátenie bezdôvodného obohatenia zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX.

27. Z obsahu spisu nevyplýva, aby žalovaný vzniesol námietku premlčania vo vzťahu k žalobcom
uplatneným nárokom alebo k niektorému zo žalobcom uplatnených nárokov. Žalobca síce v žalobe vo

vzťahu k zmluve o úvere č. XXXXXXXXX uvádza dôvody, pre ktoré nárok nepovažuje za premlčaný,
ako to vyplýva aj z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie, keďže však žalovaný nevzniesol
námietku premlčania počas celého konania, správne súd prvej inštancie postupoval, ak neriešil otázku
premlčania. K uvedenému je potrebné zdôrazniť, že žalovaný v odvolaní ani netvrdil, aby vzniesol
námietku premlčania vo vzťahu k niektorému zo žalobcom uplatnených nárokov. Z uvedených dôvodov

odvolaciu námietku podľa ktorej súd sa nesprávne vyporiadal s námietkou premlčania nároku žalobcu
odvolací súd považuje za nedôvodnú.28. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa
§ 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.

29.Onárokunanáhradutrovodvolaciehokonaniabolorozhodnutévzmysle§396ods.1C.s.p.vspojení
s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 C.s.p.. Odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho
konania s tým, že o výške náhrady trov bude rozhodnuté súdom prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník. Žalobca bol v odvolacom konaní
plne úspešný, preto má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnému žalovanému v

plnom rozsahu.

30. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 C.s.p.).