Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. jún 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/116/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8316207286
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8316207286.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov

senátu JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Karola Krochtu v spore žalobcu: Slovenský plynárenský priemysel,
a.s., Mlynské nivy 44/a, Bratislava, IČO: 35 815 256, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, 851
02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanej: R. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXXX/XX, T.,
t. č. Y. XX, X., o zaplatenie 818,12 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Humenné č. k. 5Csp/37/2016-70 zo dňa 09.03.2017 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v jeho napadnutej časti, t. j. vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej
časti a v súvisiacom výroku o trovách konania.

Stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 726,59 eur
spolu s ročným úrokom z omeškania 5,05 % zo sumy 603,70 eur od 01.09.2015 do zaplatenia, ročným
úrokom z omeškania 5,05 % zo sumy 122,89 eur od 18.12.2015 do zaplatenia, v lehote 15 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

2. V prevyšujúcej časti žalobu žalobcu zamietol.

3. Žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 76 %.

4. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. §§ 39; 517 ods. 1, 2; 52 ods. 1, 2; 53 ods. 1, 5; 54 ods. 1,
2; 588 Občianskeho zákonníka, § 17 ods. 1 zák. č. 251/2012 Z. z. o energetike, § 3 zák. č. 250/2007 Z.
z. o ochrane spotrebiteľa, § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995.

5. Konštatoval, že mal preukázané rozhodujúce skutočnosti, na základe ktorých zistil, že na základe
platne uzatvorenej Zmluvy o združenej dodávke plynu pre odberateľa plynu v domácnosti, žalobca
dodal žalovanej plyn, ktorý jej vyfakturoval faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 03.12.2015 splatnou
dňa 17.12.2015 na sumu 122,89 eur a faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 23.07.2015 splatnou dňa
31.08.2015 na sumu 623,70 eur. Žalovaná prvú faktúru na sumu 122,89 eur neuhradila vôbec a z druhej
faktúry ostalo neuhradených 603,70 eur. Preto súd prvej inštancie v tejto časti žalobe vyhovel a zaviazal
žalovanú na zaplatenie sumy 726,59 eur.

6. Pretože žalovaná sa dostala do omeškania s úhradou peňažného dlhu vo výške 726,59 eur, súd prvej
inštancie priznal žalobcovi úrok z omeškania, ktorý je v súlade s ustanovením §517 ods. 2 Občianskehozákonníka v spojení s ustanovením §3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Zb., a to podľa splatnosti
jednotlivých faktúr.

7. Súd prvej inštancie vyhodnotil zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovanou ako spotrebiteľskú
zmluvu podľa ustanovenia §52 a nasl. Občianskeho zákonníka, kde sú na jednej strane dodávateľ
a na strane druhej spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred
pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Konštatoval, že pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické,
že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci,

za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto
podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá
pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia
v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú
neprijateľné, a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára
zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a

služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ
mávedomostiaskúsenostiaoprotispotrebiteľovivystupujeakozvýhodnenýúčastníkzmluvnéhovzťahu
založeného spotrebiteľskou zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie
jeho zmluvných povinností, a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.

8. Aj napriek tomu, že ide o zmluvu o dodávke elektriny podľa zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike,
v danom prípade sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka, pretože ju uzatváral žalobca ako dodávateľ a žalovaná ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy
bol daný žalobcom bez možnosti žalovanej privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné predmetný
právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka. Aj v poznámke pod čiarou

§17 zákona o energetike sa uvádza odkaz na zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a §
52 Občianskeho zákonníka. Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré
zákon označuje za neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce
spotrebiteľa, a preto ich použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby
dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi.

Je potrebné dodať, že spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov
bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných
podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a
použitú právnu terminológiu nemá možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda
o zákonný zákaz používania neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a

dodávateľ je povinný zdržať sa ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv,
ktoré sú uzatvárané na základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ
vopred pripravený, a ktorý používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla
obsah zmluvy nemení.

9. Súd prvej inštancie zamietol žalobu v časti o zaplatenie poplatkov za upomienky 10 eur a 3 eurá a
poplatku za zabezpečenie prerušenia dodávky zemného plynu 78,53 eur.

10. V súvislosti s týmito poplatkami konštatoval, že pri týchto poplatkoch podľa Cenníka externých
služieb a výkonov sa jedná o poplatky za porušenie zmluvy, pričom spotrebiteľ nemá v ďalšom možnosť

využívať služby pôvodne mu poskytované žalobcom. Teda žalovaná ako spotrebiteľ bola povinná platiť
sankciu za to, že dodávateľ jej nebude dodávať plyn. Zaplatením poplatku za prerušenie dodávky
plynu, ako aj poplatkov za upomienky, žalovanej ako spotrebiteľovi nebola poskytovaná žiadna služba.
Práve naopak, prerušením dodávky plynu jej bol znemožnený prístup k službám a ďalším dodávkam
zo strany žalobcu. Preto takéto dojednanie ohľadne vyššie uvedených poplatkov spôsobuje značnú

nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa
ako ich predpokladá ustanovenie § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, čím sa zároveň prieči dobrým
mravom v zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka. Tento nárok žalobcu súd prvej inštancie
považoval za nedôvodný v celom rozsahu. Preto žalobu žalobcu v časti týchto poplatkov zamietol, a to
aj spolu s úrokmi z omeškania z týchto súm.

11. Kritériu prijateľnosti zmluvnej podmienky a rovnovážnosti práv a povinností strán spotrebiteľského
vzťahu nezodpovedá podmienka o poplatku, ktorý nemá pre spotrebiteľa žiaden preukázateľný
prínos, a za ktorý sa mu nedostáva žiadneho protiplnenia. Uvedené poplatky slúžia výlučne záujmuzmluvného partnera spotrebiteľa na maximalizácii zisku spojeného s existenciou zmluvného vzťahu
(porovnaj rozsudok Krajského súdu v Trnave zo dňa 13.08.2014 sp. zn. 10Co/27/2013, 10Co/325/2014,
rozhodnutie Vrchného krajinského súdu v Karlsruhe sp. zn. AZ17U 192/2010 zo dňa 3. 5. 2010). Na

základe uvedeného súd je toho názoru, že žalobcovi nepatria vyššie špecifikované poplatky. Poplatok
za prerušenie dodávky zemného plynu a poplatky za upomienky sa javia iba ako ďalšia sankcia za
oneskorenie sa s platením za dohodnuté dodávky plynu, pričom takáto sankcia má charakter zmluvnej
pokuty. V danom prípade žalobca nepreukázal, že by dojednanie o zmluvnej pokute a sankciách bolo
súčasťou listiny, na ktorej spotrebiteľ pripája svoj podpis. Vymedzenie vo Všeobecných obchodných

podmienkach, resp. v Cenníku súd nepovažuje za platné dojednanie zmluvnej pokuty, ako to vyžaduje
ustanovenie § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka. V rámci spotrebiteľských zmlúv dojednanie
zakladajúce právo na zmluvnú pokutu, rovnako ako aj rozhodcovská doložka, zásadne nemôžu byť
súčasťou tzv. všeobecných obchodných podmienok, ale len súčasťou samotnej spotrebiteľskej zmluvy,
teda listiny, na ktorej spotrebiteľ pripája svoj podpis (nález ÚS ČR z 11.11.2013, sp. zn. I.ÚS 3512/2011 ).

12. V danom prípade tak nie je splnený zákonný predpoklad platného dojednania poplatku za prerušenie
dodávky zemného plynu a poplatku za upomienky ako zmluvnej pokuty v písomnej forme, nesplnenie
ktorej má za následok jej absolútnu neplatnosť v zmysle ustanovenia § 40 ods. 1 Občianskeho
zákonníka.

13. Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie podľa ust. § 255 ods. 2 Civilného sporového
poriadku.

14. Konštatoval, že žalobca podanou žalobou požadoval zaplatenie 818,12 eur. Z tejto sumy súd prvej
inštancie žalobe žalobcu vyhovel v časti o zaplatenie 726,59 eur (88%), čo predstavuje na jednej strane

úspech žalobcu a na druhej strane neúspech žalovanej. V časti o zaplatenie 91,53 eur (12%) súd žalobu
žalobcu zamietol, čo predstavuje neúspech žalobcu a úspech žalovanej. Z uvedeného vyplýva, že v
konečnom dôsledku bola v konaní úspešnejšia žalovaná, ktorej by patrila náhrada trov konania po
odpočítaní jej neúspechu v konaní od jej úspechu v konaní, t. j. v rozsahu 76% z trov konania, na ktoré by
mala žalovaná nárok pri plnom úspechu. Žalovanej preukázateľne v konaní žiadne účelne vynaložené

výdavky ako trovy konania nevznikli, preto jej súd prvej inštancie náhradu trov konania nepriznal.

15. Proti tomuto rozsudku, a to proti výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a v súvisiacom
výroku o trovách konania, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca.V odvolaní namietal
nesprávne právne posúdenie veci. Poukázal na zmluvu o združenej dodávke plynu, na ustanovenie čl.

III bod 4 a čl. I bod 5 Obchodných podmienok a uviedol, že neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú OP
schválené URSO, ktoré podrobnejšie upravujú vzájomne vzťahy medzi dodávateľom a odberateľom, a
cenníkdodávateľavplatnomznení,zverejnenenawebovomsídledodávateľawww.spp.sk.Zaktuálnych
cenníkov, ktoré boli žalovanej predložené, a ktoré sú zverejnené na webovej adrese žalobcu, boli
žalovanej vyfakturované poplatky za vystavenie upomienok z dôvodu neplnenia si svojich povinností.

Predmetné poplatky majú sankčnú a zároveň preventívnu funkciu, aby bol žalovaný nútený dodržiavať
svoje platobné povinnosti. Z tohto pohľadu potom nemožno súhlasiť s názorom súdu prvej inštancie,
že za dané poplatky neboli žalovanej poskytované žiadne služby, keďže ako už bolo uvedené, ide
o poplatky sankčnej a preventívnej povahy. Je však možné konštatovať, že výška poplatku pokrýva
náklady, ktoré sú s vyhotovením a zaslaním upomienky spojené, a teda výška poplatku je primeraná

aj reálne vzniknutým nákladom spojeným s vyhotovením upomienky (papier, tlač, poštovné, práca).
Poplatok za upomienku by si žalobca neuplatnil, keby zo strany žalovanej došlo k riadnemu plneniu
svojich povinností. Pokiaľ by žalobca žalovanú nevyzýval a neupozorňoval na existenciu nedoplatkov,
mohol by si uplatňovať svoj nárok rovno súdnou cestou, čo nemožno považovať za hospodárne a
efektívne riešenie. Rovnako však nemožno súhlasiť s tým, aby náklady vzniknutému s vykonaním

úkonov v dôsledku neplnenia povinností žalovanou boli pričítané na ťarchu žalobcu.

16. Rovnako pokiaľ ide o poplatok v sume 78,53 eur, tento bol fakturovaný v súlade s platným
cenníkom a ustanoveniami Obchodných podmienok. Suma 78,53 eur bola žalovanej vyfakturovaná za
zabezpečeniefyzickéhoprerušeniadodávkyplynuztituluneoprávnenéhoodber,očombolsúduzaslaný

aj zápis zo dňa 13.10.2015. Predmetná faktúra predstavuje refakturáciu poplatku, ktorý uhrádza žalobca
spoločnosti SPP - distribúcia, a.s. za objednanú službu, a to realizáciu prerušenia dodávky neplatiča,
pričom vzhľadom na neplnenie povinností žalovanou žalobca nevidí dôvod, aby mal sám znášať tento
poplatok, resp. náklad. Žalobca rovnako zastáva názor, že výška poplatku nie je neprimeraná vo vzťahuk vykonanému úkonu, keďže okrem nákladov na vykonanie samotného prerušenia, je v nej zahrnutá
aj mzda zamestnancov, ktorí danú službu vykonajú, cestovné náklady a v neposlednom rade plní aj
preventívnu a následne sankčnú funkciu, aby si odberatelia plynu plnili svoje povinnosti, ktoré boli v

danom prípade preukázateľne porušené. Žalobca zastáva názor, že súd svojím postupom poskytuje
neprimeranú ochranu spotrebiteľovi, ktorý si však nesporne neplní svoje povinnosti, čím nezabezpečuje
vznik rovnováhy medzi žalobcom ako silnejšou stranou a slabším spotrebiteľom, ale práve naopak,
kontraproduktívne zabezpečuje výsadnejšie postavenie spotrebiteľovi - neplatičovi, a tým schvaľuje
jeho nezodpovedný prístup k (ne)plneniu jeho povinností. Predmetné poplatky sú v primeranej výške

k vykonaným úkonom, teda v danom prípade nemožno súhlasiť s názorom súdu prvej inštancie, že
predmetné poplatky spôsobujú značnú nerovnováhu právach a povinnostiach medzi dodávateľom a
spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa, ktorá v konečnom dôsledku nebola súdom prvej inštancie ani
nijakým spôsobom zdôvodnená.

17. Nazákladeuvedenéhožalobcažiadal,abyodvolacísúdrozsudokvnapadnutomrozsahupreskúmal

a v zmysle ustanovenia § 388 CSP ho zmenil tak, že žalobcovi prizná uplatnený nárok v celom rozsahu,
resp. v zmysle ustanovenia § 389 ods. I Civilného sporového poriadku ho zrušil a vrátil vec súdu pnej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň si žalobca vyčíslil trovy odvolacieho konania
do výšky 46,3 eur a trovy právneho zastúpenia odvolacieho konania vo výške 30,53 eur s DPH.

18. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

19. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v jeho napadnutej časti ako aj

konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia
pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej
tabuli aj webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 08.06.2018 a dospel k záveru, že odvolanie
žalobcu nie je dôvodné.

20. Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii
práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny
právny predpis, ale ho nesprávne vyložil.

21. Oboznámením sa s obsahom spisu, ako aj odôvodnením napadnutého rozsudku odvolací súd zistil,

že súd prvej inštancie správne rozhodol, pokiaľ žalobu žalobcu nad sumu 726,59 eur spolu s ročným
úrokom z omeškania 5,05 % zo sumy 603,70 eur od 01.09.2015 do zaplatenia, s ročným úrokom z
omeškania 5,05 % zo sumy 122,89 eur od 18.12.2015 do zaplatenia zamietol.

22. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením uvedeným súdom prvej inštancie a na

doplnenie správnosti napadnutého rozhodnutia uvádza:

23. Podľa ustanovenia § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona
Slovenskejnárodnejradyč.372/1990Zb.opriestupkochvzneníneskoršíchpredpisov,každýspotrebiteľ
má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy

uzavreté podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých
charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa
Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.

24. Podľa ustanovenia § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len ,,Občiansky
zákonník“) platného a účinného v rozhodnom období, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

25. Podľa ustanovenia § 52 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní

a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.26. Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,

ktorésatýkajúhlavnéhopredmetuplneniaaprimeranosticeny,aktietozmluvnépodmienkysúvyjadrené
určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

27. Podľa ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

28. Podľa ustanovenia § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ
sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť
svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.

29. Podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom
alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

30. Odvolací súd zo spisu zistil, že žalobca a žalovaná uzatvorili dňa 29.09.2014 Zmluvu o

združenej dodávke plynu č. XXXXXXX. Táto zmluva má podobu formulára predloženého žalobcom
žalovanej, pričom žalobca pri jej uzatváraní vystupoval v postavení dodávateľa, pretože pri uzatváraní
spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti
a žalovaná je spotrebiteľom, keďže pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Z uvedeného je zrejmé, že

predmetná zmluva má povahu zmluvy spotrebiteľskej v zmysle § 52 a nasl. OZ tak, ako to správne
konštatoval súd prvej inštancie.

31. Predmetom zmluvy bol záväzok žalobcu dodať žalovanej zemný plyn a záväzok žalovanej zaplatiť
zaň kúpnu cenu.

32. Je zrejmé, že v danom prípade boli zmluvné podmienky dodávateľom vopred pripravené a nebolo
možné zo strany spotrebiteľa meniť ich obsah. Uvedené je dôvodom k tomu, aby súdnej kontrole boli
podrobené aj zmluvné dojednania majúce charakter podmienok spôsobujúcich značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Pritom by nemali byť žiadne

pochybnosti o tom, že spotrebiteľ je slabšou zmluvnou stranou, či už z dôvodu neinformovanosti alebo
vyjednávacej pozície pri pokuse dosiahnuť zmenu už vopred naformulovanej zmluvy.

33. Skutočnosť, že znenie vzorových obchodných podmienok vypracúva Úrad pre reguláciu sieťových
odvetví a tiež schvaľuje konkrétne znenie obchodných podmienok dodávateľa, nebráni prieskumu týchto

podmienok v súdnom konaní. Len súd je oprávnený vyhodnotiť, či tá ktorá zmluvná podmienka je alebo
nie je neprijateľnou v zmysle § 53 Občianskeho zákonníka.

34. Vo vzťahu k nákladom spojeným s upomienkami, zaplatenia ktorých sa žalobca domáha, odvolací
súd uvádza, že takéto náklady za upomienky nemôžu mať sankčný charakter, v opačnom prípade by

totižmalipovahutzv.skrytejzmluvnejpokuty,čojevovzťahukspotrebiteľovinečestné,netransparentné.
Podstatou týchto poplatkov je pridanie bližšie nešpecifikovaných a spotrebiteľovi nevysvetlených
nákladov, ktoré nie sú preukázané. Skutočnosti, že výška zmluvne určených poplatkov nekorešponduje
s reálnymi nákladmi, ktoré veriteľovi môžu vzniknúť v súvislosti s upomienkami nasvedčuje to, že výška
poplatkov sa líši v závislosti od toho, o ktorú upomienku v poradí ide (1. a 2. upomienka - 3 eur,

ďalšia 5 Eur, nasledujúca 10 eur Cenník externých služieb a výkonov v súvislosti s dodávkou plynu
ev. č. ESaV ). Poplatok za upomienku nemožno chápať ani ako poplatok za službu, plnenie, ktoré je
poskytované spotrebiteľovi. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozsudok Krajského súdu v
Bratislave sp.zn. 9Co/350/2012 zo dňa 22.05.2014, v ktorom krajský súd uviedol: „Odvolací súd zastáva
názor, že neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa,

ako slabšej zmluvnej strany, hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen
podmienka, ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale
aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s „ratio legis" zákonného ustanovenia, podľa ktorého
bola dojednaná (napr. úroky z omeškania nad limit podľa nar. vl. 87/1995 Z.z.). Neprijateľnou zmluvnoupodmienkou je aj podmienka, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie „ktoré mu po
materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa (tzv. teória skutočného
plnenia spomínaná najčastejšie v súvislosti s poplatkami v spotrebiteľských úverových vzťahoch).

Preto zhodne so súdom prvého stupňa za neprijateľnú považuje odvolací súd aj zmluvnú podmienku
v predmetnej právnej veci, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po
materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa (tzv. teória skutočného
plnenia spomínaná najčastejšie v súvislosti s poplatkami v spotrebiteľských úverových vzťahoch).
Poplatky za služby spojené s administratívnou agendou (poplatky za výzvy a poplatky za upomienky),

predstavujú plnenia, ktoré nie sú v záujme spotrebiteľa a konanie banky - navrhovateľa spočívajúce v
účtovaní takýchto poplatkov možno hodnotiť vo vzťahu k spotrebiteľovi (v danom prípade vo vzťahu k
odporkyni) ako poškodzujúce. Preto s poplatkami za takéto plnenia sa spája záver o ich neprijateľnosti.
Pre spotrebiteľa je vždy neprijateľné spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov a služieb dodávateľa, ktorými
spotrebiteľovi neposkytuje skutočné protiplnenie, ale naopak tieto sú poskytované (vykonávané) vo
vlastnom záujme dodávateľa.“

35. Odvolací súd sa s vyššie citovaným názorom v plnom rozsahu stotožňuje. Dojednaná výška
„nákladov“ predstavuje sankciu za nesplnenie dlhu a žalobca sa prostredníctvom takéhoto zmluvného
dojednaniasnažíobísťprípadnúpožiadavkupresnevyčísliťnákladynavymáhaniepohľadávky.Klauzula
sa tiež dostáva do rozporu s ustanovením § 54 ods. 1 v spojení s § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka,

ktoré neumožňujú priznať vyššie náklady na uplatnenie pohľadávky ako náklady skutočne vynaložené.
Keďže zmluvná podmienka, v zmysle ktorej je veriteľ oprávnený požadovať od spotrebiteľa náklady za
spracovanie, zaslanie upomienky predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle § 53 ods. 1
OZ, čo spôsobuje jej neplatnosť (§ 53 ods. 5 OZ), veriteľ nemá nárok na plnenie z takejto podmienky.

36. Vo vzťahu k poplatku za prerušenie dodávky plynu vo výške 78,53 Eur odvolací súd uvádza, že tak,
ako na to poukazoval žalobca v odvolaní, povinnosť spotrebiteľa uhradiť dodávateľovi náklady spojené
s prerušením dodávky plynu z dôvodu neplnenia povinností odberateľa je zakotvená v čl. VII. bod 5.
Obchodných podmienok.

37. Odvolací súd nespochybňuje samotnú možnosť zakotvenia povinnosti spotrebiteľa nahradiť
dodávateľovi plynu náklady, ktoré mu vznikli v súvislosti s prerušením dodávky plynu. V danom prípade
je však nutné poukázať na skutočnosť, že výška poplatku za prerušenie dodávky plynu je obsiahnutá v
„Cenníku externých služieb a výkonov súvisiacich s dodávkou plynu“ (č.l. 38).

38. V zmysle zmluvy o združenej dodávke plynu zo dňa 29.09.2014 neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú
„Obchodné podmienky poskytovania univerzálnej služby pre odberateľov plynu v domácnosti“ (ďalej len
OP) a „Cenník plynu pre odberateľov kategórie domácnosť“, ktoré sú zverejnené na internetovej stránke
dodávateľa www.spp.sk .

39. Podľa čl. III. bod 4. Obchodných podmienok, neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú OP schválené
ÚRSO, ktoré podrobnejšie upravujú vzájomné vzťahy medzi dodávateľom a odberateľom, cenník
dodávateľa v platnom znení a cenník externých služieb a výkonov, zverejnené na webovom sídle
dodávateľa www.spp.sk .

40. Je zrejmé, že inkorporačná doložka, v zmysle ktorej má neoddeliteľnú súčasť zmluvy tvoriť aj
„Cenník externých služieb“ nie je zakotvená v základnom zmluvnom dokumente, na ktorý zmluvné
strany pripájajú svoj podpis, ale táto je obsiahnutá až v Obchodných podmienkach, teda v dokumente,
ktorý samotný bol do zmluvy už len inkorporovaný. Nemožno mať pochybnosti o tom, že takýto
postup dodávateľa je voči spotrebiteľovi nekorektný a inkorporovanie cenníka externých služieb

do zmluvy je netransparentné. Práve odkazy v rôznych listinách robia zmluvu pre spotrebiteľa
nezrozumiteľnou, neprehľadnou. Takéto dojednania spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, keďže takéto odkazy na niekoľko listín
obsiahnuté vo viacerých dokumentoch značne sťažujú orientáciu v zmluvných dojednaniach bežnému
spotrebiteľovi. Spotrebiteľ takýmto spôsobom stráca na ochrane, dojednania o závažných právach

a povinnostiach nie sú dostatočne transparentné, dôležité dojednania sú odsunuté do všeobecných
podmienok a iných dokumentov. Požiadavka transparentnosti zmluvných podmienok nemôže byť
obmedzená len na ich zrozumiteľnosť z formálneho a gramatického hľadiska. Pri vyhodnocovaní
zmluvných podmienok z hľadiska ich ne/prijateľnosti je potrebné okrem znenia a koncepcie samotnejzmluvnej podmienky prihliadať tiež na všetky okolnosti prípadu, vrátane spôsobu kontrahovania. Nie
je zrejmé, čo dodávateľovi v danom prípade bránilo uviesť inkorporačnú doložku týkajúcu sa cenníka
externých služieb už priamo v zmluve tak, ako to učinil vo vzťahu k OP a cenníku plynu.

41. Z vyššie uvedeného vyplýva správny právny záver súdu prvej inštancie, že nie je splnený
zákonný predpoklad platného dojednania poplatku za prerušenie dodávky zemného plynu a poplatku
za upomienky ako zmluvnej pokuty, pretože nie je zachovaná ich písomná forma, čo má za následok
ich absolútnu neplatnosť v zmysle ustanovenia § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Dojednanie o

inkorporácii Cenníka externých služieb obsiahnuté v Obchodných podmienkach je neplatné s poukazom
na ustanovenie § 53 ods. 1 v spojení s ustanovením § 53 ods. 5 OZ. Keďže inkorporačná doložka je
neplatná, nemôže byť platné ani dojednanie o výške poplatku za prerušenie dodávky plynu obsiahnuté
v cenníku externých služieb, nakoľko tento sa na základe neplatnej inkorporačnej doložky ani nestal
súčasťou zmluvy. Žalobca v konaní ani nepreukázal, že v súvislosti s prerušením dodávky plynu mu
vznikli nejaké náklady, že uhradil prevádzkovateľovi distribučnej siete určitú sumu za toto prerušenie.

Nárok na zaplatenie sumy 78,53 eur s príslušenstvom mu preto voči žalovanej nemožno priznať.

42. Správnemu výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti zodpovedá aj správny výrok o trovách
konania.

43. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v zamietavom výroku a v súvisiacom výroku o
trovách konania podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku ako vecne správny
potvrdil.

44. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté postupom podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s §

255 ods. 1 CSP tak, že stranám sporu nebol priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania. V
odvolacom konaní bola úspešná žalovaná, ktorej však zo spisu žiadne preukázateľné trovy odvolacieho
konania nevyplývajú. V odvolacom konaní neúspešnému žalobcovi nemohol byť priznaný nárok na
náhradu trov odvolacieho konania. Odvolací súd preto vyslovil, že stranám sporu nárok na náhradu trov
odvolacieho konania nepriznáva. Správnosť takého rozhodnutia vyplýva aj z rozhodnutia NS SR sp. zn.

6Cdo/544/2015.

45. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP).