Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. júl 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/149/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1717208084
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Krajčo
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1717208084.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Krajča a členiek senátu
JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Moniky Holickej v právnej veci navrhovateľa: O. Q., T. B. Č.. XX, E.,
zastúpeného: JUDr. Romanom Klimekom, advokátom, so sídlom AK Radničné námestie č. 5., Pezinok
proti odporcovi: D. Q., T. B. Č.. X, E., adresa na doručovanie: C. XXX/X, E., zastúpenému JUDr. Alžbetou
Darinou Michalkovou, advokátkou so sídlom Škultétyho 1, Bratislava, o nariadenie neodkladného

opatrenia, na odvolanie odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Pezinok, zo dňa 04. januára 2018,
č. k. 6C 66/2017-54, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia zamieta.
Žalovaný má nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením nariadil súd prvej inštancie neodkladné opatrenie, ktorým odporcovi zakázal
vstup do nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, vedenom na Okresnom úrade H., katastrálny odbor,
Z. H., Z. E., P. Ú.W. E., parc. registra C, č. XXXX/XX o výmere 32 m2, p. č. 74 m2, druh pozemku
záhrady, p. č. XXXX/X o výmere 173 m2, druh zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXXX/X o výmere
120 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, stavba so súp. č. XXXX, postavená na parc. č.
XXXX/X, a to až do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Pezinok pod

sp. zn. 9C 44/2017. Navrhovateľovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%. Poukázal na to, že
navrhovateľ návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že je vlastníkom predmetných
nehnuteľností, ktoré nadobudol v podiele 1/2 dedením po matke a druhý spoluvlastnícky podiel 1/2 na
základedarovacejzmluvyazmluvyozriadenívecnéhobremenazodňa17.06.2015,pričompredmetom
vecného bremena je právo odporcu doživotne nehnuteľnosť užívať ako celok a poskytnutie opatery
a pomoci počas choroby a nevládnosti. Spolužitie strán bolo spočiatku pokojné, navrhovateľ začal

nehnuteľnosti postupne rekonštruovať v auguste roku 2014, spočiatku za podpory odporcu, ale od júna
2016 začal rekonštrukcii nehnuteľností brániť, nedovolil mu uskladniť materiál na zateplenie, odmietal
uvoľniť garáž, verbálne a vulgárne napádal jeho aj členov jeho rodiny. Napokon ho fyzicky napadol, začal
ho škrtiť a napľul mu do tváre, bránil mu v užívaní nehnuteľnosti tým, že pozamykal obývacie miestnosti a
odmietal ich odomknúť, do nehnuteľnosti sa dostal až za asistencie polície a na ochranu svojho majetku
bol nútený vymeniť zámky a nové kľúče odporcovi odovzdal. Odporca sa začal domáhať vrátenia daru,

vzájomné vzťahy sa zhoršili a viackrát bola privolaná hliadka polície a u navrhovateľa a členov
jeho rodiny vzrástli obavy o ich život a zdravie. Odporca bol uznaný vinným zo spáchania priestupku voči
občianskemu spolunažívaniu Rozhodnutím OÚ Pezinok sp. zn. OÚ-PK-OVVS-2016/10402/Pr.64/2017
a dňa 18. 12. 2016 odporca založil v dome niekoľko ohnísk, dom bol zvnútra vyhoretý, zariadenie domu
bolorozbitéazničené.Odporcabolobvinenýzospáchaniatrestnéhočinuvšeobecnéhoohrozeniapodľa
§ 284 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona a bol umiestnený na psychiatrické oddelenie Nemocnice P.

Pinela. Trestné stíhanie bolo nakoniec zastavené z dôvodu, že v čase činu nebol odporca
pre nepríčetnosť trestne zodpovedný. Z predložených listinných dôkazov prvoinštančný súd zistil, ženavrhovateľ je výlučným vlastníkom predmetných nehnuteľností a odporca je osobou oprávnenou z
vecného bremena zapísaného na A. Č.. XXXX, v časti C: Ťarchy, spočívajúceho v práve doživotného
užívania nehnuteľnosti. Darovacou zmluvou uzavretou medzi stranami dňa 17. 06. 2015 sa navrhovateľ

v článku II., ods. 2 zaviazal poskytovať odporcovi pomoc a opateru v čase choroby a nevládnosti.
Navrhovateľpredložilpotvrdeniaopodanítrestnéhooznámenianaodporcuvdňoch 26.08.2016,
30. 09. 2016, 10. 10. 2016, 31. 10. 2016, 07. 11. 2016, 16. 12. 2016, 19. 01. 2017. Uznesením ORPZ v
Pezinku zo dňa 19. 12. 2016, ČVS: ORP-505/1-VYS-PK-2016 bolo začaté trestné stíhanie odporcu ako
obvineného zo zločinu všeobecného ohrozenia podľa § 284 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona, pričom

Okresná prokuratúra Pezinok dňa 16. 06. 2017 uznesením č. Pv 786/16/1107-26 zastavila
trestné stíhanie odporcu pre trestný čin všeobecného ohrozenia z dôvodu, že v čase činu nebol obvinený
pre nepríčetnosť trestne zodpovedný. V odôvodnení rozhodnutia je konštatované že od 19.12.2016 až
do vypracovania znaleckého posudku sa povinný podroboval ústavnej liečbe. Znalec bol vypočutý dňa
05. 05. 2017, kedy konštatoval, že po absolvovaní psychiatrickej liečby nie je odporca pre spoločnosť
nebezpečný. Rozhodnutím Okresného úradu Pezinok č. OÚ-Pk-VVS/2016/10102/Pr.64/2017 zo dňa

31. 08. 2017 bol odporca uznaný vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu
podľa § 49 ods. 1 písm. e/ Zákona o priestupkoch. Návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia posúdil podľa ust. § 324 ods. 1, 2, 3, § 325 ods. 1, 2, § 326 ods. 1, 2, § 327
C. s. p. a dospel k záveru, že bolo preukázané, že odporca sa v čase od augusta 2016 do decembra
2016 dopúšťal konania, ktoré vyústilo k rozhodnutiu o vine z priestupku proti občianskemu

spolunažívaniu a vzneseniu obvinenia pre trestný čin všeobecného ohrozenia, pričom trestné konanie
bolo zastavené pre nepríčetnosť odporcu v čase spáchania činu, teda 18. 12. 2016. Počas trestného
konania, vedeného proti odporcovi, bol skúmaný jeho duševný stav a znalkyňou bolo konštatované, že v
čase spáchania činu trpel začínajúcou poruchou osobnosti s hlboko depresívnou reakciou na konfliktnú
stresovú situáciu, v takomto stave bol potenciálne pre spoločnosť nebezpečný, avšak po absolvovaní

intenzívnej psychiatrickej liečby bol prepustený v stave, v ktorom pre spoločnosť nebezpečný nie je.
Poukázal na to, že nie je zrejmé, kde v súčasnosti odporca býva, keďže podľa uznesenia Okresnej
prokuratúry Pezinok zo dňa 13. 05. 2017 v čase od 04. 04. 2017 minimálne do 23. 05. 2017 mu
navrhovateľ bránil vo vstupe do nehnuteľnosti, čo písomne navrhovateľ potvrdil aj vo svojom vyjadrení
k vzneseniu obvinenia. Dospel preto k záveru, že sú splnené predpoklady na nariadenie neodkladného

opatrenia, keď navrhovateľ preukázal, že sa odporca dopustil konania, ktoré vykazovalo vysokú mieru
nebezpečnosti a hoci je momentálne pod psychiatrickou liečbou, ktorá by mala byť garantom
jeho bezpečného správania, obava tu stále pretrváva. Poukázal na to, že hodnoty ako život a
zdravie sú nadradené právu na užívanie nehnuteľnosti, najmä vzhľadom na neodvratné následky, ktoré
by malo dokonané konanie odporcu.

2. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote odporca, ktorý žiadal napadnuté
uznesenie súdu prvej inštancie zmeniť, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť a
priznať mu náhradu trov konania v rozsahu 100%. Namietal, že súd prvej inštancie bez objektívneho
preskúmania prijal argumenty navrhovateľa, následne dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a
vec nesprávne právne posúdil. Poprel, že navrhovateľ začal nehnuteľnosť rekonštruovať v auguste

roku 2014, pretože v tom čase patrili nehnuteľnosti ešte jemu a jeho manželke, ktorá zomrela dňa
06. 07. 2014 a dedičské konanie, v rámci ktorého sa v prospech navrhovateľa vzdal jeho dedičského
podielu, sa uskutočnilo v roku 2015. Následne darovacou zmluvou zo dňa 17. 06. 2015
daroval polovicu nehnuteľnosti navrhovateľovi a problémy s navrhovateľom začali v auguste 2015, keď
po návrate z liečenia našiel rozbité záchody na prízemí aj na poschodí rodinného domu, pričom syn

mu pred odchodom na liečenie nepovedal, že chce robiť nejaké úpravy v dome, mal len zatepľovať
zadnú časť rodinného domu, s čím on súhlasil. Následne navrhovateľ na dome vymenil okná a v apríli
2016, počas jeho pobytu na liečení, bez jeho súhlasu rozbil kúpeľňu, ktorú užíval, vyhodil vaňu, ktorú
potreboval na kúpeľ dlhodobo chorej nohy, čím mu znemožňoval riadne užívanie nehnuteľnosti, a preto
ho vyzval listom zo dňa 16.06.2016, aby nezasahoval do priestorov, ktoré užíva. Koncom augusta 2016

mu však navrhovateľ povedal, že príde na rad obývačka a kuchyňa na prízemí, ktoré podľa dohody
s navrhovateľom mal právo užívať, a preto sa musí z týchto priestorov vysťahovať do 15.09.2016.
Zopakoval navrhovateľovi, že nesúhlasí s prestavbou týchto priestorov a z obavy, že ho navrhovateľ
vysťahuje, uzamkol dvere na obývačke, kuchyni a spálni, avšak po ďalšom návrate z liečenia našiel
dvere otvorené, a preto vymenil zámky, aby si zabezpečil vchod do týchto priestorov. Navrhovateľ

dňa 16. 09. 2016 lopatou rozbil sklá na dverách obývačky, ktorý incident nahlásil na polícii a musel
si aj zavolať pohotovosť, ktorá ho odviezla do nemocnice, pretože mal vysoký krvný tlak a po podaní
infúzie ho sanitka odviezla domov. Nie je pravda, že by navrhovateľa fyzicky napadol, začal ho škrtiť
a napľul mu do tváre, ale je pravda, že navrhovateľ podal na neho dňa 19. 08. 2016 oznámenie onarušení občianskeho spolužitia, na základe ktorého bol po prešetrení uznaný vinným zo spáchania
priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. e/ Zákona o priestupkoch, ktorého
sa mal dopustiť tým spôsobom, že mu bránil vo vstupe do obývacej izby rodinného domu, pričom ho

mal odtláčať rukami, avšak tvrdenia navrhovateľa o škrtení, o pľuvaní, alebo ohrozovaní na živote a
majetku, sa nepreukázali a tieto skutočnosti v rozhodnutí, ktorým mu bola uložená pokuta 15 eur, nie sú
uvedené. Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľ skresľuje skutočnosti vo svoj prospech. Nie je pravda,
že by navrhovateľovi bránil v užívaní a nakladaní s jeho vlastníctvom, navrhovateľa ani jeho rodinu
neohrozoval na živote, ani na zdraví, len trval na tom, aby konal v súlade so zmluvou o zriadení vecného

bremena,ktorousisámobmedzilsvojevlastníckeprávo.Navrhovateľvystupňovalsvojehrubésprávanie
voči nemu, v decembri 2016, kedy po návrate domov zistil, že v garáži sú nanosené jeho
osobné veci, oblečenie, posteľná bielizeň, stoličky, stôl, skriňa a sklo zo sekretára, ktoré pred odchodom
boli v obývačke, na druhý deň s pomocou kamarátov nasťahoval veci späť do obývacej izby a o pár dní
prišiel navrhovateľ aj s manželkou, vzal kladivo a začal rozbíjať stôl aj stoličky. Povedal mu, že pôjde do
pivnice alebo preč z domu. Dňa 17.12.2016 mu navrhovateľ s manželkou začali vyhadzovať

šaty zo skrine, vulgárne mu nadávali, vyhrážali sa, že ak nedá z domu preč jeho psa, tak ho na druhý deň
zabijú, pretože v darovacej zmluve a v zmluve o zriadení vecného bremena nie je uvedené, že
môže mať v dome aj psa a kričali, že si do domu nesmie nikoho pozvať na návštevu, že každého vyhodia.
Uviedol,žebolnakoncisosvojimisilami,nechápalakosamôžesyn,ktorémudarovalpolovicurodinného
domu, takto k nemu správal pár dní pred vianočnými sviatkami, mal vysoký krvný tlak, zobral

si lieky, po ktorých sa však cítil ešte horšie, bol bezradný a nechcel takto žiť ďalej, zo zúfalstva rozlial
v pivnici benzín a naftu a na schody položil tri sviečky, ktoré spolu s benzínom zapálil. Následne odišiel
z domu, chcel skončiť so svojím životom, avšak 19. decembra dobrovoľne išiel na políciu a vypovedal k
týmto skutočnostiam. Od 20.12. do 04.04. 2017 bol hospitalizovaný v psychiatrickej nemocnici Philippa
Pinella v Pezinku. Po prepustení z nemocnice išiel do rodinného domu, v ktorom má právo

doživotného užívania a zistil, že sa do domu nemôže dostať, pretože navrhovateľ vymenil na rodinnom
dome zámok a nový kľúč mu nedal. Podal preto na súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia,
ktorým žiadal, aby mu navrhovateľ sprístupnil vstup do predmetného rodinného domu a odovzdal mu
kľúče od domu, ktorému návrhu vyhovel Okresný súd Pezinok uznesením zo dňa 18. 05. 2017. Proti
uzneseniu súdu prvej inštancie podal navrhovateľ odvolanie, v ktorom uviedol všetky skutočnosti, ktoré

uviedol aj v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v tomto konaní, t. j. aj to, že bol obvinený zo
spáchania trestného činu všeobecného ohrozenia a napriek týmto tvrdeniam Krajský súd v Bratislave
uznesením zo dňa 26. 10. 2017 sp. zn. 6Co/288/2017 rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil. Svojím
návrhom sa navrhovateľ domáha presného opaku a argumentuje skutočnosťami, ktoré boli súdu známe
už v čase, keď rozhodol o uložení neodkladného opatrenia, na základe ktorého sa mal navrhovateľ

zdržať akéhokoľvek konania, ktorým by obmedzil právo odporcu z vecného bremena. Vzhľadom na to
nie sú podľa jeho názoru splnené zákonom stanovené dôvody pre nariadenie neodkladného opatrenia
a uznesenie súdu prvej inštancie je protizákonné a vydané v rozpore so skutkovým stavom.
3. Navrhovateľ vo svojom vyjadrení navrhol uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť
a priznať mu náhradu trov konania v celom rozsahu. Uviedol, že odporca sa proti nemu začal dopúšťať

protiprávneho konania od júna 2016 a nie, ako tvrdí, od augusta 2016, ktoré skutočnosti možno overiť
na OOPZ E., z výjazdov príslušníkov polície na adresu predmetného rodinného domu. Jeho správanie
voči odporcovi bolo tolerantné a ústretové, ale od polovice júna 2016 odporca
začal s jeho ohováraním, osočovaním, špinením jeho dobrého mena, šírením neprávd a výmyslov o
ňom u rodiny, priateľov u jeho zamestnávateľa, u susedov, u novinárov z televízie a neustále podával

na neho trestné oznámenia za ním vymyslené trestné skutky, ktoré mal voči nemu spáchať. Zotrval
na tom, že s rekonštrukciou domu začal v mesiaci august 2014 a ďalej vo svojom vyjadrení poukázal
na stretnutie členov rodiny po smrti ich matky a manželky odporcu, na ktorom bol dohodnutý postup
a spôsob dedičského vyrovnania pozostalých po smrti matky, ako aj na všetky okolnosti týkajúce sa
uzavretia rodinnej dohody. Zdôraznil, že spôsob urovnania dedičstva navrhol v záujme zachovania

rodičovského domu, aby zostal vo vlastníctve rodiny, aby odporca dožil v dome, ktorý spoločne s matkou
a s ich pomocou vybudovali, pričom neustále pripomínal, že do domu bude nutné investovať nemalé
finančné prostriedky. Ďalej poukázal na okolnosti uzavretia darovacej zmluvy aj s vecným bremenom
a na skutočnosť, že úver si vybavoval v Q. T. v máji 2015, kedy boli majiteľmi rodinného domu obe
strany a v žiadosti o hypotekárny úver uviedol účel rekonštrukcie predmetného rodinného

domu, s čím odporca súhlasil. Uviedol, že v rodinnom dome boli dlhodobo zanedbané
mnohé potrebné opravy a rekonštrukcie, WC boli v dezolátnom stave, pričom ich rekonštrukcia bola
vopred naplánovaná z ohľadu voči odporcovi v období jeho pobytu na liečení, o čom mal vedomosť
a taktiež mal odporca vopred vedomosť o rekonštrukcii kúpeľne na jar roku 2016, ktorá bola taktiež zohľaduplnosti voči odporcovi z väčšej časti realizovaná v čase jeho pobytu na liečení. Výmenu okien
a zateplenie realizoval aj na naliehanie odporcu, a to z dôvodu zatekania a zvlhnutia
steny. Pokiaľ ide o výmenu vane uviedol, že odporca sa chodil sprchovať do pivnice, keďže do vane

sa mu zo zdravotných dôvodov ťažko vstupovalo a teraz, keď je v kúpeľni osadený nový
sprchový kút, mal problém prijať túto skutočnosť. K incidentu zo dňa 16. 09. 2016 uviedol,
že výplne zo skla na oboch dverách, do obývacej miestnosti, aj do kuchyne, bol nútený rozbiť, keď v
tento deň pokračoval v práci na rekonštrukcii domu, ale tieto dvere boli uzamknuté už cca 3 týždne a
odporca nerešpektoval jeho prosby o sprístupnenie obývacej miestnosti a kuchyne a upozorňovanie

príslušníkov polície. Pri zatepľovaní potreboval premiestniť kvet v kvetináči do obývacej miestnosti, po
rozbití výplne upratal sklo v obývacej izbe, na chodbe a v kuchyni, pričom dvere do kuchyne rozbil z
rozčúlenia. Keď sa zaujímal o zdravotný stav odporcu, ktorý si privolal záchrannú službu, povedal mu, že
sa nemá starať o jeho zdravotný stav, a že od neho nič nepotrebuje, pričom záchrannú službu si zavolal
niekoľko hodín po udalosti, keď bez problémov telefonoval, dohadoval postup a nemal problém riadiť
motorové vozidlo. Uviedol, že odporca bol už v polovici júla 2016 požiadaný, aby si z obývacej miestnosti

premiestnil veci, ktoré vládze odniesť sám a ostatné veci mu prenesie, avšak odporca väčšie veci
začal preväzovať reťazami a uzamykať visiacimi zámkami, uzamykal miestnosti a tvrdil, že v obývacej
miestnosti a v kuchyni nemá navrhovateľ čo hľadať. K fotografiám, ktoré odporca uvádza ako dôkaz,
že mu zbalil jeho veci a vysťahoval, uviedol, že tieto veci boli pripravené na prenesenie do vedľajšej
miestnosti z dôvodu pokračujúcej rekonštrukcie. Uviedol, že na list odporcu zo dňa 16. 06. 2016, ktorý

obsahoval podmienky jeho pohybu po nehnuteľnosti, a že nemá na neho útočiť, reagoval listom zo dňa
25. 06. 2016, po ktorom nastalo neustále jeho fyzické a verbálne napádanie odporcom, so stúpajúcou
intenzitouanielenvočinemu,alevočicelejjehorodine.Ďalejvosvojomvyjadreníopísalpriebehudalosti
zo dňa 19.08.2016 a uviedol, že dňa 15. 09. 2016 mu odporca zaslal ďalší list, v
ktorom žiadal o vrátenie daru. V mesiacoch november a december útoky odporcu naberali maximálnu

intenzitu. Podľa jeho názoru sa ho odporca snažil svojím konaním vyprovokovať, aby na neho fyzicky
zaútočil a napadol ho, čo by mohol využiť v konaní o vrátanie daru. Odporca vykonal skutok
spočívajúci v založení niekoľko požiarov v dome, ktorý mal vopred premyslený a
naplánovaný s úmyslom poškodiť jeho majetok. O úmysle podpáliť rodinný dom rozprával odporca už
v lete v roku 2016 tete Z. H., dokúpil si niekoľko kanistrov a fliaš horľavých látok a aj zo spôsobu

vykonania tohto činu odporcom a ďalších skutočností, ktoré uviedol vo svojom vyjadrení, podľa jeho
názoru vyplýva, že tento čin vykonal úmyselne a mal ho vopred pripravený a premyslený.
Poukázal aj na ďalšie skutočnosti svedčiace o povahových vlastnostiach odporcu
a namietal, že odporca je naďalej nebezpečný pre svoje okolie, možno predpokladať jeho agresívne
chovanie, čo nie je v súlade so závermi súdnej znalkyne z odboru psychiatrie, podľa ktorej trestný čin

všeobecného ohrozenia spáchal v nepríčetnosti a pritom by mal byť momentálne pre
okolie bezpečný. Poukázal na to, že posudok vypracovala znalkyňa po 3 - mesačnom ústavnom liečení
na psychiatrii. Preto už niekoľko krát navrhoval opätovné psychiatrické vyšetrenie iným odborníkom.
Uviedol, že po niekoľkonásobnom fyzickom napadnutí jeho osoby, vyhrážaním sa jemu a jeho rodine,
kompletnom zničení zariadenia rodinného domu, podal na navrhovateľa trestné oznámenie pre prečin

neoprávneného zásahu do práva domu, avšak trestné stíhanie voči jeho osobe bolo zrušené ako
neopodstatnené a poukázal na odôvodnenie rozhodnutia, v zmysle ktorého tvrdenia, že otcovi bráni v
užívaní domu z dôvodu existencie obavy o život, zdravie jeho rodiny ako aj majetku, boli posúdené ako
relevantné, pričom ochrana uvedených záujmov (život a zdravie) je nadradená ochrane záujmu otca v
práve doživotného užívania predmetnej nehnuteľnosti.

4. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v celom rozsahu a v
medziach uplatnených odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 380 ods. 1 C. s. p.), bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C. s. p. a contrario a dospel k záveru, že odvolanie odporcu
je dôvodné.
5. Základným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je existencia potreby bezodkladnej

úpravy pomerov medzi stranami alebo obavy, že vykonanie exekúcie rozhodnutia bude ohrozené, pokiaľ
nemožno tento účel dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Pre nariadenie neodkladného opatrenia sa
tak vyžaduje hodnoverné osvedčenie základných skutočností, potrebných pre záver o dôvodnosti a
trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako i dostatočné opísanie rozhodujúcich skutočností
odôvodňujúcich nevyhnutnosť potreby neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami alebo obavu z

ohrozenia exekúcie.
6. So zreteľom na podstatu, účel a zmysel inštitútu neodkladného opatrenia nie je pre rozhodnutie o
návrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniapotrebnévykonávaťdokazovanie.Splneniepredpokladov
pre jeho nariadenie však nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení navrhovateľa, a je potrebnétieto tvrdenia aspoň spoľahlivo osvedčiť, a to aspoň do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť
presvedčenie o ich pravdivosti a hodnovernosti; keď pri nariaďovaní neodkladného
opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení.

7. V prejednávanej veci je nesporné, že navrhovateľ je výlučným vlastníkom predmetných nehnuteľností
a odporca má k týmto nehnuteľnostiam zriadené vecné bremeno spočívajúce v jeho práve ich
doživotného užívania. Napriek uvedenému zriadenému vecnému bremenu v prospech odporcu sa
navrhovateľ domáha návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia s poukazom na ust. § 325
ods. 2, písm. d/ C. s. p. proti odporcovi uloženia zákazu vstupu do predmetných nehnuteľností z

dôvodu, že svojím konaním a správaním ohrozuje jeho život a zdravie, a tiež členov jeho rodiny
a susedov. Predloženými listinnými dôkazmi, najmä uznesením ORPZ v Pezinku zo dňa 19. 12.
2016, ČVS:ORP-505/1-VYS-PK-2016, ktorým bolo začaté trestné stíhanie odporcu ako obvineného za
zločin všeobecného ohrozenia podľa § 284 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona, osvedčil navrhovateľ
aj podľa názoru odvolacieho súdu, že odporca sa dopustil konania, ktoré vykazovalo vysokú mieru
nebezpečnosti, keď dňa 18. 12. 2016 v rodinnom dome spôsobil požiar. Nestotožnil sa však so

záverom súdu prvej inštancie, že napriek absolvovaniu psychiatrickej liečby odporcom naďalej pretrváva
obava z jeho nebezpečného správania sa, odôvodňujúca potrebu neodkladnej úpravy pomerov strán
navrhnutým neodkladným opatrením. Z predložených listinných dôkazov vyplýva, že príčinou výrazného
zhoršenia vzťahov medzi stranami a vzniku konfliktných situácii je realizácia
rozsiahlej rekonštrukcie predmetných nehnuteľností navrhovateľom, na vykonanie ktorej je navrhovateľ

ako vlastník nehnuteľnosti oprávnený, avšak pri jej realizácii je povinný rešpektovať právo odporcu na
doživotné užívanie týchto nehnuteľností vyplývajúce mu zo zriadeného vecného bremena. Navrhovateľ
všakbránilodporcovivužívanínehnuteľnosti,ktorúskutočnosťodporcaosvedčilpredloženímuznesenia
Krajského súdu v Bratislave č. k. 6Co288/2017-109 zo dňa 26. 10. 2017, ktorým
odvolací súd potvrdil uznesenie Okresného súdu Pezinok č. k. 4C/21/2017-28 z 18. 05. 2017, ktorým

nariadením neodkladného opatrenia uložil navrhovateľovi v tomto konaní, ako žalovanému povinnosť
zdržať sa akéhokoľvek konania, ktorým by obmedzil právo odporcu v tomto konaní, ako žalobcu z
vecného bremena a zároveň povinnosť znášať výkon práva odporcu v tomto konaní,
ako žalobcu z vecného bremena spočívajúceho v jeho práve doživotne užívať predmetné nehnuteľnosti
a za tým účelom mu odovzdať kľúče od rodinného domu, pričom súd prvej inštancie v odôvodnení

rozhodnutia konštatoval, že žalovaný (t. j. navrhovateľ v tomto konaní) najneskôr od 20. 08.
2015bránilžalobcovi(t.j.odporcovivtomtokonaní)akoosobeoprávnenejzvecnéhobremena,vužívaní
rodinnéhodomuvýmenouzámku,akoajvysťahovanímjehovecí.Odvolacísúdpritomsvojimuznesením
zo dňa 26. 10. 2017, č. k. 6Co288/2017-109, uznesenie súdu prvej inštancie, ktorým bolo nariadené
neodkladné opatrenie, potvrdil, a to napriek tomu, že žalovaný, t. j. navrhovateľ v tomto konaní, bránil

žalobcovi, t. j. odporcovi v tomto konaní, v užívaní domu z dôvodu obavy o život, zdravie jeho rodiny
ako aj majetku, a to s poukazom na vulgárne a agresívne správanie sa žalobcu (odporcu), fyzický
útok na osobu žalovaného (navrhovateľa), kedy ho začal škrtiť a opľul ho do tváre, ďalej s poukazom na
to, že žalobca (odporca) bol uznaný vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu
a založil požiar v rodinnom dome, v dôsledku čoho bol žalobca (odporca) umiestnený na psychiatrické

oddelenie Pinellovej nemocnice v Pezinku. V odôvodnení rozhodnutia odvolací súd poukázal na to,
že riešenie vzájomných konfliktov nie je možné bránením žalobcovi (odporcovi) vo výkone jeho práva
zodpovedajúcemu vecnému bremenu, a pokiaľ žalovaný (navrhovateľ) má skutočne za to, že správanie
žalobcu (odporcu) ohrozuje životy a zdravie jeho i jeho rodiny, mohol sa ochrany svojich práv domáhať
napr. postupom podľa § 325 ods. 2 písm. e/, f/ C. s. p., a nie svojvoľným zamedzením prístupu žalobcovi

(odporcovi k dotknutej nehnuteľnosti).

8. Odvolací súd zároveň považuje za potrebné poukázať na to, že navrhovateľ návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia v tomto konaní odôvodnil tými istými skutočnosťami, ktoré uviedol aj v konaní,
v ktorom mu bola nariadením neodkladného opatrenia uložená povinnosť zdržať sa akéhokoľvek

konania, ktorým by obmedzil právo žalobcu (odporcu) z vecného bremena a povinnosť
znášať výkon práva žalobcu (odporcu) z vecného bremena spočívajúceho v práve žalobcu (odporcu)
doživotne užívať predmetné nehnuteľnosti. Žiadne iné skutočnosti; ku ktorým by došlo po nariadení
uvedeného neodkladného opatrenia, týkajúce sa takého správania odporcu, ktoré by vzhľadom na mieru
nebezpečnosti osvedčovali aj po absolvovaní intenzívnej psychiatrickej liečby odporcom, existenciu,

resp. pretrvávanie, obavy z ohrozenia života, ochrana zdravia alebo majetku navrhovateľa a jeho rodiny
správaním odporcu v čase rozhodovania súdu prvej inštancie a odôvodňovali nariadenie navrhovateľom
navrhnutého neodkladného opatrenia, v tomto konaní netvrdil.9. Pri posudzovaní existencie objektívnej obavy z ohrozenia života, zdravia a majetku navrhovateľa
a jeho rodiny konaním a správaním sa odporcu, v čase rozhodujúcom pre vydanie neodkladného
opatrenia, ktorým je v zmysle § 329 ods. 2 C. s. p. stav v čase vydania uznesenia súdu prvej

inštancie, nemožno vychádzať len zo samotnej skutočnosti, že odporca sa dňa 18.12.2016 spôsobením
požiaru v rodinnom dome dopustil konania vykazujúceho vysokú mieru nebezpečnosti, no je nevyhnutné
prihliadnuť aj na závery znaleckého dokazovania, z ktorých vyplýva, že v čase spáchania činu síce
odporca trpel začínajúcou poruchou osobnosti s hlbokou depresívnou reakciou na konfliktnú stresovú
situáciu a v takomto stave bol potenciálne pre spoločnosť nebezpečný, avšak následne

absolvoval intenzívnu psychiatrickú liečbu, z ktorej bol; podľa odborného posúdenia znalca; prepustený
v takom stave, že (už) pre spoločnosť nebezpečný nie je.
10.Vzhľadomnato,žekspôsobeniupožiaruvrodinnomdomeodporcomdošlodňa 18.12.2016,
t.j. rok pred podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľom v súvislosti s
konfliktmi, ku ktorým medzi stranami dochádzalo pri realizácii rozsiahlej realizácie rekonštrukcie
rodinného domu a bránením odporcovi vo výkone práva z vecného bremena

spočívajúceho v doživotnom užívaní nehnuteľnosti, ako aj vzhľadom na následné podrobenie sa
intenzívnej psychiatrickej liečbe ústavnou formou odporcu a jeho stav po prepustení, v ktorom podľa
záveru znalca nie je pre spoločnosť nebezpečný, a taktiež vzhľadom na existenciu zriadeného vecného
bremena v prospech žalobcu a právoplatným rozhodnutím nariadené neodkladné opatrenie ukladajúce
navrhovateľovi povinnosť držať sa akéhokoľvek konania, ktorým by obmedzil právo žalobcu z vecného

bremena a povinnosti znášať výkon práva odporcu z vecného bremena, za stavu, keď ani navrhovateľ
v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neuviedol žiadne iné konkrétne správanie sa odporcu,
ohrozujúceživot,zdraviealebomajetoknavrhovateľaajehorodiny,dospelodvolacísúd kzáveru,
že nemožno; v čase vydania napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie; považovať za osvedčenú
spôsobom dostatočným pre účely nariadenia neodkladného opatrenia existenciu objektívnej potreby

bezodkladnej úpravy pomerov strán navrhnutým neodkladným opatrením. Na ďalšie navrhovateľom
tvrdené okolnosti týkajúce sa rodinných vzťahov v čase úmrtia jeho matky, dohody o postupe a spôsobe
dedičského vyrovnania dedičov, ďalej týkajúce sa okolností uzavretia predmetnej darovacej zmluvy a
zmluvy o zriadení vecného bremena medzi navrhovateľom a odporcom, ako aj povahových vlastností
odporcu, na ktoré poukázal navrhovateľ vo svojom odvolaní, nemožno prihliadať, keď všetky tieto

skutočnosti boli navrhovateľovi známe už v čase priatia daru od odporcu a zriadení vecného bremena.
Taktiež ďalšie konflikty, na ktoré poukázal navrhovateľ vo svojom vyjadrení, neodôvodňujú uloženie
odporcovi ako osobe oprávnenej z vecného bremena, zákaz vstupu do nehnuteľnosti.
11. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 388
C. s. p. zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

12.Onáhradetrovkonaniarozhodolpodľa§396ods.2vspojenís§255ods.1C.s.p.tak,žeodporcovi,
ktorý mal úspech v konaní, priznal náhradu trov konania v celom rozsahu.
13. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval
ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v
plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už
prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca

alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je
prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§
421 ods. 2 C.s.p.).Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok
odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok

minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo
pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen
a)ab).Naurčenievýškyminimálnejmzdyvprípadochuvedenýchvodseku1jerozhodujúcideňpodania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom
fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická

osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa,aleboakjedovolateľvsporoch sochranouslabšejstranypodľadruhejhlavytretejčastitohto
zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou
na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo
odborovouorganizáciouaakichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekoná,mávysokoškolsképrávnické

vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).