Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 18. január 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/424/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6613202677
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Deáková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6613202677.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvBanskejBystrici,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.Renáty

Deákovej a sudcov JUDr. Jany Haluškovej a JUDr. Jozefa Zlochu ako členov senátu, v spore žalobcu
KRUK International, s.r.o., so sídlom Šafránkova 1238/1, Praha 13, Česká republika, IČO: 247 85 199,
zastúpená Advokátska kancelária Gallo, s.r.o., so sídlom v Martine, Jilemnického 4012/30, 036 01, IČO:
36 715 352, proti žalovanému S. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom v C., B. I. X, XXX XX, zastúpeného
JUDr. Elenou Matulovou, advokátkou so sídlom Advokátskej kancelárie v Poltári, Železničná 7, 987
01 (Centrum právnej pomoci), o zaplatenie 6.432,66,-Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Lučenec č.k. 7C/70/2014-102 zo dňa 14.11.2014, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.

II. Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol žalobu (prvý výrok) a o trovách rozhodol
tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania (druhý výrok).
Z jeho dôvodov vyplýva, že právny predchodca žalobcu so žalovaným uzatvorili dňa 18.06.2008 úverovú
zmluvu č. 582002690, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 7.729,70 Eur (232.865,-Sk -
č.l. 12 a nasl.) na kúpu motorového vozidla. Celkový úver vo výške 16.681,94 Eur sa žalovaný zaviazal

splácaťpo231,70Eur(5.141,92Sk)v72splátkach.Žalovanýzaplatilibajednusplátku-dňa25.07.2008,
preto právny predchodca žalobcu v rámci výkonu dohodnutého záložného práva dňa 13.11.2008
predmetné motorové vozidlo predal za kúpnu cenu 4.381,60 Eur, ktorá bola započítaná proti pohľadávke
žalovaného. V zmluve dohodnuté poistenie sa vzťahovalo len na prípad trvalej invalidity a pracovnej
neschopnosti žalovaného. Následne právny predchodca žalobcu odstúpil od zmluvy (17.11.2008);
odstúpenie bolo žalovanému doručené 24.11.2008 (č.l. 100, 101). Právny predchodca žalobcu dňa
29.11.2011 postúpil pohľadávku voči žalovanému (č.l. 10 a nasl.) na žalobcu.

Vychádzajúc z ustanovení §497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej aj „ObZ), §5b zákona
č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, §48 ods. 2, §52 ods. 1, §53 ods. 1, §451 ods. 2, §457,
§100 ods. 1, §107 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“) súd prvej
inštancie uzavrel, že v prejednávanom spore ide o spotrebiteľský vzťah v súlade s §52 ods. 1 OZ, preto
je potrebné posudzovať oslabenie práva žalovaného z hľadiska §5b zákona č. 250/2007 Z.z.. Dňom
nasledujúcim po doručení odstúpenia od zmluvy dňa 24.11.2008 žalovanému začala žalobcovi plynúť
subjektívna premlčacia doba dva roky podľa §107 ods. 1 s odkazom na §457 a §48 ods. 2 OZ. Boli

splnené podmienky na plynutie subjektívnej dvojročnej lehoty, t.j. žalobca sa odstúpením od zmluvy
dozvedel, že došlo k bezdôvodnému obohatenie podľa §451 ods. 2 a §457 OZ a že žalovaný sa na
jeho úkor obohatil. Premlčacia lehota začala plynúť od 24.11.2008, t.j. v prvý deň, ktorým sa žalobca
ako oprávnený dozvedel, že došlo odstúpením od zmluvy k obohateniu žalovaného, čím boli splnenépredpoklady §107 OZ ods. 1. Subjektívna premlčacia lehota v súlade §107 ods. 1 OZ uplynula dňa
24.11.2010, objektívna premlčacia lehota uplynula dňa 24.11.2011; žaloba bola podaná dňa 25.02.2013.
V súlade s §5b zákona č. 250/2007 Z.z. súd ex offo prihliadol na premlčanie práva žalobcu a ďalšími

dôvodmi žaloby sa nezaoberal (R 29/1983); žalobu pre premlčanie nároku zamietol.
O trovách konania rozhodol podľa §142 ods. 1 a contrário zákona č.99/1963 Zb. Občianskeho súdneho
poriadku, platného a účinného do 30.06.2016 (ďalej v texte aj „O.s.p.“), pretože žalobca nemal v spore
procesný úspech, ale žalovanému žiadne účelne vynaložené náklady nevznikli. Tejto procesnej situácii
zodpovedá výrok, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu nákladov konania.

2. Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie žalobca z dôvodu, že okresný súd dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozsudok súdu prvého stupňa
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd nemal posudzovať plynutie premlčacej doby
podľa §107 Občianskeho zákonníka, pretože sa vôbec nevysporiadal so skutočnosťou, že si žalobca
uplatnil nárok na rozhodcovskom súde, ktorý vydal dňa 15.05.2010 rozhodcovský rozsudok, právoplatný

dňa 16.06.2010. Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vzhľadom
na exekučný titul - rozhodcovský rozsudok č.k. 38/2009/KA - bola zamietnutá a exekučné konanie
bolo zastavené z dôvodu, že rozhodcovská doložka v zmluve o úvere nebola individuálne dojednaná a
znemožnila voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom. Preto podal žalobca dňa
12.11.2012 žalobu na všeobecný súd, teda až potom, ako exekučný súd zastavil konanie; ak by bola

žaloba podaná skôr, všeobecný súd by ju zamietol z dôvodu prekážky res iudicata. Prvostupňový súd
mal vedomosť o tom, že si veriteľ svoj nárok, vyplývajúci z úverovej zmluvy, uplatnil na rozhodcovskom
súde (oznámené žalobcom vo vyjadrení k odporu zo dňa 19.06.2013, kde boli uvedené všetky
podstatné skutočnosti o priebehu rozhodcovského konania). Okresný súd sa týmito skutočnosťami
vôbec nezaoberal. Keďže rozhodcovským súdom bolo právoplatným rozhodnutím veriteľovi priznané

právo, došlo k pretrhnutiu premlčacej doby a začala plynúť nová desaťročná premlčacia doba.
Rozhodcovský rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 16.06.2010, 10-ročná premlčacia doba začala
plynúť 17.06.2010, žaloba bola podaná na súd dňa 12.11.2012, teda ešte v rámci plynutia premlčacej
doby. V zmysle § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka veta prvá, ak bolo právo priznané právoplatným
rozhodnutímsúdualeboinéhoorgánu,premlčujesaza10rokovododňa,keďsamalopodľarozhodnutia

plniť.
Žalobca žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie
konanie. Uplatnil si trovy odvolacieho konania za jeden úkon právnej pomoci spolu vo výške 274,96 Eur.
Právo vyjadriť sa ku vyjadreniu žalovaného už nevyužil.

3. Žalovaný, právne zastúpený, vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol rozsudok okresného súdu
potvrdiť. Súhlasil s dôvodmi, uvedenými v rozsudku okresného súdu. Poukázal na to, že je oslobodený
od povinnosti platiť súdny poplatok podľa zákona č. 465/2008 Z.z., čl. 13 bod 3, ktorým bolo doplnené
znenie §4 zákona č. 71/1992 Z.z. o súdnych poplatkoch o odsek 3, ktorý znie: „od poplatku je oslobodený
aj účastník, ktorému bol priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci podľa osobitného predpisu“, t.j.

podľa zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi. K vyjadreniu
pripojil rozhodnutie o predbežnom priznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci zo dňa 24.08.2016.
Uplatnil si náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 458,70 Eur.

4. Predmetné konanie začalo pred 30.06.2016. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č.

160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ,,C.s.p.“), ktorý v §470 ods. 1 ustanovuje, že tento
zákon platí aj na konania, začaté pred dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa §470 ods. 2 C.s.p.,
právneúčinkyúkonov,ktorévkonanínastalipredodňomnadobudnutiaúčinnostitohtozákona,zostávajú
zachované.

5. Krajský súd, ako súd funkčne príslušný (§34 C.s.p.), vec preskúmal v rozsahu určenom §380 ods.
1, 2 C.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle §385 ods. 1 C.s.p. a rozsudok prvej inštancie podľa
§387 ods. 1, 2 C.s.p. ako vecne správny v plnom rozsahu potvrdil.

6. Podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo

výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.7. Odvolací súd preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie; z dôvodu,
že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní veci sa zaoberal len
námietkami, uvedenými v odvolaní a procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal

vydaniu napadnutého rozhodnutia z hľadiska, či v konaní došlo k vadám, ktoré by mohli mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci (§380 ods. 2 C.s.p.). Súd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým
zisteniam, na ktoré aplikoval správne ustanovenia právneho predpisu a súčasne vec správne právne
posúdil.

8. Z obsahu spisu v prejednávanej veci je zrejmé, že právny predchodca žalobcu so žalovaným
uzatvorili úverovú zmluvu, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru na kúpu motorového vozidla; úver
bol zabezpečený záložným právom na motorové vozidlo. Z dohodnutých 72 splátok žalovaný zaplatil len
jednu, preto právny predchodca žalobcu v rámci výkonu záložného práva predmetné motorové vozidlo
predalzakúpnucenu,ktorábolazapočítanáprotipohľadávkežalovaného.Následneprávnypredchodca
žalobcu dňa 17.11.2008 odstúpil od zmluvy listom, ktorý bol žalovanému doručený 24.11.2008. Dňa

29.11.2011 právny predchodca žalobcu postúpil pohľadávku voči žalovanému na žalobcu.

9. Odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Súdom prvej inštancie popísaný skutkový stav zodpovedá
obsahu spisu, skutkové zistenia súdu prvej inštancie vyplývajú z listín, ktoré tvoria súčasť spisu.
Krajský súd považuje za potrebné v prvom rade podoprieť správnosť postupu okresného súdu pri

použití ustanovenia §5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Podľa tohto ustanovenia v
znení účinnom od 01.05.2014 orgán, rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy, prihliada aj
bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi,
vrátane jeho premlčania, alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť
alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ

týchto skutočností dovolával.
Dňa 01.05.2014 nadobudol účinnosť zákon č. 102/2014 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru
alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy, uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo
prevádzkových priestorov predávajúceho, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 250/2007 Z.z. Zákon o
ochrane spotrebiteľa (ďalej aj z.č.250/2007 Z.z.“); táto novela okrem iného včlenila do tohto zákona

ustanovenie §5b, prikazujúce súdu, ako orgánu rozhodujúcemu o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy,
aj bez návrhu (ex offo) prihliadnuť na premlčanie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi.
V zmysle právnej teórie stanovenie rozsahu, v akom sa právna norma použije na konkrétny prípad so
zreteľom na daný čas, je časovou pôsobnosťou právnej normy. Časová pôsobnosť právnej normy je
jej presné časové určenie, odkedy a dokedy sa ňou regulujú príslušné právne vzťahy. Predpokladom

účinnosti právnej normy je jej platnosť. Účinnosť právnej normy znamená, že z nej pre subjekty
právnych vzťahov vyplývajú príslušné oprávnenia a právne povinnosti. V oblasti procesného práva
platí, že sa aplikuje vždy len norma, ktorá je aktuálne účinná v čase procesného konania. Ustanovenie
§5b zákona o ochrane spotrebiteľa normuje procesnú činnosť orgánu, rozhodujúceho o nároku zo
spotrebiteľskej zmluvy. Ide o procesnoprávnu normu, ktorá sa vzhľadom na absenciu intertemporálnych

ustanovení v zákone o ochrane spotrebiteľa aplikuje vo všetkých konaniach, a to aj v začatých
pred dátumom 01.05.2014 (princíp okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem). Uvedený záver
súdu je v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít (článok 2 ods. 2
C.s.p.), konkrétne s rozhodnutiami Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3MCdo/9/2014,
3MCdo/12/2014, 3MCDo/14/2014, 8MCDo/3/2015, 2MCdo/2/2015 a ďalšie, v ktorých najvyšší súd

opakovane vyslovil názor, že súd ako „orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy“ musí od
účinnosti ustanovenia §5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa vziať zreteľ na toto zákonné
ustanovenie pri posudzovaní všetkých právnych vzťahov, ktorých účastníkom je spotrebiteľ z dôvodu, že
právny predpis, ktorého je súčasťou, nemá prechodné ustanovenie. To znamená, že od účinnosti sa toto
ustanovenie vzťahuje aj na právne vzťahy, založené pred 01.05.2014. Rozhodnutia najvyššieho súdu

sp.zn. 3MCdo/9/2014 zo dňa 21.04.2015, sp.zn. MCdo/12/2014 z 21.04.2015 a sp.zn. 3MCdo/14/2014
zo dňa 21.04.2015 prešli aj testom ústavnosti; Ústavný súd Slovenskej republiky sťažnosť, podanú proti
nim, uznesením sp.zn. III. ÚS 194/2016 z 12.04.2016, odmietol ako zjavne neopodstatnenú a rovnakým
spôsobom rozhodol Ústavný súd Slovenskej republiky pod sp.zn. II. ÚS 729/2015 zo dňa 04.11.2015
aj o sťažnosti, podanej proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 8MCdo/13/2014

zo dňa 28.05.2015.

10. Nesprávne právne posúdenie veci vytýka žalobca súdu prvej inštancie najmä vzhľadom na
plynutie premlčacej lehoty; tvrdí, že súd nemal posudzovať plynutie premlčacej doby podľa §107Občianskeho zákonníka, pretože sa vôbec nevysporiadal so skutočnosťou, že si žalobca uplatnil nárok
na rozhodcovskom súde.
Odvolací súd konštatuje, že prvostupňový súd nepochybil, keď túto skutočnosť v odôvodnení

nevyhodnocoval. Zo súdneho spisu vyplýva, že žiadosť súdneho exekútora bola okresným súdom
zamietnutá (uznesenie sp.zn. 14Er 272/2011 z 13.06.2011, potvrdené Krajským súdom v Banskej
Bystrici dňa 17.08.2011, sp.zn. 17CoE 283/2011) a následne bola exekúcia uznesením č.k. 9Er
233/2011-57 zo dňa 23.06.2011 zastavená; tieto skutočnosti nemajú žiadny vplyv na možnosť žalobcu
uplatňovať svoj nárok na všeobecnom súde. Rozhodovacia prax všeobecných aj exekučných súdov

je jednotná už dlhodobo v tom, že nie je daná existencia prekážky veci rozhodnutej (res iudicata) v
konaniach, kde nárok žalobca uplatňuje z rozhodcovskej zmluvy, na základe ktorej rozhodcovský súd
vydal rozhodcovský rozsudok; nulitný, z pohľadu práva neúčinný titul, žiadnu prekážku následného
prejednania a tiež rozhodnutia veci všeobecným súdom nepredstavuje.
Nesprávne je aj tvrdenie žalobcu v odvolaní, že ak rozhodcovským súdom bolo právoplatným
rozhodnutím veriteľovi priznané právo, došlo k pretrhnutiu premlčacej doby a začala plynúť nová

desaťročná premlčacia doba v zmysle §110 ods. 1 Občianskeho zákonníka veta prvá (...ak bolo právo
priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za 10 rokov odo dňa,
keď sa malo podľa rozhodnutia plniť...); toto ustanovenie obsahuje odchýlku od všeobecnej úpravy
premlčacej doby, na základe ktorej sa v ňom uvádzajú prípady práv, ktoré sa premlčujú v desaťročnej
premlčacej dobe; ide o práva zistené na to povolaným orgánom alebo potvrdené iným spoľahlivým

spôsobom, o existencii ktorých by preto nemali byť žiadne pochybnosti. Podľa citovaného zákonného
ustanovenia prerušenie nastáva v dvoch prípadoch: prvým je prerušenie premlčania v prípade priznania
práva právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu; tzv. judikované právo (pohľadávka), ktoré sa
premlčuje za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť, resp. deň po lehote určenej na
plnenie (tzv. paričnej lehote); dĺžka pôvodnej premlčacej doby pritom nie je rozhodujúca (napr. schválený

zmier, platobný rozkaz); o druhý prípad prerušenia premlčania ide vtedy, keď dlžník uznal právo, o
premlčanie ktorého ide.

11. V prejednávanom spore právny predchodca žalobcu odstúpil od zmluvy v zmysle §48 ods. 2 OZ;
zmluva sa tým zrušila od začiatku (účinky odstúpenia nastávajú ex tunc); v zmysle §457 Občianskeho

zákonníka je každý z účastníkov zmluvy povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal, a to
titulom bezdôvodného obohatenia (§451 ods. 1,2 OZ). Pri práve na vydanie bezdôvodného obohatenia
Občiansky zákonník stanovuje kombinovanú premlčaciu dobu - subjektívnu (§107 ods. 1) a objektívnu
(§107 ods. 2). Tieto premlčacie doby začínajú, plynú a končia nezávisle na sebe. Subjektívna premlčacia
doba je dvojročná a objektívna premlčacia doba je trojročná alebo desaťročná. Pokiaľ márne uplynula

aspoň jedna z týchto premlčacích dôb a je vznesená námietka premlčania, nemožno právo na vydanie
bezdôvodného obohatenia priznať. Ak sa skončí plynutie jednej z nich, právo sa premlčí, a to aj napriek
tomu, že poškodenému plynie ešte druhá premlčacia doba.
Účinky odstúpenia nastali spätne (ex tunc), nie ku dňu odstúpenia od zmluvy (ex nunc). Zmluva
bola uzavretá 18.06.2008; k bezdôvodnému obohateniu teda došlo 19.06.2008; objektívna trojročná

premlčacia doba uplynula 19.06.2011. Pri plnení bezdôvodného obohatenia je na mieste aplikácia
dvojročnej subjektívnej premlčacej doby podľa §107 ods. 1,2 OZ. K účinkom odstúpenia od zmluvy došlo
dňa 18.06.2008; nasledujúci deň by bol prvým dňom, kedy si mohol žalobca uplatniť pohľadávku na súde
(19.06.2008) a zároveň by bol prvým dňom dvojročnej subjektívnej premlčacej doby, ktorá by uplynula
dňa 19.06.2010. Keďže žalobu podal žalobca dňa 25.02.2013, jeho nárok bol premlčaný.

12. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku o zamietnutí žaloby v plnom rozsahu správne, preto
ho krajský súd potvrdil; neboli splnené zákonné podmienky na jeho zmenu ani zrušenie. Rozhodnutie je
správne aj vo výroku o trovách konania, osobitne odvolaním nenapadnutým, zodpovedá ustanoveniam
§142 ods. 1 a §151 ods. 1 O.s.p. Výrok okresného súdu o trovách konania má síce správne znieť

„žalovanému náhradu trov konania nepriznáva“ (žalovaný v konaní úspešný bol, ale náhradu trov
konania si neuplatnil a ani nevyčíslil), ale jeho obsah bol naplnený aj výrokom v znení vysloveným
okresným súdom.

13. Podľa §262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne súd aj bez návrhu v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Odvolací súd, aplikujúc ustanovenie §255 ods. 1 C.s.p., pretože
ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie v zmysle
§396 ods. 1 C.s.p., rozhodol tak, že v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešnému žalovanému
priznal proti neúspešnému žalobcovi nárok náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výškenáhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konania
končí a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§262 ods. 2 C.s.p.).

14. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0 (§393 ods. 2 druhá veta C.s.p.).
Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0 (§393 ods. 2 druhá veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených
v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)
až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo

dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).