Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. júl 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/198/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4217221584
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Marčeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4217221584.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a členiek
senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej v právnej veci žalobkyne:
X. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom V., I. rad XX, proti žalovanému: Prvá ekonomická nezávislá inštitúcia
a základňa efektívnosti - SLOVAKIA, s. r. o., so sídlom Mesačná 24/528, Komárno, IČO: 36 551 384,
o zaplatenie 179,73 eura s príslušenstvom, o späťvzatí žaloby, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu

Okresného súdu Komárno zo dňa 10. mája 2018 č. k. 14C/96/2017-31 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku týkajúcom sa trov konania p o t
v r d z u j e .

Žalobkyni sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie vo veci zastavil a rozhodol, že žalobkyňa má
právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 145 ods. 1 a § 256 ods. 1 CSP
a uviedol, že žalobkyňa podaním doručeným súdu dňa 09. 05. 2018 zobrala podanú žalobu v celom
rozsahu späť, preto súd podľa § 145 ods. 1 CSP konanie zastavil. Dôvodom späťvzatia žaloby bola
úhrada dlžnej sumy žalovaným po podaní žaloby. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 256 ods.
1 CSP, keď zavinenie zastavenia konania prisúdil žalovanému, ktorý po podaní žaloby žalobkyni dlžnú

sumu uhradil. O výške trov konania, ako aj o vrátení kráteného súdneho poplatku za žalobu rozhodne
po právoplatnosti tohto uznesenia vyšší súdny úradník osobitným rozhodnutím.

2. Proti tomuto uzneseniu podal žalovaný odvolanie, odôvodniac ho tým, že dňa 07. 03. 2018 im
bola doručená žaloba a ihneď dňa 08. 03. 2018 poukázali žalobkyni uvedenú sumu a celú vec
považovali za vybavenú. Zároveň súdu zaslali vyjadrenie, v ktorom poukázali na to, že žalobkyňa

tento spor umelo vykonštruovala, pretože nepostupovala v zmysle § 3 ods. 2 Občianskeho zákonníka
a žiadnym spôsobom ich vopred nepožiadala o vrátenie spornej sumy, obrátila sa priamo na súd a
privodila si zbytočné náklady. Žalobkyňa nepredložila žiadny relevantný dôkaz, čím by dokázala svoje
tvrdenia, že sa niekedy pokúšala zákonným spôsobom urovnať spor pred podaním žaloby. Preto je
nepochopiteľný postup súdu prvej inštancie, keď takéto doklady nežiadal od žalobkyne a neriadil sa
štandardným postupom, keďže dôkazné bremeno zaťažuje žalujúcu stranu. Nesprávnym postupom

súdu bolo rozhodnutie, ktorým súd pripísal zavinenie zastavenia konania ich obchodnej spoločnosti.
S takýmto záverom súdu nesúhlasí. Žalobkyňa jednoznačne a sama zavinila vyvolanie samotného
súdneho sporu a súčasne aj nutnosť späťvzatia žaloby. Z uvedených dôvodov navrhli, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie zmenil a právo na náhradu trov konania priznal žalovanému alebo rozhodol, že
žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

3. Žalobkyňa k odvolaniu žalovaného uviedla, že tvrdenia žalovaného sú nepravdivé a účelové. Na
podanej žalobe trvá a poukázala na dôkazy pripojené k žalobe.4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací v zmysle ustanovenia § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného
sporovéhoporiadku(ďalejlenCSP),viazanýodvolacímidôvodmi(§380ods.1CSP)prejednalodvolanie

žalovaného bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej
inštancie je potrebné v napadnutom výroku podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdiť.

5. V prejednávanej veci sa žalobkyňa žalobou, doručenou súdu prvej inštancie dňa 21. 12. 2017
domáhala zaplatenia sumy 179,73 eura s príslušenstvom. Po doručení žaloby žalovanému žalovaný

dňa 08. 03. 2018 poukázal sumu 179,73 eura. Z tohto dôvodu vzala žalobkyňa podanú žalobu späť,
navrhla konanie zastaviť a priznať jej náhradu trov konania v rozsahu 100%.

6. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.

7. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

8. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

9. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

10. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

11. Civilný sporový poriadok za trovy konania považuje len také výdavky, ktoré vznikli v konaní, t. j. v
období od začatia konania do jeho skončenia. Nová právna úprava druhy trov konania nevymedzuje
ani príkladným výpočtom. Trovami konania spravidla sú hotové výdavky strán a ich zástupcov ako
cestovné náhrady, stravné, náklady na ubytovanie, poštovné, súdne poplatky, ušlý zárobok, trovy

dôkazov, odmena za právne služby poskytnuté advokátom a iné. Aby sa výdavky, ktoré v konaní vznikli,
mohlipovažovaťzatrovykonania,musíbyťsplnenáajďalšiapožiadavka,ato,žemusiabyťpreukázané,
odôvodnené a účelne vynaložené v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva v tomto konaní.
Výdavky, ktoré strana nepreukázala a neodôvodnila, nemôže súd považovať za trovy konania a priznať
ich ani s poukazom na zásadu oficiality zavedenú pri rozhodovaní o trovách konania v § 262 CSP.

Zjednodušene povedané, ak má strana záujem, aby sa napríklad jej náklady na cestovné považovali
za trovy tohto konania, musí výšku cestovného zdokladovať a zároveň zdôvodniť, kedy a z akého
dôvodu tieto výdavky vynaložila. Požiadavka účelnosti vynaložených výdavkov ostáva aj v novej právnej
úprave zakotvená. Aby mohli byť vynaložené výdavky považované za účelne vynaložené v súvislosti s
uplatňovaním alebo bránením práva, teda za trovy konania, musia byť vynaložené v príčinnej súvislosti

s procesným postojom strany k predmetu konania; ich vynaložením sa musí sledovať buď procesné
presadzovanie uplatneného nároku, alebo procesná obrana proti takémuto nároku (nález Ústavného
súdu SR z 31. júla 2008 sp. zn. IV. ÚS 147/08). Každú jednu zložku výdavkov, teda aj každý úkon
právnej služby, ak je strana (či iný subjekt) zastúpená advokátom, musí súd posudzovať samostatne.
Dôležitou je tiež požiadavka, aby výdavky, ktoré majú byť považované za trovy konania, boli aj skutočne

vynaložené v konaní, teda nemôže ísť napríklad len o pohľadávku štátu na zaplatenie súdneho poplatku;
vyrubený súdny poplatok na to, aby mohol byť považovaný za trovy konania, musí byť aj zaplatený.
Dôkazné bremeno ohľadom preukázania splnenia predpokladov pre posudzovanie výdavkov ako trov
konania leží na strane sporu.

12. Ustanovenie § 256 ods. 1 CSP vychádza pri náhrade trov konania zo zásady procesného zavinenia.
Pokiaľ jedna procesná strana zaviní, že konanie muselo byť zastavené, pričom o veci nemôže byť
meritórne rozhodnuté a tým zistené, či bola žaloba podaná dôvodne, vzniká jej zásadne povinnosť
nahradiť druhej procesnej strane trovy konania. Ak dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku
späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú

zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách, teda aj na strane žalobcu, aj
na strane žalovaného. Pokiaľ žalobca žalobu musel zobrať späť pre správanie žalovaného, potom je
potrebné konštatovať, že žalovaný procesne zavinil zastavenie konania. Ak by žalobca žalobu zobralspäť bez udania dôvodu alebo bez toho, aby išlo o reakciu na správanie žalovaného, a teda nemožno
pričítať procesné zavinenie žalovanému, znáša trovy žalovaného žalobca.

13. V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu
vo veci, ktorá je doplnená zásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie. Len výnimočne nemusí súd
úspešnej strane priznať náhradu trov konania, resp. neuložiť povinnosť neúspešnej strane nahradiť
trovy konania úspešnej strane. Môže tak urobiť podľa § 257 CSP a rozhodnúť tak, že žiadnej zo
strán nepriznáva náhradu trov konania. Ide však o ustanovenie, ktoré z hľadiska náhrady trov konania

predstavuje výnimku zo zásady zodpovednosti za výsledok i zo zásady zodpovednosti za zavinenie
a náhodu. Je odôvodnené tým, že prísna aplikácia ustanovení o náhrade trov konania by mohla v
konkrétnych prípadoch viesť k nežiaducim tvrdostiam. Zákon preto stanovuje všeobecné podmienky, za
ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k zmierneniu dôsledkov právnych noriem upravujúcich platenie
a náhradu trov konania. Toto zákonné ustanovenie dopadá na tú stranu, ktorá by inak mala právo na
náhradu trov konania. Predpokladom jeho použitia je existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa

pre nepriznanie náhrady trov inak úspešnej strane. Úvaha súdu, že ide o výnimočný prípad a či sú dané
dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať preto z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci
a rozhodnutie musí byť aj náležite odôvodnené.

14. Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa je významným z hľadiska aplikácie

§ 257 CSP nielen charakter konania alebo charakter procesnej situácie, ale i okolnosti, ktoré viedli k
uplatneniunárokunasúde,postojstránvkonaní,pričomjepotrebnéprihliadaťkmajetkovým,sociálnym,
osobným a ďalším pomerom všetkých strán. Je potrebné vziať do úvahy nielen pomery toho, kto by
mal trovy konania zaplatiť, ale treba zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia na majetkové pomery
oprávnenej strany. Vo všeobecnosti možno povedať, že vždy treba zvažovať okolnosti konkrétneho

prípadu, a to nielen okolnosti spočívajúce vo veci, ale i okolnosti na strane strán, a to nielen toho, v
koho prospech má byť toto ustanovenie použité, ale aj na strane toho, komu inak patriaci nárok nie je
priznaný, či totiž možno od neho spravodlivo požadovať, aby trovy konania znášal bez nároku na ich
náhradu, keď mal v konaní úspech.

15. Súd prvej inštancie v napadnutom uznesení správne vychádzal z procesnej zodpovednosti za
zavinenie a správne aj dospel k záveru, že v danej veci zastavenie konania z dôvodu zaplatenia
žalovanej sumy po podaní žaloby žalobkyňou zavinil žalovaný, preto by mal podľa § 256 ods. 1 CSP
uhradiť žalobkyni trovy konania. To, že hneď po doručení žaloby žalovaný zaplatil žalobkyni žalovanú
sumu len sám uznal dôvodnosť podanej žaloby. Dôvody hodné osobitného zreteľa odvolací súd v danej

veci nevidel. To, že žaloba je dôvodná vyplývalo z exekučného konania, kedy v prospech žalovaného
bola zrazená vyššia suma, ako mala byť a to, či žalobkyňa vyzvala žalovaného na zaplatenie žalovanej
sumynemávplyvnadôvodnosťžalobkyňoupodanejžaloby.Ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúd
prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník, v ktorom sa vyporiada s námietkami
žalovaného ohľadne účelnosti trov konania žalobkyne (§ 262 ods. 2 CSP).

16. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP, a keďže
v odvolacom konaní mala žalobkyňa úspech, odvolací súd o trovách odvolacieho konania rozhodol tak,
že žalobkyni vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).