Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. júl 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/130/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6616214416
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 07. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Katková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6616214416.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej
a členov senátu Mgr. Janky Benkovičovej a JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD., v spore žalobcu
BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, právne
zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., so sídlom Martinčekova 13,
821 01 Bratislava, IČO: 50 361 368, proti žalovanej P. A., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom P. T.

XXX/X, XXX XX L., za účasti osobitného subjektu Občianske združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV
SPOTREBITEĽOV, so sídlom Šafárikovo námestie 7, 811 02 Bratislava, IČO: 42 362 962, o zaplatenie
sumy 1.142,89 Eur s príslušenstvom, na základe odvolania žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Lučenec č. k. 8Csp/141/2016-104 z 17. januára 2018, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Lučenec vo výroku, ktorým žalobu v časti zaplatenia sumy 1.030,26 Eur,
úrokov zo zostatku nesplatenej istiny 1.142,89 Eur vo výške 25,5 % p. a. odo dňa nasledujúceho po dni

08. 11. 2016 do zaplatenia a úroku z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 1.030,26 Eur odo dňa
nasledujúceho po dni 08. 11. 2016 do zaplatenia (II. výrok) a v závislom výroku o trovách konania (III.
výrok) z r u š u j e a vec mu v tomto rozsahu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Lučenec, ako súd prvej inštancie (ďalej len „okresný súd", resp. „súd prvej inštancie",
event. „prvoinštančný súd"), odvolaním napadnutým rozsudkom zo dňa 17. 01. 2018 uložil žalovanej

povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 112,63 Eur a úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy
112,63 Eur odo dňa nasledujúceho po dni 08. 11. 2016 do zaplatenia, poplatky vo výške 39,28 Eur na
špecifikovaný účet žalobcu v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku (I. výrok). Okresný súd žalobu
žalobcu sčasti zaplatenia sumy 1.030,26 Eur, úrokov zo zostatku nesplatenej istiny 1.142,89 Eur vo
výške 25,5 % p. a. odo dňa nasledujúceho po dni 08. 11. 2016 do zaplatenia a úroku z omeškania vo
výške 5,25 % ročne zo sumy 1.030,26 Eur odo dňa nasledujúceho po dni 08. 11. 2016 do zaplatenia

zamietol (II. výrok). O náhrade trov konania okresný súd rozhodol tak, že priznal žalobcovi náhradu trov
konania od žalovanej podľa pomeru úspechu v spore, o výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie v
osobitnom uznesení (III. výrok).

2. V úvode odôvodnenia rozhodnutia prvoinštančný súd konštatoval, že právny predchodca žalobcu
sa žalobou domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 1.142,89 Eur, t. j. úrokov vyčíslených ku dňu

08. 11. 2016, úroku zo zostatku nesplatenej istiny, t. j. zo sumy 1.142,89 Eur vo výške 25,5% p. a.
odo dňa nasledujúceho pod dni 08. 11. 2016 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 5,25 %
ročne zo sumy 1.142,89 Eur, odo dňa nasledujúceho po dni 08. 11. 2016 do zaplatenia, poplatkov
vo výške 39,28 Eur a náhrady trov konania z titulu nesplateného úveru poskytnutého žalovanej vo
výške 1.500,- Eur na základe Zmluvy o úvere dostupná pôžička č. XXXXXXXXXX zo dňa 31. 03. 2011
(ďalej aj ,,Zmluva o úvere", resp. Zmluva"), ktorý zosplatnil výzvou zo dňa 05. 12. 2013 ku dňu 05.

12. 2013. Žalovaná sa dostala do omeškania s úhradou mesačnej splátky prvýkrát dňa 20. 04. 2013,
neuhradením mesačnej splátky riadne a včas, pretože ju uhradila až dňa 21. 05. 2013. Suma zmluvnýchúrokov do vyhlásenia predčasnej splatnosti predstavovala sumu 876,20 Eur, suma úrokov z omeškania
do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru predstavovala sumu 3,36 Eur, spolu 879,56 Eur, od ktorej
žalobca odrátal úhrady žalovanej vo výške 766,93 Eur a vyčíslil celkove sumu zmluvných úrokov a

úrokov z omeškania do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru vo výške 112,63 Eur. Po vyhlásení
predčasnej splatnosti úveru vyčíslil sumu zmluvných úrokov vo výške 853,55 Eur a úroky z omeškania
vo výške 175,73 Eur, spolu vo výške 1.029,28 Eur, od ktorej sumy neodrátal žiadnu sumu žalovanej,
pretože ju nezaplatila. Výsledná suma zmluvných úrokov a úrokov z omeškania po vyhlásení predčasnej
splatnosti úveru predstavovala sumu 1.029,28 Eur. Zrátané úroky do vyhlásenia predčasnej splatnosti

úveru vo výške 112,63 Eur spolu s úrokmi od vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru do 08. 11. 2016 vo
výške 1.029,28 Eur, predstavujú spolu sumu 1.141,91 Eur, teda sumu vyčíslených zmluvných úrokov a
úrokov z omeškania do dňa 08. 11. 2016.

3.Vďalšejčastiodôvodneniaprvoinštančnýsúduviedol,žeprávnypredchodcažalobcuuzatvorildňa31.
03. 2011 Zmluvu o úvere dostupná pôžička č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru

vo výške 1500,- Eur, ktorý sa žalovaná zaviazala splácať v 70 splátkach mesačne vo výške 42,- Eur s
tým, že dátum prvej splátky bol dňa 20. 04. 2011, konečná splatnosť bola dňa 20. 01. 2017, splatnosť
splátky 20. deň v mesiaci, úroková sadzby 25,5 % ročne, priemerná RPMN 26,49 % a RPMN 31,01
%, celková výška nákladov bola vo výške 1.383,20 Eur. Podaním zo dňa 05. 12. 2013 označeným ako
„Výzva na úhradu dlžnej sumy" oznámil právny predchodca žalovanej zosplatnenie úveru ku dňu 05. 12.

2013 s tým, že dlžná suma bola istina vo výške 1.142,89 Eur, úrok vo výške 113,57 Eur, poplatky za
upomienky vo výške 39,28 Eur, dlžná suma 1.295,74 Eur a žalovanú vyzval na zaplatenie predmetnej
sumy do 10 kalendárnych dní od doručenia výzvy, ktorú žalovaná prevzala dňa 09. 12. 2013. Z prehľadu
čerpania a splátok označeného ako „Aktuálny stav úveru ku dňu 31. 08. 2015" vyplýva, že žalovaná z
poskytnutého úveru vo výške 1.500,- uhradila sumu 1.154,52 Eur, ktorá bola započítaná na poplatky vo

výške 30,48 Eur, suma 766,93 Eur na zmluvné úroky a úroky z omeškania a na istinu bola započítaná
suma 357,11 Eur.

4. Prvoinštančný súd poukázal na ustanovenia § 497, § 503 ods. 1, 2 zákona č. 513/1991 Zb.
Obchodného zákonníka (ďalej aj „ObZ"), § 52, 53 ods. 9, § 565 Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ"),

§ 9 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „Zákon o spotrebiteľských úveroch",
resp. „Zákon č. 129/2010 Z. z.) a uviedol, že: „Z vykonaného dokazovania, po vyhodnotení všetkých
dôkazov jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti tak, ako to predpokladá zákonné ustanovenie §
191 CSP mal súd preukázané, že žaloba žalobcu je dôvodná sčasti. Je nepochybné, že žalovanej bol

poskytnutý úver vo výške 1.500 Eur. Z listinných dôkazov, ktoré boli súdu doručené vyplýva, že zostatok
dlhu na istine žalovanej poskytnutého úveru bol ku dňu 05. 12. 2013 vo výške 1.142,89 Eur (č.l. 29
spisu), pričom žalovaná ani nepoprela, že úver nesplácala riadne a včas, tak ako sa na to zaviazala
v Zmluve o úvere, nereagovala na výzvu žalobcu zo dňa 05. 12. 2013, ku ktorému dňu žalobca úver
predčasne zosplatnil a žalovanú vyzval na zaplatenie zostatku dlhu. K tvrdeniu žalobcu vo vyjadrení zo

dňa 12. 01. 2018, že žalobca má v zmysle ustanovenia § 503 ods. 3 ObZ nárok na úroky z úveru až
do času riadnej úhrady poskytnutého úveru súd uvádza, že Zmluva o úvere bola uzavretá dňa 31. 03.
2011 s prihliadnutím na ustanovenie § 52 ods. 2 OZ, ktoré bolo do OZ včlenené Zákonom č. 102/2014
Z. z. s účinnosťou od 01. 04. 2015 a podľa ktorého, na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je
spotrebiteľ sa vždy prednostne použijú ustanovenia OZ, aj keby sa inak mali použiť normy obchodného

práva. Posudzovaná Zmluva o úvere je zmluvou spotrebiteľskou a súd v súvislosti s potrebou aplikácie
vyššie citovaného zákonného ustanovenia aj na súdenú vec poukazuje na aktuálnu rozhodovaciu prax
Najvyššieho súdu SR, a to na závery obsiahnuté v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3MCdo
14/2014, sp. zn. 8MCdo 13/2014, v ktorých Najvyšší súd SR vyslovil, že ustanovenia § 52 ods. 2 tretej
vety OZ, podľa ktorého sa na všetky právne vzťahy, v ktorých účastníkom je spotrebiteľ vždy prednostne

použijú ustanovenia občianskeho práva aj keby sa inak mali použiť normy obchodného práva, sa
vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred účinnosťou tohto zákonného ustanovenia. Najvyšší súd v
predmetných rozhodnutiach vyslovil, že aj keď toto zákonné ustanovenie nadobudlo účinnosť dňom 01.
04. 2015, právny predpis, ktorého je súčasťou nemá prechodné ustanovenia týkajúce sa tejto novely
a preto sa ich účinnosť vzťahuje aj na právny vzťahy založené predo dňom účinnosti tohto zákonného

ustanovenia. Súd ďalej poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR zo dňa 18.09.2012 sp. zn.
IV.ÚS 476/2012, v ktorom Ústavný súd SR sa vyslovil, že považuje za ústavne akceptovateľný výklad
rozhodnutia krajského súdu, keď po zosplatnení úveru nastupuje režim platenia úrokov z omeškania a
nie už úrokov z úveru. Žalobcovi súd priznal nárok na zaplatenie sumy 112,63 Eur spolu s úrokom zomeškania vo výške 5,25 % ročne z dlžnej sumy od 08. 11. 2016 do zaplatenia (ustanovenie § 517 ods.
2 OZ a podľa žaloby). Ide o sumu zmluvných úrokov a úrokov z omeškania do vyhlásenia predčasnej
splatnosti úveru a po zohľadnení úhrady od žalovanej vo výške 766,93 Eur. Nárok žalobcu na zaplatenie

poplatkov v sume 39,28 Eur bol tiež oprávnený z dôvodov vyplývajúcich z bodu 6 tohto rozsudku. V
bode II. výroku rozsudku súd zamietol žalobu žalobcu sčasti zaplatenia sumy 1.030,26 Eur, úrokov zo
zostatku nesplatenej istiny, t.j. sumy 1.142,89 Eur vo výške 25,5 % p. a. odo dňa nasledujúceho po dni
08. 11. 2016 do zaplatenia a úroku z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 1.030,26 Eur odo dňa
nasledujúcehopodni08.11.2016dozaplatenia.Nároknazaplatenietohtoúrokužalobcaodôvodniltým,

že aj po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru jeho nárok na zaplatenie zmluvných úrokov z úveru stále
trvá, lebo poskytnutý úver žalovaná nezaplatila. Sčasti zamietajúceho výroku súd poukazuje na závery
súdu druhej inštancie vyslovené v rozsudku Krajského súdu Banská Bystrica č. k. 16Co/225/2017,
podľa ktorých je známou skutočnosťou, že zmluvný úrok je odplatou (cenou) za poskytnutie finančných
prostriedkov a tvorí tak ekonomickú podstatu poskytovania finančných prostriedkov ako podnikateľskej
činnosti veriteľa. Dlžník je povinný platiť zmluvný úrok vo vzťahu k jednotlivej splátke až do času jej

riadneho splatenia, preto v prípade straty nároku na zaplatenie úveru v splátkach, teda v prípade, ak
dôjde k zosplatneniu úveru, takáto povinnosť - platiť úrok z úveru aj po zosplatnení zaniká. V bode 19.
tohto rozsudku už súd skonštatoval, že Zmluva o úvere lepšia splátka je zmluvou spotrebiteľskou a tiež
poukázal pri jej právnom posúdení na ustanovenie § 52 ods. 1 a súčasne poukazuje na ustanovenie
§ 54 ods. 1 OZ v znení účinnom ku dňu 23. 01. 2012, podľa ktorého zmluvné podmienky upravené

spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa
najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje
zmluvné postavenie. Preto aj pri vyhlásení predčasnej splatnosti úveru je nutné právny vzťah Zmluvy o
úvere posúdiť v zmysle zákonných ustanovení v OZ. Ani z citovanej zákonnej úpravy však nevyplýva, že
po vyhlásení celého úveru za splatný sa ďalej úročí istina úveru až do zaplatenia (do vrátenia peňažných

prostriedkov prislúchajú úroky len v prípade vrátenia peňažných prostriedkov pred dobou splatnosti
podľa ustanovenia § 503 ods. 3 ObZ). Úroky zo splátky sú v prípade plnenia v splátkach splatné v deň
splatnosti splátky (§ 503 ods. 2 ObZ), ak sa však má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov,
sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú (§ 503 ods. 1 tretia veta ObZ). Ak požičané finančné prostriedky
vraciadlžníkformousplátok,úrokyzkaždejsplátkysúsplatnélenspolusosplatnosťousamotnejsplátky.

Ak dôjde k vyhláseniu predčasnej splatnosti, dlžník už formou splátok neplní svoj záväzok, ktorý je
splatný ku dňu vyhlásenia predčasnej splatnosti. Niet dôvodu, aby ďalej plynula splatnosť úrokov zo
splátok, na ktoré už dlžník nemá nárok. V prejednávanej veci ide o dojednanie, ktorým by na ťarchu
spotrebiteľa dochádzalo k jeho dvojnásobnému zaťaženiu, a to jednak v podobe úrokov z úveru, ako
aj úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahu medzi účastníkmi zmluvy o

úvere, a to napriek tomu, že dohoda o splatení úveru formou splátok zanikla a došlo k zmene spôsobu
splatenia úveru ako dôsledku sankcie zo strany veriteľa. Dlžník v prípade zosplatnenia úveru už nemá po
zosplatnení povinnosť platiť úroky z úveru, stráca však možnosť výhody splátok, je povinný zaplatiť celý
dlh naraz a skôr ako bolo dojednané. Ak by okrem toho bol povinný naďalej platiť aj po zosplatnení úroky
z úveru, došlo by k zhoršeniu postavenia spotrebiteľa dvojnásobným úrokovým zaťažením spotrebiteľa,

ktorý OZ. Z ustanovenia § 517 ods. 2 OZ vyplýva, že pokiaľ ide o omeškania s plnením peňažného dlhu,
má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení už len úroky z omeškania. Z týchto dôvodov súd
žalobu žalobcu sčasti zamietol".

5. Na rozhodnutie o trovách konania okresný súd aplikoval ustanovenie § 255, § 262 ods. 1, 2 Civilného

sporového poriadku (ďalej aj „CSP") a vzhľadom na pomer úspechu a neúspechu žalobcu v spore priznal
žalobcovi náhradu trov konania od žalovanej podľa pomeru úspechu v spore, s tým, že o výške náhrady
rozhodne súd prvej inštancie v osobitnom uznesení.

6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca, konkrétne do výroku, ktorým okresný súd žalobu

sčasti zamietol (II. výrok) a proti závislému výroku o trovách konania (III. výrok) v zákonnej lehote
odvolanie a navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, event., aby rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak,
že žalobe vyhovie v plnom rozsahu a prizná mu náhradu trov konania.

7. Nestotožnilsasnázoromokresnéhosúdu,žeotázkanárokuakzmluvnýúrokpovyhlásenípredčasnej
splatnosti úveru mala byť zodpovedaná uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo 143/1998,
ktoré nevyhovuje potrebám súčasného právneho stavu. Poukázal na rozdielnu rozhodovaciu prax
súdov k otázke priznávania zmluvných úrokov po zosplatnení úveru, čo nie je v súlade s princípomprávneho štátu. Zastával názor, že ide o dohodnuté zmluvné plnenie akcesorickej povahy, ktoré je
nevyhnutne spojené s istinou úveru a predstavuje formu odmeny veriteľa za poskytnutie úveru, na
ktorý má veriteľ nárok až do splatenia úveru. Zmena termínu splatnosti, na ktorú má veriteľ nárok je aj

zosplatnenie úveru, pretože nezosplatnením úveru, by bol dlžník povinný platiť zmluvné úroky. Úroky
z úveru sú odplatou za poskytnutie peňažných prostriedkov na základe Zmluvy o úvere, predstavujú
cenu úveru a na ich povinnosť platiť úroky z úveru nemá vplyv ani zosplatnenie úveru. Odôvodnenie
napadnutého rozhodnutia považoval za nepreskúmateľné. Podľa jeho názoru nie je jasné, na základe
akých skutočností okresný súd žalobu vo zvyšku zamietol. Okresný súd žiadnym spôsobom neodôvodnil

dôvod zamietnutia žaloby vo zvyšnej časti. Podotkol, že sa domáhal zaplatenia istiny vo výške 1.142,89
Eur, okresný súd mu však priznal len istinu vo výške 112,63 Eur. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku
však nevyplýva, ako sa okresný súd dopracoval k priznanej istine vo výške 112,63 Eur. Napadnuté
rozhodnutie zakladá tzv. omyl v dokazovaní, pretože požadoval sankčné úroky za obdobie od 06. 12.
2013 až do 08. 11. 2016 v rámci vyčíslenej sumy 1.142,86 Eur, ktorú však okresný súd bez ďalšieho
zamietol. V konaní uplatňoval aj nárok na zaplatenie zmluvných úrokov a úrokov z omeškania odo

dňa 09. 11. 2016 do zaplatenia z dôvodu, že v žalobe uplatnil vyčíslené zmluvné úroky a úroky z
omeškania vypočítané do dňa vyhotovenia žalobného návrhu, t. j. do dňa 08. 11. 2016. Poukázal na
zákaz retroaktivity v súvislosti s ustanovením § 52 ods. 2 OZ , preto na úverové vzťahy vzniknuté pred
01. 04. 2015 je nevyhnutné aplikovať ustanovenia ObZ. Z judikatúry Najvyššieho súdu Českej republiky
vyplýva, že ochrana spotrebiteľa má svoje limity, pričom ochranu spotrebiteľa nemožno ponímať ako

obranu proti ľahkovážnosti a nezodpovednosti (rozhodnutie NS ČR sp. zn. 23Cdo/1201/2009). Súdy sú
povinné skúmať konkrétne okolnosti uzatvorenia zmluvy. Aj ochrana spotrebiteľa má svoje medze a v
žiadnom prípade ju nie je možné chápať ako obranu jeho ľahkomyseľnosti, pretože žalovaná uzavrela
Zmluvu dobrovoľne, bez pripomienok a nátlaku.

8. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanovením § 379, §
380 a § 381 CSP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 2 CSP a contrario a rozsudok súdu prvej
inštancie v odvolaním napadnutom výroku, ktorým okresný súd žalobu v časti o zaplatenie 1.030,26 Eur
s príslušenstvom zamietol (II. výrok) a v závislom výroku o trovách konania (III. výrok) podľa § 389 ods.
1 písm. b) CSP zrušil a vec mu v tomto rozsahu podľa ustanovenia § 391 ods. 1 CSP vrátil na ďalšie

konanie a nové rozhodnutie.

9.Prirozhodovaníodvolaciehosúduoodvolaníprotinapadnutémurozsudkujeodvolacísúdviazanýako
rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi podaného odvolania. Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojím
dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu.

10. Procesný postup súdu znamenajúci porušenie práva na spravodlivý proces je jedným zo zákonných
dôvodov pre zrušenie rozhodnutia. Obsah práva na spravodlivý proces je pomerne široký a medzi jeho
zložky patrí (okrem iných) aj právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami sporu zo
strany súdu a právo na spravodlivé prejednanie veci, ktorého súčasťou je i právo na riadne odôvodnenie

súdneho rozhodnutia.

11. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovanou dňa 31.
3. 2011 Zmluvu o úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 1.500 ,- Eur. Žalobca sa
v spore domáhal uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť mu sumu 1.142,89 Eur ako nedoplatok istiny

(1.500,- Eur - 357,- Eur), zmluvných úrokov vyčíslených ku dňu 08. 11. 2016 vo výške 1.142,86 Eur,
úroku vo výške 25,5 % ročne zo sumy 1.142,89 Eur (istina) po dni 08. 11. 2016 do zaplatenia, úroku
z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 1.142,89 Eur odo dňa nasledujúceho po dni 08. 11.
2016 do zaplatenia a poplatkov vo výške 39,28 Eur. Právny predchodca žalobcu predčasne zosplatnil
úver ku dňu 05. 12. 2013. V zmysle špecifikácie žalovanej sumy žalobca uviedol, že suma 113,57

Eur predstavuje sumu úrokov a úrokov z omeškania od uzavretia zmluvy do dňa 05. 12. 2013 a suma
610,44 Eur predstavuje sumu vyčíslených úrokov a úrokov z omeškania od 05. 12. 2013 do dňa 31.
08. 2015, kedy bola vyhotovená listina ,, Aktuálny stav úveru". Žalobca sumu zmluvných úrokov do
vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru vyčíslil vo výške 876,20 Eur a sumu úrokov z omeškania do
vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru vo výške 3,36 Eur, spolu vo výške 879,56 Eur, od ktorej odrátal

úhrady žalovanej vo výške 766,93 Eur. Výsledná suma zmluvných úrokov a úrokov z omeškania do
vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru tak predstavuje sumu 112,63 Eur. Po vyhlásení predčasnej
splatnosti úveru žalobca vyčíslil zmluvné úroky v sume 853,55 Eur a úroky z omeškania v sume 175,73
Eur, spolu vo výške 1.029,28 Eur. Úroky do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru (112,63 Eur) spolus úrokmi od vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru do 08. 11. 2016 (1.029,28 Eur) spolu predstavujú
sumu 1.141,91 Eur. Okresný súd v bode 13. rozsudku uviedol, že žalovaná uhradila sumu 1.154,52
Eur, ktorá bola započítaná na poplatky vo výške 30,48 Eur, na zmluvné úroky a úroky z omeškania vo

výške 766,93 Eur, suma 357,11 Eur na istinu. Tento výpočet však z predložených listín nevyplýva.
Podľa názoru odvolacieho súdu si prvoinštančný súd neujasnil nároky uplatnené žalobcom v konaní,
pretože predmetom sporu bola aj istina vo výške 1.142,89 Eur, suma vyčíslených úrokov ku dňu 08.
11. 2016 vo výške 1.142,86 Eur, úrokov vo výške 25,5 % z istiny 1.142,89 Eur po dni 08. 11. 2016 do
zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5,25 % zo sumy 1.142,89 Eur po dni 08. 11. 2016, poplatky vo

výške 39,28 Eur. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé ako sa okresný súd vysporiadal
s jednotlivými nárokmi žalobcu, ako dospel k výslednej sume, ktorou žalobcovi priznal nárok len na
úroky do zosplatnenia úveru vo výške 112,63 Eur a úroky z omeškania vo výške 5,25 % z tejto sumy.
Odvolací súd poukazuje na bod 18. napadnutého rozsudku, v ktorom okresný súd uvádza zostatok dlhu
na istine žalovanej ku dňu 05. 12. 2013 vo výške 1.142,89 Eur, ktorú ale žalobcovi nepriznal bez ďalšieho
odôvodnenia.

Pretože výpočty súdu prvej inštancie nie sú zrozumiteľné a navyše nevyplývajú z obsahu spisu,
odvolací súd považuje napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu v odvolaním napadnutom výroku za
nepreskúmateľný.

12. Odvolací súd dopĺňa, že zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovanou je vzťahom spotrebiteľským,

ktorý musí nevyhnutne podliehať ex offo súdnej kontrole. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je
pritom postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym
dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých
dochádza ku kontraktácii. S ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť
práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a na možnosti stanovovať jednostranne zmluvné podmienky

cestou formulárových zmlúv, je pre takéto vzťahy charakteristické, že podnet ku zmluvnému jednaniu
prichádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na všetky zmluvné dojednania pripravený
a skúsený.

13. K argumentácii žalobcu, že predmetný vzťah sa spravuje ustanoveniami Obchodného zákonníka

odvolací súd konštatuje, že Zmluva o úvere uzavretá medzi stranami sporu je zmluvou spotrebiteľskou
podliehajúcou Zákonu o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy. Tento
zákon, ale nepokrýva všetky otázky vzniku zmluvného vzťahu, práv a povinností strán, ktoré zo
zmluvného vzťahu vyplývajú, riešenia otázok, na akú dobu je dlžník povinný platiť úroky z poskytnutého
úveru, vzťah úrokov z úveru a úrokov z omeškania, výšku úrokov z omeškania, ktoré sú predmetom

úpravy Obchodného zákonníka. Zmluva o úvere je v zmysle § 261 ods. 6 písm. d) ObZ v znení účinnom
ku dňu uzavretia zmluvy o úvere, tzv. absolútnym obchodom, a preto bez ohľadu na povahu účastníkov
Zmluvy o úvere je potrebné pri posudzovaní tohto právneho vzťahu vychádzať aj z jeho ustanovení §
497 a nasl.

14. Vo vzťahu k argumentácii odvolateľa o zákaze retroaktivity aplikáciou ustanovenia § 52 ods. 2 OZ
v znení Zákona č. 102/2014 Z. z. aj na právne vzťahy, ktoré vznikli pred jeho účinnosťou, odvolací
súd uvádza, že Zmluva o úvere, napriek tomu, že sa jedná o zmluvný typ absolútneho obchodu, je
spotrebiteľskou zmluvou, keďže ju uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Zákonom č. 102/2004 Z. z.
bol s účinnosťou od 01. 04. 2015 novelizovaný aj OZ, ktorý do ustanovenia § 52 ods. 2 vložil vetu:

„Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia
Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.". K uvedenému záveru
však bolo možné dospieť aj výkladom dovtedy platného OZ v spojení s ďalšími právnymi predpismi
spotrebiteľského práva, vrátane Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách.

15. Ohľadne nepriznania zmluvných úrokov po zosplatnení odvolací súd uvádza, že ak sa súčasťou
Zmluvy majú stať Všeobecné obchodné podmienky, Obchodné podmienky pre úver, Sadzobník
poplatkov, môže sa to udiať prostredníctvom transparentnej inkorporačnej doložky. Je nevyhnutné, aby
tieto súčasti boli v Zmluve o úvere konkretizované. Z hľadiska posúdenia doby, za ktorú boli pri úvere

dohodnuté úroky, bude preto vždy určujúci obsah zmluvy podľa dohody zmluvných strán.

16. Vzhľadom na uvedené odvolaciemu súdu neostávala iná možnosť ako rozsudok súdu prvej inštancie
v odvolaním napadnutom výroku, ktorým okresný súd žalobu v časti o zaplatenie 1.030,26 Eur spríslušenstvom zamietol (II. výrok) a v závislom výroku o trovách konania (III. výrok) podľa § 389 ods.
1 písm. b) CSP zrušiť a vec mu podľa § 391 ods. 1 CSP vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie,
pretože neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 387 CSP) ani na jeho zmenu (§ 388 CSP) .

17. Úlohou prvoinštančného súdu bude náležite sa vysporiadať s nárokmi žalobcu s prihliadnutím
na obsah Zmluvy o úvere, Všeobecných obchodných podmienok, Obchodných podmienok; zistiť, či
sú zmluvné dojednania ohľadne žalobcom uplatnených nárokov po zosplatnení úveru dostatočne
konkretizované v Zmluve o úvere, t.j. či z nich vyplýva dohoda strán ohľadne nároku žalobcu na úroky

po zosplatnení úveru a či uvedené zmluvné dojednania majú všetky atribúty platného dojednania (§ 37
a nasl. OZ).
Odvolací súd považuje za potrebné dodať, že pri aplikácii ustanovenia § 255 ods. 2 CSP musí byť v
rozhodnutí, a to vo výroku o trovách konania, vyjadrená číselne percentuálne miera úspechu tej strany,
ktorá mala úspech čiastočný.

18. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd
prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu ( § 391 ods. 2 CSP).

19. Odvolaním nenapadnutý výrok rozsudku prvoinštančného súdu (I. výrok) zostal nedotknutý (§ 367
ods. 2 CSP).

20. V novom rozhodnutí rozhodne prvoinštančný súd i o náhrade trov celého, teda i odvolacieho konania
(§ 396 ods. 3 CSP).

21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,

pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).