Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. december 2017

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 10Csp/90/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5717207643
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Gazdačková

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2017:5717207643.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobkyne P. E., H..

XX.X.XXXX, C. R. R., D. Q. XXXX/XX, proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia s.r.o., 024 96,
Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, právne zastúpenému Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea
Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04, Bratislava, IČO: 47 233 516, v konaní o určenie
neplatnosti právneho úkonu, o vydanie bezdôvodného obohatenia, ochranu práv spotrebiteľa, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie o nároku žalobkyne na určenie, že zmluva o revolvingovom úvere č. 8500031432 zo dňa
16.9.2013 uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným je bezúročná a bez poplatkov, sa zastavuje.

II. Žalovaný je žalobkyni povinný zaplatiť sumu 579,78 € spolu s 5%-ným úrokom z omeškania ročne
od 19.5.2017 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Vo zvyšku uplatneného nároku na úroky z omeškania sa žaloba zamieta.

IV. Žalobkyni sa proti žalovanému náhrada trov nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 2.5.2017 sa žalobkyňa proti žalovanému domáhala určenia,
že zmluva o revolvingovom úvere č. 8500031432 zo dňa 16.9.2013, uzatvorená medzi žalobkyňou a

žalovaným, je bezúročná a bez poplatkov. Ďalej požadovala proti žalovanému vydať jej bezdôvodného
obohatenie, ktoré získala plnením z tejto zmluvy vo výške 579,78 € spolu s 5 % úrokom z omeškania
ročne od 28.4.2017 do zaplatenia a požadovala priznať náhradu trov konania.

2. Žalobkyňa žalobu odôvodnila tou skutočnosťou, že je spotrebiteľkou a 16.9.2013 so žalovaným
uzavrela spornú úverovú zmluvu. Táto podľa nej predstavovala množstvo neprijateľných zmluvných
podmienok a neobsahovala náležitosti vyžadované vo vtedy platnom zákone č. 129/2010 Z.z. o

spotrebiteľských úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a to v zmysle ust. § 9 ods. 2 písm. k/. V úvere
nebol uvedený termín konečnej splatnosti úveru, nakoľko údaj o počte splátok a údaj o dátume splatnosti
poslednej splátky uvedený v oznámení veriteľa zo dňa 16.9.2013 o schválení úveru nepostačuje.
Poukázala na skutočnosť, že dohodnutý úrok vo výške 70,01 % ročne vysoko prekračuje úrokové
miery bánk v 3. štvrťroku roku 2013 pri spotrebiteľských úveroch s porovnateľnou dobou splatnosti. V
dôsledkutejtoskutočnostijetentoúrokúžerníckyapretoneplatný.Vzmluvevytýkalaročnúpercentuálnu
mieru nákladov, avšak v tejto súvislosti len poukázala na niektoré rozsudky súdov Slovenskej republiky.

Neuviedla, čo konkrétne údaju o RPMN vyčíta. Uviedla, že je neprípustné, aby si veriteľ pri podpise
zmluvyponechávalzaposkytnutieslužbyspočívajúcej vmožnostiodkladusplátokúveruatomaximálne
troch, konkrétne z tejto zmluvy zaplatiť spolu sumu 215,75 €. Takýto výkon práva je c rozpore s dobrými
mravmi a nemal by používať právnu ochranu. Odmena za poskytnutie tejto služby bola stanovená bezohľadu na to, či by následne došlo zo strany žalobcu k jej využitiu v maximálnom, alebo inom rozsahu
za splnenia tam uvedených predpokladov, alebo by vôbec nedošlo k jej využitiu a predstavovala až
89,55 % dojednanej výšky súčtu troch mesačných splátok, o ktorých odklad mohol žalobca maximálne

požiadať. Takúto odmenu za výhody, ktoré by mohli pre žalobcu vyplynúť, ak by túto službu reálne využil,
je nutné považovať za neprimeranú. Za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovala aj dojednania o
revolvingu, ktorý je neprimeraným vnucovaním služby popri inej službe a takáto neprijateľná podmienka
je zakázaná v ustanovení § 53 ods. 4 písm. n/ Obč. zákonníka. Za neprijateľnú považovala aj dohodu
o rozhodcovskej zmluve, z obsahu ktorej vyplýva, že spotrebiteľ má možnosť si síce vybrať medzi

rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak podľa takejto zmluvy začne rozhodcovské konanie dodávateľ,
spotrebiteľ je nútený sa mu podrobiť.

3. Pokiaľ šlo o nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ten zdôvodnila tou skutočnosťou, že
vzhľadom na absenciu vyššie uvádzaných náležitostí zmluvy o úvere mal by byť úver bezúročný a bez
poplatkov v zmysle ust. § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. a keďže ona žalobcovi na plnenie z tejto

zmluvy celkovo uhradila sumu 1.864,03 €, avšak úver jej bol poskytnutý reálne vo výške 1.284,25 €,
vzniklo žalobcovi na jej úkor bezdôvodné obohatenie v sume 579,78 €.

4. Ku žalobe žalobkyňa pripojila žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru / zmluvu o revolvingovom
úvere zo dňa 16.9.2013, zmluvné dojednania, zmluvy o revolvingovom úvere, prehľad o priemerných

úrokových mierach požadovaných v roku 2013 a potom ďalej od roku 2009 do roku 2014 a viaceré
rozsudky uvedené v žalobe, ktorými žalobkyňa zdôvodňovala svoje právne úvahy.

5. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním z 24.5.2017 urobeným prostredníctvom svojej právnej
zástupkyne, ktorým žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Predovšetkým poukázal na skutočnosť,

že žalobkyňa nemá naliehavý právny záujem na určení bezúročnosti a bezpoplatkovosti, keďže sa
nedomáha určenia práva, ale právnej skutočnosti, avšak jej právo domáhať sa určenia tejto právnej
skutočnosti nevyplýva z osobitného predpisu, a preto je žaloba neprípustná v zmysle ustanovenia §
137 písm. c), ale aj písm. d) C.s.p. Pokiaľ šlo o nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, žalovaná
strana tvrdila, že je to osobitný nárok, ktorý nie je upravený spotrebiteľským právnym režimom, a

preto Okresný súd Martin nie je oprávnený tento nárok prejednať, pretože nie je vzhľadom na sídlo
žalovaného na prejednanie tohto nároku miestne príslušným súdom a žalovaný vzniesol námietku
miestnej nepríslušnosti Okresného súdu Martin a žiadal, aby Okresný súd Martin postúpil vec vecne a
miestne príslušnému súdu, ktorým je Okresný súd Bratislava I. Podľa názoru žalovanej strany zmluva
jednoznačne obsahovala náležitosti uvedené v § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z., pričom

svoje tvrdenia žalovaná strana zargumentovala nesprávnou implementáciou smernice Rady 2008/48
do ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. a poukázala aj na fakty vyplývajúce z rozhodnutia Súdneho
dvora Európskej únie vo veci C-42/15 s tým, že prijatím tvrdení žalobcu by došlo k protiprávnemu
stavu, ktorý je v rozpore s unijným právom. Spochybnil tvrdenia žalobkyne o neuvedení údaja o dobe
trvania zmluvy a termíne konečnej splatnosti úveru, keď uviedol, že údaje o dobe trvania zmluvy a

termíne konečnej splatnosti úveru vyplýva z ustanovení článku 4 ods. 4.5 zmluvných dojednaní, z
ktorých vyplýva, že úver je po každom revolvingu splatný podľa nového splátkového kalendára, s ktorým
bude dlžník oboznámený. Deň splatnosti poslednej splátky úveru, resp. revolvingu podľa posledného
splátkového kalendára je dňom konečnej splatnosti úveru. Údaj o dni splatnosti poslednej splátky
vyplýva aj z oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, ktoré tvorí neoddeliteľnú súčasť zmluvy

v zmysle článku 7 ods. 7.1 písm. g) zmluvných dojednaní. Žalovaný poprel tvrdenia žalobcu týkajúce
sa úrokovej sadzby a uviedol, že zo žiadnej právnej normy, ktorá sa týka spotrebiteľských úverových
vzťahov, nevyplýva, že sa má výška úrokovej sadzby riadiť priemernou úrokovou sadzbou bánk. Zmluva
bola totiž uzavretá 16.9.2013, riadila sa ustanoveniami Obchodného zákonníka v otázkach, ktoré
neupravujeObchodnýzákonník,ajustanoveniamiObčianskehozákonníka,nakoľkoprednostnépoužitie

Občianskeho zákonníka na spotrebiteľské vzťahy bolo do Občianskeho zákonníka zavedené zákonom
č. 102/2014 Z.z. a účinné od 1.4.2015. Preto prednostné použitie Občianskeho zákonníka v zmysle §
52 ods. 2 posledná veta Občianskeho zákonníka je prípustné len pre vzťahy založené po jeho účinnosti.
Úprava výšky úrokov pre úverovú zmluvu je uvedená v ustanovení § 502 Obchodného zákonníka, podľa
ktorého ak strany dojednajú úroky vyššie, než sú prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je

dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške. Samotná výška odplaty, a teda aj úrokov bola
v čase uzavretia zmluvy upravená v § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak predmetom
spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať
odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Priposudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru
zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti. V zákone
bolo teda výslovne určené, že pri porovnávaní sa má zobrať nielen hodnota obvyklej odplaty, ale aj

spôsob a miera zabezpečenia záväzku, objem poskytnutých prostriedkov a lehota splatnosti. Túto
skutočnosť žalobca vôbec nerešpektuje a porovnávanie s údajmi z bánk je samo osebe nesprávne,
pretože banka si svoje zisky účtovala v danom období aj poplatkami za vedenie úverového účtu,
spracovanie platieb a pod., čiže úrok pre ňu nebol jediným výnosom za požičanie peňazí. Odplata, ktorá
je regulovaná v zmysle ustanovenia § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, vyjadruje celkovú nákladovosť

úveru pre spotrebiteľa, teda okrem úroku a prípadné ďalšie poplatky, ktoré v súvislosti s úverom má
zaplatiť s výnimkou tých, ktoré nie sú povinné a pri porovnaní výšky odplaty s hodnotou priemernej
odplaty za spotrebiteľské úvery je namieste záver, že táto nebola podstatne prevýšená, pretože v
tomto období práve hodnota priemernej odplaty určovaná Ministerstvom financií vyjadrením RPMN
bola 46,06 %. A ku námietkam žalobkyne k odplate za poskytnutie možnosti odkladu splátok úveru
žalovaný uviedol, že táto dohoda bola zakomponovaná v bode 8 ods. 8.6 dohody, podľa ktorej veriteľ

vyhlasuje, že uzavretie tejto dohody nie je podmienkou uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere a dlžník
vyhlasuje, že túto dohodu o poskytnutí služby uzatvára na základe slobodnej vôle, jej obsahu porozumel
a svojím podpisom vyjadruje súhlas so všetkými jej ustanoveniami. Na základe uvedeného žalovaný
tvrdí, že dohoda o poskytnutí služby je individuálnym dojednaním podľa § 53 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, a preto je po právnej stránke vylúčený záver o jej neprijateľnosti. V tejto súvislosti poukázal

na ustanovenie § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka a uviedol, že dohoda o poskytnutí služieb bola
individuálne uzavretá a poukázal tiež na ustanovenie § 52 a) ods. 1 Občianskeho zákonníka, z ktorého
vyplýva, že ak sú uzavreté viaceré spotrebiteľské zmluvy pri tom istom rokovaní alebo sú zahrnuté
do jednej listiny, posudzuje sa každá z týchto zmlúv samostatne. Dohoda je osobitne podpisovaná
a tento fakt zdôrazňuje nielen jej samostatnosť od ostatného obsahu zmluvy o revolvingovom úvere,

ale aj skutočnosť, že dlžník podpísaním tlačiva žiadosti/zmluvy nepristupuje a neuzatvára automaticky
dohoduoposkytovaníslužieb.Naviacjeodostatnéhotextuajgrafickyodlíšenáaposkytnutietejtoslužby
preto predpokladá iniciatívu dlžníka, teda iba nevyužitím možnosti odkladu splátok sa dlžník nemôže
domáhať neprijateľnosti zmluvného dojednania, ktoré ani nemusel uzatvoriť. Pokiaľ ide o automatické
poskytovanie revolvingu, ani samotné jeho poskytnutie nemá za následok povinnosť prijatie peňažnej

sumy, nakoľko dlžník má možnosť požiadať o storno vyplateného revolvingu, resp. revolving vypovedať
ešte pred jeho samotným poskytnutím. Žalobkyni revolving ani poskytnutý nebol, a preto táto námietka
nie je relevantná. Naviac pokiaľ šlo o námietky k rozhodcovskej zmluve, táto bola samostatným právnym
úkonom a bola spísaná na samostatnej listine. Z jej textu vyplynulo, že veriteľ vyhlásil, že uzatvorenie
tejto rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o revolvingovom

úvere medzi veriteľom a dlžníkom a dlžník nie je povinný prijať návrh tejto rozhodcovskej zmluvy zo
strany veriteľa, pričom vyhlasuje, že o tejto skutočnosti bol zo strany veriteľa jasne a zrozumiteľne
informovaný. Z toho vyplýva, že žalobkyňa mala možnosť sa rozhodnúť, či návrh rozhodcovskej zmluvy
príjmealebonie.Naviacrozhodcovskázmluvanespĺňadefiníciuneprijateľnejzmluvnejpodmienkypodľa
§ 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, nakoľko nezakladá výlučnú právomoc rozhodcovského

súdu na konanie. Výber rozhodujúceho orgánu, kam bude žaloba podaná, spočíva na strane, ktorá
žalobu podáva. Konanie pred rozhodcovským súdom je dohodnuté len alternatívne a nevyžaduje od
spotrebiteľa, aby postupoval len pred arbitrážou. Uplatňuje sa len vtedy, ak sa nepristúpi k riešeniu veci
pred všeobecným súdom.

6. Vzhľadom k tomu žalovaný vo svojom vyjadrení uvedené tvrdenia žalobcu poprel a žiadal, aby súd
žalobu zamietol a zaviazal žalobcu k náhrade trov konania. Na dôkaz svojich tvrdení súdu predložil k
tomuto rovnopisu súhrnné informácie o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch za druhý
štvrťrok roku 2013, ktoré obsahovali aj priemerné hodnoty RPMN, vyhotovenie rozhodcovskej zmluvy,
akceptačný list veriteľa zo dňa 16.9.2013.

7. Žalobkyňa na vyjadrenie žalovaného reagovala podaním z 27.6.2017, kde v podstate zotrvala na
svojich predchádzajúcich skutočnostiach. Poukázala na ďalšie rozhodnutia jednak Ústavného súdu, ale
aj všeobecných súdov Slovenskej republiky. Uviedla, že predmetom spornej úverovej zmluvy malo byť
poskytnutie finančných prostriedkov vo výške 1.500 €, avšak skutočne prevzala len sumu 1.284,25 €

a žalovanému uhradila sumu 1.864,03 €. Rozdiel potom predstavuje sumu bezdôvodného obohatenia.
Ďalej vyčítala v zmluve nerozdelenie splátky v celkovej výške 80,37 € na istinu a úroky a tvrdila, že má
vo veci naliehavý právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby, pretože
jej žaloba je vhodným účinným a správne zvoleným procesným nástrojom ochrany práva a má sa ňouodstrániť spornosť práva a vytvára pevný právny základ pre právny vzťah účastníkov sporu. Bez tohto
určenia je jej právo ohrozené a jej právne postavenie neisté. Naďalej tvrdila, že aj keď ide o samostatnú
rozhodcovskú zmluvu v takom znení, ako je koncipovaná, v akom bola založená do súdneho spisu,

je neprijateľná a v dôsledku tejto skutočnosti je absolútne neplatná. Preto na svojom nároku naďalej
zotrvala.

8. Zmluve naviac vyčítala zabezpečenie v rozpore so zákonom a dobrými mravmi, nakoľko záväzok
dlžníka bol zabezpečený dohodou o zrážkach zo mzdy, rozhodcovskou zmluvou a dohodou o poskytnutí

služby.

9. Na toto podanie žalobkyne reagoval žalovaný podaním z 27.7.2017, v ktorom argumentoval, že
dohoda o zrážkach zo mzdy je zákonný spôsob zabezpečenia pohľadávky podľa § 551 Obč. zákonníka.
Dohoda o zrážkach zo mzdy nemôže byť neprijateľnou podmienkou, pokiaľ preberá obsah zákonnej
úpravy. Naviac dňa 23.12.2015 nadobudol účinnosť zákon č. 438/2015, ktorý menil a doplnil zákon

o spotrebiteľských úveroch a podľa jeho znenia v § 9 ods. 13 bolo určené, že záväzky z úverovej
spotrebiteľskej zmluvy je možné zabezpečiť len dohodou o zrážkach zo mzdy, ručením a záložným
právom. Teda dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje zákonný spôsob zabezpečenia záväzkov aj
zo spotrebiteľskej zmluvy a táto skutočnosť vyplýva aj z obsahu novelizovaného zákona o ochrane
spotrebiteľa. Je podstatné v súvislosti s rozhodnutím C-42/15, že samotný Súdny dvor Európskej únie

by asi postupoval nelogicky, ak by na jednej strane dospel k záveru, že ustanovenie uvedenej smernice
sa má vykladať určitým spôsobom, pričom tak odpovedal na prejudiciálnu otázku slovenského súdu,
ktorý sa to zjavne pýtal preto, aby uplatnil nepriamy účinok a súčasne by jeho výklad bol prakticky
nerealizovateľný. Súdny dvor Európskej únie nepodáva výklad k hypotetickým otázkam, ani nezaujíma
hypotetické, akademické, či dokonca nepoužiteľné závery v rozsudkoch. Súdny dvor je riadnym súdnym

orgánom a jeho úlohou je rozhodovať v právnych sporoch medzi účastníkmi konania na základe
hmotnoprávnych a procesných právnych noriem. Vydáva záväzné rozhodnutia a v zásade neposkytuje
poradné stanoviská k hypotetickým otázkam. Podľa rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci
C-397/01 až C-403/01 body 115 a 116 - požiadavka výkladu vnútroštátneho práva v súlade s právom
spoločenstva vyplýva zo systému zmluvy, ktorá tým umožňuje vnútroštátnemu súdu, aby v rámci svojich

právomocí zabezpečil plnú účinnosť práva spoločenstva pri rozhodovaní o spore. Táto zásada výkladu
vnútroštátnehoprávavsúladesprávomspoločenstvaformulovanávprávespoločenstvasasícevprvom
rade týka vnútroštátnych ustanovení prijatých na prebratie smernice, neobmedzuje sa však iba na výklad
týchto ustanovení, ale vyžaduje, aby vnútroštátny súd vzal do úvahy vnútroštátne právo ako celok a
posúdil, do akej miery ho možno použiť spôsobom, ktorý nevedie k výsledku, ktorý odporuje smernici.

Z uvedeného vyplýva, že súd členského štátu nemôže na unijné právo, ktoré by malo zohľadniť pri
dodržaní nepriameho účinku nazerať ako na porušenie vlastného právneho poriadku. Naviac žalovaný
oponoval tvrdeniu žalobkyne, že zmluva neobsahuje údaj o priemernej RPMN.

10. K tomuto podaniu žalovaný pripojil dohodu o poskytovaní služieb č. 8500123461, ktorá ale bola

uzavretá s iným spotrebiteľom a preto pre právne posúdenie nárokov žalobkyne a obrany žalovaného
nepoužiteľná.

11. Na pojednávaní dňa 20.12.2017 súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne a čítaním listín
pripojených do súdneho spisu.

12. Na pojednávaní dňa 20.12.2017 žalobkyňa zobrala žalobu späť v tej časti, kde požadovala určiť,
že zmluva o revolvingovom úvere č. 8500031432 zo dňa 16.9.2013 uzavretá medzi žalobkyňou a
žalovaným je bezúročná a bez poplatkov. Súd preto v tejto časti konanie zastavil podľa § 145 ods.
2 C.s.p. vo výrokovej časti tohto rozsudku. Vo zvyšku potom súd rozhodoval o nároku žalobkyne na

zaplatenie sumy 579,78 € titulom vydania bezdôvodného obohatenia voči žalovanému a to spolu s
úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne od 28.4.2017 do zaplatenia.

13. Na margo vnesenej námietky miestnej nepríslušnosti Okresného súdu Martin na prejednanie tohto
sporu súd konštatuje, že sa nestotožňuje s názorom žalovaného, že by Okresný súd Martin bol miestne

nepríslušný na prejednanie tohto sporu vzhľadom na skutočnosť, že ide o typický spotrebiteľský spor,
kde návrh podal spotrebiteľ a preto pre Okresný súd Martin je založená osobitná miestna príslušnosť
podľa § 19 písm. d/ C.s.p., keďže v obvode Okresného súdu Martin je trvalý pobyt žalobkyne, ktorá jespotrebiteľkou a ide o spotrebiteľský spor. Je totiž nepochybné, že žalobkyňa uplatňuje nároky, ktoré
vznikli zo spotrebiteľskej zmluvy.

14. Súd preto prečítal listiny, ktoré strany pripojili do súdneho spisu a takto vykonaným dokazovaním
zistil tento skutkový stav veci:

15. Dňa 12.9.2013 viazaný finančný agent konajúci v mene žalovaného so žalobkyňou spísal žiadosť
o poskytnutie revolvingového úveru - zmluvu o revolvingovom úvere, podľa ktorej žalobkyňa žiadala

o poskytnutie úverového limitu vo výške 1.500 €, ktorý mal byť splatený 42 splátkami vo výške 80,37
€, pričom celková suma, ktorú musela zaplatiť, bola stanovená vo výške 3.375,54 €, predpokladaná
RPMN za úver bola 70,01 % ročne, ročná úroková sadzba úveru v % bola 70,01 % ročne, priemerná
hodnota RPMN za úver bola 46,06 % ročne, poskytnutá čiastka revolvingu 790,84 €, celková
čiastka revolvingu, ktorú by mala žalovaná zaplatiť, bola 1.928,88 € a predpokladaná RPMN úveru pri
poskytnutí revolvingu 63,32 % a ročná úroková sadzba revolvingu 76,21 %. Tieto údaje požadované v

revolvingovom úvere obsahoval čl. 5 základnej časti zmluvy. Článok 6 základnej časti zmluvy obsahoval
už údaje o schválenom revolvingovom úvere, je vypísaný rukou a pravdepodobne tento článok bol
vypísaný až po akceptácii žiadosti dňa 16.9.2013 samotným veriteľom. Žalovanej podľa čl. 6 bol
poskytnutý úverový limit 1.500 € so splatnosťou úveru v splátkach 42 splátkami pri mesačnej splátke
vrátane úrokov vo výške 80,37 €, celkovej čiastke, ktorú by mala žalobkyňa zaplatiť spolu s úrokmi za

dobu čerpania úveru vo výške 3.375,54 €, pri RPMN za úver v % 67,21 %, pri ročnej úrokovej sadzbe
úveru 70,01 %, pri priemernej RPMN za úver v % 46,06 %, pri poskytnutej sume revolvingu 790,84 €,
celkovej čiastke revolvingu vo výške 1.928,88 €, predpokladanej RPMN úveru po poskytnutí revolvingu
70,01 €, ročnej úrokovej sadzbe revolvingu 76,21 % a ročnej úrokovej sadzbe úrokov z omeškania 5,05
%. Článok 7 spomínanej žiadosti, resp. zmluvy o revolvingovom úvere obsahoval vyhlásenie dlžníka a

veriteľa, že v ďalšom odkazujú na úpravu obsiahnutú v zmluvných dojednaniach zmluvy o revolvingovom
úvere (na zadnej strane tejto žiadosti / zmluvy), ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou tejto žiadosti zmluvy
a dlžník vyhlasuje, že sa zmluvnými dojednaniami zoznámil, nemá k nim žiadne výhrady, zaväzuje sa
ich dodržiavať ako aj ďalšie vyhlásenia dlžníka o spôsobilosti na právne úkony a ďalej o práve veriteľa
znížiť poskytnutú čiastku úveru, resp. upraviť výšku a počet splátok a ďalej obsahovala aj vyhlásenie o

práve dlžníka po takomto oznámení veriteľa zmluvu vypovedať, resp. od nej odstúpiť. Na zadnej časti
zmluvného formulára sa nachádzal čl. 8, ktorý obsahoval dohodu o poskytnutí služby.

16. Podľa dohody o poskytnutí služby, ktorá mala byť uzavretá podľa § 269 ods. 2 Obch. zákonníka,
predmetom dohody bol záväzok veriteľa poskytnúť dlžníkovi na jeho žiadosť a po splnení nižšie

uvedených podmienok, službu spočívajúcu v možnosti odkladu maximálne troch akýchkoľvek splátok
úveru, resp. revolvingu poskytnutého na základe žiadosti / zmluvy uzavretej medzi stranami a záväzok
dlžníka zaplatiť veriteľovi odplatu za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti dokladu splátok úveru
vo výške 215,75 € a za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok revolvingu
vo výške 112,08 €, v prípade, ak bude dlžníkovi revolving poskytnutý, odplatu je veriteľ oprávnený na

základe vlastného uváženia jednostranne znížiť, k čomu dlžník udeľuje veriteľovi svoj súhlas. Veriteľ
je povinný písomne oznámiť dlžníkovi stanovenú zníženú výšku odplaty, pričom písomné oznámenie
bude tvoriť prílohu tejto dohody o poskytnutí služieb. Podľa čl. 8 ods. 2 dohody o poskytnutí služby
dlžník je oprávnený, nie však povinný, požiadať o odklad splatnosti splátok po splatení prvých troch
splátok úveru za podmienky, že je dlhodobo práceneschopný, pričom dlhodobou práceneschopnosťou

sa rozumie pracovná neschopnosť začatá najskôr v deň uzavretia dohody a trvajúca dlhšie ako tri
týždne, alebo pokiaľ s ním bol skončený pracovný pomer. Ďalšie ustanovenia tohto článku upravovali
spôsob preukazovania týchto skutočností a ďalej ustanovovalo, že účinnosť odkladu splácania nastáva
okamihom doručenia žiadosti veriteľovi vrátane všetkých príslušných dokladov podľa predchádzajúcej
vety, ktoré sú potrebné na naplnenie tohto práva. Dlžník je oprávnený požiadať o odloženie splátok

poskytnutého úveru aj v iných prípadoch, ako je uvedené vyššie, ale tento odklad splátok je podmienený
schválením zo strany veriteľa. Na odloženie splátok v týchto iných prípadoch dlžník nemá právny nárok.
Žiadosť musí byť písomná a musí obsahovať meno a priezvisko dlžníka, číslo zmluvy, počet a označenie
splátok úveru, ktorý splatnosť dlžník požaduje, žiadosť musí byť dlžníkom podpísaná a datovaná. Právo
dlžníka na odklad splatnosti splátok podľa splátkového kalendára v jednotlivom prípade zaniká, pokiaľ

bude žiadosť vrátane príslušných dokladov dokazujúcich toto právo dlžníka, doručená veriteľovi v deň
nasledujúci po dni, v ktorom omeškanie dlžníka s úhradou akejkoľvek splátky úveru dosiahol 30 dní.
Odsek 3 tohto čl. 8 zmluvy upravoval povinnosti dlžníka pri splácaní odložených splátok úveru. Podľa
čl. 8 ods. 4 úverovej zmluvy odplata za poskytnutie odkladu splatnosti splátok úveru je splatná dňomuzavretia dohody o poskytnutí služby. Veriteľ a dlžník sa dohodli na započítaní vzájomných pohľadávok
a to pohľadávky dlžníka voči veriteľovi na poskytnutie schválenej výšky úveru podľa čl. 2.3 zmluvných
dojednaní žiadosti / zmluvy oproti pohľadávke veriteľa voči dlžníkovi na zaplatenie odplaty podľa

ods. 8.1 písm. a/ tejto dohody o poskytnutí služby a to ku dňu poskytnutia úveru dlžníkovi. Odplata za
poskytnutie odkladu splatnosti splátok revolvingu je splatná ku dňu poskytnutia revolvingu a veriteľ s
dlžníkom sa dohodli na započítaní vzájomných pohľadávok a to pohľadávky dlžníka voči veriteľovi za
poskytnutie schválenej výšky revolvingu podľa čl. 4 bod 1 zmluvných dojednaní žiadosti / zmluvy oproti
pohľadávke veriteľa voči dlžníkovi na započítanie odplaty podľa ods. 8 bod 1 žiadosti / zmluvy. Rozdiel

bude uhradený na účet dlžníka uvedený v čl. 2 žiadosti / zmluvy. Na túto dohodu o poskytnutí služby sa
vzťahujúajnasledovanéustanoveniazmluvnýchdojednanížiadosti/zmluvy.Včl.8bod6veriteľvyhlásil,
že uzavretie tejto dohody o poskytnutí služby nie je podmienkou uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere
a dlžník vyhlasuje, že túto dohodu o poskytnutí služby uzatvára na základe slobodnej vôle, jej obsahu
porozumel a svojím podpisom vyjadruje súhlas so všetkými jej ustanoveniami.

17. Je pravdou, že tento článok obsahuje potom aj miesto a dátum podpisu dlžníka a miesto a dátum
podpisu veriteľa. Nesporne potom vyplynulo, že pod tento čl. 8 sa žalobkyňa podpísala 12.9.2013. V
čl. 9 zmluvy, ktorý obsahovala zadná strana zmluvy, bol daný súhlas k spracovaniu osobných údajov, v
čl. 10 zmluvy bol uvedený súhlas dlžníka o získavaní informácií o jeho bonite, platobnej morálke, atď.
a čl. 13 obsahoval súhlas dlžníka a veriteľa s tým, že súčasťou zmluvy žiadosti / zmluvy sú aj zmluvné

dojednania zmluvy o revolvingovom úvere. Pod čl. 13 je potom žalobkyňa podpísaná opätovne ku dňu
12.9.2013 a veriteľ - žalovaný 16.9.2013.

18. Je zrejmé, že žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru, ktorú žalobkyňa podpísala 12.9.2013,
bola zmluvným formulárom, ktorý na zadnej strane obsahoval dohodu o poskytnutí služby čl. 8, pričom

v zmysle čl. 7 bolo uvedené, že dlžník aj veriteľ odkazujú ďalej na úpravu obsiahnutú na zadnej strane
žiadosti / zmluvy, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy.

19. K akceptácii návrhu na uzavretie úverovej zmluvy, ktorý bol obsiahnutý v čl. 5 zmluvného formulára,
došlo 16.9.2013 vyplnením čl. 6 základného formulára zmluvy, ale aj zaslaním akceptačného listu,

ktorý bol nazvaný „oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - zmluva o revolvingovom úvere č.
8500031432“ (č.l. 47). Tento akceptačný list obsahoval údaje o schválenom úvere a v zmysle neho
bol žalobkyni schválený úver vo výške 1.500 € pri splatnosti úveru do 42 mesiacov, výške mesačnej
splátky 80,37 €, pri splatnosti prvej splátky 1.11.2013 a dátumu poslednej splátky 1.4.2017 pri periodicite
splácaní úveru mesačnej, pri dátume splatnosti splátky v priebehu periódy splácania jedna, celkovej

výške úveru 1.500 €, RPMN úveru 67,21 %, priemernej hodnoty RPMN platnej ku dňu podpísania
zmluvy 46,06 %, pri schválení výške revolvingu 902,92 €, pri zvýšení celkovej výšky úveru po vykonaní
revolvingu 902,92 €, pri výške mesačnej splátky úveru po vykonaní revolvingu 80,37 €m, RPMN po
vykonaní revolvingu v predpokladanej výške 70,01 %, pri celkovej čiastke, ktorú musí dlžník zaplatiť
3.375,54 €, pri odplate za poskytnutie služby 215,75 €, ročnej úrokovej sadzbe úveru 70,01 % a pri

celkovej sume, ktorú musí dlžník zaplatiť pri každom revolvingu 1.928,88 € a ročnej úrokovej sadzbe
revolvingu 76,21 %.

20. Medzi stranami bolo nesporné, že žalobkyňa po započítaní v čl. 8 zmluvy dojednanej odplaty
za poskytnutie služby vo výške 215,75 € skutočne dostala finančné prostriedky vo výške 1.284,25

€ a nesporné bolo, že žalobkyňa mu celkovo zaplatila sumu 1.864,03 €, teda zaplatila sumu o
579,78 € vyššiu, než jej bola reálne žalovaným poskytnutá. Tieto skutočnosti žalovaný, pokiaľ išlo o
výšku poskytnutých finančných prostriedkov a žalobkyňou celkovo zaplatených finančných prostriedkov,
nerozporoval a preto ju súd považoval za nespornú v zmysle ust. § 151 ods. 1 C.s.p. napriek tomu, že
žalobkyňa k tomu nepredložila dôkazy.

21. Pre súd bolo zrejmé z obsahu žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru, konkrétne z čl. 5
zmluvného formulára, ale aj z obsahu čl. 6 žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru / zmluva o
revolvingovom úvere a z obsahu akceptačného listu veriteľa zo dňa 16.9.2013, že kontraktačný proces
neprebehol v jeden deň medzi oboma zmluvnými stranami prítomnými na jednom mieste súčasne, ale

prebiehal v čase od 12.9.2013 do 16.9.2013 a to spísaním návrhu zmluvy so žalobkyňou dňa 12.9.2013
a potom kontraktačný proces bol zavŕšený akceptáciou návrhu žalobkyne veriteľom, teda žalovaným
dňa 16.9.2013, o čom svedčí najmä vystavenie oznámenia veriteľa o schválení. Porovnaním obsahu
týchto dvoch právnych úkonov - návrhu na uzavretie zmluvy z 12.9.2013 a akceptácie návrhu zo dňa16.9.2013, je zrejmé, že akceptácia sa, pokiaľ ide náležitosti úverovej zmluvy, líši od návrhu uvedeného
v čl. 5 predovšetkým tým, že udáva už dátum prvej splátky úveru, ale aj dátum splatnosti poslednej
splátky úveru, teda konečnej splatnosti úveru, čo v návrhu uvedené nie je, líši sa údajom o RPMN úveru,

kde v návrhu je uvedená výška RPMN za úver 70,01 % a v akceptácii je uvedená 67,21 %. Akceptácia
sa líši aj v údajoch o revolvingu.

22. Tento spôsob tvorby úverovej zmluvy súd potom posudzoval v zmysle príslušných ustanovení Obč.
zákonníka, teda v zmysle ust. § 43a až § 44 Obč. zákonníka.

23. Podľa § 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je
určený jednej, alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len „návrh“), ak
je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.

24. Podľa § 44 ods. 1 Obč. zákonníka zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie

zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie, alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu.

25. Podľa § 44 ods. 2 Obč. zákonníka prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia,
alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Prijatím návrhu je však odpoveď,
ktorá vymedzuje obsah navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z odpovede nevyplýva zmena obsahu

navrhovanej zmluvy.

26. Je nutné konštatovať, že akceptačný list veriteľa nazvaný „oznámením veriteľa o schválení úveru
dlžníkovi“ obsahoval niektoré dôležité náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktoré samotný návrh
neobsahovalatotižzačiatoksplácaniaúveru,konečnúsplatnosťúverualíšilsaajvovýškeRPMNúveru.

Teda z pohľadu zákona o spotrebiteľských úveroch obsahoval náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, ktoré návrh na uzavretie tejto zmluvy podpísaný žalobkyňou 12.9.2013 neobsahoval vôbec, alebo
síce obsahoval, ale v inej výške (RPMN úveru).

27. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách

pre spotrebiteľov ..., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá strana dostane
najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe, alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné
spotrebiteľovi.

28. Podľa § 9 ods. 2 písm. f/ zákona č. 129/2010 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem iných

všeobecných náležitostí podľa Obč. zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: dobu trvania zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a podľa § 9 ods. 2 písm.
i/ úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podľa § 9 ods. 2 písm. k/ výšku, počet a termíny splátok,
istiny úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým
nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

29. V konaní nebol produkovaný dôkaz preukazujúci, že by žalobkyňa bola písomne pristúpila na
informácie o poskytnutom spotrebiteľskom úvere, ktoré obsahoval akceptačný list veriteľa zo dňa
16.9.2013 nazvaný „oznámením veriteľa o poskytnutom úvere“, teda, že by žalobkyňa v písomnej
forme, ktorú vyžaduje zákon o spotrebiteľských úveroch, súhlasila so všetkými náležitosťami úverovej

zmluvy tak, ako boli doplnené, resp. zmenené v spomínanom oznámení veriteľa zo dňa 16.9.2013.
Len tak by bolo možné konštatovať, že v podrobnostiach, ktoré obsahoval tento akceptačný list (ktorý
svojou povahou bol vlastne novým návrhom veriteľa na uzavretie zmluvy), v niektorých jej podstatných
náležitostiach, bol nový návrh dlžníčkou, teda žalobkyňou prijatý. Preto je súd toho názoru, že medzi
zmluvnými stranami vznikla síce zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru v predpísanej písomnej

forme, ale len v rozsahu náležitostí, ktoré boli zhodné v návrhu na uzavretie úverovej zmluvy, ktorý
spísala žalobkyňa 12.9.2013 a v akceptačnom liste veriteľa zo dňa 16.8.2013. Porovnaním obsahu
oboch týchto dokumentov je potom zrejmé, že zmluvné strany sa písomne dvoma zhodnými prejavmi
vôle nedohodli na dobe trvania zmluvy a termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, nakoľko
táto skutočnosť z návrhu podpísaného žalobkyňou, kde splatnosť úveru bola vyjadrená počtom 42

splátok, nevyplývala; ďalej, že sa nedohodli platne na termínoch splátok, ktoré zahrňovali tak splátku
úveru, ako aj úrokov, nakoľko ani táto skutočnosť zo základnej časti úverovej zmluvy, resp. z návrhu
zmluvy, ktorý žalobkyňa podpísala 12.9.2013, nevyplývala a nedohodli sa ani platne na RPMN úveru.30. Podľa § 11 ods. 1 písm. b/ zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa
považujesabezúročnýabezpoplatkov,akzmluvaospotrebiteľskomúvereneobsahujenáležitostipodľa
§ 9 ods. 2 písm. a/ až k/, r/ a y/.

31. Vzhľadom na skutočnosť, že tieto náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktoré súd vyššie
uvádza, neboli platne dohodnuté v písomnej forme, v úverovej zmluve absentovali a spôsobovali jej
bezúročnosť a bezpoplatkovosť.

32. Súd však dospel k presvedčeniu, že nebola platne dohodnutá ani ročná úroková sadzba úveru.

33. Je síce pravdou, že pokiaľ ide o stanovenie ročnej úrokovej sadzby úveru vo výške 70,01 %
ročne, sa návrh spísaný žalobkyňou ako jej žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru, zhodoval s
akceptáciou veriteľa zo dňa 16.9.2013 a teda je nesporné, že strany si dohodli úroky vo výške 70,01 %.
Pre súd však bola sporná práve výška týchto úrokov. Je pravdou, že priemerná RPMN v tomto období

dosahovala 46,06 % a je pravdou, že dohodnutý zmluvný úrok za úver nedosahoval ani dvojnásobok
takto stanovenej priemernej RPMN. V tom čase platilo ustanovenie § 53 ods. 6 Obč. zákonníka,
podľa ktorého, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie
odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery
v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu

spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov
a lehotu splatnosti. Teda výška odplaty za poskytnutie finančných prostriedkov v spotrebiteľských
zmluváchbolastanovenáinak,nežjestanovenávsúčasnosti.Avšaknapriektomusúddohodnutú výšku
úroku vo výške 70,01 % ročne považoval za neprimerane vysokú, najmä ak je nutné dať za pravdu
žalobkyni, že v období septembra 2013 pri nových obchodoch sa úrokové sadzby pri spotrebiteľských

úveroch, ktoré mali byť splatné od jedného do piatich rokov, pohybovali okolo 11,04 % ročne. Dohodnutá
úroková sadzba takmer sedemkrát prekračovala priemernú úrokovú mieru vyžadovanú v danom období
bankami za obdobné spotrebiteľské úvery.

34. Bez ohľadu na to, aby sa súd zaoberal spôsobom zabezpečenia splnenia záväzku žalobkyne

dohodou o vykonaní zrážok zo mzdy, súd konštatoval, že žalovaný uzavretím tejto zmluvy,
ktorá na rubovej strane formulára obsahovala aj dohodu o poskytnutí služby vo forme odkladu troch po
sebe nasledujúcich splátok úveru, získaval oproti žalobkyni neprimeranú finančnú výhodu. Túto dohodu
o poskytnutí služby včlenenú do zmluvného formulára napriek tej skutočnosti, že sa žalobkyňa pod
ňu osobitne podpísala, súd skutočne považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko podľa

presvedčenia súdu bola v rozpore s ustanovením § 9 ods. 7 vtedy platného zákona o spotrebiteľských
úveroch,podľaktoréhosaveriteľovialebofinančnémuagentovizakazujepredkladaťspotrebiteľovinávrh
zmlúv, ktorých zrejmým účelom je obchádzanie ustanovení tohto zákona; za takéto konanie sa považuje
aj to, že sa čerpanie finančných prostriedkov alebo zmluvy o spotrebiteľskom úvere zahrnú do zmlúv
o úvere, ktorých povaha alebo účel by umožnil vyhnúť sa uplatňovaniu tohto zákona. Ak veriteľ využil

omyl spotrebiteľa a použil zmluvné podmienky, ktorými vylúčil aplikáciu ustanovení vzťahujúcich sa na
spotrebiteľské úvery, považuje sa zmluva za zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ak veriteľ nepreukáže, že
nemal úmysel obísť tento zákon.

35. Podľa presvedčenia súdu jednoznačným motívom veriteľa a totiž žalovaného k začleneniu článku

8 do zmluvného formulára, ktorý obsahoval údajne podľa jeho názoru iný typ zmluvy a to dohodu o
poskytnutí služby, bol cieľ obísť kogentné ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré sa týkajú výšky
odplaty a práve dojednaním možnosti odkladu splátok za poplatok 215,75 € zvýšiť celkovú odplatu za
poskytnutie požičaných prostriedkov bez toho, aby táto časť odplaty, ktorá mala byť údajne odplatou nie
za poskytnutie finančných prostriedkov, ale za poskytnutie inej služby, bola zahrnutá do výpočtu RPMN

a do odplaty, s ktorou ráta ustanovenie Občianskeho zákonníka § 53 ods. 6. Je skutočne v rozpore s
dobrými mravmi, aby odmena za to, že veriteľ umožní dlžníkovi, v tomto prípade žalobkyni odložiť tri
splátky v celkovej výške 241,11 € za sumu 215,75 € s tým, že by sa mali tieto tri splátky zaplatiť po
splatení ostatných splátok podľa posledného platného splátkového kalendára, teda veriteľ dohodol so
žalobkyňoualebospotrebiteľkouzapoplatok215,75€možnosťpredĺženiasplatnostiúveruotrimesiace.

Na druhej strane dohoda nerieši otázku vrátenia odplaty v prípade, že možnosť odkladu splátok dlžník
nevyužije a bez toho, aby žalobkyňa vôbec o takéto právo požiadala, sa o túto sumu znížil jej nárok
na poskytnutie úveru, teda jej pohľadávka na poskytnutie schváleného úveru bola započítaná oproti
pohľadávke veriteľa, teda žalovaného na zaplatenie sumy 215,75 €.36. Súd je toho názoru, že napriek tvrdeniu žalovanej strany sa nejednalo o dobrovoľný výber služby,
alebo individuálne dojednanú službu, pretože táto bola súčasťou vopred pripravenej formulárovej

zmluvy. Na jej dojednanie a inkorporovanie do textu zmluvy priamo odkazoval článok 7 na lícnej strane
zmluvného formulára. Inštitút odkladu splátok za tam stanovenú úhradu je ustanovením, ktoré umožňuje
žalovanej strane ako veriteľovi získať skrytý poplatok spojený s poskytnutím zmluvy. Racionálnosť tejto
dohody o odklade splátok nie je možno pochopiť, ak dlžník za možnosť odkladu splátok uhradí sumu
skoro rovnajúcu sa súčtu splátok, ktorých odklad žiada.

37. Súd preto dospel k presvedčeniu, že dohoda o poskytnutí služby zakomponovaná do čl. 8 žiadosti /
zmluvy obsiahnutá na jej rubovej strane, je neplatná a to z pohľadu ust. § 39 Obč. zákonníka i z
pohľadu ust. § 9 ods. 7 zákona č. 129/2010 Z.z. a je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, nakoľko
je vyjadrením nekalej praktiky dodávateľa - veriteľa obísť kogentné ustanovenia Obč. zákonníka o
odplatách za poskytnutie finančných prostriedkov v ust. § 53 ods. 6 Obč. zákonníka, ale aj ustanovenia

zákona o spotrebiteľských úveroch o výške RPMN a celkových nákladoch spotrebiteľa.

38. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka je neplatný právny úkon, ktorý svojím obsahom, alebo účelom
odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.

39. Preto podľa presvedčenia súdu žalovanému nevzniklo právo na zaplatenie tam dohodnutej odplaty
vo výške 215,75 € pre neplatnosť tohto zmluvného dojednania a pre bezúročnosť a bezpoplatkovosť
poskytnutého úveru z vyššie uvedených dôvodov nevzniklo mu právo na ďalšie úroky dohodnuté v
zmluve o revolvingovom úvere. Všetko, čo na základe neplatného dojednania v čl. 8 úverovej zmluvy,
alebo v dôsledku absencie náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere, žalovaný proti žalobkyni získal

nad rámec reálne poskytnutých prostriedkov, je potom pre žalovaného bezdôvodným obohatením na
úkor žalobkyne. A keďže medzi stranami bolo nesporné, že žalobkyňa celkovo žalovanému zaplatila
sumu 1.864,03 €, avšak dostala od neho len sumu 1.284,25 €, je potom zrejmé, že žalovaný sa na úkor
žalobkyne bezdôvodne obohatil v rozsahu 579,78 €.

40. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatil, musí
obohatenie vydať.

41. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu, alebo plnením z

právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

42. Pre žalovaného je bezdôvodným obohatením, ktoré získal z neplatného právneho úkonu časť
prostriedkov získaných na úkor žalobkyne v rozsahu 215,75 €, ktorá suma bola poskytnutá titulom
neplatne dohodnutej odmeny za poskytovanie služby a ďalšie sumy, ktoré žalovaný získal nad rámec

poskytnutých finančných prostriedkov, sú pre neho plnením bez právneho dôvodu, nakoľko pokiaľ ich
žalobkyňa plnila titulom úrokov za poskytnutý úver, tak ich žalovanému plniť nemala, nakoľko úver pre
absenciu vyššie uvádzaných náležitostí úverovej zmluvy bol bezúročný a bez poplatkov.

43. Súd preto žalovaného zaviazal, aby bezdôvodné obohatenie, ktorého výška bola nesporná v rozsahu

579,78 €, žalobkyni zaplatil a to spolu s úrokom z omeškania v zmysle ust. § 517 ods. 2 Obč. zákonníka
v spojení s ust. § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Obč. zákonníka. Žalobkyňa správne požadovala úroky z omeškania vo výške 5 % ročne,
teda vo výške o 5 %-uálynch bodov vyššej, ako je základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Žalobkyňa požadovala však úroky z

omeškania za nesprávne obdobie omeškania, pokiaľ ich požadovala od 28.4.2017 do zaplatenia, teda
odo dňa spísania žaloby. Ako vyplynulo z vyjadrenia žalobkyne, žalobkyňa pred podaním žaloby na
súd od žalovaného iným spôsobom ústne, alebo písomne nepožadovala zaplatenie tejto sumy titulom
bezdôvodného obohatenia. Dlh vzniknutý bezdôvodným obohatením je dlhom, u ktorého čas splnenia
nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom, alebo určeným v rozhodnutí a preto je dlžník povinný

splniť dlh prvého dňa potom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal (§ 563 Obč. zákonníka).

44. Keďže prvou preukázateľnou výzvou žalobkyne určenej žalovanému, v ktorej žalobkyňa žalovaného
vyzvala na bezdôvodné obohatenie, bola až žaloba, ktorá žalovanému bola doručená 17.5.2017, jezrejmé, že žalovaný mohol prvýkrát platiť dlh 18.5.2017 a až dňom 19.5.2017 sa dostal do omeškania
s jeho úhradou. Preto až od tohto momentu súd žalobkyňu proti žalovanému priznal právo na úroky z
omeškania a vo zvyšku uplatneného nároku na úroky z omeškania žalobu ako nedôvodnú zamietol.

45. Žalobkyňa v konaní proti žalovanému bola prevažne úspešná a preto by jej patrila náhrada rad trov
konania v zmysle ust. § 255 ods. 2 C.s.p.. Keďže však žalobkyňa proti žalovanému náhradu trov konania
nepožadovala, súd jej proti žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia

rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal.

Podľa § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C. s. p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 C. s. p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.