Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. júl 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/182/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114209286
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Brišková

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2114209286.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvTrnavevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.GabrielyBriškovejačlenovsenátu

JUDr. Zlatice Javorovej a JUDr. Martina Holiča v právnej veci žalobcov: 1/ Ing. K. P., nar. XX. M. XXXX,
bytom Y., E. X/A, 2/ Mgr. O. P., nar. XX. M. XXXX, bytom Y., E. X/A, 3/ maloletý Q. P., nar. XX. J.
XXXX, bytom Y., E. X/A, zastúpený zákonnými zástupcami: žalobca 1, 2/, všetci žalovaní zastúpení:
SOPKO LEGAL s.r.o., Trnava, Paulínska 7523/24, IČO: 47 631 741, proti žalovanej: HYDROTOUR,
cestovná kancelária, a.s., Bratislava, Nám. SNP 14, IČO: 31 371 981, zastúpenej advokátom: JUDr.
Július Jánošík, Bratislava, Klincova 35, o 1.858,64 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti
rozsudku Okresného súdu Trnava zo 17. februára 2017 č. k. 18C/140/2014-213 takto

r o z h o d o l :

Odvolacísúdrozsudoksúduprvejinštancievnapadnutejvyhovujúcejčastivovýške128,90eursúrokom
z omeškania 5,5% ročne od 1. septembra 2013 do zaplatenia p o t v r d z u j e a v zostávajúcej
časti 534,90 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,5% ročne od 1. septembra 2013 do zaplatenia a v
časti náhrady trov konania r u š í a vec vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil povinnosť žalovanej zaplatiť žalobcom 1/ až 3/
spoločne a nerozdielne sumu 663,80 eur s 5,5% ročným úrokom z omeškania od 1. septembra 2013
do zaplatenia a v zostávajúcej časti žalobu zamietol. O náhrade trov konania rozhodol tak, že žalovaná
má voči žalobcom 1/ až 3/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 28,58%. Rozhodnutie odôvodnil

ustanovením § 52 ods. 1, 2, § 53 ods. 2, § 54 ods. 1, § 420 ods. 1, § 517 ods. 2, § 563, § 740j písm. c/,
§ 741a, § 741i ods. 1, 2, 3, § 741k O. z. (Občiansky zákonník č. 40/1964 v znení neskorších predpisov),
§ 8 ods. 1, 2, 3 zákona č. 281/2001 Z. z. o zájazdoch, podmienkach podnikania cestovných kancelárií
a cestovných agentúr a o zmene a doplnení Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov,
§ 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia O. z. v znení
neskoršíchpredpisov.Vecnezdôvodnil,ženemalzapreukázané,žežalobcoviaboliuvedenídoomyluvo
vzťahu k dĺžke trvania zájazdu, pretože ubytovanie bolo zabezpečené reálne len počas 6 dní. Žalobcovia

mali vedomosť o dĺžke trvania zájazdu, ako i o posúdení prvého a posledného dňa leteckých zájazdov,
ktoré sú určené na prepravu (z katalógu, ako i písomnosti žalovanej). Prvý prepravný deň však netrval
len jeden deň, pretože reálne žalobcovia cestovali aj počas dňa 21. júla 2013, kedy už mali tráviť čas
na dovolenke pobytom. Žalobcovia boli ubytovaní 21. júla 2013 v nočných hodinách a odubytovaní 27.
júla 2013, preto ich zájazd netrval 7, ale reálne len 6 dní (ubytovanie bolo zabezpečené od 22. do 26.
júla 2013 a dni 21. a 27. tvorili spolu jeden deň). V dôsledku požiaru v hoteli H. G. & N. a následnej
nezvládnutej réžii, spoločne s personálom tohto hotela dňa 24. júla 2013 ani dňa 25. júla 2013 nemohli

požívať objednané služby v požadovanom rozsahu a kvalite, čím spoločne s prvým zarátavaným dňom
zájazdu boli zmarené už tri dni. Súd prvej inštancie mal preukázané, že žalobcovia približne od 23:00
hod. dňa 24. júla 2013 a dňa 25. júla 2013 nemohli využívať služby hotela H. G. & N., teda hotela,
ktorý si vybrali. Uvedená skutočnosť založila právo žalobcov na zľavu z ceny. Z hľadiska porovnaniakvality oboch hotelov, náhradný hotel patrí do rovnakej cenovej a kvalitatívnej úrovne, bol však menší, s
menším množstvom atrakcií pre deti. Vytknutý nedostatok služby trval 25 hodín. Súd prvej inštancie však
nemohol zohľadniť skutočnosť, že v hoteli D. G. zostali žalobcovia až do konca pobytu, keďže uvedené

nebolo predmetom písomnej reklamácie, ako ani vytknutie konkrétnych vád poskytovaných služieb. Pri
určení výšky poskytnutej zľavy zohľadnil iba skutočnosť, že žalobcovia približne od 23:00 hod. dňa 24.
júla 2013 a dňa 25. júla 2013 nemohli využívať služby hotela H. G. & N., teda hotela, ktorý si vybrali.
Ide o deň, kedy neboli poskytnuté žalobcom služby v dojednanom rozsahu. S poukazom na uvedené
žalobcom nebolo poskytnuté ubytovanie v rozsahu 2 dni x 2 osoby, spolu 257,80 eur, vypočítané zo

sumy 451,15 eur (cena ubytovania) delené 7 dní x 2 zmarené dni, z toho bol jeden deň požiaru a
jeden deň, pretože zájazd bol len šesťdňový. Žalobe preto v časti 257,80 eur vyhovel. Zostatok nároku
na zľavu z ceny súd prvej inštancie ďalej skúmal vo vzťahu k zvyšku nákladov na zájazd. Zmluva o
obstaraní zájazdu je spotrebiteľská zmluva, ktorá spotrebiteľa dostáva do situácie, kedy sa nemôže
účinne brániť voči žalovanej, keď nedokáže špecifikovať svoj nárok, závislý od neskoršieho vyúčtovania
žalovanou. Vychádzajúc z postoja strán konania, súd prvej inštancie akceptoval predložený dokument,

pričom dospel k záveru, že zvyšok nároku je v súlade s ustanoveniami o spotrebiteľských zmluvách
a zákonnej úprave zmluvy o obstaraní zájazdu, možno posúdiť ako nárok na náhradu škodu, ktorá
žalobcom vznikla v súvislosti s výdavkami na zájazd. Žiadny spotrebiteľ nekupuje letenku na zájazd, aby
sa odviezol tam a späť, ale aby strávil pobytovú dovolenku a odpočinul si. Letenka, palivové príplatky,
servisné poplatky pre spotrebiteľa predstavujú náklad - nevyhnutné výdavky na odpočinok, pričom ak

nejaká závažná skutočnosť jeho dovolenku zmarí, predstavuje pre neho tento zbytočne vynaložený
náklad stratu, čiže škodu. S poukazom na uvedené súd prvej inštancie posúdil ostatné náklady na
vynaložený zájazd, ktoré neboli cenou ubytovania ako náklady na zájazd. Cenu nákladov vo výške
1.421 eur (2.323,30 eur - 2x 451,15 eur cena ubytovania) rozpočítal na jeden deň, čo predstavuje 203
eur, ktorý násobil počtom zmarených dní, spolu 406 eur (náhrada škody). Celková výška dôvodného

nároku žalobcov spolu predstavovala 663,80 eur. Súd prvej inštancie konštatoval, že požiar, ktorý mal
pôvod v rozvodnej skrini z preťaženia káblov (čo bolo medzi účastníkmi nesporné), nebolo možné
považovať za udalosť vis maior. Dôkazné bremeno pritom spočívalo na žalovanej, aby sa vyvinila. Pre
zabezpečenie bezpečnosti elektroinštalácii boli potrebné pravidelné kontroly a revízie, pričom kontrola
spred 4 a 7 rokov takou nie je. Preťaženie elektroinštalácie a jej následný požiar bol vyhodnotený

ako porušenie právnej povinnosti subdodávateľa žalovanej, a teda zodpovednosť žalovanej. Pretavenie
elektrických káblov nemožno považovať za nezavinenú, nepredvídateľnú a neovplyvniteľnú udalosť
spôsobenútzv.vyššoumocou.Išlootechnickúzávadu,pretosažalovanázbaviťzodpovednostinemôže.
Psychickú ujmu vyúsťujúcu do zvracania a opakovaného plaču detí do konca zájazdu, s následkami
po návrate domov, v dôsledku požiaru a nezvládnutej réžii spoločne s personálom hotela, súd prvej

inštancie nemal v konaní preukázanú (žiadny zo žalobcov nebol nútený vyhľadať lekársku, prípadne
inú odbornú pomoc). Žalobcom vznikla ujma v podobe narušenia pobytu udalosťou požiaru, kedy bola
narušená úroveň i kvalita, za čo zodpovedá žalovaná. Cestovná kancelária sa nemohla zbaviť svojej
zodpovednosti za splnenie zmluvných záväzkov. Svedok S. nebol priamym svedkom udalosti, keďže sa
dostavil až po evakuácii. Žalobcovia však nepreukázali tvrdené skutočnosti o chaose a zvracaní, ktoré

dôkazné bremeno niesli. Súd prvej inštancie konštatoval pravdivosť výpovede svedka H., ktorý ohodnotil
situáciu ako zvládnutú, pretože 1000 ľudí opustilo priestory hotelového komplexu v priebehu krátkeho
času. Osobné vnímanie žalobcami nebolo preukázané vierohodným dôkazom. Neohľaduplný prístup
ku klientom v posledný deň zájazdu nepredstavoval vytknutie konkrétnej vady, preto súd nemal dôvod
zaoberať sa, o aký neohľaduplný prístup sa malo jednať, pretože nebol uplatnený v prekluzívnej lehote.

Rovnako tak ostatnými vadami, ktoré neboli predmetom písomnej reklamácie (uplatnené v trojmesačnej
prekluzívnej lehote) sa súd prvej inštancie nezaoberal. Náhradu nemajetkovej ujmy súd prvej inštancie
žalobcom nepriznal, s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NS
SR“) sp. zn. 4Cdo 468/2014, ako i nález Ústavného súdu Slovenskej republiky III. ÚS 228/2016, keďže
na základe platných právnych predpisov nemožno priznať nemajetkovú ujmu podľa § 13 O. z. ako stratu

radosti z dovolenky. V zostávajúcej časti (okrem priznanej sumy 663,80 eur) žalobu ako nedôvodnú
zamietol. Žalovanej bola poskytnutá lehota na plnenie najneskôr do 31. augusta 2013, nasledujúcim
dňom 1. septembra 2013 sa dostala do omeškania, pričom súd prvej inštancie vychádzal z výšky
úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky 0,50%. Rozhodnutie o náhrade trov konania odôvodnil
ustanovením § 255 ods. 1, 2, § 262 ods. 1 CSP (Civilný sporový poriadok zákon č. 160/2015 Z. z. v

znení neskoršieho predpisu). Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobcovia boli úspešní v časti
o zaplatenie sumy 663,80 eur a vo zvyšnej časti boli neúspešní (1.858,64 eur). Úspech žalovanej tak
predstavoval 64,29% a úspech žalobkyne 35,71%, v dôsledku čoho žalovanej vznikol nárok na náhradutrov konania v rozsahu 28,58%. O výške náhrady trov malo byť rozhodnuté samostatným rozhodnutím
po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

2. Proti tomuto rozsudku vo vyhovujúcej časti veci samej vo výške 663,80 eur s úrokom z omeškania
a v časti náhrady trov konania podala včas odvolanie žalovaná, navrhujúc jeho zmenu zamietnutím
žaloby, alternatívne zrušením a vrátením veci na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnila tým, že súd prvej
inštanciedospelnazákladevykonanýchdôkazovknesprávnymskutkovýmzisteniamajehorozhodnutie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd prvej inštancie priznal žalobcom zľavu z ceny

zájazdu v rozsahu 128,90 eur (za dve osoby) za dobu, počas ktorej žalobcovia nemohli využívať služby
hotela (od 23:00 hod. dňa 24. júla 2013 do 13:00 hod. dňa 25. júla 2013). Nezohľadnil tak skutočnosť,
že v uvedenej dobe boli žalobcom poskytnuté náhradné služby v rovnakej kvalite v hoteli D. G. Z
výpovede svedka Ing. M. H. bolo preukázané, že požiar vypukol okolo polnoci. Podľa výpovede ďalšieho
svedka Ing. R. H. náhradná izba bola poskytnutá do troch hodín. Svedkyňa JUDr. L. A. vypovedala,
že požiar vypukol okolo polnoci a celé sťahovanie trvalo dve - tri hodiny. Z výpovede svedka Ing. P.

P. bolo zistené, že natrvalo boli ubytovaní už o 13:00 hod. a podľa svedka R. S. požiar vypukol okolo
polnoci a celé sťahovanie trvalo dve - tri hodiny. Z uvedených výpovedí vyplynulo, že požiar vypukol
tesne pred polnocou, pričom do troch hodín od vypuknutia požiaru bolo žalovanou poskytnuté náhradné
ubytovanie v hoteli D. G.. Medzi 12. - 13. hodinou bolo vykonané posledné sťahovanie žalobcov z H. G.
& N. do náhradného hotela D. G.. Služby, ktoré si žalobcovia objednali, tak nemohli užívať v dojednanom

rozsahu maximálne 4 - 5 hodín (3 hodiny trvalo sťahovanie a ďalšie dve záverečné sťahovanie).
Výpoveďami svedkov bolo preukázané, že pôvodný hotel ako i náhradný hotel patrili do rovnakej
kategórie, ceny, boli umiestnené v rovnakom letovisku, na rovnakej pláži vo vzdialenosti približne 30
minút pešo, pričom ubytovanie a strava boli porovnateľné. Nedôvodne bolo v rozsudku uvedené, že
náhradný hotel bol poskytnutý na úplne inom mieste. Náhradné služby tak boli žalobcom poskytnuté

v rovnakom rozsahu ako pôvodne dojednané služby. Tento nárok si žalobcovia v zákonom stanovenej
trojmesačnej prekluzívnej lehote ani neuplatnili. Služby v dojednanom rozsahu neboli poskytované len
v rozsahu 5 hodín, keďže natrvalo boli presťahovaní žalobcovia do náhradného hotela už o 13:00 hod..
Žalovaná namietala i priznanie nároku na náhradu škody, ktorá mala vzniknúť žalobcom v súvislosti
s výdavkami na zájazd. Súd prvej inštancie poprel význam ustanovenia § 741k ods. 2 a 3 O. z.. Z

ustanovenia§741aO.z.vyplýva,ženároknazľavuzcenyzájazdumáspotrebiteľvprípadeakcestovná
kancelária neposkytne dohodnuté služby alebo ak náhradné služby nie sú v rovnakej alebo vyššej kvalite
ako služby objednané. Zájazdom sa rozumie (§ 2 zákona č. 281/2001 Z. z. o zájazdoch) kombinácia
služieb najmä dopravy, ubytovania, stravy a iných služieb. Žalovaná poskytla žalobcom kombináciu
služieb, a to službu dopravy, stravy, ubytovania a iné služby. Preto v prípade reklamácie niektorej z týchto

služieb má žalobca nárok na poskytnutie zľavy z namietanej služby, pri splnení podmienok podľa § 741k
O. z.. Žalobcovia si uplatnili v reklamácii doručenej žalovanej po skončení zájazdu, ako i v reklamácii
spísanej v mieste zájazdu, aj v žalobe, právo na zľavu z ceny zájazdu v zmysle § 741k O. z. a nárok
na zaplatenie nemajetkovej ujmy. Nárok na náhradu škody, ktorú im súd prvej inštancie priznal vo výške
406 eur, si žalobcovia neuplatnili. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie v tomto smere nedostatočne

odôvodnil. Preto je rozhodnutie v uvedenej časti nepreskúmateľné. Žalobcovia ani nevyjadrili vzniknutú
škodu a ako ku škode malo dôjsť. Riadne poskytnutie služieb, ktoré si žalobcovia objednali, nemôže byť
škodou. Z povahy škody vyplýva, že sa jedná o stav zmenšenia majetku poškodeného. Služby leteckej
dopravy, ubytovania a služby spojené so zájazdom (transfer na letisko, služby delegáta, cestovné
poistenie, servisné poplatky), žalobcovia užívali a boli im poskytnuté (s výnimkou ubytovania v rozhodnej

dobe). Všetky ostatné služby boli poskytované riadne. Zľavu z ceny zájazdu, ubytovania, preto súd
prvej inštancie priznal za rozhodné obdobie už v rozsahu 257,80 eur a preto by sa jednalo o duplicitne
priznanýnárok.Výpočetnáhradyškody,vyjadrenievýškyavznikunárokunanáhraduškody,nemáoporu
v platnom právnom poriadku a je nepreskúmateľné. Pre vznik nároku na náhradu škody je potrebné,
aby došlo k škodovej udalosti, s čím sú spojené atribúty zodpovednosti za škodu. Samotná skutočnosť,

že v priebehu zájazdu došlo na niekoľko hodín k prerušeniu riadnej dodávky služieb, nemôže sama o
sebe znamenať vznik škody, keďže túto situáciu priamo predpokladá ustanovenie § 741k O. z., ktoré
spotrebiteľovi priznáva nárok na zľavu z ceny zájazdu za dobu, v ktorej nebola služba riadne poskytnutá.
Za rovnakú skutočnosť nie je možné uplatňovať dodatočne nárok na náhradu škody. Súd prvej inštancie
priznal zľavu z celkovej ceny zájazdu za dva dni zmarenej dovolenky, pričom nárok na zľavu vypočítal

z celej ceny zájazdu a nie len z ceny ubytovania.

3.Žalobcoviavpísomnomvyjadreníkodvolaniužalovanejnavrhli,abyodvolacísúdnapadnutýrozsudok
potvrdil. Stotožnili sa s právnym názorom, podľa ktorého žiaden spotrebiteľ nekupuje letenku napobytový zájazd, aby sa odviezol tam a späť z dôvodu zážitku z lietania, ale aby strávil pobytovú
dovolenku a odpočinul si. Letenka, palivové príplatky, servisné poplatky nepredstavujú pre spotrebiteľa
žiadnu pridanú hodnotu, ale sú pre neho náklad nevyhnutne vynaložený na to, aby si odpočinul. Ak teda

nejaká závažná skutočnosť jeho dovolenku zmarí, predstavuje pre neho tento vynaložený náklad stratu,
čiže škodu. Za dva zmarené dni zájazdu škoda predstavovala sumu 406 eur. Žalobcovia sa prvýkrát
ubytovali 21. júla 2013, pričom prvý ubytovací deň trval do 12:00 hod., to znamená, že ubytovanie trvalo
6 dní do 12:00 hod. dňa 27. júla 2013. Žalobcovia si uplatnili nárok na zľavu z ceny zájazdu, na náhradu
škody a na náhradu nemajetkovej ujmy. Pre priznanie nároku uplatneného žalobcami nie je rozhodujúce

ako žalobcovia tento nárok právne v žalobe kvalifikujú. S poukazom na rozhodnutie NS SR sp. zn.
5Cdo 196/2009 postačuje, ak žalobca svoj nárok v žalobe skutkovo opíše. Žalobcovia nie sú povinní
nárok právne kvalifikovať. I v prípade, ak by žalobcovia svoj nárok nesprávne právne kvalifikovali, avšak
skutočnosti, z ktorých tento nárok odvodzujú v žalobe riadne opísali, súd nárok žalobcov vyhodnotí po
právnej stránke z iného právneho dôvodu.

4. Žalovaná v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalobcov označila za nepravdivé tvrdenie, že náhradný
hotel bol na úplne inom mieste, ako ani, že žalobcovia nemohli služby hotela užívať dva dni. Zotrvala
na svojej námietke o postupe súdu prvej inštancie v rozpore s ustanovením § 741a a nasl. O. z..
Žalobcom bola priznaná nielen zľava z ceny ubytovania, ktoré nemohli žalobcovia plnohodnotne užívať
dva dni, ale z rovnakého dôvodu im bol priznaný aj nárok na náhradu škody. Skutočne vzniknutá škoda

pritom zisťovaná vôbec nebola. Škodu počítal z celej ceny zájazdu, teda aj z ceny služieb, ktoré boli
poskytnuté riadne a včas. Cena pobytu, letenky a ostatné služby sú súčasťou zmluvy o obstaraní
zájazdu. Nárok na náhradu škody nebol uplatnený, vyčíslený a opísaný ako ku škode malo dôjsť. Riadne
poskytnutie služieb nemôže byť škodou. Cena letenky bola rovnaká, či žalobcovia idú na jednodňový
alebo mesačný pobyt. Postup, akým bola priznaná náhrada škody je v rozpore s právnou úpravou,

ustálenou judikatúrou, arbitrárny a nepreskúmateľný. Podľa rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. ÚS 228/2016 bolo konštatované, že zákon č. 281/2001 je jedinou normou slovenského
právneho poriadku, ktorým sa preberá právny akt Európskych spoločenstiev a Európskej únie. Ani zákon
o ochrane spotrebiteľa takouto normou nie je, ako ani ustanovenia Obchodného zákonníka o nekalej
súťaži. Zmluva o obstaraní zájazdu je osobitným zmluvným typom, v ktorom sú osobitne upravené

nároky na finančné zadosťučinenie spotrebiteľov a preto nie je možné na tento typ zmluvy uplatňovať
všeobecné ustanovenia vyjadrené v zákone o ochrane spotrebiteľa, Obchodného zákonníka alebo iných
ustanoveníO.z.,tedaanivšeobecnéustanoveniaonáhradeškody§420anasl.O.z..Dohodnutéslužby
žalobcovia riadne užívali a boli im všetky poskytnuté s výnimkou ubytovania, ktoré nemohli požívať len
dňa 25. júla 2013 od polnoci do obeda približne 12:00 hod.. Ostatné služby boli riadne poskytované.

Pre vznik nároku na náhradu škody je potrebné, aby došlo ku škodovej udalosti. Samotná skutočnosť,
že došlo k prerušeniu riadnej dodávky služieb nemôže znamenať vznik škody, keďže takúto situáciu
predpokladá ustanovenie § 741k O. z.. Nárok na náhradu škody by účastníkovi zájazdu vznikol napr.
v prípade vzniku škody na vnesených a odložených veciach v dôsledku požiaru alebo ak by si nebola
žalovaná splnila inú povinnosť, v dôsledku ktorej došlo k zmenšeniu majetku žalobcov. O takýto prípad

však nešlo.

5. Odvolací súd podľa § 34 CSP (Civilný sporový poriadok zákon č. 160/2015 Z. z.) po zistení, že
odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu,
proti ktorému je možné podať odvolanie (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje

zákonom stanovené náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných
rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385
ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je čiastočne dôvodné.

6. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom

nadobudnutia jeho účinnosti.

7. Podľa § 741i ods. 1, 2 O. z. cestovná kancelária zodpovedá objednávateľovi za porušenie záväzkov
vyplývajúcich z uzatvorenej zmluvy bez ohľadu na to, či tieto záväzky má splniť cestovná kancelária,
alebo iní dodávatelia služieb, ktoré sa poskytujú v rámci zájazdu. Objednávateľ uplatní právo na

odstránenie chybne poskytnutej služby bezodkladne, a to u dodávateľa služby alebo u povereného
zástupcu cestovnej kancelárie. O uplatnení tohto práva je potrebné urobiť písomný záznam v spolupráci
so zástupcom cestovnej kancelárie.(1) Ak nesplní cestovná kancelária povinnosti vyplývajúce zo zmluvy
alebo z tohto zákona riadne a včas, musí objednávateľ uplatniť svoje právo písomne v cestovnejkancelárii bezodkladne, najneskôr však do troch mesiacov od skončenia zájazdu, alebo v prípade, že sa
zájazd neuskutočnil, odo dňa, keď sa mal zájazd skončiť podľa zmluvy, inak právo zaniká. Na uznanie
nárokov pri chybne poskytnutej službe objednávateľ predloží písomný záznam urobený podľa odseku

1.(2)
Podľa § 741j ods. 1 O. z. cestovná kancelária sa môže zbaviť zodpovednosti za škodu spôsobenú
odstúpením od zmluvy alebo porušením povinností len vtedy, ak preukáže, že túto škodu nezavinila ani
ona, ani jej dodávatelia služieb a škoda bola spôsobená a) objednávateľom, b) treťou osobou, ktorá
nie je spojená s poskytovaním zájazdu, c) udalosťou, ktorej nebolo možné zabrániť ani pri vynaložení

všetkého úsilia, alebo v dôsledku neobvyklých a nepredvídateľných okolností.
Podľa § 741k ods. 1, 2, 3 veta prvá O. z. ak po začatí zájazdu cestovná kancelária neposkytne
objednávateľovi služby alebo ich podstatnú časť riadne a včas alebo zistí, že mu ich nebude môcť
poskytnúť, aj keď ju k tomu zmluva zaviazala, je povinná bezodkladne urobiť také opatrenia, aby mohol
zájazd pokračovať.(1) Ak pokračovanie zájazdu nemožno zabezpečiť inak ako prostredníctvom služieb
nižšej kvality, než sú uvedené v zmluve, je cestovná kancelária povinná vrátiť objednávateľovi rozdiel

ceny medzi ponúkanými a poskytnutými službami.(2) Ak služby podľa odseku 2 nemožno zabezpečiť
alebo ich objednávateľ neprijme, je cestovná kancelária povinná bezodkladne vrátiť objednávateľovi
rozdiel ceny zájazdu.(3)

8. V konaní bolo nesporné, že strany konania uzavreli zmluvu o obstaraní zájazdu dňa 31. januára 2013,

ktorá je svojím charakterom príkaznou zmluvou, upravenou v samostatnom štvrtom oddiely ôsmej hlavy
ôsmej časti O. z.. Zmluva má tiež spotrebiteľský charakter (§ 52 O. z.). Práva a povinnosti cestovnej
kancelárie vo vzťahu k objednávateľovi sa riadia predovšetkým ustanoveniami § 741a a nasl. O. z.. S
touto právnou úpravou súvisí i právna úprava v zákone č. 281/2001 Z. z. o zájazdoch, podmienkach
podnikania cestovných kancelárií a cestovných agentúr a o zmene a doplnení O. z. v znení neskorších

predpisov, do ktorého zákona bola transponovaná Smernica Rady 90/314/EHS z 13. júna 1990 o balíku
cestovných, dovolenkových a výletných služieb (U. v. ES L 158, 23.6.1990), ďalej len „Smernica“.
Osobitná zodpovednosť cestovnej kancelárie za škodu vyplýva z článku 5 Smernice. Z preambuly
Smernice vyplýva zámer zabezpečiť ochranu spotrebiteľa v prípade, že nie sú plnené dohodnuté služby,
za ktoré zmluvná strana ako zodpovedný subjekt voči spotrebiteľovi zodpovedná za škodu.

9. Porušenie povinností cestovnej kancelárie môže spočívať v neplnení alebo vo vadnom plnení služieb
cestovného ruchu, ktoré tvoria zájazd, napr. vo vzťahu k ubytovaniu nedostatky môžu spočívať v zmene,
v horšej kvalite alebo kategórii ubytovania. Žalovaná ako cestovná kancelária v priebehu zájazdu
zmenila podstatnú podmienku zájazdu, poskytnutím iného (náhradného) hotela, na inom mieste a hoci

by bol rovnakej kvality, v takomto prípade úroveň hotela nie je dôležitá, ale vo vzťahu k objednávateľovi
je rozhodujúce to, že sa mení miesto pobytu, ktoré mu vôbec nemusí vyhovovať, ako tomu bolo aj
v danom prípade. V konaní pritom nebolo sporné, že zmluvne dohodnuté miesto pobytu bol H. G. V.
and N. 5* (ďalej len „hotel H. G.“), preferovaný ako hotel pre rodiny s deťmi, čomu mal zodpovedať
väčší počet atrakcií, veľkosť hotela (predovšetkým však žalobcovia boli nútení zmeniť dohodnuté miesto

pobytu, ktoré si vybrali). Pri poskytovaní služby cestovnej kancelárie má rozhodujúci význam zhoda
kvality letoviska, v ktorom sa má objednávateľ rekreovať, s ponukou opisovanou v katalógu. Voľba
konkrétneho letoviska pre rodinu s deťmi má osobitnú dôležitosť a výber konkrétneho hotela je preto
zásadný. Privedením objednávateľa ako účastníka (pobytového) zájazdu do situácie ocitnutia sa na
inom mieste, v porovnaní s miestom zodpovedajúcim zmluve, znamená jeho faktické donútenie na

inom mieste zotrvať, bez možnosti z daného prostredia uniknúť. V posudzovanej veci sa preto jednalo
o porušenie povinností zo zmluvy o obstaraní zájazdu, zmenou hotela, a to v priebehu krátkodobého
osemdňového pobytového zájazdu (po uplynutí jeho prvej polovice).

10. V danej veci súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že žalobcom vznikla ujma nepochybne

vážnym narušením dovolenky, znemožňujúcim užívať komplex služieb dohodnutého hotelového
zariadeniaH.G.,vdôsledkupožiaru(ztechnickýchpríčinposkytovateľaslužieb,pretavenímelektrických
káblov), ktorý predstavuje mimoriadnu udalosť spôsobilú zasiahnuť život a zdravie hotelových klientov.
Žalobcovia v neskorých nočných hodinách, vrátane maloletého žalobcu, boli nútení okamžite opustiť
hotelovú izbu s cieľom ochrany svojho života a zdravia (bez možnosti ochrany aj svojho majetku).

Znemožnené prijímanie dohodnutých služieb viedlo k vyvolaniu stresu, paniky a k ďalším negatívnym
emóciám, pocitom a zážitkom žalobcov.11. Technická porucha bola spôsobená požiarom, ktorým sa rozumie každé nežiaduce horenie, pri
ktorom sú bezprostredne ohrozené životy alebo zdravie fyzických osôb alebo zvierat, majetok alebo
životné prostredie, pri ktorom vznikajú škody na majetku, životnom prostredí alebo ktorého následkom je

zranená alebo usmrtená fyzická osoba alebo zviera (§ 2 ods. 1 zákona č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred
požiarmi). V posudzovanej veci sa preto jednalo o vážnu technickú poruchu, ku ktorej došlo v neskorých
nočných hodinách (približne hodinu pred polnocou dňa 24. júla 2013), teda v čase nočného kľudu a
spánku, kedy nastala evakuácia.

12. Súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že žalobcovia si uplatnili nárok na zľavu z ceny
zájazdu v trojmesačnej zákonnej prekluzívnej lehote podľa § 741i ods. 2 O. z., ktorá začína plynúť od
skončeniazájazdu.Preúspešnéuplatnenieprávazvadnéhoplnenianasúdesavyžadujevytknutievady
a písomné uplatnenie práva v stanovenej prekluzívnej lehote. Ak si objednávateľ vadne poskytovanej
služby neuplatnil právo na odstránenie vady, neposkytol tým cestovnej kancelárii možnosť nápravy.
Súd prvej inštancie sa preto dôvodne zaoberal len vytknutými vadami v reklamácii spísanej na mieste

samom 27. júla 2013 a v písomnej reklamácii zo 14. augusta 2013. Z dôvodu, že žalobcovia vytýkali
žalovanej v písomnej reklamácii nemožnosť požívať objednané služby v požadovanom rozsahu a kvalite
výslovne len v dňoch 24. júla 2013 a 25. júla 2013, v dôsledku požiaru a následne nezvládnutej
réžii personálom hotela, nemohli sa úspešne domáhať nároku na zľavu z ceny z rovnakého dôvodu
aj za nasledujúce obdobie od 26. júla 2013 (v ktorom boli ubytovaní v náhradnom hoteli). Právna

úprava regulujúca uplatnenie práv objednávateľom (§ 741i O. z.) sa vzťahuje aj na spotrebiteľov,
pričom dotknuté ustanovenie je dostatočne určité z hľadiska požiadavky na splnenie predpokladov na
uplatnenie práva z vadného plnenia služieb.

13. Žalobcami vytýkané vady mali spočívať v nemožnosti požívať objednané služby v požadovanom

rozsahu a kvalite v dôsledku požiaru a následne nezvládnutej réžii personálu hotela. Zo špecifikácie
jednotlivých zložiek, z ktorých pozostávala cena zájazdu vyplýva zahrnutie takmer všetkých služieb
pod položku ubytovanie s all inclusive (zostávajúce zložky predstavovali cenu dopravy - spiatočnej
letenky,obojsmernéhotransferu,službydelegáta,animácie).Vzhľadomktomu,žesúdprvejinštanciepri
priznávaní zľavy z ceny zájazdu vychádzal len z ceny ubytovania, teda zo sumy 451,15 eur (ktorú násobil

dvomi dospelými osobami), uvedený základ zahŕňal aj všetky ostatné služby poskytované hotelovým
zariadením ako kvalita stravy, kapacita hotela, rozsah detských atrakcií, pričom doprava, transfer, služby
delegáta, ako ani animácie výslovne reklamované neboli (v súvislosti s požiarom a réžiou v písomnej
reklamácii z 27. júla 2013 a 14. augusta 2013). Súd prvej inštancie preto správne pri posudzovaní nároku
na zľavu z ceny vychádzal z ceny poskytnutých služieb zahŕňajúcich ubytovanie so službou all inclusive.

Nárok na zľavu z ceny vyplýval zo zodpovednosti cestovnej kancelárie za vadné plnenie jednotlivých
služieb,ktorétvoriazájazd.Zľavamápretovychádzaťzcenovéhorozdielukonkrétneposkytnutejslužby.
Keďže rozloženie zájazdu na jednotlivé časti komplexu služieb zájazdu bolo možné a vzhľadom na
skutočnosť, že do vypuknutia požiaru boli služby poskytované žalovanou bez vád, nedošlo k vadnému
plnenia celého zájazdu, ale len jeho časti.

14. Súd prvej inštancie správne priznal za reklamované obdobie zľavu z ceny (vychádzajúc zo
sumy 415,15 eur), počítaním ceny služieb za obdobie jedného dňa (nárokom na zľavu za časť
predchádzajúceho dňa 24. júla 2013 sa súd prvej inštancie nezaoberal). Podľa tzv. Frankfurtskej
tabuľky zliav sú zľavy priznávané zásadne z ceny jednotlivých druhov služieb, u ktorých došlo k

vadnému plneniu (výška zľavy z ceny zájazdu pri porušení povinnosti cestovnou kanceláriou je v
niektorých členských štátoch Európskej únie štandardizovaná, napr. pomocou tzv. Frankfurtskej tabuľky
zliav, obsahujúcej súpis zliav, uplatniteľných v prípade nedodržania zmluvných podmienok zo strany
organizátorovzájazdov,pričomideonezáväznýdokument,vsúdnejpraxivšakvyužívanýaKemptenskú
tabuľku vád zájazdu). Z tabuľky zníženia cien zájazdu napr. vyplýva, že v prípade vadného plnenia

spočívajúceho v sťahovaní rodiny s deťmi do iného hotela, sa priznáva zníženie ceny ubytovania v
rozsahu 100% v dohodnutom období.

15. Vo vzťahu k uvedenej vade nebola dôvodná ani odvolacia námietka žalovanej, ktorá neopodstatnene
zúžila obdobie neposkytovania služieb v dojednanom rozsahu iba na 5 hodín (keďže 3 hodiny malo

trvať sťahovanie od vypuknutia požiaru a ďalšiu hodinu - dve pretrvávalo záverečné sťahovanie dňa
25.7.2013). Žalobcom tak boli poskytované podľa názoru žalovanej náhradné služby v rovnakom
rozsahu ako pôvodne dojednané. Náhradný hotel D. G. patril do rovnakej cenovej a kvalitatívnej úrovne
(rozdiel mal byť iba v tom, že hotel bol menší). Žalobcom podľa záveru žalovanej tak prislúchala zľava zceny zájazdu len počas piatich hodín, počas ktorých nemohli využívať dohodnuté služby v náhradnom
hoteli.

16. Povinnosť urobiť opatrenia na možnosť pokračovať v zájazde vzniká vtedy, ak závadné konanie
znemožňuje pokračovať v zájazde. Nemožnosť pokračovať v zájazde treba pritom posudzovať
subjektívne z pohľadu objednávateľa vo vzťahu k podmienkam, ktoré boli v zmluve dojednané. Nebude
preto zabezpečená možnosť pokračovania v zájazde, ak objektívne síce je možné v ňom pokračovať,
avšak subjektívne práva a povinnosti vo vzťahu ku konkrétne dojednaným podmienkam budú vykazovať

vady, ktoré je možné charakterizovať ako podstatné alebo aj vady, ktoré vzhľadom na subjektívne
vlastnosti objednávateľa (v danom prípade rodina s maloletým dieťaťom) nedovoľujú objednávateľovi
pokračovať v zájazde.

17. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že v konaní bolo preukázané, že žalobcovia približne od
23:00 hod dňa 24.7.2013 a dňa 25.7.2013 nemohli využívať služby hotela H. G., teda hotela, ktorý si

vybrali, pričom táto samotná skutočnosť zakladá právo žalobcov na zľavu ceny, pretože vo vzťahu k
žalobcom ako objednávateľom bolo dôležité to, že sa menilo miesto pobytu, ktoré im nevyhovovalo (ak
cestovnákanceláriajenútenávpriebehupobytovéhozájazduzmeniťpodstatnúpodmienkuzájazdu,ato
poskytnúť iný hotel na inom mieste, hoci rovnakej či dokonca vyššej kvality, došlo k zmene ubytovacieho
zariadenia, čo treba považovať za podstatnú zmenu dojednaných podmienok).

18. Argumentácia žalovanej, podľa ktorej žalobcovia nemohli využívať služby 5 hodín výlučne počas
sťahovania do náhradného hotela, v ktorom žalobcom boli poskytnuté náhradné služby v rovnakom
rozsahu ako pôvodne dojednané služby, v dôsledku čoho im zľava z ceny za služby rovnakej úrovne a
kvality poskytované v inom náhradnom hoteli nepatrí, nebola správna. Žalobcovia boli do iného hotela na

úplne inom mieste nútene evakuovaní, s následným sťahovaním sa po požiari, keďže sa zistilo, že škody
v hoteli H. G. sú v rozsahu znemožňujúcom ich pobyt v tomto hoteli. Evakuáciu žalobcov do náhradného
hotela D. G. a pobyt v ňom v rozhodnej dobe nemožno považovať za čerpanie služieb nižšej kvality
(s následným riešením vyrovnania cenového rozdielu medzi ponúkanými a poskytnutými službami). V
období od 23:00 hod. dňa 24. júla 2013 do 25. júla 2013 sa jednalo o krízovú situáciu, s potrebou ochrany

zdravia a života, ku ktorej došlo v dohodnutom hotelovom zariadení. Preto zotrvávanie žalobcov v
uvedenej dobe v hoteli D. G. a deň sťahovania nemožno považovať za pokračovanie zájazdu, ale nútené
premiestnenie žalobcov a ich zotrvanie spolu so sťahovaním (o celodennom štandardnom čerpaní
služieb iného hotela, do ktorého boli žalobcovia evakuovaní, nemožno vôbec uvažovať). Nevznikol
preto legitímny dôvod posudzovať zachovanie rovnakého štandardu hotelov a tiež zľavu z ceny ako

dorovnanie rozdielu medzi cenami jednotlivých služieb v porovnávaných hoteloch. Súd prvej inštancie
správne tak rozhodol o priznaní zľavy z ceny vo výške 128,90 eur.

19. Súd prvej inštancie však nesprávne vyhodnotil ďalšiu zľavu z ceny ubytovania vo výške 128,90 eur,
ktorú označil ako „zľava za jeden deň, pretože zájazd bol len šesťdňový“. Predmetom zmluvy o obstaraní

zájazdu bolo poskytnutie zájazdu v trvaní ôsmich dní, predmetom ktorej bolo i zabezpečenie ubytovania
so stravou sedemkrát. V konaní bolo nesporné, že žalovaná zabezpečila žalobcom ubytovanie hneď po
prílete dňa 21. júla 2013 nadránom a v poradí druhé ubytovanie bolo poskytnuté rovnakého dňa 21. júla
2013 (noc z 21. júla 2013 do dňa 22. júla 2013). Poslednýkrát bolo ubytovanie poskytnuté od 26. júla
2013 do 27. júla 2013. Žalovaná preukázala poskytnutie ubytovania žalobcom v počte sedemkrát, tak

ako to bolo dohodnuté podľa zmluvy o zájazde. Súd prvej inštancie preto nedôvodne priznal žalobcom
zľavu z ceny zájazdu za deň ubytovania, ktorý mal byť uvedeným spôsobom zmarený (ubytovanie
bolo poskytnuté žalovanou sedemkrát a nie šesťkrát, ako to nesprávne uviedol súd prvej inštancie).
Žalobcovia v súvislosti s dĺžkou trvania zájazdu pritom poukazovali na neposkytovanie dohodnutých
služieb v hoteli v nočných hodinách dňa 20. júla 2013 (pred polnocou).

20. Odvolacia námietka žalovanej o nedôvodnom priznaní náhrady škody žalobcom bola taktiež
dôvodná. Žalobcovia sa domáhali v súdnom konaní zľavy z ceny zájazdu a náhrady nemajetkovej
ujmy. Tzv. „nárok na náhradu škody, ktorá žalobcom mala vzniknúť v súvislosti s výdavkami na
zájazd“ uplatnený žalobou nebol. Služby leteckej dopravy v hodnote letenky, palivových príplatkov,

servisných poplatkov, nepredstavovali pre žalobcov škodu (majetkovú ujmu vyjadriteľnú v peniazoch),
aledohodnutúslužbu,nazákladezmluvyoobstaranízájazdu,ktorábolariadnesplnená(akoizaplatená,
keďže bola súčasťou ceny pobytového zájazdu).21. Možno len súhlasiť s konštatovaním, že spotrebiteľ nekupuje letenku na pobytový zájazd, aby sa
odviedol z dôvodu zážitku z lietania, ale na to, aby strávil pobytovú dovolenku (a odpočinul si). Uvedený
argument by však mohol byť opodstatnený len v prípadoch, ak došlo k zmareniu celej dovolenky a v

takom prípade by označená služba by mohla predstavovať náklady na vynaložený zájazd, ktoré neboli
cenou ubytovania, ako majetková ujma, v dôsledku toho, že prestala mať opodstatnenie (bez realizácie
samotného pobytového zájazdu, poskytnutím ubytovania a stravy).

22. V posudzovanej veci však k vadnému poskytnutiu služieb došlo až v priebehu zájazdu (približne v

jeho polovici).

23. Vychádzajúc z dĺžky trvania pobytu jeho prvá polovica predstavovala obdobie plnenia dohodnutých
služieb zahrnutých do zájazdu. Až v nasledujúcom období (približne od 23:00 hod. dňa 24. júla
2013) bol pobytový zájazd narušený udalosťou požiaru v dohodnutom hotelovom zariadení, preto
cena poskytnutých služieb zahŕňajúca leteckú dopravu, palivové príplatky, či servisné poplatky,

nepredstavovali zbytočne vynaložený náklad a teda ani majetkovú ujmu. Žalovaná poskytla žalobcom
komplex služieb, ktoré zahŕňali leteckú dopravu, ubytovanie, stravovanie, transfer, služby delegáta,
servisné poplatky, z ktorých časť týkajúca sa ubytovania vo vybranom hotelovom zariadení, bola v časti
obdobia trvania zájazdu poskytnutá vadne, v dôsledku čoho im bola priznaná zľava z ceny zájazdu
(vychádzajúc z reklamovaných vád). Preto majetková ujma, ktorá by predstavovala náklady na letenku,

palivové príplatky a servisné poplatky nevznikla a žalobcovia sa v žalobe takejto majetkovej škody
ani nedomáhali. Prihliadajúc na rozhodujúce skutočnosti uvádzané v žalobe, je nutné konštatovať, že
skutkovo opísaný nárok v žalobe jednoznačne zodpovedá nároku na zľavu z ceny, ako i na náhradu
nemajetkovej ujmy. Hoci súd nie je právnou kvalifikáciou nároku viazaný, v zmysle zásady rovnosti strán
v konaní, nemôže nahrádzať vôľu strany konania, priznávaním nárokov, ktoré v žalobe uplatnené neboli

(vzhľadom na skutkové vymedzenie nárokov v žalobe).

24. Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie taký nežiaduci postup súdu v prejednávanej veci,
ktorým súd účastníkovi konania znemožní realizáciu tých práv, ktoré mu priznával Občiansky súdny
poriadok za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Táto vada je významná najmä

vtedy, ak súd postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s inými všeobecne záväznými právnymi
predpismi, a tým odňal účastníkovi jeho procesné práva.

25. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny
základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo

účastníkanaspravodlivýproces(napr.sp.zn.II.ÚS44/03,III.ÚS209/04,I.ÚS117/05,III.ÚS191/2013).
Rozsah povinnosti odôvodniť súdne rozhodnutie sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí
byť analyzované s ohľadom na okolnosti každého prípadu (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 4Cdo 163/2015 zo 17. marca 2016.

26. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky (ústavný zákon č. 460/1992 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov), čl. 36 ods. 1 Listiny
základných práv a slobôd (ústavný zákon č. 23/1991 Zb.), čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach
(oznámenie FMZV č. 209/1992 Zb.) je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky

súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obrany proti takémuto uplatneniu.

27. O nepreskúmateľný rozsudok ide i vtedy, ak z jeho odôvodnenia nevyplýva vzťah medzi skutkovými
tvrdeniami, ako i zisteniami a úvahami súdu pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi
na strane druhej (ako tomu bolo v danom prípade). Preto ak je rozhodnutie súdu prvej inštancie

nepreskúmateľné, lebo neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov, na základe ktorých uplatnených
nárokov súd rozhodol, prichádza do úvahy iba zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie (rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 226/03).

28. Rozhodnutie súdu prvej inštancie nezodpovedalo týmto požiadavkám kladeným na odôvodnenie

súdneho rozhodnutia. Postráda argumentáciu vo vzťahu k žalobkyňou uplatňovanej výške peňažného
plnenia 406 eur, posúdením jej dôvodnosti vo vzťahu k žalobou uplatňovanému nároku. Obdobne tomu
bolo aj vo vzťahu k zostávajúcej sume 128,90 eur.29. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej
vyhovujúcej časti 534,90 eur a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

30. Povinnosťou súdu prvej inštancie tak bude v ďalšom konaní, na základe vykonaného dokazovania,
vyhodnotiť dôkazy a posúdiť uplatnený nárok žalobkyne (vo výške, ktorá zostala predmetom konania
534,90 eur) z hľadiska platnej právnej úpravy, avšak vo vzťahu k skutkovému vymedzeniu nároku v
žalobe, v intenciách vyššie uvedených záverov odvolacieho súdu.

31. Pri písomnom vyhotovení súdneho rozhodnutia bude súd prvej inštancie, viazaný právnym názorom
odvolacieho súdu, postupovať v súlade s ustanovením § 220 CSP a preskúmateľným spôsobom vyjadrí
skutkové zistenia a právne závery, na základe ktorých vec posúdil a rozhodol.

32. Svoj právny záver zdôvodní zo všetkých zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzali do úvahy a
stranám konania, dá odpoveď na podstatné a relevantné argumenty, aby riešenie konkrétneho právneho

problému bolo jasné a zreteľne dané (rozhodnutia Ústavného súdu napr. sp. zn. II. ÚS 193/06, III. ÚS
198/07).

33. Súd prvej inštancie bude dbať tiež na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé s uvedením
skutočností, ktoré považoval za preukázané a ktoré nie, z akých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa

pri hodnotení dôkazov riadil. Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka
na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada aj so
špecifickými námietkami strán konania.

34. Podľa § 396 ods. 3 CSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie

konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

35. Rozsudok prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie.

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.