Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 1. marec 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/102/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3716200007
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alica Beňová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3716200007.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Alice Beňovej a sudkýň JUDr.

Oľgy Lichnerovej a JUDr. Ivety Sopkovej v spore žalobcu W. G., rod. W. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom L., H. 28X/XX, proti žalovanému Okresný súd Považská Bystrica, Považská Bystrica, Štúrova
1/2, o náhradu škody, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 4.
januára 2017 č. k. 7C//1/2016-51, takto

r o z h o d o l :

Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovaný n e m á proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa proti žalovanému
domáhal náhrady škody, ktorá mu vznikla tým, že žalovaný - Okresný súd Považská Bystrica ho
neprepustil z výkonu väzby dňa 15.06.2003, ale až dňa 28.08.2003, pričom za uvedené obdobie od
15.06.2003 do 26.08.2003 mu Generálne riaditeľstvo zboru väzenskej a justičnej stráže neoprávnene
vykonávalo zrážky z jeho dôchodku. O náhrade trov konania rozhodol tak, že žalovanému priznal
náhradu účelne vynaložených trov konania v rozsahu 100%. Vychádzal zo zistenia, že vyšetrovateľ
Okresného úradu justičnej polície PZ Považská Bystrica uznesením zo dňa 15.01.2003, ČVS:

OUJP-9/2003 začal proti žalobcovi a A. L., nar. XX.XX.XXXX trestné stíhanie a súčasne obom vzniesol
obvinenie pre spáchanie trestného činu krádeže podľa § 9 ods. 2, § 247 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného
zákona. Následne na základe návrhu prokurátora Okresnej prokuratúry Považská Bystrica bol žalobca
spolu so spoluobvineným A. L. uznesením Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 17.01.2003 sp.
zn. Tp/2/2003 vzatý do väzby s tým, že väzba sa začala dňa 15.01.2003 o 22,00 hod. Po podaní
obžaloby zo strany Okresnej prokuratúry Považská Bystrica bol žalobca rozsudkom Okresného súdu
Považská Bystrica zo dňa 24.06.2003 č. k. 1T/63/03-166 uznaný vinným zo spáchania trestného činu

krádeže v spolupáchateľstve podľa § 9 ods. 2, § 247 ods. 2 písm. a) Tr. zák., začo mu bol uložený
trest odňatia slobody v trvaní 12 mesiacov, pre výkon ktorého bol zaradený do 2. NVS. Z obsahu
spisu tunajšieho súdu sp. zn. 1T/63/2003 súd ďalej zistil, že proti uvedenému rozsudku žalobca ako
obžalovaný v danej trestnej veci podal odvolanie, ktoré v rámci odvolacieho konania Krajský súd v
Trenčíne uznesením zo dňa 28.08.2003 č. k. 2To/189/03-192 zamietol. V rámci uvedeného odvolacieho
konania súčasne Krajský súd v Trenčíne uznesením zo dňa 26.08.2003 č. k. 2To/189/03-185 žalobcu
ako obžalovaného ihneď prepustil z väzby na slobodu, ktorú žalobca vykonával v Ústave na výkon väzby

MS SR Žilina. Z odôvodnenia uvedeného uznesenia Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 26.08.2003
č. k. 2To/189/03-185 vyplýva, že odvolací súd pristúpil k prepusteniu žalobcu z väzby z dôvodu, že
neprávoplatným rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica mu bol uložený nepodmienečný trest
odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov, ktorý mu, vzhľadom na odvolanie podané len v jeho prospech,nemôže byť v ďalšom konaní sprísnený, pričom obmedzenie osobnej slobody obžalovaného väzbou
od 15.01.2003, t.j. odo dňa, kedy bol vzatý do väzby, do 26.08.2003, trvá už viac ako 6 mesiacov. V
odôvodnení uvedeného uznesenia Krajský súd v Trenčíne tiež poukázal na skutočnosť, že o prepustení

žalobcu z väzby rozhodol tiež aj na základe žiadosti podanej žalobcom o prepustenie z väzby zo dňa
25.06.2003, doručenej na Okresný súd Považská Bystrica dňa 26.06.2003, ktorá skutočnosť však z
obsahu spisu Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. 1T/63/03 nevyplýva, keďže takúto žiadosť
nepodal žalobca, ale jeho spoluobžalovaný A. L.. Súd prvej inštancie konštatoval, že nárok žalobcu
na náhradu škody je nárokom hmotno-právnym, preto je rozhodujúca výška škody, ktorá mu vznikla a

ktorá je v príčinnej súvislosti s nezákonným rozhodnutím, či nesprávnym úradným postupom a takto
ju je potrebné odškodniť. Zákon č. 58/1969 Zb., ktorý obsahuje zvláštnu úpravu zodpovednosti za
škodu spôsobenú orgánom štátu neupravuje rozsah náhrady škody. Podľa § 20 zákona č. 58/1969
Zb., pokiaľ nie je ustanovené inak, riadia sa právne vzťahu upravené v tomto zákone Občianskom
zákonníkom. Preto pri riešení otázky rozsahu náhrady škody je potrebné vychádzať z ustanovenia § 442
Občianskeho zákonníka. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobca sa podanou

žalobou domáhal proti žalovanému náhrady škody, výšku ktorej v podanej žalobe ani v priebehu konania
nevyčíslil a nepreukázal ani nesprávny úradný postup žalovaného, v súvislosti s ktorým mu mala škoda
vzniknúť, t.j. nepreukázal, že pri výkone právomoci žalovaného v rámci konania vedeného pod sp. zn.
1T/63/2003 sa mal žalovaný dopustiť porušenia pravidiel ustanovených právnymi normami. Súd mal tiež
za preukázané, že žalovaný Okresný súd Považská Bystrica nie je v konaní o náhradu škody spôsobenej

nesprávnym úradným postupom v zmysle ustanovenia § 18 ods. 1, § 25 ods. 2 zákona č. 58/1969 Zb.
vecne legitimovaný. Navyše nakoľko žalovaný vo svojom písomnom stanovisku k podanej žalobe zo
dňa 10.06.2016 vzniesol vo vzťahu k uplatnenému nároku žalobcu námietku premlčania, súd v zmysle
uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej
časti tohto rozsudku, t.j. žalobu žalobcu zamietol. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 442 ods. 1

Občianskeho zákonníka, § 20, § 18 ods. 1, § 25 ods. 2, § 22 ods. 1 zák. č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti
za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom. O náhrade
trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP.

2.Protitomutorozsudkupodalvzákonnejlehoteodvolaniežalobca.Nesúhlasilsrozhodnutímsúduprvej

inštancie. Dôvodil, že súd prvej inštancie nepočkal, kedy mu bude pridelený advokát z Centra právnej
pomoci v Nitre, s ktorým si dopisoval, avšak už mu nedôveruje a v najbližšej dobe podá na nich trestné
oznámenie, že zneužívajú a využívajú ľudí a robí im zbytočné náklady na poštovné. Uviedol, že od neho
žiadali také veci ako keby bol na 100% zdravý, pritom má opatrovateľku G. C. a má najťažšiu diagnózu
F25 schizoafektívnu poruchu. Ďalej uviedol, že sa odvoláva hlavne preto, lebo keď sa viacerých ľudí

pýtal čo mu súd v Považskej Bystrici zamietol a čo mu súd priznáva, tak mu nikto nevedel na túto otázku
odpovedať. Ak by mu súd pridelil advokáta, tak by mu jednoznačne vedel povedať, či sa má alebo nemá
odvolávať. Mal za to, že má mať nutnú obhajobu, vzhľadom na jeho zlý zdravotný stav. Poukázal na to,
že už od roku 2003 písal každý rok na Okresný súd Považská Bystrica o náhradu škody a to až do roku
2016. Preto sa nezakladá na pravde, že jeho nárok je premlčaný. Ide mu hlavne o to, aby mu Generálne

riaditeľstvo zboru väzenskej a justičnej stráže vrátili jeho dôchodok od 15.06.2003 do 26.08.2006 s tým,
že mu Generálne riaditeľstvo povedalo, že mu tieto peniaze vrátia, ale musia mať od súdu nejaký papier.
Ďalej uviedol, že je zo všetkého zničený, znechutený, ide písať aj na Úrad vlády Sr, osloví Najvyšší súd
SR, požiada o pomoc aj Európsky súd. Chce len peniaze, ktoré mu boli neoprávnene strhávané, je to
okolo 5.000,- Sk + poštovné, je to možno do 200,- eur.

3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
ako vecne správny potvrdiť.

4. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 379, § 380 Civilného sporového

poriadku (zákon č. 160/2015 Z. z.), ďalej len CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa §
385 ods. 1 CSP v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

5. Počas konania pred súdom prvej inštancie došlo k zmene právnej úpravy sporového konania, keď
dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP"),

ktorý okrem iného zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (O.s.p.). V prechodných
ustanoveniach (§ 470 ods. 1, ods. 2) CSP stanovil, že ak neustanovuje inak, platí tento zákon aj na
konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, avšak s tým, že právne účinky úkonov, ktorév konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Odvolací súd
preto v danom spore postupoval aj v zmysle uvedených prechodných ustanovení CSP.

6 Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní žalobcom
vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie. Z
daného titulu si odvolací súd osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia, v celom rozsahu na ne poukazuje
v zmysle § 387 ods. 2 CSP a k námietkam žalobcu dodáva nasledovné:

7. Podľa § 27 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobeú pri výkone verejnej moci,
zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané pred nadobudnutím tohto zákona
a za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, sa
spravuje doterajšími predpismi.

8. V zmysle § 18 ods. 1 zák. č. 58/1969 Zb. štát zodpovedá za škodu spôsobenú v rámci plnenia

úloh štátnych orgánov a orgánov spoločenských organizácií uvedených v § 1 ods. 1 tohto zákona
nesprávnym úradným postupom tých, ktorí tieto úlohy plnia. Právo na náhradu škody majú tí, ktorí boli
účastníkmi konania a boli poškodení nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom.
Zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom je objektívna zodpovednosť (bez
ohľadu na zavinenie), ktorej sa nemožno zbaviť; je založená na súčasnom (kumulatívnom) splnení troch

podmienok: 1. nesprávny úradný postup štátneho orgánu, 2. vznik škody, 3. príčinná súvislosť medzi
nesprávnym úradným postupom a vznikom škody.

9. Podľa § 22 ods. 1 veta prvá citovaného zákona, právo na náhradu škody podľa tohto zákona sa
premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode.

10. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na tom zistení, že žalobca sa podanou žalobou
domáhal proti žalovanému náhrady škody, výšku ktorej v podanej žalobe ani v priebehu konania
nevyčíslil a nepreukázal ani nesprávny úradný postup žalovaného, v súvislosti s ktorým mu mala škoda
vzniknúť, t.j. nepreukázal, že pri výkone právomoci žalovaného v rámci konania vedeného pod sp. zn.

1T/63/2003 sa mal žalovaný dopustiť porušenia pravidiel ustanovených právnymi normami. Súd mal tiež
za preukázané, že žalovaný Okresný súd Považská Bystrica nie je v konaní o náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom v zmysle ustanovenia § 18 ods. 1, § 25 ods. 2 zákona č. 58/1969 Zb.
vecne legitimovaný. Navyše nakoľko žalovaný vo svojom písomnom stanovisku k podanej žalobe zo
dňa 10.6.2016 vzniesol vo vzťahu k uplatnenému nároku žalobcu námietku premlčania, súd v zmysle

uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení rozhodol tak, že žalobu žalobcu zamietol.
Odvolací súd sa s týmto právnym názorom súdu prvej inštancie stotožňuje.

11. V prejednávanej veci z ustanovenia § 18 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci vyplýva, že štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto

zákonom za škodu spôsobenú v rámci plnenia úloh štátnych orgánov a spoločenských organizácii
uvedených v § 1 ods. 1 tohto zákona nesprávnym úradným postupom tých, ktorí tieto úlohy plnia.

12. Jednou zo základných podmienok konania je civilno-procesná subjektivita, ktorej predpokladom je
hmotno-právna subjektivita vo význame spôsobilosti mať práva a povinnosť podľa hmotného práva. Ten,

kto má spôsobilosť na práva a povinnosti, je potencionálnym subjektom práva povinnosti. Aby sa však
stal subjektom určitého konkrétneho oprávnenia, nositeľom povinnosti, je potrebné právne relevantné
správanie, t. j. také správanie subjektu, s ktorým objektívne právo spája vznik určitého práva alebo
povinnosti, a je potrebné s týmito subjektmi konať.

13. Súd prvej inštancie preto správne postupoval, keď sa prioritne zaoberal otázkou pasívnej legitimácie
v tomto konaní. Správne tiež postupoval, keď žalobu zamietol z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie,
keďže žalovaný - Okresný súd Považská Bystrica v konaní o náhrade škody nenesie zodpovednosť
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Uvedený nedostatok bránil prvostupňovému, ako aj
odvolaciemu súdu vec meritórne prejednať.

14. Je však treba podotknúť, že žalobca až v odvolacom konaní špecifikoval výšku škody sumou 200 eur,
preto súd prvej inštancie sa nesprávne zaoberal otázku premlčania nároku žalobcu. Avšak pri vyčíslení
výšky náhrady škody v odvolacom konaní, vznesenú námietku premlčania žalovaným, odvolací súdposúdil ako dôvodnú v zmysle § 22 ods. 1 veta prvá zákona č. 58/1969 Zb. Ako vyplýva z obsahu spisu,
žalobca sa o škode, ktorú si v danom konaní uplatňoval, dozvedel 02.09.2003, kedy mu bolo doručené
uznesenie Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 26.08.2003 č.k. 2To/189/03-185 o prepustení z väzby

na slobodu. Preto od tohto dátumu je potrebné počítať subjektívnu lehotu. Keďže žaloba bola podaná
na súde 04.01.2016, nárok žalobcu bol podaný po márnom uplynutí trojročnej subjektívnej premlčacej
lehoty. Námietka odvolateľa, že nárok nie je premlčaný, nebola preto dôvodná, keď ani na svoje tvrdenie,
žetohtonárokusanasúdedomáhalužskôr,žiadnedôkazynepredložil.Pokiaľsatýkanámietkyžalobcu,
žesúdnevyčkalsrozhodnutímdoprideleniaadvokátazCentraprávnejpomocivNitre,anitátoneobstojí.

Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca písomným podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 07.04.2016
žiadal o pridelenie bezplatného advokáta v danej veci s poukazom na svoj zdravotný stav a sociálne
pomery. Uznesením Okresného súdu v Považskej Bystrici zo dňa 13.04.2016, č.k. 7C/1/2016-31 bolo
žalobcovi priznané oslobodenie od súdnych poplatkov. Zároveň bol písomne súdom prvej inštancie
poučený, aby sa v zmysle § 30 O.s.p. obrátil na Centrum právnej pomoci Bratislava. Písomným podaním
zo dňa 12.05.2016 žalobca oznámil súdu, že advokáta si nezvolil, že sa bude obhajovať sám, prípadne

sa obráti o pomoc na Najvyšší súd SR. Z výsluchu žalobcu na pojednávaní dňa 15.06.2016 vyplýva, že
požiadal Centrum právnej pomoci Bratislava o pridelenie bezplatného právneho zástupcu. Uviedol, že
táto jeho žiadosť bola postúpená na vybavenie CPP, kancelária Žilina, čo mu bolo oznámené listom zo
dňa 07.06.2016 a o tejto žiadosti nebolo do pojednávania rozhodnuté. Súd prvej inštancie pojednávanie
dňa 15.06.2016 odročil na neurčito za účelom vyžiadania si správy od Centra právnej pomoci, kancelária

Žilina o tom, či eviduje predmetnú žiadosť žalobcu. Z mailovej komunikácie (č. l. 43) vyplýva, že Centrum
právnej pomoci, kancelária Žilina dňa 28.06.2016 oznámilo súdu prvej inštancie, že predmetná žiadosť
žalobcu je vedená miestne príslušnou kanceláriou Centra právnej pomoci v Nitre, ktorá rozhodne o
jeho nároku. Na dotaz Okresného súdu Považská Bystrica, Centrum právnej pomoci, kancelária Nitra
písomným podaním zo dňa 02.09.2016 oznámila súdu prvej inštancie, že Centrum rozhodnutím zo

dňa 15.08.2016 sp. zn. 9982/2016-KaNR rozhodlo o zastavení správneho konania žiadateľovi. Nakoľko
žiadateľ podal včas odvolanie voči rozhodnutiu o zastavení konania, vec bola dňa 25.08.2016 postúpená
odvolaciemu orgánu - Právnemu odboru Centra právnej pomoci v Bratislave. Z písomného podania
Centra právnej pomoci, kancelária Nitra zo dňa 23.11.2016 vyplýva, že Centrum rozhodnutím zo dňa
24.10.2016 sp. zn. 12964/2016 - KaNR rozhodlo o zastavení správneho konania podľa § 30 ods. 1 písm.

d/ Správneho poriadku. Rozhodnutie o zastavení konania nadobudlo právoplatnosť dňa 11.11.2016. Z
uvedeného je zrejmé, že súd prvej inštancie vo veci rozhodol až po zadovážení si podkladov o vybavení
žiadosti žalobcu o poskytnutie právnej pomoci. Odvolacia námietka žalobcu v tomto smere nebola preto
dôvodná.

11. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP
ako vecne správny potvrdil.

12. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods.
1 CSP.

13. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).