Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. apríl 2017

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 5C/32/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1616201425
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Rudinský

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2017:1616201425.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky pred sudcom JUDr. Miroslavom Rudinským v právnej veci žalobcov: 1. K. K.,

narodený XX.XX.XXXX, bytom K. W. XXXX/XX, XXX XX K., 2. S. K., narodený XX.XX.XXXX, bytom A.
XXXX/XX, XXX XX K., 3. K. K., narodená XX.XX.XXXX, bytom A. XXXX/XX, XXX XX K., všetci zastúpení
advokátskou kanceláriou URBAN s.r.o., IČO: 47 244 895, sídlom Slanská Huta 77, 044 17 Košice -
okolie, proti žalovanému: S. K., narodený XX.XX.XXXX, bytom A. XXXX/XX, XXX XX K., zastúpený:
JUDr. Ester Bujnovskou, advokátkou, Záhorácka 5478/15B, 901 01 Malacky, o ochranu osobnosti,
náhradu nemajetkovej ujmy a náhradu škody za bolesť, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalobcovia sú p o v i n n í uhradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100% o ktorých výške rozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia v 1. až 3. rade sa žalobou domáhali ochrany osobnosti voči žalovanému, pričom v
žalobnom petite žiadali zadosťučinenie vo forme osobného ospravedlnenia žalovaného žalobcovi v 1.
rade, a to za osobnej prítomnosti žalobcu v 2. rade a osobné ospravedlnenie žalovaného žalobcovi v 2.
rade a 3. rade za osobnej prítomnosti žalobcu. Ďalej žalobca v 1. rade žiadal od žalovaného zaplatenie
nemajetkovej ujmy vo výške 2000 eur. Žalobca v 1. rade sa žalobou súčasne domáhal aj náhrady škody

za bolestné vo výške 344 eur titulom bolestného ohodnotenia celkovým počtom bodov 20.

2. Svoju žalobu odôvodnili tým, že žalobca v 1. rade bol zo strany žalovaného dňa 28.06.2015 v
čase okolo 17:00 hod na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu v Malackách za osobnej prítomnosti
svojich rodičov a to žalobcov v 2. a 3. rade fyzicky napadnutý žalovaným, ktorý je jeho bratom.
Napadnutie malo prebehnúť tak, že žalovaný mal žalobcu zhodiť na zem, kopať ho do celého tela, čím
mu mal spôsobiť pomliaždenie hlavy, hrudníka a brucha s dobou práceneschopnosti od 29.06.2015 do

11.07.2015.Žalobcav1.radeudával,žeznapadnutiazostranyžalovanéhomalnielenzdravotnéfyzické
komplikácie, ale súčasne mal aj psychické komplikácie. Tvrdil, že utrpel veľkú citovú a traumatizujúcu
ujmu, vzhľadom na jeho citlivú a mierumilovnú povahu, keďže fyzický útok videli jeho rodičia, kedy jeden
ich syn mal brutálne zbiť druhého ich syna pred ich vlastnými očami a na mieste, kde ich oboch s
láskou vychovali, čím súčasne zasiahol aj do osobnostných práv žalobcu v 2. a 3. rade. Ďalej uviedli,
že žalovaný v alkoholickom opojení už viackrát predtým žalobcu v 1. rade fyzicky napadol, kopal, zbil
a tieto útoky vyvrcholili dňa 28.06.2015. Udávali, že žalovaný pred fyzickým napadnutím žalobcu v 1.

rade dňa 28.06.2015 pri takmer každej návšteve vo vlastnej nehnuteľnosti bol zo strany žalovaného
neustále, opakovane a dookola psychicky urážaný, bolo mu dookola vulgárne nadávané a bol nútený
podať návrh na vydanie neodkladného opatrenia. Žalovaný mal flagrantne a hrubým násilným spôsobom
protiprávne zasiahnuť do práva na ochranu osobnosti žalobcu v 1. rade a to do jeho jednoty telesnej akoaj duševnej a psychickej integrity, osobnostnej stránky žalobcu, fyzickým útokom na žalobcu v 1. rade
dňa 28.06.2015 a predchádzajúcimi vulgárnymi urážkami a nadávkami podanými zo strany žalovaného.
Právneargumentovaliustanoveniami§13ods.1,2,3Občianskehozákonníka,čl.16ods.1,čl.19ods.1,2

Ústavy SR, čl. 10 ods.1,2 Listiny základných práv a slobôd, čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd, čl. 1, 7 Charty základných práv EÚ, § 2 ods.1, § 3 ods. 2 a § 5 ods. 2 zákona
č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia. Z judikatúry
poukázali na rozsudok NS SR sp. zn. 3 Cdo 134/2007 zo dňa 28.02.2008, rozsudok NS ČR z 24.04.2003
sp. Zn. 28 Cdo 2194/2002, uznesenie Ústavného súdu SR z 13.04.2011, sp. Zn. III.ÚS 154/2011-15 a

rozsudok NS ČR z 27.10.2003, sp. Zn. 30 Cdo 2005/2003.

3. Fyzické zranenia žalobcu v 1. rade preukazovali ambulantnou správou od MUDr. S. T., lekárskym
potvrdením o zranení žalobcu zo dňa 28.06.2015 od MUDr. S. T., ambulantnou správou MUDr. S.
T. po napadnutí zo dňa 08.07.2015, lekárskym nálezom zo dňa 10.07.2015 MUDr. C. L.. Žalobca v
1. rade má mať od napadnutia neustále a opakovane psychické problémy, traumu, čo preukazoval

ambulantnou správou zo dňa 01.07.2015 od psychiatričky MUDr. S. H.. Poukázali na trestné konanie
vedené proti žalovanému, pričom bola vec uznesením Okresného riaditeľstva Policajného zboru v K. zo
dňa 21.08.2015, ČVS: V.-XXX/K.-K.-XXXX postúpená na vybavenie Okresnému úradu Malacky, odboru
všeobecnej a vnútornej správy do priestupkového konania. Dôvodom postúpenia bolo, že doba liečenia
žalobcu v 1. rade si nevyžiadala liečenie dlhšie ako 7 dní a teda nešlo o trestný čin, pričom žalobca v

1. rade poukazov na to, že sa liečil 12 dní. Poukázal aj na svedecké výpovede žalobcov 2 a 3. rade
vykonaných v rámci priestupkového konania.

4. Žalovaný sa dňa 14.07.2016 písomne vyjadril k žalobe, pričom so žalobou nesúhlasil a žiadal žalobu
v celom rozsahu zamietnuť. Podľa žalovaného je žaloba podaná účelovo, jej dôvody sú absolútne

vykonštruované, zavádzajúce, nepravdivé v celom rozsahu. Popis skutkového stavu veci v žalobe
nezodpovedá skutočnosti, bol žalobcami vyfabulovaný, pretože sa tento skutkový stav neudial, čo
bolo podľa žalovaného preukázané aj v rámci priestupkového konania. Správny orgán priestupkové
konanie zastavil z dôvodu, že spáchanie skutku, o ktorom sa konalo nebolo obvinenému z priestupku
preukázané. Uviedol, že správny orgán svoje rozhodnutie o zastavení konania odôvodnil tým, že dňa

28.06.2015 okolo 17:00 hod nedošlo k fyzickému útoku žalovaného na žalobcu v 1. rade. Ak by
boli útokom spôsobené zranenia, tak ako ich uviedol oznamovateľ, je predpokladom, že by mu boli
spôsobené minimálne podliatiny alebo tržné rany. Takéto zranenia však neboli spôsobené. Poukázal
na to, že jediným nestranným svedkom incidentu bol F.B., ktorý prišiel do nehnuteľnosti spolu so
žalovaným, aby mu z prívesného vozíka pomohol vyložiť ošípanú. Uviedol, že žalobca v 1. rade mal

vziať do ruky stoličku a zahnať sa na žalovaného od chrbta. Svedok mal k nemu priskočiť a zobrať
mu stoličku, následne nemalo prísť k žiadnemu incidentu. Žalovaný udával, že žalobcovia v 1. až 3.
rade verbálne napadli a urážali jeho priateľku K. J., ktorá čakala pred domom a žalobcu od seba
otvorenými dlaňami odtlačil, aby mu ustúpil z cesty. Poukázal na odborné vyjadrenie Prof. MUDr. S.
Q., CSc.. Podľa žalovaného v konaní o priestupku bolo preukázané, že skutok, ktorého sa mal podľa

oznámenia dopustiť dňa 28.06.2015 sa nestal a nemohlo dôjsť k naplneniu hmotnoprávnych podmienok
v zmysle ust. § 11 - § 16 Občianskeho zákonníka, existencia zásahu do osobnostných práv fyzickej
osoby, neoprávnenosť zásahu do osobnostných práv, existencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym
úkonom a nemajetkovou ujmou. Podľa žalovaného žalobca v 1. rade vykonštruoval žalobu z dôvodu
nedobrých súrodeneckých vzťahov medzi ním a bratom, ktorých výsledkom je aj vedenie konania o

zrušenie vecného bremena spočívajúceho v práve doživotného bývania v nehnuteľnosti na A. XX v K..

5. Žalobcovia v 1 až 3. rade doručili súdu dňa 22.07.2016 repliku k vyjadreniu žalovaného. Uviedli, že
nie je pravda, že by Okresný úrad Malacky v priestupkovom konaní konštatoval, že sa žalovaný nebol
dopustil konania uvedeného v žalobe. Vo výroku predmetného rozhodnutia z priestupkového konania

má byť uvedené, že nebolo preukázané obvinenému z priestupku, čo neznamená, že sa skutok nestal a
že sa ho žalovaný nedopustil. Uviedli, že rozhodnutie OÚ Malacky zo dňa 07.12.2015 nie je meritórnym
rozhodnutím, ale je procesným rozhodnutím, a preto nie je rozhodnutím, ktorým by bol civilný súd v
zmysle prejudiciality viazaný v tomto konaní, nakoľko nie je to rozhodnutie správneho orgánu o tom, kto
spáchal priestupok, ale iba procesné rozhodnutie o zastavení konania. Uviedli, že rozhodnutie napádajú

prostredníctvom prokurátorského dozoru. Žalobcovia vzniesli návrhy na dokazovanie a žiadali pripojiť
priestupkový spis a spis OR PZ Malacky a taktiež žiadali výsluch všetkých lekárov, ktorí ošetrovali
žalobcu v 1. rade, či žalobcu v 3. rade a to lekárov MUDr. S. T., MUDr. C. L., MUDr. S. H. a aby boli
vyžiadané príslušné časti lekárskych správ. Žalobcovia zotrvali na tom, že skutok sa stal tak ako hoopísali v žalobe. Uviedli, že skutočnosť, že malo ísť o ľahké zranenia neznamená, že ľahké zranenia
sú dôkazom o tom, že nedošlo k porušeniu práva na ochranu osobnosti a k protiprávnemu zásahu do
integrity žalobcu v 1. rade.

6. Žalovaný dňa 23.08.2016 doručil súdu dupliku k replike žalobcov v 1. až 3. rade. Zotrval na všetkých
svojichtvrdeniach,natom,žesožalobounesúhlasíažiadaljuzamietnuť.Poukázalnato,žeOÚMalacky
sa dôkladne a vyčerpávajúco vysporiadal s vyhodnotením vykonaných dôkazov, svoje rozhodnutie
náležite odôvodnil a jasne konštatoval, že obvinenému z priestupku nebolo preukázané, že by sa voči

žalobcom dopustil akéhokoľvek protiprávneho konania. Žalovaný poprel, že by sa mal dopustiť fyzického
útoku voči žalobcovi v 1. rade. Poukázal na to, že lekárske správy od lekárov nie sú dôkazom o tom,
že eventuálne zranenia žalobcovi 1. rade spôsobil žalovaný. Poznamenal, že občianskoprávna ochrana
osobnosti prichádza do úvahy iba pri takých zásahoch do osobnosti, ktoré možno kvalifikovať ako
neoprávnené, pričom dňa 28.06.2015 k takému skutku zo strany žalovaného nedošlo.

7. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcov v 1. až 3.rade, žalovaného, vyjadreniami právnych
zástupcov strán sporu, svedkov: K. J., F.B., MUDr. S. H., S. N., C. N., K.B., A. J., listinnými dôkazmi
lekárskym posudkom MUDr. C. L., rozhodnutím Okresného úradu Malacky č. V.-K.-V.-XXXX/XXXXXX-
XX/N.-XXX zo dňa 07.12.2015, uznesením Okresného riaditeľstva PZ Malacky č. F.:V.-XXX/X-C.-K.-
XXXX zo dňa 10.05.2016, spisom Okresného úradu Malacky č. OU-K.-V.-XXXX/XXXXXX, vyšetrovacím

spisom OO PZ Malacky č. V.- N., a zistil nasledujúci skutkový stav veci.

8. Žalobca v 1. rade vypovedal, že dňa 28.06.2015 ho naozaj fyzicky napadol žalovaný. Svedkom tohto
skutku boli jeho rodičia. Žalovaný ho nenapadol iba v tento deň, ale aj v minulosti. Celé dlhé obdobie
ho urážal a ponižoval pre jeho sexuálnu orientáciu. Žalovaný má dlhé roky problémy s alkoholom a

mal sa pokúšať pod vplyvom alkoholu znásilniť matku, ktorá po čase podala aj trestné oznámenie.
Žalovaný často urážať aj ich otca. Po dohode s matkou žalobca v 1. rade predáva na tržnici ich produkty,
v minulosti mu pomáhala aj matka, ale po týchto udalostiach už nechodí von, hanbí sa, nechce sa
stretávaťsosvojimiznámymi.Žalobcav1.radesadomnieva,žepriestupkovékonanieneboloobjektívne
vyriešené a bolo zmanipulované. Žalobca v 1. rade je pacientom psychiatričky MUDr. H. a po konflikte

sa mu zhoršil zdravotný stav. Následne na nasledujúcom pojednávaní vo veci dňa 28.02.2017 žalobca
v 1. rade vypovedal, že najskôr podal trestné oznámenie na žalovaného pre skutok, ktorý sa stal.
Policajné orgány, ktoré vec vyšetrovali, skutok kvalifikovali tak, že nie je trestným činom, keďže má
ísť iba o priestupok. Vec preto prejednával Okresný úrad Malacky, kde bolo takéto konanie zastavené.
Žalobca v 1. rade sa domnieva, že konanie bolo zmanipulované, pretože sa priateľ žalovaného pozná s

prednostom. Z útoku mal následky skoro jeden mesiac, jeho liečba netrvala 7 dní ako to uviedol znalec.
Psychiatrička MUDr. H. mu musela upraviť liečbu a predpísať lieky na upokojenie. Aj doteraz si konflikt
pripomína a v spomienkach sa k nemu vracia. Priznal, že bol psychiatricky liečený aj v minulosti pre
svoju sexuálnu orientáciu, ale jeho stav sa po konflikte zhoršil. Žalovaný ho má v meste ohovárať a aj
jeho priateľ F.. Uviedol, že je v Malackách dosť známy, pretože vyrába kvetinové ozdoby. Vie, že bola

polícia informovaná o udalostiach, ktoré sa u nich stali a aj ľudia v nemocnici v Malackách. Pociťuje, že
sa ľudia na neho pozerajú s dešpektom a vyjadrujú sa hanlivo o jeho homosexuálnej orientácii. Napríklad
predavačka z potravín P. na W. ulici, A. J. sa o ňom hanlivo vyjadrovala z dôvodu jeho orientácie.
Žalovaný mu mal ublížiť psychicky aj fyzicky. Z fyzických rán sa liečil, ale psychické pociťuje doteraz.

9. Žalobcovia v 2. a 3. rade počas výsluchu uviedli, že súhlasia s výpoveďou svojho syna - žalobcu v
1. rade a v celom rozsahu sa pridržiavajú vyhlásenia ich právneho zástupcu. Žalobkyňa v 3. rade sa
na nasledujúcom pojednávaní vo veci dňa 28.02.2017 vyjadrila, že so žalovaným boli problémy najmä
pre jeho nadmerné požívanie alkoholu. Bol veľmi často opitý, z týchto dôvodov mal problémy v práci,
nedostal prémie ani výplatu. Z toho dôvodu, že často pil vznikali rôzne škody, napríklad, keď nezakúril

a praskli im trúbky v dome. Pre užívanie alkoholu sa dostával často do konfliktov. Tvrdila, že ju chcel
znásilniť, zamkol sa s ňou v izbe. Žalovaný mal k nim vodiť rôzne partnerky a aj pre jeho vzťahy k ženám
sa dostával do konfliktov. Ďalej udávala, že sa žalobca v 1. rade nikdy nesprával nevhodne a neslušne
voči žalovanému. Nikdy sa s ním nedostal do fyzického konfliktu. V ten deň žalobca v 1. rade viazal
kvety v pivnici. Videla, že od pohostinstva prichádza žalovaný s pánom Čurkom, žalovaný podal ruku

pani Hrebíkovej. Ona hneď odišla a mala sa vyjadriť, že žalovaného ešte nevidela tak opitého. Za chvíľu
sa objavila partnerka žalovaného a tlačila sa do dvora. Žalovaný otváral, až vytrhol veľkú bránu. Ona
v tom čase stála vo dvore, žalobca v 1. rade jej išiel do domu vziať stoličku. Žalovaný mu tú stoličku
vytrhol a zahnal sa smerom na žalobcu v 1. rade. Potom žalovaný mal zaútočiť na žalobcu v 1. rade.Začal ho kopať do brucha, udierať ho. Žalobca v 1. rade sa nebránil. Priateľka žalovaného sa snažila
dostať k nim do dvora, vyjadrovala sa, že ona tam bude pani. Žalobu podala preto, že nechcela, aby
žalovaný aj naďalej žalobcu v 1. rade ponižoval pre jeho sexuálnu orientáciu.

10. Žalovaný vypovedal, že sa pridržiava výpovede svojej právnej zástupkyne. Uviedol, že naozaj
nesúhlasí s tvrdením o tom, že dňa 28.06.2015 fyzicky napadol svojho brata. V ten deň iba slušne prišli
s pánom F. a s jeho priateľkou K. J., pričom doviezli ošípanú, ktorú chceli dať do chlieva. Vtedy vznikol
konflikt, žalobcovia mali urážať jeho priateľku, smerom k nemu sa žalobca zahnal stoličkou, čo videla

jeho priateľka a aj pán F., ktorý žalobcovi v ďalšom konaní zabránil. Jeho vtedy vyprovokovali, odstrčil
žalobcu v 1. rade a odišli preč.

11. Svedkyňa K. J. vypovedala, že dňa 28.06.2015 priviezli spolu so žalovaným a pánom F. ošípanú
k žalobcom na adresu A. XX, K.. Ona zostala stáť vonku a čakala na žalovaného. V tom čase bola
napadnutá žalobcom v 1. rade aj žalobcami v 2. až 3. rade a to ústne, keď sa vyjadrili tak, že žiadnu

ošípanú nebudú dávať do dvora. Boli vyzvaní, aby odišli preč. Brána bola otvorená a ona cez ňu videla.
Vonku pred domom bola stolička, žalobca v 1. rade vzal stoličku a išiel zaútočiť na žalovaného. Zabránil
mu v tom pán F.. Napriek tomu, žalovaný a pán F. odviezli ošípanú dozadu do chlieva a ona zostala
pred bránou. Žalobcovia medzitým začali na ňu slovne útočiť vulgárnym spôsobom. Žalobkyňa v 3. rade
sa začala na ňu zaháňať a opľúvať ju. Potom ju napadol žalobca v 1. rade a medzitým prišiel žalovaný

zozadu z dvora aj s pánom F. a keď videl, že ju žalobca v 1. rade napáda, odsotil ho. Následne všetci
spoločne odišli a pri ich odchode už bola na ulici hliadka Mestskej polície, nevie kto ju zavolal. Žalobcovia
mali naďalej pokračovať v urážkach na jej osobu, mala na nich podať trestné oznámenie. Uviedla, že si
je vedomá povinnosti hovoriť počas výpovede pravdu a uvedomuje si aj následky. Zopakovala, že celý
čas nevstúpila do dvora, brána bola otvorená dokorán. Svedkyňa nevidela, že by žalovaný kopal žalobcu

v 1. rade niekde do hlavy, rúk, krku. Potvrdila, že žalovaný žalobcu v 1. rade odsotil, ale nepadol pri tom
na zem. Žalobca v 1. rade sa mal žalovanému vyhrážať, že ho bude žalovať, že ho dá zbiť, že skončí
ako bezdomovec. Mestská polícia prišla až pri ich odchode a incident nevidela. Opísala súrodenecké
vzťahy medzi žalobcom v 1. rade a žalovaným ako veľmi zlé.

12. Svedok F.B. vypovedal, že bol účastníkom sporu v dome na A. ulici XX v K. v minulosti už viackrát.
Pozná celú rodinu. So žalovaným sa spriatelili, chodil k nim aj pomáhať. Dňa 28.06.2015 doviezli spolu
so žalovaným na vozíku zapnutom za osobným autom ošípanú, ktorú chceli dať do chlieva. Zbadal, že
žalobca v 1. rade chytil stoličku a zahnal sa ňou smerom na žalovaného a zakričal, že tú stoličku na
ňom rozláme. Inštinktívne v tom žalobcovi v 1. rade zabránil. Uviedol, že žiadne fyzické násilie v ten deň

na dvore žalobcov nevidel. Žalobca v 1. rade nasledujúci deň zavolal a povedal mu, že si neželá, aby
chodil na ich pozemok. Povedal mu, že mu môže ďakovať za to, že mu zabránil v útoku na žalovaného
a predišiel tak následkom. Uviedol, že nevidel ako žalovaný odsotil žalobcu v 1. rade, pretože bol v tom
čase na zadnom dvore s vozíkom, avšak uviedol, že videl na všetkých zo zadnej strany dvora. Počul
krik a hádku. Pri ich príchode sa mala žalobkyňa v 3. rade vyjadrovať tak, že prečo ju doviezli, prečo

žalovanému pomáha, či ho za to platí. On jej povedal, že je to priateľská pomoc. Uviedol, že nevedel
o ich súrodeneckých problémoch.

13. Z výsluchu svedkyne MUDr. S. H. súd zistil, že svedkyňa pracuje ako ambulantný psychiater a jej
pacientmi sú žalobca v 1. rade a žalobkyňa v 3. rade. Žalobca v 1. rade je jej pacientom od roku 2007,

pričommustanoviladiagnózudepresívnaporuchaanatotoochoreniesaliečil,pravidelnejejambulanciu
navštevoval. Na začiatku júla 2015 sa dostavil mimo plánovaného vyšetrenia na mimoriadne vyšetrenie,
čo zdôvodnil tým, že bol napadnutý svojím bratom, ktorý ho fyzicky inzultoval a následne musel byť
vyšetrený aj v nemocnici. Psychiatričke uviedol, že sa jeho stav zhoršil a depresívna porucha sa u
neho prehĺbila. Boli prítomné stavy psychického napätia, poruchy spánku, stavy úzkosti. Z uvedeného

dôvodu bola upravená jeho doterajšia liečba. Uviedla, že sa po konfliktných situáciách jeho stav
zhoršil a to najmä po napadnutí jeho bratom. Žalovaná v 3. rade je jej pacientkou viac rokov, od roku
2015 udávala zhoršenie stavu. Je liečená na zmiešanú úzkostne depresívnu poruchu, ktorá sa pri
stresových situáciách zhoršuje. Uviedla, že v dôsledku inzultácie zo strany žalovaného došlo k zhoršeniu
zdravotného stavu žalobcu v 1. rade. Žalobkyňa v 3. rade ako jeden z jej problémov udávala aj správanie

svojho syna - žalovaného, ktorý má problémy s alkoholom. Žalobca v 1. rade sa k nej dostavil po
incidente dňa 01.07.2015. Uviedla, že psychické problémy žalobcu v 1. rade sú liečiteľné, súvisia však
so stresujúcimi psychosociálnymi situáciami. Tvrdila, že v prípade žalobcu v 1. rade nešlo o bežnýincident,aleopsychotraumu,ktorábolaspôsobenájehonapadnutím.Kzhoršovaniujehostavuzvyčajne
dochádza pod vplyvom rôznych stresových situácií.

14. Svedkyňa S. N. vypovedala, že nie je príbuzenskom pomere so stranami sporu, pracuje v nemocnici
Malacky ako zdravotná sestra. V minulosti pracovala na traumatologickej ambulancii a v tom čase
sa stretávala so žalobcom v 1. rade, ktorý sprevádzal opakovane svoju matku a aj svojho otca. Bola
svedkom rozhovorov pacientov a ďalších ľudí na chodbách nemocnice, keď sa vyjadrovali na adresu
žalobcu v 1. rade v tom zmysle, že je inak orientovaný a bol napadnutý bratom a nič sa mu nestalo.

Takéto vyjadrenia opakovane počula. Žalobkyňa v 3. rade dosť často navštevovala jej pracovisko v
nemocnici v K. v čase, keď bola na traumatologickej ambulancii. Uviedla, že v K. je všeobecne známa
sexuálna orientácia žalobcu v 1. rade.

15. Svedkyňa C. N. vypovedala, že žalobcu v 1. rade pozná tak, že k nemu chodí ako zákazníčka.
Pracuje ako čašníčka v pohostinstve v K.. U žalobcu v 1. rade si objednala kyticu pre svoju mamu.

Žalobca v 1. rade jej ju doniesol na pracovisko. Po jeho odchode ich stáli zákazníci vstali a vyjadrovali sa
osexuálnejorientáciižalobcuv1.radeaotom,žebolnapadnutýbratom.Vzimnomobdobíbolanavštíviť
žalobcu v 1. rade v čase, keď sa sťahoval z tržnice. Stretla svoju kamarátku, ktorá sa vyjadrovala tak,
že žalobca v 1. rade je falošný a hovorila o jeho sexuálnej orientácii. Ona jej povedala, že ho pozná
ako dobrého človeka.

16. Svedok K.B. vypovedal, že je priateľom žalobcu v 1. rade a tvoria spolu pár. Trávia spolu veľa času.
On žalobcovi pomáha aj v práci, pracuje inak ako čašník. Zdržuje sa medzi ľuďmi, medzi návštevníkmi
ich reštaurácie. Počul vyjadrenia ich hostí voči osobe žalobcu v 1. rade, keď sa jedna zákazníčka vo
vzťahu k žalobcovi v 1. rade vyjadrila, že je dobrý chlapec, ale má konflikty s bratom a to si nezaslúži. Bol

svedkom konfliktu s pánom F., keď ho napadol slovne, že ho „vylíska“ tak ako S. „vylískal“ K.. Pamätá si
na 5 - 6 situácií, keď ich zákazníci hovorili o ich konflikte jeho partnera s bratom. O udalostiach vie iba
z rozprávania a so žalobcom v 1. rade tvorí pár od augusta 2016.

17. Svedkyňa A. J. vypovedala, že pracuje v Malackách v cukrárni v J.. Stalo sa jej, že žalobca v 1. rade

sa dostavil za jej vedúcou a prišiel ju
ohovárať. Nechápala, prečo sa takto žalobca v 1. rade zachoval. Vedúca jej povedala, že nejaký pán
na ňu nadával. Mal sa vyjadriť tak, že vykradla obchod, v ktorom predtým pracovala. Vraj si má vedúca
dávať na ňu pozor. V minulosti sa stretli náhodou v K. na diskotéke, kde bola ona a jej kamarátky a
prišiel tam aj žalobca v 1. rade a jeho priateľ. Prisadli si k ním a jeho priateľ ich objímal. Asi o dva dni

prišiel žalobca v 1. rade k nim do predajne a začal jej nadávať pred zákazníkmi a vyjadrovať sa vulgárne.
Svedkyňa odmieta, že by sa ona k nemu vyjadrovala vulgárne, nevhodne.

18.SúdnevykonalnavrhovanývýsluchMUDr.T.,MUDr.L.aMUDr.V.,keďžeichvykonaniepovažovalza
nadbytočné, vzhľadom na písomné dôkazy založené vo vyšetrovacom spise ako aj na celkový skutkový

stav zistený vykonaným dokazovaním.

19. Zo žalobcami predloženého lekárskeho posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia
vypracovanom MUDr. C. L., všeobecným lekárom pre dospelých dňa 19.01.2016 súd zistil, že ide o
posudok bolestného žalobcu v 1. rade s dátumom vzniku poškodenia na zdraví dňa 28.06.2015. V

posudku všeobecnej lekárky je uvedených 5 bodov za pomliaždenie hlavy bez otrasu mozgu a 15 bodov
za pomliaždenie panvy, celkovo 20 bodov. Začiatok liečenia bol uvedený od 28.06.2015 do 11.07.2015.

20. Z rozhodnutia Okresného úradu K., odboru všeobecnej vnútornej správy číslo: OU-MA-V. zo dňa
07.12.2015 predloženého žalovaným súd zistil, že predmetné rozhodnutie bolo vydané v konaní vo

veci priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch,
ktorého sa mal dopustiť obvinený - žalovaný tým, že dňa 28.06.2015 v čase okolo 17:00 hod. v K. na
A. ulici č. XX mal fyzicky napadnúť brata K. K. tak, že ho mal zhodiť na zem, kde ho mal následne
kopať do celého tela, pričom mu mal spôsobiť zranenie a to difúzne pomliaždenie hlavy, pomliaždenie
hrudníka a brucha s dobou liečenia a PN od 29.06.2015 do 11.07.2015. Uvedeným rozhodnutím

právoplatným dňa 12.01.2016 bolo predmetné konanie zastavené z dôvodu, že spáchanie skutku,
o ktorom sa koná, nebolo obvinenému z priestupku preukázané. Predmetné rozhodnutie obsahuje
pomerne rozsiahle odôvodnenie. Okresný úrad Malacky v ňom opísal, že dňa 18.09.2015 obdržal z
OO PZ Malacky priestupkový spis č. V. vo veci priestupku proti občianskemu spolunažívaniu. Správnyorgán po preštudovaní spisu nariadil na deň 10.11.2015 ústne pojednávanie. V rozhodnutí boli opísané
dôkazy z ktorých správny orgán pri rozhodovaní vychádzal a to výsluch svedka - oznamovateľa K.
K., svedkyne K. K., svedka S. K., svedkyne K. J., svedka F.B., obvineného S. K., a taktiež listinné

dôkazy lekárska správa zo dňa 28.06.2015, potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti, odborné
vyjadrenie Prof. MUDr. S. Q., CSc zo dňa 18.08.2015. Správny orgán svoje rozhodnutie odôvodnil
tým, že znaky skutkovej podstaty priestupku neboli naplnené, nakoľko spáchanie skutku nebolo možné
obvinenému jednoznačne preukázať. Správny orgán vychádzal z vyjadrenia prizvaného lekára Prof.
MUDr. S. Q., CSc., ktorý uviedol, že poškodeným udávané zranenia - potiaže nie sú zraneniami, ale

len popisom pacienta udávaných subjektívnych ťažkostí. Vo veci nebolo potrebné chirurgické ošetrenie,
iba stanovenie závažnosti ťažkostí. Malo ísť o jednoduché zranenie. V priestupkovom konaní odzneli aj
svedecké výpovede, ktoré boli v prospech obvineného a to svedkyne K. J., ktorá udávala, že obvinený
žalobcu v 1. rade iba odsotil, keď sa zahnal na svedkyňu, aby jej žalobca v 1. rade neublížil. Žalobcovia
v 2. a 3. rade s mali vyjadriť tak, že mal byť žalovaný pod vplyvom alkoholu a žalobca v 1. rade sa
mal priblížiť k K. Križanovej a mal ju chytiť za ruku. Taktiež bolo významné aj svedectvo nestranného

svedka F.B., ktorý udával, že žalobca v 1. rade mal zdvihnúť stoličku nad hlavu s úmyslom použiť ju na
útok voči žalovanému, pričom svedok k nemu priskočil a stoličku mu vzal. Mala tam prebehnúť verbálna
výmena názorov. Správny orgán mal na základe predložených materiálov za to, že pri predmetnom
incidente nedošlo k fyzickému útoku tak, ako uviedol oznamovateľ - žalobca v 1. rade. Uviedol, že
nemohol jednoznačne a bez pochýb prijať záver, že zranenia žalobcu v 1. rade sú dôsledkom konania,

ktoré sa kladie za vinu žalovanému. Ak by boli spôsobené zranenia, tak ako to uviedol oznamovateľ vo
svojom oznámení, je predpokladom, že by mu boli spôsobené minimálne podliatiny alebo tržné rany.

21. Okresné riaditeľstvo PZ v K. uznesením č.k. F. zo dňa 10.05.2016 trestné oznámenie podané
žalovaným pre podozrenie z prečinu krivého obvinenia, ktorého sa mala dopustiť žalobkyňa v 3. rade

tým, že podala dňa 22.12.2015 trestné oznámenie na svojho syna zo sexuálneho násilia v štádiu pokusu,
pričom tvrdil, že cieľom oznámenia bolo privodiť trestné stíhanie žalovanému z vymyslených skutkových
okolností a dosiahnuť výhodnejšie postavenie vo veci občianskeho súdneho konania zrušenia vecného
bremena v práve doživotného bývania odmietol, pretože nebol dôvod na začatie trestného stíhania.

22. Súd na žiadosť žalovaného zabezpečil kópiu kompletného spisu Okresného úradu K., odboru
všeobecnej kontroly č. V. ako aj vyšetrovacieho spisu Obvodného oddelenia PZ K.. V.. Z predmetného
spisu súd zistil, že žalovaný pred správnym orgánom vypovedal, zhodne so svojou výpoveďou
vykonanou pred OO PZ Malacky. Vo veci doplnil ešte to, že v čase, keď malo dôjsť k incidentu mal na
danej adrese na A. ulici trvalý pobyt a aktuálne tam už nebýva a radšej tam nechodí. Potvrdil, že dňa

28.06.2015bolnadanejadrese,pričompriviezološípanú.BolasnímajjehopriateľkaMartinaKrižanová,
ktorá v záujme predchádzania konfliktu ostala stáť na ulici, keďže jeho rodina jej zakázala vstup na
pozemok. Do vnútra išiel s F.B., ktorý mu pomáhal s vozíkom. Pri bráne stál jeho brat K. K. aj s rodičmi.
Začal na neho ihneď slovne útočiť, na tieto útoky nereagoval. Žalobca v 1. rade mal vziať stoličku a
chcel ho ňou udrieť, pán F. mu chytil ruky. Toto si osobne nevšimol, ale povedal mu to dodatočne pán

F.. Na ulici začala hádka, kde videl ako žalobca v 1. rade vulgárne nadával jeho priateľke. Hádka sa
stupňovala, upozorňoval brata, aby sa k jeho priateľke správal slušne. Rodičia sa mali pridať do hádky
na stranu žalobcu v 1. rade. Žalovaný bol zo situácie nahnevaný a žalobcu v 1. rade rukami s otvorenými
dlaňami sotil, aby odstúpil. Jeho brat nespadol, ale ostal stáť. Poprel, že by ho kopal. Svedok F.B. v rámci
priestupkového konania vypovedal, že dňa 28.06.2015 sa dostavil na adresu A. XX v K.. Obvinenému

pomáhal s dovozom ošípanej. Žalobca v 1. rade mal vziať stoličku, čo žalovaný nemohol vidieť. Mal ju
zdvihnúť nad hlavu so slovami „ porád tu stoličku na tebe dolámem“. Na to mal svedok k nemu skočiť a
stoličku schytiť a položiť na zem. Svedok poprel, že by došlo k fyzickému napadnutiu žalobcu v 1. rade.
Na druhý deň mu žalobca v 1. rade zatelefonoval a vyjadril sa, že si neželá, aby chodil na jeho pozemok.
On mu povedal, že mu môže ďakovať za to, že mu vzal tú stoličku, inak by bol vo väzení. Žalobca v 1.

rade pred správnym orgánom, vypovedal, že k incidentu prišlo okolo 17:00 hod dňa 28.06.2015 na ulici
A. XX v K.. Robil v kotolni kytice, prišiel jeho brat a priviezol ošípanú so svojím kamarátom F.. Mama
mu mala povedať, že niekto zvoní, išiel otvoriť a tam bol jeho brat. Mal výhrady voči tomu, že priniesol
ošípanú, jeho brat nereagoval a išiel ďalej, vulgárne mu popri tom nadával. Prišla aj K. J., upozornil ju, že
nemá na jeho pozemku, čo hľadať a chytil ju za ruku. Medzitým sa vrátil jeho brat, videl ako ju vyvádza z

pozemku a fyzicky ho napadol päsťou pravej ruky do tváre, ocitol sa na zemi a tam mal útok pokračovať,
mal ho kopať do hrudníka, brucha a záhlavia.23. Súčasťou vyšetrovacieho spisu č. ORP - P-261/MA-OPP2-2015 je aj lekárske potvrdenie zo dňa
28.06.2015 vydané MUDr. S. T., v ktorom je uvedené, že 28.06.2015 bol žalobca v 1. rade ošetrený
s udávanými zraneniami difuzným pomliaždením hlavy, hrudníka, brucha. Mal byť napadnutý bratom,

pričom mal dostať údery a kopance. Lekár vyhodnotil poranenie ako ľahké. Zo záznamu nie je možné
zistiť, či sa na tele žalobcu v 1. rade nachádzali aj nejaké viditeľné poranenia ako modriny, škrabance,
odreniny a podobne. Ďalej sa v spise nachádza ambulantná správa z vyšetrenia zo dňa 28.06.2017
vypracovaná MUDr. S. T., z ktorej vyplýva, že žalobca v 1. rade udával, že ho napadol brat. U žalobcu
v 1. rade mala byť prítomná povrchová kožná exkoriacia, mierny edém a iné deformity neboli prítomné.

V spise sa taktiež nachádza odborné vyjadrenie prof. MUDr. S. Q., CSc., vyžiadané OR PZ K.. Lekár
konštatoval, že ide o jednoduché zranenie, nebolo potrebné chirurgické ošetrenie, bol mu odporučený
iba pokoj, bez antibiotík. Uviedol, že po prepustení z vyšetrenia nebol poškodený žiadnym spôsobom
obmedzený v obvyklom spôsobe života. Primeraná doba liečenia na dané poranenia je kratšia ako 7
dní. Konštatoval, že zistené a dokumentované zranenia neodporujú takému mechanizmu vzniku, ako to
v zázname o podaní oznámenia uviedol poškodený, ale intenzita násilia bola nízka.

24. Podľa ust. § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä
života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej
povahy.

25. Podľa ust. § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby
sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky
týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.

26. Podľa ust. § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie

podľa odseku 1
najmäpreto,žebolavznačnejmierezníženádôstojnosťfyzickejosobyalebojehovážnosťvspoločnosti,
má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

27. Podľa ust. § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na
závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

28. Podľa § 16 Občianskeho zákonníka, kto neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti
spôsobí škodu, zodpovedá za ňu podľa ustanovení tohto zákona o zodpovednosti za škodu.

29. Podľa § 444 Občianskeho zákonníka, pri škode na zdraví sa jednorazove odškodňujú bolesti
poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.

30. Podľa § 1 zákona č. 437/2004 o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského

uplatnenia, tento zákon ustanovuje a)podmienky priznania a poskytovania náhrady za bolesť a náhrady
za sťaženie spoločenského uplatnenia, b)vydávanie lekárskeho posudku o bolestnom a sťažení
spoločenského uplatnenia (ďalej len „lekársky posudok“) a jeho náležitosti, c)zásady na hodnotenie
bolesti a zásady na hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia.

31. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 437/2004 o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského
uplatnenia, bolesť je ujma spôsobená poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho
následkov.

32. Podľa § 2 ods. 3 zákona č. 437/2004 o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského

uplatnenia, a) poškodenie na zdraví je poškodenie zdravia spôsobené úrazom, chorobou z povolania
alebo iným poškodením na zdraví, b) poškodený je osoba, ktorá utrpela poškodenie na zdraví,
c) poskytovateľ náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia (ďalej len
„poskytovateľ náhrady“) je osoba, ktorá je povinná poskytnúť náhradu podľa osobitných predpisov, d)
posudzujúci lekár je lekár, ktorý naposledy liečil poškodeného v súvislosti s poškodením na zdraví; ak ide

o chorobu z povolania, lekár so špecializáciou v odbore klinické pracovné lekárstvo a klinická toxikológia
príslušného oddelenia alebo príslušnej kliniky zdravotníckeho zariadenia.33. Podľa § 3 ods.1,2 zákona č. 437/2004 o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie
spoločenského uplatnenia, náhrada za bolesť sa poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná zistenému
poškodeniu na zdraví, priebehu liečenia alebo odstraňovaniu jeho následkov. Náhrada za bolesť

sa poskytuje na základe lekárskeho posudku (§ 7 a 8 ). Sadzby bodového hodnotenia za bolesť sú ustanovené v prílohe č. 1 v
I. a III. časti .

34. Podľa § 5 ods.1 zákona č. 437/2004 o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského
uplatnenia, pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského
uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo sťaženie spoločenského
uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku (§ 7 a 8 ). Výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského
uplatnenia sa určuje sumou 2 % z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej

republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci roku,
v ktorom vznikol nárok na náhradu podľa odseku 1, za jeden bod a výsledná suma sa zaokrúhli na
najbližšie celé euro smerom nahor.

35. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 437/2004 o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského

uplatnenia, lekársky posudok spracúva posudzujúci lekár a vydáva zdravotnícke zariadenie, ktorého
posudzujúci lekár vypracoval lekársky posudok. Ak je posudzujúcim lekárom lekár zariadenia ústavnej
zdravotnej starostlivosti, lekársky posudok posudzuje primár príslušného oddelenia alebo prednosta
príslušnej kliniky zdravotníckeho zariadenia alebo jeho zástupca, ak rozsah následkov presahuje 200
bodov.

36. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že žaloba podaná žalobcami v 1. až 3. rade je vo
všetkýchjejčastiachnedôvodná.Žalobcoviav1.až3.radesažaloboudomáhalivočižalovanémujednak
zadosťučinenia formou ospravedlnenia a žalobca v 1. rade aj nemajetkovej ujmy z dôvodu ochrany
osobnosti a ďalej sa žalobca v 1. rade domáhal zaplatenia náhrady škody titulom bolestného za zásah do

jehotelesnejintegrity.Žaloboubolitedauplatnenédvarôznenárokyvyplývajúceztotožnéhoskutkového
deja, ktoré bolo potrebné dôsledne rozlíšiť a to nielen pre odlišnosť vzťahov, z ktorých sú vyvodzované,
ale tiež so zreteľom na odlišnú právnu úpravu, ktorá sa na ne vzťahuje. / k súbehu nárokov podľa §
13 ods. 2 a § 444 Občianskeho zákonníka sa vyjadril napríklad Najvyšší súd SR v rozsudku zo dňa
28.05.2014 sp. zn. 7 Cdo 65/2013/.

37. Súd vec právne posúdil v časti uplatneného zadosťučinenia vo forme ospravedlnenia a nemajetkovej
ujmypodľa§11a13ods.1,2Občianskehozákonníkaakonárokztituluochranyosobnosti.Nárokvčasti
bolestného súd posúdil podľa § 16, § 444 Občianskeho zákonníka ako aj osobitnej úpravy obsiahnutej
v zákone č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia ako

nárok z titulu škody na zdraví spôsobenej neoprávneným zásahom do osobnosti, konkrétne telesnej
integrity žalobcu v 1. rade.

38. Z hľadiska skutkového deja tvrdeného žalobcami v 1. až 3. rade malo dôjsť k zásahu do osobnosti
žalobcu v 1. rade a taktiež sekundárne aj do osobnosti žalobcov v 2. a 3. rade v dôsledku fyzického

útoku žalovaného voči žalobcovi v 1. rade, ktorého sa mal dopustiť žalovaný dňa 28.06.2015 takým
spôsobom, že žalobcu v 1. rade mal na dvore rodinného domu v Malackách na zemi kopať do celého
tela predovšetkým hlavy, hrudníka a brucha. Z tohto útoku mu mali vzniknúť zranenia, za ktoré si
uplatnil bolestné vo výške 344 eur a mala mu vzniknúť určitá psychická a telesná ujma. Okrem toho
útoku žalobcovia v 1. až 3. rade v žalobe ako aj následných svedeckých výpovediach argumentovali

aj neustálym, opakovaným urážaním žalobcu v 1. rade zo strany žalovaného pri ich stretnutiach v
minulosti,opakovanýmislovnýmikonfliktami,akoajtým,žesapotvrdenomfyzickomútokumalovmeste
Malacky začať rozprávať negatívne o žalobcovi v 1. rade v tom zmysle, že je homosexuál s využitím
pejoratívneho výrazu užívaného pre osoby odlišnej sexuálnej orientácie u mužov a mali o ňom hovoriť,
že ho napadol brat. Tieto ohovárania zo strany obyvateľov mesta Malacky sa žalobcovia v 1. až 3. rade

snažili preukázať navrhnutými výsluchmi svedkov, ktorí mali takéto ohováranie žalobcu v 1. rade v meste
počuť.39. Konfliktná situácia mala nastať medzi rodinnými príslušníkmi, kedy fyzickej potýčke, slovným útokom
malo dôjsť medzi súrodencami - bratmi, t.j. žalobcom v 1. rade a žalovaným a svedkami fyzického útoku
mali byť ich rodičia - žalobcovia v 2 a 3. rade, ktorí mali utrpieť citovú ujmu tým, že sa museli prizerať

fyzickémukonfliktuichsynovaslovnýmútokomžalovanéhonasvojhobratavminulostivoformenarážok
na jeho sexuálnu orientáciu. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že všetci rodičia túžia po harmonických
vzťahoch v rodine, no súrodenecké konflikty detí sú častou súčasťou života a to nielen v detstve, ale
bohužiaľ sú časté prípady určitej súrodeneckej nevraživosti aj v dospelosti. V útlom detstve pomáhajú
tieto konflikty podľa psychológov deťom pri formovaní ich osobnosti a začleňovaní do spoločnosti. V

dospelosti prevažujú najmä hádky a konflikty v dôsledku majetkových sporov, preferovania jedného
súrodenca rodičmi, v dôsledku darov majetku jednému z detí, vnukom, vysporiadania dedičstva a
podobne. Samozrejme je potrebné odlíšiť bežné hádky od závažnejších konfliktov. Každá rodina má
svoj prah tolerancie. To, čo v jednej rodine môže predstavovať dôvod na vážne riešenie situácie, v inej
rodine mlčky tolerujú. Z ustanovení Občianskeho zákonníka však nemožno vyvodiť, že by existovali
rozdielne zásady pre posúdenie práva na ochranu osobnosti, pokiaľ by subjekt a objekt zásahu boli

príbuzní alebo blízke osoby. / pozri napríklad rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky z 20. Júna
2011 sp. zn. 28 Cdo 47755/2009/

40. Medzi základné hodnoty osobnosti, ktoré výslovne uvádza § 11 Občianskeho zákonníka patrí
aj právo na ochranu života a zdravia a predmetom ochrany je v tomto prípade telesná integrita

fyzickej osoby. Prejednávaná vec sa taktiež týka práva na ochranu občianskej cti a ľudskej
dôstojnosti. Predpokladom úspešného uplatnenia práva na ochranu osobnosti je jednak to, že došlo
k neoprávnenému zásahu, a jednak to, že tento zásah bol objektívne spôsobilý privodiť ujmu na
právach chránených ustanovením § 11 a nasledujúcimi Občianskeho zákonníka. Obe náležitosti musia
byť splnené, aby vznikol právny vzťah, ktorého obsahom je právo domáhať sa ochrany podľa §

11 Občianskeho zákonníka a povinnosť súdom určené sankcie znášať. / pozri napríklad rozsudok
Najvyššieho súdu SSR z 26 apríla 1978, sp. zn. 1 Cz 32/1978/. Na úspešné uplatnenie práva na ochranu
osobnosti sa v zmysle judikatúry nevyžaduje vyvolanie následkov, ale stačí, že zásah bol objektívne
spôsobilý narušiť alebo ohroziť práva chránené ustanovením § 11 Občianskeho zákonníka. Pojem
zásah uvedený v ustanovení § 13 Občianskeho zákonníka nepochybne vyjadruje určité správanie, či už

pasívne alebo aktívne. Dôležité je pritom posúdiť skutočnú neoprávnenosť zásahu do práva na ochranu
osobnosti a samozrejme, potom aj následky zásahu pre fyzickú osobu. Zásahom môže byť porušené
právo na ochranu osobnosti viacerých osôb, pričom všetci spolu alebo ktorýkoľvek z nich nezávisle od
seba majú právo obrátiť sa so svojím návrhom na súd. / pozri Zborník stanovísk, záverov, rozborov a
zhodnotení súdnej praxe, správ o rozhodovaní súdov a súdnych rozhodnutí Najvyššieho súdu, Z III,s

178, resp. rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 21. Mája 2005, sp. zn. 28 Cdo 416/2002/. Žalobcovia v 1. až
3. rade sa rozhodli v tomto spore uplatniť svoje práva žalobou podanou spoločne na súd. K uplatnenej
nemajetkovej ujme súd uvádza, že nemajetkovou ujmou je taká ujma, ktorá sa premieta do psychickej
sféry fyzickej osoby a do jej postavenia v spoločnosti. Ustanovenie § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka,
ktorésatýkapriznaniarelutárnejnáhrady,predpokladáznačnúmieruzásahudoosobnostifyzickejosoby

a uplatňuje sa v situáciách, v ktorých by morálne zadosťučinenie nebolo postačujúce.

41. Z hľadiska uplatneného nároku na bolestné súd uvádza, že bolesťou sa rozumie ujma spôsobená
poškodením zdravia, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov. Subjekt môže byť zodpovedný
za škodu na zdraví len za predpokladu, že určitá skutočnosť, s ktorou je podľa Občianskeho zákonníka

spojená zodpovednosť za škodu, t.j. protiprávny úkon alebo zákonom kvalifikovaná udalosť škodu
skutočne spôsobila. Príčinná súvislosť znamená, že medzi protiprávnym úkonom na strane jednej a
škodou na zdraví na strane druhej existoval vzťah príčiny a následku. Náhradu za bolesť poskytuje
potom osoba povinná podľa osobitných predpisov ( tzv. poskytovateľ náhrady), pričom môže ísť aj o
fyzickú osobu, ktorá je povinná poskytnúť náhradu podľa ustanovenia § 444 Občianskeho zákonníka.

42. Treba aj poukázať na rozdiel medzi nemajetkovou ujmou a bolestným. Zmyslom náhrady
nemajetkovej ujmy v peniazoch v zmysle ustanovenia § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka je dosiahnuť
vyváženosť miery ujmy na hodnotách ľudskej dôstojnosti s konkrétnym finančným vyjadrením náhrady
takej nemajetkovej ujmy s prihliadnutím na všetky okolnosti konkrétneho prípadu. Na rozdiel od toho,

zmyslom náhrady ujmy vzniknutej ako priamy dôsledok do telesnej integrity fyzickej osoby je pokúsiť sa
poskytnúť relutárnu náhradu za ujmu spôsobenú poškodením zdravia, jeho liečenia alebo odstraňovania
následkov ( bolestné).43. Súd má za to, že žalobcovia v 1. až 3. rade v spore neuniesli dôkazné bremeno a súdu nepreukázali
existenciu predpokladov na úspešné uplatnenie práva na ochranu osobnosti a ani predpoklady na
priznanie bolestného. V prvom rade v konaní nebol preukázaný neoprávnený zásah, resp. určitý

protiprávny úkon zo strany žalovaného, ktorým by zasiahol do osobnosti a telesnej integrity žalobcov v
1. až 3. rade. V danom prípade bolo nesporné, že dňa 28.06.2015 došlo medzi žalobcami v 1. až 3. rade
na jednej strane a žalovaným, jeho partnerkou K. J. na druhej strane k určitej konfliktnej situácii na dvore
a pred bránou rodinného domu na A. ulici č. XX v K.. Jediným ďalším svedkom tejto udalosti bol F.B..
Žalobca v 1. rade vypovedal, že v predmetný deň bol fyzicky napadnutý žalovaným a svedkami tohto

incidentu mali byť jeho rodičia. Žalobca v 2. rade s tvrdením žalobcu v 1. rade a ich právneho zástupcu
súhlasil, pričom priamo k veci nevypovedal o tom, čo videl a vnímal v deň konfliktu. Žalobkyňa v 3. rade
opísala konfliktnú situáciu tak, že žalobca v 1. rade v deň konfliktu viazal kvety v pivnici. Z pohostinstva
mal príjsť žalovaný s pánom F.. Za chvíľu sa mala objaviť partnerka žalovaného a tá sa mala tlačiť k
nim do dvora. Žalovaný otváral bránu a vytrhol veľkú bránu. Žalobkyňa v 3. rade mala stáť vo dvore a
žalobca v 1. rade jej išiel priniesť stoličku. Žalovaný mal stoličku vytrhnúť a zahnať sa ňou na žalobcu

v 1. rade. Následne ho mal kopať do brucha a udierať ho. Partnerka žalovaného sa mala snažiť dostať
k nim do dvora a vyjadrovať sa, že ona tam bude pani.

44. Úplne odlišne opisovali konfliktnú situáciu žalovaný, jeho partnerka K. J. a svedok F.B.. Žalovaný
pred súdom uviedol, že žalobcu v 1. rade dňa 28.06.2015 fyzicky nenapadol. V ten deň iba slušne prišli s

pánom F. a priateľkou K. J., pričom doviezli ošípanú, ktorú chceli dať do chlieva. Žalobcovia mali urážať
jeho priateľku a žalobca v 1. rade sa voči nemu mal zahnať stoličkou, čo on sám nevidel, ale mala to
vidieť jeho priateľka a pán F.. Tvrdil, že po vyprovokovaní, iba žalobcu v 1. rade odstrčil preč a odišiel.
Svedkyňa K. J. zase vypovedala, že stála pred domom a nešla do vnútra. A tam mala byť napadnutá
žalobcami v 1. až 3. rade, ktorí mali slovne vulgárne atakovať, zaháňať sa na ňu a dokonca ju opľuť. Cez

otvorenú bránu videla, že naopak nie žalovaný ako to tvrdila žalobkyňa v 3. rade, ale žalobca v 1. rade
mal vziať stoličku a chcel ňou zaútočiť na žalovaného. Uviedla, že žalovaný sa jej v podstate zastal a iba
žalobcu v 1. rade odstrčil a odišli preč. Žiadny iný útok, kopanie svedkyňa nevidela. Napokon obdobne
vypovedal aj svedok F.B., ktorý rovnako videl ako žalobca v 1. rade vzal stoličku a mal sa zahnať na
žalovaného. Sám svedok mu v útoku na žalovaného zabránil. Žiadne iné fyzické násilie nevidel a nevidel

ani, že by žalovaný žalobcu v 1. rade odsotil.

45. Zo všetkých vykonaných dôkazov mal súd preukázané, že medzi žalobcami v 1. až 3. rade dlhodobo
existuje určitá nevraživosť a napäté rodinné vzťahy. Pričom medzi nimi prebieha aj spor o právo z
vecného bremena žalovaného na doživotné užívanie nehnuteľnosti na A. ulici v K.. Medzi žalobcom v

1. rade a žalovaným prebehli v minulosti viaceré konflikty, ktorých vyvolanie nemožno z vykonaných
dôkazov prisúdiť iba jednej spornej strane. Dňa 28.06.2015 jednoznačne k určitej konfliktnej situácii
medzi stranami sporu došlo, avšak nebolo preukázané, že žalovaný zasiahol neoprávnene do telesnej
integrity žalobcu v 1. rade fyzickým útokom. Nebolo preukázané, že nedošlo iba k bežnej hádke medzi
stranami sporu, ale aj k vážnejšiemu poškodeniu zdravia žalobcu v 1. rade. Žiadne vážnejšie poškodenie

zdravia, spáchanie trestného činu alebo priestupku žalovaným a teda akékoľvek protiprávne konanie,
nebolo preukázané. Žalobca v 1. rade podal na žalovaného trestné oznámenie, pričom OO PZ v K.
uznesením č.k. F. odovzdalo vec priestupkovému referátu OÚ Malacky na prejednanie priestupku,
nakoľko nebol dôvod na začatie trestného stíhania podľa § 199 ods. 1 Trestného poriadku. Priestupkové
konanie sa právoplatne skončilo dňa 12.01.2016 a to tak, že Okresný úrad K. rozhodnutím č. V. zo

dňa 07.12.2015 priestupkové konanie zastavil. Dôvodom na zastavenie priestupkového konania bola
skutočnosť,žespáchanieskutku,oktoromsakonáneboloobvinenémuzpriestupkupreukázané.Taktiež
z vykonaných dôkazov nevyplynulo, že by bol z konfliktnej situácie vinný iba žalovaný, obe strany vnímali
konfliktnú situáciu odlišne a reprodukovali ju z vlastného pohľadu. Svedkyňa Martina Križanová tvrdila,
že práve žalobcovia v 1. až 3. rade vyvolali konflikt a útočili na ňu slovne a aj palicou. Naopak žalobkyňa

v 3. rade tvrdila, že sa svedkyňa snažila dostať do dvora. Žalobkyňa v 3. rade tvrdila, že sa žalovaný
zahnal stoličkou na žalobcu v 1. rade, pričom obaja prítomní svedkovia vypovedali úplne opačne a to,
že sa žalobca v 1. rade chcel zahnať na žalovaného stoličkou. Svedok F.B. mu v tom mal zabrániť.
Interpretácia každého správania človeka, každej konfliktnej situácie závisí na perspektíve pozorovateľa.
Nezávisí od objektu, ale od pozície toho kto si objekt prezerá. Neochota či neschopnosť opustiť svoje

videnie skutočnosti často krát zablokuje cestu konštruktívneho riešenia problému. Súd má za to, že
žalovanýnespôsobilsvojímrodičomžalobcomv2.a3.radeujmutým,žemuselibyťprítomníprikonflikte
ich synov.46. Tvrdenia žalobcu v 1. rade, že bola zasiahnutá jeho osobnosť tým, že sa v meste hovorí o jeho
sexuálnej orientácii a o tom, že bol napadnutý bratom nie sú vo vzťahu k žalovaného relevantné.
Žalobcovia v 1. až 3. rade vôbec nepreukázali, že by sa žalovaný o žalobcovi v 1. rade v spoločnosti,

v meste hanlivo vyjadroval a hovoril o ich konflikte. Zo žiadnej z vykonaných svedeckých výpovedí
nevyplynulo,žebyžalovanýžalobcuv1.radeohováral.Sámžalobcav1.radeudával,žesvojusexuálnu
orientáciu v meste netají. O konfliktnej situácii bratov sa mohli občania dozvedieť z rôznych zdrojov,
keďže bola na mieste prítomná aj polícia, žalobca v 1. rade bol následne v nemocnici a aj u psychiatričky,
avšak žiadna príčinná súvislosť s konaním žalovaného nebola v spore preukázaná.

47. Z vykonaného dokazovania nebolo preukázané, že žalobcom v 1. až 3. rade bola spôsobená značná
ujma na zdraví, ale iná ujma v citovej oblasti, ktorá by odôvodňovala priznanie zadosťučinenia vo
forme ospravedlnenia a aj nemajetkovej ujmy. Nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi konaním
žalovaného a vznikom škody na zdraví u žalobcu v 1. rade za ktorú si uplatňoval bolestné. Ani výsluch
psychiatričky MUDr. S. H. nepreukázal, že žalobcovia v 1. až 3. rade utrpeli konaním žalovaného ujmu.

Žalobcovia v 1. a 3. rade boli psychiatricky liečený už dlhodobejšie pred konfliktnou situáciu, pričom
nebolo preukázané, že by sa žalovaný dopustil konania, ktoré by závažne zhoršilo vývoj ich psychických
problémov. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, z dôvodu nepreukázania žalovaného nároku, súd návrh
v celom rozsahu zamietol.

48. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP podľa pomeru úspechu vo veci. Žalovaný
bol v spore plne úspešní a preto súd rozhodol, že žalobcovia v 1. až 3. rade sú povinní uhradiť žalovaným
trovy konania v rozsahu 100%, o ktorých výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto
rozhodnutia.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak:

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).