Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Žilina
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Ján Burik
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9CoE/40/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5614207992
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Burik
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5614207992.1
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jána Burika a členov senátu
JUDr. Ladislava Mejstríka a JUDr. Jozefa Turzu, v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
so sídlom Pribinova č. 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného spoločnosťou Fridrich Paľko, s.r.o.,
Bratislava, Grösslingova č. 4, Bratislava, proti povinnej D. B., nar. XX.X.XXXX, bytom G. XXX/X, O.
D., pre vymoženie pohľadávky 2.121,09 Eur s príslušenstvom, na základe odvolania oprávneného proti
uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č.k. 5Er/1761/2014-8 zo dňa 29. marca 2016, takto
r o z h o d o l :
Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
1) Okresný súd napadnutým uznesením exekučné konanie zastavil, účastníkom náhradu trov
exekučného konania nepriznal.
2) Svoje rozhodnutie okresný súd odôvodnil poukazujúc na ustanovenie § 251 ods. 4, § 104 ods. 1 veta
prvá a § 159 ods. 3 O.s.p. v podstate existenciou neodstrániteľnej prekážky konania - prekážkou res
iudicata. Oprávnený sa v tomto exekučnom konaní návrhom na vykonanie exekúcie domáhal vykonania
exekúcie na základe toho istého exekučného titulu a voči tej istej povinnej ako v konaní vedenom na
tamojšom súde pod sp.zn. 5Er/684/2007, v ktorom tamojší okresný súd exekúciu zastavil.
3) Proti tomuto uzneseniu podal riadne a včas odvolanie oprávnený. Namietal nemožnosť v danej
fáze konania rozhodnúť o zastavení exekučného konania uviedol, že v tejto fáze exekučného konania
príslušný exekučný súd rozhoduje výlučne o podanom návrhu na vydanie poverenia, pričom prípustnými
výsledkami sú buď vydanie poverenia na vykonanie exekúcie alebo vydanie uznesenia o zamietnutí
návrhu na vydanie poverenia. V posudzovanej veci exekučný súd o návrhu na vydanie poverenia
nerozhodol, ale bez zákonného oprávnenia (nad rámec zverenej právomoci) rozhodol uznesením
o zastavení exekučného konania. V ďalšom poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp.zn. 7Cdo 108/2012 z 23.1.2013. Namietal nemožnosť existencie prekážky res iudicata.
Napadnutým uznesením exekučný súd porušil právo účastníkov konania na spravodlivý proces, ktoré
je chránené čl. 46 ods. 1 Ústavy slovenskej republiky ako aj čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd a súčasne odňal účastníkom konania možnosť konať pred súdom a to najmä tým,
že v exekučnom konaní nebolo rozhodované o návrhu na vydanie poverenia, pričom pri negatívnom
rozhodnutí má právo na podanie odvolania voči tomuto rozhodnutiu.
4) Povinná sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.
5) Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v podanom odvolaní
(§ 379 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) odvolaním napadnuté uznesenie súdu podľa
ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.6) Pokiaľ išlo o skutkové zistenia, vyhodnotenie rozhodujúcich skutočností a právne posúdenie veci,
v tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré
v takomto prípade nie je potrebné opakovať (ust. § 387 ods. 2 CSP), keďže ani zo strany odvolateľa
nebolivpriebehuodvolaciehokonaniatvrdenétakéskutočnosti,sktorýmibysanevyporiadalsúdprvého
stupňa v dôvodoch napadnutého rozhodnutia.
7) Prekážka „res iudicata“ bráni tomu, aby vec, o ktorej bolo právoplatne rozhodnuté, bola
znovu prejednávaná. Exekučný poriadok prekážku res iudicata neupravuje, a neupravuje ani postup
exekučného súdu pri zistení tejto vady konania, z ktorého dôvodu správne súd aplikoval, v tom
čase účinné ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, ktoré upravovali podmienkami sporového
(nachádzacieho) konania. V každom jednotlivom prípade je potrebné skúmať procesné podmienky
vzniká okamihom začatia konania a trvá až do jeho právoplatného skončenia. Súd, exekučný súd
nevynímajúc, skúma procesné podmienky z úradnej povinnosti (ex offo) hneď od začatia konania,
k čomu ho vedie aj dôvod hospodárnosti konania, pretože od výsledku tohto skúmania závisí ďalší
postup v konaní. Týmto spôsobom postupuje exekučný súd ešte pred preskúmaním žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu podľa § 44 ods. 2
Exekučného poriadku. Pri zistení neodstrániteľnej podmienky konania, bez pristúpenia k postupu podľa
§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku, nemôže exekučný súd postupovať inak, než konanie zastaviť.
8) V predmetnej exekučnej veci tak, ako správne konštatoval súd prvého stupňa a odvolací súd sa
s týmto konštatovaním v plnom rozsahu stotožňuje, bolo zistené, že medzi rovnakými účastníkmi,
totožným oprávneným a totožnou povinnou bolo už v minulosti vedené konanie na Okresnom súde
Liptovský Mikuláš pre vymoženie rovnakého práva oprávneného na podklade rovnakého exekučného
titulu po tom, čo exekučný súd už raz zastavil exekučné konanie. Podľa názoru odvolacieho súdu, dôvod
zastavenia exekúcie - materiálna nevykonateľnosť exekučného titulu (priznanie zákonom nedovoleného
plnenia), nemôže byť nijako konvalidovaný, či reparovaný. Uvedené rozhodnutie o zastavení exekúcie
pre toto exekučné konanie, ktoré sa začalo medzi rovnakými účastníkmi pre vymoženie rovnakého
plnenia, na podklade rovnakého exekučného titulu nepochybne predstavuje prekážku res iudicata.
9) Na vyslovenom právnom závere nemení nič ani skutočnosť, že Exekučný poriadok expressis verbis
neobsahuje výpočet prekážok konania, keďže ide o predpis vykonávacieho konania a v zmysle zákonnej
dikcie sa na exekučné konania subsidiárne vzťahuje Občiansky súdny poriadok, ktorý ako všeobecný
civilný procesný predpis výpočet prekážok konania (vrátane negatívnych procesných podmienok, medzi
ktoré res iudicata patrí) výslovne obsahuje.
10) K úvahám odvolateľa o nemožnosti uplatňovať res iudicata v exekučnom konaní z dôvodu, že
táto vada konania nie je expressis verbis uvedená v Exekučnom poriadku, čo má svedčiť o vôli
zákonodarcu na túto vadu konania v exekučnom konaní neprihliadať, odvolací súd poznamenáva, že
absencia výslovného uvedenia prekážky res iudicata v Exekučnom poriadku môže byť daná tiež tým, že
zákonodarca zrejme nepredpokladal, že by nejakého účastníka konania po tom, čo exekučné konanie
vedené na podklade ním predloženého exekučného titulu bolo právoplatne skončené (či už v dôsledku
zastavenia exekúcie alebo zastavenia exekučného konania - pre neodstrániteľné vady exekučného
titulu) vôbec napadlo na podklade toho istého exekučného titulu (trpiaceho neodstrániteľnou vadou)
opätovne iniciovať ďalšie (nové) exekučné konanie. Zákonodarca zrejme počítal s takými účastníkmi
konania, ktorí budú disponovať aspoň minimálnou dávkou uvedomelosti a racionality, o to viac, ak sú
zastúpení osobou znalou práva na určitej prezumovanej úrovni. Zákonodarca zrejme nepredpokladal, že
niekto pri nezmenenom a nezmeniteľnom stave, bude opätovne robiť tie isté procesné kroky a očakávať,
žebudúviesťkinémuvýsledku,nežkakémuviedlipredtým.Právetomuto(sistýmizákonomprípustnými
a logicky akceptovateľnými výnimkami) zabraňuje prekážka res iudicata.
11) Čo sa týka právneho záveru vysloveného v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,
sp.zn.7Cdo/108/2012(naktorýpoukázalsámoprávnený),exekučnékonanieniejeobjektívnespôsobilé
založiť prekážku veci právoplatne rozhodnutej vo vzťahu k inému ako exekučnému konaniu, s týmto
právnym záverom sa odvolací súd bez výhrad stotožňuje. Čo sa týka pasáží označeného rozhodnutia
citovanýmivodvolaníoprávnenýmtietosatýkajúinejprocesnejsituácieakojevposudzovanomprípade.
12) K odvolacej námietke oprávneného vytýkajúcej exekučnému súdu, že mu svojim postupom odňal
možnosť konať pred súdom tým, že nerozhodol o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, voči ktorému by mohol podať odvolanie, ale rozhodol o zastaveníexekučného konania (voči ktorému sa taktiež možno odvolať - čo oprávnený aj využil), odvolací
súd poznamenáva, že nenachádza logickú súvislosť tohto argumentu. Tak rozhodnutie o zastavení
exekučnéhokonania,akoirozhodnutieozamietnutížiadostisúdnehoexekútoraoudeleniepovereniana
vykonanie exekúcie vyznievajú v neprospech oprávneného (naviac rozhodnutie o zastavení exekučného
konania je nevyhnutým dôsledkom predchádzajúceho rozhodnutia o zamietnutí žiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie - § 44 ods. 3 Exekučného poriadku). Aj v tomto
prípade argumentácia odvolateľa vyvoláva dojem, že odvolanie bolo podané len preto, aby bolo podané
(pre samotný tento úkon), a nie preto, aby ním odvolateľ dosiahol vydanie rozhodnutia vo svoj prospech.
13) Oprávnený má možnosť vyjadriť sa k rozhodnutiu a záverom exekučného súdu v
predmetnom odvolacom konaní, ktoré právo v celom rozsahu uplatnil práve podaním odvolania.
Skutočnosť, že odvolateľ sa nestotožňuje so skutkovými a právnymi názormi súdu prvého
stupňa v napadnutom uznesení, nemôže sama o sebe viesť odvolací súd k záveru
o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti záverov vyslovených súdom prvého stupňa.
V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na ustálenú judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, v
zmysle ktorej do obsahu základného práva vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom podľa čl. 48 ods.
2 vety prvej Ústavy Slovenskej republiky nepatrí nielen povinnosť súdu vykonať účastníkom (stranou)
konania navrhnuté dôkazy, ale ani právo účastníka (strany) konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia
súdu ním navrhnutých dôkazom, prípadne sa dožadovať ním navrhovaného spôsobu hodnotenia
vykonaných dôkazov (napr. I. ÚS 98/97).
14) O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa ust. § 200 EP a žiadnemu z účastníkov ich
náhradu nepriznal.
15) Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné .
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.