Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 10. október 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3To/133/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6218010115
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 10. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slavoj Sendecký
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6218010115.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Slavoja Sendeckého a
sudcov JUDr. Alojza Palaja a JUDr. Mária Šuleja, v trestnej veci obžalovaného W.. V. X. pre prečin
ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Tr.zák. na verejnom zasadnutí konanom dňa
10. októbra 2018, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu vo Veľkom Krtíši zo dňa
25.06.2018, sp.zn. 10T/37/2018 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr.por. odvolanie obžalovaného W.. V. X. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu vo Veľkom Krtíši zo dňa 25.06.2018, sp.zn. 10T/37/2018 bol obžalovaný
W.. V. X. uznaný za vinného z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods.
2 Tr.zák. na tom skutkovom základe, že dňa 10.09.2017 asi o 20.28 h potom, čo požil alkoholické
nápoje, viedol osobné motorové vozidlo zn. Hyundai i40, evidenčného čísla O z parkovacieho miesta

na ulici M.R. Štefánika vo O. N. pri bytovom dome č. XXX/X v smere jazdy ulica SNP - ulica Banícka,
pričom pri vychádzaní z parkovacieho miesta narazil a poškodil ľavú zadnú časť vozidla zn. Ford Focus,
evidenčného čísla O majiteľa B. A., ktoré bolo zaparkované pred vozidlom Hyundai i40, čím spôsobil
škodu asi 300,- Eur, po čom nezastal, ale pokračoval v jazde po ulici M.R. Štefánika a odbočil na ulicu
Okružná, kde zastavil v protismere pred obchodom Elektric, pričom po príchode hliadky polície bol
poučený a vyzvaný, aby sa podrobil dychovej skúške na prítomnosť alkoholu v dychu, čo odmietol.

Za to mu bol uložený podľa § 289 ods. 2 Tr.zák. s použitím § 36 písm. j), § 38 ods. 2, 3, § 56 ods. 1 Tr.zák.
peňažný trest vo výmere 800,- Eur. Podľa § 57 ods. 3 Tr.zák. pre prípad, že by výkon peňažného trestu
mohol byť úmyselne zmarený, súd uložil obžalovanému náhradný trest odňatia slobody vo výmere 5
mesiacov. Podľa § 61 ods. 1, 2 Tr.zák. mu bol uložený aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá
akéhokoľvek druhu na 2 roky.

Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie obžalovaný. V
písomných dôvodoch odvolania uviedol, že s rozhodnutím prvostupňového súdu sa nestotožňuje,
pretože on sa žiadnej trestnej činnosti, ktorá je mu kladená za vinu, nedopustil. Zdôraznil, že súd
vychádzal z dvoch skupín dôkazov, pričom sa však nestotožnil s tým, akým spôsobom okresný súd
tieto dôkazy vyhodnotil. V prvom rade poukázal na výpoveď svedkyne Y., v ktorej podľa jeho názoru

sú rozpory, nelogickosti týkajúce sa stotožnenia osôb, ktoré videla nastupovať do vozidla s osobami,
ktoré mali sedieť v aute v čase, keď k nemu dobehla. Uvedené presvedčenie o totožnosti osôb svedkyňa
nadobudla napriek tomu, že osobám prichádzajúcim k odstavenému vozidlu nevidela do tváre, rovnako
tak sa nevedela vyjadriť ani k popisu oblečenia, ktoré mali uvedené osoby na sebe. Súd pochybil v tom,
keď spochybnil jeho obranu, že je vylúčené za tak krátku dobu, aby niekto, kto riadil auto, stihol s ním
spôsobiť nehodu, odísť na ďalšiu ulicu, odstaviť ho v protismere a ujsť tak, aby si ho svedkyňa nevšimla.

Uvedený názor súdu je v priamom rozpore s dôkazmi, ktoré boli vykonané v priebehu prípravného
konania a v konaní pred súdom.Z kamerového záznamu jasne vyplýva, že osobné motorové vozidlo opúšťa parkovacie miesto na
ulici M.R. Štefánika vo O. N. pri bytovom dome č. XXX/X v čase 20h:30m:28s., pričom s odstupom

niekoľkých sekúnd dochádza k stretu vozidla s vozidlom poškodeného, vozidlo ďalej pokračuje v
jazde v čase 20h:31m:01s, zastavuje na ulici Okružnej, t.j. časový interval odjazdu z parkovacieho
miesta k odstaveniu vozidla predstavuje 33 sekúnd. Svedkyňa na základe svojej výpovede opúšťa
byt, až bezprostredne po tom, ako bola svedkom nárazu auta do vozidla poškodeného a s odstupom
1 minúty dobieha k odstavenému vozidlu. Vychádzajúc z výpovede svedkyne, kamerového záznamu

a vyšetrovacieho pokusu možno konštatovať, že časové rozpätie 30 sekúnd bolo postačujúce k tomu,
aby vodič opustil vozidlo bez toho, aby ho svedkyňa spozorovala. Na základe týchto skutočností sa
preto tvrdenie svedkyne javí ako účelové. Odhliadnuc od skutočností, že obžalovaného od počiatku
označuje za osobu sediacu na mieste vodiča, sa prostredníctvom svojich výpovedí stále zmieňuje o
snahe obžalovaného z miesta činu ujsť, čo mu ona údajne úspešne zabránila, a to najprv tým, že
bezprostredne po tom, čo dobehla k vozidlu, sa postavila pred auto a následne fyzicky zabránila aj v

samotnom úniku obžalovaného, a to všetko za súčasného telefonovania poškodenému a policajtom.
Uvedenýmtvrdenímsvedkynemožnolenťažkouveriť.Onnebolvstaveopitosti,ktorábymalanegatívny
vplyv na jeho pohybové schopnosti, aktívne sa podieľal na objasňovaní skutku, a to až do takej miery,
že bol ochotný uhradiť vzniknutú škodu, a to práve v dôsledku hysterickej reakcie svedkyne.

Vo vzťahu k svedeckej výpovedi svedka O. nemožno považovať jeho výpoveď potvrdzujúcu jeho obranu
za nedôveryhodnú len z dôvodu, že sa údajne jedná o blízkeho priateľa, zvlášť, keď nie je jasné, odkiaľ
si súd uvedenú skutočnosť odvodil, nakoľko k prípadnému vzájomnému priateľstvu, sa tak svedok,
ani on v priebehu konania nevyjadroval. V neposlednom rade sa súd prvého stupňa nevysporiadal so
svedeckou výpoveďou nepriameho svedka X., ktorú nespochybnil, avšak ju ani nevyhodnotil v jeho

prospech. Uvedený svedok, tak v prípravnom konaní, ako aj v konaní pred súdom, presne opísal pohyb
obžalovaného po tom, ako sa rozlúčili, ktorý vylučuje verziu svedkyne Y., ktorú si súd osvojil. Na základe
časových súvislostí je teda vylúčené, aby sa jednak mohol stretnúť so svedkom X. a následne aj viesť
motorové vozidlo. Na to, aby mohol byť uznaný za vinného zo žalovaného prečinu, je nevyhnutné bez
akýchkoľvek pochybností preukázať, že to bol práve on, kto v kritickom čase riadil motorové vozidlo.

Oprávnenie policajtov vyzvať osobu na podrobenie sa dychovej skúške na alkohol sa viaže výlučne k
osobe vodiča motorového vozidla.

Keďže v danom prípade vznikli pochybnosti, mala sa uplatniť zásada „in dubio pro reo“, pretože nebol
jednoznačne preukázaný subjekt žalovaného trestného činu, ako obligatórny znak skutkovej podstaty.

Navrhol odvolaciemu súdu zrušiť napadnutý rozsudok s tým, aby bol spod obžaloby oslobodený,
poprípade, aby vec bola vrátená súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie.

Na verejnom zasadnutí tak obžalovaný, ako jeho obhajca predniesli návrh v súlade s písomným

vyhotovením, navrhli oslobodiť obžalovaného spod obžaloby, poprípade vec vrátiť súdu prvého stupňa
na nové konanie a rozhodnutie.

Krajský prokurátor navrhol zamietnuť odvolanie obžalovaného, pretože prvostupňové rozhodnutie
považoval za správne a zákonné.

Krajský súd v Banskej Bystrici na základe podaného odvolania primárne zistil, či nie je daný dôvod
pre jeho zamietnutie podľa § 316 ods. 1 Tr.por. (odvolanie bolo podané včas a oprávnenou osobou
a nie je daný dôvod pre zrušenie rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr.por., a preto postupom podľa §
317 ods. 1 Tr.por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým

odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru,
že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Po splnení revíznej povinnosti odvolací súd zistil, že skutok bol súdom prvého stupňa ustálený na
základe dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní pri dodržaní zásad bezprostrednosti, priamosti a

ústnosti,akoajprirešpektovaníprávaobžalovanéhonaobhajobu.Všetkydôkazybolizískanézákonným
spôsobom a súd ich vyhodnotil jednotlivo aj v ich súhrne podľa svojho vnútorného presvedčenia
založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu riadiac sa pritom ust. § 2 ods. 12 Tr.por.Na základe vykonaného dokazovania súd prvého stupňa správne zistil, že obžalovaný W.. V. X. dňa
10.09.2017 približne o 20.28 h po požití alkoholických nápojov viedol osobné motorové vozidlo zn.
Hyundai i40, pričom pri vychádzaní z parkovacieho miesta narazil a poškodil ľavú zadnú časť vozidla

zn. Ford Focus majiteľa B. A., týmto konaním spôsobil škodu asi 300,- Eur, ďalej pokračoval v jazde a
po príchode hliadky polície po následnej výzve, aby sa podrobil dychovej skúške, túto odmietol, teda pri
výkone činnosti, ktorú vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej
látky, mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí, spôsobil škodu a odmietol sa podrobiť vyšetreniu na zistenie
návykovej látky, ktoré sa vykonáva dychovou skúškou, čím sa dopustil prečinu ohrozenia pod vplyvom

návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Tr.zák.

V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že skutkové zistenie súdom prvého stupňa je správne a
zodpovedá dokazovaniu, ktoré bolo vykonané na hlavnom pojednávaní. Odvolací súd poznamenáva, že
v danom prípade je napadnutý rozsudok výsledkom konania, v ktorom sa postupovalo podľa Trestného
poriadku a v ktorom nedošlo k žiadnym podstatným chybám, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie

skutkového stavu veci, pokiaľ ide o zistenie, že predmetný skutok uvedený v napadnutom rozhodnutí
sa stal spôsobom popísaným v rozsudku a že ho spáchal obžalovaný a z jeho konania tam nastal aj
uvedený následok.

Krajský súd si v celom rozsahu osvojil skutkové závery prvostupňového súdu a v podobnostiach

odkazuje na presvedčivé odôvodnenie napadnutého rozsudku. V odôvodnení napadnutého rozsudku
súd prvého stupňa dostatočným spôsobom rozanalyzoval dôkaznú situáciu a predmetné rozhodnutie
obsahuje aj úvahy, ktorými sa súd spravoval pri hodnotení dôkazov, ako aj pri právnych úvahách na to
nadväzujúcich. V tomto smere preto odvolací súd nepovažuje za potrebné podrobne opakovať dôvody,
ktoré viedli prvostupňový súd k presvedčivému rozhodnutiu.

Aj keď, ako je už vyššie uvedené, súd prvého stupňa podrobne a presvedčivo odôvodnil rozhodnutie,
ktorým uznal obžalovaného za vinného z protiprávneho konania a predmetnému odôvodneniu nemožno
nič podstatné vytknúť, na základe odvolania obžalovaného odvolací súd uvádza nasledovné:

V prvom rade odvolací súd poukazuje na veľmi podrobnú a aj presvedčivú výpoveď priamej svedkyne
skutku, a to W. Y., či už v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní, ktorá jednoznačne a
bez akýchkoľvek pochybností obžalovaného z protiprávneho konania usvedčila. Z obsahu jej výpovede
možno vyvodiť, že osobu obžalovaného nijakým spôsobom nespochybnila, ale práve naopak, ak
obhajoba poukázala v dôvodoch odvolania na rozpory vo výpovedi uvedenej svedkyne, tak súd

prvostupňový, ako aj súd odvolací žiadne zásadné rozpory v tomto smere nezistil, a preto nie je možné
konštatovať, že by uvedená svedkyňa sa mohla mýliť v osobe páchateľa. Tvrdenie, tak obžalovaného,
ako aj svedka W.. B. O., že osobu, ktorá riadila motorové vozidlo v inkriminovanom čase, ani jeden
nevedel konkretizovať a neuviedli ani dôvod, prečo táto osoba viedla motorové vozidlo a nakoniec aj útek
uvedenejosobyzmiestačinusajavíbyťnereálny,vymyslenýaúčelovýscieľomvyviniťobžalovanéhozo

skutku, ktorý mu kládla obžaloba za vinu. V týchto súvislostiach je potrebné aj vyhodnotiť argumentáciu
obhajoby, týkajúcu sa časových súvislostí uvádzaných v písomnom vyhotovení odvolania. Časové údaje
vo vzťahu k výpovedi svedkyne Y. nie sú rozhodujúce, nakoľko celý dej skutku sa odohral v priebehu
mála minúť a na jeho priebeh nemali žiadny vplyv. Ani výpoveď svedka L. X. nie je možné rozhodným
spôsobom vyhodnotiť v prospech obžalovaného, pretože tento v prípravnom konaní doslova uviedol,

že na dátum, kedy sa mal stretnúť s obžalovaným v súvislosti s vrátením dlhu, sa nepamätá a aj ním
uvedené časové rozhranie, ktoré určil, je pomerne široké (medzi 20.00 hod a 20.30 hod), čo obranu
obžalovaného nepotvrdzuje. Nakoniec aj správanie obžalovaného tesne po skutku, keď sa chcel s
poškodeným dohodnúť o náhrade škody, utvrdilo nielen súd prvého stupňa, ale aj odvolací súd o tom, že
skutok spáchal obžalovaný. Je totiž absolútne nelogické a súd prvého stupňa na to správne reagoval,

aby osoba v súvislosti s trestným činom spáchaným iným (podľa tvrdenia obžalovaného, že bol na
nesprávnom mieste v nesprávnom čase) dobrovoľne navrhla uhradenie škody, ktorú vôbec nespôsobila.

Tieto úvahy, ako aj tie, ktoré v odôvodnení rozhodnutia uviedol súd prvého stupňa bez akýchkoľvek
pochybností usvedčujú obžalovaného z protiprávneho konania. V súhrne možno teda konštatovať, a

to po vyhodnotení dôkazov, ktoré boli produkované, či už v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom
pojednávaní, že bolo dokázané protiprávne konanie obžalovaného.Súd nepochybil ani pri ukladaní trestu obžalovanému, ktorý mu uložil peňažný trest vo výmere 800,-
Eur a pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, uložil aj náhradný trest
odňatia slobody vo výmere 5 mesiacov. Okrem toho mu uložil aj trest zákazu činnosti viesť motorové

vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu dvoch rokov. Daný trest zodpovedá ust. § 34 ods. 1 a nasl. Tr.zák.
a je potrebný na to, aby v budúcnosti sa obžalovaný vyvaroval protispoločenskej činnosti, pričom spĺňa
tak individuálnu ako aj generálnu prevenciu.

Keďže odvolanie obžalovaného dôvodné nebolo, odvolací súd ho v zmysle § 319 Tr.por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.