Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 12. september 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25CoPr/1/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214209642
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Malíková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4214209642.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Malíkovej a sudkýň JUDr.

Lýdie Gálisovej a JUDr. Sone Vackovej, v právnej veci žalobkyne: W. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom T. ul.
č. XXXX/X O., zastúpená JUDr. Gabrielou Škodáčkovou, advokátkou so sídlom Župná č. 14, Komárno,
proti žalovanej: E. Kameničná, Mierová ul. č. 790 Kameničná, IČO: 00306459, zastúpený: KATONA -
Advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom, ul. M. Matunáka č. 11, Nové Zámky, adresa na doručovanie:
G. Czuczora č. 4, Nové Zámky, o určenie neplatnosti výpovede a o určenie neplatnosti okamžitého
skončenia pracovného pomeru, o odvolaní žalobkyne, proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa
24. januára 2018 č.k. 8Cpr /3/2014-296, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a v časti trov konania, p
o t v r d z u j e .

Žalovanej vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu voči žalobkyni, o výške
ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným rozhodnutím.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Napadnutým rozsudkom (v poradí druhým), Okresný súd Komárno (ďalej len „súd prvej inštancie“),
určil, že skončenie pracovného pomeru zamestnanca výpoveďou zo dňa 28. 04. 2014, ktorá bola daná
žalobkyni podľa § 63 ods. 1 písm. e/ Zákonníka práce, je neplatná. Vo zvyšnej časti žalobu žalobkyne,

ktorou sa domáhala určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru žalovanou so žalobkyňou
okamžitým skončením pracovného pomeru zo dňa 09. 05. 2014, žalobu zamietol. O náhrade trov
konania rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
1.1. Za preukázaný mal skutkový stav, na základe ktorého zistil, že žalobkyňa pracovala u žalovanej na
základe pracovnej zmluvy zo dňa 30. 08. 1996. Listom zo dňa 28. 10. 2013 bola písomne upozornená,
že dňa 10. 10. 2013 bezdôvodne opustila pracovisko pred uplynutím jej pracovného času, ktorý mal
končiť o 14.30 hod. a pracovisko opustila o 13.25 hod. Následne dňa 28. 04. 2014 jej bola doručená

výpoveďstým,žedňa31.10.2013jejbolodoručenépísomnéupozornenienamenejzávažnéporušenie
pracovnej disciplíny, kde bola upozornená na možnosť skončenia pracovného pomeru. Ďalším dôvodom
výpovede boli kontrolou zistené nedostatky pri vedení pedagogickej dokumentácie, ktoré žalobkyňa
v lehote určenej na ich odstránenie, neodstránila. Žalovaná doručila žalobkyni dňa 09. 05. 2014
okamžité skončenie pracovného pomeru z dôvodu, že žalobkyňa od 28. 04. 2014 bez ospravedlnenia
sa nedostavila do práce a nevykonávala prácu pre zamestnávateľa, čím porušila základnú povinnosť.
1.2.Po právnej stránke napadnutý rozsudok odôvodnil ustanoveniami § 61 ods. 2, § 63 ods. 1 písm. e/,

ods. 5, § 68 ods. 1 písm. a/, b/, ods. 2, § 74, § 77, § 111 ods. 1, § 121 ods. 3, ods. 4 Zákonníka práce
(zákon číslo 311/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov).
1.3.Súd prvej inštancie doplnil dokazovanie výsluchmi svedkov a dospel k záveru, že výpoveď zo dňa
28. 04. 2014, daná žalobkyni, je neplatná a to z dôvodu, že žalovaný opak, že dňa 10. 10. 2013žalobkyňou zapísaný čas do dochádzkovej knihy a to čas odchodu na obed 13,30 hod. do 14,00
hod. a následné čerpanie náhradného voľna do 14,30 hod. bolo vybielené ničím nepreukázal, originál
nepredložil,predložillenfotokópiualečerpanienáhradnéhovoľnažalobkyňouvorigináli.Samažalovaná

uviedla, že výkaz o dochádzke MŠ zo dňa 1. 10. a 10. 10. 2013 nemá. Zároveň žalovaná nepreukázala,
že by sa žalobkyňa dopustila najmenej troch porušení pracovnej disciplíny s poukazom doterajšiu súdna
prax.
1.4. V časti žaloby o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, súd prvej inštancie
žalobu žalobkyne zamietol. Dôvodil tým, že žalovaná predložila originál žiadosti (zo dňa 06. 05. 2014),

zamestnávateľa o prerokovanie okamžitého skončenia pracovného pomeru, ktorú dňa 06. 05. 2014
prevzal zástupca zamestnancov a dňa 07. 05. 2014 sa vyjadril, že súhlasí. K žiadosti bolo pripojené
aj okamžité skončenie pracovného pomeru, teda hmotnoprávna podmienka platnosti okamžitého
skončenia pracovného pomeru bola splnená. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie
dospel k záveru, že žalobkyňa bezdôvodne od 28. 04. 2014 nenastupovala do práce. Jej oznámenie
zo dňa 09. 05. 2014, že za dni 29. 04., 30. 04., 02. 05., 05. 05. 2014 čerpá náhradné voľno a na dni

06. 05., 07. 05.2014 čerpá dovolenku, je svojvoľné. S poukazom na ustanovenie § 121 ods. 3, ods. 4
a § 111 ods. 1 Zákonníka práce konštatoval, že za prácu nadčas môže zamestnanec čerpať náhradné
voľno v rozsahu, v akom sa práca nadčas vykonávala, ak sa na tom so zamestnávateľom dohodnú. V
tom prípade však už zamestnancovi mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas nepatrí. Náhradné voľno
sa čerpá v dohodnutom termíne, najneskôr do uplynutia 4 kalendárnych mesiacov nasledujúcich po

mesiaci, v ktorom sa práca nadčas vykonávala. Na základe vyššie uvedených záverov súd žalobu
zamietol,pretožemalzapreukázané,ženačerpanínáhradnéhovoľnaadovolenkyžalobkyňousastrany
sporu nedohodli. Išlo o jednostranný úkon zo strany žalobkyne, ktorá bez dohody so zamestnávateľom
si svojvoľne čerpala náhradné voľno a dovolenku.
1.5.O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku

(zákon číslo 160/2015 Z.z., ďalej len „CSP“), a keďže každá zo strán mala vo veci úspech len čiastočný,
náhradu trov konania nepriznal žiadnej zo strán sporu.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie v zamietajúcej časti a v časti trov konania napadla odvolaním
žalobkyňa a to z dôvodov uvedených v ustanovení § 365 ods. 1 písm. h/ CSP. Opätovne poukázala

na pochybenie žalovanej, ktorá jej dňa 28. 04. 2014 bezdôvodne ponúkla dohodou o rozviazaní
pracovného pomeru, ktorú žalobkyňa odmietla, následne jej predložila výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm.
e/ Zákonníka práce, s ktorou nesúhlasila. Potvrdila, že si dovolenkový lístok ani žiadosť o poskytnutie
náhradného voľna nevyplnila, nakoľko starosta jej povedal, že môže ísť domov a výpoveď považovala za
okamžitú. Starosta ju poslal domov bez informácie o podstatných náležitostiach výpovede, t.j. poučení o

skutočnostiach,kedyjejzačneplynúťavakejdĺžkevýpovednálehotaaktorýmdňomjejskončípracovný
pomer, ktoré v samotnej písomnej výpovedi absentovali. Bolo evidentné, že žalovaná vôbec nemala
záujem žalobkyňu naďalej zamestnávať a prideľovať jej prácu, pričom v čase plynutia výpovednej lehoty
bola povinná jej prácu prideľovať. Žalobkyňa žalovanej dňa 09. 05. 2014 ráno písomne oznámila, že
si v dňoch 29. 04., 30. 04., 02. 05. a 05. 05. čerpá náhradné voľno a na dni 06. 05. a 07. 05. Žiada

o dovolenku a od 09. 05. 2014 je práceneschopná. Bola presvedčená, že žalovaná bude postupovať
podľa § 109 ods. 3 Zákonníka práce a že jej uzná náhradné voľno za odpracované hodiny navyše, kedy
zastupovala kolegyne. Tvrdenie žalovanej, že od 28. 04. 2014 sa bez ospravedlnenia nedostavila do
práce je zavádzajúce, nakoľko dňa 28. 04. 2014 bola v práci a po prevzatí výpovede ju žalovaná poslala
domov. Súd prvej inštancie pri rozhodnutí vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, ako to

vyplýva z dôvodov uvedených v podanom odvolaní.
2.1. Navrhuje, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v prvej časti petitu potvrdil a súčasne v
druhej časti petitu zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že určí, že okamžité skončenie pracovného
pomeru zamestnanca zo dňa 09. 05. 12014 je neplatné a aby jej priznal náhradu trov konania v rozsahu
100%.

3/ Žalovaná v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne uviedla, že jej tvrdenie, že žalovaná ju nemala
záujem zamestnávať, je v danej veci bez vplyvu na právne posúdenie veci. Sama žalobkyňa vo svojej
výpovedi potvrdila, že po tom, čo jej bola doručená výpoveď, z práce jednoducho odišla a do prác viac
neprišla. Uvádzanie a zdôvodňovanie jej konania stresovou situáciou nie je na mieste. Dodal, že súd

prvej inštancie vykonal veľmi rozsiahle dokazovanie, riadne posúdil všetky podstatné skutkové tvrdenia
a právne argumenty strán, riadne uviedol dôkazy, z ktorých vychádzal a vec správne právne posúdil s
prihliadnutím aj na predchádzajúce rozhodnutie Krajského súdu Nitra. Rozsudok súdu prvej inštancie
je vecne správny a zákonný, navrhuje jeho potvrdenie a zároveň priznanie náhrady trov odvolaciehokonania. Záverom dodala, že nevie sa vyjadriť k návrhu žalobkyne, aby odvolací súd potvrdil prvú časť
výroku, nakoľko odvolanie proti tejto časti výroku rozsudku nie je v odvolaní žalobkyne obsiahnuté.

4/ Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou, v
neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané a v zákonom stanovenej lehote (§ 359, § 362 ods. 1 CSP)
a zistení, že odvolanie spĺňa náležitosti § 363 a nasl. CSP, preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 ods. 1 CSP, § 380 ods. 1 CSP), skutkovým
stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (383 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania a s

verejnýmvyhlásenímrozsudku(§385ods.1,219ods.3CSP)adospelkzáveru,žeodvolaniežalobkyne
v zamietajúcej časti a v časti trov konania nie je dôvodné. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav
a vec správne posúdil po právnej stránke, preto odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny
podľa § 387 CSP potvrdil.
5.Zákonom č. 160/2015 Z.z. z 21. mája 2015 nadobudol účinnosť od 01. 07. 2016 nový Civilný sporový
poriadok (ďalej len CSP).

Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.
Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, právne účinky úkonov, ktoré nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konanie začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia toho zákona o predbežnom

prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech
strany.
Z uvedených ustanovení vyplýva, že nová právna úprava sa použije na všetky konania začaté aj pred
účinnosťou zákona. V danej veci súd prvej inštancie vo veci rozhodol 07. 03. 2016, preto všetky
procesné úkony účastníkov konania a procesný postup súdu odvolací súd posudzoval ešte podľa

ustanovení OSP a na odvolacom súde od účinnosti CSP od 01. 07. 2016.
6.Podľa § 387 ods.1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.
Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s
odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie

správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.
6.1.Ustanovením § 387 CSP je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného
odôvodneniarozhodnutia.Možnosťvypracovaniatakéhotoodôvodneniajepodmienenátým,žeodvolací
súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie a to po skutkovej ako

aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotožní s týmito závermi, neprichádza do
úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu
prvého stupňa, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore so závermi súdu prvého stupňa, môže ho
iba dopĺňať v tom zmysle, že závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvého stupňa.
Odvolací súd musí odpovedať na podstatné a právne dôvody odvolania a nemôže sa obmedziť len

na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozhodnutia doplniť ďalšie dôvody.
7. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a vec správne posúdil po právnej stránke,
preto odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správne potvrdil. V dôvodoch svojho písomného
rozhodnutia sa vyporiadal so všetkými, žalobkyňou namietanými dôvodmi, uvedenými v podanom

odvolaní. Odvolací súd pri skúmaní postupu súdu prvej inštancie nezistil žiadne vady konania, pre
ktoré by musel zrušiť napadnuté rozhodnutie. Odvolací súd svoj právny názor vyslovil už vo svojom
zrušujúcom uznesení, ktorým prvý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil pre potrebu doplniť dokazovanie
v naznačenom smere a to skúmaním hmotnoprávnej podmienky výpovede a okamžitého skončenia
pracovného pomeru. Súd prvej inštancie všetky výsledky vykonaného dokazovania v dostatočnom

rozsahu vyhodnotil v súlade s ustanovením § 191 CSP a na daný skutkový stav aplikoval správny právny
predpis, ktorý aj správne vyložil.

8. Žalobkyňa odvolaním napadla iba zamietajúcu časť rozsudku súdu prvej inštancie, vyhovujúca časť,
ktorou určil, že výpoveď zo dňa 28. 04. 2014 je neplatná, nebola odvolaním žalovanou napadnutá, preto

v tejto časti rozsudok súdu prvej inštancie nadobudol právoplatnosť a odvolací súd sa týmto určením a
toutočasťouvýrokurozsudku,ďalejnezaoberalatátočasťnebolapredmetomjehoprieskumnejčinnosti,
napriek tomu, že v podanom odvolaní žalobkyňa žiada tento výrok ako vecne správny potvrdiť.9. Predmetom odvolacieho konania zostala zamietajúca časť, ktorou súd prvej inštancie zamietol žalobu
žalobkyne o určenie, že okamžité skončenie pracovného pomeru, dané žalovanou žalobkyni dňa 09. 05.
2014, je neplatné. Túto časť výroku rozsudku súdu prvej inštancie a rozhodnutie o náhrade trov konania,

napadla odvolaním žalobkyňa namietajúc, že písomne oznámila žalovanej čerpanie náhradného voľna a
čerpaniedovolenkyaočakávalapostuppoľa§109ods.3Zákonníkapráce,ďalejuvádzajúc,žežalovaná
vôbec nemala záujem ju ďalej zamestnávať.

10. Odvolací súd opätovne, na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie,

iba dodáva, že súd prvej inštancie správne skúmal platnosť okamžitého skončenia pracovného
pomeru po formálnej stránke a taktiež následne správne vyhodnotil platnosť týchto úkonov z tohto
pohľadu. Okamžité skončenie pracovného pomeru po formálnej stránke obsahuje všetky náležitosti,
ktoré Zákonník práce vyžaduje pre platnosť týchto úkonov, taktiež v rámci doplnenia dokazovania
žalovaná preukázala, že okamžité skončenie pracovného pomeru bolo so zástupcom zamestnancov
riadne prerokované, čím bola splnená aj ďalšia hmotnoprávna podmienka pre takýto právny úkon.

Odvolací súd sa v plnom rozsahu s týmto záverom súdu prvej inštancie stotožnil a nevidel dôvod na
revidovanie tohto záveru.
10.1.Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala určenia, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo
dňa 09. 05. 2014, je neplatné. Po tom, ako žalobkyňa nesúhlasila s výpoveďou, ktorá jej bola doručená
dňa 30. 03. 2014, do práce vôbec nenastúpila. Až dňa 09. 05. 2014, teda dodatočne, písomne oznámila

žalovanej, že si čerpala v dňoch 29. 04., 30. 04., 02. 05. a 05. 05. 2014 náhradné voľno, t.j. 30 hodín
a na dni 06. 05. a 07. 05. 2014 si vybrala dovolenku.
10.2.Podľa§68ods.1písm.b/Zákonníkaprácemôžezamestnávateľokamžiteskončiťpracovnýpomer
výnimočne, a to iba vtedy, ak zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu. Okamžité skončenie
pracovného pomeru podľa tohto ustanovenia je výnimočným opatrením; zamestnávateľ môže skončiť

pracovný pomer so zamestnancom okamžite len vtedy, ak konanie zamestnanca možno s prihliadnutím
na všetky rozhodujúce okolnosti považovať za tak závažné, že od zamestnávateľa nemožno spravodlivo
požadovať, aby ho naďalej zamestnával. Pri skúmaní intenzity porušenia pracovnej disciplíny sa vo
všeobecnosti musí prihliadnuť na osobu zamestnanca, ním zastávanú funkciu, jeho doterajší postoj pri
plnení pracovných úloh, čas a situáciu, za ktorej došlo k porušeniu pracovnej disciplíny, mieru zavinenia

zamestnanca, spôsob a intenzitu porušenia konkrétnych povinností zamestnancom, dôsledky porušenia
pracovnej disciplíny pre zamestnávateľa, to, či svojím konaním spôsobil zamestnávateľovi škodu a pod.
10.3. V danej veci žalobkyňa na svoju obranu uviedla, že žalovanej oznámila dňa 09. 05. 2014, že
v predchádzajúcich dňoch, a to dňa 29. 04., 30. 04., 02. 05. a 05. 05. si bude čerpať náhradné
voľno a v dňoch 06. 05. a 07. 05. si bude čerpať dovolenku. Táto obrana žalobkyne neobstojí,

nakoľko o tom, či zamestnanec bude čerpať dovolenku v ním označených dňoch, nerozhoduje totiž
sám (ustanovenie § 111 ods. 1 Zákonníka práce). Pokiaľ v preskúmavanej veci žalobkyňa takéto
„oznámenie“ o predchádzajúcom čerpaní dovolenky, resp. náhradného voľna, urobila svojvoľne, bez
predchádzajúceho súhlasu žalovanej, ako zamestnávateľa, nie je možné takéto „oznámenie“ považovať
za relevantné pre priznanie nároku na čerpanie náhradného voľna, resp. dovolenky. Navyše za situácie,

že žalovaná tak urobila dodatočne, keď až dňa 09. 05. 2014 oznámila, že v predchádzajúcich dňoch (29.
04., 30. 04., 02. 05. a 05. 05.) si bude čerpať náhradné voľno a v dňoch 06. 05. a 07. 05. si bude čerpať
dovolenku. Podstatne neskôr, ako sama, svojvoľne, bez uvedenia dôvodu zostala doma, do práce
nenastúpila, oznámila, že si v uvedených dňoch čerpala náhradné voľno a dovolenku. Zo spisového
materiálu, ani z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie nevyplýva, že takéto „dodatočné

nahlasovanie dovolenky, resp. náhradného voľna" bolo na pracovisku zamestnávateľa „zaužívané alebo
tolerované“. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie v tejto časti konštatuje, že dodatočné
oznámenie neprítomnosti v práci, nie je v súlade so Zákonníkom práce. Dovolenka, resp. náhradné
voľno, sa čerpá za vopred daného súhlasu zamestnávateľa a nie je možné dodatočne zamestnávateľovi
oznámiť, že počas neprítomnosti v práce je čerpané náhradné voľno, resp. dovolenka a to za situácie,

že zamestnávateľ o tomto vôbec nevedel a preto nedal súhlas na neprítomnosť v práci.
11. Odvolací súd je podľa ustanovenia § 387 ods. 3 CSP povinný vysporiadať sa s podstatnými
tvrdeniami žalobkyne uvedenými v podanom odvolaní.
11.1. Žalobkyňa v podanom odvolaní namieta nesprávne právne posúdenie veci dôvodiac, že žalobkyňa
oznámila žalovanej dňa 09. 05. 2014, že v dňoch 29. 04., 30. 04., 02. 05. a 05. 05. si bude čerpať

náhradné voľno a v dňoch 06. 05. a 07. 05. si bude čerpať dovolenku a žalovaná nemala vôbec záujem
žalobkyňu naďalej zamestnávať a prideľovať jej prácu, ako aj dôvodiac, že žalobkyňa bola v stresovej
situácii a po tom, čo ju starosta „mal poslať domov“ po doručení výpovede, do práce nenastúpila.11.2. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery
a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je
omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide

vtedy,aksúdnepoužilsprávnyprávnypredpisaleboaksíceaplikovalsprávnyprávnypredpis,nesprávne
ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V
prejednávanej veci však súd prvej inštancie správne vec právne posúdil, správne vyhodnotil zistené
skutkové závery a na tieto aj správne aplikoval príslušné právne predpisy. Odvolací súd sa v plnom
rozsahu stotožnil so závermi súdu prvej inštancie o platnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru

žalobkyni u žalovanej, na tieto závery ďalej iba poukazuje. Dodáva, že nedôvodná a neospravedlnená
neprítomnosť zamestnanca v práci je dôvodom na okamžité skončenie pracovného pomeru, nakoľko
ide o mimoriadne závažné porušenie pracovnej disciplíny zamestnanca, ktorý sa svojvoľne do práce
nedostavil. Skutočnosť, že žalobkyňa sa bez vážneho dôvodu do práce dňa 28. 04. 2014 a nasledujúce
dni do práce nedostavila, bola v konaní jednoznačne a nespochybniteľne preukázaná, nakoľko sama,
a to aj v podanom odvolaní uviedla, že až dňa 09. 05. 2014 oznámila zamestnávateľovi, že v

predchádzajúcich dňoch (29. 04., 30. 04., 02. 05. a 05. 05.) si bude čerpať náhradné voľno a v dňoch
06. 05. a 07. 05. si bude čerpať dovolenku. Takéto „dodatočné“ ospravedlnenie neprítomnosti v práci
nie je v súlade s ustanoveniami Zákonníka práce a je hrubým porušením pracovnej disciplíny.
11.3. Námietky žalobkyne, že žalovaná nemala záujem ju naďalej zamestnávať a námietku, že žalovanej
oznámila neprítomnosť v práci boli vyššie uvedenými dôvodmi vyvrátené a preto odvolací súd ich

vyhodnotil ako účelové a neopodstatnené.
12. S poukazom na vyššie uvedené dôvody, odvolací súd, majúc za preukázané, že súd prvej inštancie
napadnutým rozsudkom v zamietajúcej časti, správne aplikoval v danej veci právne normy a správne
vyhodnotil vykonané dôkazy, nemal dôvod na zmenu napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie tak,
ako to požadovala žalobkyňa v podanom odvolaní. Naopak, dospel k záveru o vecnej správnosti

napadnutej časti rozsudku súdu prvej inštancie a preto podľa § 387 ods. 1 CSP tento potvrdil.
13. V danej veci si žalovaná uplatnila náhradu trov konania odvolacieho konania. Odvolací súd rozhodol,
že žalovaná, ako úspešná strana sporu, má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobkyni
v plnom rozsahu. O ich výške rozhodne vyšší súdny úradník súdu prvej inštancie (§ 396 ods. 1 v spojení
s § 255 ods.1, § 262 ods. 1, ods. 2 CSP.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP),
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)

dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou
organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie
druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).