Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. júl 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7CoE/22/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4117210195
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Madarászová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4117210195.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom senátu JUDr. Eriky Madarászovej a členiek senátu JUDr. Sidónie
Sládečkovej a JUDr. Lenky Halmešovej, v exekučnej veci oprávneného: BENCONT COLLECTION,
a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 47 967 692, zastúpený: Advokátska kancelária
JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., so sídlom Martinčekova 13, Bratislava, IČO: 50 361 368,
proti povinnému: J. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXX/X, X. o vymoženie sumy 423,44 eura s

príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nitra, č. k. 14Er/493/2017-20
zo dňa 1. decembra 2017, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Nitra, č. k. 14Er/493/2017-20 zo dňa 1. decembra 2017
potvrdzuje.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie rozhodol, že v konaní pokračuje s oprávneným

BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 47 967 692, ako právnym
nástupcom pôvodne oprávneného PRO CIVITAS s. r. o., so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO:
45 869 464 (výrok I.) a zároveň zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie (výrok II.)
2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil ustanoveniami § 41 odsek 2 písmeno d), § 44 ods. 2
zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) a

§ 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, ako aj ustanoveniami § 2 písm. a) a b), § 3
odsek 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej
národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov a § 25 ods.
1, 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov
aozmeneadoplneníniektorýchzákonov(ďalejlen„zákonospotrebiteľskýchúveroch“)austanoveniami
§ 160 odsek 1, 2, § 64, § 65 odsek 1,2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku.

3. Ďalej uviedol, že pri posúdení žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia súd zistil, že v
priebehu exekučného konania dňa 09.08.2017 došlo k výmazu oprávneného PRO CIVITAS s. r. o., so
sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 45 869 464 z Obchodného registra. Z výpisu z obchodného
registra vyplýva, že spoločnosť zanikla v dôsledku zlúčenia, pričom právnym nástupcom sa stala
spoločnosť BENCONT COLLECTION, a. s., so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 47 967 692.
4. Súd prvej inštancie doplnil, že preskúmal exekučný titul z formálnej ako aj materiálnej stránky.

Z formálnej stránky sa skúma či exekučný titul v tomto prípade rozhodcovský rozsudok má všetky
formálne náležitosti, ktoré vyžaduje § 34 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej
len ZoRK) a z materiálnej stránky, či exekučný titul v tomto prípade rozhodcovský rozsudok má
splnené všetky hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu a to napríklad jeho rozpor s právom, t.j.
dovolenosť, či rozpor s dobrými mravmi a podobne. Ďalej uviedol, že exekučný súd je vždy povinný
skúmať, či rozhodnutie uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie je skutočne exekučným titulom v

zmysle Exekučného poriadku, najmä či bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie, túto
podmienku je povinný skúmať ex offo, a to už pri vydaní poverenia na vykonanie exekúcie, a prípadneneskôr počas celého exekučného konania. V prípade zistenia nedostatku materiálnej vykonateľnosti je
povinný exekúciu aj bez návrhu zastaviť. Predpokladom pre vydanie poverenia na vykonanie exekúcie
a následné vydanie upovedomenia o začatí exekúcie je existencia vykonateľného rozhodnutia, pričom

sa musí jednať o rozhodnutie vykonateľné po materiálnej aj formálnej stránke, (uznesenie Najvyššieho
súdu SR z 23.6. 2011, sp. zn. 4 Cdo 11/2011). Uvedené oprávnenie a zároveň aj povinnosť exekučného
súdu potvrdil Najvyšší súd SR aj v ďalších svojich rozhodnutiach, napr. 3 Cdo 146/2011 a 6 Cdo
143/2011. Exekučný súd má skúmať rozhodcovskú doložku/zmluvu a rozsudok rozhodcovského súdu
tak nevytvára prekážku rozhodnutej veci. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie NS SR sp. zn. 6 Cdo

135/2012.
5. Súd prvej inštancie poznamenal, že pri preskúmaní žiadosti o udelenie poverenia, návrhu
oprávneného, exekučného titulu a priloženej zmluvy o debetnej platobnej karte zistil, že povinný uzavrel
so spoločnosťou Poštová banka, a.s. (právny predchodca oprávneného) dňa 13.08.2007 zmluvu o
úvere č. 4573951307, na základe ktorej poskytla Poštová banka, a.s. (právny predchodca oprávneného)
povinnému úver vo výške 1659,70 EUR (50 000 Sk). Súdu je z jeho rozhodovacej činnosti a z

reklamnej kampane Poštovej banky vo verejných médiách (najmä televízia a denná tlač) známe, že
táto spoločnosť ako bankový subjekt podniká v oblasti požičiavania peňažných prostriedkov (v médiách
označované ako "pôžička") širokému, nešpecifikovanému okruhu osôb. Pôvodný oprávnený mal preto
pri uzatváraní zmluvy postavenie dodávateľa. Súd prvej inštancie zistil, že povinný pri uzatváraní zmluvy
nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, nemal postavenie

podnikateľa, ale konal ako fyzická osoba, v postavení spotrebiteľa. Na základe uvedeného, súd prvej
inštancie ako exekučný súd vyhodnotil zmluvu medzi Poštovou bankou ako dodávateľom a povinným
ako spotrebiteľom ako spotrebiteľskú zmluvu a na právny vzťah medzi účastníkmi je nutné okrem
ustanovení Všeobecných obchodných podmienok (ďalej len "VOP"), na ktoré sa odôvodnenie rozsudku
odvoláva aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, ktoré

majú kogentnú povahu a sú súčasťou obsahu záväzku bez ohľadu na dohodu strán.
6. Súd prvej inštancie ďalej dodal, že preskúmaním zmluvy zistil, že v článku 2 bod 1 povinný svojim
podpisom potvrdil, že sa oboznámil s obchodnými podmienkami ( ďalej len „OP"), súhlasí s ich obsahom,
a prijíma návrhy v nich predložené a potvrdzuje ich prevzatie. Ďalej doplnil, že v článku 11.2 obchodných
podmienok sa nachádza rozhodcovská doložka, pričom poukázal na jej znenie. Rozhodcovská doložka

v zmluve a vo VOP spolu so zmluvou má charakter štandardnej formulárovej zmluvy, ktorú oprávnený
používasvopredneurčitýmpočtomspotrebiteľovvzmluvnýchvzťahoch.Nakoľkorozhodcovskádoložka
je súčasťou
VOP, nemožno považovať takúto rozhodcovskú doložku za individuálne dojednanú. V čase uzavretia
zmluvy v spojení s VOP ešte medzi účastníkmi neexistoval z uzavretej zmluvy žiadny spor. Takýmto

spôsobom sa pred vznikom akéhokoľvek sporu s oprávneným bez primeraného dôvodu povinný vopred
vzdal svojich práv uplatniť svoje nároky alebo brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Je síce
pravdou, že niekedy rozhodcovská doložka dáva dlžníkovi právo obrátiť sa v spore s veriteľom aj na
všeobecný súd, avšak toto právo je len formálne, pretože je obmedzené iba do doby, kým nepodá veriteľ
návrh na prejednanie sporu na rozhodcovský súd.

7. Vzhľadom na vyššie uvedené súd prvej inštancie dospel k záveru o neprijateľnosti rozhodcovskej
doložky, pretože spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa, tým že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a
ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa. S poukazom na tieto skutočnosti, súd prvej inštancie rozhodol
tak, ako je uvedené vo výrokovej časti jeho uznesenia.

8. Proti tomuto uzneseniu sa oprávnený prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonom
stanovenej lehote odvolal.
9. Namietal, že prekročením zákonných limitov pre skúmanie žiadostí o vydanie poverenia, a to
skúmaním iných listín ako pripúšťa výslovné znenie ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd prvej
inštancie vychádzal pri rozhodovaní z nesprávneho právneho posúdenia veci a zistil skutkový stav, ktorý

neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené, a má byť
nimipreukázané,ževkonanídošlokvadám,ktorémohlimaťzanásledoknesprávnerozhodnutievoveci
samejaúčastníkichbezsvojejvinynemoholoznačiťalebopredložiťdorozhodnutiasúduprvejinštancie.
Tvrdil, že mu súd prvej inštancie ako účastníkovi konania - oprávnenému odňal možnosť konať pred
súdom, nesprávne právne vec posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu, pričom

nedostatočne zistil skutkový stav. S poukazom na znenie ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku uviedol,
že exekučný súd je oprávnený skúmať a vykonať ako dôkazy výlučne žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Inak povedané, ak je exekučným
titulom rozhodcovský rozsudok, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu nie je vecnepríslušný vo veci konať či už ako súd vyššej inštancie, kasačný súd alebo ako súd konajúci o opravnom
prostriedku, ale práve len ako tzv. exekučný súd. Z povahy veci teda nie je možné priznať exekučnému
súdu väčší rozsah vecnej preskúmavacej pôsobnosti, než akou v prospech uvedenej interpretácie

nesvedčia len jazykové, logické, axiologické a systematické dôvody, ale aj premenné historického
výkladu. V tomto smere poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 16. 06. 2009 sp. zn. 4Cdo
159/2009 a nález Ústavného súdu pod sp. zn. II. ÚS 499/2012. Poukázal tiež na prekročenie zákonných
limitov pre skúmanie exekučného titulu a prekážky rozsúdenej veci, a to skúmaním rozhodcovskej
doložky súdom prvého stupňa. Mal za to, že exekučný súd je oprávnený skúmať rozhodcovský rozsudok

ako exekučný titul len v zákonom určených medziach. O platnosti rozhodcovskej doložky rozhoduje
rozhodcovský súd, a preto prekážka rozsúdenej veci bráni tomu, aby bola opätovne posúdená. Teda
je tu prekážka "res iudicata" a uvedeným konaním dochádza k porušeniu článku 2 ods. 2 Ústavy SR,
nakoľko štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy v jej medziach a v rozsahu a spôsobom,
ktorý ustanoví zákon. Nie je možné, aby súdy ignorovali vôľu zákonodarcu, ktorú jasne vyjadril pri
konštruovaní vzťahu medzi súdnym a rozhodcovským konaním. Uviedol, že vylúčením možnosti riešiť

spory podľa zákona o rozhodcovskom konaní, a to nesprávnou aplikáciou právnych predpisov, súd
prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, vychádzal
z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistil skutkový stav, ktorý neobstojí, rozhodoval v tej istej
veci, v ktorej sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, odňal
účastníkovi konania - oprávnenému konať pred súdom a nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil

správneustanovenieprávnehopredpisuanedostatočnezistilskutkovýstav.Zdôraznil,žeoprávnenýako
právny nástupca Poštovej banky, a.s. bol povinný postupovať v súlade s ustanoveniami rozhodcovského
zákona, pričom zdôraznil, že Poštová banka, a.s. postupovala v súlade s ust. § 93 b/ zákona o
bankách a dal možnosť klientovi návrh rozhodcovskej doložky odmietnuť. Poukázal i na nesprávne
aplikovanie ustanovení Občianskeho zákonníka, konkrétne ust. § 53 ods. 4, porušenie § 215 CSP,

absenciu akýchkoľvek dôkazov pre právne závery v rozhodnutí uvedených a pre rozhodnutie vo veci.
Konštruovaním nového skutkového stavu bez účasti oprávneného a odňatím možnosti vyjadriť sa k
vykonaným dôkazom a skutkovému stavu, súd prvého stupňa zistil skutkový stav, ktorý neobstojí, odňal
oprávnenému ako účastníkovi konania možnosť konať pred súdom a vec nesprávne právne posúdil.
Uviedol tiež, že aplikáciou sekundárneho práva Európskej únie v horizontálnych vzťahoch a judikatúry

Európskeho súdneho dvora, súd prvého stupňa vychádzal pri rozhodovaní z nesprávneho právneho
posúdenia veci, zistil skutkový stav, ktorý neobstojí, odňal účastníkovi konania - oprávnenému konať
pred súdom a nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a
nedostatočne zistil skutkový stav. Zároveň poukázal na to, že súd prvého stupňa neprimerane zvýhodnil
povinného pred exekučným súdom na základe jeho postavenia Uviedol, že exekučný súd svojím

postupom znemožnil uplatniť svoje právo priznané exekučným titulom, ktorého účinky sa v zásade
zhodujú s účinkami právoplatného rozsudku. Všetko uvedené oprávnený konštatoval s poukazom na
rozsiahlu judikatúru súdov a Ústavného súdu SR v tejto oblasti.
10. Oprávnený navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že súd žiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovuje, alternatívne, aby príslušný súd

napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
11. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
„CSP“), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal
v medziach podaného odvolania (§ 379, § 380 CSP) a zistil, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP.

12. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že predmetné exekučné konanie sa začalo dňa 31.03.2015, kedy
bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného zo dňa 15.03.2015 na vykonanie exekúcie na
základe exekučného titulu, a to rozhodcovského rozsudku sp.zn. IA-B/0812/0038 zo dňa 11.01.2013
vydaný STÁLYM ROZHODCOVSKÝM SÚDOM zriadeným pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A
MEDIAČNÁ,a.s.,sosídlomvBratislave,ktorýnadobudolprávoplatnosťdňa31.01.2013avykonateľnosť

dňa 04.02.2013! Následne súdny exekútor podaním zo dňa 31.03.2015 (doručeným súdu prvej inštancie
dňa 27.03.2017) požiadal príslušný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe
vyššie označeného exekučného titulu. Následne súd prvej inštancie vydal napadnuté uznesenie, ktorým
rozhodol, že bude v konaní pokračovať s právnym nástupcom oprávneného a súčasne zamietol žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodov uvedených v odôvodnení

predmetného uznesenia.
13. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31.03.2017, súd preskúma žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd
nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúciealebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby
vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) a § 39 ods.
4. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie uznesením zamietne aj vtedy, ak sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade exekučného
titulu, ktorý bol vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný
nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné
podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi. Proti

uzneseniu o zamietnutí žiadosti je prípustné odvolanie.
14. Podľa § 44 ods. 3 Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31.03.2017, súd pred
vydaním poverenia na vykonanie exekúcie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v
spotrebiteľskom spore4ead) preskúma okrem súladu žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie a návrhu na vykonanie exekúcie so zákonom, či spotrebiteľská rozhodcovská zmluva spĺňa
podmienky ustanovené právnymi predpismi, či bolo rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskom spore

vydané rozhodcom, ktorý bol v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania zapísaný v zozname
rozhodcov oprávnených rozhodovať spotrebiteľské spory, a pred stálym rozhodcovským súdom, ktorý
v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania mal povolenie rozhodovať spotrebiteľské spory,
rozhodcovské rozhodnutie spĺňa náležitosti podľa osobitného predpisudead) a či je vykonateľné. Ak
súd dospeje k záveru, že nie je splnená ktorákoľvek z podmienok podľa prvej vety, žiadosť o udelenie

poverenia zamietne.
15. Súd pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie na podklade rozhodcovského rozhodnutia
vydaného v spotrebiteľskom spore preskúma okrem súladu žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie a návrhu na vykonanie exekúcie so zákonom, či spotrebiteľská rozhodcovská zmluva spĺňa
podmienky ustanovené právnymi predpismi, či bolo rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskom spore

vydané rozhodcom, ktorý bol v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania zapísaný v zozname
rozhodcov oprávnených rozhodovať spotrebiteľské spory, a pred stálym rozhodcovským súdom, ktorý
v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania mal povolenie rozhodovať spotrebiteľské spory,
rozhodcovské rozhodnutie spĺňa náležitosti podľa osobitného predpisu a či je vykonateľné. Ak súd
dospeje k záveru, že nie je splnená ktorákoľvek z podmienok podľa prvej vety, žiadosť o udelenie

poverenia zamietne.
16. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 2431c neustanovuje inak,
exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca
2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci
pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

17. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.
18.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

19. Podľa § 9a ods. 1 zákona č. 233/2005 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len
Exekučný poriadok) v znení účinnom od 1. júla 2016, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto
zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
20. Odvolací súd po preskúmaní obsahu-spisu dospel k jednoznačnému záveru, že súd prvej inštancie
vec po právnej stránke správne posúdil a svoje rozhodnutie aj správne a v dostatočnom rozsahu

odôvodnil, nakoľko bola jeho argumentácia vecne správna, objektívna a presvedčivá. Odvolací súd sa v
celomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutéhorozhodnutia,apretospoukazomnaustanovenie
§387ods.2CSPsavodôvodnenítohtorozhodnutiaobmedzilibanaskonštatovaniesprávnostidôvodov
napadnutého rozhodnutia, bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody opakoval.
21. Exekučný súd je oprávnený a povimiý v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať,

či sú splnené podmienky na vedenie exekučného konania. Jednou z týchto podmienok je relevantný
exekučný titul, bez existencie ktorého nemožno exekúciu vykonať. V predmetnej veci je exekučným
titulom rozhodcovského rozsudku sp.zn. IA-B/0812/0038 zo dňa 11.01.2013 vydaný STÁLYM
ROZHODCOVSKÝM SÚDOM zriadeným pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., so
sídlom v Bratislave, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 31.01.2013 a vykonateľnosť dňa 04.02.2013,

o vydanie ktorého požiadal právny predchodca oprávneného na základe zmluvy o úvere. V bode 11.2
obchodných podmienok k zmluve o úvere je uvedené doslovné znenie rozhodcovskej doložky, v zmysle
ktorej sa zmluvné strany dohodli, že svoje vzájomné spory budú riešiť pred stálym rozhodcovským
súdom zriadeným pri spoločnosti ROZHOCOVSKÁ ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., IČO: 35 862 882.Obdobná rozhodcovská doložka sa nachádza aj vo všeobecných obchodných podmienkach, konkrétne
včlánku10.2.2,kdesastranydohodli,ževšetkyspory,ktorévzniknúzbankovýchobchodov^*^predložia
na rozhodnutie Rozhodcovskému súdu.

22.Vsúvislostisrozhodcovskoudoložkouanazdôrazneniesprávnostinapadnutéhouzneseniaodvolací
súd uvádza i s poukazom na uznesenie Ústavného súdu SR z 24. 02. 2011, č. k. IV. ÚS 55/2011-19,
že rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť legitimitu exekučného titulu nebola v predmetnej veci
spotrebiteľom osobitne vyjednaná, ale vyplýva zo Všeobecných obchodných podmienok štandardnej
formulárovej spotrebiteľskej zmluvy o úvere a tento právny vzťah teória i prax považujú za nerovnovážny.

Rozhodcovská doložka v predmetnej veci znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie
sporu štátnym súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde. S
poukazom na uvedené potom treba považovať rozhodcovskú doložku uvedenú v zmluve o úvere, ako
aj vo Všeobecných obchodných podmienkach štandardnej formulárovej spotrebiteľskej zmluvy o úvere
bez ohľadu na jej formu a znenie za neprijateľnú zmluvnú podmienku, pretože nebola spotrebiteľom
osobitne vyjednaná a núti ho v určitých prípadoch neodvolateľné sa podrobiť rozhodcovskému konaniu.

Neprijateľná rozhodcovská doložka ako neprijateľná zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom a
výkon práv a povinností z takejto doložky potom odporuje dobrým mravom. Plnenie z neprijateľnej
podmienky je plnením právom nedovoleným a štát musí bezvýhradne odmietnuť ochranu takýmto
plneniam.
23. S poukazom na uvedené zistenia je potom potrebné konštatovať, že predložený exekučný titul je

materiálne nevykonateľný, nakoľko rozhodcovská doložka uvedená v samotnej zmluve o úvere, ako aj
vo Všeobecných obchodných podmienkach štandardnej formulárovej spotrebiteľskej zmluvy o úvere je
neprijateľnou zmluvnou podmienkou a ako taká bola už od počiatku neplatná v zmysle ust. § 53 ods. 4
Občianskeho zákonníka, pričom absencia tejto vlastnosti spôsobuje v predmetnej veci neodstrániteľnú
prekážku brániacu vo vykonávaní exekúcie. Na závere o neplatnosti predmetnej rozhodcovskej doložky

nemení nič ani námietka odvolateľa, že predložením rozhodcovskej doložky si plnil len svoju povinnosť,
vyplývajúcu mu z ust. § 93b zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, za čo ho nemožno v predmetnom exekučnom
konaní sankcionovať. Exekučný súd vyššie uvedené nedostatky zistil už v štádiu rozhodovania o žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, preto správne postupoval podľa § 44

ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení
ďalších zákonov (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov a žiadosť súdneho exekútora
zamietol.
24. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej
časti tohto uznesenia.

25. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 - 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané v lehote dvoch mesiacov
od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej

inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len
v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde. Y dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí, ak je dovolateľom fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak je dovolateľom právnická
osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto

zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou
na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo
odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa.