Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 26. máj 2017

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 6C/159/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116215121
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Kekely

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2017:5116215121.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudcom Mgr. Andrejom Kekelym v právnej veci žalobcu: O. V., I..

XX.XX.XXXX, G. Z. K.Á. XXXX/XX, XXX XX Ž., Š. T. M., právne zastúpený TOMANÍČEK & PARTNERS
s.r.o.,sosídlomSládkovičova6,01001Žilina,IČO:47239000,protižalovaným:I.V.E.,I..XX.XX.XXXX,
G. Z. Č. XXXX/XX, XXX XX Ž., Š. T. M., II. N. E., I.. XX.XX.XXXX, G. Z. V. E. XXX/XXX, XXX XX Ž. -
E., Š. T. M., o zaplatenie 3.896,85 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Žalovaní I. a II. sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 3.816,85 eur spolu s úrokmi
z omeškania vo výške 5,5 % ročne:
- zo sumy 3.896,85 eur od 10.06.2015 do 08.09.2015,

- zo sumy 3.971,85 eur od 09.09.2015 do 09.11.2015,
- zo sumy 3.941,85 eur od 10.11.2015 do 13.12.2015 a
- zo sumy 3.916,85 eur od 14.12.2015 do zaplatenia,
a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobu vo zvyšnej časti zamieta.

Žalobcovi proti žalovaným I. a II. priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 98 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 07.06.2016 podanou na Okresnom súde Žilina dňa 07.06.2016 domáhal,
aby súd zaviazal žalovaných I. a II. spoločne a nerozdielne zaplatiť mu sumu 3.896,85 eur spolu s úrokmi
z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 3.896,85 eur od 10.06.2015 do zaplatenia a nahradiť mu
trovy konania.
2. Žalobu žalobca skutkovo odôvodnil tým, že žalovaní I. a II. uzavreli so Slovenskou sporiteľňou, a. s.
zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX. Tento úver bol zabezpečený okrem iného aj ručením
žalobcu. Nakoľko žalovaní nesplácali uvedený úver, bol dňa 23.12.2012 vyzvaný na úhradu dlžnej sumy

za žalovaných. K výzvam na poskytnutie plnenia začalo dochádzať častejšie, to napr. dňa 22.01.2013,
dňa 31.05.2013 a dňa 03.06.2013. Vzhľadom k tomu ,aby sa vyhol prípadnému uplatneniu nároku
veriteľom súdnou cestou, čo by znamenalo zvýšenie nákladov, dňa 06.06.2013 vložil na účet veriteľa
sumu 711,14 eur a dňa 19.12.2013 sumu 3.285,71 eur určenú na splnenie žalovanými nesplácaného
záväzku vyplývajúceho z uvedenej zmluvy o úvere. Je zrejmé, že mu vzniklo právo regresu voči
primárnym dlžníkom, ktorí uvedený svoj záväzok nesplnili. Z dlžnej sumy uhradili len 5 splátok po 20,-
eur a teda dlžná suma predstavuje 3.896,85 eur. Žalovaných vyzval na úhradu dlžnej sumy výzvou zo

dňa 03.06.2015, na ktorú nereagovali.
3. Žalovaný I. sa k žalobe a jej prílohám vyjadril podaním zo dňa 20.12.2016, v ktorom uviedol, že od
dlžnej sume, ktorú žalobca uhradil Slovenskej sporiteľni, a. s. vie, nakoľko bol žalobca ručiteľom úveru,
ktorý platil spoločne so žalovanou II. ako manželia. Tento úver platili formou zrážok z jeho mzdy donovembra 2012, kedy bol prepustený z práce. Po rozvode manželstva so žalovanou II. mu bolo určené
platenie výživného, ktoré bolo prednostné a na daný úver mu tak nedochádzali splátky v plnej výške,
len zo zostatku mzdy. Po prepustení z práce sa dostal do finančnej situácie, za ktorej nedokázal pokryť

nároky z výživného, ako aj na platenie daného úveru. Doposiaľ sa mu nepodarilo dosiahnuť zlepšenie
tejto situácie. So žalobcom sa niekoľko krát stretol a o danej situácii sa rozprávali s prísľubom, že ak sa
u podarí zlepšiť finančnú situáciu, daný dlh zaplatí. Žalovanému dlhu sa vyhýbať nechce, je ochotný ho
uhradiť v plnej výške aj za žalovanú II., avšak v momentálnej situácii je bez finančných prostriedkov.
4. Žalovaná II. sa k žalobe a jej prílohám vyjadrila písomne podaním zo dňa 21.12.2016, v ktorom

uviedla, že predmetný úver zrealizoval jej vtedajší manžel - žalovaný I.. Nakoľko bol predmetný úver
uzatvorený počas ich manželstva, stala sa spoludlžníčkou. Túto skutočnosť nepopiera a je si počas
celej doby vedomá tohto záväzku. K danej veci však musí uviesť niektoré závažné okolnosti na základe
ktorých sa domnieva, že nie je spravodlivé po nej požadovať uhradenie predmetného dlhu. Dlh vznikol
počas ich manželstva, ale peniaze z neho neboli určené, ako vždy uvádza žalovaný I. na zariadenie
domácnosti. Už v čase, kedy uzatváral zmluvu o pôžičke, mal zámer použiť predmetné peniaze na

splatenie svojich mnohých dlhov a pôžičiek, ktoré v tom čase mal a ktorých vzniku nedokázala
zabrániť, nakoľko ich uzatváral bez jej vedomia a súhlasu. Peniaze tak neboli použité na účely spoločnej
domácnosti, ale na úhradu jeho dlhov v Slovenskej sporiteľni, a. s. (iný starý dlh - úhrada prebehla
hneď v deň výplaty tejto pôžičky - v sume 90.300,- Sk dňa 17.01.2005), ďalej úhradu dlhu pánovi
L. Z. v sume 25.000,- Sk a ďalších 25.000,- Sk vyplatil pánovi N. K., ktorý je už toho času mŕtvy.

Od augusta 2010 nežije so žalovaným I. v spoločnej domácnosti a rozsudkom Okresného súdu Žilina
4C/123/2011-103 zo dňa 13.01.2012 bola žalovanému I. určená vyživovacia povinnosť na všetky tri deti
pochádzajúce z manželstva v sume 110,- eur na každé dieťa jednotlivo. Aj napriek rozhodnutiu súdu si
svoju vyživovaciu povinnosť neplnil včas a v plnej výške, preto jej bolo v nasledujúcom období vyplácané
aj náhradné výživné prostredníctvom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina a od mesiaca máj

2012 prostredníctvom exekučného konania až doteraz. S deťmi žije sama, zároveň sama zabezpečuje
ich všetky potreby a snaží sa ich uživiť prostredníctvom práce na dohody, nakoľko ako osamotená
matka s tromi deťmi sa nemôže zamestnať, aj keď sa dennodenne snaží. Riadny 8-hodinový pracovný
pomer si neviem nájsť. Žalovaný I. o detí neprejavuje žiaden záujem, nijako ich nenavštevuje, nedáva
im žiadne darčeky ani ich žiadnym iným spôsobom nepodporuje. Výživné nehradí dobrovoľne. V tejto

situácii sa nachádza už niekoľko rokov a jediná možnosť, ako zabezpečiť všetky narastajúce potreby
detí, je len jej čiastkový príjem a výživné, ktoré jej supluje Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina.
Je potrebné uviesť, že žijú na hranici únosnosti, každé z detí má svoje osobité potreby a aj zdravotné
problémy, ktoré je potrebné financovať. Za túto životnú situáciu zodpovedá práve žalovaný I., ktorý
má na starosti výlučne seba a aj tak nie je schopný aspoň čestne priznať svoje podlžnosti a uhradiť

ich. Napriek týmto popisovaným okolnostiam mala snahu v predchádzajúcom období uhrádzať aspoň
malými splátkami uvedený dlh. V rámci svojich možností na účet žalobcu v banke č. XXXXXXXXXX/
XXXX uhradila nasledujúce splátky: dňa 29.07.2014 v sume 30,- eur, dňa 02.09.2014 v sume 25,- eur,
dňa 30.10.2014 v sume 25,- eur, dňa 07.05.2015 v sume 20,- eur, dňa 08.09.2015 v sume 25,- eur, dňa
09.11.2015 v sume 30,- eur a dňa 13.12.2015 v sume 25,- eur, spolu tak 180,- eur. Je to málo, uvedomuje

si to, ale jej reálna životná situácia aj s ohľadom na deti, ktoré vychováva sama, jej nedovoľovala viac
uhradiť. Z dokladov, ktoré boli priložené k žalobnému návrhu je zrejmé, že žalovaný I. vie o svojom
záväzku (výzva zo dňa 03.06.2015) a napriek tomu nemá žiadnu snahu dlh akokoľvek uhrádzať. Z
uvedených dôvodov žalovaná II. žiadala súd, aby zvážil všetky tieto skutočnosti a spravodlivo rozhodol.
V prípade, že ju súd zaviaže k úhrade dlhu spoločne a nerozdielne s jej bývalým manželom - žalovaným

I., ostane jediná a sama, ktorá bude postihnutá následnou exekúciou. Tým budú na ďalšej existencii
ohrozené aj jej deti, ktoré sú ešte stále nezaopatrené. So žalobou tak nesúhlasí. Verím, že súd zváži
všetky okolnosti a zaviaže žalovaného I. k úhrade celého dlhu. Pokiaľ súd zváži a zaviaže ju k úhrade
dlhu, žiada, aby to nebolo spoločne a nerozdielne so žalovaným I., ale žiada dlh rozdeliť spravodlivo
medzi nich s ohľadom na ich možnosti a každý si bude zodpovedať za svoju časť. Svoj dlh nebude

schopná uhradiť naraz, ale v pravidelných mesačných splátkach, ku ktorým ju môže súd zaviazať.
5. Žalobca sa k vyjadreniam žalovaným I. a II. vyjadril v replike (§ 167 ods. 3 CSP) - podaní zo dňa
19.01.2017, v ktorom s poukazom na ust. § 151 ods. 2 CSP uviedol, že námietky žalovaných sa týkali
len ich zlej finančnej situácie, avšak uvedené skutočnosti ich však nezbavujú povinnosti zaplatiť dlh,
ktorí spôsobili a tieto ich námietky neoslabujú jeho právo spočívajúce v regresnom nároku zo splnenia

dlhu ručiteľom.
6.ŽalovanáII.savpodanejduplike(§167ods.4CSP)zodňa30.03.2017uviedla,žesamotnúexistenciu
dlhu nepopiera, ale snažila sa vo svojom vyjadrení k žalobe popísať reálnu situáciu, v akej sa toho času
nachádza.Sohľadomnajejpozíciuvkonanísijeplnevedomáskutočnosti,žejepotrebnépredmetnýdlhuhradiť, jej obrana však smeruje k spôsobu vyporiadania sa s dlhom medzi ňou a žalovaným I., nakoľko
aj na ďalej považuje za nespravodlivé, aby bola zaviazaná k úhrade dlhu spoločne a nerozdielne.
7. Súd vec prejednal, vo veci vykonal dokazovanie a rozhodol na pojednávaní dňa 26.05.2017 za účasti

žalovaných I. a II. a v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu, keďže sa na pojednávanie
bez ospravedlnenia neustanovili a nepožiadali o odročenie pojednávania. (§ 180 CSP) Od predvolania
žalobcu na pojednávanie súd upustil v zmysle ust. § 178 ods. 1 CSP, pričom jeho právny zástupca mal
predvolanie na pojednávanie riadne doručené do vlastných rúk.
8. Žalovaní I. a II. na pojednávaní zásadne zotrvali na svojej skutkovej a právnej argumentácii uvedenej

v písomných podaniach.
9. Súd tak na základe stranami sporu produkovaných listinných dôkazov zistil nasledovný skutkový stav,
pričom zároveň vychádzal z nesporných tvrdení skutkových tvrdení strán sporu (§ 151 ods. 1 CSP).
10. Súd považoval medzi stranami sporu za nesporné skutkové tvrdenia žalobcu, že žalovaní I. a II.
uzavreli so Slovenskou sporiteľňou, a. s. zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX. Pohľadávka
banky z tejto zmluvy bola zabezpečená ručením žalobcu. Žalovaní si svoje záväzky zo zmluvy o úvere

neplnili riadne a včas.
11. Slovenská sporiteľňa, a. s. (ďalej len „SlSp“) upomienkami zo dňa 23.12.2012 a dňa 22.01.2013
(dôkazy predložené žalobcom na č. l. 9 a 10 spisu) vyzývala žalobcu na úhradu splatných záväzkov zo
zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX.
12. Obchodná spoločnosť Platiť sa oplatí s. r. o. výzvou na zaplatenie zo dňa 31.05.2013 (dôkaz

predložený žalobcom na č. l. 8 spisu) vyzvala žalobcu s odkazom na skutočnosť, že bola na základe
mandátnej zmluvy č. XXXX/XXXX-H. zo dňa 30.05.2013 poverená vymáhať jeho záväzok voči SlSp,
na zaplatenie sumy 711,14 eur, ktorá predstavuje dlh z titulu neplatenia úveru č. 0312427660 ku dňu
29.05.2013, s tým, že úver je naďalej potrebné splácať predpísanými splátkami v zmysle úverovej
zmluvy, pričom celkový zostatok pohľadávky ku dňu 29.05.2013 predstavuje sumu 4.580,35 eur.

13. SlSp oznámením o začatí výkonu mandátnej správy zo dňa 03.06.2013 (dôkaz predložený žalobcom
na č. l. 7 spisu) oznamovala žalobcovi, že zverila na základe zmluvy uzavretej dňa 29.05.2013 správu
a vymáhanie pohľadávky zo zmluvy o úvere č. 312427660 zo dňa 17.01.2005 uzavretej s dlžníkom -
žalovaným I. spoločnosti Platiť sa oplatí s. r. o. Zároveň oznámila žalobcovi, že platby dlhu je možné
realizovať na účet č. XXXXXXXXX.

14. Podľa potvrdení SlSp o hotovostnom vklade zo dňa 06.06.2013 a zo dňa 19.12.2013 (dôkazy
predložené žalobcom na č. l. 4 a 5 spisu) uhradil žalobca na účet č. XXXXXXXXX vedený SlSp celkovo
sumu 3.996,85 eur.
15. Právny zástupca žalobcu výzvou zo dňa 03.06.2015 (dôkaz predložený žalobcom na č. l. 2 spisu)
vyzval žalovaného I. na zaplatenie sumy 3.996,85 eur z dôvodov, ako ich žalobca uviedol v podanej

žalobe.
16. Súd považoval za nesporné medzi stranami sporu, že žalovaná II. na žalovaný záväzok uhradila
celkovo sumu 180,- eur, a to: dňa 29.07.2014 v sume 30,- eur, dňa 02.09.2014 v sume 25,- eur, dňa
30.10.2014 v sume 25,- eur, dňa 07.05.2015 v sume 20,- eur, dňa 08.09.2015 v sume 25,- eur, dňa
09.11.2015 v sume 30,- eur a dňa 13.12.2015 v sume 25,- eur.

17. Rozsudkom č. k. 4C/12/2011-103 zo dňa 13.01.2012 (dôkaz predložený žalovanou II.), ktorý podľa
doložky na ňom vyznačenej nadobudol právoplatnosť dňa 06.03.2012, bolo manželstvo žalovaných I.
a II. uzavreté dňa 27.11.1999 rozvedené.
18. Podľa ust. § 1 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „ObZ“), právne vzťahy
uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa

týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto
predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento
zákon.
19. Podľa ust. § 261 ods. 3 písm. d) ObZ v znení zákona č. 600/1992 Zb. účinnom do 31.01.2013,
touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy: zo zmluvy o

predaji podniku alebo jeho častí ( § 476), zmluvy o úvere ( § 497), zmluvy o kontrolnej činnosti ( §
591), zasielateľskej zmluvy ( § 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku ( § 638), zmluvy o
tichom spoločenstve ( § 673), zmluvy o otvorení akreditívu ( § 682), zmluvy o inkase ( § 692), zmluvy o
bankovom uložení veci ( § 700), zmluvy o bežnom účte ( § 708) a zmluvy o vkladovom účte ( § 716).
20. Podľa ust. § 261 ods. 4 ObZ v znení zákona č. 58/1996 Z. z. účinnom od 01.03.1996 do 31.01.2013

(od 01.02.2013 ust. § 261 ods. 7), touto časťou zákona sa spravujú aj vzťahy, ktoré vznikli pri
zabezpečení plnenia záväzkov v záväzkových vzťahoch, ktoré sa spravujú touto časťou zákona podľa
predchádzajúcich odsekov, ako aj záložné právo k nehnuteľnostiam pri zabezpečení práv spojených s
dlhopismi a záložné právo k cenným papierom v rozsahu ustanovenom osobitným zákonom.21. Podľa ust. § 293 ObZ, ak je na to isté plnenie spoločne zaviazaných niekoľko osôb, pri
pochybnostiach sa predpokladá, že sú zaviazané spoločne a nerozdielne. Veriteľ môže požadovať
plnenie od ktorejkoľvek z nich, ale plnenie ponúknuté iným spoločným dlžníkom je povinný prijať.

22. Podľa ust. § 303 ObZ, kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči nemu nesplnil
určitý záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom.
23. Podľa ust. § 304 ods. 2 ObZ, ručením možno zabezpečiť aj záväzok, ktorý vznikne v budúcnosti
alebo ktorého vznik závisí od splnenia podmienky.
24. Podľa ust. § 308 ObZ, ručiteľ, ktorý splní záväzok, za ktorý ručí, nadobúda voči dlžníkovi práva

veriteľa a je oprávnený požadovať všetky doklady a pomôcky, ktoré má veriteľ a ktoré sú potrebné na
uplatnenie nároku voči dlžníkovi.
25. Podľa ust. § 309 ObZ, ak ručiteľ uspokojí veriteľa bez vedomia dlžníka, môže dlžník uplatniť voči
ručiteľovi všetky námietky, ktoré bol oprávnený uplatniť voči veriteľovi, keby od neho veriteľ splnenie
vymáhal. Dlžník však nemôže voči ručiteľovi uplatniť námietky, na ktoré dlžník ručiteľa neupozornil bez
zbytočného odkladu po doručení správy, že veriteľ uplatnil nároky z ručenia.

26. Podľa ust. § 311 ods. 1 ObZ, ručenie zaniká zánikom záväzku, ktorý ručenie zabezpečuje.
27. Podľa ust. § 340 ods. 2 ObZ, ak čas plnenia nie je v zmluve určený, je veriteľ oprávnený požadovať
plnenie záväzku ihneď po uzavretí zmluvy a dlžník je povinný záväzok splniť bez zbytočného odkladu
po tom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal.
28. Podľa ust. § 365 ObZ v znení účinnom do 31.01.2013, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a

včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne
iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania
veriteľa.
29. Podľa ust. § 365 ods. 1 ObZ v znení zákona č. 9/2013 Z. z. účinnom od 01.02.2013, dlžník je v
omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo

do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
30. Podľa ust. § 369 ods. 1 ObZ v znení zákona č. 9/2013 Z. z. účinnom od 01.02.2013, ak je dlžník
v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje
zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške
dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.

31. Podľa ust. § 369 ods. 2 ObZ v znení zákona č. 9/2013 Z. z. účinnom od 01.02.2013, ak výška úrokov
z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví
vláda Slovenskej republiky nariadením.
32. Podľa ust. § 497 ObZ, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho
prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky

vrátiť a zaplatiť úroky.
33. Podľa ust. § 506 ObZ, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky
po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil
dlžnú sumu s úrokmi.
34. Podľa ust. § 511 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) v znení zákona

č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je ustanovené
alebo účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má tomu istému
veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z
nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne.
35. Podľa ust. § 511 ods. 2 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, ak právnym

predpisom alebo rozhodnutím súdu nie je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, sú podiely na
dlhu všetkých dlžníkov vo vzájomnom pomere rovnaké. Dlžník, proti ktorému bol uplatnený nárok vyšší,
než zodpovedá jeho podielu, je povinný bez zbytočného odkladu upovedomiť o tom ostatných dlžníkov
a dať im príležitosť, aby uplatnili svoje námietky proti pohľadávke. Môže od nich požadovať, aby dlh
podľa podielov na nich pripadajúcich splnili alebo aby ho v tomto rozsahu dlhu inak zbavili.

36. Podľa ust. § 511 ods. 3 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, ak dlžník v
rozsahu uplatneného nároku dlh sám splnil, je oprávnený požadovať náhradu od ostatných podľa ich
podielov. Pokiaľ nemôže niektorý z dlžníkov svoj podiel splniť, rozvrhne sa tento podiel rovnakým dielom
na všetkých ostatných.
37. Podľa ust. § 563 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, ak čas splnenia nie

je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh
prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
38. Podľa ust. § 1 ods. 1 nariadenia Vlády SR č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Obchodného zákonníka v znení nariadenia Vlády SR č. 303/2014 Z. z. účinnom od01.01.2015, sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej
banky [1) § 17 ods. 1 zákona č. 659/2007 Z. z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov] platnej k prvému dňu príslušného

kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov
z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania.
39. Podľa ust. § 1 ods. 1 nariadenia Vlády SR č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Obchodného zákonníka v znení nariadenia Vlády SR č. 303/2014 Z. z. účinnom od
01.01.2015,namiestoúrokovzomeškaniapodľasadzbyurčenejpodľaodseku1môževeriteľpožadovať

úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky [1) §
17 ods. 1 zákona č. 659/2007 Z. z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov] platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť
percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania.
40. Podľa ust. § 1 ods. 1 nariadenia Vlády SR č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Obchodného zákonníka v znení nariadenia Vlády SR č. 303/2014 Z. z. účinnom od

01.01.2015, ak veriteľ požaduje úroky z omeškania v sadzbe určenej podľa odseku 1, použije sa tento
spôsob určenia úrokov z omeškania počas celej doby omeškania.
41. Zo súdom zisteného skutkového stavu vyplýva, že medzi SlSp ako veriteľom a žalovanými I. a II.
ako dlžníkmi (spoludlžníkmi) vznikol záväzkovo-právny vzťah založený zmluvou o úvere uzavretou dňa
17.01.2005 v zmysle ust. § 497 ObZ. Súd taktiež poukazuje na znenie cit. ust. § 261 ods. 3 písm.

d) ObZ, z ktorého vyplýva, že zmluva o úvere je tzv. absolútnym obchodom a teda bez ohľadu na
účastníkov zmluvy sa všetky ich záväzkové vzťahy vyplývajúce z tejto zmluvy riadia treťou časťou ObZ,
ktorá upravuje obchodné záväzkové vzťahy. Pokiaľ sa týka zákona č. 258/20001 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej
inšpekcii v znení neskorších predpisov, tento zákon neustanovuje ako samostatný zmluvný typ zmluvu

o spotrebiteľskom úvere, ktorá je tak, ak ide o spotrebiteľský úver poskytnutý vo forme úveru, zmluvou
o úvere podľa už uvedeného ust. § 497 ObZ. [viď ust. § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z.] SlSp ako
veriteľ sa tak zaviazala na požiadanie žalovaných I. a II. ako solidárnych dlžníkov podľa ust. § 293 a
ust. § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka v spojení s ust. § 145 ods. 2 OZ (keďže žalovaní I. a II. boli
nesporene v čase vzniku ich záväzku z predmetnej úverovej zmluvy manželia) poskytnúť im peňažné

prostriedky vo výške dojednanej v úverovej zmluve. Žalovaní I. a II. sa zaviazali vrátiť SlSp poskytnuté
peňažné prostriedky, zaplatiť úroky a poplatky (§ 497 ObZ).
42. Žalobca sa nesporne ručiteľským prehlásením zaviazal uspokojiť SlSp, ak záväzky z predmetnej
úverovej zmluvy neuspokoja žalovaní I. a II. ako spoludlžníci. Medzi SlSp a žalobcom tak vznikol
záväzkovo-právny vzťah podľa ust. § 303 ObZ.

43. Keďže, ako to vyplýva zo žalobcom predložených výziev, ako aj z jeho nesporných skutkových
tvrdení, žalovaní I. a II. svoj záväzok vyplývajúci z uzavretej zmluvy o úvere zo dňa 17.01.2005 so
SlSp neplnili riadne a včas a dostali sa do omeškania s jeho plnením, veriteľovi - SlSp tak vzniklo právo
požadovaťdlžnéplnenieodžalobcuakoručiteľaažalobcovipovinnosťtotodlžnéplnenieSlSpposkytnúť
v zmysle ust. § 303 za podmienok podľa ust. § 306 ods. 1 ObZ.

44. Ako v ďalšom vyplynulo z vykonaného dokazovania na uvedený spoločný záväzok žalovaných I. a II.
žalobca ako ručiteľ poskytol SlSp celkovo sumu 3.996,85 eur. Ako ručiteľ uspokojil žalobca pohľadávku
veriteľa - SlSp. Z tohto dôvodu tak žalobca podľa ust. § 308 ObZ nadobudol vo vzťahu k žalovaným I.
a II. ako solidárnym dlžníkom práva veriteľa.
45. Ručenie je subsidiárny a akcesorický právny vzťah medzi ručiteľom (t. j. osobou odlišnou od dlžníka)

a veriteľom, ktorý slúži na zabezpečenie pohľadávky veriteľa z hlavného právneho vzťahu (medzi
veriteľom a dlžníkom) a ktorého obsahom je záväzok ručiteľa uspokojiť konkrétnu (ručením zaistenú)
pohľadávku veriteľa, ak ju neuspokojí dlžník. Tým, že ručiteľ splní veriteľovi dlžníkov dlh, zaniká právo
veriteľa domáhať sa ďalej úhrady tejto pohľadávky a to nielen voči dlžníkovi, ale (prípadne) aj voči
ďalším osobám, ktoré túto pohľadávku svojím majetkom zaisťovali; inak povedané zaniká tým veriteľova

pohľadávka voči dlžníkovi. Ručiteľ, ktorý uhradil záväzok dlžníka, sa stáva namiesto „uspokojeného“
veriteľa „novým“ veriteľom dlžníka v rozsahu, v akom uhradil záväzok a súčasne vzniká ručiteľovi
nové právo voči veriteľovi (je oprávnený požadovať všetky doklady a pomôcky, ktoré má veriteľ a
ktoré sú potrebné na uplatnenie nároku voči dlžníkovi). Plniaci ručiteľ tak nenadobúda nárok, ktorý
mal veriteľ voči dlžníkovi, ale nárok „nový“ na náhradu plnenia poskytnutého veriteľovi. (k tomu napr.

rozsudok Najvyššieho súdu ČR spis. zn. 29 Odo 1030/2005 zo dňa 28.02.2006; vzhľadom k totožnosti
právnej úpravy, z ktorej vychádzal Najvyšší súd ČR s právnou úpravou platnou na území SR sú závery
obsiahnuté v uvedenom rozhodnutí Najvyššieho súdu ČR aplikovateľné aj v podmienkach právnej
úpravy platnej na území SR)46. Žalobcovi tak v súlade s ust. § 308 ObZ vzniklo právo požadovať od žalovaných I. a II. ako solidárne
zaviazaných dlžníkov podľa ust. § 293 ObZ zaplatenie sumy 3.996,85 eur.
47. Pokiaľ ide o obranu žalovanej II. v spore, ktorá bola koncentrovaná do námietok, že žalovaný I.

peňažné prostriedky obdržané z predmetného úveru použil na úhradu svojich predchádzajúcich dlhov,
ako aj že po rozvode manželstva si žalovaný I. ako jej bývalý manžel riadne neplní svoju vyživovaciu
povinnosť k ich spoločným deťom, z čoho pramení jej zlá finančná situácia, súd túto považoval za
právne bezvýznamnú (irelevantnú). Súd primerane poukazuje na to, že vyporiadanie spoločných dlhov
manželov medzi manželmi po zániku ich bezpodielového spoluvlastníctva (rozvodom manželstva) sa

týka vzťahov len medzi manželmi a nezasahuje do práv a povinností tretích osôb, ktoré nie sú účastníkmi
vyporiadania ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov a ktorým zostávajú nedotknuté všetky ich
práva i námietky. (zo zhodnotenia Najvyššieho súdu ČSSR spis. zn. Cpj 86/1971 zo dňa 03.02.1972
publikovaného v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod č. R 42/1972, rovnako podľa rozsudku
Najvyššieho súdu SR spis. zn. 6Cdo 113/2007 zo dňa 27.05.2008, podľa ktorého všetky práva veriteľa,
ktoré mu vznikli zo záväzkového vzťahu za trvania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, bez

ohľadu na to, či bol dlh v dohode o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov vyporiadaný
a akým spôsobom, zostávajú nedotknuté.) Keďže žalobca vstúpil do práv pôvodného veriteľa záväzok
žalovaných I. a II. zostal aj vo vzťahu k žalobcovi solidárnym (§ 293 ObZ). Vnútorný vzťah žalovaných
I. a II. (riadiaci sa podľa ust. § 1 ods. 2 ObZ ust. § 511 ods. 2 a 3 OZ) sa tak akýmkoľvek spôsobom
nedotýka práva žalobcu ako veriteľa požadovať peňažné plnenie vyplývajúce z jeho práva ručiteľa podľa

ust. § 308 ObZ. Preto nebolo ani možné zaviazať na žalované plnenie len žalovaného I., resp. rozdeliť
žalované plnenie medzi žalovaných I. a II. rovným dielom.
48.ČosatýkasplatnostizáväzkužalovanýchI.aII.zaplatiťžalobcovisumu3.996,85eur,súdkonštatuje,
že medzi stranami sporu splatnosť záväzku žalovaných I. a II. nebola dojednaná. Vzhľadom k tomu, že
právna úprava obsiahnutá v ObZ upravuje v ust. § 340 ObZ a nasl. čas plnenia len pokiaľ ide o zmluvné

záväzky, pričom v danom prípade medzi účastníkmi konania nešlo o zmluvný záväzok odporcov I. až
III., ale o ich záväzok vyplývajúci z ust. § 308 ObZ, súd s poukazom na ust. § 1 ods. 2 ObZ mal za
to, že je potrebné aplikovať v danom prípade ust. § 563 OZ, v zmysle ktorého ak čas splnenia nie
je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh
prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Súd v kontexte s uvedeným považoval medzi

stranami sporu za nesporné, že žalovaní I. a II. mali v zmysle výzvy žalobcovu zo dňa 03.06.2015
(§ 563 OZ) splniť žalobcovu pohľadávku do 09.06.2015 (čiastočne zo strany žalovaných došlo u ž aj
skôr k plneniu žalobcovi, a to v sume 100,- eur). Ku dňu 10.06.2015 sa tak žalovaní I. a II. dostali do
omeškania so zaplatením svojho peňažného záväzku voči žalobcovi v sume 3.896,85 eur. Žalovaný
však v ďalšom ešte pred podaním žaloby uhradili žalobcovi nesporne 80,- eur, a to dňa 08.09.2015 sumu

25,- eur, 09.11.2015 sumu 30,- eur a dňa 13.12.2015 sumu 25,- eur, takže ku dňu rozhodnutia súdu boli
v omeškaní s plnením svojho peňažného záväzku len v rozsahu sumy 3.816,85 eur.
49. S poukazom na uvedené, súd žalobe v časti o zaplatenie sumy 3.896,85 eur vyhovel len v rozsahu
zaplatenia sumy 3.816,85 eur tak ,ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku a vo zvyšnom rozsahu
žalobu o zaplatenie sumy 80,- eur zamietol.

50. Pokiaľ ide o žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie príslušenstva žalovanej pohľadávky, t. j. o
nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 3.896,85 eur od 10.06.2015
do zaplatenia, súd vychádzal z toho, že žalobcovi vzhľadom na omeškanie žalovaných I. a II. s plnením
ich peňažného záväzku vo výške 3.896,85 eur vzniklo podľa cit. ust. § 369 ods. 1 ObZ právo požadovať
od žalovaných I. a II. zo sumy 3.896,85 eur úroky z omeškania vo výške podľa cit. ust. § 369 ods. 2 ObZ,

keďže výška úrokov z omeškania nebola medzi stranami sporu dohodnutá, t. j. vo výške podľa cit. ust. §
1 nariadenia Vlády SR č. 21/2013 Z. z., teda vo výške zjavne vyššej, ako si žalobca uplatňoval, a to od
prvého dňa omeškania 10.06.2015 do zaplatenia. Vzhľadom k tomu, že žalovaní I. a II., ako bolo vyššie
uvedené, uhradili žalobcovi po dni 10.06.2015 dňa 08.09.2015 sumu 25,- eur, dňa 09.11.2015 sumu
30,- eur a dňa 13.12.2015 sumu 25,- eur, súd viazaný žalobným návrhom (§ 216 ods. 1 CSP) žalobe o

tejto časti žaloby rozhodol tak, že zaviazal žalovaných spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi úroky
z omeškania vo výške 5,05 % ročne: zo sumy 3.896,85 eur od 10.06.2015 do 08.09.2015, zo sumy
3.871,85 eur od 09.09.2015 do 09.11.2015, zo sumy 3.841,85 eur od 10.11.2015 do 13.12.2015 a zo
sumy 3.816,85 eur od 14.12.2015 do zaplatenia.
51. Podľa ust. § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd

môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
52. Pokiaľ žalovaní I. a II. žiadali súd, aby im umožnil žalované plnenie splácať v splátkach, súd
poukazuje na to, že nemá povinnosť vyhovieť žiadosti strany sporu o predĺženie lehoty podľa ust. § 232
ods. 3 CSP, resp. žiadosti strany sporu o splátky žalobcovi priznaného peňažného nároku. Súd mal zato, že v danom prípade nejde o prípad v zmysel ust. § 232 ods. 3 veta druhá CSP, a to aj s poukazom na
to, že od 13.12.2015 nedošlo zo strany ani jedného zo žalovaných k žiadnemu plneniu na ich peňažný
záväzok voči žalobcovi.

53. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.
54. Podľa ust. § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
55. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
56. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.
57. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 2
CSP, a to vzhľadom k pomeru úspechu strán sporu v konaní v prejednávanej veci. Žalobca mal vo veci

len čiastočný úspech v čistom vyjadrení 96 % [úspech žalobcu 3.816,85 eur; celková výška pohľadávky
3.896,85 eur; %-tuálny úspech žalobcu = 3.816,85 eur / 3.896,85 eur = 0,98 = 98 %; úspech žalovaného
2 % = 100 % - úspech žalobcu 98 %; čistý úspech žalobcu 98 % - 2 % = 96 %]. Preto o trovách konania
rozhodol súd tak, že žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu pomernej časti trov konania
zodpovedajúcej 96 %-tám ním vynaložených trov konania na účelné uplatnenie práva proti žalovanému.

Osamotnejvýšketejtonáhradytrovkonaniarozhodnesúdpodľaust.§262ods.2CSPpoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

Podľa ust. § 125 ods. 1 CSP, odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v
elektronickej podobe.
Podľaust.§125 ods.2CSP,odvolanieurobenévelektronickejpodobebezautorizáciepodľaosobitného
predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa
osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd

na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ust. § 125 ods. 3 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).