Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. september 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6CoE/75/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3515211032
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Miroslav Manďák
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3515211032.3

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a členiek
senátu Mgr. Stanislavy Miklánkovej a JUDr. Ivety Sopkovej v exekučnej veci oprávnených: 1./ U.. O. Y.,
bytom G. 6, E. A. nad K., X./ K. Y., bytom G. 6, E. A. nad K. a X./ O. Y., bytom G. 6, E. A. nad K., právne
zastúpených: O.. J. Bicko, advokát, so sídlom Dukelská 972/7-3, Považská Bystrica, proti povinným:
1./ J. G., bytom J. I. č. 121, 2./ KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom

Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441, o vymoženie 270.000 eur s príslušenstvom, na odvolanie
povinného 2./ proti uzneseniu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č.k. 12Er/1258/2015-147 zo
dňa 14. marca 2018, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie súdu prvej inštancie, v napadnutej časti výroku I., p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. návrh povinného 2./ na zastavenie

exekúcie zamietol a výrokom II. návrh povinného 2./ na odklad exekúcie zamietol. Svoje rozhodnutie
právne odôvodnil s poukazom na § 243h ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku a § 56 ods. 2, §
57 ods. 1 písm. g), § 58 ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017. Uviedol, že povinný
2./ sa svojím návrhom na zastavenie exekúcie domáhal, zastavenia predmetnej exekúcie podľa §
57ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku. Súd prvej inštancie skonštatoval, že v danej veci nie je
dôvod, pre ktorý by mala byť predmetná exekúcia vyhlásená za neprípustnú a exekučné konanie

zastavené. Pokiaľ povinný 2./ tvrdil, že jeho práva boli v základnom nachádzacom konaní porušené, mal
možnosť domáhať sa nápravy ním tvrdených skutočností v základom konaní, nie však v exekučnom
konaní. Ďalej uviedol, že povinný 2./ k svojmu podaniu neoznačil a nedoložil žiadne dôkazy, ktoré by
preukazovali správnosť jeho tvrdení. Uzavrel, že nie je daná pochybnosť správnosti procesu vydania
exekučného titulu, na podklade ktorého je predmetná exekúcia vedená, ktorým je rozsudok súdu prvej
inštancie č.k. 7C/151/2008-294 zo dňa 15.01.2014, potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne

č.k. 6Co/810/2014-396 zo dňa 07.07.2015, nakoľko toto nie je predmetom skúmania exekučným súdom,
pričom exekučný titul nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť, a teda predmetná exekúcia je vedená
dôvodne. Vzhľadom k uvedenému návrh povinného 2./ na zastavenie exekúcie zamietol. K návrhu
povinného 2./ na odklad exekúcie súd prvej inštancie uviedol, že za daných okolností dospel k právnemu
záveru, že neboli splnené predpoklady pre rozhodnutie exekučného súdu o povolení odkladu exekúcie
podľa § 56 Exekučného poriadku, a preto návrh povinného 2./ na odklad exekúcie zamietol.

2. Proti predmetnému uzneseniu, v časti výroku I., ktorým bol návrh povinného 2./ na zastavenie
exekúcie zamietnutý, podal v zákonnej lehote odvolanie povinný 2./. Svoje odvolanie odôvodnil s
poukazom na § 365 ods. 1 písm. d), e), f), g) a h) CSP. Uviedol, že k nespochybniteľnému porušeniu
práva na spravodlivý súdny proces došlo v rámci vydania exekučného titulu. Poukázal na ustálenú
rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR, ktorý zastáva právny názor, že právo účastníkov konania na

doručenie procesných vyjadrení ostatných účastníkov treba považovať za súčasť práva na spravodlivý
proces.Nedoručenievyjadreniaúčastníkakonaniadruhémuúčastníkovikonaniavytvárastavnerovnostiúčastníkov v konaní pred súdom, čo je v rozpore s princípom kontradiktórnosti konania a rovnosti zbraní
ako súčasti práva na spravodlivý proces. Zároveň takéto procesné opomenutie súdu možno považovať
podľa povinného 2./ za odňatie možnosti účastníkovi konať pred súdom. Dodal, že práva na obdobné

špecifické situácie, kde je porušenie práva zrejmé, avšak nereparovateľné v rámci základného konania,
upravuje § 56 ods. 2 Exekučného poriadku, ktoré umožňuje exekučnému súdu odložiť bezprostredný
výkon rozhodnutia, ak možno očakávať, že exekúcia bude zastavená. Poukázal na uznesenia NS SR
č.k. 3Cdo/466/2014 zo dňa 12.03.2015, 2Cdo/180/2014 zo dňa 25.02.2015 a 4Cdo/204/2011 zo dňa
28.06.2012. Mal za to, že súd prvej inštancie sa v napadnutom uznesení relevantne nevysporiadal s

podaným návrhom povinného 2./ na zastavenie exekúcie a dôvodmi v ňom uvedenými. S poukazom na
uvedené žiadal, aby odvolací súd zrušil výrok I. napadnutého uznesenia a vec v tejto časti vrátil súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie.

3. Právny zástupca oprávnených sa k podanému odvolaniu písomne vyjadril tak, že ho považoval
za nedôvodné. Poukázal na to, že povinný 2./ už po niekoľkýkrát účelovo podal návrh na odklad

a zastavenie exekúcie. Vždy poukazuje na tie isté dôvody a je evidentné, že účelom podávaných
návrhov je odďaľovanie výkonu právoplatného a vykonateľného exekučného titulu. Aj s poukazom
na nález Ústavného súdu SR sp.zn. III. ÚS 11/2011, takémuto konaniu povinného 2./ nie je možné
poskytovať ochranu. Vzhľadom na uvedené žiadal, aby odvolací súd odvolanie povinného 2./ odmietol
a oprávneným priznal trovy odvolacieho konania v rozsahu 100%.

4. Krajský súd preskúmal vec podľa § 379 a § 380 zákona č. 160/2015 Z.z. - Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k
záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa § 387 ods. 1,
2 CSP.

5. Podľa§243hods.1vetaprváExekučnéhoporiadku,aktentozákonv§243iaž243kneustanovuje
inak,exekučnékonaniazačatépred1.aprílom2017sadokončiapodľapredpisovúčinnýchdo31.marca
2017.

6. Predpokladom na vedenie exekúcie voči dlžníkovi je exekučný titul. Exekučným titulom môže byť
rozhodnutie súdu (§ 41 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017) alebo rozhodnutie
iných orgánov alebo iná verejná listina v zmysle § 41 ods. 2 Exekučného poriadku. Je ním teda
vykonateľné rozhodnutie, ktoré priznáva právo na peňažné plnenie, ukladá povinnosť na nepeňažné
plnenie alebo postihuje majetok, prípadne obmedzuje vlastnícke právo v dôsledku predovšetkým

vecných práv k cudzím veciam. Je zrejmé, že súd prvej inštancie v predmetnej exekučnej veci po
preskúmaní žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a
exekučného titulu poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie.

7. Zastavenie exekúcie je procesný úkon exekučného súdu, smerujúci k trvalému upusteniu od

vykonávania exekúcie, vydaný po zistení neprípustnosti exekúcie, ktorá nastala v dôsledku zákonom
predvídaných hmotnoprávnych aj procesnoprávnych skutočností zásadne, po vydaní exekučného titulu,
výnimočne aj pred jeho vydaním.

8. Podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.03.2017), exekúciu súd zastaví,

ak a) sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným, b) rozhodnutie, ktoré je podkladom
na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným, c) zastavenie
exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie, d) exekúcia postihuje veci alebo práva, ktoré sú vylúčené
z exekúcie alebo nepodliehajú exekúcii podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona, e) bolo
právoplatne rozhodnuté, že exekúcia postihuje vec, na ktorú má niekto právo nepripúšťajúce exekúciu

(§ 55), f) po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané, g) exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú,
pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať, h) majetok povinného nestačí ani na
úhradu trov exekúcie, i) oprávnený nezaplatí súdny poplatok za vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie, j) pri exekúcii predajom zálohu zaniklo záložné právo a oprávnený bol záložným veriteľom, k)
rozhodol, že majetok štátu podľa § 61c ods. 2 je nevyhnutne potrebný na plnenie úloh štátu alebo na

plnenie verejnoprospešného účelu, l) je výkon exekučného titulu v rozpore s verejným poriadkom, m)
rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní v ktorom sa uplatňoval
nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou anebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia
zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.

9. Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.03.2017), exekúciu môže súd
zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

10. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.03.2017), exekúciu zastaví
súd na návrh alebo aj bez návrhu.

11. Preskúmaním obsahu spisu mal odvolací súd za preukázané, že exekučným titulom v predmetnej
veci je rozsudok Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č.k. 7C/151/2008-294 zo dňa 15.01.2014 v
spojitosti s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č.k. 6Co/810/2014-396 zo dňa 07.07.2015, ktorým
bolapovinným1./a2./ uloženápovinnosťzaplatiťspoločneanerozdielneoprávnenému1./nemajetkovú
ujmu vo výške 70.000 eur, oprávnenému 2./ nemajetkovú ujmu vo výške 100.000 eur a oprávnenému 3./

nemajetkovú ujmu vo výške 100.000 eur. Uvedený rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s rozsudkom
odvolacieho súdu nadobudol právoplatnosť dňa 11.03.2014 a vykonateľnosť dňa 13.08.2015, čím sa
stali spôsobilými exekučnými titulmi v zmysle § 41 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do
31.03.2017. Dňa 03.02.2016 vydal exekučný súd poverenie na výkon exekúcie na základe uvedeného
rozsudku ako exekučného titulu, súdnej exekútorke JUDr. Márii Krasňanovej.

12. Dňa 14.11.2017 doručil povinný 2./ prostredníctvom súdneho exekútora, súdu prvej inštancie
návrh na odklad exekúcie a na zastavenie exekúcie. Tento návrh odôvodnil tým, že v základnom konaní,
výsledkom ktorého bolo vydanie exekučného titulu v tejto veci, boli porušené jeho ústavné práva a že
mu bola odňatá v základnom konaní možnosť konať pred súdom. Odvolací súd v tejto súvislosti dospel

k záveru, že povinný 2./ neuviedol žiadne skutočnosti, odôvodňujúce záver, že po vzniku exekučného
titulunastaliokolnosti,ktoréspôsobilizánikvymáhanéhonárokualebobrániajehovymáhateľnosti,alebo
nastali iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. Iba vykonateľné rozhodnutie totiž umožňuje v
exekučnom konaní vynútiť plnenie. Súd sa pri skúmaní toho, či rozhodnutie je vykonateľné zaoberá
predovšetkým tým, či sa jedná o rozhodnutie, ktoré možno vykonať podľa Exekučného poriadku, a či

rozhodnutie je vykonateľné po formálnej ako aj po materiálne stránke. Ide pritom o predpoklady, ku
ktorým súd prihliada z úradnej povinnosti. Predmetný exekučný titul je exekučným titulom v zmysle §
41 ods. 1 Exekučného poriadku a na jeho vykonanie nie je potrebné ďalšie rozhodnutie súdu. Dôvodom
neprípustnosti exekúcie by bola napr. skutočnosť, že rozhodnutie nie je formálne alebo materiálne
vykonateľné. Takúto vadu exekučného titulu však povinný 2./, ktorého zaťažuje dôkazné bremeno, v

konaní nepreukázal.

13. Odvolacie dôvody povinného 2./ sa týkajú postupu a úkonov súdu prvej inštancie v základnom
konaní, t.j. v konaní ktoré predchádzalo exekučnému konania a výsledkom ktorého bolo vydanie
exekučného titulu v tomto exekučnom konaní. Povinný 2./ vo svojom odvolaní neuvádza žiadne iné

skutočnosti ako tie, ktoré už uviedol v návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý súd prvej inštancie
zamietol napadnutým uznesením. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie v napadnutej časti
svojho rozhodnutia dostatočne odôvodnil dôvody, ktoré ho viedli k zamietnutiu návrhu povinného 2./ na
zastavenieexekúcie.Vtejtosúvislostiodvolacísúddodáva,ževštádiuexekučnéhokonaniasúnámietky
smerujúce voči povinnosti uloženej v exekučnom titule irelevantné. Vzhľadom k tomu je aj predmetné

exekučné konanie vedené dôvodne.

14. V priebehu doteraz vedeného exekučného konania nebolo preukázané, že by mohlo dôjsť
k zrušeniu exekučného titulu. Povinný 2./ až v exekučnom konaní spochybňuje exekučný titul, resp.
podmienky za ktorých bol vydaný, pričom tieto skutočnosti mal uviesť už v základnom konaní. Ak toto

právo nevyužil, resp. využil ale nebolo rozhodnuté v jeho prospech, potom je exekučný titul spôsobilým
podkladom na vykonanie exekúcie.

15. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil,
v zmysle § 391 ods. 1 CSP.

16. Toto rozhodnutie bolo senátom krajského súdu prijaté jednomyseľne.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).