Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 20. september 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4CoP/27/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3817213514
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 09. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Anderlová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3817213514.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Anderlovej a sudkýň JUDr.
Oľgy Lichnerovej a JUDr. Alice Beňovej vo veci rozvodu manželstva navrhovateľa - manžela D. A., nar.
XX.X.XXXX, trvale bytom K., U. XXX/XX/X, zastúpeného JUDr. I. I., advokátom so sídlom K., nám. N. XX
a manželky Q. A., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom K., U. XXX/XX/X, zastúpenej JUDr. Z. E., advokátom so
sídlom v K., E. 3, o rozvod manželstva, o odvolaní manželky proti rozsudku Okresného súdu Prievidza

zo dňa 01. februára 2018, č.k. 12Pc/19/2017-48 takto

r o z h o d o l :

Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozviedol manželstvo účastníkov D. A. a Q. A., rodenej
G., uzatvorené dňa XX.XX.XXXX v Y., zapísané v knihe manželstiev Miestneho národného výboru
v Y., vo zväzku I., ročník XXXX, strana XX, pod poradovým číslom XX. Žiadnemu z účastníkov

nepriznal nárok na náhradu trov konania. Po zhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania dospel
k záveru, že vzťah navrhovateľa a jeho manželky je vážne a trvalo narušený. Hoci je pravda, že
obaja manželia uzavreli manželstvo ešte takmer pred 31 rokmi, toto si však už dlhý čas neplní svoj
spoločenský účel, žiadnu zo svojich funkcií. Podľa zhodných vyjadrení manželov a takisto výpovede
ich syna, je ich manželstvo dlhý čas úplne nefunkčné, neplní si ekonomickú, biologickú funkciu a ani
funkciu vzájomnej pomoci. Manželia si nedôverujú, nekomunikujú spolu, navrhovateľ sa svojej manželke

vyhýba tak, že radšej časť svojho voľného času trávi každý deň v krčme. Manžel síce v priebehu
konania tvrdil, že by v manželstve zotrval, v prípade, ak by sa aj ostatní členovia rodiny podieľali na
platbách súvisiacich s bývaním, vzápätí to však poprel, pričom striktne odmieta spolužitie so svojou
manželkou, vylúčil, že by v budúcnosti sa na tom mohlo niečo zmeniť, pričom nemal žiaden záujem vec
riešiť prostredníctvom mediácie, pomoci psychológa, resp. poskytnutím sudcovskej lehoty na vyriešenie
vzájomných vzťahových problémov medzi manželmi. Hoci manželka, ktorá nepodala návrh na rozvod
manželstva tvrdila, že jej manžel si návrh podal len z rozmaru, od podania návrhu takisto ako aj

navrhovateľ, nevyvinula žiadne úsilie, smerujúce k tomu, aby sa vzťah medzi manželmi čo i len čiastočne
zlepšil. Z vyjadrenia syna manželov tiež jednoznačne vyplynulo, že vzhľadom na povahu otca a jeho
postoj k celej veci, je v podstate vylúčené, že by jeho rodičia spolužitie v budúcnosti mohli obnoviť. Počas
celého konania sa navrhovateľ vyjadroval k osobe svojej manželky len negatívne a v podstate vylučoval
akékoľvek možnosti riešenia manželskej krízy. Za týchto okolností, keďže podľa názoru súdu nemožno
predpokladať, že by navrhovateľ svoj postoj k manželstvu v budúcnosti zmenil, keďže deti manželov sú

už plnoleté a manželia si jeden druhého nevážia (navrhovateľ prezentoval len výrazne negatívny postoj
k manželstvu a k manželke, ktorá zas pre zlepšenie vzájomných vzťahov manželov neurobila v podstate
nič), súd manželstvo navrhovateľa a jeho manželky ako nefunkčné rozviedol, majúc za to, že toto jehlboko a trvalo rozvrátené. V tomto nefunkčnom vzťahu navrhovateľ nemal žiaden záujem zotrvať, k
čomu ho podľa názoru súdu, za situácie, keď už deti manželov sú plnoleté a manželstvo si neplní svoj
spoločenský účel a žiadne funkcie, nemožno nútiť. Podľa právneho názoru súdu, na rozvrate manželstva

majú svoj podiel viny obaja manželia, pretože problémy, ktoré v ich manželstve postupne vznikali,
poznajúc svoje vzájomné povahové vlastnosti a priority druhého manžela, nedokázali náležite riešiť,
dlhodobo nevytvárali zdravé rodinné prostredie, nevážili si jeden druhého, vzájomne sa netolerovali,
nerešpektovali svoju dôstojnosť, nepomáhali si, pričom navrhovateľ v tomto zväzku, ktorý je pre neho
stresujúci, nemal záujem zotrvať. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil podľa § 18, § 19 ods. 1,2 , §

23 ods. 1,2 Zákona o rodine. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového
poriadku (ďalej len „CMP“) tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie manželka, navrhla ho zmeniť a návrh
navrhovateľa na rozvod manželstva zamietnuť. Nesúhlasila s názorom súdu prvej inštancie, že
manželstvo je úplne nefunkčné. I keď si v súčasnosti manželstvo neplní biologickú funkciu, stále s

manželom spolu žijú, bývajú v jednom byte. Aj keď nie v úplnej zhode, stále spoločne uhrádzajú
náklady na domácnosť. Dôvodila, že navrhovateľ vždy hospodáril sám s peniazmi, ktoré zarobil,
sám rozhodoval o tom, ako s peniazmi naloží, nikdy nebolo hospodárenie založené na spoločnom
rozhodovaní. To, že bolo na jej návrh nedávno určené pre ňu manželské výživné je pravým a skutočným
dôvodom, prečo podal navrhovateľ návrh na rozvod manželstva. Celkom jednoznačne to vyplýva aj

z jeho výpovede, ktorú podľa jej názoru súd nevyhodnotil správne, pretože nevyhodnotil správne ani
ich predchádzajúce spolužitie, ktoré nebolo nikdy rovnocenným partnerstvom, ale spolužitím, ktoré
bolo založené na jej ustupovaní manželovi a na akceptovaní jeho predstáv. Počas celého trvania
manželstva sa prispôsobovala manželovi, starala sa o deti, o domácnosť, pričom manžel sa staral
predovšetkým o svoje záujmy a aj preto v roku 1993 podala návrh na rozvod manželstva, ktorý bol

súdom zamietnutý z dôvodu, že manžel sa rozviesť nechcel. V súčasnosti, keď je chorá a hmotne
odkázaná na manžela a manžel by si v súčasnosti mal vo vzťahu k nej plniť svoje povinnosti v zmysle
§ 18, § 19 Zákona o rodine, keďže je plne invalidná, tak sa domáha rozvodu manželstva a to práve
z dôvodu, aby mu zanikla vyživovacia povinnosť voči nej. Podľa jej názoru vystupuje v súčasnosti do
popredia práve ekonomická funkcia manželstva, pretože v súčasnosti nie je schopná sa osamostatniť

ekonomicky, pričom navrhovateľ má stále v záujme predovšetkým svoje koníčky, ako je tipovanie,
celodenné posedávanie v krčme, kde mu nie je ľúto míňať finančné prostriedky. Rozhodnutie súdu
považovala za nespravodlivé, pretože keď mohla v minulosti zmeniť svoje život, súd neposkytol ochranu
jej oprávneným záujmom a v súčasnosti, keď potrebuje aby jej pomáhal navrhovateľ, tak sú stále
uprednostňované a to aj zo strany súdu prvej inštancie len záujmy, potreby a predstavy manžela. Mala

za to, že vzťahy nie sú tak rozvrátené ako to konštatuje súd prvej inštancie. Takýmto spôsobom žijú 30
rokov len preto, že to manželovi vyhovovalo, preto, lebo sa mu prispôsobila. Ani manžel svoju predstavu
o manželskom spolužití nezmenil, len nemá už taký príjem ako v minulosti a preto mu vadí, že jej musí
poskytovať manželské výživné. Je pravda, že po znížení manželovho príjmu mohol podať návrh aj na
zníženie manželského výživného a v takom prípade by jej životná úroveň bola porovnateľná. Poukázala

na to, že zo svojich peňazí hradí výdavky na domácnosť, ktoré neuhradí manžel a hradí tiež všetky
opravy v byte, kupovala do bytu rôzne zariadenia, ktoré denne používa aj manžel, preto nezodpovedá
skutočnosti konštatovanie súdu prvej inštancie, že manželstvo je úplne nefunkčné. Nezodpovedá
skutočnosti ani záver súdu prvej inštancie, že nevyvinula žiadne úsilie smerujúce k zlepšeniu vzťahov,
snažila sa robiť ústretové kroky, avšak manžel je uzavretej povahy, komunikuje minimálne, čo však nie

je nič nezvyčajné, takýto vzťah má aj s deťmi. Zásadne nesúhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že
je vylúčené obnovenie spolužitia, a to preto, že takéto spolužitie ako v súčasnosti s manželom žijú,
je ich manželským spolužitím dlhodobo. Nevidí dôvod, prečo by takéto manželské spolužitie nemalo
pokračovať, keďže nedala príčinu ani dôvod, aby spolužitie podľa predstáv manžela nefungovalo ďalej.
Samotný výkon rozhodnutia na manželské výživné nemôže byť dôvodom na rozvod manželstva, hoci

práveproblémmanželskéhovýživnéhojepremanželadôvodomnarozvod.Mázato,ženávrhnarozvod
manželstva mal byť zamietnutý, a to nielen z dôvodu, že sa prispôsobovala manželskému spolužitiu
tak, ako existuje aj v súčasnosti, ale aj z dôvodu, že manželstvo si v ich veku a zdravotnom stave plní
a malo by si aj v budúcnosti plniť predovšetkým ekonomickú funkciu.

3. Navrhovateľ v písomnom vyjadrení k odvolaniu manželky navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie ako vecne správny potvrdiť. Mal za to, že manželka vo svojom odvolaní uvádza účelové
dôvody, pričom stav, ktorý popisuje vlastne len potvrdzuje, že vzťahy medzi manželmi sú dlhodobo
rozvrátené. Na jednej strane popisuje stav, ktorý trvá 30 rokov, na druhej strane uvádza, že je možnézlepšenie vzťahov, resp. že chce zotrvať v manželstve, ktoré dlhodobo neplní svoje základné funkcie. Aj
v odvolaní mu manželka vyčíta, že požíva alkoholické nápoje, chodí do reštauračných zariadení, tipuje,
kde utráca peniaze. Svojimi vyjadreniami len potvrdzuje, že manželstvo neplní svoje základné funkcie,

pričom k manželovi má vážne výhrady. Syn vo svojej svedeckej výpovedi uviedol, že rodičia viac ako 15
rokov spolu nekomunikujú. Za nepravdivé považoval tvrdenia manželky, že má niekoľkotisícové úspory,
naopak, manželka mala na svojom účte tajne uložených 132.000 Sk. Mal za to, že súd prvej inštancie
náležite zistil skutkový stav veci, zistil príčiny, ktoré viedli k rozvratu ich manželstva a pri rozhodovaní
na ne prihliadal. Odvolanie manželky považoval za účelové z dôvodu, aby si čo najdlhšie zachovala

manželské výživné.

4. Manželka vo svojej odvolacej replike k vyjadreniu navrhovateľa uviedla, že manželské spolužitie
s navrhovateľom nebolo štandardné, nakoľko sa mu prispôsobovala, pričom manžel, pokiaľ ide o
hospodárenie, vždy hospodáril sám a sám rozhodoval o tom, kedy a ako prispeje na spoločnú
domácnosť. Tento stav trvá doposiaľ s jedinou výnimkou, že v súčasnosti z dôvodu, že je odkázaná na

manžela z hľadiska úhrady životných nákladov jej tento prispieva manželským výživným. To je ale aj
jediný dôvod, pre ktorý sa manžel domáha rozvodu manželstva. Pokiaľ sa teda dlhodobo prispôsobovala
systému spolužitia, ktorý preferoval manžel, považuje za nemorálne a neľudské, aby v súčasnosti, keď
je na manžela odkázaná, zostala v ekonomickej núdzi, pričom je vážne chorá, o čom svedčí to, že je
plne invalidná. Poprela, že by mala tajné úspory vo výške 132.000 Sk, keď tieto peniaze patrili priateľke

S. X., ktorá si peniaze uložila u nej. Tak isto výpoveď syna, na ktorú sa odvoláva navrhovateľ je len
potvrdením dlhodobého spôsobu ich spolužitia, ktoré sa obmedzovalo na spoločné bývanie, výchovu
detí, pričom ich komunikácia bola vždy len účelová, nevyhnutná. Takýto systém spolužitia manželstva
je dlhodobý, je ochotná žiť tak, ako žila v manželstve doposiaľ a s manželom si v manželstve pomáhať.

5. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 65 a § 66 Civilného mimosporového
poriadku (ďalej len CMP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP (keď nebolo
potrebné zopakovať a doplniť dokazovanie a nevyžadoval to ani dôležitý verejný záujem) v spojení s §
219 ods. 3 Civilného sporového poriadku a dospel k záveru, že odvolanie manželky nie je dôvodné.

6. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie, ktorým rozviedol manželstvo účastníkov na tom
právnom závere, že vzťah navrhovateľa a jeho manželky je vážne a trvalo narušený. Manželstvo
účastníkov je dlhší čas úplne nefunkčné, neplní si ekonomickú, biologickú funkciu a ani funkciu
vzájomnej pomoci. Manželia si nedôverujú, nekomunikujú spolu, navrhovateľ vylučoval akékoľvek
možnosti riešenia manželskej krízy. V tomto nefunkčnom vzťahu navrhovateľ nemal žiaden záujem

zotrvať, k čomu ho podľa názoru súdu za situácie, keď už deti manželov sú plnoleté a manželstvo
si neplní žiadne funkcie, nemožno nútiť. Na rozvrate manželstva majú svoj podiel viny obaja
manželia, pretože problémy, ktoré v ich manželstve postupne vznikali nedokázali náležite riešiť,
dlhodobo nevytvárali zdravé rodinné prostredie, nevážili si jeden druhého, vzájomne sa netolerovali,
nerešpektovali svoju dôstojnosť, nepomáhali si, pričom navrhovateľ v tomto zväzku, ktorý je pre neho

stresujúci nemal záujem zotrvať, preto súd manželstvo účastníkov rozviedol.

7. Odvolací súd sa s týmto právnym záverom súdu prvej inštancie stotožňuje. Súd prvej inštancie
dostatočne zistil skutočný stav veci a správne vec aj právne posúdil. Odvolací súd sa stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozsudku v celom rozsahu v zmysle § 387 ods. 2 CSP. K odvolacím

námietkam manželky uvádza nasledovné:

8. V danej veci aj odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že sú splnené zákonné
podmienky pre rozvod manželstva účastníkov uvedené v § 23 Zákona o rodine. Vzťahy medzi manželmi
sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo účastníkov si nemôže plniť svoj účel a od

manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Manželstvo nie je možné zachovať
iba z hospodárskych dôvodov za situácie, keď tu iný spoločný prvok nie je.

9. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie je nesporné, že manželstvo účastníkov si už
dlhodobo neplní svoj účel, keď účastníci od roku 2009 spoločne nehospodária, viac ako 8 rokov

intímne spolu nežijú, hoci bývajú spolu v jednom byte nekomunikujú navzájom spolu, navrhovateľ
sa svojej manželke vyhýba, voľný čas trávi mimo domácnosti. Z výpovedí oboch manželov a syna
účastníkov vyplýva, že medzi manželmi nie je žiadna úcta, tolerancia, neposkytujú si navzájom pomoc,
nevážia si jeden druhého, ich komunikácia sa obmedzuje na vzájomné hádky a výčitky. Z obsahuodvolania manželky je zrejmé, že s rozvodom manželstva nesúhlasí z ekonomických dôvodov, keďže
je hmotne odkázaná na navrhovateľa. Navrhovateľ zásadne odmietol akékoľvek riešenie manželskej
krízy, počas konania pred súdom prvej inštancie a aj v písomnom vyjadrení k odvolaniu prezentoval

negatívny postoj k manželke, ktorá zas pre zlepšenie vzájomných vzťahov neurobila v podstate nič.
Syn účastníkov V. A. ako svedok výslovne uviedol, že rodičia spolu riadne nekomunikujú viac ako
15 rokov, navrhovateľ odchádza na celý deň z domu, vyhýba sa manželke, rodičia sa často hádajú
kvôli plateniu nákladov za užívanie bytu. Podľa výpovede svedka navrhovateľ nemá záujem riešiť
vzájomné vzťahy s manželkou, nechce sa s ňou rozprávať, aj keď manželka o komunikáciu záujem

mala. Aj podľa názoru odvolacieho súdu vzťahy medzi účastníkmi sú vážne narušené, v súčasnosti
medzi nimi absentuje akýkoľvek citový vzťah a porozumenie. Pokiaľ manželka nesúhlasila s rozvodom
manželstva z ekonomických dôvodov, táto samotná skutočnosť nemôže byť dôvodom pre zamietnutie
návrhu na rozvod manželstva. Výchovná funkcia manželstva už bola ukončená tým, že deti účastníkov
pochádzajúce z manželstva sú sebestačné, plnoleté a teda v danom prípade súd nemusel prihliadať
na záujem mal. detí. Za danej situácie je rozvod manželstva individuálnou otázkou rozvádzajúcich sa

manželov a pokiaľ navrhovateľ zásadne odmieta obnovenie manželstva sú aj podľa názoru odvolacieho
súdu splnené zákonné podmienky pre zrušenie manželstva rozvodom. Manželstvo účastníkov si dlhšiu
dobu neplní svoj účel, ktorým je v tomto prípade poskytovanie vzájomnej pomoci spočívajúcej vo
vytváraní zdravého rodinného prostredia, v ktorom manželia si všestranne vzájomne pomáhajú a
poskytujú si pomoc.

10. Z uvedených dôvodov odvolací súd má za to, že v danom prípade nie sú predpoklady pre to, aby
si manželstvo účastníkov mohlo v budúcnosti plniť svoj účel.

11. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods.

1 CSP potvrdil.

12. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 52 CMP. Ide o mimosporové koanie, pre ktoré
platí zásada, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Dôvody pre
priznanie trov odvolací súd nezistil.

13. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Rozhodnutie o peňažnej povinnosti vo vzťahu k maloletému možno vykonať cestou exekúcie podľa
zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).