Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Rimavská Sobota
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Michaela Králiková
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Revúca
Spisová značka: 4Csp/110/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6817204456
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Králiková
ECLI: ECLI:SK:OSRA:2018:6817204456.3
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Revúca sudkyňou JUDr. Michaelou Králikovou v právnej veci žalobcu KRUK Česká
a Slovenská republika, s.r.o., IČO: 247 85 199, so sídlom Československé armády 954/7, 50 003
Hradec Králové, Česká republika, zastúpeného právnym zástupcom JUDr. Jiřím Šmídom, usadeným
euroadvokátom, ŠMÍDA advokátní kancelář, s.r.o., organizačná zložka, IČO: 47 255 773, so sídlom Ul.
Svornosti 43, 821 09 Bratislava, proti žalovanému I. T., V.. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. XXX, XXX
XX X., okres Revúca, toho času na neznámom meste v zahraničí, v konaní o zaplatenie 794,67 eur s
príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 396,08 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 %
ročne zo sumy 396,08 eur od 17.12.2016 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Vo zvyšnej časti sa žaloba zamieta.
III. Žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 12.06.2017 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť žalobcovi sumu 794,67 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,75 % ročne zo sumy 396,08
eur od 17.12.2016 do zaplatenia, a náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia.
2. Žalobu odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu, spoločnosť Provident Financial, s.r.o. uzatvorila
so žalovaným dňa XX.XX.XXXX Zmluvu o spotrebiteľskom úvere číslo XXXXXXXXX, predmetom ktorej
bolo poskytnutie bezúčelového úveru vo výške 520,- eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť v 45
pravidelných týždenných splátkach. Prvá splátka bola splatná 7. kalendárny deň po uzavretí zmluvy,
t.j. 07.08.2013 a posledná splátka bola splatná dňa 11.06.2014. Úver bol žalovanému poskytnutý
jednorazovo hotovostne pri podpísaný zmluvy. Žalovaný sa za poskytnutie úveru zaviazal uhradiť
náklady spojené s úverom, ktoré zahŕňajú zmluvný úrok a administratívny poplatok celkovo vo výške
130,79 eur. Súčasne so zmluvou o spotrebiteľskom úvere žalovaný uzatvoril dňa 31.07.2013 Zmluvu
o zabezpečení splátok úveru, na základe ktorej sa spoločnosť zaviazala poskytnúť žalovanému službu
špecifikovanú v čl. I uvedenej zmluvy, za ktorú sa žalovaný zaviazal zaplatiť odmenu vo výške 267,80
eur, ktorá bola priamo úmerná počtu splátok tak, aby služba pokryla náklady pohonných hmôt a čas
obchodného zástupcu. Žalovaný sa zaviazal splácať odmenu v pravidelných týždenných splátkach po
dobu 60 týždňov, ktoré boli splatné spoločne so splátkami úveru. Celková čiastka, ktorú sa žalovaný
zaviazal uhradiť činila 918,59 eur z toho istina 520,- eur, úrok a administratívny poplatok vo výške
130,79 eur a čiastka za zabezpečenie splátok úveru vo výške 267,80 eur. Celkovú čiastku 918,59 eur sa
žalovaný zaviazal uhradiť v 45 týždenných splátkach vo výške 20,42 eur. Žalovaný pôvodnému veriteľovi
uhradil v danom prípade celkovo 123,92 eur.Zmluvouopostúpenípohľadávokzodňa16.12.2016uzavretoumedzispoločnosťouProvidentFinancial,
s.r.o. ako postupcom a spoločnosťou KRUK Česká a Slovenská republika, s.r.o., ako postupníkom,
postúpila spoločnosť Provident Financial, s.r.o. pohľadávku voči žalovanému vrátane príslušenstva na
KRUK Česká a Slovenská republika, s.r.o., o čom bol žalovaný upovedomený oznámením o postúpení
pohľadávky zo dňa 16.12.2016. Hodnota postúpenej pohľadávky činila ku dňu postúpenia pohľadávky
celkovú sumu 794,67 eur. Žalovaný na svoj záväzok žalobcovi nehradil nič. Žalobca si tak uplatňuje
istinu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo výške 396,08 eur, náklady spojené s úverom zo zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo výške 398,59 eur a úrok z omeškania z istiny zo zmluvy o spotrebiteľskom
úvere vo výške 396,08 eur od 17.12.2016 do zaplatenia.
3. Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril ani nevyužil prostriedky procesnej obrany.
4. Súd konal a rozhodol v neprítomnosti strán sporu a splnomocneného zástupcu žalobcu, ktorí boli
na súdne pojednávanie riadne a včas predvolaní. Žalobca svoju neúčasť na pojednávaní riadne a
včas ospravedlnil prostredníctvom splnomocneného zástupcu svojou pracovnou vyťaženosťou. Súhlasil
s prejednaním veci a rozhodnutím v jeho neprítomnosti. Žalovaný svoju neúčasť na pojednávaní
žiadnym spôsobom neospravedlnil, ani nežiadal o odročenia nariadeného pojednávania. Súd nezistil
dôležitý dôvod odročenia súdneho pojednávania, preto vec prejednal v neprítomnosti strán sporu a
splnomocneného zástupcu žalobcu.
5. Súd postupom podľa § 295 Civilného sporového poriadku okrem dokazovania navrhnutého žalobcom,
oboznámením sa s listinnými dôkazmi, označenými a predloženými žalobcom, a to Zmluvou o
spotrebiteľskom úvere vrátane zmluvných podmienok, Zmluvou o zabezpečení splátok úveru vrátane
zmluvných podmienok, výpisom z obchodného registra, výpisom o prehľade splátok a úhrad,
Zmluvou o postúpení pohľadávok vrátane identifikácie postúpenej pohľadávky, oznámením o postúpení
pohľadávky, predžalobnou výzvou vrátane pripojených poštových podacích hárkov v predmetnom
spotrebiteľskom spore s ochranou slabšej strany vykonal aj dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, a to
lustráciou v Obchodnom vestníku na žalovaného, pričom zistil nasledovný skutkový a právny stav:
6. Právny predchodca žalobcu ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli dňa XX.XX.XXXX zmluvu o
spotrebiteľskom úvere číslo XXXXXXXXX, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške
520,- eur za celkový úrok vo výške 22,90 % z istiny, t.j. vo výške 56,42 eur. Za poskytnutie úveru si
žalobca účtoval „ poplatok“ vo výške 74,37 eur. Žalovaný sa zaviazal uhradiť žalobcovi celkovú sumu
650,79 eur, a to v 45 týždenných splátkach s tým, že výška každej splátky od prvej po predposlednú
je 14,47 eur a výška poslednej splátky je 14,11 eur. Úver bol poskytnutý na dobu 45 týždňov, splatnosť
prvej splátky bola 7. kalendárny deň po uzavretí zmluvy a termín splatnosti poslednej splátky a teda
konečnej splatnosti úveru a dlžnej sumy bol 7. deň 45. týždňa po dni uzavretia zmluvy. RPMN, t.j.
ročná percentuálna miera nákladov, ku dňu podpisu zmluvy predstavovala 69,48 %. Priemerná ročná
percentuálna miera nákladov bola ku dňu podpisu zmluvy vo výške 39,20 %. Zmluvné strany dohodli
hotovostný režim čerpania úveru.
7. Zmluvou o zabezpečení splátok úveru uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným
dňa XX.XX.XXXX sa právny predchodca žalobcu zaviazal počas platnosti zmluvy o spotrebiteľskom
úvere pravidelne poskytovať službu spočívajúcu v prevzatí peňažnej hotovosti, určenej na úhradu
splátky spotrebiteľského úveru, ktorý bol žalovanému poskytnutý na základe zmluvy č. XXXXXXXX
v mieste trvalého bydliska žalovaného alebo na inom mieste, určenom predchádzajúcou vzájomnou
dohodou zmluvných strán. Žalovaný sa zaviazal zaplatiť právnemu predchodcovi žalobcu celkovú
odmenu vo výške 267,80 eur, a to v 45 pravidelných splátkach, a to v 59 týždenných splátkach
okrem poslednej splátky vo výške 5,95 eur a poslednej splátky vo výške 6,- eur počas doby splácania
spotrebiteľského úveru s tým, že odmena je splatná v hotovosti pri prevzatí splátky úveru a splatnosť
prvej splátky nastáva 7. kalendárny deň po uzavretí zmluvy.
8. Žalovaný čerpal úver v hotovosti pri podpise zmluvy, čo potvrdil svojim podpisom na zmluve. Výzvou
zo dňa 01.06.2017, bol žalovaný vyzvaný na úhradu dlžnej sumy zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo
výške 801,08 eur, v ktorej bol zahrnutý aj zákonný úrok z omeškania. Výzva bola odovzdaná na poštovú
prepravu dňa 02.06.2017, čo žalobca preukázal poštovým podacím hárkom č. F., K. Č.. XX/XX.
9. Podľa prehľadu splátok a úhrad žalovaný žalobcovi uhradil 123,92 eur.10. Právny predchodca žalobcu, spoločnosť Provident Financial, s.r.o. postúpila pohľadávku voči
žalovanému na žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 16.12.2016. Následne právny
predchodca žalobcu, spoločnosť Provident Financial, s.r.o. listom zo dňa 16.12.2016, odovzdaným
na poštovú prepravu, ako doporučený list, dňa 28.12.2016, čo žalobca preukázal poštovým podacím
hárkom č. F., list č. XX/XXX, oznámil žalovanému postúpenie pohľadávky na žalobcu.
11. Z lustrácie v Obchodnom vestníku súd zistil, že na žalovaného nebol doposiaľ vyhlásený konkurz.
12. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.05.2014 (ďalej len „Občianskeho
zákonníka“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára
dodávateľ so spotrebiteľom.
13. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
14. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
15. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.
16. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
17. Podľa § 261 ods. 6 písm. d/ Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu
na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o úvere (§ 497).
18. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
19. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy
(ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné
poskytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformepôžičky,úveru,
odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
20. Podľa § 2 písm. d/ zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou
o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa
spojené so spotrebiteľským úverom.
21. Podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľ je pred uzavretím zmluvy o
spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru
povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom
berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru,
príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.
22. Podľa § 9 ods. 10 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľovi sa zakazuje požadovať od
spotrebiteľa úhradu poplatkov, náhradu nákladov alebo inú odplatu za vedenie, evidenciu alebo správu
spotrebiteľského úveru alebo účtu alebo zrušenie účtu, na ktorom je vedený spotrebiteľský úver aktorého zriadenie alebo vedenie je podmienkou poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo poskytnutia
spotrebiteľského úveru za ponúkaných podmienok; to neplatí, ak ide o účet podľa § 708 až 715
Obchodného zákonníka, osobitného zákona alebo o osobitnú službu, ktorá nie je podmienkou
úverového vzťahu a ktorej podmienkou poskytnutia je písomný súhlas spotrebiteľa.
23. Podľa § 11 ods. 2 veta druhá a tretia zákona o spotrebiteľských úveroch v prípade hrubého
porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé
porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez
akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do
príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov.
24. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa nekalé obchodné praktiky sú
zakázané, a to pred, počas aj po vykonaní obchodnej transakcie.
25. Podľa § 7 ods. 2 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa obchodná praktika sa považuje
za nekalú, ak
a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti,
b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa
vo vzťahu k produktu, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena
skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov.
26. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.
27. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
28. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať
aj len jednotlivých plnení.
29. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.
30. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., v platnom znení výška úrokov z
omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
31. V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanou právnou úpravou súd
podanej žalobe v časti o zaplatenie 396,08 eur vyhovel, nakoľko v uvedenej časti mal preukázanú
jej dôvodnosť. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol, nakoľko jej dôvodnosť preukázanú nemal.
Žalobca preukázal platné uzavretie zmluvy o úvere medzi jeho právnym predchodcom ako veriteľom a
žalovaným ako dlžníkom. Uzatvorená úverová zmluva má charakter spotrebiteľskej zmluvy, keďže bola
uzatvorená medzi dodávateľom v súvislosti s výkonom podnikateľskej činnosti žalobcu a žalovaným,
ako spotrebiteľom, ktorý pri jej uzavieraní a plnení nekonal v rámci svojho zamestnania, povolania
alebo podnikania, keďže v zmluve je označený menom, priezviskom, rodným číslom a bydliskom. Na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 520,- eur, ktorý
sa žalovaný zaviazal splatiť v 45 týždenných splátkach, prvých 44 splátok vo výške 14,47 eur a
poslednú splátku vo výške 14,11 eur. Na jednej strane, zmluva o úvere obsahuje všetky zákonom
stanovené náležitosti úverovej zmluvy, a to záväzok veriteľa poskytnúť dlžníkovi peňažné prostriedky,
určenie sumy poskytovaných peňažných prostriedkov, ako aj záväzok dlžníka vrátiť poskytnuté peňažné
prostriedky a zaplatiť (zmluvne dohodnuté) úroky. Na strane druhej, žalobca pri uzatváraní zmluvy o
spotrebiteľskom úvere nekonal s odbornou starostlivosťou a hrubo porušil ustanovenie § 7 ods. 1 zákona
o spotrebiteľských úveroch, ako špeciálneho právneho predpisu, keďže predmetná zmluva neobsahuje
náležitosti uvedené v § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, a to údaje týkajúce sa príjmov,výdavkov a rodinného stavu spotrebiteľa, prípadne údaje svedčiace o nahliadnutí veriteľa do databázy
údajov o spotrebiteľoch na účely individuálneho posudzovania jeho schopnosti splácať poskytnutý úver
s prihliadnutím na výšku a príjem žalovaného, ako dlžníka a spotrebiteľa.
32.Hrubéporušeniepovinnostižalobcu,akoveriteľapodľa§7ods.1zákonaospotrebiteľskýchúveroch,
má za následok, že spotrebiteľský úver sa v zmysle ustanovenia § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských
úveroch účinnom v čase uzavretia zmluvy považuje za bezúročný a bez poplatkov.
33. Súd sa prejudiciálne zaoberal tiež platnosťou zmluvy o zabezpečení splátok úveru, súvisiacej
s predmetnou zmluvou o spotrebiteľskom úvere, keďže na základe nej žalovaný platil poplatky,
ktoré by bez uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere inak neplatil, a ktorej predmetom bola služba,
ktorú bol právny predchodca žalobcu žalovanému povinný poskytovať aj bez uzavretia takejto zmluvy.
Samotné uzavretie zmluvy o zabezpečení splátok úveru bez zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa
názoru súdu nie je možné vzhľadom na nemožnosť jej plnenia. Zmluva o zabezpečení splátok úveru
je preto vzájomne závislou zmluvou, ponúkanou súbežne so zmluvou o úvere, o čom svedčí samotná
formulácia „domáceho servisu“ spočívajúceho v poskytovaní služieb, pokiaľ ide o starostlivosť o klienta
pri poskytovaní úveru na základe zmluvy o úvere, spočívajúcich v prevzatí peňažnej hotovosti, určenej
na úhradu splátky spotrebiteľského úveru v mieste trvalého bydliska zákazníka, ako aj viazanosť tejto
zmluvy na zánik zmluvy, ktorá je predmetom „domáceho servisu“, a v neposlednom rade aj žalobcom
predložený splátkový kalendár o úhradách poplatkov za „domáci servis“ spoločne s evidenciou úhrad
splátok úveru zo zmluvy o úvere uzavretej medzi stranami sporu.
34. Podľa názoru súdu je nelogické, aby si dlžník, ktorý nutne a rýchlo potrebuje peniaze, vyžiadal
od veriteľa ďalšiu spoplatnenú službu, ktorej celková cena pritom dosahuje viac ako 50 % hodnoty
poskytnutého úveru, a to sumu 267,80 eur, pričom odmena je splatná tiež v 45 pravidelných týždenných
splátkach pri prevzatí splátky úveru poskytovateľom. Žalovaný bol preto v skutočnosti povinný zaplatiť
žalobcovi týždenne 45 splátok po 20,42 eur, a celkovo bol právnemu predchodcovi povinný zaplatiť
918,59 eur. Pritom jediné, čo "na viac" poskytuje domáci servis pre dlžníka je výber splátok v domácnosti
klienta, resp. na dohodnutom mieste. Tento "servis" je však viac v prospech veriteľa ako dlžníka, keďže
mu poskytuje istotu výberu splátky, alebo jej časti. Podľa názoru súdu dlžník by nemal platiť za to,
že si veriteľ znižuje riziko nezaplatenia splátok tým, že ich vyberá v hotovosti a ak áno, mal by za to
platiť prípadne nejaký poplatok v primeranej výške, pričom ak je určitý zástupca oprávnený preberať
od dlžníka úhradu, prevzatie hotovostnej úhrady nesmie odmietnuť. Zaúčtovať peňažnú hotovosť (aj
bezhotovostné platby) na úhradu splátky úveru ukladá veriteľovi zákon, rovnako mu platné zákony
ukladajú povinnosť upozorniť dlžníka na termín splátky, prípadné následky nesplácania v samotnej
zmluve, prípadne predzmluvných formulároch. Súd nezistil žiadne iné „poskytovanie služieb“, ako
finančné poradenstvo, správa majetku a pod., naopak, podľa zistených skutočností nadštandardné
služby boli právnym predchodcom žalobcu využívané na nútené vyberanie splátok a presadzovanie
záujmov veriteľa.
35. Predloženie takejto vzájomne závislej zmluvy na podpis žalovanému, svedčí skôr o tom, že zo strany
žalobcu došlo k porušeniu férovej a čestnej obchodnej praxi vo vzťahu k žalovanému ako spotrebiteľovi,
ktorá viedla k uzavretiu pre neho nevýhodnej dohody, obsah ktorej nemohol ani ovplyvniť. Je zrejmé,
že na žalobcu sa obracajú klienti očakávajúci okamžité a v prevažnej miere hotovostné poskytnutie
peňazí. Ak následne chcú toto očakávanie naplniť, nezostáva im iné ako zmluvu o zabezpečení splátok
úveru podpísať. Daná situácia preto negatívne ovplyvňuje možnosť slobodnej voľby (rozhodovania sa)
žiadateľa o poskytnutie úveru.
36. V prípade ceny za „domáci servis“, táto navyše dosahuje viac ako 50 % z poskytnutého úveru (istiny
úveru) a odplatu dojednanú v úverovej zmluve v celkovej výške 130,79 eur zvyšuje o ďalších 267,80 eur,
teda viac ako o 100 %. Dojednaná výška odmeny je mierne povedané „neprimeraná“ nielen voči tomu,
čo malo byť predmetom plnenia či už podľa zmluvy o zabezpečení splátok úveru, ale aj vo vzťahu k
výške úveru, poskytnutého v súvislosti s jej uzavretím. Podľa názoru súdu skutočným účelom uzavretej
zmluvy o zabezpečení splátok úveru je výrazne navýšiť odplatu za poskytnutý úver, na ktorý je viazaná,
a to o viac ako o 100 %, tak, aby táto suma navyše nebola uvedená v úverovej zmluve. Týmto postupom,
podľa názoru súdu, žalobca cielene dosahuje to, že odplata za „domáci servis“ sa nezapočítava do
výpočtu RPMN, keďže nemá byť odplatou za úver, ale odmenou (cenou) za „domáci servis“, hoci vkontexte vyššie uvedeného je zrejmé, že práve domáci servis má výrazne navýšiť celkový zisk právneho
predchodcu žalobcu z poskytovania úverov.
37. Súd má za to, že predmetná zmluva o zabezpečení splátok úveru, resp. „o domácom servise“ je s
poukazom na uvedené neplatným právnym úkonom, lebo jej uzavretie žalovaným nebolo prejavom jeho
slobodnej a vážnej vôle. Súd túto zmluvu navyše považoval za vyslovene účelovú, motivovanú snahou
právneho predchodcu žalobcu obísť najvyššiu povolenú hranicu úrokov a sankcií, teda obchádzajúcu
zákon o spotrebiteľských úveroch, čo má za následok jej absolútnu neplatnosť.
38. Ako už bolo vyššie uvedené, súd považoval zmluvu o spotrebiteľskom úvere za bezúročnú a bez
poplatkov. Žalobcovi preto vznikol nárok na vrátenie len tých finančných prostriedkov, ktoré žalovanému
reálne poskytol. Žalovaný žiadnym spôsobom nerozporoval tvrdenia žalobcu o uzavretí úverovej zmluvy,
ani o poskytnutí peňažných prostriedkov, preto mu vznikla povinnosť poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť. Žalovaný nerozporoval ani tvrdenia žalobcu, že si svoju zmluvne dojednanú povinnosť splácať
poskytnutý úver riadne a včas neplnil. Nebolo sporné, že žalovaný právnemu predchodcovi žalobcu
uhradil celkovo 123,92 eur. Z uvedeného dôvodu súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi
zvyšok dosiaľ nevrátených peňažných prostriedkov vo výške 396,08 eur. Vo zvyšnej časti súd žalobu s
poukazom na vyššie uvedené ako nedôvodnú zamietol.
39. Žalovaný sa dostal s plnením svojho peňažného záväzku voči žalobcovi do omeškania, preto
žalobcovi vzniklo právo na zaplatenie úrokov z omeškania, ktoré mu súd priznal vo výške tak, ako je
uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Úroky z omeškania súd priznal žalobcovi v zákonnej výške 5
% ročne z dlžnej istiny nesplateného úveru, t.j. zo sumy 396,08 eur, a to v zmysle návrhu žalobcu až
odo dňa nasledujúceho po účinnom postúpení pohľadávky, t.j. odo dňa 17.12.2016 do zaplatenia, vo
výškeo5percentuálnychbodovviac,akojezákladnáúrokovásadzbaEurópskejcentrálnejbankyplatná
k určenému prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku. V zostávajúcej časti uplatnených
úrokov z omeškania súd preto žalobu, ako nedôvodnú zamietol.
40. Podľa § 251 Civilného sporového poriadku trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a
účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
41. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný,
súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
konania právo.
42. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
43. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2Civilného sporového poriadku.
Žalobca mal vo veci úspech v sume 396,08 eur, čo je 49,84 %, neúspech v sume 398,59 eur, teda
neúspech vo výške 50,16 %. Pomer úspechu a neúspechu žalobcu je 49,84 % - 50,16 %. Z uvedeného
dôvodu súd žiadnej zo strán sporu nepriznal právo na náhradu trov konania. Tento rozsudok zároveň
predstavuje z pohľadu trov konania konečné rozhodnutie.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Revúca na Krajský súd v Banskej Bystrici v dvoch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní je potrebné uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, spisovú značku
konania,protiktorémurozhodnutiusmeruje,vakomrozsahusanapáda,zakýchdôvodovsarozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a podpis.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa
týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez
svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.