Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. apríl 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 18Co/16/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8216206177
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Babinová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8216206177.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a členov

senátu JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Diany Vlčkovej v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so
sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o.,
so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanej: Z. Š., T.. XX.XX.XXXX, U.
H. R. XXX/X, XXX XX F., o zaplatenia 2 933 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Bardejov, č.k. 6Csp/134/2016-101 zo dňa 05.05.2017 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Nárok na náhradu trov odvolacieho konania stranám sporu nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanej náhradu trov konania
nepriznal. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že dňa 04.03.2010 bola uzavretá medzi právnym
predchodcom žalobcu, Slovenskou sporiteľňou a.s. ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom zmluva o
úvere. Žalovanej bol poskytnutý úver vo výške 4 100 eur s fixnou úrokovou sadzbou 14,50 % ročne
a dohodnutý bol aj poplatok za správu úveru 1,99 eur mesačne a spracovateľský poplatok vo výške
89,59 eur. Dohodnutých bolo 78 mesačných splátok s uvedením splatnosti prvej splátky ako aj konečnej
splatnosti úveru, vrátane údajov o RPMN, priemernej hodnote RPMN a celkových nákladov spojených

s úverom.

2. Zmluvou zo dňa 23.10.2015 bola pohľadávka z predmetnej úverovej zmluvy postúpená žalobcovi.
Súd prvej inštancie žalobcu vyzval na preukázanie splnenia podmienok postúpenia pohľadávky v súlade
s ustanovením § 92 ods. 8 zákona o bankách. Na výzvu súdu žalobca zaslal vyjadrenie, ktorým
argumentoval, že ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách ukladá banke podmienky, ktoré je zo strany
banky potrebné splniť aby sa banka voči svojmu klientovi nedopustila porušenia bankového tajomstva.

Konkrétne toto ustanovenie vyžaduje, aby bol dlžník s omeškaním so splnením čo i len časti svojho
záväzku voči banke nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní a aby bol bankou vyzvaný na zaplatenie
aspoň časti svojho peňažného záväzku. Za kvalifikovanú výzvu právneho predchodcu žalobcu pritom
možnopovažovaťnielenvýzvu,aleajoznámenieovyhlásenímimoriadnejsplatnostizodňa30.09.2013.

3. Dôvodom zamietnutia žaloby bolo nepreukázanie doručenia relevantnej výzvy Slovenskej sporiteľne,
a.s. v zmysle § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. zákona o bankách, podľa ktorého ak je napriek

písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych
dní v omeškaní so splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku voči banke, môže banka svoju
pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou. V tomto prípadežalobca nepreukázal doručenie výzvy svojho právneho predchodcu v zmysle ustanovenia § 92 ods. 8
zákona o bankách.

4. Uviedol, že predmetom tohto konania je záväzkový vzťah vyplývajúci z bankového úveru, ktorý na
rozdiel od úverov nebankovej spoločnosti je regulovaný aj osobitnou právnou úpravou vyplývajúcou zo
zákona o bankách. Na postúpenie pohľadávky je preto potrebné aplikovať nie len všeobecnú právnu
úpravu podľa § 524 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka, ale aj osobitnú úpravu uvedenú v už
citovanom ustanovení § 92 ods. 8 zákona o bankách. Toto ustanovenie totiž poskytuje dlžníkom zákonnú

ochranu pred zhoršením ich situácie v záväzkovo-právnom vzťahu z bankového úveru, lebo vyžaduje
písomnú výzvu banky klientovi, ktorý nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní je v omeškaní so
splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku. V danom prípade súd prvej inštancie dospel k záveru,
že neboli splnené zákonné podmienky pre platné postúpenie pohľadávky Slovenskej sporiteľne a.s.
na žalobcu, keďže nebolo preukázané, že Slovenská sporiteľňa a.s. zaslala a doručila písomnú výzvu
žalovanej. Na základe uvedeného vyhodnotil zmluvu o postúpení predmetnej pohľadávky ako absolútne

neplatnú v zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor so zákonom a žalobu v plnom
rozsahu zamietol. O nároku na náhradu trov konania rozhodol postupom podľa § 255 CSP a žalovanej,
ktorá mala v konaní plný úspech náhradu trov konania nepriznal, keďže si tieto neuplatnila a zo spisu
jej ani žiadne trovy nevyplývajú.

5. Proti uvedenému rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca, ktorý žiadal
rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a žalobe vyhovieť, alternatívne v zmysle ustanovenia § 389 ods.
1 CSP zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

6. V dôvodoch odvolania poukázal na znenie ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách a ustanovenie

§ 89 ods. 1 zákona o bankách, v zmysle ktorého banka si so svojim klientom môžu zmluvne upraviť
práva a povinnosti z obchodov odchýlne od zákona alebo osobitného právneho predpisu, ak to zákon ani
osobitnýpredpisvýslovnenezakazujealeboakzpovahyvustanovenínevyplýva,žesaodnichnemožno
odchýliť; takáto zmluva musí mať formu a podobu vyžadovanú zákonom alebo dohodou účastníkov.

7. Podľa bodu 19.16 všeobecných obchodných podmienok klient výslovne súhlasí s tým, že banka je
oprávnená kedykoľvek postúpiť akékoľvek svoje pohľadávky a to bez ohľadu na to, či sú budúce alebo
súčasné, podmienené alebo nepodmienené bez ohľadu na právny vzťah, z ktorého vyplývajú, ako aj
bez ohľadu na to, či banka vzniesla v súvislosti s takouto pohľadávkou akúkoľvek požiadavku alebo nie,
voči klientovi na tretiu osobu alebo previesť akékoľvek svoje záväzky voči nej na tretiu osobu, výlučne

s predchádzajúcim písomným súhlasom banky.

8. Na koľko ustanovenie § 89 ods. 1 zákona o bankách pripúšťa úpravu vzťahov medzi bankou
a klientom odchýlne od ustanovení daného zákona, pokiaľ zákon predmetnú odchýlku nevylučuje,
pričom ustanovenie § 92 ods. 8 predmetného zákona nevylučuje odchýlnu úpravu vzájomných vzťahov,

zmluvné strany si dohodli otázku postúpenia odchýlne od predmetného zákona.

9. Vzhľadom na uvedené, možno konštatovať, že došlo k platnému postúpeniu pohľadávky.

10. Zároveň poukázal na skutočnosť, že zo strany právneho predchodcu žalobcu došlo k ukončeniu

zmluvného vzťahu podaním zo dňa 30.09.2015, na základe ktorého došlo k vyhláseniu predčasnej
splatnosti právnym predchodcom žalobcu ku dňu 29.09.2015. Zastáva názor, že predmetné podanie
spĺňa náležitosti výzvy v zmysle ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách, keďže dané ustanovenie
nekladie na obsah výzvy žiadne nároky. Z predmetnej výzvy je zrejmé, že žalovaný bol vyzvaný na
úhradu dlžnej sumy vzniknutej titulom zmluvy o splátkovom úvere, a to v lehote 15 dní. Rovnako je

splnená požiadavka 90 dňovej lehoty čo bolo v danom prípade preukázané predloženou platobnou
históriou úveru, z ktorej vyplýva, že žalovaný nevykonával úhrady pravidelne, pričom ku dňu postúpenia
pohľadávky bol v omeškaní s úhradou dlžných splátok dlhšie, ako 90 dní.

11.Zastávanázor,žeustanovenie§92ods.8obankáchnemožnospájaťsaktívnoulegitimácioužalobcu

akopostupníkapohľadávky.Účelompredmetnéhoustanoveniajeúpravavýnimiekbankovéhotajomstva
a nehovorí o podmienkach platnosti postúpenia pohľadávok ale iba o podmienkach, za splnenia
ktorých nedochádza k porušeniu bankového tajomstva. Aj podľa dôvodovej správy bol hlavným účelompredmetného ustanovenia prelomenie bankového tajomstva a nie obmedzenia možnosti pohľadávku
postúpiť.

12. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v
zmysle zásad uvedených v ustanovení § 379-381 CSP, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§
385 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu dôvodné nie je.

13. Súd prvej inštancie založil svoje zamietavé rozhodnutie na závere o nedostatku aktívnej vecnej

legitimácie na strane žalobcu, ktorý nepreukázal platné postúpenie pohľadávky voči žalovanej z
pôvodného veriteľa - banky. Konštatoval, že žalobca nepreukázal, že pôvodný veriteľ pred postúpením
pohľadávky na žalobcu písomne vyzval žalovanú na splnenie peňažného záväzku titulom poskytnutého
úveru, preto považoval zmluvu o postúpení pohľadávky vo vzťahu k pohľadávke voči žalovanej za
absolútne neplatnú podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor so zákonom, a to pre nedodržanie
zákonnej podmienky uvedenej v ustanovení § 92 ods. 8 zákona o bankách.

14. Už v predchádzajúcej rozhodovacej praxi, od ktorej odvolací súd nevidí dôvod sa odkloniť, bol k
aplikácii § 92 ods. 8 zákona o bankách v obdobných prípadoch zaujatý nižšie uvedený názor. Podľa neho
aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva žalobcovi
právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej alebo

pasívnej, je imanentnou súčasťou súdneho konania. Preto nepostačuje, aby žalobca v súdnom konaní
aktívnu vecnú legitimáciu preukázal len oznámením postupcu o postúpení pohľadávky dlžníkovi ale je
potrebné preukázanie platného postúpenia pohľadávky. Podľa § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak
dlžníkovi postúpenie oznámil postupca, dlžník nemá právo požadovať preukázanie postúpenia zmluvou
o postúpení pohľadávky. To však platí len vo vzťahu k dlžníkovi, teda presnejšie vo vzťahu medzi

účastníkmi zmluvy o postúpení pohľadávky na jednej strane a dlžníkom na strane druhej, nie vo vzťahu
k súdu. Súdna prax sa už odklonila od rozhodnutia Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. 4Obo/210/2001,
podľa ktorého relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá
aktívnu vecnú legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky a súd z takého oznámenia
vychádza bez toho, aby ako predbežnú otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. Odklon

od uvedeného rozhodnutia vyplýva aj z rozsudku Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. 2Obo/49/2008
zo dňa 14.05.2008, ako aj z rozsudku zo dňa 28.01.2009 pod sp. zn. 1Cdo/76/2007 , podľa ktorého
v spore o neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky je súd povinný prihliadať k úradnej povinnosti
ku skutočnostiam, ktoré majú za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu- zmluvy o postúpení
pohľadávky. K správnosti týchto záverov sa priklonil aj Ústavný súd SR v uznesení pod sp. zn. IV.ÚS

337/2012 zo dňa 03.07.2012.

15. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 v znení účinnom k 30.10.2015, ak je napriek písomnej výzve
banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní
so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže

banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku
postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez
súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred
postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v
celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením

čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol
jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať
postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka;
banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných
záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok

a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

16. Citované ustanovenie neupravuje len administratívne povinnosti banky pri ochrane bankového
tajomstva, ale stanovuje podmienky platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky bankou, ide teda o lex
specialis vo vzťahu k všeobecným ustanoveniam Občianskeho zákonníka o postúpení pohľadávky.

Tomu nasvedčuje jednak znenie citovaného ustanovenia, ako aj jeho zaradenie do časti zákona o
bankách, ktorej nadpis znie: „Ochrana klientov a bankové tajomstvo“. Účelom tohto ustanovenia teda
nie je len ochrana bankového tajomstva, ale aj ochrana klientov banky. Stanovuje podmienky, za ktorých
môže banka aj bez súhlasu klienta postúpiť svoju pohľadávku na inú osobu, čo výkladom a contrarioznamená, že ak podmienky uvedené v tomto ustanovení splnené nie sú, banka postúpiť pohľadávku bez
súhlas klienta nemôže. Bez splnenia podmienok uvedených v ustanovení § 92 ods. 8 zákona o bankách
je potrebné považovať za konanie v rozpore so zákonom a takýto úkon by bol absolútne neplatný podľa §

39 Občianskeho zákonníka, pričom na absolútnu neplatnosť právneho úkonu musí súd prihliadať ex offo.

17. V danom prípade sa odvolací súd síce stotožňuje s námietkou žalobcu, že oznámenie o vyhlásení
mimoriadnej splatnosti úveru právnym predchodcom žalobcu zo dňa 30.09.2015, obsahom ktorého bola
výzva na splatenie pohľadávky spĺňa náležitosti výzvy predpokladanej ustanovením § 92 ods. 8 zákona

o bankách, avšak vzhľadom na dátum uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 23.10.2015
nebola splnená ďalšia zákonná podmienka postúpenia pohľadávky v zmysle citovaného zákonného
ustanovenia, a to omeškanie žalovanej dlhšie ako 90 kalendárnych dní od uplynutia lehoty na splnenie
omeškaného záväzku na základe výzvy zo dňa 30.09.2015 (lehota na plnenie uplynula dňa 20.10.2015).

18. Za takejto dôkaznej situácie súd prvej inštancie správne dospel k záveru o nesplnení zákonných

podmienok postúpenia bankovej pohľadávky podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách zo strany jeho
právneho predchodcu, a preto postúpenie pohľadávky nebolo v súlade s citovaným zákonným
ustanovením, čoho právnym následkom je neplatnosť postúpenia pre jeho rozpor so zákonom.

19. Ďalšou odvolacou námietkou bolo poukázanie na ustanovenie § 89 ods. 1 zákona o bankách,

ktoré pripúšťa úpravu vzťahov medzi bankou a klientom odchýlne od ustanovení daného zákona, pokiaľ
zákon predmetnú odchýlku nevylučuje, pričom ustanovenie §92 ods. 8 predmetného zákona nevylučuje
odchýlnu úpravu vzájomných vzťahov a zmluvné strany si dohodli otázku postúpenia odchýlne od
predmetného zákona v bode 19.16 všeobecných obchodných podmienok.

20. Z ustanovenia § 89 ods. 1 zákona o bankách vyplýva, že banka aj klient si môžu zmluvne upraviť
práva a povinnosti z obchodov odchýlne od zákona alebo osobitného predpisu, ak to zákon ani osobitný
predpis výslovne nezakazuje, alebo ak z povahy ustanovení nevyplýva, že sa od nich nemožno odchýliť.
Z poznámky zákona 72c, ale vyplýva, že odchýlna právna úprava práv a povinností z obchodov nesmie
odporovať § 2 ods. 3 a § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka.

21. V zmysle ustanovenia § 53 ods. 4 písm. b.) Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky
uvedené v spotrebiteľskej zmluve, sa považujú najmä ustanovenia, ktoré dovoľujú dodávateľovi previesť
práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k
zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa.

22. Ako podnikateľ, tak aj spotrebiteľ musia mať adekvátnu možnosť sa s obsahom obchodných
podmienok oboznámiť, to však neznamená, že tak skutočne urobia. Obchodné podmienky, na ktoré
zmluvaodkazuje,aktorésúknejpripojenéalebosúzmluvnýmstranámznáme,nemusiabyťsamostatne
podpisované účastníkmi zmluvného vzťahu. V pochybnostiach však musí ten, kto sa ich dovoláva

preukázať, že boli k zmluve pripojené alebo, že boli druhej strane známe. Ak tento výklad platí pre
obchodno- právne vzťahy, ktoré vo všeobecnosti vykazujú vyššiu mieru dispozitívnosti, tým skôr musia
platiť aj pre spotrebiteľské vzťahy.

23. Obchodné podmienky v spotrebiteľských zmluvách na rozdiel od obchodných zmlúv majú slúžiť

predovšetkým k tomu, aby nebolo nevyhnutné do každej zmluvy prepisovať dojednania technického
a vysvetľujúceho charakteru. Naopak, nesmú slúžiť k tomu, aby do nich v často neprehľadnej, zložito
formulovanej a malým písmom písanej forme skryl dodávateľ dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa
nevýhodné, a o ktorých predpokladá, že pozornosti spotrebiteľa zrejme uniknú. Pokiaľ tak aj napriek
tomu dodávateľ urobí, nespráva sa v právnom vzťahu poctivo, a takémuto dojednaniu nemožno priznať

právnu ochranu (nález Ústavného súdu ČR z 11.11.2013 pod sp. zn. I. ÚS/3512/11).

24. Pokiaľ ustanovenie § 89 ods. 1 zákona o bankách pripúšťa úpravu vzťahov medzi bankou a klientom
odchýlne od ustanovení uvedeného zákona, táto nesmie odporovať právnej úprave spotrebiteľských
zmlúv v zmysle ustanovenia § 52 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka. Odchýlna právna úprava

postúpenia bankovej pohľadávky zo spotrebiteľskej zmluvy od ustanovenia § 92 ods. 8 zákona
o bankách v ustanovení bodu 19.16 všeobecných obchodných podmienok nesmie byť zmluvným
dojednaním odporujúcim ustanoveniu § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka.25. Ustanovenie bodu 19.16 všeobecných obchodných podmienok nielenže odporuje ustanoveniu §53
ods.4písm.b.)Občianskehozákonníka,aleideozmluvnédojednanieprespotrebiteľanevýhodnéoproti
právnej úprave v § 92 ods. 8 zákona o bankách, a preto jeho začlenením do všeobecných obchodných

podmienok tomuto, s poukazom na vyššie citovaný nález Ústavného súdu ČR nemožno poskytnúť
právnu ochranu.

26. Na základe vyššie uvedených skutočností preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako
vecne správny postupom podľa § 387 CSP potvrdil.

27.Onárokunanáhradutrovodvolaciehokonaniabolorozhodnutépostupompodľa§396CSPvspojení
s ustanovením § 255 CSP tak, že žiadnej zo sporových strán nárok na náhradu trov odvolacieho konania
nepriznal. Žalobca bol v odvolacom konaní neúspešný a úspešnej žalovanej trovy odvolacieho konania
nevznikli.

28. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).