Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. máj 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/141/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4111223383
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Szombathová-Poláková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4111223383.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej a

sudkýň Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a JUDr. Kataríny Marčekovej, v právnej veci žalobkyne: H. Q.,
bytom K. U. XXX/XX, D. - C. C., zastúpená JUDr. Iveta Lenčéšová, advokátka, so sídlom Farská 28,
Nitra proti žalovaným: 1. K. F., bytom K. rad XX/XX, D., 2. H. F., bytom K. rad XX/XX, D., zastúpení JUDr.
Libor Hetmer, advokát, so sídlom Nové Zámky, Turecká 49, v konaní o určenie vlastníctva a vypratanie
nehnuteľností, o odvolaní žalovaných v 1. a 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 20.
októbra 2016 č. k. 16C/154/2011-314 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobkyni priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutýmrozsudkomsúdprvejinštancieurčil,žežalobkyňajevýlučnouvlastníčkounehnuteľnosti
novovytvorenej parcely reg. C KN parc. č. 97/2 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 128 m2, ktorá
vznikla odčlenením z pôvodnej parcely reg. C KN parc. č. 97 - zastavané plochy a nádvoria o výmere
984 m2 zapísanej na LV č. XXX kat. úz.: D., podľa geometrického plánu č. 16C/154/2011 zo dňa 18. 05.
2016, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutia. Žalovaným v 1. a 2. rade uložil povinnosť vypratať
nehnuteľnosť novovytvorenú parcelu reg. C KN parc. č. 97/2 - zastavané p1ochy a nádvoria o výmere

128 m2, ktorá vznikla odčlenením z pôvodnej parcely reg. C KN parc. č. 97 - zastavané plochy a nádvoria
o výmere 984 m2 zapísanej na LV č. XXX kat. úz.: D., podľa geometrického plánu č. 16C/154/2011
zo dňa 18. 05. 2016, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutia, a to do troch dní od právoplatnosti
rozsudku. Ďalším výrokom žalovaných v 1. a 2. rade zaviazal zaplatiť spoločne a nerozdielne trovy štátu
v sume 1.051,80 eura Okresnému súdu Nitra do 30-tich dní od právoplatnosti rozhodnutia. Posledným
výrokom rozhodnutia priznal žalobkyni plnú náhradu trov konania. Rozhodnutie po právnej stránke
odôvodnil ustanoveniami § 123, § 129 ods. 1, § 130 ods. 1, § 132 ods. 1, § 133 ods. 1, § 134 ods. 1,

3, § 865 ods. 3, § 868, § 135a ods. 1, 4 Občianskeho zákonníka, § 137 CSP. Uviedol, že žalobkyňa
sa žalobou zo dňa 03. 08. 2011 domáhala, aby žalovaní vypratali časti parc. č. 94 a č. 95 kat. úz. D.
špecifikovanévgeometrickompláne,ktorýbudevyhotovenývsúdnomkonaní.Uviedla,žejevlastníčkou
uvedených parciel. Žalovaní sú vlastníci parc. č. 96 a č. 97 kat. úz. D.. V roku 2010 vyhotovili žalovaní
nové oplotenie, keď odstránili pôvodné oplotenie a nové vyhotovili tak, že zabrali časť jej nehnuteľnosti.
Nové oplotenie žalovaní neodstránili ani po rokovaní za účasti zástupcov obce v roku 2011. V prípade,
že boli nehnuteľnosti pôvodne zle zamerané, vzniesla námietku vydržania, pretože sporné nehnuteľnosti

nadobudla od svojej nebohej matky, ktorá ich nadobudla v roku 1956 kúpnou zmluvou, v nezmenenom
stave.Zabraténehnuteľnostiužívalaspolusjejprávnymipredchodcamiviacako55rokov.Povyhotovení
znaleckého posudku upravila žalobkyňa dňa 22. 01. 2013 petit tak, že sa domáhala, aby žalovaní
vypratali časť z parcely č. 97 kat. úz. D. znázornenú v grafickom náčrte - prílohe č. 1 znaleckého posudkuIng. Strhanovej, označenú žltou farbou o výmere 128 m2. Okresný súd rozsudkom zo dňa 10. 04. 2014
žalobe vyhovel, keď plochu, ktorú mali žalovaní vypratať, špecifikoval geometrickým plánom. Krajský
súd v Nitre rozhodnutie okresného súdu zrušil a vrátil mu ho na ďalšie konanie. Vo svojom rozhodnutí

konštatoval, že súd prvej inštancie vo veci rozhodol predčasne, keď netrval na doplnení znaleckého
posudku Ing. Strhanovou o označenie predmetnej nehnuteľnosti (časť parcely č. 97 zapísanej na LV č.
XXX kat. úz. D. v grafickom náčrte - v prílohe č. 1 znaleckého posudku Ing. Yvety Strhanovej č. 1/2014 zo
dňa 03. 01. 2014, označený žltou farbou vo výmere 128 m) parcelným číslom, na čo právna zástupkyňa
žalobkyne opakovane poukazovala a na čo by následne mohla reagovať prípadnou zmenou petitu, čo

by odstránilo neistotu v právnych vzťahoch strán sporu. Po zrušení prvého rozhodnutia prvoinštančného
súdu bol vo veci vypracovaný znalecký posudok - geometrický plán, ktorý predmetnú nehnuteľnosť
označil parcelným číslom. Následne žalobkyňa navrhla úpravu petitu, a okrem vypratania sa domáhala
určenia vlastníctva k parcele č. 97/2 o výmere 128 m2, kat. úz. D.. Okresný súd návrhu na úpravu
petitu vyhovel. Otázku vlastníctva tak už neriešil len ako otázku predbežnú, ale ako samotný predmet
sporu. Okresný súd mal za to, že nedošlo k právnej zmene zdôvodnenia pôvodného rozhodnutia, s

ktorým sa stotožnil aj odvolací súd. Na pôvodné zdôvodnenie súd poukázal. Z vykonaného
dokazovania mal súd za to, že v minulosti reálne došlo k posunu hraníc pozemkov strán. Nebolo
preukázané, že k takémuto posunu došlo protiprávnym konaním niektorého zo strán, či jeho právneho
predchodcu. Na tvorbe pôvodne existujúceho oplotenia sa podieľali aj právni predchodcovia žalovaných.
Podľa listov vlastníctva by mala mať žalobkyňa výmeru 532 m2. Reálne však do r. 2010 užívala 488 m2

s presvedčením, že ide o pôdu, ktorá jej podľa listu vlastníctva patrí. Žalobkyňa tvrdila, že tento stav trvá
minimálne 55 rokov. Žalovaní potvrdili, že daný stav bol minimálne od r. 1975. Súd mal za to, že daná
skutočnosť je dostačujúca pre rozhodnutie vo veci, bez toho, aby bolo potrebné skúmať vec ďalej do
histórie. Nepovažoval súd za hospodárne vykonávať ďalšie dokazovanie výsluchom svedkov, majúc za
to, že doterajšie dokazovanie bolo dostatočné pre dané rozhodnutie, čo konštatoval aj odvolací súd, a

preto ako nadbytočné navrhované dokazovanie zamietol. Všeobecne sa stávalo, že v reálnom teréne
prišlo k posunu hraníc, avšak vlastníci nevyužívali pôdu vo väčšej výmere ako mali na liste vlastníctva.
V prípade, že takto užívali pôdu minimálne 10 rokov a to sami alebo prostredníctvom svojich právnych
predchodcov, malo sa za to, že dobromyseľne vydržali aj pôdu, ktorá im podľa katastra nehnuteľností
nepatrila. Treba však dodať, že rovnako stratili pôdu, ktorá im naopak patrila. V prípade, že takýmto

spôsobom vlastník nezabral väčšiu výmeru ako mu podľa listu vlastníctva prináležala, je potrebné
daný reálny stav rešpektovať a vychádzať z neho. Súd teda mal za to, že žalobkyňa je vlastníčkou na
základe vydržania časti parc. č. 97 o výmere 128 m2 vyznačenou žltou farbou v grafickom náčrte Ing.
Strhanovej, dodatočne označenou ako parcela 97/2 o výmere 128 m2 kat. úz. D.. K vydržaniu došlo
po ubehnutí 10 rokov od roku 1975, od kedy pôvodná hranica nebola medzi stranami sporná. Pôvodne

ako predbežnú, teraz ako samotný predmet konania, si súd vyriešil, že žalobkyňa je vlastníčkou danej
nehnuteľnosti. Rozhodol teda o tom, že žalobkyňa je vlastníčkou parcely č. 97/2 a žalovaní sú povinní
vyprataťdanúnehnuteľnosť,tedaumožniťjuužívaťžalobkyni.Niejepotrebné,abysažalobcavyslovene
vyjadroval k naliehavému právnemu záujmu, že "má naliehavý právny záujem". Spor strán vyplýval aj
zo zápisnice obce z 22. 06. 2011. V tomto prípade naliehavý právny záujem vyplýval zo samotných

vyjadrení žalobkyne, ktorá chcela vysporiadať súdnou cestou stav neistoty medzi stranami, ktorú práve
žalovaní neoprávnene narušili. Aj krajský súd konštatoval, že po špecifikácii parcely by žalobkyňa
mohla reagovať prípadnou zmenou petitu, čo by odstránilo neistotu v právnych vzťahoch strán. Bez
vyriešenia veci súdom by sa právne vzťahy strán nevyriešili. Žalobkyňa tak mala naliehavý právny
záujem na podanej žalobe podľa posledného znenia petitu. Nesprávne sa žalovaní zamerali na otázku

právneho titulu nadobudnutia len parcely č. 97/2. Na vec bolo potrebné nazerať zo širšieho kontextu.
V tomto prípade obe sporné strany, resp. ich právni predchodcovia nadobudli nehnuteľnosti doteraz
zapísané na listoch vlastníctva (uvádzané v pôvodnom skutkovom stave). Ako už bolo konštatované,
došlo k posunu hraníc, čo bolo dlhodobo rešpektované. Tieto skutočnosti, ako to už bolo konštatované
aj odvolacím súdom, sú odpoveďou na tvrdenia žalovaných ohľadne nadobúdacieho právneho titulu,

vstupu do držby, oprávnenosti držby a dobromyseľnosti. Nové tvrdenia žalovaných závery pôvodného
dokazovania nezmenili. Na základe oprávnenej držby žalobkyňa nadobudla parcelu č. 97/2, keď túto
pôdu považovala dobromyseľne za jej podľa listu vlastníctva. K postupu žalovaných súd dodáva, že v
minulosti nepostupovali správne, keď bez ďalšieho akceptovali posunutie hraníc na ich druhej strane
nehnuteľnosti od vedľajšieho suseda a na strane žalobkyne vybudovali nové oplotenie, bez toho, aby

počkali na vyriešenie sporu medzi stranami, kde by sa mala reálne hranica medzi ich nehnuteľnosťami
nachádzať. Podľa § 259 CSP súd zaviazal žalovaných zaplatiť na účet Okresného súdu Nitra trovy štátu
za vypracované znalecké posudky v sume 1.051,80 eura. Spolu trovy štátu predstavovali sumu 901 eur
za prvý posudok a 340,80 eura za druhý. Na preddavkoch žalobkyňa uhradila sumu 20 eur a žalovaný v1. rade sumu 20 eur a 150 eur, ktoré budú použité na úhradu trov štátu, súd ho tak zaviazal na doplatok
trov štátu v sume 1.051,80 eura. Úspešnej žalobkyni súd podľa § 255 ods. 1 CSP priznal plnú náhradu
trov konania.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadli v zákonom stanovenej lehote odvolaním žalovaní v 1. a 2.
rade, domáhajúc sa ním jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, resp. jeho
zmeny a zamietnutia podanej žaloby v celom rozsahu. Uviedli, že súd prvej inštancie sa v konaní dopustil
viacerých procesných chýb. Predovšetkým v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia zamietol ich

návrhy na doplnenie dokazovania na vypočutie navrhnutých svedkov. Svedkovia by vyvrátili ničím
nepreukázané tvrdenia žalobkyne o držbe spornej nehnuteľnosti. Zamietnutím takýchto závažných
navrhovaných dôkazov im súd odňal procesné právo preukázať procesnú obranu, čo je zákonným
dôvodom na zrušenie rozsudku a jeho vrátenie na ďalšie konanie v zmysle § 389 ods. 1 písm. b/, c/ CSP.
Rozsudok súdu prvej inštancie považujú za vecne nesprávny, nezákonný a nepreskúmateľný, keď súd i
nesprávnevyhodnotilskutkovýstavapredovšetkýmvecnesprávneprávneposúdil.Žalobkyňaneuniesla

dôkazné bremeno v žiadnom zo zákonných podmienok vydržania, nepreukázala naliehavý právny
záujem podľa § 137 CSP a predtým § 80 písm. c/ OSP. Dokonca vyhlásenie o naliehavom právnom
záujme neučinila, neuviedla a nepreukázala právny dôvod vydržania. Žalobkyňa nepredložila súdu
žiadendôkazotom,žebynehnuteľnosťdobromyseľne,akosvojuvlastnúnerušeneanepretržiteužívala,
nepreukázala dobu nerušenej držby, nepreukázala vstup a titul do dobromyseľnej držby. Žalobkyňa

nepreukázala skutočný reálny výkon dobromyseľnej a nerušenej držby počas zákonom vyžadujúcich
rozhodných období pre vydržanie podľa jednotlivých po sebe nasledujúcich Občianskych zákonníkov.
Neuniesla dôkazné bremeno ani skutkovo, ani právne, nezvládla procesný útok. Žalobkyňa alebo jej
právny predchodca nikdy nehnuteľnosť nenadobudli zmluvou alebo nezdedili, alebo nevykonali právny
úkon oprávňujúci na vstup do dobromyseľnej držby. Z týchto dôvodov žalobkyňa, ani jej predchodca

nemohla byť nikdy dobromyseľná držiteľka spornej nehnuteľnosti, nesplnila podmienky pre vydržanie
vlastníctva v zmysle § 135a ods. 1 Občianskeho zákonníka.

3. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaných navrhla napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie ako vecne správny potvrdiť. Poukázala na správne konštatovanie súdu prvej inštancie o

nadbytočnosti doplnenia dokazovania. Žalovanými navrhnuté dokazovanie výsluchom svedkov malo
navyše smerovať k preukázaniu, že nemala predmetnú nehnuteľnosť v držbe, pričom však samotní
žalovaní vo svojich výpovediach držbu žalobkyne minimálne od roku 1975 do roku 2010 potvrdili. Až
v roku 2010 žalovaní vyhotovili nové oplotenie za súčasného odstránenia pôvodného oplotenia, čím
zabrali časť nehnuteľnosti, ktorú užívala, preto je absurdné aktuálne preukazovať, že nehnuteľnosť

nemala v držbe. V súvislosti s námietkou absencie naliehavého právneho záujmu na určení, tento
jednoznačne vyplýva z potreby odstránenia stavu neistoty, kde na tento stav poukázal aj odvolací
súd. V predmetnej veci je však naliehavý právny záujem na určovacej žalobe daný jej spôsobilosťou
byť podkladom pre zmenu zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností tak, aby zodpovedal
skutočnému stavu. K namietaným skutočnostiam poukázala na konštatovanie odvolacieho súdu v

uznesení sp. zn. 9Co/698/2014 zo dňa 12. 03. 2015, kde tento doslovne zhodnotil právne závery súdu
prvej inštancie, čo sa týka posúdenia otázky vlastníckeho práva svedčiaceho v jej prospech ako správne.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania
žalovaných v 1. a 2. rade (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho

pojednávania, s verejným vyhlásením rozsudku a po prejednaní veci dospel k záveru, že odvolania
žalovaných nie sú dôvodné, preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP
ako vecne správny potvrdil, keďže súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci a vec aj správne
právne posúdil.

5. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Podľa § 470 ods. 2 prvej vety CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

7. Počnúc od 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ktorý
zrušil dovtedy platný zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov Občiansky súdny poriadok.
Keďže v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP platí tento zákon aj nakonania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (ak nie je ustanovené inak), je potrebné na
danú právnu vec aplikovať právnu úpravu zákona č. 160/2015 Z. z.

8. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

9. Podľa § 379 CSP odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak
a/ od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý

b/ ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov
c/ určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

10. Podľa § 380 ods. 1 CSP odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

11. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.

Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu,
ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o
odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania (okrem prípadov
uvedenýchvustanovení§379CSP),takajdôvodmipodanéhoodvolania.Odvolateľvpodanomodvolaní
fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti

odvolacieho súdu.

12. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala, aby súd uložil žalovaným v 1. a 2. rade, aby vypratali
častiparc.č.94ač.95kat.úz.D.,špecifikovanévgeometrickompláne,ktorýbudevyhotovenývsúdnom
konaní. Uviedla, že je vlastníčkou uvedených parciel. Žalovaní sú vlastníci parc. č. 96 a č. 97 kat. úz.

D.. V roku 2010 vyhotovili žalovaní nové oplotenie, keď odstránili pôvodné oplotenie a nové vyhotovili
tak, že zabrali časť jej nehnuteľnosti. Nové oplotenie žalovaní neodstránili ani po rokovaní za účasti
zástupcov obce v roku 2011. V prípade, že boli nehnuteľnosti pôvodne zle zamerané, vzniesla námietku
vydržania, pretože sporné nehnuteľnosti nadobudla od svojej nebohej matky, ktorá ich nadobudla v
roku 1956 kúpnou zmluvou, v nezmenenom stave. Zabraté nehnuteľnosti užívala spolu s jej právnymi

predchodcami viac ako 55 rokov. Po vyhotovení znaleckého posudku znalkyňou Ing. Yvetou Strhanovou
č. 1/2014 upravila žalobkyňa podaním doručeným súdu dňa 24. 01. 2014 petit tak, že sa domáhala,
aby žalovaní vypratali časť z parcely č. 97 kat. úz. D., znázornenú v grafickom náčrte - prílohe č. 1
znaleckého posudku Ing. Strhanovej, označenú žltou farbou vo výmere 128 m2. O žalobe žalobkyne
rozhodol súd prvej inštancie rozsudkom (v poradí prvým) zo dňa 10. apríla 2014 č. k. 16C/154/2011-192

tak, že žalovaných v 1. a 2. rade zaviazal vypratať časť nehnuteľnosti z parcely č. 97, zapísanej na LV
č. XXX, katastrálne územie D., zakreslenú v grafickom náčrte - príloha č. 1 znaleckého posudku Ing.
Yvety Strhanovej č. 1/2014 zo dňa 03. 01. 2014, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou rozsudku, označenú
žltou farbou o výmere 128 m2, do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Súčasne rozhodol o povinnosti
žalovaných nahradiť štátu trovy konania, ako i nahradiť trovy konania žalobkyne. Krajský súd v Nitre,

prejednávajúc podané odvolanie žalovaných v 1. a 2. rade, uznesením zo dňa 12. marca 2015 č. k.
9Co/698/2014-229 napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v
zmysle ustanovenia § 221 ods. 1 písm. h/ OSP, keď mal za to, že súd prvej inštancie vo veci nevykonal
dostatočné dokazovanie a jeho záver bol tak predčasný. V odôvodnení svojho rozhodnutia odvolací
súd konštatoval, že so záverom súdu prvej inštancie, že žalobkyňa je vlastníčkou spornej nehnuteľnosti

na základe vydržania, sa stotožňuje, avšak zároveň uviedol, že súd mal trvať na doplnení znaleckého
posudku Ing. Strhanovou o označenie spornej nehnuteľnosti parcelným číslom, keď poukázal na to,
že rozhodnutím súdu prvej inštancie o žalobe žalobkyne na vypratanie nehnuteľnosti by nastal stav
neistoty, keď doposiaľ sú ako vlastníci vedení v katastri nehnuteľností žalovaní, a na uvedenom by
ani právoplatné rozhodnutie nič nezmenilo. Na označenie spornej nehnuteľnosti parcelným číslom

opakovane poukazovala i právna zástupkyňa žalobkyne, ktorá by na uvedené následne mohla reagovať
prípadnou zmenou žaloby, čo by odstránilo neistotu v právnych vzťahoch strán sporu.

13. Po zrušení veci odvolacím súdom a vrátení súdu prvej inštancie na ďalšie konanie bolo v konaní
vypracované doplnenie k znaleckému posudku č. 1/2014, ktorého súčasťou je geometrický plán č.

16C/154/2011 na oddelenie parc. č. 97/2 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 128 m2. Uznesením
zo dňa 05. 09. 2016 č. k. 16C/154/2011-290 súd pripustil zmenu žaloby v zmysle návrhu žalobkyne,
ktorým sa žalobkyňa domáhala určenia vlastníckeho práva k novovytvorenej parcele č. 97/2 - zastavanáplocha a nádvoria o výmere 128 m2, ako i uloženia povinnosti žalovaným vypratať predmetnú parcelu.
Následne súd prvej inštancie rozhodol napadnutým rozsudkom (v poradí druhým).

14. Podľa názoru odvolacieho súdu, napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne,
preto ho odvolací súd v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

15. Tak, ako už odvolací súd vo svojom skoršom rozhodnutí konštatoval, je potrebné súhlasiť s
právnym záverom súdu prvej inštancie, že vlastníčkou spornej nehnuteľnosti je žalobkyňa na základe

vydržania. Na uvedenom závere nič nemení ani skutočnosť doplnenia dokazovania vyhotovením
doplnenia k znaleckému posudku č. 1/2014, keď účelom takto doplneného dokazovania bolo označiť
spornú nehnuteľnosť parcelným číslom, bez vplyvu na skoršie správne právne posúdenie splnenia
zákonných podmienok nadobudnutia vlastníckeho práva žalobkyňou vydržaním.

16. Vydržanie je osobitný originárny (prvotný, či pôvodný) spôsob nadobudnutia vlastníctva. V prípade

splnenia zákonom určených podmienok (týkajúcich sa držby, držiteľa, predmetu držby a vydržacej doby)
dochádza k nemu priamo zo zákona (ex lege). Podmienky vydržania sú pritom stanovené tak, že musia
byť splnené kumulatívne - ak nie je splnená čo i len jedna, k vydržaniu nedochádza. Tak minulou právnou
úpravou (obyčajové právo platné na Slovensku do 31. 12. 1950, ďalej § 115 a § 116 ods. 1 v spojení
s § 145 Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb., § 135a Občianskeho zákonníka v znení do účinnosti

zákona č. 509/1991 Zb.), ako aj právnou úpravou súčasnou je oprávnenosť držby jednou z podmienok
nadobudnutia vlastníctva veci vydržaním. Za držiteľa sa považuje (fyzická alebo právnická) osoba, ktorá
fakticky ovláda vec (corpus possessionis). Pri oprávnenej držbe musí ísť o faktické ovládanie veci,
pri ktorom je daná vôľa nakladať s vecou ako so svojou vlastnou (animus possidendi). Dobrá viera,
ktorá je podkladom dobrej vôle, vyjadruje vnútorný (psychický) stav držiteľa, ktorý sám o sebe nemôže

byť predmetom dokazovania. Toto vnútorné presvedčenie nadobúdateľa, pozitívne presvedčenie, že
mu vec patrí, sa však navonok prejavuje jeho konkrétnym správaním, a to už môže byť predmetom
dokazovaniaaposudzovania.Posúdenie,čijedržiteľvdobrejvierealebonieje,trebavšakvždyhodnotiť
objektívne, a nie iba zo subjektívneho hľadiska (osobného presvedčenia) samého účastníka a vždy
treba brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorú možno vzhľadom na okolnosti

a povahu daného prípadu od každého požadovať, nemal alebo nemohol mať po celú vydržaciu dobu
dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec (právo) patrí. Dobrá viera zaniká v okamžiku, keď sa držiteľ
zoznámil so skutočnosťami, ktoré objektívne museli vyvolať pochybnosti o tom, že mu vec právom patrí.
Na tom nič nemení skutočnosť, že držiteľ bol (zostal) aj naďalej (subjektívne) v presvedčení, že mu
vec patrí. O dobromyseľnosti možno hovoriť tam, kde držiteľ drží vec v omyle, že mu vec patrí a ide

pritom o omyl ospravedlniteľný. Ospravedlniteľný je omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že mýliaci sa
postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu od
každého požadovať. Každý prípad dobrej viery je potrebné posudzovať individuálne, v jeho konkrétnych
súvislostiach.

17. S ohľadom na vyššie uvedené, pokiaľ súd prvej inštancie ustálil záver, že žalobkyňa uniesla
dôkazné bremeno preukázania nadobudnutia vlastníckeho práva k spornej časti pozemku parc. č. 97,
a to novovytvorenej parc. č. 97/2 vydržaním, takýto záver súdu prvej inštancie je správny a odvolací
súd sa s ním stotožňuje. Zo skutkového stavu veci je zrejmé, že žalobkyňa nadobudla vlastnícke
právo k parc. č. 94 o výmere 235 m2 a parc. č. 95 o výmere 297 m2 v katastrálnom území D. v

dedičskom konaní vedenom pod sp. zn. D1842/99 po poručiteľke H. J.-matke žalobkyne. Tak, ako
súd prvej inštancie uviedol, matka žalobkyne bola vedená ako podielová spoluvlastníčka nehnuteľností
v rozsahu 1, keď druhou podielovou spoluvlastníčkou v rovnakom rozsahu bola vedená K. Q., ktorá
nehnuteľnosť nadobudla v dedičskom konaní po neb. F. J., vedenom pod sp. zn. D 689/81. Súd prvej
inštancie správne konštatoval, že H. J. nadobudla vlastníctvo v podiele 1 k celku na základe dedičského

konania pod sp. zn. D 39/81 od S. J., ktorý tento podiel nadobudol v dedičskom konaní po neb. S.
J. sp. zn. D1913/75. Na doplnenie odvolací súd udáva, že matka žalobkyne nadobudla vlastníctvo
parc. č. 94 a č. 95 v rozsahu 1 (teda 1 dedením a 1 kúpnou zmluvou) na základe kúpnej zmluvy
z 13. 07. 1955, schválenej rozhodnutím ONV, odbor pre výstavbu Nitra č. výst. 658/55 zo dňa 22.
12. 1956, avšak iba pre nedostatok prechodu platnej evidencii nehnuteľností v čase od roku 1957 do

roku 1981 sa stalo, že po poručiteľovi F. J., zomr. XX. XX. XXXX bola prededená pôvodne jeho 1 na
predmete dedičstva, ktorú ešte počas svojho života právoplatne previedol na H. J.. Z obsahu spisu je
rovnako nesporné, čo potvrdili i žalovaní, že nehnuteľnosti boli žalobkyňou a jej právnou predchodkyňou
v nezmenenom stave užívacej hranice užívané od roku 1975, a to až do roku 2010. Potom taktovytvorený užívací stav susediacich nehnuteľností až do roku 2010 nebol spôsobilý u žalobkyne vzbudiť
žiadne pochybnosti o tom, že by držba spornej časti nehnuteľnosti bola neoprávnená, keď užívací stav
susediacich nehnuteľností, tak ako sa na jeho vytvorení podieľali i právni predchodcovia žalovaných,

bol až do roku 2010 medzi stranami nesporný. V konaní nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že by
takýto užívací stav susediacich pozemkov mohol vzbudiť u žalobkyne, resp. jej právnej predchodkyne
akékoľvek pochybnosti o tom, že im nimi užívaná nehnuteľnosť v užívanom rozsahu nepatrí, navyše za
situácie, že užívacia hranica pozemkov bola vytvorená i za účasti právnych predchodcov žalovaných
a žalobkyňa, resp. jej právna predchodkyňa na jej základe užívali nehnuteľnosti vrátane spornej parc.

č. 97/2 v nezmenenom stave niekoľko desaťročí. Všetky tieto okolnosti potom nasvedčujú tomu, že
argumentácia žalovaných o neoprávnenosti držby spornej nehnuteľnosti žalobkyňou nie je dôvodná, keď
žiadnetomutotvrdeniunasvedčujúceskutočnostivkonanípreukázanéneboli.Naopak,bolopreukázané
to, že takto stranami sporu akceptovaný užívací stav susediacich nehnuteľností trval minimálne od
roku 1975 a v takomto stave boli nehnuteľnosti nerušene užívané až do roku 2010. Za tohto stavu je
potom potrebné konštatovať, že žalobkyňa, resp. jej právna predchodkyňa užívala spornú nehnuteľnosť

viac ako 10 rokov. Nie je namieste ani tvrdenie žalovaných, že žalobkyňa nepreukázala oprávnenosť
držby, keď v zásade ani bližšie nešpecifikovali, aké skutkové okolnosti by mali vzbudiť pochybnosti o
oprávnenosti držby žalobkyňou, resp. jej právnou predchodkyňou.

18. Súdprvejinštanciepotomsprávneposúdilnaplnenievšetkýchzákonnýchpredpokladovpotrebných

pre konštatovanie, že zo strany žalobkyne došlo k nadobudnutiu vlastníckeho práva k spornej parc.
č. 97/2 vydržaním. Z hľadiska požiadavky žalovaných na doplnenie dokazovania výsluchom svedkov,
odvolacísúdzhodnesosúdomprvejinštanciemalzato,žepreprávneposúdenietejtoveci,vychádzajúc
zo skutkových zistení, ktoré boli z hľadiska existencie užívacieho stavu susediacich pozemkov, ako
i z hľadiska posúdenia podmienok nadobudnutia vlastníctva vydržaním dostatočne zistené, nebolo

potrebné doplniť dokazovanie výsluchom navrhovaných svedkov (navyše, bez bližšej konkretizácie
zamýšľanej potreby ich výsluchu), a pokiaľ súd prvej inštancie zamietol takýto návrh žalovaných na
doplnenie dokazovania, právo žalovaných na spravodlivý proces tým porušené nebolo.

19. K žalovaným namietanému nedostatku naliehavého právneho záujmu žalobkyne na ňou

požadovanom určení vlastníckeho práva odvolací súd udáva, že takáto argumentácia žalovaných nie
je správna, keď práve určovací výrok rozhodnutia súdu je spôsobilým podkladom pre zmenu zápisu
vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností tak, aby zodpovedal skutočnému stavu. Naliehavý právny
záujem žalobkyne na určení vlastníckeho práva je daný a vyplýva z potreby odstránenia stavu právnej
neistoty, a to bez toho, že by tento bola žalobkyňa povinná prezentovať akýmsi osobitným vyhlásením,

tak ako uviedli žalovaní v podanom odvolaní. Odvolací súd ďalej udáva, že vo svojom zrušujúcom
uznesení nenariadil súdu prvej inštancie vykonať znalecké dokazovanie, ale zadať doplniť vypracovaný
znalecký posudok, ktorý znalkyňa nevyhotovila v celom rozsahu v zmysle zadania súdu (na základe
unesenia súdu zo dňa 30. 01. 2012 č. k. 16C/154/2011-48), keď spornú nehnuteľnosť neoznačila
parcelným číslom.

20. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, súd prvej inštancie správne vo veci rozhodol, keď
žalobe žalobkyne v celom rozsahu vyhovel, keď ustálil správny právny záver, že žalobkyňa nadobudla
vlastnícke právo k spornej časti pozemku (novovytvorená parc. č. 97/2) vydržaním vlastníckeho práva.
Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v zmysle ustanovenia

§ 387 ods. 1 CSP potvrdil.

21. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP
a v odvolacom konaní úspešnej žalobkyni priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu, keď o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným rozhodnutím

vydaným súdnym úradníkom.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorýrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).