Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 9. august 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7To/34/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7617010396
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 08. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Osif
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7617010396.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Miroslava Osifa a sudcov JUDr. Ladislava
Tomčovčíka a JUDr. Margaréty Jurkovej Žoldákovej, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 9. augusta
2018, v trestnej veci proti obžalovanému B. I., pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods.1,
ods.2 písm.b/ Tr.zák., o odvolaní okresného prokurátora a obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Spišská Nová Ves zo dňa 20.12.2017 sp.zn. 5T/64/2017 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods.1 písm.b/, c/, d/ Tr.por. zrušuje napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

Podľa § 322 ods.1 Tr.por. vec vracia okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a
rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 20.12.2017 sp.zn. 5T/64/2017 bol obžalovaný

B. I. uznaný za vinného z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods.1, ods.2 písm.b/ Tr.zák.
na tom skutkom základe, že

v priebehu mesiaca december 2016 do 24.12.2016 v Y., B. G. T. D., v spoločnej domácnosti na O.. R. Č..
XX potom, čo svoju družku Z.H. Y.Ň. opakovane fyzicky napadol, ako aj jej maloletého syna F. Y.Ň. T..
X.X.XXXX a následne sa vyhrážal poškodenej, že keď to oznámi na polícii, tak ju, ako aj jej maloletého

syna zabije, a po poslednom takomto fyzickom napadnutí dňa 24.12.2016 zo spoločnej domácnosti s
dieťaťom ušla a následne to oznámila na polícii, pretože to vzbudilo u nej obavu z uskutočnenia jeho
vyhrážok.

Za to bol obžalovanému B. I. podľa § 360 ods.2 Tr.zák., za použitia § 37 písm.m/, § 38 ods.2, ods.4
Tr.zák. uložený trest odňatia slobody v trvaní 16 /šestnásť/ mesiacov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods.2 písm.b/ Tr.zák. ho na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu
so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 285 písm.b/ Tr.por. bol obžalovaný oslobodený spod obžaloby pre skutok, kvalifikovaný ako
zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods.1 písm.a/ Tr.zák., ktorý mal spáchať tak, že

v priebehu mesiaca december 2016 do 24.12.2016 v Y., B. G. T. D., v spoločnej domácnosti na O.. R. XX,
fyzicky napádal syna svojej družky F. Y.Ň. tým, že ho udieral rukami, hodil ho na zem, udieral ho po tvári,
hlave, po nohe, čím mu spôsobil drobné poranenia, ktoré si nevyžadovali liečenie a práceneschopnosť,

pretože skutok nie je trestným činom.Podľa § 288 ods.3 Tr.por. odkázal poškodeného I.. F. Y.Ň. T.. X.X.XXXX, zastúpeného opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves s nárokom na náhradu škody, na civilný
proces.

Proti tomuto rozsudku podal do zápisnice o hlavnom pojednávaní po vyhlásení rozsudku, jeho
odôvodnení a po poučení o opravnom prostriedku ihneď odvolanie obžalovaný voči výroku o vine a
treste. Intervenujúci prokurátor zahlásil odvolanie voči oslobodzujúcej časti rozsudku a v nadväznosti
na to vo výroku o treste.

Okresný prokurátor v písomných dôvodoch odvolania uviedol, že hodnotenie vykonaných dôkazov
vo vzťahu k maloletému poškodenému F..Y.. súdom považuje za nesprávne. Poukázal predovšetkým
na okolnosť, že hrubé a násilné správanie sa obžalovaného k dieťaťu bolo v príčinnej súvislosti so
skutkom nebezpečného vyhrážania Z. Y.Ň.. Poukázal pritom na obsah jej výpovede, v ktorej uviedla, že
obžalovaný B. I. sa k jej dieťaťu správal veľmi hrubým spôsobom, vulgárne mu nadával, vyhrážal sa mu

a často ho bil - takmer každý deň. Chlapec mal modriny a keď obžalovanému hovorila, aby ho nebil,
fyzicky napádal aj ju a vyhrážal sa jej zabitím, ak ho pôjde oznámiť na políciu.

Fyzické následky násilia na tele maloletého sú zrejmé z fotodokumentácie vo vyšetrovacom spise,
z ktorej vyplýva, že tieto boli dňa 28.12.2016 zaznamenané na viacerých miestach v oblasti tváre a

hlavy maloletého. Je preto nepochybné, že zistené modriny si nemohlo dieťa spôsobiť samé a tieto
zodpovedajú údajom matky o opakovaných fyzických útokoch obžalovaného voči dieťaťu.

Po citácii § 208 Tr.zák. prokurátor zastáva názor, že hoci psychické následky u maloletého F..Y.. neboli
v čase psychologického vyšetrenia zistené, považuje za preukázané spôsobenie fyzického utrpenia

dieťaťu. Pri tomto posúdení je potrebné prihliadať najmä na vek a telesnú konštrukciu dieťaťa, ktoré
vzhľadom na skutočnosti vyplývajúce zo svedeckých výpovedí jeho matky a objektívne zistených
následkov násilia muselo v čase skutku vnímať opakované fyzické násilie zo strany obžalovaného ako
ťažké príkorie, aj keď k závažnejším následkom na jeho zdraví nedošlo. Z uvedených dôvodov preto
prokurátor navrhol, aby krajský súd po zrušení oslobodzujúcej časti rozsudku a výroku o treste vec vrátil

okresnému súdu na opätovné prejednanie a rozhodnutie.

V písomných dôvodoch odvolania obžalovaný B. I. prostredníctvom svojho obhajcu uviedol, že žiaden z
vypočutých svedkov v prípravnom konaní, na hlavnom pojednávaní okrem poškodenej Z. Y.Ň. nepotvrdil
násilné správanie obžalovaného k obom poškodeným. Zároveň poukázal na výpovede brata a švagrinej

poškodenej, ktorí uviedli, že práve poškodená Z. Y.Ň. sa správala agresívne voči svojmu synovi.

Rovnako vypovedal svedok M. I., pričom obhajca citoval jeho výpoveď z hlavného pojednávania zo dňa
14.11.2017.

Zo znaleckého posudku znalca z odboru psychológie, ktorým bola psychologicky vyšetrená poškodená
Z. Y.Ň. vyplýva, že menovaná má sklon preháňať a zveličovať. Uvedené taktiež vyplýva aj z výsluchu
znalkyne C.. Ľ. C., ktorá túto skutočnosť uviedla aj na hlavnom pojednávaní konanom dňa 14.11.2017.

Práve naopak z vykonaného dokazovania vyplýva, že obžalovaný mal kladný vzťah k maloletému,

dokonca pre neho zabezpečil zdravotnú starostlivosť. Kladný vzťah obžalovaného k deťom a jeho
nenásilnú povahu potvrdila aj jeho bývalá družka J. H.B.. Na základe vyššie uvedených skutočností
obžalovaný navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a aby ho oslobodil spod
obžaloby prokurátora.

Na podklade podaných odvolaní krajský súd podľa § 317 ods.1 Tr.por. preskúmal zákonnosť
a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolania, ako aj
správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil nasledovné.

Podľa názoru krajského súdu okresný súd pri hodnotení dôkazov a pri rozhodovaní o vine vychádzal

nielen z výpovede poškodených a svedkov, ale aj zo záverov znalca z odboru psychológie C.. Ľ.V. C..

Pre naplnenie základnej skutkovej podstaty zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208
ods.1 písm.a) Tr.zák. je potrebné, aby išlo o určitý čas trvajúce zlé zaobchádzanie, ktoré spravidlapozostáva z rôznych útokov proti týranej osobe, pričom nie je nutné, aby všetky či niektoré z nich vyústili
napríklad do ublíženia na zdraví.

Týraním je podľa Trestného zákona také zlé zaobchádzanie so zverenou osobou, ktoré sa vyznačuje
vyšším stupňom hrubosti a bezcitnosti a určitou trvalosťou, ktoré táto osoba pociťuje ako ťažké príkorie.
Nemusí ísť o sústavné alebo dlhší čas trvajúce konanie. Nevyžaduje sa aby u zverenej osoby vznikli
následky na zdraví, musí však ísť o konanie, ktoré týraná osoba pre jeho krutosť, bezohľadnosť
alebo bolestivosť pociťuje ako ťažké príkorie. Na naplnenie znakov trestného činu týrania blízkej

osoby a zverenej osoby treba, aby v dôsledku páchateľovho týrania bolo spôsobené fyzické alebo
psychické utrpenie a to ktorýmkoľvek konaním taxatívne uvedeným v § 208 ods.1 písm.a/ až e/
Tr.zák., a teda bitím, kopaním, spôsobením rán a popálenín rôzneho druhu, ponižovaním, pohŕdavým
zaobchádzaním, neustálym sledovaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu alebo stresu, bezdôvodným
odopieraním stravy, oddychu alebo spánku alebo odopieraním nevyhnutnej osobnej starostlivosti,
ošatenia, hygieny, zdravotnej starostlivosti, bývania, výchovy alebo vzdelávania, vystavovaním vplyvu

látokspôsobilýchpoškodiťzdravie,nedôvodnýmobmedzovanímvprístupekmajetku,nútenímkžobrote
aleboopakovanémuvykonávaniučinnostivyžadujúcejjejneúmernúfyzickúzáťažalebopsychickúzáťaž
vzhľadom na jej vek alebo zdravotný stav alebo spôsobilé poškodiť jej zdravie. Fyzické alebo psychické
utrpenie má byť pritom také, že sa vyznačuje telesnými alebo duševnými bolesťami, ktoré ovplyvňujú
obvyklý spôsob života týranej osoby a netrvajú celkom krátky, prechodný čas.

Ďalej krajský súd poukazuje na procesné pochybenie a porušenie ustanovení zákona, keď okresný
súd vo výroku, ktorým podľa § 285 písm.b) Tr.por. oslobodil obžalovaného spod obžaloby pre skutok
kvalifikovaný ako zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods.1 písm.a) Tr.zák., pričom
skutok, ktorý uviedol vo výrokovej časti rozsudku modifikoval.

O skutku a totožnosti skutku v trestnom práve existujú záväzné pravidlá, a to :

Pokiaľ medzi skutkom uvedeným v obžalobe a skutkom uvedeným v rozsudku nebude zhoda ani čo
do konania, ani čo do následku, potom predmetom rozsudku je iný skutok, než ktorý bol predmetom

obžaloby a išlo by o porušenie obžalovacej zásady, to znamená že súd môže rozhodnúť len o skutku,
ktorý je uvedený v obžalobe (napr. obvineného, na ktorého bola podaná obžaloba pre trestný čin krivej
svedeckej výpovedi, ktorej sa mal dopustiť v konkrétnom čase pred civilným súdom, nie je možné uznať
za vinného zo spáchania predmetného trestného činu, že v inom čase, na inom mieste mal vypovedať
nepravdu v trestnom konaní pred trestným súdom. V takomto prípade ide o iné konanie a iný následok,

než aký bol uvedený v obžalobe - obdobný záver zaujala aj judikatúra R 16/1961).

Zmena iných skutočností než tých, ktoré zakladajú konanie alebo následok, nemôže vylúčiť totožnosť
skutku.

K zachovaniu totožnosti skutku stačí, ak v skutku tak, ako je popísaný v obžalobe a ako bol zistený na
hlavnom pojednávaní bude zachovaná aspoň totožnosť konania.

K zachovaniu totožnosti skutku stačí ďalej, pokiaľ v skutku, ktorý je popísaný v obžalobe a následne
zistený na hlavnom pojednávaní, je totožný následok.

Tieto úvahy majú súvis so situáciou, keď je uznaná vina a skutok naproti tomu, ako bol formulovaný
v obžalobe, bol okresným súdom v odsudzujúcom rozsudku upravený. V prípadoch, keď okresný súd
obžalovaného oslobodzuje spod obžaloby podľa § 285 Tr.por. je neprípustné akýmkoľvek spôsobom
upravovať skutok uvedený v obžalobe a musí byť v rozsudku uvedený v celom rozsahu. Taktiež v

oslobodzujúcom výroku, aj keď je podaná obžaloba na jedného obžalovaného, nemožno vynechať
jeho meno, dátum narodenia, miesto narodenia, bydlisko a iné skutočnosti konkretizujúce jeho osobu.
Zároveň musí byť uvedená spisová značka obžaloby, dátum jej podania a právna kvalifikácia skutku.

Aj z týchto dôvodov bolo potrebné napadnutý rozsudok Okresného súdu v Spišskej Novej Vsi sp.zn.

5T/64/2017 zo dňa 20.12.2017 zrušiť.

V prípade, ak vyvstane potreba vykonať ďalšie dôkazy a v rámci kontradiktórneho konania procesné
strany ich vykonanie navrhnú, úlohou okresného súdu bude potrebné zvážiť potrebu ich vykonania apo ich prípadnom vykonaní a starostlivom zvážení všetkých okolností prípadu, tieto jednotlivo a v ich
súhrne vyhodnotiť a vo veci spravodlivo rozhodnúť.

Odvolací súd na základe vyššie uvedených skutočností teda dospel k záveru, že sú dané dôvody
zrušenia napadnutého rozsudku podľa § 321 ods.1 písm.b), c), d) Tr.por. Po zrušení napadnutého
rozsudku odvolací súd podľa § 322 ods.1 Tr.por. s poukazom na to, že vo veci treba urobiť nové
rozhodnutie, vrátil vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Podľa § 327 ods.1 Tr.por. súd, ktorému vec bola vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie, je viazaný
právnym názorom, ktoré vyslovil vo svojom rozhodnutí odvolací súd a je povinný vykonať úkony a
dôkazy, ktorých vykonanie odvolací súd nariadil. Právnym názorom treba rozumieť názor odvolacieho
súdu vyslovený v otázkach procesného, aj hmotného práva.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný

prostriedok nie je prípustný.